+421 2 54651414

marca 2016

Frigo sadenice jahôd

Autor: Ing. Adriána Francová 26. marca 2016 Žiadne komentáre

Frigo sadenice jahôd Frigo jahody sú novinkou posledného obdobia. Vyznačujú sa vysokou odolnosťou voči chorobám, výborne zakoreňujú vďaka bohatému koreňovému systému a rýchlo rastú. Nemajte obavy, že ste obdržali len nevzhľadné rastlinky, v podstate len koreň, ktorý je väčší od rastliny so srdiečkom bez listov alebo len s párom listov. Jahody už po 3 - 4 týždňoch nadobudnú rozmery podobné kontajnerovaným sadeniciam.

Jahody frigochladené sadenice jahôd, ktoré sú najvhodnejšie pre jarné výsadby. Pestujú sa rovnako ako bežné jahody na záhone s fóliou alebo bez. Sú len odlišné uskladňovaním a chladením, v podmienkach, kde sa nevyčerpávajú a zároveň majú dostatok vlahy.


Vybrať si môžete z ponuky sadeníc jahôd aj v našom eshope.


Sadenice boli na jeseň vyorané, zbavené listov s ponechaním srdiečka, balené a uskladnené v chladiacich boxoch pri nižších teplotách. Vysádzajú sa od marca do začiatku júna. Pred samotnou výsadbou je nutné sadenice namočiť na hodinu do vody a korene skrátiť o ¼. Následne ich zalejete ako klasické rastliny a o pár dní sa objavia už prvé listy. Sadenice sú zdravé a silné a môžete očakávať aj prvú úrodu hneď v prvom roku po výsadbe. Samozrejme, nie bohatú.

Počas sezóny vyžadujú  Po zbere úrody odporúčame jahody skosiť, odstrániť suché a poškodené listy a ponechať len srdiečko. Ďalšie pestovanie je rovnaké ako pri bežných jahodách. 

Letné cibule a hľuzy nesmú chýbať na žiadnom záhone

Autor: Ing. Adriána Francová 23. marca 2016 Žiadne komentáre

        Pokiaľ milujete cibuľoviny a nestihli ste jesennú výsadbu pre jarný efekt kvitnutia, vysaďte si na jar letné cibuľoviny, ktoré sú výnimočné vzrastom i farbami a doplnia trvalkový záhon o letné kvitnutie, ktoré u mnohých druhov pretrváva až do jesene.

Letné cibule a hľuzy nesmú chýbať na žiadnom záhoneVo väčšine prípadov ide o hľuznaté rastliny, ale nájdu sa aj druhy, ktoré nesú typické cibule. Atraktívne sú tigrídie (Tigridia), montbrécie (Crocosmia), georgíny (Dahlia), acidantery (Acidantera), gladioly – mečíky (Gladiolus), frézie (Freesia), cigánsky kvet (Sparaxis) a iné.

Vysádzajú sa v apríli až v máji tak, aby do obdobia posledných jarných mrazov (polovica až koniec mája) nevyrástli. Mnohí ich vysádzajú až v polovici mája. Kvitnú neprestajne až do prvých mrazov.

Vysádzajú sa podobne ako cibuľoviny na jeseň. Mnohé z nich sa dajú pestovať aj v nádobe na terase. Možno je pre niekoho nepraktické práve ich vyberanie z pôdy pred mrazmi. Preto sú na záhonoch menej vidieť. Tí, čo si však dajú tú námahu, určite už nikdy nezostanú bez ich pestovania.

Po odkvitnutí sa nechajú hľuzy zásobiť živinami, normálne sa polievajú a potom pred mrazmi sa vyberú z pôdu, nechajú preschnúť na slnku a uskladnia sa v pivničných priestoroch až do jari. Ak však chcete pestovať frézie, je nutné cibule nechať prejsť obdobím chladu a cibuľky nechať aspoň 3 mesiace v chladničke. Potom ich môžete normálne vysadiť do pôdy. Bez tohto bodu vytvoria len listy. Ich nádherná a omamná vôňa určite stojí za to, aby ste to aspoň vyskúšali. 

Kvitnúce stromy na balkóne a terase

Autor: Ing. Adriána Francová 14. marca 2016 Žiadne komentáre

        Túžite po rozkvitnutej záhrade, ale nemôžete si ju dovoliť? Váš balkón a terasa je tiež vhodným miestom, kde Vás jar dokáže privítať a zaplaviť vôňou, kvetmi a informáciou, že zima pominula a blížia sa dni, kedy sa môžeme tešiť z prírody, ktorá sa prebúdza.

Kvitnúce stromy na balkóne a teraseDreviny sa dajú pestovať aj v nádobe. Musíte im však dopriať čas, na to, aby si tam zvykli, lebo popravde, nie je to pre ne prirodzené. Majú obmedzené miesto, nemôžu sa rozrastať a preto ich rast je spomalený. Navyše sa substrát rýchlejšie prehrieva, stráca živiny, rýchlejšie presychá, ale všetko sa to dá zvládnuť.

Vyžaduje to len veľké nádoby, kvalitný substrát a starostlivosť vo väčšom merítku ako vo voľnej pôde. Pred zimou sa tieto dreviny pestované v nádobách musia zazimovať, a to pritisnutím k záveternej strane, prípadne sa nádoba vkladá do ešte väčšej nádoby alebo debničky, ktorá je vystlaná lístím, fóliou, slamou či senom.

Dreviny, ktoré sa dajú pestovať v nádobe, nie sú striktne vymedzené. S obľubou sa pestujú kmienkové previsnuté formy vŕb, moruší, jedlé stromčeky ako ríbezle, egreše, stĺpovité formy ovocných stromov, okrasné čerešne, mandle, škumpa, magnólia, rododendron, hortenzie a letný orgován. Určite Vám napadne oveľa viac rastlín, ktorými sa môžete obkolesiť.

Výhodou pestovania v nádobách je to, že môžete dreviny kedykoľvek premiestniť do iného rohu terasy či balkóna a vytvoriť tak úplne inú kompozíciu. V okolí kmienka drevín môžete rovnako pestovať nižšie druhy letničiek, trvaliek alebo dvojročných rastlín. Pozor však na druhy, ktoré majú plytký koreňový systém a nemajú radi akýkoľvek zásah do oblasti koreňov. Napríklad magnólia a rododendrony. Navyše vyžadujú polotieň a pestovanie v rašeline.

Rozkvitnutá čerešňa alebo japonská sakura patria medzi dominantné dreviny v nádobe najmä počas jari. Po odkvitnutí sú zaujímavé previsnutým vzhľadom a množstvom zelených listov, ktoré sú naozaj kvalitné a pekné len vtedy, ak majú všetko to, čo rastlina potrebuje. Všímajte si ich. Potrebujú viac starostlivosti ako dreviny vysadené vo voľnej pôde. 

Trvalky z výsevu

Autor: Ing. Adriána Francová 6. marca 2016 Žiadne komentáre

          Z výsevu priamo doma si môžete okrem letničiek vypestovať aj trvalky či dvojročné rastlinky. Je to ideálne najmä pre tých, ktorí nechcú príliš investovať do hotových rastlín a zároveň majú možnosti a priestor vypestovať zdravé priesady trvaliek a potom ich vysadiť na pripravené záhony.

Trvalky z výsevu (Helleborus niger)Nie všetky trvalky sa však dajú vysievať v jarnom období. Niektoré sa vysievajú už na jeseň, po dozretí semien. To platí najmä pre tých, ktorí už trvalky pestujú a chcú si ich ešte dopestovať z vlastných semienok. Iné semená zasa potrebujú prejsť obdobím chladu, čiže stratifikáciou na to, aby začali klíčiť. Čiže najskôr im musíte imitovať podmienky chladu, akoby boli vonku, vypadnuté z materskej rastliny. Stačí, ak ich vysejete do nádob a umiestnite do studeného pareniska, pivnice na 3 mesiace. Ak nemáte takúto možnosť, môžete ich zabaliť do servítky a papierového vrecka a uložiť na dno v chladničke. Po období 3 mesiacov ich môžete vysadiť ako trvalky, ktoré sa vysádzajú na jar.

Stratifikovať sa musia napríklad: srdcovka (Dicentra), čemerica (Helleborus), hlaváčiky (Adonis), lupina (Lupinus), horec (Gentiana), primulky – aurikuly (Primula auricula). Veľmi drobné semienka sa vôbec nezasypávajú substrátom, voľne sa položia na povrch. Vyžadujú svetlo : rudbekia (Rudbeckia), zvončeky (Campanula).

Niektoré dvojročky ako sedmokrásky (Bellis) a sirôtky (Viola) a náprstník (Digitalis) sa vysievajú koncom leta do riadku a okolo septembra, októbra sa presádzajú na trvalé stanovište. Na jar môžete vysádzať orlíček (Aquilegia), kokarda (Gaillardia), echinacea (Echinacea).

Výsevy s prakticky podobné ako pri letničkách do pripravených nádob. Umiestnite ich podľa toho, aké teplotné podmienky potrebujú. Len tak sa dočkáte priesad. Ak zvolíte nesprávne obdobie, niektoré semená stratia klíčivosť. 

Posledné príspevky
Posledné komentáre
Archív blogu
Naposledy zobrazené produkty
  1. Dianthus carthusianorum / Klinček kartuziánsky, K9