mája 2018

       Podľahli ste kráse týchto nádherných rastlín, ktoré Vám učarovali vďaka nádherným kvetom? Ešte ich nepestujete? Myslíte si, že nemáte dostatok informácii o ich nárokoch na pestovanie? Dáme Vám základné pestovateľské rady, aby aj Váš záhon bol zaujímavý a nemusí ísť zrovna o japonskú výsadbu.

Rododendróny (Rhododendron) pochádzajú z Ázie, ale rastú po celom svete. Rod zahŕňa až 900 druhov vždyzelených až opadavých stromov a krov. Vzhľadovo Vám ich nemusíme zvlášť predstavovať. Typické sú pre ne kopijovité, lesklé, tmavozelené listy, rôznej dĺžky. Pestujú sa najmä pre atraktívne a voňavé kvety, ktoré vyrastajú jednotlivo alebo v zhlukoch od konca jari do leta. Kvety sú rôznej farby i veľkosti.

Uplatnenie nájdu v skalke, na záhonoch, do tienistého kúta, na živé ploty a neformálne clony, ako solitéra. Dajú sa pestovať aj v nádobe na terase. Rozdeľujú sa do viacerých skupín, ale najznámejšie sú 4 skupiny :

•    vždyzelené rododendrony
•    rododendrony Vireya
•    azalky
•    azaleodendrony

Väčšinou ide o mrazuvzdorné druhy. Okrem skupiny Vireya, ktoré sa pestujú v zimnej záhrade alebo v studenom skleníku.

Pestovanie :

Vyžadujú vlhké, dobe priepustné, humusové kyslé pôdy s podielom listovky. Vysádzať ich treba do polotieňa a plytko. Neznášajú hlbokú výsadbu a trvalý tmavý tieň. Miesto výsadby by malo byť chránené pred silným vetrom. Po odkvitnutí odstraňujte odkvitnuté súkvetia, vylúpnutím. Počas kvitnutia doprajte drevinám hnojivo určené pre rododendrony. Na jar môžete dlhé výhony odstrániť strihaním.

Najdôležitejšia je jesenná a zimná zálievka počas dní, keď nemrzne. Na zimu ich môžete nastlať v koreňovej časti lístím. Najmä mladé výsadby, nakoľko plytko korení. Bohužiaľ ich napádajú ich aj choroby a škodcovia, preto im venujte dostatočnú starostlivosť a pravidelne ich kontrolujte. Ak rododendron na záhrade máte a nekvitne, skúste ho presadiť, začať na jar zalievať vhodným hnojivom, doplniť mu kyslú pôdu s pH 4,5 – 5,5, skontrolovať či je, bol zasadený plytko alebo nebol vysadený v tmavom tieni. Ak listy žltnú, pôda je pravdepodobné vápenatá, prípadne ho zalievate tvrdou vodou s vysokým obsahom vápnika.

Sú naozaj nádherné, preto si určite tento ker vysaďte do záhrady.

        Pre ovocinára je máj ďalším náročným mesiacom, čo sa týka kontroly ovocných stromov, očkovania a postrekov.

-          v tomto období dokončujeme preštepovanie ovocných drevín

-          na ovocných stenách vyväzujeme konáre

-          stromčekovým drevinám drobného ovocia zabezpečíme opory a dobre ich pripevníme

-          zavlažujeme jahody, prihnojujeme, prípadne ich môžeme podkladať slamou alebo podložkami

-          vysádzame nové ovocné dreviny pestované v kontajneroch

-          koncom mesiaca začíname s prebierkou plodov broskýň

-          ešte stále je vhodné obdobie na presvetľovací rez jabloní a hrušiek

-          jadrové ovocie ošetrujeme proti chorobám a škodcom

-          misy okolo ovocných drevín ponechávame nezaburinené a zavlažujeme

-          odstraňujem odnože na ríbezliach a egrešoch

-          konáre, na ktorých nie sú plody, skrátime

-          na dokvitajúci slivkách ukončíme postrek proti piliarke slivkovej

-          sledujeme pravidelne predpovede počasia a v prípade blížiacich sa mrazov môžeme kvitnúce ovocné dreviny chrániť zadymovaním, mladé stromčeky prikrývame

A čo zeleninová záhrada?

Na hriadkach sa črtajú prvé lístky reďkoviek, hrášku, cibuľky, cesnaku a byliniek. Pre mnohých je tento mesiac však ďalšou fázou, kedy sa vysieva a sadí teplomilná zelenina. Nezabudnite na mrazy a včas ju prikryte a ochráňte. Úroda môže byť ohrozená.

-          vysievame fazuľu, tekvice, kukuricu, zemiaky a uhorky

-          sadíme zeler

-          v polovici mesiaca vysadíme predpestované rajčiny a papriku, melóny, uhorky

-          okopávame a ošetrujeme vysiatu zeleninu na jeseň

-          ošetrujeme rovnako vysiatu zeleninu  marci a v apríli

-          vo fóliovníku a skleníku vetráme, zatieňujeme, naďalej vysádzame novú zeleninu

-          ošetrujeme cibuľu a cesnak postrekmi proti mínerke pórovej a proti plesni

-          vysievame bylinky, delíme trsy mäty, rozsádzame šalviu, tymian

-          skoré zemiaky ošetrujeme proti pásavke zemiakovej

-          hrášku pripravíme oporu

        Na balkóne sa darí aj teplomilnej zelenine, medzi ktoré patria aj rajčiny. Ide o liany, ktoré dokážu narásť do výšky, preto sa zaštipujú, aby stihli včas dozrieť plody a aby boli dostatočne veľké.

Ak už máte z výsevov prvé popresádzané rastliny, skôr než ich dáte na balkón, ich otužujte a privykajte na slnko. V opačnom prípade hrozí popálenie listov alebo krehké stonky zlomí silnejší vietor.

Skúšajte a kombinujte

Pokiaľ ste mali výsevy rôznych odrôd označené menovkami, nezabudnite tým vyšším dodať kolíky alebo ich priviazať k zábradliu balkóna. Odrôd rajčín je veľa a každý pestuje tie svoje obľúbené alebo začína pestovať, a preto experimentuje.

V každom prípade vyžadujú výživný substrát, dostatok vlahy aj prihnojovanie. Do jednej nádoby vysaďte vždy len jednu rajčinu. Pokiaľ obľubujete koktejlové - cherry rajčinky, môžete vysadiť aj 2 ks vedľa seba. Vysádzajú sa hlbšie než boli pôvodne pestované v malej nádobe. 

Efektne napríklad vynikne aj kombinácia žltých a červených plodov. Rajčiny za priaznivých podmienok rýchlo  rastú. Celodenné páliace slnko im však veľmi nevyhovuje. V časti balkóna, kde ich mienite pestovať, zaveste rohož alebo iný tieniaci prvok.

Správna starostlivosť je zárukou odmeny v podobe plodov

Vyštipujte prilístky, ktoré vyrastajú z pazúch listov a hlavnej stonky. Takto sa rastlina zbytočne nerozkonáruje, neženie rast do výšky a kvetov, ale silu odovzdáva práve do množstva a veľkosti plodov.

Vonku pestované rajčiny sú vystavené dažďu, slnku, vetru, a preto aj častejšie trpia rôznymi chorobami a škodcami. Neznamená to však, že tie vaše budú na balkóne v nádobách v bezpečí. Im častejšie hrozí vyschnutie, spálenie, nakoľko sú odkázané len na vašu starostlivosť.

Zber úrody však každého ženie vpred, a tak vyvíjate maximálnu snahu zabezpečiť rastlinám všetko potrebné, aby ste mali radosť z pestovania a z úrody, a potom v konečnom dôsledku aj tú pravú chuť vlastnoručne dopestovaných plodov, ktorých chuť sa nedá porovnať s tými kúpenými.

Vynikajúci je rajčinový šalát s bazalkou, či len tak ku chlebu. Malé odrody uvítajú aj deti. 

        Pokiaľ chcete mať istotu v úspešnom dopestovaní tejto zeleniny, predpestujte si ju. Semená vysievajte po jednom do väčších misiek z horčice alebo smotany. Už čoskoro Vás prekvapia 2 klíčne listy, ktoré sú pre uhorky a tekvicovité rastliny typické.  

Nakladačky sa potom vysádzajú 7 – 8 ks na m², šalátové uhorky 3 – 6 rastlín na m². Výborne sa pestujú na sieti. Plody nie sú znečistené, uhorky lepšie kvitnú, sú dostupné pre včely a najmä sa lepšie zberajú.

Vhodné je tiež predpestovať melóny, dyne a tekvice. Nezabúdajte si výsevy označiť, nakoľko tekvicovité rastliny majú takmer nerozoznateľné klíčne listy. Na malú plochu vysaďte len jeden druh tekvice. Veľa z nich sa plazí na niekoľko metrov. Pokiaľ je v blízkosti strom, dokážu sa vyšplhať až do koruny. Na1 m² vysaďte len jednu tekvicu Hokaido.

Cukety rastú obyčajne v kompaktnom tvare a na 1 m² sa vojdú aj 2 rastliny. Melóny a dyne sa pestujú najmä v teplých južných oblastiach. Darí sa im vtedy, ak sú pestované na čiernej textílii alebo fólii. Zamedzujete tým rastu burín a budúce plody sa nebudú dotýkať priamo pôdy, nebudú nahnívať a vždy budú čisté.

V malej záhrade však nemôžete pestovať všetko. Preto si vyberajte plodovú zeleninu najmä podľa priestoru, chuti a možností spracovania. Pokiaľ máte radi okrasné tekvice, tiež si ich môžete predpestovať a vysadiť do záhona do pozadia a môžete ich nechať popínať sa na pletivový plot alebo voľne rásť z okrasného záhona. Farebné mini tekvičky sú vhodné do aranžmánov, jesenných venčekov a ako dekorácia do prútených košov a misiek.

Na internete sa dá nájsť určite veľa informácii, ale samotné a najmä praktické skúsenosti s jednotlivými nádobami, v kombinácii s rastlinami už nie. Preto vám ponúkame základný popis a najčastejšie kladené otázky súvisiace s pestovaním rastlín v samozavlažovacích nádobách. Samozavlažovacie nádoby sa používajú od roku 1980, keď prvýkrát uzreli svetlo sveta. Boli dokonalým systémom a novinkou pre všetkých dychtivých pestovateľov balkónových rastlín. Používaním sa však zistilo, že nie všetkým rastlinám vyhovuje množstvo vody ku množstvu substrátu, a preto prechádzali zmenami až nakoniec vznikli nádoby, ktoré v 80% začali naozaj plniť účel a spokojne môžete odísť aj na 5 dní mimo domova. Samozavlažovacie nádoby sú obyčajne zložené z podmisky- zásobníka na vodu, samostatnej vnútornej nádoby, v ktorej je vysadená rastlina v substráte a knotmi. Ako doplnok môže byť hladinomer. Pestovanie je jednoduché, priam rovnaké ako v klasických nádobách, s tým rozdielom, že treba naozaj poznať požiadavky rastlín, čo sa týka množstva vody.

Aké sú výhody a nevýhody pestovania v samozavlažovacích nádobách?

V zásade platí, že aj samozavlažovacia nádoba, môže byť podpriemerná alebo s vynikajúcimi vlastnosťami, ktoré naozaj ovplyvňujú samotný rast a prosperovanie rastlín. Obyčajné samozavlažovacie nádoby sú zložené s podmisky do ktorej sa leje voda a samotnej výsadbovej nádoby, v ktorej je substrát a vysadené rastliny. Kvalitnejšie nádoby majú okrem 2 častí kvalitné knoty, ktoré absorbujú vodu a tým ju privádzajú ku koreňom rastliny. Rastliny následne vytvárajú bohatý koreňový systém, rýchlo prekoreňujú, sú vitálne a zabezpečené vodou pre dlhšie obdobie.

Aké sú výhody a nevýhody používania samozavlažovacích nádob Lebiš?

Výhody :

- prosperujúce rastliny

- zálievka na viac dní

- možnosť pestovať rastliny aj na južných oknách a terasách

- dlhá životnosť knôtov

- knôty vo vode neplávajú ale absorbujú vodu a tým ju bezpečne dopravujú aj ku koreňom rastlín

- jednoduché zalievanie

Nevýhody :

- nie sú vhodné pre všetky druhy rastlín

Ako často zalievať?

Záleží od orientácie voči svetovým stranám, druhového zloženia rastlín vo vysadenej nádobe, od počasia, typu nádoby, veľkosti. Všeobecne platí, že rastliny, ktoré čerstvo vysadíte do samozavlažovacej nádoby, musíte zo začiatku zalievať zhora. Nemajú dobre vyvinuté korene a tiež nie sú prekorenené v substráte tak, aby dokázali vytiahnuť vodu zospodu. Zavlažovacie nádoby Lebiš majú nádobu, do ktorej nalejete aj 5l vody. Ideálne sú aj samozavlažovacie nádoby s vypúšťacím ventilom alebo prepadom, kde pri dlhotrvajúcom daždi prebytočná voda odtečie. V nádobách Lebiš je to zabezpečené jednoducho, konštrukciou skladajúcou sa z dvoch samostatných dielov, kde prebytok vody prirodzene pretečie mimo podmisky.

Naozaj môžem odísť na týždňovú dovolenku?

Žiaľ, týždeň je dlhá doba na to, aby rastliny prežili v horúcom lete nad 30°C. Všetko naozaj záleží od aktuálneho počasia a najmä rastlín, ktoré budete mať vysadené v nádobách. Muškáty neobľubujú premokrenie alebo trvalý príjem vody, preto sa mnohým pestovateľom zdá, že v klasických hrantoch sa im darí lepšie. Muškáty sú ale schopné 1 týždeň, pri teplote 25°C prežiť. Ak jeden deň v týždni ešte prší, je to ideálne. V takýchto nádobách muškáty uvítajú, keď vodu dolievate až po preschnutí substrátu. Na druhej strane petúniam, surfíniam a minipetúniam sa bude oveľa viac dariť v samozavlažovacích nádobách než v klasických. Milujú vlhkosť a dostatok vody. Obdobie, počas ktorého balkónové rastliny vydržia bez zásahu na jedno doplnenie vody do zásobnej časti nádoby možno predĺžiť preložením hrantov na dobu neprítomnosti do zatienenej časti , napr. za zábradlie balkóna.

Ktoré rastliny sú pre pestovanie v samozavlažovacích nádobách vhodné, a ktoré nevhodné?

Vhodné:

- petúnia

- Surfínia

- Million bells, alias minipetúnia či Calibrachoa

- rajčiny

- paprika

- uhorky

Menej vhodné resp. vyžadujú väčšiu opatrnosť pri bežnom zalievaní:

- muškáty

- sanvitália

- begónie

Aký substrát sa používa do samozavlažovacích nádob?

Kvalitný substrát je tiež podmienkou úspešného pestovania rastlín v týchto nádobách. Mnohé substráty sú ľahké, nevsiakavé. Je nutné používať kvalitné substráty najlepšie priamo určené pre pestovanie balkónoviek. Mnohé už obsahujú aj hnojivá s postupným uvoľňovaním. Aj domáci zmiešaný záhradný substrát s kompostom a rašelinou je vhodný. Pokiaľ sa vám zdá ťažký, môžete ho vylepšiť pridaním podielu piesku alebo perlitu.

Ako hnojiť rastliny v samozavlažovacích nádobách?

Výborná otázka, nad ktorou sa mnohí nepozastavujú a vylejú hnojivovú zálievku bežne do podmisky ako vodu. Veľakrát sa však stáva, že rastliny si odoberú len čiastočne hnojivo a časť zostane na dne nádoby, kde sa neskôr ukladá a na nádobách tak potom zostáva nepekný povlak. Pre rastliny je výhodnejšie ak použijete tyčinkové hnojivá, alebo granulované hnojivá s postupným uvoľňovaním. Hnojivo však musí byť vhodne použité a položené na vlhký substrát. Mladé, práve vysadené rastliny do nového substrátu sa prvý mesiac hnojiť nemusia. Majú dostatok živín zo substrátu. Neskôr, keď sa už začínajú vyvíjať kvetné puky, je vhodné použiť tyčinkové hnojivo alebo kvapalné hnojivo. Osvedčili sa nám aj hnojivá kryštalické ako Ferty a Kristalon kvet a plod.

Môžem v takýchto nádobách pestovať aj zeleninu?

Áno, samozrejme. Výborne sa darí najmä plodovej zelenine ako paprike, uhorkám a rajčinám.

Musia mať nádoby aj hladinomer?

Závisí od konštrukčného riešenie samozavlažovacieho hrantu. Ak je voľným okom prístupný pohľad na hladinu vody v nádobe, nie je nutný doplnkový hladinomer, ako v nádobe, kde je voda úplne skrytá vo vnútri.

Môžem v takýchto nádobách pestovať aj interiérové rastliny?

Pre interiérové rastliny sú samozrejme tiež samozavlažovacie nádoby. Niektoré sú naozaj zaujímavé a dizajnové. S nimi si návrhári dali svoju prácu a naozaj si dokáže vybrať podľa veľkostí, farebného prevedenia. Fungujú na rovnakom princípe. Skladajú sa z 2 nádob, kde jedna tvorí vnútro nádoby pre rastlinu a substrát v dolnej časti knôt a vonkajší obal je práve ten dizajnový. Obyčajne bývajú vybavené aj hladinomerom a nalievacím otvorom. Nevýhodou je, že takéto kvetináče nemajú prepad, takže s letnením vonku si dávajte pozor najmä v daždivom období.

http://www.rastlinky.sk/samostatne-knoty-pre-system-lebis-bal-5-ks.html

http://www.rastlinky.sk/truhlik-lebis-60-cm-biely.html

http://www.rastlinky.sk/kos-lebis-na-balkon-60-cm-biely.html

http://www.rastlinky.sk/doplnky/hranty/samozavlazovacie.html

      Ovocia plného vitamínov nikdy nie je dosť. Najchutnejšie sú pre každého iné, ale z drobného ovocia naozaj osviežia sladkokyslé černice a zaujímavé netradičné plody – zemolez kamčatský, ktorý je zaujímavý chuťou a jednoduchým pestovaním.

Pestovaním zemolezu môžete získať viac než len plody. Je to zaujímavý ker drobného ovocia, ktorý sa nepestuje v záhradách bežne, ale momentálne je veľmi obľúbený a čoraz častejšie sa vysádza. Kvitne skoro na jar bielymi hviezdičkovitými kvetmi. Pre kvalitnú úrodu potrebujete minimálne 2 rastliny, kde jedna z nich bude vhodným opeľovačom. Výhodou pre mnohých pestovateľov je fakt, že sa nemusí pestovať v kyslej pôde, ale vyžaduje bežnú záhradnú zeminu, najlepšie s podielom humusu a priepustnú. Miesto vyberajte na slnku alebo v polotieni. Už máji môžete zozbierať plody, ktoré sú podlhovasté, tmavomodré až fialové, s čučoriedkovou chuťou. Úrodu očakávajte v druhom roku po výsadbe. Pomocou týchto krov môžete vytvoriť aj živý plot. Nezabudnite na výdatnú zálievku najmä v letnom období. Ak sa Vám zdá, že listy schnú, vytvorte zástenu proti prudkému a priamemu slnku.

Černice boli obľúbené už v minulosti, nevýhodou boli len pichľavé výhonky, ktoré komplikovali zber. Teraz trh ponúka aj odrody bez tŕňov v rovnakej, dokonca v lepšej kvalite plodov. Sú to veľké tmavé a šťavnaté plody so širokým využitím. Vyžadujú bežné záhradné podmienky, rez, vyväzovanie na drôt a zalievanie. Môžete ich pestovať aj v malej záhrade na kovovej konštrukcii s drôtmi. Výborne sa zberajú a nezaberú extra veľa miesta. Vyskúšajte černicový džem, sirup alebo si nechajte pár na zmrazenie. V zime si urobíte chutný ovocný kokteil.

        Priestor na balkóne je obyčajne malý, ale napriek tomu sa tu dajú pestovať dokonca aj stromy. Ak zvolíte previslé alebo štíhle tvary, stĺpovité formy, prípadne dreviny na kmienku, ušetríte na priestore a úroda sa Vám bude jednoduchšie zbierať.

Pestovať v nádobe môžete morušu, aróniu, muchovník, egreše, kmienkovú jostu i ríbezle. Dokonca aj zemolez kamčatský Vás už v máji obdarí sladkými a šťavnatými plodmi. Vyberte si drevinu, prípadne ovocie, ktoré obľubujete a zvoľte primeranú nádobu a začnite s vysádzaním.

Na dno nádoby nasypte drenážnu vrstvu, potom nasypte výživný substrát, položte drevinu a zasypte ju. Korene nesmú vytŕčať a musia mať dostatočne veľký priestor. Pokiaľ je drevina vyššia a na kmienku, dodajte jej oporu vo forme kolíka. Pravidelne ju zalievajte, vo vhodnom čase prihnojujte a pôdu prevzdušňujte. V spodnej časti môžete vysadiť letničky, ktoré Vám dotvoria atmosféru na balkóne alebo tam vysadťe niekoľko koreňov jahôd, na ktorých si zasa pochutnáte.

Starostlivosť je rovnaká ako pri pestovaní vonku, ale dreviny vyžadujú viac vody. Pokiaľ milujete figy a máte vhodne orientovaný balkón na juh alebo juhovýchod, môžete sa dočkať aj plodov. Obyčajne sa figovníkom darí dobre aj v nádobe. Avšak nesprávne umiestnenie spôsobuje mnohým pestovateľom to, že plody nedozrú a zostanú zelené na rastline. Figovník potrebuje veľa slnka a tepla, zároveň chránené miesto pred silným vetrom a mrazmi.

V zimnom období sa mladé rastliny zazimujú v byte alebo sa musia obaliť. Určite poznáte aj jahodový strom (Psidium guajava). Hoci táto drevina, ker rýchlo rastie, potrebuje čas na to, aby vytvorila plody. Nepočítajte s úrodou v nasledujúcom roku. Je to zaujímavá a dekoratívna rastlina vhodná na balkónové pestovanie. Na zimu sa prenáša do bytu. Má krásne lesklé zelené listy, mladé listy sú načervenalé, kvitne na bielo a plodom sú sladké guličky pripomínajúce jahody s malými jadierkami vo vnútri. Vyžaduje kyslejší substrát, vlahu, znesie aj priame slnko. Ideálna rastlina pre začiatočníkov pestovateľov aj tropickej flóry. V zime musí byť teplota nižšia s dostatkom svetla. Pestuje sa podobne ako citrusy.

Existuje naozaj veľa možností, ako zaplniť balkón, aby nebol všedný, ale naopak zaujímavý, exotický, plný chutných plodov a pocitu, že priestor je dokonale využitý. Tak sa dajte do toho. 

        Každý správny záhradník obľubuje slnečné dni v záhrade a zároveň už netrpezlivo čaká na blahodarný dážď, ktorý je pre rastliny prospešný a najlepšie dokáže zaliať všetky porasty. Preto je nutné vedieť nazbierať dostatok dažďovej vody aj na obdobie, keď dlhšie neprší.

Ideálne sú sudy na dažďovú vodu umiestnené pod zvodom s vlastným ventilom a zaklápkou, keď je sud plný. Vo väčšine prípadov však takéto sudy nedokážu pokryť potrebu v letných sparných dňoch. Preto, ak máte možnosti alebo máte na záhrade starú nepotrebnú a nevyužívanú žumpu, vyčistite ju a zvody zo strechy pomocou trativodu zaveďte až do žumpy, kde utvoríte zásobník dažďovej vody. Potom stačí zabezpečiť len výkonné čerpadlo a dostanete tak dažďovú vodu opäť na povrch a rastlinám doprajete dážď v umelej forme.

Ak musíte zalievať rastliny mestskou vodou alebo vodou zo studne, je dôležité vedieť ako zalievať, aby ste neminuli veľa vody a aby to malo pre samotné rastliny a trávnik zmysel. Rastliny a dreviny, ktoré zalievate, musíte zalievať výdatne, dlho, aby voda vsiakla až ku koreňom a vytvorila si akýsi zásobník. Potom stačí zalievať každý tretí deň a rastliny sú v poriadku.

Pokiaľ zalievate plytko a denne, je to pre rastliny len horšie. Rastliny tak vytvárajú korene len v hornej časti, nakoľko sa tam drží najväčšia vlhkosť. Nešetríte tak vodou a máte každovečernú alebo rannú prácu so zalievaním. Navyše sú potom rastliny nestabilné, plytko koreniace a aj náchylné na vymrznutie v zimnom období.

Dreviny, ihličnaté aj listnaté, či čerstvo vysadené, je potrebné zalievať v zimnom období aj v dňoch bez mrazov. Dostatok vlahy je zárukou prezimovania rastlín. Veľa ľudí si myslí, že daná rastlina zimu neprežila, lebo vymrzla. Možno, ale 80 % rastlín vyschla z nedostatku závlahy.

Pokiaľ zalievate studničnou vodou aj balkónové rastliny, nie je to vhodné riešenie. Voda je studená, tvrdá. Nechajte si ju odstáť vo vedrách alebo použite dažďovú vodu, ktorá má teplotu vzduchu a je pre rastliny aj prospešná.

Trávnik patrí medzi najsmädnejší porast v záhrade. Ale ak ho prepolievate, tiež nebude pekný. Navyše, pôda sa stane nepriepustnou, vytvorí sa veľa machu a vzniknú v trávniku prázdne miesta. Trávnik je potrebné výdatne polievať niekoľkokrát do týždňa, najlepšie regulovateľnou automatickou závlahou.