+421 2 54651414

Férové online záhradníctvo od roku 2001!   

augusta 2018

Tinkúra z bielej ľalie

Autor: Adriána Francová 20. augusta 2018 Žiadne komentáre

Lillium candidum

Túto liečivú ľaliu snáď nemusíme dlho predstavovať. Madonina ľalia je obľúbená bielokvitnúca ľalia, ktorá vytvára až pätnásť exoticky voňajúcich voskových kvetov na jednej dlhej stopke. Kvitne v júni až v júli. Pestuje sa buď na záhone alebo vo väčších kontajneroch a svojimi kvetmi prináša radosť naozaj každý rok.  Dosahuje výšku 70 cm a vysádza sa do pozadia cibuľového záhona alebo popri stene. Vyniknú aj v skupine pred tmavozelenými ihličnanmi. Voňavé kvety lákajú hmyz. Má ružicu zelených listov. Po odkvitnutí cibule zaťahujú a na jar znovu vyrašia. Vhodné sú na kombinovanie so stálozelenými trvalkami, ktoré zakryjú nevzhľadné listy v letnom období. Niektoré listy normálne prezimujú. Vysádza sa koncom augusta až do konca septembra do výživnej priepustnej pôdy na slnku alebo v polotieni. Tieto ľalie patria medzi liečivé. Zbiera sa kvet. Na čo sa dá použiť? Má všestranné využitie na popáleniny, bolesť svalov, ako obklad po zlomeninách, lieči hnisavé i zapálené miesta a dokonca je vhodná aj na opary. 

Ako vyrobiť tinktúru:  4 kvety ľalie, bez zelenej stopky uložte do 7 dcl pohára, ktorý vopred umyjete a osušíte. Zalejte bielym alkoholom, alebo liehom, ovocnou pálenkou a zatvorte. Nechajte lúhovať 14 dní na suchom a tmavom mieste. Len na vonkajšie použitie! Prikladať sa môžu aj lupienky kvetov. Kvet by mal byť stále zaliaty, aby sa nevysušil. Na herpes použite tinktúru pomocou vatovej tyčinky.

Pestovanie krušpánu a boj s vijačkou krušpánovou

Autor: Adriána Francová 14. augusta 2018 Žiadne komentáre

  Krušpán (Buxus) je stálozelený dekoratívny ker s drobnými lesklými listami.   Pestuje sa v živých plotoch, v nádobách aj ako solitérny ker. Výborne zvláda rez a pôsobí celoročne dekoratívne. Obľúbené sú strihané do gule alebo do kužeľa.  Nie je náročný na pestovanie, dobre znáša aj slnko aj polotieň. Okrem všetkých pozitívnych vlastností je tu predsa len jedna negatívna. Tieto dreviny sú v poslednom období často napádané invazívnou Vijačkou krušpánovou. Porast sa samozrejme aj po napadnutí dá zachrániť. Záleží od miery poškodenia, množstva húseníc atď.  Predstavme si však tohto škodcu.

Vijačka krušpánová (Cydalima perspectalis) pochádza z Ázie. Na Slovensku sa objavila okolo roku 2011 a odvtedy spôsobuje problémy na krušpánoch, prípadne bršlenoch. Je to húsenica zelená s čiernymi pásikmi, neskôr motýľ bielej alebo svetlohnedej farby. Motýle potom ďalej kladú vajíčka aj na vzdialenejších miestach a takto sa rozširuje po okolí.  Pokiaľ na krušpáne objavíte pavučinu, je už v štádiu zakuklenia sa. Veľmi dôležité je však kontrolovať porasty od začiatku sezóny.  Vijačka kladie vajíčka na spodnú stranu listov. Z nich sa vyvinú larvy. Vijačka v priaznivom roku môže založiť až 3 generácie od apríla do septembra.

Najdôležitejšie je včas zaregistrovať výskyt húseníc, ktoré začínajú požierať ker od jeho vnútra. Pravidelne kontrolujte rozhrnutím kra do strán možný výskyt húseníc, prípadne kontrolujte aj výskyt nakladených vajíčok. Existujú chemické postreky, ktorým môžete zničiť húsenice a motýle. Nie je však účinný proti vajíčkam. Vijačka dokáže prezimovať vo vnútri kra a proces sa opakuje. Pokiaľ by prišli niekoľkodňové mrazivé dni, je tu šanca, že by sa celá generácia zničila. Žiaľ, zimy v poslednom období sú mierne a to vijačke vyhovuje. Ako sme spomenuli, požierať začínajú od stredu kra a končia na vrcholových výhonkoch.  Napadnutá rastlina postupne stráca svoj lesk listov, pôsobí sucho, zvädnuto. Listy sú zahryznuté, vo vnútri je trus húseníc a najmä pavučiny.  Nejeden živý plot dokáže množstvo húseníc doslova zo dňa na deň zlikvidovať. Preto treba pravidelne najmä súvislé plochy kontrolovať.  Treba však začať v prvej fáze. Pokiaľ uvidíte na hornej časti kra pavučinku, celý ker opatrne roztvorte a pozrite sa do vnútra. Celú drevinu poriadne vystriekajte prúdom vody pomocou hadice, čím bude tlak vody silnejší, tým lepšie. Vyplavené húsenice treba ihneď zneškodniť. Po uschnutí dreviny od vody za teplého a suchého počasia aplikujte postrek Karate Zeon 5 CS, Decis AL, Dimilin 48 SC alebo môžete vyskúšať Lepinox Plus. Nakoľko sú listy krušpánu ochránené voskovou vrstvou, je potrebné použiť aj zmáčadlo. Napr. Agrovital.

Po postreku je vhodné podporiť vitalitu rastliny hojným zavlažovaním a prihnojením.

Postrek treba aplikovať viackrát a pravidelne už po prvom výskyte aplikovať na porast. Ideálne je kombinovať 2 rôzne kontaktné postreky.

Veríme, že aj keď vijačka dokáže napáchať veľa škôd, nezanevrete na tento stálozelený ker, ktorý práve v zimnom období a skoro na jar, dokáže celkovú kompozíciu v záhrade dotvoriť svojimi stálozelenými sviežimi listami.

 

Posted in: Okrasná záhrada Tags: krušpán

10 hlavných bodov pre úspešné pestovanie jahôd

Autor: Ing. Adriána Francová 10. augusta 2018 Žiadne komentáre

         Starostlivosť o jahody nespočíva len v zavlažovaní. Aj zavlažovať však treba vedieť správne. Jahody uvítajú skôr výdatnú zálievku než časté a plytké zalievanie alebo dlhotrvajúce dažde. Je toho oveľa viac, čo treba urobiť, aby jahody pravidelne rodili nie len druhý rok po výsadbe. Ponúkame Vám prehľad toho najdôležitejšieho, čo jahodám vyhovuje a čo potrebujú.

10 hlavných bodov pre úspešné pestovanie jahôd1.    výber stanovišťa

Ide o trvalý porast, takže treba stanovište vybrať aspoň na 4 roky. Plocha môže byť čiastočne zatienená alebo slnečná. Darí sa im v takmer každej oblasti. Menej vhodné sú však svahy, severná strana. Vo vyšších polohách a chladnejších oblastiach jahody neskôr kvitnú. V teplejších oblastiach je potrebné ich zalievať viac, ale dosahujú aj vyššie úrody.

2.      pôda

Najviac im vyhovujú hlinitopiesočnaté i piesočnaté pôdy, s dostatkom humusu a živín. Pôdna reakcia vyhovuje neutrálna až mierne kyslá. Nepridávajte však do pôdy príliš veľa rašeliny. Viac im vyhovuje rozložený kompost alebo listovka. Čisté piesočnaté pôdy rýchlo presychajú, ťažké ílovité naopak dlho držia v spodnej časti vlahu a horná vrstva praská. Takáto pôda je aj chladnejšia. V ílovitých pôdach sa jahody pestujú skôr vo vyvýšených záhonoch alebo v hrobliach.

3.      výsadba

Sadenice sa vysádzajú v júli až v auguste, najneskôr do polovice septembra, prípadne na jar po mrazíkoch. Pokiaľ ich vysadíte na jar, s úrodou v tom roku nepočítajte. Po jesennej výsadbe sa na jar dočkáte aj prvých plodov. Vysádzajte len zdravé a silné rastliny s dostatočnými koreňmi, silným stredom a srdiečkom. Počet listov nie je dôležitý. Vysádza sa do vopred pripravených záhonov, do radu alebo na voľno. Plocha musí byť odburinená a mierne vlhká, prípadne do jám pred sadením nalejte vodu, vložte sadenice a zahrňte. Vysádzajte večer alebo ráno. Srdiečko jahôd nesmie byť zahrnuté. Jahody nesmú byť však vysadené ani plytko. Po výsadbe zalejte.

4.      ošetrovanie počas rastu

Pravidelne ich zalievajte, odburiňujte a kontrolujte. Medzirady môžete mulčovať. Pokiaľ listy schnú, nezalievajte počas dňa, ale až večer alebo skoro ráno. Suché a inak škvrnité listy odstraňujte priebežne. Rovnako poplazy oslabujú materskú rastlinu. Ak neplánujete ďalšie výsadby, odstráňte ich. Ideálne je však každý druhý rok vysadiť mladé sadenice, aby ste zberali úrodu postupne.

5.      hnojenie

Nikdy nehnojte priamo po výsadbe. Jesenné výsadby môžete pohnojiť pred kvitnutím na jar. Podporíte tak násadu kvetov a plodov. Vhodné je hnojivo zálievkové, na list alebo skvasený slepačí trus. V obchodoch však dostať aj špeciálne hnojivá na jahody. Ak sú jahody bujného vzrastu, neprihnojujte. Neaplikujte ani hnojivá na plody. Pokiaľ máte v pláne pestovať bio-jahody, výživa vo forme kompostu, ktorý nahrniete ku koreňom, je vhodné riešenie. Pred hnojením zavlažujte.

6.      zber úrody

Úrodu zbierajte priebežne a odstraňujete aj poškodené a nahnité plody. Jahody dlhodobo neskladujte, ale v krátkom čase spracujte. Najviac vydržia v chlade a s 1 cm stopkou. Pokiaľ ich nepestujete na textílii alebo fólii, podložte ich špeciálnymi alebo doma vyrobenými podložkami, ktoré chránia plody pred stykom s pôdou. Zamedzíte tak nahnívaniu, mäknutiu a špinavým plodom od blata.

7.      pozberová starostlivosť

Po zbere niektorí pestovatelia porasty jahôd úplne skosia a ponechajú jahodové srdiečka odhalené. V nevhodných pestovateľských oblastiach však v zime hrozí, že vymrznú. Radšej odstráňte len poškodené listy a plody. Po zbere vytvárajú jahody poplazy, ktoré odstráňte, pokiaľ ich nechcete použiť na nové výsadby. Jahody okopte, zavlažte, zbavte buriny, prípadne medzirady namulčujte trávou, senom, slamou.

8.      rozmnožovanie

Na konci leta tvoria jahody dcérske rastliny na dlhých poplazoch. Niekedy je poplaz dlhý aj 2 metre a nachádza sa na ňom aj 10 mladých rastliniek. Niektoré, ktoré sa dotýkajú pôdy, aj zakorenia, iné čakajú na vytvorenie koreňov. Na rozmnožovanie používajte len prvé 2 dcérske rastliny, ktoré sú najsilnejšie a najkvalitnejšie. Tie, ktoré nemajú vyvinuté korene, zasaďte do nádob, debničiek. Ostatné vysaďte. Mesačné jahody netvoria poplazy, tie sa dajú rozmnožovať len výsevom semien.

9.      mulčovanie

Mulčovanie je spôsob ako ideálne pestovať jahody. Bez veľkej námahy viete dopestovať pekné zdravé rastliny a odpadáva pracné okopávanie. Každodenné zalievanie. Mulč udržiava substrát dlhšie vlhký a najmä bez konkurenčných rastlín – burín, ktoré odoberajú vlahu. Ako mulčovací materiál môžete použiť slamu, seno, pokosenú trávu, ktorá zároveň slúži ako zelené hnojenie. Ďalej sa používa čierna geotextília, ktorá prepúšťa vlahu aj dážď. Zamedzuje rastu burinám a plody sú pekné a čisté. Menej sa už využíva fólia, ktorá je len dočasným riešením V zime obyčajne praská a trhá sa. Neprepúšťa vodu a páli na ňu viac slnko.

10.  zazimovanie a ochrana

V jeseni, keď je po zbere a výsadbe, je potrebné jahody stále zalievať a záhony udržiavať čisté a bez burín. Odstraňujte poškodené a suché listy. Už nehnojte. V chladnejších oblastiach môžete jahody prikrývať špeciálnymi krytmi alebo bielou textíliou. Vhodnejšie sú však listy alebo konáre ihličnanov. Veľakrát sa nevyhnete ani chemickej ochrane proti roztočíku jahodovému alebo iným ochoreniam či škodcom (kvetovka jahodová, pleseň sivá, biela škvrnitosť listov...). Porasty pravidelne kontrolujte. Pokiaľ sú v poraste jahôd mravce, svedčí to o nízkej a nepravidelnej zálievke. Mravce si nikdy netvoria mraveniská v zemi, kde sú neustále vytápané vodou. Ďalej ich radi napádajú aj slimáky. Počas dní bez mrazu alebo v období, keď je priaznivé počasie, môžete porast okopať, prípadne zaliať. 

Posted in: Úžitková záhrada Tags: jahody

Výsadba živého plota krok po kroku

Autor: Adriána Francová 4. augusta 2018 Žiadne komentáre

Živé ploty z drevín dokážu kompozične dodať záhrade šarm aj celoročný meniaci sa efekt. Zakryjú nepekné miesta, výškovo dokážu rozdeliť záhradu, opticky ju zmenšiť aj zväčšiť.

Nahrádzajú pevné betónové oplotenie, ktoré sa stalo v dnešnej dobe trendom, i keď nie veľmi šťastným riešením. Plocha záhrady sa používaním betónových oplotení umelo uzatvára a priestor sa prehrieva.

So živým plotom máte o premenlivosť v záhrade postarané. Samozrejme, nič nie je zadarmo. O živý plot sa treba starať, pravidelne ho zalievať, strihať a hnojiť. Úplne na začiatku je však najdôležitejší samotný výber a spôsob výsadby drevín do živého plota.

Poradíme Vám, ako si správne vybrať dreviny do živého plota, ktoré sú vhodné pre konkrétne miesta v záhrade, ktoré sú okrasné plodmi a stálozelené, alebo sú naopak opadavé, ale premenlivé s jesenným vyfarbovaním.

Zozbierali sme tiež najčastejšie otázky ohľadom živých plotov, kde možno nájdete aj odpovede na Vaše otázky ohľadom správneho výberu, pestovania a celoročnej starostlivosti.  

Dôležité je:

  1. Správny výber druhov a stanovišťa
  2. Výsadba
  3. Starostlivosť – strihanie, hnojenie, závlaha

 Najčastejšie otázky a odpovede súvisiace s pestovaním živého plota:

Ako vybrať dreviny na živý plot?

Zodpovedajte si najskôr na tieto otázky:

1.Plot má byť stálozelený alebo opadavý?

2. Kvitnúci alebo jedlý pripadne kombinácia?

3. Voľnerastúci alebo strihaný?

4. Jedného druhu alebo kombinácia dvoch či viacerých?

5. Do akej výšky má dorásť?

6. Aké má mať obmedzenia? (Zvážiť pichľavé a jedovaté druhy kvôli deťom a zvieratám).

7. Koľko času viete venovať starostlivosti?

Aké dreviny použiť na živý plot?

Je veľmi veľa možností ako vytvoriť živý plot. Treba si len položiť otázku, aký chcete aby bol. Stálozelený, kvitnúci, opadavý, zmiešaný....tu je zoznam drevín na živé ploty podľa výšky aj s pomôckou ako ďaleko od seba vysádzať pre získanie požadovaného efektu. Info nájdete tu: http://www.rastlinky.sk/blog/zive-ploty-dreviny-a-kombinacie.html

Zároveň platí, že živý plot treba nakombinovať tak, aby spĺňal svoju funkciu aj esteticky pôsobil zároveň.


Ktoré dreviny patria medzi najčastejšie používané?

Ihličnaté: cyprusovec, tuja, tis, smrek, borievka

Stálozelené listnaté: vavrínovec, fotínia, krušpán, bršlen, vtáčí zob (Ligustrum vulgare´Atrovirens´), hlohyňa, cezmína, mahónia

Opadavé listnaté: hrab, brest, buk, javor, dráč, vtáčí zob, svíb, vŕba, javor

Kvitnúce: budleja, orgován, zlatý dážď, tavoľník, pajazmín, tamariška, škumpa, vajgelia, tavoľa, kalina, hortenzia https://www.rastlinky.sk/blog/kvitnuci-zivy-plot.html

Nízke trvalkové: ruže, levanduľa, šalvia,

Jedlý živý plot: muchovník, jarabina, baza, josta, rakytník, zemolez kamčatský, hlošina,

https://www.rastlinky.sk/blog/zive-ploty-a-steny-z-ovocnych-drevin-a-krov.html

Ktoré menej používané listnaté druhy sú vhodné na výsadbu živého plota?

Z javora poľného (Acer camperstre)sa dá vytvoriť veľmi pekný živý plot. Navyše je nádherný kultivar ´Carnival´, ale ten je vhodný do polotieňa. Ak má byť umiestnený na priamom aj celodennom slnku určite zvoľte základný druh. Aby zhustol a nenarástol z neho klasický strom vyžaduje rez, najlepšie v júni. Rezom podporujete správny rast, hustotu a javor veľmi dobre znáša rez. Navyše je vhodný aj do mestského znečisteného prostredia a do našej oblasti, keďže je to domáci druh, je zvyknutý na podmienky v zime. Po 4 rokoch pestovania dokážete získať úchvatnú živú stenu. Zaujímavý živý plot docielite aj výsadbou bahenného ibišteka.

Ktoré ihličnany sú najrýchlejšie rastúce a vhodné na výsadbu pre získanie vysokej zelenej steny?

Cyprusovec nie je náročný na pestovanie. Skôr si treba uvedomiť hneď na začiatku, ako vysoký živý plot chcete dosiahnuť a podľa toho ho aj vysadiť. Vo vhodných podmienkach dokáže narásť aj 0,8m – 1 m za rok. Ak má byť plot vysoký nad 4 m, výsadba musí byť aspoň 1m od seba. Pokiaľ chcete dosiahnuť výšku 2-3 metre, vzdialenosť jednotlivých drevín od seba a od oplotenia stačí 0,8m.

Ako druhé sú tuje ´Brabant´, ´Smaragd´, ´Europa Gold´ a borievky – Juniperus scopulorum

Ihličnany sa musia polievať aj v zime?

Áno, ak je suchá a slnečná zima, a platí to aj pre stálozelené listnaté dreviny. Stálozelené ploty sa musia polievať aj v zime, v čase keď nemrzne, nakoľko majú listy a teda normálne žijú, nespia ako listnaté opadavé dreviny. Sú náchylnejšie na zimné slnko, ktoré ich môže spáliť pri nedostatku vody. Slnko v zimných mesiacoch odčerpá z rastliny všetku vodu cez listy, a preto neskôr na jar, keď už ostatné dreviny pučia a prebúdzajú sa po zime, poškodené rastliny zimným slnkom pôsobia ako vymrznuté a suché. Mráz rovnako katastrofálne pôsobí na rastliny, ktoré neboli zavlažované počas zimného obdobia.

Sú tuje ešte atraktívne na výsadbu živého plota?

Je to naozaj individuálne. Pre niekoho majú ešte stále význam, pre iného sú už obyčajnou a nezaujímavou drevinou. Na jednej strane však majú pekný habitus, držia svoj kompaktný tvar, pomerne rýchlo rastú a zelenú stenu dokážu vytvoriť. Živý plot sa vždy vysádza podľa toho, do akej výšky chcete plot dopestovať. A tiež samozrejme závisí od druhu a kultivaru. Smaragdy sa vysádzajú 0,7-1 m od seba. Thuja occidentalis ´Smaragd´, Golden Smaragd´, rastú cca 30 cm za rok. Pri hustých výsadbách si konkurujú a bojujú o živiny, nemajú dostatok miesta pre rast a tiež rast koreňov. Nedostatočné prúdenie vzduchu medzi výsadbou tiež môže spôsobiť plesne a iné choroby. Na jar je vhodné začať hnojiť štartovacím hnojivom. V zime im dopriať vodu, keď nemrzne.

Najpoužívanejšie dreviny:

Zo stálozelených - vavrínovce - výborné sú kultivary ´Novita´, ´Etna´, krušpán (pomaly však rastie), vtáčí zob, cezmína a hlohyňa šarlátová (je nevhodná na pozemok, kde sú deti, lebo je pichľavá a má plody, ktoré by deti mohli lákať).

https://www.rastlinky.sk/blog/stalozelene-druhy.html

Z opadavých sú vhodné hrab, buk, brest a javor poľný, aj vzájomné kombinácie, potom kvitnúce živé ploty v kombinácii s orgovánom, budlejou, tamariškou, zlatý dážď, tavoľník, pajazmín..

https://www.rastlinky.sk/blog/opadave-druhy-na-zivy-plot.html

a samozrejme ihličnany : cyprušteky, smreky a v neposlednom rade obľúbené i neobľúbené tuje smaragdové.

Ako vysadiť živý plot z krušpánu?

Je potrebné vykopať rigol, do ktorého vložíte univerzálny záhradnícky substrát. Dreviny sa tesne po výsadbe nehnoja. Majú dostatok výživy v substráte a potrebujú sa prispôsobiť novým podmienkam. Rozostupy sa volia podľa veľkosti drevín a požadovanej výšky živého plota, či chcete len nízky lem alebo vysoký. Nízky plot 30-50 cm od seba, vysoký 50 cm od seba. Hnojiť treba až na jeseň, fosforečnými hnojivami a  najmä počas zimy, keď nemrzne a nebude sneh, treba zalievať. Viac sa mu darí na stanovišti v polotieni ako na priamom celodennom slnku. Pozor aj na kvalitu sadeníc. V prvom roku môže omrznúť, ale dobre znáša rez a aj dobre regeneruje.

Ako hnojiť živý plot?

Pôda sa bez hnojenia vyčerpáva, preto treba dopĺňať živiny. Napr. granulované hnojivo s postupným uvoľňovaním živín, univerzálne, alebo na ihličnany, na okrasné rastliny. Tiež môže byť v kvapalnej forme a riediť podľa návodu. Pozor aj na prehnojenie. Hnojenie treba prispôsobovať obdobiu. Na jar sa aplikuje hnojivo s vyšším obsahom dusíka, ako štartovacie, pre rast a zelenú farbu. V jeseni sa aplikujú hnojivá s vyšším obsahom fosforu a draslíka, pre vyzrievanie pletív, nakoľko sa jedná o dreviny, ktoré sú stálozelené, takže neodpočívajú ako opadavé dreviny, len spomalia svoje životné funkcie na minimum, ale stále vyžadujú vlahu, inak by cez zimy vyschli alebo vymrzli. Vymrznutie má tiež za následok nedostatok vlahy a nedostatočné vyzretie pletív. Hnoja sa raz za 2 mesiace, jesenným hnojivom max. do polovice októbra. Výborný je aj Kristalon, klasický kompost...

Horká soľ je obľúbené doplnkové hnojivo najmä na ihličnany s obsahom horčíka, ktoré zamedzuje vysychaniu vetiev a hnednutiu.

Ako vytvoriť protihlukovú zelenú stenu?

Protihlukové bariéry zo zelene sa nerobia ako súvislý pás živého plota, pretože tam sa zvuk len odrazí a zníži len minimálne. Potrebujete vytvoriť zmiešanú výsadbu z listnatých stromov a krov rôzneho habitusu a výšok s medzerami, kde sa zvuk roztriešti, poodráža do smerov a tým stratí na sile. Takýto pás široký asi 3 m dokáže znížiť hluk o 25%. Ihličnany v rade bez budúcich medzier tak 8%. Najmä listy plstnaté zachytávajú dobre zvuky, potom rôzny podrast. V pozadí musí byť však plot, stena. Výšku môžete konzultovať na obecnom, miestnom úrade, budete potrebovať povolenie a tomu predchádza ohlasovacia povinnosť.

Z akých drevín sa dá vytvoriť nízky živý plot, lem okolo záhona?

Výborné by boli napríklad nízke tavoľníky a levanduľa, plus polyantky ruže. Treba ich kombinovať alebo použiť len jeden druh. Vhodné sú tiež bršlen a krušpán.

Ako upraviť podložie pre výsadbu živého plota?

Všetko záleží od reálnych podmienok. Pokiaľ je tam íl, treba urobiť aj drenáž a dreviny vysadiť do výživného substrátu, stačí univerzalny záhradný substrát alebo vlastný kompost. Pokiaľ vysádzate do piesčitej pôdy, doplňte výživný substrát, bez drenáže.

Ako vysádzať?

Živý plot sa vysádza na rôzne vzdialenosti v závislosti od druhu a typu steny. Tu nájdete všetky potrebné rozmery : http://www.rastlinky.sk/blog/zive-ploty-dreviny-a-kombinacie.html

Pri výške plota nad 3 m, je potrebné vytvoriť väčšie rozostupy cca 0,7-1m. Pri stredne vysokých živých plotoch 0,6m od seba a pri nízkych plotoch malé rozostupy 0,3 – 0,5m.

https://www.rastlinky.sk/blog/zivy-plot-vysadba-a-osetrovanie.html

Ako vytvoriť levanduľový lem?

Levanduľa dorastá do výšky 60 – 80 cm v kvete. Priemer jednej rastliny je aj 50 cm, preto sa popri chodníkoch a v záhonoch v jednom rade vysádza na vzdialenosť 0,4 – 0,5 m od  seba.

Ako vysadiť živý plot z hrabu, brestu a buka?

Do vytvorené rigola v jednom rade (spone) sa vysádzajú do výživnej pôdy na 1 bm (bežný meter) 3 – 4 ks drevín. Po výsadbe sa dreviny zostrihnú o 1/3, aby sa drevina rozvetvila a zahusťovala už odspodu.

Ak chcete dosiahnuť nepreniknuteľný živý plot používa sa aj výsadba do dvoj sponu, dvojradu, kde na 1 bm použijete 5-6 ks drevín.

Aký je rozdiel vo výsadbe kontajnerovaných  a voľnokorenných drevín?

Voľnokorenné dreviny na živý plot sa vysádzajú len skoro na jar alebo neskoro na jeseň, keď nemajú listy (to sa týka opadavých listnatých druhov. Kontajnerované dreviny sa môžu vysádzať počas celého roka, okrem trvalo zamrznutej pôdy za podmienky pravidelnej závlahy.

Kedy strihať živý plot?

Dreviny na živý plot sa mierne zostrihnú tesne po výsadbe. Druhé obdobie vhodné na rez existujúcich živých plotov je apríl a ďalšie jún – júl- august. Neskôr už nie, aby konáriky stihli zaschnúť a pletivá vyzrieť. Ideálne obdobie je v čase pod mrakom, s nižšími teplotami, skoro ráno alebo večer.

Ihličnany sa strihajú skoro na jar, alebo od júna do konca augusta.

https://www.rastlinky.sk/blog/tvarovanie-a-rez-zivych-plotov-a-soliterov.html

https://www.rastlinky.sk/blog/rez-drevin-v-zivom-plote.html

https://www.rastlinky.sk/blog/zivy-plot-bizardne-tvary.html

Dá sa vysadiť živý plot aj na balkóne?

Samozrejme. Vhodné sú z nižších druhov najmä krušpán či vtáčí zob. Z vyšších ihličnanov, ako sú tuje (Thuja occidentalis Smaragd, Brabant) dokážete vytvoriť ochrannú stenu, kulisu na balkóne i terase.

https://www.rastlinky.sk/blog/vzdyzeleny-balkon.html

Tu nájdete návod na pestovanie drevín:  https://www.rastlinky.sk/blog/listnate-a-ihlicnate-okrasne-dreviny-navod-na-pestovanie.html

 

 

Posted in: Okrasná záhrada Tags: živý plot

Prečo fritillaria nekvitne

Autor: Adriána Francová 4. augusta 2018 Žiadne komentáre

Opakujú sa nám otázky zákazníkov, ohľadom pestovania korunkovky alias cisárskej koruny (Fritillaria imperialis). Pripravili sme pre Vás pomôcku, ako jej vytvoriť tie najlepšie podmienky. Jeseň je obdobie výsadieb nových cibuľovín, úprav záhonov a dosádzania. Mnohí z Vás však tieto cibule už v záhrade majú. Pokúste sa v týchto bodoch nájsť odpovede na otázku : prečo nekvitne?

1. Zlé stanovište - obľubuje humóznu pôdu, nie príliš mokrú, slnko až polotieň, nie celodenný úpal.

2. Cibule sú príliš hlboko v zemi. Vykopte koncom augusta a zasaďte nanovo. Cibule sa vysádzajú šikmo, aby sa na mieste kde budú klíčiť nedržala voda. Pozor, cibule sú krehké, podobne ako cibule ľalií.

3. Cibule zhnili z nadmernej zimnej vlhkosti alebo závlahy. Snažte sa ich vysadiť tam, kde sa dlho nedrží sneh.

4. Ak máte príliš ťažkú ílovitú pôdu, vytvorte cibuliam drenáž. Dno jamy vysypte štrkom. Vyžadujú rovnaké podmienky ako ľalie.

5. Cibule už nie sú, zožrali ich myši a iné hlodavce. Skúste vysádzať do plastových košíkov na cibuľoviny.

6. Rastlina vytvorí len listy a kvety nie - cibuľa je zasadená hlboko.

7. Rastlina vytvorí listy aj kvety, ale tie hneď zoschnú - nedostatočná zálievka, príliš slnečné stanovište, nevýživná pôda.

8. Rastlina je slabá, neduživá, postupne celá usychá – cibule sú príliš hlboko v zemi.

Fritilarie patria k majestátnym trvalkám jarného záhona. Už naše staré mamy tieto cibuľoviny s láskou pestovali a boli takmer v každej predzáhradke. Momentálne je na trhu oveľa viac druhov a kultivarov. Je si naozaj z čoho vybrať. Zvoľte jej správne stanovište a budete sa aj vy tešiť ich kráse a dominancii.

Posledné príspevky
Posledné komentáre
Archív blogu