+421 2 54651414

Férové online záhradníctvo od roku 2001!   

Trvalky - návod na pestovanie

Vytlačiť
Autor: Adriána Francová 5. decembra 2017 Pridať komentár Zobraziť komentáre

Zásady pre umiestnenie trvaliek

Trvalky sa umiestňujú buď na miesta vhodné na detailné pozorovanie jednotlivých rastlín, napr. k oddychovému zákutiu, alebo tak, aby sa v pokoji mohla vnímať celková kompozícia, teda na miesto kam sa dá pozrieť cez okno obývačky alebo terasy. Výsadba potrebuje vždy niektoré stabilné prvky, ktoré by tvorili kostru celej kompozície. Pri menších skupinách stačí iba opora v pozadí, pri väčších sú nevyhnutné pevné oporné body priamo v záhone. Takýmito prvkami sú obyčajne dreviny. Tie prispievajú k dekoratívnosti skupiny v zime a opadavé prispievajú k farebnému efektu jednak v období kvitnutia ako aj v období jesenného vyfarbenia. Okrem drevín môže byť oporou aj stavba, nepriehľadný plot, drobná architektúra, pri menších záhonoch aj balvany alebo záhradná keramika. Trvalková skupina sa vysádza vždy nepravidelne, rastliny sa však neumiestňujú náhodne. Ak má byť záhon pekný, treba sa pri jeho zostavovaní riadiť určitými kompozičnými pravidlami. Najdôležitejšie pravidlo je, že najvýraznejší prvok (rastlina) sa neumiestňuje do stredu skupiny, ale vždy trocha bokom, najlepšie asi do jednej tretiny dĺžky a hĺbky záhona. Oproti treba tento výrazný prvok vyvážiť podobným ale slabším prvkom ako ozvenou. Napríklad pri použití toho istého druhu a kultivaru sa na jednu stranu umiestni skupina 5-6 rastlín a oproti iba 2-3 rastliny. Inokedy sa na jednu stranu umiestni silno rastúci, výrazne sfarbený kultivar, a oproti jemnejšie sfarbený a nižší kultivar. Takisto sa dajú použiť dva druhy podobného vzhľadu, ale rozdielnej veľkosti. Ak je záhon široký, treba vyvážiť navzájom tri podobné prvky: na jednu stranu sa umiestni veľmi nápadný prvok, slabší prvok sa umiestni na opačnú stranu a najslabší do popredia mimo stredu. V tomto prípade už však už nestačí na odstupňovanie rôzny počet sadeníc alebo rozličné kultivary, ale treba kombinovať rozličné druhy (napr. heliopsis, rudbeckia laciniata, oenothera missouriensis). Ak je záhon dlhý rozčlení sa na kratšie úseky. Pre jeden úsek sa vypracuje vhodné zoskupenie, ktoré sa potom niekoľkokrát opakuje ako článok reťaze. V takomto úseku možno zaradiť aj prvky za sebou, a to v kombinácii – nápadný, slabší, najslabší. Tieto prvky sa neumiestňujú v jednej línii a tiež v rovnakom odstupe, ale tak, aby sa využila aj šírka záhona. Cieľom je, aby sa to isté nepravidelné zoskupenie pravidelne opakovalo a tým vznikol rytmus.

Príprava pôdy

Príprava pôdy spočíva najmä v jej dôkladnom skyprení a odburinení. Pôdu pre trvalkové partie treba najskôr dobre zrýľovať. Väčšine trvaliek vyhovuje hĺbka spracovania na výšku rýľa, t.j. asi na 30 cm. Nižším trvalkám stačí plytšie obrobenie, vysokým naopak mierne hlbšie obrobenie. Odburinenie je jedným z hlavných predpokladov úspešného pestovania. Zvlášť nepríjemné sú buriny, ktoré sa rozrastajú podzemkami. Najčastejšie sú to pýr, kozia noha, pichliač roľný, podbeľ, pýr a i. Veľmi nepríjemné sú buriny, ktoré majú oddelky hlbšie ako sa dá rýľovať.

Vlastná výsadba

Druhy kvitnúce na jar je vhodné sadiť na jeseň, zatiaľ čo druhy s letným a jesenným kvitnutím sa sadia na jar. Existujú však aj výnimky. Kontajnerované rastliny možno vysádzať počas celého roka. S výsadbou sa začína zvyčajne v priebehu marca a končí sa v polovici až koncom mája. S jesennou výsadbou sa začína zvyčajne v polovici augusta a sadia sa najdlhšie do polovice novembra. Lepšia je však skoršia jeseň, pretože rastliny sa môžu do zimy dostatočne zakoreniť. Obdobie výsadby závisí aj od kvality pôdy. Niektoré druhy neznášajú vysádzanie v ťažších pôdach vôbec. Väčšie rastliny sa sadia na vzdialenosť 0,8 – 1,2 m, stredne veľké do vzdialenosti 0,5 - 0,6 m a menšie trvalky do vzdialenosti 0,3 – 0,4 m. Ak nie je možnosť vysadiť zakúpené sadenice hneď, založia sa na zatienenom mieste do pôdy a zavlažia sa. Takto ošetrené sadenice vydržia aj niekoľko dní, kým sa pristúpi k samotnej výsadbe. Ak nie je možnosť založiť rastliny vonku, dajú sa rozložiť aj v pivnici, pokropiť vodou a potom vysádzať. Sadenice sa vysádzajú s pomocou lopatky alebo motyčky. Dlhé korene možno skrátiť nožom. Koreňový bal je vhodné vopred dobre namočiť a po výsadbe dôkladne zaliať. Trvalky sa sadia väčšinou tak hlboko, aby pučiace výhonky boli na úrovni povrchu pôdy. Veľmi hlboké vysadenie môže mať za následok slabé kvitnutie a niekedy aj úhyn rastliny. Pri výsadbe trvaliek je veľmi prospešná nástielka povrchu pôdy, ktorá zabraňuje jednak presychaniu, ako aj klíčeniu semien burín na povrchu pôdy.

Ošetrovanie

V porovnaní s inými skupinami rastlín si trvalky vyžadujú menej práce. Práce spojené s ošetrovaním nie sú každý rok rovnaké. V prvom roku založenia trvalkovej partie sa treba starať najmä o to, aby sa rastliny čo najskôr ujali a čo najrýchlejšie narástli. Treba teda častejšie zalievať (najmä v suchom období), pôda sa však nesmie zbytočne premokriť. Kto nemá možnosť stále sa starať o závlahu, pomôže si nastielaním. Kým rastliny tak narastú, že začnú pôdu úplne zakrývať, treba občas prekypriť pôdu medzi rastlinami. Okopávka má však význam iba v suchom teplejšom období, kedy podkopaná burina rýchlo uschne. Pri záhonoch s chudobnou pôdou je nevyhnutné občasné prihnojovanie. Z organických hnojív sa dá použiť kompost, z anorganických tekuté viaczložkové hnojivá, ktoré sa aplikujú v období intenzívneho rastu pred kvitnutím jednotlivých druhov. Trvalky sa zmladzujú odstraňovaním odkvitnutých súkvetí alebo sa po odkvitnutí celé zrežú. Na jeseň sa odreže celá nadzemná časť pri zemi. Toto však neplatí pri vždyzelených trvalkách.

Súkvetia trvaliek sa odstraňujú v týchto prípadoch:

– ak sú súkvetia odkvitnuté a nepekné,

– pri druhoch náchylných na samovoľné vysemeňovanie sa odstraňujú odkvitnuté súkvetia preto, aby nedošlo k nežiadúcemu samovýsevu,

– pri niektorých druhoch sa skorým zrezaním odkvitnutých častí dosiahne ďalšia násada kvetov.

Trvalky v zime

Niektoré chúlostivé trvalky treba na zimu prikryť vrstvou lístia, rašeliny alebo čečinou. Na jar, keď už pominula hrozba mrazov, možno túto vrstvu odstrániť. Pri vždyzelených rastlinách sa prikrývka neodstraňuje naraz, pretože rastliny by mohlo poškodiť slnko.

PO – okraj podrastu                                                                                          

Okraje stromov, skupín krov, prevzdušnená humózna pôda

variácie: slnečný svetlý okraj, chladný polotieň

 

Vp – voľná plocha

 Slnečné plochy, prevzdušnená humózna pôda

variácie: trvalky divé so záhonovým charakterom

 

Vr – vresovisko so zvláštnymi situáciami

 Slnečné plochy, chudobná piesčitá kyslá pôda

 

L – horská lúka

Slnečné plochy, kamenistá minerálna pôda

Ks – kamenisté stepi

Slnečné plochy, suchá humózna pôda s výskytom skál

 

SŠ – skalné štrbiny

Slnečné múriky, priehlbiny, suchá štrkovitá minerálna pôda

 

A – alpinium

Slnečné skalky, chudobné minerálne pôdy

 

Z – záhon

 

Humózne kypré, živné pôdy, záhonové trvalky s výraznými kvetmi

variácie: tieň, polotieň, slnečné stanovište

Stanovištné okruhy trvaliek podľa Prof. Dr. Josefa Siebera (zdroj – VICTORIA trvalková škôlka


Posted in: Okrasná záhrada Tags: trvalky
Zdieľať tento blog
Pridať komentár Feed komentárov
Žiadne komentáre
Posledné príspevky
Posledné komentáre
Archív blogu