+421 2 54651414

Férové online záhradníctvo od roku 2001!   

marca 2018

Figovník a pestovanie v našich podmienkach

Autor: Adriána Francová 28. marca 2018 Žiadne komentáre

Figovník patrí v poslednej dobe medzi žiadané rastliny najmä pre svoje plody. V našich podmienkach je tiež možné dopestovať bohatú úrodu za predpokladu vhodného stanovišťa a prezimovania najmä mladých rastlín. Figovník je opadavý vyšší ker. Dorastá do výšky aj 3 m. Jeho výhonky obsahujú biely lepkavý latex, ktorý môže podráždiť pokožku. Listy majú zaujímavý tvar a pôsobí v záhone dekoratívne aj bez plodov. Na jar sa v pazuchách listov na minuloročnom dreve tvoria malé hruškovité plody, preto je dôležité, aby tieto výhonky nenamrzli počas zimy alebo skoro na jar. Plody z jari dozrievajú od augusta do októbra. Plody, ktoré sa tvoria v lete už do jesene dozrieť nestihnú, preto je lepšie ak v nevhodných podmienkach je vysadený do nádoby a pred mrazmi prenesený do nemrznúcich podmienok, kde plody z leta do jari dozrú, hoci listy opadnú.

Stanovište:

V našich podmienkach zvláda mrazy do - 18°C. Mladé dreviny je vhodné počas 2 rokov od zakúpenia pestovať v nádobe a až potom vysadiť do záhrady na vhodné chránené a slnečné miesto. Staršie dreviny je tiež lepšie pred mrazmi zazimovať a to obalením do jutoviny, alebo bielej textílie s výplňou. Vhodná je napríklad slama, seno, kedy sa vyplní priestor medzi jednotlivými výhonkami, ktoré nesú základ budúcej úrody. Tiež nastlaním pomocou listov a čečiny. Pokiaľ výhonky zmrznú, musia sa na jar odstrániť a čaká sa na nové výhonky, ktoré vyrastú od koreňa. Je to húževnatý ker, ktorý výborne regeneruje, ale za cenu úrody. Na jednoročných výhonkoch sa úrody nedočkáte. Vytvoria sa len plody, ktoré dozrú až na jar, teda v bytových nemrznúcich podmienkach. Plody tvorí bez kvitnutia. Obľubuje a nutne potrebuje južné teplé a slnečné miesta, svahy, ochránené múrom, stenou alebo gabiónovým plotom, ktorý slúži tiež ako akumulátor tepla. Neprekáža mu ani slnečný úpal. Nevhodné miesta sú severné, s nedostatkom slnka počas dňa, veterné a nechránené miesta, podmáčané, kyslé a nevýživné pôdy.


Opeľovanie:

Je to jednodomá alebo dvojdomá rastlina. Do našich podmienok vyberajte len druhy, ktoré nie sú závislé na opeľovači. Je to naozaj komplikovaný proces, nakoľko u nás osička hrnčiarka nežije, a preto vyberajte len druhy, ktoré rodia aj bez opeľovania.

Ako sadiť?

Do voľnej pôdy sa kontajnerované rastliny vysádzajú od jari do jesene. Voľnokorenné odporúčame vysádzať alebo presádzať z jedného stanovišťa na druhé vyslovene na jar po odoznení mrazov, keď je už pôda teplejšia. Vyhĺbte jamu, do ktorej dáte na dno kompost alebo záhradnícky substrát zmiešaný s pieskom. Dostatočne prihrniete a zalejete. Figovník môžete vysadiť do jamy hlbšie než bol pestovaný v kvetináči. Ochráni to korene pred mrazmi. Pre pestovanie v nádobe platí rovnaký substrát a zloženie. Mladá rastlina vyžaduje cca 3l kvetináč. Presádza sa každú jar cca 3 roky do výživnej zmesi vždy do väčšieho kvetináča. Staršie a väčšie rastliny, ktoré plánujete dlhodobo pestovať v nádobách vyžadujú min. 10 l nádobu, presádzanie každé 4 roky a pravidelné doplnenie čerstvého substrátu.

Starostlivosť počas roka:

Zálievka musí byť primeraná a pravidelná. Hnojivo je ideálne použiť s postupným uvoľňovaním. Kontajnerované rastliny vyžadujú vyššiu zálievku aj celkovú starostlivosť. Pozor na nadmernú zálievku, vtedy plody môžu praskať. Figovníkom pestovaným vo voľnej pôde zabezpečte vždy dostatok čerstvého kompostu, môže byť aj maštaľný hnoj na jeseň zarýľovaný v okolí koreňa. Pre vyzrievanie pletív sa tiež používajú hnojivá s vyšším obsahom draslíka. Hnojenie odporúčame do konca septembra. Neskôr už nie. Figovníky rez nevyžadujú ale čiastočne je nutný. Každoročne sa odstraňujú odumreté, namrznuté, suché či inak poškodené konáriky. V prvých rokoch po výsadbe sa robí výchovný rez, kedy zrežete hlavný výhon na 5 – 6 púčikov a tým podporíte rozvetvenie sa a obrast, kde sa vytvorí základ úrody. Odrodené výhonky sa tiež odstraňujú, ale len po minuloročné drevo. V pazuchách sa vytvoria nové plody. V ďalších rokoch ponechajte 3 základné výhony, ktoré opäť zrežete za 5 púčikom a tým dosiahnete rozkonárenie.

Plody:

Plody sú chutné, podľa odrody žlto, zeleno alebo modrofialovo sfarbené, plné semienok a vitamínov. Dužina je sladká, šťavnatá. Plody sa môžu uchovávať v chladničke max 2 dni. Výborné sú sušené alebo na priamy konzum. Figovníky netrpia žiadnymi chorobami ani škodcami. V skleníku ho môžu však napadnúť molice, resp. na plodoch, ktoré sú prasknuté a vyteká z nich šťava môžu prilákať mravce. Nechajte sa zlákať pestovaním tejto subtropickej rastliny. Podľa podmienok, ktoré máte a najmä podľa lokality zvoľte pestovanie v nádobe alebo priamo vo voľnej pôde a dočkáte sa určite sladkých a výživných plodov, ktoré sa veľmi dobre predávajú aj na pultoch obchodných reťazcov.

Posted in: Úžitková záhrada Tags: figovník

Jarný efekt

Autor: Ing. Adriána Francová 28. marca 2018 Žiadne komentáre

       Počas zimy a v predjarí záhrada pôsobí šedivo a nezáživne. Sú tam len holé vetvy, pár ihličnanov, zviazané okrasné trávy a neostrihané súkvetia trvaliek. Kým sa začnú zelenať vetvičky listnatých drevín, je možné, aby ich predbehli aj kvety.

Jarný efektMusíte však vyberať druhy, ktoré sú charakteristické skorým jarným kvitnutím, ešte pred vývinom listov. Takýmto spôsobom môžete osviežiť záhradu a obohatiť ju o iný pohľad. Okrem toho veľa urobia aj skoré jarné cibuľoviny, ktoré ako podrast vykvitajú už od februára. Medzi atraktívne farby skorej jari patrí žltá, červená, ružová a biela a medzi zaujímavé jarné dreviny patria: hamamel (Hamamelis japonica), jazmín nahokvetý (Jasminum nudiflorum), lykovec (Daphne mezerum), kéria japonská (Kerria japonica), dulovec japonský (Chaenomeles japonica), zlatovka prostredná (Forsythia x intermedia), judášovec strukový (Cercis siliquastrum).

Pred samotným olistením kvitne lieska, jelša, vŕba biela, purpurová, vŕba rakytová previslá (Salix caprea pendula), magnólia (Magnolia) i mandľa (Prunus tenella).

Mnohé z vymenovaných druhov je možné pestovať aj v nádobách na terase a balkóne. Vysádzať ich môžete priamo na jar. Nezabudnite ich pravidelne zalievať a prihnojovať. V nádobe substrát rýchlo presychá. V zimnom období treba dreviny obaliť a prisunúť aspoň k stene, múru, aby boli ochránené priamo pred vetrom a mrazom.  

Medzi prvými magnóliami rozkvitá už v marci magnolia hviezdokvetá (Magnolia stellata). Pokiaľ ju chcete pestovať, doprajte jej samostatnú plochu, nakoľko neznáša konkurenčné rastliny v oblasti koreňov ani okopávanie. Má plytké korene. Vyžaduje slnko až polotieň, výživné kyslejšie pôdy a keďže pomalšie rastie, je vhodná do menších záhrad alebo aj do nádob. 

Menej známe a netradičné kry

Autor: Ing. Adriána Francová 19. marca 2018 Žiadne komentáre

         Mali by ste záujem pestovať v záhrade niečo netradičné a zaujímavé? Môžete. Nemusíte pestovať len okrasné kry, ktoré sú pre okrasné záhrady bežné. Medzi najznámejšie patria ibištek, orgován, vajgéliezlatý dážď.

Menej známe a netradičné kry

Existuje toľko zaujímavých krov a stromov, ktoré spĺňajú rovnaké požiadavky na estetiku i funkčnosť. Stačí si len vybrať. Zaujímavý je napríklad pieris japonskýPieris japonica Mountain Fire, Carnaval alebo skimia japonská - Rubella – Skimmia japonica.

Oba kry pochádzajú z Japonska, patria medzi vždyzelené kry. Pieris je charakteristický nádhernými listami, ktoré sú kožovité a lesklé, často s bielym lemovaním. Nové listy sú žiarivo červené a vynikajú viac ako samostatné biele kvety. Dobre sa mu darí vo vlhkých a kyslých pôdach v polotieni. Rovnako skimia má kožovité listy a zaujímavé fialové aj červené kvety, ktoré sa vyvíjajú na jeseň a v zime. Takže opäť prínos do záhrady v čase, keď dokáže vykvitnúť menej rastlinných druhov. Listy sú neopadavé, takže bude zaujímavá v záhrade počas celého roku. Vyžaduje kyslé, vlhké pôdy a polotieň. Dajú sa pestovať aj v nádobe na terase a balkóne.

Medzi atraktívne a stále menej známe patrí malý strom alebo väčší ker styrax, ktorý Vás prekvapí na konci jari a začiatkom leta množstvom zvončekových voňavých kvetov bielej farby. Naozajstná dominanta. Je ich niekoľko druhov.

Možno Vás zaujme judášovec strukovýCercis siliquastrum, ktorý je však známejší, ale stále málo používaný v záhrade. Pritom je naozaj počas kvitnutia neprehliadnuteľný. Okrem kvetov vyniká listami, ktoré na jeseň príjemne vyfarbujú do hneda a bronzova. Počas kvitnutia je zaplavený ružovými alebo bielymi hustými zväzočkami kvetov, podľa kultivaru. Vytvorí dokonalú dominantu v trávniku alebo vo väčšej záhrade. Dorastá do výšky 10 m.

Z domácich druhov Vás určite oslovia okrasné jablone, ktoré vynikajú okrem voňavých kvetov aj plodmi, ktoré síce nie sú určené na konzum, ale radosť v záhrade určite urobia. Na jar i na jeseň. Niektoré kultivary sú atraktívne aj bordovým sfarbením listov. Tie druhy s farebnými listami vyniknú najmä na slnečnom stanovišti. Pestujú sa rovnako ako iné okrasné stromy a kry, prípadne podobne ako klasická jabloň. Medzi najkrajšie patria kultivary: . Vy si však môžete vybrať úplne iné, podľa farby kvetu alebo plodov, ktoré dozrievajú koncom leta alebo v jeseni.

 

Rez ovocných drevín

Autor: Ing. Adriána Francová 19. marca 2018 Žiadne komentáre

Juglans regia        Ako a kedy rezať? Na prvý pohľad jednoduchá otázka, na ktorú však mnohí nepoznajú odpoveď. Preto sme tu pre Vás, aby sme Vám ju objasnili a poskytli zaujímavé informácie o správnom reze, čase a drevinách. Rez nemožno robiť u všetkých drevín v rovnakom čase. Musí byť individuálny podľa druhu, niekedy aj podľa kultivaru, podľa požadovaného tvaru koruny a iných činiteľov.

Výchovný rez

V prvých troch rokoch po vysadení sa robí výchovný rez, ktorý je základom budúceho tvaru a pevnosti koruny.  Na nových letorastoch, ktoré ovocný strom po reze vytvorí, sú všetko iba listové púčiky. Naozaj iba v prvých troch rokoch po výsadbe konáre skrátime, aby presadený stromček zvládol ujatie v nových podmienkach,  a aby vytváral požadovaný základ budúcej rodivej koruny. Akýmkoľvek skrátením výhonu o tretinu či štvrtinu na trojročných a starších stromčekoch v záujme „podpory plodovosti“ dosiahnete iba to, že rastlina znovu vyženie silné nové konáre, na ktorých budú opäť iba listové púčiky. Stromy po takomto zásahu majú tendenciu pripomínať metly, ktoré nerodia. Na konároch, ktoré upravíte výchovným rezom, neočakávajte v najbližšom roku žiadnu úroda. Takýto stromček chystáte iba pre plodenie v ďalšom období. Ak ste pri skracovaní konárov v minulosti dosiahli nejakú úrodu, bolo to vlastne iba na malých konárikoch, ktoré ste vlastne našťastie zabudli skrátiť, a preto priniesli úrodu.

Ak chcete po troch rokoch dosiahnuť na ovocnom stromčeku úrodu, ktorá sa bude neskôr iba zvyšovať, najlepšie je nerobiť nič, teda konáre neskracovať. Na všetkých neskrátených konároch sa až dve tretiny listových púčikoch do jesene premenia na krátke bočné výhonky s kvetnými púčikmi pripomínajúcimi bahniatka a tie zakvitnú a prinesú úrodu až v nasledujúcom roku.

Udržiavací a zmladzovací rez

Aby ovocný strom nenarástol do príliš vysokých rozmerov, treba ho následne, keď sú identifikované všetky kvetné púčiky, udržiavacím rezom skrátiť za posledným kvetným púčikom. Odstrániť tiež môžete pomocou otáčavej pílky celý konár, ktorý rastie nevhodným smerom resp. korunu stromu nadmerne zahusťuje. Tento úkon je najlepšie urobiť na jar, keď už nehrozia veľké mrazy a teda aj namrznutie ošetrovaných konárov. Takto udržiavate strom v kondícii a plodivosti.

Po rokoch vieme strom zmladiť – zmladzovacím rezom. Aplikuje sa na starých stromoch, u kultivaroch, ktoré chceme zachovať, ak sme boli spokojní s chuťovými vlastnosťami plodov. Zmladzovacím rezom podporíte rast nových mladých konárov, ktoré budú opäť v prvom roku iba s plným počtom listových púčikov. V ďalšom roku sa do jesene na nich vytvoria kvetnú púčiky, z ktorých úrody sa budete tešiť až v treťom roku. Akýmkoľvek porušením pravidla u vhodnom reze sa zbytočne pripravíte o možnú úrodu, ktorú by Vám ovocný strom mohol priniesť. Buďte teda trpezlivý, prírodu jednoducho neoklamete.

Ak ste vysadili ovocné stromy na jeseň, pravdepodobne mali upravenú korunu rezom a bol viditeľne skrátený terminál. Takže u takýchto drevín už nie je potrebné v jarnom období vykonávať rez. Ak ste vysadili voľnokorenný stromček neupravený rezom už v záhradníctve, tak ho pred jarou nezabudnite výrazne zrezať, lebo iba tak má šancu na správne ujatie. Samozrejme, môžete tiež odstrániť zimou poškodené konáre, uschnuté a polámané časti.

Samotná výsadba ovocných drevín môže prebiehať na jeseň i na jar. Prevažne v jarnom období sa robia výsadby ovocných stromov najčastejšie v oblastiach s dlhotrvajúcou a intenzívnou zimou na Kysuciach, Orave a Spiši.

Najvhodnejší čas na zmladzovací rez jednotlivých druhov ovocných stromov a krov

Jablone (Malus), hrušky (Pyrus communis) – dobre znášajú rez v predjarí i letný rez

Višne (Prunus cerasus) – skoro na jar, ak je novovysadený strom, inak vždy vykonávame letný rez po zbere úrody, kedy sa skracujú odrodené výhony a konáre. Pre rast a rodivosť sú najcennejšie  30 – 40 cm výhony, na ktorých sú rovnomerne už na jeseň rozložené rodivé púčiky a tým aj záruka úrody. Višňa rodí na jednoročnom dreve.

Marhule (Prunus armeniaca) – v prvom roku po vysadení rez robíme v predjarí, inak vždy po zbere úrody, najlepšie do konca augusta, polovice septembra.

Broskyne (Prunus persica) – rez po zbere úrody, na konci leta, opravný rez môže byť vykonaný aj v predjarí.

Slivky, ringloty (Prunus domestica) – rez po zbere úrody, v júni

Čerešne (Prunus avium) – nikdy nerežeme skoro na jar, pretože trpia nadmerným glejotokom, rez vždy vykonávame po zbere úrody. Rodia na dvojročnom dreve. Rezať sa môže aj počas vegetácie, kedy odstraňujeme nevhodne rastúce konáre a inak poškodené. U čerešní trvá aj 4 roky, kým vytvoríte správny tvar koruny.

Orech (Juglans regia) – nikdy nerežeme v zime a všeobecne ani nemusíme žiadny rez vykonávať. Pokiaľ si prajete tvarovať predsa len korunu, dá sa tak vykonať v lete (jún až august).

Lieska (Corylus avellana) – pestuje sa väčšinou ako ker, skracovať výhony a upravovať tvar môžete od marca do apríla

Ríbezle červené a biele (Ribes rubrum), egreš kríčkový (Ribes grossularia) – výchovný rez ihneď počas výsadby, udržovací rez sa robí asi po 3 rokoch od výsadby a robí sa po zbere úrody, môže sa aj na jar ešte pred samotným pučaním. Ríbezle rodia na dvojročnom dreve, konáre sa skracujú o 1/3, od polovice februára (v predjarí)

Ríbezle čierne (Ribes nigra) – rodia na jednoročnom dreve, preto sa konáre skracujú len minimálne, najlepšie na jar

Maliny (Rubus idaeus) – dvojročky – odrodené výhony sa odstraňujú na jar, kedy je viditeľné, že sú suché, odstraňujú sa celé, mladé sa neskracujú.

Maliny – 2-krát plodiace –  prvýkrát rodia v dolnej polovici výhonu, ktorý sa skráti a znovu zarodia na novom obraste, z toho istého výhonu. Rez sa vykonáva po zbere prvej úrody.

Celoročný efekt na balkóne

Autor: Erich Seemann 13. marca 2018 Žiadne komentáre

Máte záujem pestovať na balkóne a terase rôzne dreviny, kry a rastliny, ale nemáte čas alebo chuť priestor pravidelne dopĺňať a starať sa oň intenzívne? V takom prípade si ho viete vysadiť natrvalo pomocou vždyzelených drevín a krov, ihličnanov a rastlín, ktoré nevyžadujú príliš odbornú starostlivosť a zároveň obohatia priestor celoročne o upravený vzhľad.

Stálozelené rastliny v kontajneriIhličnany nie sú len zelené. Nájdete ich vo všetkých odtieňoch zelenej. Zaujímavé sú aj modré, sivé, strieborné a zlaté kultivary. Okrem výšky si viete vybrať aj dreviny na kmienku, guľovité a rôzne strihané kultivary, previsnuté druhy, ktoré vynikajú asi na prvom mieste a samozrejme aj plazivé a trpasličie kultivary, ktoré nevynikajú rýchlosťou rastu ale tvarom a kompaktným vzhľadom. Nádoby tak nemusíte v krátkom čase vymieňať a dreviny presádzať. Neznamená to, že nebudú vyžadovať kvalitný substrát raz za rok.

Ihličnany všeobecne neznášajú premokrenú pôdu, preto pred výsadbou zvoľte vhodnú nádobu, najlepšie kameninovú, keramickú, vytvorte drenážnu vrstvu, zvoľte substrát pre ihličnaté dreviny a na povrch vysypte mulč v podobe kôry alebo kamienkov. Kombinovať ich môžete s previsnutými druhmi vždyzelených krov ako skalník (Cotoneaster) alebo zaujímavými rastlinami a krami ako sú vresy a vresovce, skímia (Skimmia), bršlen (Euonymus), krušpán (Buxus), skalničky a nízke trvalky. Pomocou vyšších ihličnanov môžete vytvoriť intímnu kulisu a zástenu. Vhodné sú tuje západné ´Smaragd´ (Thuja occidentalis ´Smaragd´), cypruštek lawsonov ´Stardust´ (Chamaecyparis lawsoniana ´Stardust´), cyprusovec leylandov ´Gold Rider´ (Cupressocyparis leylandii ´Gold Rider´). Z nízkych druhov sú vhodné borovice kosodreviny (Pinus mugo ´Mughus´, Pinus mugo ´Mops´, ´Wintergold´) alebo cyprušteky s pomalým rastom ako napr. Chamaecyparis obtusa ´Nana gracilis´.

Ak Vás predsa len presvedčíme, doplňte priestor aj o atraktívne sfarbené dreviny ako japonské javory (Acer), dráče (Berberis), bršleny (Euonymus) a okrasné trávy, ktoré priestoru dodajú šarm, farbu a jemnosť. Rovnako priestor oddelia a dodajú mu iný vzhľad popínavé rastliny, ktoré sú zaujímavé vďaka sezónnej premene. Najmä tie opadavé, ktoré sa prispôsobujú ročnému obdobiu. Pavinič (Parthenocissus) je v zime zaujímavý spleťou výhonkov na treláži , na jar rašením listov, koncom leta a v jeseni tvorbou plodov a jesenným červeným alebo bronzovým vyfarbením listov. Potom stačí len vhodne upraviť priestor pomocou doplnkov a sedenia a každodenná party môže začať. Trebárs aj na terase. Veď záhrada nie je len o priestore a zelenom trávniku, je najmä o rastlinách a drevinách a vašom vzťahu ku nim. Pokiaľ ich obľubujete, na menšom priestore sa im viete venovať oveľa viac než na rozľahlej záhrade, kde si niekedy ani nevšimnete, že pár druhov už uhynulo.

Reďkovky a iná rýchla zelenina

Autor: Ing. Adriána Francová 13. marca 2018 Žiadne komentáre

         Je tu jar a s ňou aj jarná únava. Okrem toho jarné upratovanie, Veľká noc, prejedanie sa a práca v záhradke. Zatočte s únavou a doprajte si množstvo vitamínov v podobe rôznych šalátov z jarnej zeleninky, ktorá obsahuje všetko podstatné, čo Vás postaví na nohy.

Reďkovky a iná rýchla zeleninaReďkovka patrí medzi prvú jarnú zeleninu, ktorá je veľmi obľúbená. Je v nej veľa vitamínu C, minerálnych látok. Má zaujímavú až typickú korenistú chuť, niekedy až štipľavú, čo spôsobuje horčicový olej. Vysievať sa môže už od februára do skleníka alebo fóliovníka, v marci, pokiaľ to počasie dovoľuje priamo na záhon. Prvé reďkovky môžete zberať už o niekoľko dní, lebo má krátke vegetačné obdobie. Vysievajte ju plytko do riadkov.

Pokiaľ reďkovku pestujete a často máva ostrú až nepríjemnú chuť, je to kvôli nedostatočnej závlahe ale nepravidelnej zálievke. Pôda by mala byť stále vlhká.

Pokiaľ ste počas pestovania v minulých rokoch zistili na listoch diery, tak teraz máte možnosť ochrániť porast pred skočkami. Prikryte výsev bielou textíliou hneď ako vyrastie pár listov.

Výhodou reďkovky je, že sa môže pestovať niekoľkokrát za rok a vždy sa dočkáte pri správnej závlahe úrody. V strede horúceho leta ju však nevysievajte. Skoro vybieha do kvetu. V prípade polotienneho stanovišťa a dostatočnej závlahy sa Vám to môže podariť. Plody zbierajte priebežne, aby sa reďkovka nevyťahovala a nedrevnatela. Vhodná je na chlieb, do šalátov. Dokonca si môžete vypestovať rôzne farebné reďkovky: žlté, biele, červené, fialové.

Ďalšou rýchlou zeleninou je šalát, špenát, cibuľka či pažítka, ktoré sú pre naše zdravie a úžitok tiež dôležité. Šalát rastie rýchlo, tvorí hlávky alebo množstvo listov. Obľubujú ho však aj slimáky. V prípade, že spozorujete, že je šalát horký a nedá sa konzumovať, je to z nedostatočne výživnej pôdy a plytkej a nedostatočnej zálievky, prípadne je to spôsobené zalievaním príliš studenou studničnou vodou.

Rýchlo rastie aj špenát a tiež ho viete vysiať niekoľkokrát za rok. Špenát je listová zelenina, z ktorej sa zbiera list a využíva sa na omáčky, mrazenie, mixovanie, šaláty. Sú už aj odrody, ktoré menej vybiehajú do kvetu.

Skúste vypestovať túto zeleninu aj na malej ploche a radosť na záhrade i v kuchyni budete mať nielen Vy, ale aj Vaši stravníci. Pokiaľ máte mini záhradku, prípadne vhodne orientovanú terasu, môžete túto zeleninu vypestovať aj vo vyvýšenom záhone alebo v debničke. Niektorým druhom zeleniny alebo bylinkám sa darí aj v nádobe. Vyskúšajte vypestovať v nádobe pažítku, petržlen kučeravý na vňať aj reďkovku. Podeľte sa s nami o Vaše pestovateľské úspechy. 

Rez drevín v živom plote

Autor: Ing. Adriána Francová 12. marca 2018 Žiadne komentáre

        Rez patrí k starostlivosti o akékoľvek výsadby. Pokiaľ ste sa rozhodli pre voľne rastúci živý plot, rez aplikujte podľa vysadených druhov. V prvých rokoch života po výsadbe je rez častý, aby sa kry zahustili, rozvetvili. Platí to pre listnaté dreviny. Ihličnany sa strihajú minimálne. Odstraňujú sa len nepekne rastúce vetvy, čiže sa jedná skôr o kozmetickú, estetickú úpravu.

Rez drevín v živom ploteNa jar kvitnúce listnaté kry sa strihajú po odkvitnutí, to je zhruba v máji až júni. Jedná sa najmä o zlatý dážď (Forsythia intermedia), tavoľník van houtteho (Spiraea van Houtteii), dulovec (Chaenomeles japonica), tamarišku (Tamarix), orgován (Syringa vulgaris). Hlboký rez aplikujte vyslovene len vtedy, ak sa jedná o starý živý plot, ktorý potrebujete zmladiť a podporiť mladé výhony zo starého kmeňa. Dreviny kvitnúce v lete (budleja, tavoľníky, ibištekypajazmín) sa strihajú v zime až v predjarí (koniec februára až do marca, kým nezačnú rašiť).

Strihané živé ploty sa musia udržiavať, strihať pravidelne a správne už od mladého veku, aby ste dokázali vytvoriť naozaj hustú a rovnú stenu alebo plot. Ihličnany v strihanom živom plote, napríklad tuje, sa strihajú až po dosiahnutí požadovanej výšky. Ak plánujete živý plot vo výške 2 metre, tuje zrežte, až keď dosiahnu výšku 2 metre. Pokiaľ chcete plot nižší, zrežte nižšie. Živé ploty z ihličnanov tvarujte len na jeseň alebo v predjarí. Používajú sa špeciálne plotové nožnice alebo krovinorezy. Dbajte na to, aby boli  steny šikmé a aby bol živý plot dolu o 20 – 50 cm širší ako hore.

Smrek je potrebné rezať opatrne. Pokiaľ sa Vám to nepodarí, chybu už ťažko napravíte a aj to bude na plote vidieť. Nikdy nerežte do dreva, ale režte v období rastu mladých výhonkov.

Listnaté druhy sa strihajú aj 3x do roka v období vegetačného pokoja, v júni a raz koncom júla alebo začiatkom augusta.

Počítajte s množstvom rastlinného odpadu v podobe vetiev a listov. Rez sa vykonáva na jar, v lete a koncom leta. Platí to najmä pre brest, hrab, buk, vtáčí zob, krušpán. Vždyzelené kry upravujte od septembra až do prvých mrazov.

Posted in: Okrasná záhrada Tags: živý plot

Balkón 4x inak podľa svetových strán

Autor: Ing. Adriána Francová 4. marca 2018 4 komentár

        Nie všetky rastliny sa dajú pestovať v rovnakých podmienkach. Pokiaľ máte balkón alebo terasu, v prvom rade zistite, ako je orientovaná a podľa toho môžete vysadiť balkón, ktorý bude mať hlavu i pätu a zároveň sa vybraným rastlinám a drevinám bude dariť.

Predstavujeme Vám 4 tipy balkónov podľa svetových strán. Každý jeden je výnimočný rastlinným zložením a využitím.

Balkón 4x inak podľa svetových stránSlnečný južný balkón

Preferujú sa rastliny, ktoré sú vystavené celodennému aj priamemu slnku. Veľa slnka obľubujú skalničky, sukulenty, petúnie (Petunia), muškáty (Pelargonium), sanvitálie (Sanvitalia), osteospermum (Osteospermum) i portulaky (Portulaca). Môžete pestovať aj voňavé bylinky, okrasné trávy, citrusy, rozchodníky (Sedum). Aksamietnice (Tagetes), železník (Verbena) a oleandre (Nerinum oleander) v nádobách tiež vyniknú na každom slnkom zaliatom balkóne. Dlhotrvajúce horúce podmienky však môžu byť aj na škodu, preto ak zvolíte jemné tienenie v podobe rohoží určite si aj rastliny oddýchnu a budú vyzerať sviežejšie. Pravidelná zálievka je v tomto prípade samozrejmosťou.

Východný balkón s ranným slnkom

Vyhovuje rastlinám, ktoré rastú v polotieni a vyhovuje im ranné slnko, ktoré nie je také rozpálené. Medzi atraktívne patria fuksie (Fuchsia), hortenzia (Hydrangea), begónie (Begonia), zvončeky (Campanula), netýkavka (Impatiens) aj plamienky (Clematis). Darí sa tu aj petúniám (Petunia) a muškátom (Pelargonium).

Západný večerný balkón

Je zaliaty slnkom až na sklonku dňa a vyhovujúci je pre rastliny podobne ako na východnom balkóne plus si zadovážte bakopu (Bacopa), hluchavky (Lamium) a plektrant (Plectranthus). Nič nepokazíte opäť s muškátmi a petúniami a bylinkami.

Severný – chladný a často veterný balkón

Je pre mnohých neriešiteľný, ale aj tu viete vypestovať rastliny a tak si skrášliť balkón vhodnými rastlinami, ktoré napriek orientácii budú prosperovať. Darí sa tu rastlinám, ktoré vyžadujú polotieň až tieň. Fuksie (Fuchsia), koleus (Coleus), lobelka (Lobelia), agerátum (Ageratum), hortenzia (Hydrangea), funkia (Hosta), hluchavka (Lamium), brečtan (Hedera) aj rôzne ihličnany.

 

Ako vidíte, každý priestor je riešiteľný. Ešte zvoliť vhodné nádoby: závesné misy, koše, závesné tašky, hranty a malé kvetináče alebo debničky a farebná vonkajšia obývačka je pripravená pre vaše pohodlie.

Levanduľa

Autor: Ing. Adriána Francová 4. marca 2018 Žiadne komentáre

Levanduľa

          Patrí medzi najobľúbenejšie aromatické trvalky so širokým využitím. Nemusíte však pestovať len klasickú fialovú levanduľu (Lavandula angustifolia). Levandulí je viac ako 30 druhov a asi 60 kultivarov. Atraktívne sú aj bielo či ružovo kvitnúce kultivary, ktoré rozžiaria každý záhon.

Samostatnou kráskou je aj francúzska levanduľa (Lavandula stoechas), ktorú počas leta môžete pestovať v záhone, na zimu je však nutné ju vykopať a presadiť do nádoby. V našich podmienkach neprezimuje. V miernej zime sa jej to samozrejme môže podariť ale nie je zvyčajné ju pestovať vonku. Patrí medzi atraktívne levandule. Listy sú väčšie aj širšie, rovnako ako aj kvety. Mnohí ju nazývajú aj španielskou levanduľou. Má zaujímavé kvety, ktoré pripomínajú krídla motýľov sediacich na kvete. Vynikne dlhodobo aj v nádobe na terase. Nezabudnite, že zalievať netreba veľa a radšej jej dopriať väčšiu nádobu.

Lavandula angustifolia Rosea dorastá podobne ako fialovo kvitnúca levanduľa do výšky 50 cm. Tento ružovo kvitnúci kultivar vás očarí jemnosťou farieb. Je vhodné ju umiestniť do zmiešaných výsadieb, na okraje. 

Lavandula ´Nana alba´ je výnimočná bielym súkvetím. Všetky levandule sú medonosné a priťahujú včely a hmyz. Je z nich aj výborný med. Skúste vysadiť kombináciu farieb pozdĺž záhona alebo ako obrubu, nízky živý plot. Určite ju budú obdivovať všetci naokolo. Umiestnite ju však ďalej od miesta sedenia, opaľovania sa alebo od bazéna. Včely a čmeliaky budú na kvetoch každý deň až do večera. Vynikne aj s inými trvalkami a strihanými krami ako sú krušpán, bršlen, rozmarín, tymian. Súkvetia využijete do bylinných vrecúšok a nezabudnite pozbierať semienka, ktoré využijete na jarné výsevy. Levandule nikdy nie je dosť.

Posted in: Okrasná záhrada Tags: levanduľa

Baletky v záhrade

Autor: Ing. Adriána Francová 4. marca 2018 Žiadne komentáre

Baleríny

         Balerínystĺpovité jablone, ktoré majú svoje opodstatnenie najmä v malých záhradách alebo pre tých, ktorí žiadnu záhradu nemajú. Kedysi sme mohli len snívať o takýchto formách pestovania a dnes sú už veľmi známe a obľúbené. Darí sa im aj vo veľkých nádobách. Dokonca z nich viete vytvoriť aj stenu alebo ich pestovať aj popri oplotení v úzkom rade.

Dorastajú do šírky maximálne 1 m a tvoria minimálny obrast. Napriek tomu sú schopné vyprodukovať množstvo plodov. Známe sú najmä jablonehrušky. Do jednej nádoby vysaďte vždy len jeden stromček. Ide o cudzoopelivé druhy, preto je vhodné v jej blízkosti pestovať aj iný kultivar, ktorý kvitne v rovnakom čase. Úrodu očakávajte asi v 3 roku po výsadbe. Plody sa tvoria výlučne na termináli a často býva plodmi obsypaný. Nie je však vhodné, aby ste ich nechali všetky na strome, najmä do 4 rokov života stromu. Ovocný stromček by sa rýchlo vysilil, tvoril by minimálne letorasty s novým rodivým obrastom. Plody by mali byť od seba aspoň 10 cm, a nemali by sa dotýkať. Budú väčšie a chutnejšie.

Okrem pravidelnej bežnej starostlivosti ako je závlaha, odburiňovanie, hnojenie je dôležitý aj rez. V literatúre sa často uvádza, že rez je minimálny. Áno, je to pravda, je minimálny, odpadu je naozaj málo, ale je veľmi dôležitý. Od neho sa odvíja ďalší výzor stromčeka do budúcnosti a rodivosť. Pri bujne rastúcom termináli sa doporučuje jeho zrezanie o polovicu v zimnom období alebo v predjarí. Bočný obrast sa odstraňuje v lete, najneskôr do konca augusta alebo polovice septembra. Skracuje sa na tri očká, tým sa podporí ďalší rast letorastov, ktoré sa v budúcom období menia na rodivý obrast, na ktorom sa tvoria plody. Nenechajte sa zlákať vidinou množstva plodov a ideálnej úrody. Naozaj plody preberte a ponechajte len tie väčšie. Zdeformované plody alebo umiestnené na tenkých výhonkoch odstráňte hneď. Pri prebierka počkajte na júnový opad plodov.

Posledné príspevky
Posledné komentáre
Archív blogu