+421 2 54651414

Férové online záhradníctvo od roku 2001!   

septembra 2017

Výsadby ruží

Autor: Ing. Adriána Francová 25. septembra 2017 Žiadne komentáre

Ruže môžete vysádzať počas celého roka, ale záleží na tom, či sú kontajnerované alebo sú voľnokorenné. Bez koreňového balu sa môžu vysádzať od októbra až do mája, okrem mesiacov, kedy je trvalo zamrznutá pôda.

Ruža kvet

Výsadby ružíNajvhodnejšie je ich vysádzať na jeseň, kedy sa dostatočne zakorenia a do jari nastúpia so silným rastom, vďaka postupnému otepľovaniu pôdy a s dostatkom vlahy, ak je v zime sneh. Jarná výsadba je tiež vhodná, ale ruža vyžaduje vyššiu starostlivosť v oblasti závlahy, prípadne tienenia, ak je príliš horúca jar.

Od mája sa predávajú aj kontajnerované ruže, ktoré musia byť dostatočne prekorenené už v nádobe, aby sa uchytili po presadení do voľnej pôdy vo Vašej záhrade. Dôležitá je výsadba, výber stanovišťa a závlaha. Po výsadbe hneď nehnojte, až keď sa ruže zakorenia. Pri kúpe si všímajte zdravotný stav ruže a celkový vzhľad. Slabé a ovisnuté výhony v nádobe nie sú ani estetické, ani vhodné na predaj. Rastlinu je najlepšie ponoriť na pol dňa do vedra s vodou, potom ju vybrať a vložiť do pripravenej jamy, zahrnúť zeminou a ešte dôkladne zaliať. Miesto očkovania by malo byť 5 cm pod povrchom zeme a tak je do budúcnosti chránené pred zimnými mrazmi. Na jeseň sa musí nakopcovať a v apríli sa kopcovanie odstráni.

Vysádzať sa môžu aj kvitnúce ruže. V budúcom roku sa Vám ukážu ešte v lepšom svetle a s bohatším kvitnutím. Kontajnerované rastliny sú však náchylnejšie na vyschnutie, preto sa im náležite venujte a nepodceňujte zálievku.

Po vysadení prichádza na rad starostlivosť o rastlinky. Prečítaje si článok o tom, ako sa postarať o ruže.

Vhodné stanovište na výsadbu: slnko až polotieň, miesto s pohybom vzduchu, hlboké a výživné pôdy s humusom, dostatočná zálievka.

Nevhodné stanovište: úpal, tieň, trvalé zamokrenie, ílovité ťažké pôdy, nedostatok živín, príliš piesočnatá pôda, blízko vysadené konkurenčné rastliny a ich korene, blízkosť stromov a miesto, kde sa už v minulosti ruže pestovali. 

Posted in: Okrasná záhrada Tags: ružavýsadba

Ako s úspechom pestovať kiwi

Autor: Adriána Francová 19. septembra 2017 Žiadne komentáre

Plody aktinídie (kiwi) obsahujú vysoký podiel vitamínu C,B,E, stopové prvky i minerály. Pestovať sa dá takmer v každej záhrade, ale potrebujete vedieť pár dôležitých informácii, aby rastliny priniesli aj svoje ovocie. Aktinídia je rýchlorastúca mohutná liana s opadavými listami. V krátkom čase vytvorí bujný porast, ktorý sa nezaobíde bez opory. Vytvára dlhé výhony s plstnatými listami, ktoré dokážu odpariť veľké množstvo vody, preto je nutné zabezpečiť im aj vhodné stanovište a dostatok vlahy. Na jednom stanovišti vydržia aj 40 – 50 rokov, preto je správny výber miesta výsadby dlhodobo významný a dôležitý.

1. Správny výber odrôd:

Na trhu je niekoľko odrôd vhodných pre našu pestovateľskú oblasť. Aktinídie môžu byť obojpohlavné, kde vám môže postačiť len jedna rastlina. Obyčajne sa však aj takáto rastlina podporí ešte iným kultivarom, pre lepšiu úrodu. Vo väčšine prípadov sú však jednopohlavné, kedy potrebujete vysadiť vedľa seba samčiu a samičiu rastlinu pre správne opeľovanie. K jednej samčej rastline môžete vysadiť aj 5 samičích. Pokiaľ máte málo miesta postačí aj pár rastlín. Najosvedčenejšie odrody sú: Hayward, Ken´s Red,.. Čiastočne samoopelivé je napr. Jenny, Issai,... Pre estetické účely sa často pestuje aj Actinidia kolomikta, ktorá sa vyznačuje farebnými listami (samčia rastlina). V krátkom čase vytvorí súvislú zelenú stenu, ktorá postupne vyfarbuje. Listy sú bielo-zeleno-ružové.

2. Rozlišovacie znaky kvetov:

Samčie kvety obyčajne po rozkvitnutí a opelení samičích opadnú. Vyrastajú na výhonkoch v zhlukoch, obyčajne po troch. Samičie kvety vyrastajú väčšinou samostatne. Kvitnú cca 10 dní, v máji až v júni podľa stanovišťa. Opelené kvety žltnú, neskôr hnednú a opadnú a na ich mieste sa začnú tvoriť malé plody. Opelenie prebieha prostredníctvom včiel a čmeliakov. Keďže kvitne v období neskorých jarných mrazíkov je vhodné ak sú vysadené na chránenom mieste, resp. im v tom období zabezpečte ochranu. Kvety kvitnú na jednoročných výhonoch vyrastajúce z 2 ročného niekedy i staršieho dreva, preto je dôležitý aj rez, aby ste sa neobrali o budúcu úrodu.

3. Stanovište:

Aktinídia vyžaduje slnečné stanovište, v horúcom lete aj pritienenie. Miesto chránené pred vetrom a silným prievanom. Ideálny je riedky polotieň a primerane otvorené stanovište pre prílet včiel kvôli opeľovaniu. Ideálna poloha je južná, juhovýchodná, chránená východná alebo chránená západná. Pôda má byť mierne kyslá, výživná, dostatočne vlhká. Za sucha rastlina trpí stresom, stráca listy, ktoré rýchlo schnú. Kiwi vyžaduje aj mulč, ktorý chráni plytký koreňový systém a udržiava pôdu vlhkú a v zime pôsobí zároveň ako ochrana.

4. Pestovanie na opore:

Opora pre pestovanie je investícia na dlhé obdobie (nakoľko sa dožíva až 40-50 rokov), preto je nutné zabezpečiť takú, aby toto obdobie vydržala, bola stabilná a dlhodobo funkčná. Používa sa často taká, ako na vinič. Siete a pletivá sú vhodné len pre mladé rastliny, takže časom by ste ich museli vymieňať. Vytvorte stabilnú konštrukciu s drôtenkou, maximálne do výšky 2 metre. Prvý drôt by mal byť odspodu cca vo výške 90 cm, ďalšie postupne vo výške 50 cm od prvej.

5. Výsadba:

Aktinídia sa vysádza v spone 4x3 metre. Pri menších sponoch výsadby si rastliny silno konkurujú a výhony sa navzájom splietajú. Nemusíte sa obávať, že na začiatku výsadby pôsobia medzery neesteticky. Je to liana, ktorá rýchlo rastie a vy musíte vytvorené výhony od začiatku viazať na pripravenú drôtenku a konštrukciu. Rastliny sa vysádzajú do vopred pripravenej jamy. Na jej dno vložte výživný kompost, zmiešaný s rašelinou. Pokiaľ je pôda ílovitá, vykopte hlbšiu jamu a na jej dno vysypte kamienky, štrk. Táto vrstva bude slúžiť ako odvodňovanie.

6. Rez aktinídie:

Je veľmi podobný viniču. Reže sa obyčajne koncom zimy, kedy je menšie prúdenie miazgy a rastlina tak veľmi neslzí alebo po opade listov na jeseň. V lete sa vykonáva presvetľovací rez, kedy sa odstraňujú neesteticky rastúce dlhé výhony a konkurenčné. Plodné výhonky sa skracujú za 5-8 listom u samičích rastlín, u samčích sa výhony skrátia na 1m. Pozor na fakt, že výhonky kvitnú a plodia na 2 ročnom dreve, ktoré nesmiete odstrániť rezom. Po zime v neskoršom veku môžete odstraňovať odrodené, suché a staré, i mrazom a inak poškodené výhony. Zároveň do budúcnosti naplánovať, ktorý výhon nahradí starší.

7. Dozrievanie plodov:

Plody za vhodných podmienok dorastú do očakávaných rozmerov podľa odrody (drobnoplodé, veľkoplodé). Dozrievajú na jeseň, cca v októbri až v decembri, kedy už nemusí byť dlhodobo vhodné počasie. Drobnoplodé odrody sú voči chladu odolnejšie. Veľkoplodé sa môžu obrať aj nezrelé. Rýchlo dozrievajú aj v izbových podmienkach. Nezozbieraná úroda mnohokrát vydrží na rastline veľmi dlho, ale plody po mrazoch strácajú svoju dobrú chuť aj obsah vitamínu C.

8. Ako spracovať:

Je veľa spôsobov ako spracovať kiwi. Keďže predpokladáte, že úrody bude veľa, pripravte sa aj na spracovanie, aby ste všetky plody využili. Dajú sa pripravovať rôzne miešané ovocné šaláty, kde bude dominovať kiwi, smoothie, nanuky, marmelády, kiwi limonáda s ľadom, kiwi plátky obalené v čokoláde, zákusky a rezy.

Posted in: Úžitková záhrada Tags: aktinidakiwi

Funkie - trvalky do tieňa

Autor: Ing. Adriána Francová 12. septembra 2017 Žiadne komentáre

          Máte na záhrade temný a prázdny kút, v ktorom nič nerastie, lebo tam slnko svieti len počas určitej hodiny cez deň? Nie je to tragédia. Existuje množstvo rastlín, ktorým sa práve darí v polotieni až tieni a na slnku neprosperujú. 

Tiež patria medzi trvalky a ide najmä o druhy okrasné listom. V nich naozaj spoznáte variabilnosť zelenej farby v kombinácii so žltou, bielou alebo ružovou. Dokonca modrolisté kultivary dodajú priestoru úplne iný tvar a svetlosť.

Medzi atraktívne patria funkie (Hosta). Základnou farbou je zelená, ale známe sú aj modré až tyrkysové kultivary, panašované, s bielym alebo žltým lemovaním. Listy majú úzke, široké, srdcovité, oválne a okrem listov mnohé nádherne voňajú. Najmä bielokvitnúce. Pripomínajú vôňu ľalii. Od jari do jesene vás tešia listy, v lete sa rozvinú kvety a potom listy zožltnú a zatiahnu. Na mieste zostane prázdne miesto, ktoré mnohým nevyhovuje. Preto v ich blízkosti vysaďte okrasný ker do tieňa, ktorý bude mať celoročný efekt a jarné cibuľoviny pre skorý jarný efekt.

Posted in: Okrasná záhrada Tags: funkiehostatrvalky

Ovocný živý plot

Autor: Ing. Adriána Francová 12. septembra 2017 Žiadne komentáre

Ovocné dreviny v záhrade sa nemusia striktne pestovať len v úžitkovej časti, oddelene od okrasnej časti, vzdialenejšie od domu. A už vôbec nemusia stáť samostatne po celej záhrade alebo vysadené v pásoch. V dnešnej dobe, v ktorej chceme pestovať v záhrade všetko, využiť každý aj ten najmenší kúsok pôdy, ich vieme pestovať vo forme okrasných a úžitkových živých plotov a stien.

Ovocný živý plot

Okrem estetickej funkcie tak získame aj úžitok v podobe úrody, ušetrenia miesta, v jarnom období nás potešia kvetmi a v lete aj plodmi, ktoré sú určite osviežujúcou pochúťkou pre všetkých.

Živý plot z jabloní ...

...a iných ovocných druhov. Namiesto klasických okrasných drevín a ihličnanov môžete na ploche vysadiť jablone alebo iné vhodné ovocné druhy v tvare štíhleho vretena, či voľne rastúcich ovocných krov. Vhodnými drevinami sú muchovník (Amelanchier), ríbezle (Ribes), černice (Rubus fruticosus), vinič (Vitis), kiwi (Actinidia), rakytník (Hippophae rhamnoides), zemolez kamčatský (Lonicera kamtschatica). Samozrejme sem patria aj hrušky, v blízkosti múru vysadené marhulebroskyne. Treba len zvoliť vhodný tvar pestovaného druhu, prípadne zvoliť oporu a netradičná a pritom praktická stena sa čoskoro stane súčasťou Vašej záhrady.Ovocný živý plot

Živé steny

Založenie takejto steny nie je jednoduché, ale nie nemožné. Pokiaľ sa venujete ovocinárstvu, bude to pre Vás hračka. Ak máte len začiatočné skúsenosti a chuť pestovať, je to pre Vás výzva. Aj keď v tomto prípadne nie je vhodné robiť chyby, lebo sa sami oberiete o možnosť zberať úrodu. Kým stromy vyrastú a zapoja sa do požadovaného tvaru uplynie nejaký čas. Na založenie ovocnej steny potrebujete kultivary naštepené na pomaly rastúcich podpníkoch, s kratším rodivým obrastom (jablone, hrušky) pestované v palmetách alebo kordónoch.

Palmeta je univerzálny pestovateľský tvar, ktorý pre svoje pestovanie vyžaduje drôt alebo inú oporu. Konáre sú vedené na poschodia a vodorovne. Tým sa vytvorí stena.

Kordón je zvislý pestovateľský tvar, v tvare písmena U. Na pestovanie sa využívajú 2 základné konáre vyviazané do tohto tvaru na konštrukciu. Určite si nájdete tie pestovateľské tvary, ktoré zapadnú do vašej predstavy a celkovej kompozície v okrasnej časti záhrady. Tieto tvary sú nenáročné na priestor a majú veľa výhod. Plody ľahšie dozrievajú, nakoľko strom nemá také bohaté olistenie ako klasicky pestovaný strom.

Sú aj zaujímavejšie pestovateľské tvary napr. Solax – slnečná os, ktorá počas tvarovania využíva bezprostredne všetko to, čo ponúka príroda a uprednostňuje sa tam prirodzené ohýbanie konárov pred vyväzovaním a strihaním. Charakteristickým znakom je aj ohnutý hlavný terminál. Na tento pestovateľský tvar sa využívajú aj rýchlejšie rastúce podpníky a vhodné sú okrem jabloní a hrušiek aj čerešne a višne.

Určite si vyberiete a Vaša záhrada bude moderná, nadčasová, úžitkovo okrasná a zaujímavá. Pokiaľ dávate prednosť iným drevinám na živý plot, prečítajte si napríklad článok o ďalších rastlinách na živé ploty,

Pestovanie a zimovanie rastlín na balkóne

Autor: Ing. Adriána Francová 12. septembra 2017 Žiadne komentáre

         Nie všetci majú tú možnosť vlastniť záhradu. Tí, čo ju nemajú k dispozícii, využívajú práve balkóny ako svoju odpočinkovú mini záhradku a zároveň aj ako vonkajšiu obývačku počas leta. Váš balkón nemusí byť prázdny ani v zime. Nebudete tam môcť pestovať žiadnu exotickú flóru, ale mnohé dreviny a trvalky zimu prežijú aj na balkóne v nádobách, pokiaľ ich vhodne zazimujete.

Pestovanie a zimovanie rastlín na balkóneVšetko závisí od vhodného výberu drevín, veľkosti nádoby, drenážnej vrstvy a zálievky. Nie je dané, či sa darí viac ihličnatým alebo listnatým druhom. Všetko závisí od starostlivosti. Aj ihličnan, rovnako aj opadavý strom dokáže počas zimy vyschnúť. Viac sa však pestujú ihličnaté druhy, ktoré prinášajú estetický zážitok práve v zimnom období, keď je väčšina drevín bez listov. Pokiaľ však máte možnosť pestovať druhy na kmienku, ktoré sú naopak charakteristické zaujímavým sfarbením kôry, kmeňa, prípadne farbou výhonkov, určite v zime vyniknú tiež (napríklad vŕby, brezy, platan, svíb).

Z ihličnanov sa najčastejšie pestujú tuje, cyprušteky, borovice, borievky. Aby koreňový bal nepremrzol, je nutné zvoliť správnu nádobu. Výhodou je, ak to nie je plast, ktorý veľmi reaguje na vonkajšie podmienky. Vyberajte výrobky z pálenej hliny, keramiky či betónu. Vnútro nádoby vysteľte textíliou, starou dekou alebo vrecovinou a až potom nasypte štrk, kamene ako drenáž a drevinu vysaďte do vhodného a vzdušného substrátu, ktorý dobre saje vodu. Nezabudnite na podmisku a otvor v kvetináči.

Ihličnan môžete pred Vianocami vyzdobiť jedlými ozdobami ako sušené jablká a pomaranče, škoricou, kolieskami, na ktoré ponalepujete rôzne semienka slnečníc a maku, prípadne zavesíte vylúpané orechy a medovníky. Čoskoro uvidíte na balkóne nových návštevníkov, ktorí si radi odtrhnú zo stromčeka pochúťky.

V zime je dôležité nádoby ešte obaliť, najmä ak sa predsa len rozhodnete dreviny pestovať v plaste. Nádoby poukladajte do drevenej debničky, ktorú môžete vystlať slamou, senom, polystyrénom, suchým lístím alebo bublinkovou fóliou. Farebne ich môžete obaliť do flisu, plyšu alebo vrecoviny, dekoviny, a tak jej dať zasa iný vzhľad.

Nezabudnite na pravidelné zalievanie. Neznamená to v tomto prípade každodenné, ale primerané počasiu. Nespoliehajte sa na to, že je zima, nepotrebujete zalievať. Rastliny aj dreviny vodu potrebujú a aby sa dožili jari, je to nutnosť. Polievať je vhodné raz za týždeň v čase keď nemrzne, výdatne a prebytočnú vodu zlejete.

Rovnako v nádobách môžete pestovať vysoké okrasné trávy, ktoré musíte pred zimou zviazať. Hoci na balkóne nehrozí nadmerná vlhkosť, množstvo snehu, ale ochránite ich takto pred mrazmi. Zviazaním vytvoríte kužeľ, ktorý si môžete ozdobiť tiež a na jar suchú trávu ostriháte. Trvalky sú na pestovanie tiež vhodné. Vyberajte druhy, ktoré však nezaťahujú do zeme. Inak sa môže stať, že na ne zabudnete, prípadne sa budete zbytočne trápiť nad tým, že asi vyhynuli. Na jar by Vás však možno opätovným rastom prekvapili. Jedná sa o funkie a paprade. Vyžadujú však polotienne stanovište. 

Posted in: Balkónová záhradka Tags: trvalkykrybalkón

Vyberáme hľuzy a letné cibuľoviny z pôdy

Autor: Ing. Adriána Francová 12. septembra 2017 Žiadne komentáre

            Koniec októbra a mrazíky sú predzvesťou prichádzajúcej zimy a preto treba povyberať z pôdy všetky letné hľuzy a cibuľoviny. Neprekáža im povrchný mráz, ale práve ten, kedy už premŕza  pôda. Všetky gladioly, georgíny, tigrídie a acidantery je nutné z pôdy vybrať včas. Hľuzy begónii, ktoré ste pestovali v nádobách je nutné tiež uskladniť, zrezať a vybrať z pôdy alebo ponechať v nádobách, kde je substrát úplne preschnutý. Počas slnečných dní trsy letných cibuľovín vykopte, nechajte preschnúť a potom odstráňte všetky listy. Nikdy neuskladňujte hľuzy poškodené, mäkké, plesnivé alebo preseknuté počas vykopávania. Pleseň alebo iné hubové ochorenie, by sa rýchlo prenieslo aj na iné hľuzy a cibule. Cibule a hľuzy môžete uskladniť v suchých hoblinách, pilinách, v bublinkovej fólii v pivnici, kde neklesá teplota pod 0°C. Nemusia mať ani svetlo, ani závlahu počas celej zimy. Pokiaľ máte množstvo hľúz, môžete trsy rozdeliť. Vo februári ich skontrolujte a ponechajte v pivnici. Všímajte si len hľuzy begónii, ktoré je nutné v tom období vysadiť do nádob. Nezabudnite si všetky trsy označiť, lebo gladioly a acidantery sú veľmi podobné, nakoľko patria aj do rovnakej skupiny. Ak ich ešte nepestujete, na jar si ich môžete zakúpiť. Pestujú sa jednoducho ako jarné cibuľoviny, len ich treba vyberať vždy na jeseň z pôdy. To isté platí aj pre kany, niektoré veternice, orientálne ľalie, kornútovky, kaly a frézie. Vysadené cibule zorníc je nutné tiež presadiť do nádob a naďalej pestovať v byte. Letnené cibule na záhonoch zosilneli, nabrali dostatok živín a určite aj narástli. V zimnom období a začiatkom jari sa Vám  preto odvďačia kvetmi. Ľalie nie je nutné vyberať z pôdy, naše zimy prežijú. Náchylné na vlhkosť sú však orientálne druhy. Tie preto vyberte do nádob alebo ich hneď od začiatku pestujte v nádobách.

Živé ploty, dreviny a kombinácie

Autor: Ing. Adriána Francová 12. septembra 2017 Žiadne komentáre

Páčia sa Vám živé ploty a chcete si nejaký vysadiť na záhrade? Ponúkame Vám prehľad najpoužívanejších a zároveň najkrajších drevín vhodných na výsadbu živého plota. Nájdete ich rozdelené do skupín podľa výšky požadovaného plota aj s praktickými informáciami o výsadbe a rozostupoch.

Rastliny vhodné na živý plot

Živé ploty, dreviny a kombinácieDreviny pre tvarované / strihané živé ploty do 0,7 m

Thuja occ.globosa – 0,7 m od seba

Buxus sempervirens – 0,3 – 0,4 m od seba do 2 alebo 3 sponu požadovanej hustoty

Berberis thunbergii – 0,4 – 0,5 m od seba

Berberis th. Atropurpurea – 0,4 –0,5 m od seba

Ligustrum vulgare – 0,3 – 0,4 m od seba do 2 alebo 3 sponu podľa požadovanej hustoty

Symphoricarpos albus – 0,5 m od seba

Spiraea bumalda – 0,5 m od seba

Forsythia intermedia – 0,4 – 0,5 m od seba

Prunus laurocerasus Otto Luyken – 0,6-0,7 mod seba

 

Dreviny pre tvarované / strihané živé ploty od 0,7 –2 m

Thuja occ.Smaragd – 0,7 –0,8 m od seba

Cupressocyparis leylandii0,7 - 0,8 m od seba

Picea abies –0,6 m od seba

Taxus baccata –0,6 m od seba

Acer campestre –0,5 m od seba

Amelanchier lamarckii – 0,6 m od seba

Berberis thunbergii –0,5 m od seba

Berberis thunbergii Atropurpurea – 0,5 m od seba

Berberis julianae – 0,5 m od seba

Carpinus betulus – 0,5 –0,6 m od seba

Cornus mas – 0,5 m od seba

Fagus sylvatica –0,5 m od seba

Ligustrum vulgare – 0,4 m od seba

Ligustrum ovalifolium – 0,4 – 0,5 m od seba

Crataegus monogyna – 0,5 m od seba

Spiraea vanhouttei –0,5 m od seba

Forsythia intermedia – 0,5 m od seba

Pyracantha coccinea – 0,5 m od seba

Prunus laurocerasus Otto Luyken -0,7 m od seba

Prunus laurocerasus Etna – 0,7 m od seba

 

Dreviny pre tvarované/ strihané živé ploty 2 – 4 m

Juniperus chinensis  – 0,7 m od seba

Cupressocyparis leylandii0,8 - 0,9 m od seba

Picea abies –0,6 m od seba

Taxus baccata – 0,6 –0,7 m od seba

Thuja occidentalis –0,7 m od seba

Acer campestre – 0,5 m od seba

Živé ploty, dreviny a kombinácie

Fagus sylvatica – 0,5 m od seba

Carpinus betulus –0,5 mod seba

Amelanchier lamarckii – 0,6 m od seba

Eleagnus angustifolia – 0,5 m od seba

Pyracantha coccinea –0,5 m od seba

Prunus laurocerasus Rotundifolia  – 0,5 – 0,7 m od seba

Prunus laurocerasus Novita – 0,5 – 0,7 m od seba

 

Dreviny pre voľne rastúce živé ploty do 0,7 m

Mahonia aquifolium – 0,5 – 0,7 m od seba

Buxus sempervirens – 0,4 – 0,5 m od seba

Buxus microphylla – 0,4 –0,5 m od seba

Chaenomeles japonica – 0,4 –0,5 m od seba

Spiraea bumalda – 0,4 –0,5 m od seba

Rosa spp. – záhonové ruže – 0,4 –0,5 m od seba

Prunus laurocerasus Etna 0,5 – 0,7 m od seba

 

Dreviny pre voľne rastúce živé ploty od 0,7 – 2 m

Chamaecyparis lawsoniana nana – 0,6 – 0,7 m od seba

Buxus sempervirens – 0,4 –0,5 m od seba

Thuja occidentalis Smaragd –0,7 m od seba

Viburnum pragense – 0,5 m od seba

Berberis julianae – 0,5 m od seba

Berberis thunbergii – 0,5 m od seba

Berberis thunbergii Atropurpurea – 0,5 m od seba

Philadelphus lemoinei – 0,5 m od seba

Philadelphus coronarius –0,5 m od seba

Potentila fruticosa – 0,4 – 0,5 m od seba

Weigelia Florida – 0,5 m od seba

Symphoricarpos albus – 0,5 m od seba

Spiraea vanhouttei – 0,5 m od seba

Forsythia intermedia – 0,5 m od seba

Hibiscus syriacus – 0,5 m od seba

Ligustrum ovalifolium – 0,5 m od seba

Lonicera xylosteum – 0,5 m od seba

Pyracantha coccinea –0 ,5 m od seba

Rosa canina – 0,4 – 0,5 m od seba

Sorbaria sorbifolia – 0,5 m od seba

Syringa vulgaris – 0,5 m od seba

Tamarix tetradra – 0,5 m od seba

Prunus laurocerasus Novita – 0,7 m od seba

  

Dreviny pre voľne rastúci živý plot 2 – 4 m

Živé ploty, dreviny a kombinácie

Picea abies – 0,7 m od seba

Chamaecyparis law. – 0,7 m od seba

Cupressocyparis leylandii0,8 m od seba

Thuja occ. – 0,7 m od seba

Pyracantha coccinea – 0,5 m od seba

Viburnum rhytidophyllum – 0,5 m od seba

Acer campestre – 0,5 m od seba

Amelanchier lamarckii – 0,5 m od seba

Carpinus betulus – 0,5 m od seba

Cornus sanquinea – 0,5 m od seba

Ligustrum ovalifolium – 0,5 m od seba

Sambucus nigra – 0,5 m od seba

Syringa vulgaris – 0,5 m od seba

Tamarix tetradra – 0,5 m od seba

Viburnum opulus –0,5 m od seba

Prunus laurocerasus Novita – 0,7 m od seba

 

Vhodné kombinácie 

 Druh: Syringa vulgaris , Viburnum opulus

            Voľne rastúci zaujímavý živý plot, kvitnutie V – VI. farba fialová, biela, intenzívne

            voňavé kvety, výška 2 – 4 m

            počet rastlín na 1 bm 3 ks Syringa vulgaris

            počet rastlín na 1 bm 2 ks Viburnum opulus

počet rastlín na 10 bm 15 ks Syringa, 10 ks Viburnum, striedanie je možné po 1 – 2 m

 

Druh: Cornus sanqiunea, Forsythia intermedia, Rosa canina, Philadelphus coronarius,

            Hibiscus syriacus                  

            Voľne rastúci zaujímavo kvitnúci živý plot, kvitnutie postupné.

 

Druh: Buddleja, Rosa, Philadelphus, Syringa

Druh: Weigela, Viburnum, Forsythia, Philadelphus, Deutzia

Druh: Forsythia, Tamarix, Philadeplhus, Spiraea vanhouttei, Weigela

Druh: Fagus sylvatica, Carpinus betulus

Druh: Acer campestre, Cornus sanquinea, Amelanchier lamarckii

Druh: Forsythia intermedia, Ligustrum ovalifolium, Spiraea bumalda – nízky strihaný

Druh: Berberis julianae, Ligustrum ovalifolium, Pyracantha coccinea – vždyzelený strihaný

            i voľne rastúci živý plot

Druh: Amelanchier lamarckii, Pyracantha coccinea, Berberis thunbergii Atropurpurea,

            Symphoricarpos albus, Crataegus monogyna

            Zaujímavý živý plot farbami, jesenným vyfarbením a plodmi


Ak vašu záhradku tvoríte na balkóne, pozrite sa živý plot na balkóne.

 

Posted in: Okrasná záhrada Tags: živý plot

Chodníčky a výsadba okolo nich

Autor: Ing. Adriána Francová 12. septembra 2017 Žiadne komentáre

         Určite ste si už kládli otázku, ako vyriešiť samotné chodníky v záhrade, ktoré Vám uľahčia pochôdzku záhradou aj počas nepriaznivých dní.

Chodníky patria po stavbe domu a drobných stavbách medzi dôležité práce, ktoré sú väčšinou trvalou záležitosťou. Preto výber materiálov, tvar, líniu dôkladne zvážte. Pokiaľ už máte tieto práce za sebou, je tu ďalšia práca, ktorá Vás čaká – výsadba okolo nich.

Chodníčky a výsadba okolo nich (Phlox)

Lemujúce záhony i nízke kry

Pokiaľ ste si zvolili v záhrade nášľapné kamene, môžete ich ukladať priamo do trávnika alebo okolo nich vysadiť nízke pôdopokryvné rastlinky a skalničky ako rozchodníky, ktoré rýchlo vyplnia priestory medzi nimi.

Ak ste zvolili zámkovú dlažbu, pravdepodobne ste použili aj obrubníky, ktoré môžu tesne susediť s úzkym priestorom voľnej plochy, ktorá je ako stvorená na záhon nízkych trvaliek, ktoré budú chodník lemovať. Ideálne sú levanduľa, nízke okrasné trávy.

Trávnik a úzka plocha nejdú dokopy, nakoľko úzke a roztrieštené plochy sa veľmi ťažko udržiavajú. Určite vsaďte na kvitnúce trvalky, ktoré Vás obdarujú počas celého leta kvetmi. Okrem spomínanej levandule sú vhodné floxy, veroniky, krásnoočká, rozchodníky, astry.

Ak máte radi pravidelnosť a prísne upravené záhrady strihom, vysaďte krušpán alebo bršlen, dreviny určené na lemy a nízke ploty. Výborne sa strihajú, udržiavajú, i keď rastú pomalšie. Najmä krušpán.

Čo tak krása v prenosných nádobách

Rovnako sa dajú upraviť aj schody. Chodiť po nich potom bude naozaj zážitok. Minimalizujete tak množstvo betónovej alebo inej pevnej plochy množstvom rastlín v ich blízkosti. Jemne presahujúce až na nášľapnú plochu nie je problémom. Všetky rastliny sa dajú zostrihať, upraviť a usmerniť ich rast a záhrada bude vypadať v každom ročnom období inak.

Pokiaľ máte radi rastliny a dreviny v nádobách, chodník alebo schody môžete skrášliť rovnakými nádobami a strihanými drevinami do tvarov gule, kužeľa alebo do nich vysaďte bylinky. Všetko sa samozrejme odvíja od stanovišťa. Bylinky preferujú slnečné stanovište.

Výsadba cesnaku

Autor: Adriána Francová 12. septembra 2017 Žiadne komentáre

Cesnak je zeleninou, bez ktorej sa nezaobíde žiadna kuchyňa. Cítiť ho v plackách, polievke i mäse.  Vynikajúce sú aj nátierky. Je to afrodiziakum a zároveň účinne bojuje proti chrípke. Pokiaľ nájdete miesto v záhrade, určite si ho vysaďte. Nie je náročný na pestovanie a vyhovuje mu takmer každá pôda, okrem ťažkej podmáčanej pôdy.  Cesnak sa rozdeľuje podľa pestovateľskej odrody na jarné a jesenné. Jesenné odrody môžete vysádzať od konca októbra do trvalého zamrznutia pôdy, podľa podmienok aj do polovice decembra.  Ďalšie rozdelenie je z botanického hľadiska:

Paličiaky – s kvetnou stonkou a pacibuľkami. Pokiaľ chcete získať väčšie strúčiky, kvetné stonky je nutné vylamovať. Aj z pacibuliek získate cesnak. V prvom roku vyrastú jednostrúčikové guľaté hlávky, ktoré sa v druhom roku rozdelia a získate klasický cesnak.

Nepaličiaky – nevytvára kvetnú stonku a cibuľa je viac zložená

Výsadba

Vysádza sa do vopred pripravenej, odburinenej a prekopanej pôdy, čerstvo nehnojenej maštaľným hnojom. Ideálne po uhorkách, hlúbovinách a zemiakoch. Nevhodnými predplodinami sú strukoviny a cibuľa.  Pozor na plytké výsadby. Cesnak vysádzajte hlboko 8 - 10 cm do riadkov, podľa veľkosti strúčikov. Jednotlivé rozostupy by mali byť 10-15 cm od seba, rady 20 - 30 cm.

Stáva sa, že cesnak do zimy ešte vyrastie. Mnohí majú skúsenosti, že to nie je prekážkou, ale nemalo by sa to stať. Pravdepodobne sa jednalo o plytšiu výsadbu. Hrozí omrznutie. Počas teplého obdobia počas zimy a dostatočných zrážkach sa však tomu mnohí nevyhnú ak je cesnak vysadený plytko.

Pokiaľ z nejakého dôvodu jesennú výsadbu nestihnete, každý cesnak sa dá vysadiť aj na jar. Väčšinou to nemá vplyv na výšku výnosu. Počítajte však s neskorším zberom.

Pozor aj na okopávanie, aby sa nepoškodila výsadba. Cesnak má prvé listy krehké. Preto odporúčame len prekyprenie okolo a samozrejme počas mája a júna mu vyhovuje bohatšia zálievka. Pre cesnak je dôležitá prevzdušnená pôda aspoň 3x za sezónu.

Ponúkame vám vynikajúce české a slovenské odrody:  Lukan, Vekan, Záhorský II, Mojmír a Matúš.

Lukan je nepaličiak, s veľmi ostrou a zároveň príjemnou chuťou. Obal je biely s jemne fialovým nádychom. Výborne sa skladuje. V jednej hlavičke môže mať 8-17 strúčikov.

Vekan je paličiak, s príjemnou ostrou chuťou. Obal je sivobiely s výraznými fialovými škvrnami. Skladovateľnosť je dobrá, dá sa zberať aj za zelena. 8-12 strúčikov v hlavičke.

Záhorský II je nepaličiak so širokými listami. Obalové suknice sú sivobiele. Má dobrú skladovateľnosť a ostrú ušľachtilú chuť. V hlavičke sa môže nachádzať 8-15 strúčikov.

Mojmír je slovenská odroda cesnaku. Je to nepaličiak. Vytvára stredne pevné až pevné cibule. Obal je sivobiely, s riedkym výskytom fialových škvŕn. Chuť je príjemná, ušľachtilá.

Matúš je ďalšia slovenská odroda cesnaku. Je to paličiak, ktorý sa vyznačuje ostrou, príjemnou chuťou. Obalové suknice sú biele s fialovými škvrnami a hnedými žilkami.

Neváhajte a využije našu ponuku. Získate zdravý sadbový materiál. Cena cesnaku na pultoch v obchodných reťazcoch stúpa. Pokiaľ máte priestor, dopestujete si množstvo cesnaku na domáce využitie. Doma vypestovaná zelenina chutí najlepšie.

Posted in: Úžitková záhrada Tags: cesnakvýsadba

Výsadba cibuľovín pre jarný efekt

Autor: Ing. Adriána Francová 12. septembra 2017 Žiadne komentáre

             Jarné cibuľoviny sa vysádzajú od septembra až do decembra. Podľa počasia, až do trvalého zamrznutia pôdy. Vysádzajú sa do hĺbky spravidla podľa veľkosti cibule. Drobné cibuľky ako šafrány, modrice, scilly sa vysádzajú do hĺbky 5 – 7 cm, väčšie cibule do 8 cm, najväčšie do 10 – 15 cm. Pokiaľ chcete vytvoriť zmiešanú výsadbu z rôznych druhov cibuľovín (šafrány, tulipány, narcisy) vysádzajte ich podľa veľkosti cibuliek a jednoducho ich vrstvite nad seba a presýpajte zeminou. Najideálnejšie je vysádzať do kruhu. Na záhonoch vysádzajte do plastových košíkov určených na výsadbu cibuľovín. Tieto plastové koše rôznych veľkostí majú niekoľko výhod. Cibule jednoducho nájdete – kedykoľvek spolu, ochránite ich pred hlodavcami a zabránite každoročnému zaťahovaniu hlbšie do zeme, keďže to cibule robia. Kedykoľvek ich viete jednoducho z pôdy vybrať a presadiť na iné miesto. Samozrejme, vo vhodnom období na to určenom je zárukou ďalšieho kvitnutia. Ak už máte nejaké cibuľoviny na záhone a postupom času kvitnú menej a menej, je to znak toho, že cibuľa zostúpila príliš hlboko do zeme, odkiaľ dokáže vyhnať len listy ale nie kvetné puky. Musíte ich presadiť na iné miesto a vysadiť ich plytšie. Ďalej sa mohlo stať, že ich napadla nejaká hubová choroba, prípadne ich požierajú hlodavce. Pestovaním v plastových košíkoch by ste tomu zabránili.

Pokiaľ chcete vytvoriť záhony cibuľovín podobné ako sú vysadené v Holandsku, nepotrebujete plastové košíky, ale množstvo cibuliek, veľký priestor a vhodnú pôdu. Cibuľoviny vyžadujú slnečné miesto až riedky polotieň. Vyhovujú im priepustné ľahké až piesočnaté pôdy, výživné a kypré pôdy, nie trvalo zamokrené plochy. Nevyžadujú hnojenie. Nezabúdajte však na zálievku. Ak ich chcete pestovať na záhonoch pokrytých geotextíliou, musíte si uvedomiť, že zimu prežijú len cibule, ktoré pestujete v ľahkej piesočnatej pôde. Nedostatok vzduchu, premokrenie a zvýšená vlhkosť je nepriateľom cibuliek. Tieto často hynú najmä v ťažkých ílovitých pôdach, kde je navyše povrch zakrytý mulčom. Jarné cibuľoviny sa výborne kombinujú. I keď nekvitnú dlho, z rôznych kultivarov si viete vytvoriť postupne kvitnúci záhon. Farebne dokážu konkurovať dokonca aj letničkám či trvalkám. Ich vôňa je nenapodobiteľná. Viete si jar predstaviť bez tulipánov a narcisov? Určite nie, preto je najvyšší čas na ich nákup aj samotnú výsadbu. Zimu určite prečkáte s očakávaním na jar a Váš záhon určite prekvapí nielen Vás, ale všetkých, ktorí uvidia záhradu plnú zaujímavých kvetov.

Naša rada pre výsadbu ľalii : Ľalie nemajú na cibuliach ochranné šupy ako hyacint, narcis alebo tulipán, a preto sú náchylnejšie na vyschnutie. Uchovávajú sa teda na chladnom a tmavom mieste. Vysádzajú sa na jeseň. Počas sadenia buďte opatrný. Cibuľa je krehká a nemalo by sa z nej nič ulomiť. Rany vzniknuté na cibuliach môžu spôsobiť rôzne infekcie, hnilobu. Ak sú cibule pred výsadbou zvädnuté, namočte ich na 24 hodín do vody. Cibule sú obyčajne veľké cca 10 cm, preto potrebujú ísť do hĺbky minimálne 20 cm. Majú radi kypré a zároveň prevzdušnené pôdy a povrch s mulčom. Najviac im škodí zimná a jarná prebytočná vlaha. Pokiaľ máte na pozemku príliš ťažkú a zamokrenú pôdu a chcete pestovať ľalie, vyhĺbte dostatočne veľkú jamu aj 50 cm, dno vysypte drenážnou vrstvou a až potom vysádzajte do vhodného substrátu s prímesou rašeliny. Nepoužívajte na takejto pôde geotextíliu. Ľalie ďalej neznášajú ani zálievku na list a kvet. Môžu sa vysadiť aj na jar.

 

 

 

Posted in: Okrasná záhrada Tags: cibuľovinyľalia
Posledné príspevky
Posledné komentáre
Archív blogu