+421 2 54651414

Posts tagged 'ako pestovať...'

RSS kanál

Ovocné stromy a kry - návod na pestovanie

Autor: Adriána Francová 13. apríla 2021 Žiadne komentáre

Pestovanie ovocných drevín má u nás dlhú tradíciu. Je to dané dobrými klimatickými podmienkami, ktoré umožňujú ich pestovanie vo všetkých regiónoch Slovenska. Vo väčšine prípadoch sú u nás pestované ovocné dreviny nenáročné na klimatické podmienky, ako aj na pôdu. Obľubu si v poslednom čase získavajú aj netradičné druhy ovocia pochádzajúce z oblastí s chladnejšou subtropickou klímou alebo z chladných oblastí Ázie či severnej Ameriky.

Pestovanie ovocných stromov

Pestovanie ovocných stromov

Dobrá snehová pokrývka zabezpečuje dobré prečkanie zimy a jarné zásobenie rastlín vodou. Rastlinám kiwi (Actinidia), figovníka (Ficus carica), jujuby (Ziziphus jujuba) či citrónovníkovca (Poncirus trifoliata) sa bude dariť predovšetkým v nížinách západného, juhu stredného a východného Slovenska, na chránených stanoviskách s dlhým slnečným osvitom, pokiaľ možno málo veterných. Veľa škôd dokážu na týchto rastlinách napáchať neskoré jarné mrazíky, a preto na túto skutočnosť treba pamätať už pri výsadbe. Ideálne na výsadbu sú miesta pri južných, juhozápadných a severozápadných stenách domov či iných budov, ktoré poskytujú týmto teplomilným druhom vhodné mikroklimatické podmienky. Nevhodné sú polohy orientované na východ lebo u nich po zime dochádza k rýchlejšiemu nástupu vegetácie. Predčasne vyrašené výhony môžeme chrániť napr. jutovinou, ale u väčších rastlín je tento spôsob ochrany už náročnejší. Kanadským čučoriedkám (Vaccinium corymbosum), kamčatským čučoriedkám (Lonicera camtschatica), brusniciam (Vaccinium vitis-idaea), či kľukve (V. oxycarpum) sa darí aj vo vyššie položených oblastiach, kde prinášajú bohatú úrodu drobných plodov. Pretože sú obyčajne náročnejšie na vlahu, nie je vhodné ich sadiť na príliš vysychavé stanoviská. To platí najmä pri ich pestovaní v teplejších nížinných podmienkach.Ovocné dreviny   

Pôda   

Všeobecne platí, že ovocným drevinám vyhovuje ľahšia humózna pôda s mierne kyslou reakciou. Je treba dbať, aby na mieste výsadby nebola vysoká hladina spodnej vody, pri ktorej by došlo k odhnívaniu koreňov. Príliš kamenisté, nepriepustné alebo zasolené pôdy sú na pestovanie nevhodné. Aj keď nároky na pôdu nie sú veľké, sú vďačné za každé zlepšenie štruktúry pôdy, jej Ph a celkového obsahu humusu a živín. Je to hlavne aktuálne pri novších odrodách, pri ktorých sa požadovaný efekt nedá dosiahnuť bez dodatkového prísunu organických a minerálnych hnojív. Dôležitá je pritom zásoba humusu v pôde, ktorá ovplyvňuje celú mikrobiológiu. Tu je viac možností, z ktorých sa najčastejšie využíva zlepšenie kompostom, alebo vyzretým maštaľným hnojom. Veľmi ťažké pôdy môžeme vylepšiť pieskom a u kyslých pôd nezabúdame na vápnenie. Ph môžeme zlepšovať použitím priemyselných hnojív, ktoré obsahujú vápnik.

Špecifickými nárokmi na pôdu sa vyznačujú najmä rastliny rodu Vaccinium, ktoré si vyžadujú kyslú, rašelinovú pôdu. Na to je dôležité myslieť už pred výsadbou, a pôdu do hĺbky cca. 30 - 50 cm na záhone vymeniť. Ďalšou, menej prácnou možnosťou je pestovanie týchto rastlín v nádobách, ktoré zapustíme do pôdy. Ich objem by však mal byť minimálne 10 litrov. Pokiaľ chceme mať bohatú úrodu, dôležité je rastliny pravidelne prihnojovať, pričom používame špeciálne hnojivá pre kyslomilné rastliny.

Zálievka

V poslednom období sa voda stáva dôležitým prvkom pri pestovaní všetkých ovocných drevinách. Je to dané zmenou klimatických podmienok, čo vedie k tomu, že rastliny sú odkázané na doplnkovú závlahu. V jarnom období majú dreviny väčšinou dostatok vody, ale v období intenzívneho rastu plodov je jej často nedostatok, čo sa môže odraziť v kvantite i kvalite očakávanej úrody. Na preschnutie sú citlivé všetky novovysadené dreviny. Obzvlášť treba dať pozor v letných mesiacoch na preschnutie kiwi (Actinidia). Mladé rastliny kiwi musíme tiež chrániť pletivom proti okusovaniu mačkami, ktoré ich poškodzujú najmä na jar pri rašení.


Aktuálna ponuka rôznych druhov ovocných stromov z nášho eshopu

  

Výsadba   

Samotná výsadba je veľmi dôležitým úkonom, ktorý ovplyvňuje naše pestovanie počas celej životnosti rastliny. Začať treba práve dôkladnou prípravou pôdy. Odporúča sa robiť výkop jám aj niekoľko dní dopredu a zapracovať do nich organické alebo minerálne hnojivo (Veget, Rokosan). Dôležitejšia je však veľkosť jamy, ktorá by pri jabloniach mala byť 60x60x60 cm. Tu treba tiež zohľadniť kvalitu pôdy. Ku koreňom nedávame v žiadnom prípade nevyzretý maštaľný hnoj alebo priemyselné hnojivo, ktoré by mohlo poškodiť korene.

Vzdialenosť jám, čiže spon, je závislý od druhu, odrody ako aj použitého podpníka. U malín to býva 40x40 cm, kríčkovité ríbezle sadíme na vzdialenosť 80 až 120 cm, jablone na slabo rastúcich podpníkoch od 150 do 200 cm, kiwi na vzdialenosť 2,5 až 4 m. Dôležitá zásada pri výsadbe ovocných stromov ako aj iných vrúbľovaných drevín je neumiestniť miesto vrúbľovania pod úroveň pôdy. Miesto vrúbľovania nesmie byť zahrnuté zeminou, aby sme neznehodnotili význam vrúbľovania. Podpník brzdí rastovú silu ušľachtilej odrody, čím zlepšuje jej plodnosť. Ak je rastlina vysadená veľmi hlboko, môže ušľachtilá časť vytvoriť vlastné korene a tým potlačiť význam podpníka, čo bude mať za následok silnejší rast a zníženie rodivosti.

Kedy sadiť ovocné stromy

Výsadbu voľnokorenných rastlín môžeme robiť na jar alebo na jeseň. Kontajnerované rastliny sa sadia po vybratí z kontajnera počas celého vegetačného obdobia priamo, bez skracovania koreňov. Úpravu koreňovej sústavy voľnokorenných rastlín robíme tesne pred výsadbou. Kvôli zlepšeniu prijímania vody skracujeme korene asi o 1/3 a viac, ako aj poškodené korene. Ak robíme výsadbu na jeseň, skrátenie nadzemnej časti nechávame na jar. Hĺbku výsadby prispôsobíme v závislosti od ovocného druhu. Jablone a hrušky na vegetatívnych podpníkoch vysádzame do takej hĺbky, aby miesto štepenia bolo minimálne 10 cm nad zemou. Kôstkoviny na semenných podpníkoch sadíme tak, aby bol koreňový krčok kúsok pod úrovňou pôdy - obr. na konci článku.

Drobné ovocie ako ríbezle, egreše, maliny sadíme cca 5 – 10 cm hlbšie ako rástli v škôlke. Po prisypaní koreňov do polovice hlinu utlačíme a poriadne zalejeme. Potom jamu dosypeme a opäť zalejeme. Pri zimnej výsadbe nahrnieme viac zeminy k rastline. Citlivejšie druhy (broskyne, marhule, nektarinky, figovníky) je vhodné na zimu obaliť vhodným priedušným materiálom.Pestovanie ovocných kríkov   

Rez   

Väčšinu ovocných drevín je treba ešte pred rašením zrezať. Novovysadené kôstkoviny vyžadujú bezpodmienečne silný hlboký rez! V opačnom prípade hrozí uhynutie stromkov. V prvých rokoch ide o výchovný rez, kedy tvarujeme rastlinu do podoby, ktorá nás bude sprevádzať počas celého pestovania. Všeobecne platí, že skracujeme výhony hlbšie, aby sme mohli nasmerovať kostrové konáre požadovaným smerom. U ríbezlí a egrešov ide o skrátenie výhonov o 1/3 až 1/2. Maliny sú často pripravené pri nákupe tak,  že ich netreba skracovať. U jabloní je rez ešte dôležitejší, pretože  jeho zanedbanie by nám mohlo robiť v budúcnosti problémy.  Problematika rezu je veľmi obsiahla s možnosťou použitia rôznych  tvarov. Každý druh a aj odroda má svoje špecifiká, podľa ktorých  sa riadime. U ovocných stromov vstupuje ako významný faktor  použitý podpník. Veľmi obľúbeným tvarom je štíhle vreteno, ktoré  pestujeme do 2 - 2,5 m výšky. Táto výška umožňuje pohodlný  prístup k stromu počas celej vegetácie. Rez, chemická ochrana a  zber je veľmi uľahčený ako aj bezpečný. Na rozdiel od iných tvarov  nezapestovávame hrubé kostrové konáre, ale na zvislom stredníku  ponechávame len polokostrové konáre pravidelne rozmiestnené  okolo hlavnej osi. Smerovanie konárov sa snažíme udržať vo vodorovnej  polohe a celý tvar koruny v pyramidálnom tvare. V prípade  štíhleho vretena sú najvhodnejšie jablone, ktoré sú štepené na slabo  rastúcom podpníku. Po zapestovaní hociktorého tvaru je treba  myslieť na udržiavací rez, ktorý je výhodne robiť každý rok. Ide o  presvetlenie koruny, alebo čiastočné zmladenie. Nezabúdame na  choré a poškodené konáre. Počas leta, ak nám vyjde čas, je vhodné  venovať sa letnému rezu. Má význam hlavne u jadrovín, kde  presvetľujeme príliš zahustenú korunu, a zároveň podporujeme  tvorbu kvetných púčikov pre ďalší rok.   

Figovník režeme len veľmi málo, pretože rodí na vyzretých  dvojročných letorastoch a nevhodným zrezaním by sme sa mohli  pripraviť o väčšiu časť úrody. 

Viac informácií o tom ako pestovať figovník

Mladú rastlinu kiwi koncom prvej zimy hlboko zrežeme na  jeden dobre vyvinutý púčik, aby sme vypestovali čo najsilnejší  letorast. Ak sa nám to nepodarí, opakujeme tento hlboký rez aj  na druhý rok. Ostatné slabé výhonky priebežne odrezávame. V  druhom roku, ak máme napestovaný kmeňový výhonok, skrátime  ho v požadovanej výške. Z posledných dvoch až troch púčikov vyrastú  výhony, ktoré vytvoria základnú kostru. Nesmieme zabudnúť  na ich priväzovanie. V treťom roku pestovania koncom februára až  začiatkom marca skrátime kostrové výhony asi o štvrtinu až tretinu.  Z ich púčikov rastú rodivé letorasty a z asi troch najspodnejších  púčikov sa tvoria kvety a prvé plody. V auguste ich skrátime od  posledného plodu za ôsmym listom a koncom zimy ich opäť skrátime  na dvojpúčikové čapíky. Z nich vyrastú nové rodivé letorasty,  ktoré poskytnú prvú väčšiu úrodu. Počas ďalších rokov opakujeme  letný rez a zimný na dvojočkové čapíky. Počas pestovania musíme  vymieňať odrodené a vyschnuté konáre novými mladými výhonmi.  Dozrievajúce plody nechávame na rastline až do neskorej  jesene. Oberané plody sú ešte tvrdé a nezrelé. Uskladníme ich v  chladnej a primerane vlhkej pivnici. Počas skladovania postupne  prichádzajú do konzumnej zrelosti, ktorú si udržia až do marca. 

V prvých dvoch rokoch po výsadbe čučoriedok sa odporúča  vykonať výchovný rez, teda nechať iba najsilnejšie konáre a odstrániť  všetky bočné výhonky s kvetnými púčikmi. V ďalších rokoch  čučoriedku striháme na jar, keď je známy jej zdravotný stav a kvalita  prezimovania. Rastlina vytvára kvetné púčiky na jednoročných  výhonoch z dvojročného dreva. Kvetné púčiky sú v porovnaní s  listovými väčšie.  Odrody pomalšie rastúcich čučoriedok s veľkou násadou plodov treba rezať hlbšie v porovnaní s bujnejšie rastúcimi kultivarmi s menším počtom plodov. Medzi odrody s nadmernou násadou plodov patria ´Bluecrop´, ´Blueray´, ´Berkeley´ a ´Patriot´. Tie sa režú radikálnejšie.

Detailné informácie o pestovaní čučoriedok

Rez výhonkov

Obr. A – Jednoročný výhonok s listovými púčikmi

Obr. B – Dvojročné výhonky s rodivým obrastom

Obr. C – Vyrodené drevo, ktoré rezom odstraňujeme

Opeľovacie pomery kiwi

Medzi veľkoplodými druhmi (A. chinensis) si môžeme vybrať jednopohlavné (potrebujeme minimálne jednu samčiu na niekoľko samičích rastlín) a obojpohlavné, kde samčie a samičie kvety sú na jednej rastline. Aj pri obojpohlavných rastlinách je však vždy lepšie pestovať skupinu (3 - 6) rastlín, čo napomáha lepšiemu opeleniu, väčším a chutnejším plodom. Maloplodé odrody patria k botanickému druhu aktinídie význačnej (A. arguta). U nás pestujeme obojpohlavné odrody, ich plody sú oválne a narastú do 2 až 3 cm. Sú menej náročné na pestovanie a odolnejšie aj voči silnejším mrazom.

Prečítajte si aj článok, ktorý sa zaoberá témou pestovania kiwi

Ochrana proti chorobám a škodcom

Ovocné dreviny sú napádané rôznymi škodcami a chorobami, čo budí dojem akejsi bezmocnosti proti nim bojovať. Vo všeobecnosti ich môžeme rozdeliť na tie menej dôležité, s ktorými si rastlina vie poradiť, alebo neohrozujú priamo rastlinu či úrodu, a potom sú to choroby a škodcovia, ktorí po premnožení znižujú alebo úplne poškodzujú úrodu, poprípade dôjde k vyschnutiu celej rastliny. Rastliny sú náchylné na hubovité choroby hlavne v jarnom období, keď sú pletivá ešte mladé. Správnym použitím prípravku a jeho načasovaním vieme uchrániť úrodu a tešiť sa z pekných plodov. Aj keď daná problematika je obsiahla je treba spomenúť aspoň základne choroby a škodcov. U egrešov nezabúdame na múčnatku a u ríbezlí na hrdzu, ktoré vedia skomplikovať naše pestovanie. U jabloní sa okrem múčnatky a chrastavitosti pridávajú živočíšni škodcovia ako obaľovač alebo piliarky. V neposlednej rade netreba zabúdať na niektoré zásady pri použití chemických látok tak, aby účinnosť prípravku bola čo najlepšia, a aby sme neohrozovali naše zdravie.

Obr. dole: Správna výsadba kôstkovín vrúbľovaných na semenných podpníkoch

Skalničky - návod na pestovanie

Autor: Adriána Francová 12. apríla 2021 Žiadne komentáre

Správne založená skalka, ktorá je vysadená vhodnými rastlinami poteší každého záhradkára a milovníka slalničiek. Jej údržba nemusí byť vôbec náročná. Prečítajte si ako na založenie skalky a pestovanie skalničiek.

Skalničky pestovanie

Založenie skalky

Napriek tomu, že založenie skalky patrí medzi najťažšie úkony v záhrade (aspoň z hľadiska správneho založenia a výberu rastlín), skalničky ako také patria medzi nenáročné rastliny na pestovanie.

Na stavbu skalky sa dajú využiť okrem prirodzených svahov aj umelé svahy nadväzujúce na stenu, múr či plot. Dokonca aj rovinatý terén sa môže vhodnými terénnymi úpravami pretvoriť na krásnu skalku, pri ktorej môže byť jazierko. A nakoniec skalničky sa dajú pestovať aj na rovine medzi plochými kameňmi, kde je tu a tam umiestnený aj masívnejší kameň alebo ich skupina. Skalka sa dá založiť vo všetkých polohách bez ohľadu na pôdne podmienky, pretože tie sa dajú v každom prípade upraviť. Najlepšie miesto je na slnku alebo v miernom polotieni.

Sadenie skalničiek

Pred vlastným vysádzaním skalky si treba urobiť plán výsadby. Najlepšie je podľa katalógu vybrať si vhodné druhy skalničiek, zakresliť ich do plánika skalky a zvoliť im vždy vhodných spoločníkov. Treba pamätať aj na farebné kombinácie kvetov a olistenia, pretože aj bez kvetov má skalka pôsobiť zaujímavo.Pestovanie skalničiek


Aktuálna ponuka skalničiek z nášho eshopu


Dôležité je, aby na skalke kvitlo vždy niekoľko druhov od jari až do jesene. Okrem rastlín určených na vysádzanie treba vždy aj vhodné náradie, medzi ktoré patria jednak záhradnícke lopatky, lyžička s dlhou rúčkou, prípadne naberačka na vyberanie zeminy. Na mieste výsadby treba dôkladne zničiť vegetatívne sa rozmnožujúce buriny. Premokrené miesta treba zdrenážovať, na suchšie miesta zabezpečiť prívod vody. Väčšina skalničiek sa darí v normálnej skôr hlinito- piesočnatej pôde. Kyslomilným druhom treba pripraviť zmes rašeliny a kremitého piesku zmiešanú s listovkou, prípadne ihličnatkou, vápnomilné druhy ocenia pridanie starej omietky alebo drveného vápenca do substrátu.

Kedy sadiť skalničky

Skalničky sa vysádzajú najlepšie na jar v období od marca až do mája, alebo na jeseň od augusta až do októbra. Rastliny v kontajneroch možno vysádzať počas celého vegetačného obdobia, s výnimkou horúcich letných dní. Po vysadení je rastliny najlepšie výdatne zaliať a zatieniť, aby sa lepšie ujímali.

Ošetrovanie

Počas roka treba skalku udržiavať čistú od burín a dbať na dostatok vlahy. Treba sa pravidelne starať o ochranu rastlín proti chorobám a škodcom. Skalničky sa zásadne nehnoja priemyselnými hnojivami. Nanajvýš staršie rastliny, ktoré sú už dlhšiu dobu na jednom stanovisku, vyberieme z pôdy, aby im bolo možné vymeniť starú pôdu za novú.

Zimovanie

Niektoré chúlostivé skalničky treba na zimu prikryť vrstvou lístia, rašeliny alebo čečinou. Na jar, keď už pominula hrozba mrazov, možno túto vrstvu odstrániť. Pri vždyzelených rastlinách sa prikrývka neodstraňuje naraz, pretože rastliny by mohlo poškodiť slnko.

Skalničky v nádobách

Skalničky môžete pestovať aj v nádobách a dokážu vzniknúť naozaj zaujímavé kompozície za predpokladu, že zvolíte správne rastliny, ktoré si navzájom nebudú konkurovať a prerastať cez seba. Tu je tip na výsadbu do väčšej nádoby, ktorú môžete umiestniť v záhrade alebo na balkóne.

Zvoľte väčšiu kameninovú alebo plastovú nádobu s odtokovým otvorom, na jej dno nasypte štrk alebo kamienky ako drenáž. Použite substrát priamo na skalničky alebo kaktusy, prípadne klasický substrát zmiešajte s pieskom a jemným štrkom. Do tejto pripravenej zmesi môžete vysádzať skalné ruže – Sempervirens, rozchodníkySedum, floxyPhlox subulata, iberky – Iberis.

Druhy, ktoré vytvárajú koberce, umiestňujte po obvode nádoby a kusy zvoľte podľa samotnej veľkosti. Vysaďte ich tak, aby jemne prevísali. Ak použijete skalné ruže samostatne, vytvorte k nim malú imitáciu krajiny. Doplňte kameň, drevené paličky, štrk, prípadne malý domček pre vtáčika alebo slimačie ulity.

Prečítajte si aké rastliny vysadiť ak je vaša budúca skalka alebo trvalkový záhon na celodennom slnku.


Goji, Kľukva, Gotu Kola - návod na pestovanie

Autor: Adriána Francová 8. apríla 2021 Žiadne komentáre

Netradičné druhy drobného ovocia si pomaly ale isto nachádzajú miesto aj v záhradách u nás. V dnešnom článku sa pozrieme ako pestovať práve tieto rastliny, aby nám prinášali pravidelnú a bohatú úrodu zdravých plodov.

Goji pestovanie

Goji pestovanie

Goji / Lycium / Kustovnica

Výsadba

Pôda pre pestovanie goji by mala mať okolo pH 8, skôr ľahšia, piesočnatoílovitá. Rastliny vysádzame na vzdialenosť 2 - 2,5 m. Do jamy sa oplatí pridať vyzretý hnoj alebo ešte lepšie kompost. Od konca mája až do konca kvitnutia a násady plodov sa odporúča dôkladný výživový postrek na listy.

Závlaha

Občasná, nárazová. Na jar raz mesačne, v lete a na jeseň raz až dvakrát za mesiac. Prvá a posledná zálievka by mala byť výdatná, až 60 mm. Mladé rastliny zalievame až do doby dôkladného zakorenenia podľa potreby.

Ako strihať goji

Výchovný rez

Cieľom je zaistiť skorú násadu plodov. V prvom roku sa hlavný kmeň vypestuje do výšky 50-60 cm. Okolo hlavného kmeňa si vyberte 3-5 bočných konárikov rovnomerne rozmiestnených, ktoré budú slúžiť ako základ koruny a tie zostrihnite na 10-20 cm, aby sa podporilo druhotné rozkonárovanie. Medzitým nechajte 3-4 konáre z hlavného kmeňa bez zaštipovania. Tie budú slúžiť ako dočasná plocha na skorú násadu plodov. Novovyrastené vyššie položené konáre sa skracujú, aby sa posilnili nižšie položené výhony.Pestovanie goji

V druhom roku vyberte jeden silný vertikálny výhon zo spodnej časti ako predĺženie kmeňa. Skráťte ho o 10-20 cm, aby sa podporilo rozkonárovanie. Potom si vyberte 1 až 2 prúty a skráťte ich o 10 cm na plodné výhony. Ak sú nejaké výhonky z kostrových alebo vedľajších konárov, ponechajte jeden, ktorý zastrihnete 10 až 20 cm nad korunou stromu. Potom ponechajte ďalších 4-5 druhotných výhonov, ktoré budú tvoriť druhotnú plodiacu korunu. Všetky ostatné výhony z hlavného kmeňa sa odstránia.

V treťom až piatom roku sa opakuje postup z druhého roku. Spodné konáre slúžia na posilnenie a zväčšenie koruny. Ak nejaký vzpriamený výhon vyrastie z vrchnej časti rastliny, skráťte ho 10-20 cm nad korunou stromu. Ak nerastie žiadny vertikálny výhon z hlavného kmeňa, vyberte 1-3 vertikálne výhony z vrchných konárov 15-20 cm od hlavného kmeňa a skráťte ich 20 cm nad korunou.

Po piatich rokoch pestovania má priemerný strom výšku 1,6 m, jeho koruna šírku 1,5 m a kmeň má priemer asi 6 cm.

Prerezávanie

Hlavným účelom je omladiť konáre a získať pravidelne a bohato plodiacu rastlinu. Princípom je odstránenie prekrížených, zahusťujúcich a prestarnutých konárov a koreňových výmladkov. Snažíme sa vypestovať zdravé výhony v prázdnych miestach koruny, ktoré budú vytvárať nové plodné výhony. Jarné prerezávanie sa vykonáva v druhej polovici apríla. Pri ňom sa odstraňujú suché konáre po zime.

Cieľom letného prerezávania je odstránenie výhonov z hlavného kmeňa a hlavných konárov. Ak je však v korune medzera alebo časť kmienku odumiera, udržujte ich a skracujte pre druhotné rozkonárovanie. V mieste bez kmeňa vyberte vertikálne výhony a nechajte ich rásť do 10 cm nad korunu.


Aktuálna ponuka rastlín goji z nášho eshopu.


Zimné prerezávanie sa vykonáva po zbere alebo vo februári až marci ďalšieho roku. Odstráňte silné výhony zospodu a vrchu kmeňa, aby sa udržala výška rastliny. Odstráňte staré, slabé, vzpriamené, prekrížené a choré konáre vo vnútri koruny. Po prerezávaní by mali byť výhony rovnomerne rozmiestnené pre dobrý prístup svetla a vzduchu.

Zber a sušenie ovocia

Zber je vhodné vykonať, keď sú plody zrelé na 80-90 %. Vyvarujte sa zberu po daždi. Bobule potrebujú opatrné zaobchádzanie, aby sa nestlačili a nepoškodili. Sušenie môže byť prirodzené vzduchom alebo mechanicky v sušičke. Plody rozložte v 2 cm vrstve a počas sušenia ich neotáčajte. Použitie Konzumácia sušených a čerstvých plodov – upravuje vysoký tlak, posilňuje zrak, odstraňuje závrate, bolesti v krížoch, chronické „vnútorné“ krvácanie, krvácanie z nosu, astmu a únavu.

Gotu Kola pestovanie

Gotu Kola pestovanie

Gotu kola / Centella asiatica

Centella v lete porastie aj vonku na záhone, inak sa pestuje celoročne v izbových podmienkach, napríklad v závesnom kvetináči. Dobre sa rozrastá plazivými odnožami, ľahko zakoreňuje a pokryje plochu.

Listy sa dajú niekoľkokrát v roku ostrihať nožnicami a usušiť pre neskoršie použitie. Teplota pri sušení nemá presiahnuť 30°C, aby sa zachovali účinné látky. Pre dobrý rast vyžaduje dostatok vody a snáď len mierne prihnojenie komplexnými hnojivami alebo ešte pred výsadbou dobrým kompostom.

Burina sa musí vytrhať včas, neskôr by to bolo obtiažne. Pred príchodom zimy sa môžu pozberať, umyť a usušiť celé rastliny aj s koreňmi. Iba pár rastlín sa vysadí do kvetináča a prezimuje v miestnosti pri teplote (15°C), pre prípadnú výsadbu v budúcom roku.


Prezrite si netradičné druhy ovocia z aktuálnej ponuky eshopu.



Kľukva pestovanie

Kľukva / Cranberry / Vaccinium macrocarpon

Umiestnenie

Kľukva obľubuje plné slnko a dobre priepustnú pôdu s obsahom organických častí. Pre výsadbu vykopte jamu dvakrát väčšiu ako je koreňový bal, aby sa rastlinka mohla dobre zakoreniť. Do ílovitej pôdy pridajte záhradnícky substrát alebo rašelinu. Odporúčaná vzdialenosť rastlín od seba je 60-90 cm.


Aj u nás nájdete rastliny kľukvy, ktoré môžu ochutiť vašu záhradu.


Vzrast 

Kľukva je pôdopokryvná rastlina. Koreňovými poplazmi sa dokáže rozšíriť asi 50 cm za rok. Konáriky vyrastajú z poplazov a dorastajú do výšky asi 15-20 cm. Na nich sa na jar objavia kvety a neskôr plody.Kľukva pestovanie

Cieľom je v prvých dvoch rokoch dosiahnuť najväčšie rozšírenie poplazov na pokrytie pôdy a potom vytvoriť bohaté vertikálne výhonky (až do 200 na m2), ktoré budú kvitnúť a plodiť. Rastlina má jemný koreňový systém, ktorý rastie v hĺbke do 12 cm.

Zálievka

Počas prvej sezóny udržujte pôdu stále vlhkú. Po výsadbe výdatne zalejte a následne polievajte niekoľkokrát za týždeň počas celého leta. Pôda má byť vlhká na dotyk, nie však premočená.

Prihnojovanie

Pomáha bujnejšiemu rastu a bohatej násade plodov. Používajte živinami dobre vybalansované hnojivo dvakrát týždenne hlavne v máji a v júni.

Kvitnutie a plodenie

Svetloružové kvety sa objavujú skoro na jar. Niekoľko plodov sa dá dopestovať už v prvom roku po výsadbe, avšak od druhej sezóny bude úroda určite bohatšia, pretože rastlina už bude mať vytvorených viacero poplazov.

Zimovanie

Pri výsadbe do voľnej pôdy znesú až -40°C. Neskoro v novembri až začiatkom decembra sa rastliny odporúča ochrániť mulčovaním proti holomrazom a suchému zimnému vetru. Začiatkom apríla možno mulč odstrániť. Ak sa však majú vyskytnúť mrazivé noci, treba rastlinu na noc prikryť, a to hlavne ak už začala vytvárať nové mladé výhonky.

Rez

V treťom roku života rastliny odstráňte na jar staré odrodené výhony a skráťte poplazy podľa potreby ešte predtým než rastlina začne rásť. Takto dosiahnete zdravý vzrast a minimalizujete priveľmi dlhé poplazy. Každý tretí rok rez opakujte.


Zaujíma vás pestovanie netradičného ovocia? Pozrite sa ako pestovať paw paw.

Cibuľoviny - návod na pestovanie

Autor: Adriána Francová 29. marca 2021 Žiadne komentáre

Väčšina cibuľových a hľuznatých rastlín pri pestovaní vyžaduje slnečné umiestnenie alebo len ľahký polotieň. Rastliny pestované v takýchto podmienkach sú väčšie, krajšie a hlavne zdravšie.

Cibuľoviny pestovanie

Cibuľoviny do polotieňa

Do polotieňa sa vysádzajú len veternice (Anemone blanda), hľuznaté begónie, cyklámeny, modravka (Chionodoxa), tavolín (Eranthis), kandík (Erythronium), korunkovka strakatá (Frittilaria meleagris), snežienka (Galanthus nivalis), bleduľa (leucojum), niektoré ľalie a scila (Scilla siberica).

Ako sadiť cibuľoviny

Cibuľovým a hľuznatým rastlinám vyhovuje väčšina pôdnych typov, okrem suchých, piesočnatých pôd, pôd so štrkovým podložím, kde trpia v lete rastliny nedostatkom vlahy. Cibuľovinám sa nedarí ani na ťažkých a zamokrených pôdach.Cibuľové rastliny

Najvhodnejšie sú piesočnato-hlinité, priepustné, neutrálne až slabo alkalické pôdy s vyšším obsahom humusu a živín. Pri príprave pôdy pre cibuľoviny sa treba vyvarovať pridávania čerstvého, nezotletého hnoja do pôdy, pretože spôsobuje zahnívanie cibúľ.

Pôdu pre cibuľové a hľuznaté rastliny treba zrýľovať do hĺbky minimálne 20 až 25 cm (tj. asi 1 rýľ) aspoň 10 až 14 dní pred plánovaným vysádzaním. Aj pre cibuľoviny, ktoré sa vysádzajú na jar, je lepšie pripraviť pozemok už na jeseň rýľovaním. Do ľahkých a vysychavých pôd sa môže pridať na zlepšenie retenčnej schopnosti rašelina, ťažšiu pôdu vylepšia naopak pridané piliny, perlit prípadne piesok. Priemyselné hnojivá pre cibuľoviny sa pridávajú do pôdy 1 až dva týždne pred samotnou výsadbou, rozhodením po povrchu a následným plytkým zapracovaním do povrchovej vrstvy pôdy. V priebehu vegetácie sú potom hnojivá splavované zálievkovou, ale aj dažďovou vodou ku koreňom cibúľ.

Hĺbka a termín vysádzania závisí od jednotlivých druhov cibuľovín. Všeobecne, hĺbka vysádzania by mala zodpovedať asi dvojnásobku výšky cibule alebo hľuzy. Drobnejšie cibule teda treba vysádzať vždy plytšie ako tie väčšie. Na ťažších a hlinitých pôdach je vhodné zmenšiť hĺbku vysádzania asi o 2 až 3 cm, zatiaľ čo na ľahkých pôdach sa cibule sadia naopak asi o 2 až 3 cm hlbšie. Rovnako aj na čerstvých pokyprených a neuľahnutých záhonoch zasadíme cibule o niečo hlbšie. Výsadba cibuľovín v skupinách pôsobí vždy oveľa prirodzenejšie a estetickejšie ako riadková výsadba. Pri vysádzaní sa odporúča sadiť cibule do brázdičiek s rovnomernou hĺbkou. Pri vysadení do rôznej hĺbky sa cibule neskôr vyvíjajú nerovnomerne, majú rozdielnu dobu rastu a kvitnutia. Vegetačné vrcholy cibúľ musia pri vysádzaní smerovať vždy kolmo nahor. Šikmo, alebo dokonca naopak vysadené cibule pučia vždy neskôr, nepravidelne a vyrastajú z nich slabšie rastliny.

Napr. veternice (Anemone) pri vysadení naopak väčšinou ani nevypučia a uhynú. Po výsadbe povrch záhonu urovnáme a výdatne zalejeme. Za slnečného počasia môžeme zálievku opakovať. Na jeseň vysádzané cibuľoviny stihnú v takom prípade do príchodu prvých mrazov dobre zakoreniť, na jar vysádzané cibuľoviny zasa rýchlejšie pučia a vyrastajú.

 

Vyberte si  zdravé a kvalitné cibuľky kvetov z nášho eshopu

 

Ošetrovanie cibuľovín počas vegetácie

Po vypučaní rastlín treba povrch záhonu skypriť, čím sa zabráni tvorbe prísušku. Záhony treba tiež pravidelne odburiniť. Pre cibuľoviny je z burín nebezpečný najmä pýr plazivý (Agropyrum repens), ktorý dokáže prerásť zásobné orgány cibuľovín. Pri suchom počasí cibuľovinám prospeje zalievanie, najlepšie ráno alebo večer. V horúcom lete môže zálievka cez deň vyvolať rozličné defekty na vegetačných orgánoch rastlín. Pravidelné rozrušovanie prísušku počas vegetácie na povrchu pôdy kyprením umožní zabrániť premokreniu pôdy a následnému hnitiu cibúľ a hľúz.

Cibuľoviny v kvetináčiPo odkvitnutí rastlín treba čo najskôr odstrániť zvyšky kvetov a vyvíjajúce sa plody, čím sa docieli rast cibúľ a podporí sa násada bohatých a veľkých kvetov v nasledujúcom vegetačnom období. Asi 1 mesiac pred prirodzeným ukončením vegetácie zálievku treba postupne znížiť a cibuľoviny tak pripraviť na obdobie vegetačného pokoja. Pri sledovaní zdravotného stavu rastlín počas vegetácie si treba všímať najmä výskyt vírusových chorôb, ktoré sa prejavujú nepeknou mozaikou na listoch a kvetoch (neplatí pre niektoré odrody tulipánov, pri ktorých je mozaikové sfarbenie prirodzené). Takto napadnuté rastliny je najlepšie hneď zo záhona odstrániť. Vírusové infekcie prenášajú najmä vošky, proti ktorým sa používa niektorý z dostupných pyretroidov.

Častým problémom pri pestovaní cibuľovín vo vlhkých podmienkach býva výskyt rozličných hubových chorôb. Proti hubovým chorobám sa bránime rozličnými širokospektrálnymi fungicídmi. Hľuzy sa odporúča aj pred výsadbou namoriť v roztoku fungicídu, ktorý ich dokáže počas vegetácie uchrániť pred napadnutím hubovým patogénom. Hľuzy, ktoré ste od nás obdržali, sú už takýmto spôsobom ošetrené.

Zber a prezimovanie cibuľovín

Po odumretí nadzemných častí rastlín prechádzajú cibuľové a hľuznaté rastliny do štádia vegetačného pokoja.

Každoročne sa z pôdy vyberajú hľuzy neprezimujúcich cibuľových a hľuznatých rastlín ako sú: Acidanthera, Anemone coronaria, Begonia, Bletilla, Canna, Crinum, Dahlia, Freesia, Galtonia, Gladiolus, Hymenocallis, Iris X hollandica (v priaznivých podmienkach však prezimuje), Ixia, Ismene, Montbrecia (Crocosmia), Ornitogalum, Oxalis, Ranunculus, Sinningia, Sparaxis, Sprekelia, Tigridia, Vallota, Zantedeschia, Zephyranthes a druhy vyžadujúce si letné uskladnenie - hyacinty, záhradné tulipány, citlivé kultivary botanických tulipánov prípadne šafrany.

Ostatné rody a druhy cibuľovín a botanické tulipány patriace druhom T. kaufmaniana, T. eichleri, T. urumiensis, T. tarda, T. biflora, T. turkestanica, T. praestans možno ponechať na stanovisku niekoľko rokov. Narcisy, ľalie a jesienky sa vyberajú z pôdy po troch až štyroch rokoch, keď sa rastliny výraznejšie rozmnožia a porast sa zahustí. Cibule a hľuzy sa vyberajú z pôdy ešte pred úplným odumretím nadzemných častí. Zásobné orgány treba opatrne vybrať rýľom, stonky, prípadne listy oddeliť hneď po zbere bezprostredne pri zásobnom orgáne. Včasným odstránením nadzemných častí sa takéto cibule udržia v dobrom zdravotnom stave. Výnimku tvoria len georgíny (Dahlia), ktorým treba ponechať zvyšných asi 10 cm všetkých starých bylí.

Po vybraní z pôdy cibule treba zbaviť zvyškov zeminy mechanicky alebo opláchnutím. Pre cibule je veľmi dôležité následné starostlivé sušenie na vzdušnom mieste s prúdiacim vzduchom. Na slnku môžeme dosúšať iba na jeseň zberané druhy, treba ich však chrániť pred večerným chladom a raňajšou rosou. Cibule ľalií sa nesušia. Po usušení sa cibule namoria vhodným prípravkom, ktorý zabraňuje rozvoju hubových chorôb. Na trhu existuje dostatok prípravkov v suchej i tekutej forme. Pri použití tekutých moridiel je dôležité nechať cibule následne dôkladne preschnúť. Cibule, ktoré sa vysádzajú na jeseň sa uskladňujú na suchom a vzdušnom mieste s teplotou 15 - 25 °C až do obdobia výsadby, pričom ich treba pravidelne kontrolovať a odstraňovať choré a nahnité kusy. Cibule a hľuzy druhov, ktoré sa vysádzajú na jar, treba uskladniť v bezmrazých, chladnejších, dobre vetraných priestoroch. Georgíny vyžadujú pri uskladnení miernu vlhkosť, ktorú im zabezpečí trocha suchšej rašeliny či piesku, na ktoré sa hľuzy pri zimovaní položia. Aj v tomto prípade je nevyhnutné dokonalé vetranie skladovacieho priestoru.

Hurmikaki - návod na pestovanie

Autor: Adriána Francová 22. marca 2021 11 komentár

Pre nás ešte stále pomerne exotická rastlina, ktorá si však postupne hľadá svoje miesto v záhradách. Podelíme sa s vami o poznatky, ktoré vám pomôžu s pestovaním, od výberu vhodného stanovišťa až po správny rez.

Ploda hurmikaki

Hurmikaki odrody

Hurmikaki viržínske (Diospyros virginiana)

Hurmikaki je rastlina pre našu oblasť nepôvodná, avšak našej klíme veľmi prispôsobivá. Vyznačuje sa vo vhodných podmienkach nenáročnosťou, odolnosťou a exotickým vzhľadom. Výborná drevina aj pre záhradnú architektúru najmä na jeseň, keď sa listy vyfarbujú do žiarivo červena až oranžova. Odvďačuje sa bohatou úrodou. Poznáme ho pod názvom tomel, ebenovník aj kaki s latinským názvom Diospyros kaki. Plody sú žlté až oranžové podobné rajčine. Naozaj vynikajúcej chuti. Pestuje sa ako vyšší ker alebo nízkokmenný strom.

Stanovište

Stanovište vyberáme čo najslnečnejšie s možným potenciálom akumulácie tepla (stena domu, záhradný múrik). Čím chránenejšie stanovište proti vetrom, najmä zimným, tým lepšie. Treba brať ohľad aj na kvalitu pôdy, ktorú môžeme vylepšiť pridaním štandardného záhradníckeho substrátu. Vyhovujú mu priepustné, hlboké pôdy s dobrou zásobou živín a humusu a mierne kyslé (s pH 5,5 až 6,5). Najlepšie s drenážou, aby nebol pestovaný v podmáčaných pôdach, ktoré mu nevyhovujú. Pravidelná závlaha je potrebná pri suchších obdobiach a prvé 2 - 3 roky po výsadbe. Samotná vlaha má vplyv na tvorbu plodov, tiež ich veľkosť a tvar. V prvých dvoch rokoch je však vhodnejšie pestovať ho v nádobe a prezimovať na miestach, kde nemrzne. Ideálne sú skleníky a zimné záhrady.Hurmikaki pestovanie

Opeľovanie

Väčšina odrôd je samoopelivá, takže pre tvorbu plodov postačí jedna rastlina, navyše bez prítomnosti opeľovača sú plody bezsemenné. Prítomnosťou dobrého opeľovača zabezpečíme kvalitnú úrodu aj dostatok plodov. Medzi najlepšie opeľovače patria odrody ’Gailey‘ (má len malé plody), ’Zengi-Maru‘, ’Dai Dai Maru‘, ’Seedless‘. Rastliny sadíme v spone 3 - 6 metrov.

Ako zazimovať hurmikaki

Mrazuvzdornosť je udávaná až do -25°C (až -30°C dospelý zdravý strom). Kvitnutie nastáva v druhej polovičke mája a trvá 2 - 3 týždne. Citlivosť narašených častí stromu k mrazom je vysoká, závisí od dĺžky mrazovej expozície. V prípade mrazového poškodenia strom spoľahlivo regeneruje, avšak už bez kvitnutia.

Zakúpené rastliny je nutné spočiatku pestovať v polotieni a odporúčame ich ponechať aspoň rok v pôvodnom kontajneri. Dôvod je potreba dosiahnutia plného prekorenenia. Ideálne je rastlinu jeden alebo dva roky zimovať niekde, kde dlhodobo nemrzne, krátkodobé mrazy toleruje (do - 5°C). Ideálne sú pivnice alebo studené predsiene (svetlo nie je nevyhnutné). Ak je rastlina po vynesení na jar nenarašená, dáme ju na teplé slnečné miesto, ak je už čiastočne narašená umiestnime ju do polotieňa, aby neprišlo ku spáleniu. Rastlinu vynášame podľa počasia, v apríli alebo začiatkom mája.

Po výsadbe na stanovište je vhodné minimálne prvý rok počas zimy rastlinu mierne chrániť - napr. čečinou, alebo zakopcovaním kmeňa zeminou do výšky 50 cm. Nevyhnutná sa javí ochrana proti devastujúcemu vplyvu zimného slnka na slnečných stanovištiach. Postačí jednoduchý chránič (opretá doska do južného smeru, biela netkaná textília v dvoch vrstvách na bambusových tyčkách). Ako nedostatočné sa javí známe bielenie kmeňa. Vhodné je aj zabalenie kmeňa v prvých 4 rokoch do jutoviny.


Ak vás toto netradičné ovocie zaujalo, môžete si vyberať niektorú z odrôd hurmikaki aj v našom eshope


Hnojenie

Postačí bežné hnojenie s obsahom stopových prvkov (Cererit, Krystalon). Ideálnym hnojivom je aj NPK v pomere 10 : 4 : 6. Škodce rastlinu v našich podmienkach nenapádajú, jeho domáci škodcovia v SR a ČR nežijú. Prípadná chemická alebo iná ochrana je zhodná s našimi rastlinami.

Rez hurmikaki

Hurmikaki rez nepotrebuje. Rezom regulujeme iba vzrast, čím udržujeme pomerne bujný strom v potrebnej veľkosti. Odstraňujú sa uschnuté a poškodené konáre. Strom sám zhadzuje odrodený obrast. Kvitne a plodí na výhonkoch, ktoré vyrastajú z minuloročného dreva, preto treba byť pri reze opatrný, inak sa oberiete radikálnym rezom o úrodu. Navyše je hurmikaki dosť tvrdý oriešok a rastie si po svojom. Ak sa rozhodnete pre rez, tak len na jar.

Plody

Dozrievajú koncom septembra až októbra. Nezrelé plody sú nepožívateľné, trpké. Zrelosť sa pozná podľa zmiznutia trpkosti. Najjednoduchší a najspoľahlivejší spôsob je nechať plody prejsť mrazom. V takomto stave sa môžu nechať na strome až do Vianoc. Plody môžeme ponechať v izbovej teplote s pridanými jablkami a banánmi, ktoré urýchľujú zrenie uvoľňovaním plynu. Konzumujú sa buď po rozkrojení alebo celé so šupkou. Semiačka, ak sú prítomné, sa vyberajú. Niektoré odrody sa môžu zozbierať skôr a nechať uložené krátkodobo v mrazničke a následne niekoľko dní v teple. Plody sú rôsolovité podobné marhuliam a je z nich vynikajúci džem, rôsol. Dužinu si však môžete aj čerstvú natrieť na pečivo.

Hurmikaki japonské

Je veľmi príbuzný druh, jeho mrazuvzdornosť je však menšia (paradoxne je však odolnejší voči jarným mrazíkom). Udávaný limit je okolo -16°C. Na území SR a ČR ide o pomerne rozšírený strom. Dospelé stromy majú výbornú schopnosť prispôsobiť sa podmienkam prostredia. Najcitlivejšie je jednoročné drevo. Odporúča sa kontajnerová kultúra, so zimovaním podobným Hurmi-kaki viržínskému. Dôležité je minimalizovať teplotné výkyvy (vetraním, zatienením). Na pestovanie u nás sú vhodné aj hybridy hurmi kaki viržínskeho a japonského, napríklad odroda ’Nikita´s Gift‘ (mrazuvzdorná do −23 °C) či ’Roseyanka‘ (mrazuvzdorná do −27 °C). Obe odrody sú chuťovo veľmi dobré a sú samoopelivé, ale je výhodné – pre kvalitu i veľkosť plodov – mať dobrého opeľovača.

Paw-paw, Asimina triloba (L) - návod na pestovanie

Autor: Adriána Francová 19. marca 2021 Žiadne komentáre

Pawpaw je rastlina v našej oblasti síce nepôvodná, avšak  našej klíme prispôsobená, nenáročná a veľmi odolná. Je vysoko  plodná a vizuálne neprehliadnuteľná.

Paw-paw

Asimina triloba pestovanie

Stanovište

Pri výbere stanovišťa treba brať ohľad na kvalitu pôdy (hĺbku  a priepustnosť možno vylepšiť pridaním štandardného záhradníckeho  substrátu) a na oslnenie v priebehu dňa (vhodné je slnečné,  v teplých oblastiach mierne zatienené miesto). Čím chránenejšie  stanovište proti vetru, hlavne v zimnom období, tým lepšie. Je  vhodná pravidelná závlaha (1 krát za dva týždne až do augusta). 


Vyberte si z ponuky nášho eshopu pawpaw alebo iné netradičné ovocie


Opelenie 

Z dôvodov cudzoopelivosti sa musia pestovať 2 rôzne odrody.  Opelenie zabezpečujú najmä muchy a vietor. Je nevyhnutné  aby obidve rastliny boli vzdialené max. 9 m od seba. Rastliny dosahujú  výšky až 6m a odporúčaný spon je 3 - 4,5 m. 

ZimovanieAsimina triloba 

Mrazuvzdornosť je udávaná minimálne do -25°C. Asimina  kvitne relatívne neskoro a dlho. Kvitnutie nastáva pred úplným  olistením, podľa charakteru počasia koncom apríla až mája a trvá  až 3 týždne, takže prípadné jarné mrazíky by nemali poškodiť  celú úrodu. Citlivosť nových výhonkov k mrazíkom stúpa s ich  veľkosťou. V prípade skutočne veľkých jarných mrazov pawpaw  regeneruje cca v júny, ale už bez kvitnutia.

Je vhodné minimálne prvý rok po výsadbe rastlinu na zimu  mierne chrániť - osvedčilo sa nahrnutie zeminy okolo kmeňa do výšky  cca 50 cm. V ďalších 2 rokoch sa takýmto nepracným opatrením  taktiež nič nepokazí. Zeminu môžeme odhrnúť začiatkom apríla.  Nevyhnutná sa javí ochrana proti devastujúcemu vplyvu  zimného slnka na slnečných stanovištiach. Postačí jednoduchý  chránič (opretá doska do južného smeru, biela netkaná textília v  dvoch vrstvách na bambusových tyčkách). Ako nedostatočné sa  javí známe bielenie kmeňa. 

Hnojenie 

Postačí bežné hnojenie s obsahom stopových prvkov (Cererit,  Krystalon). Škodcami pawpaw prakticky netrpí, rastlina je insekticídna,  jej domáci škodcovia v SR a ČR nežijú. Prípadné hubové  choroby na veľkých listoch pri vlhkom počasí je možné odstrániť  bežnými fungicídmi (napr. meďnatými). 

Rez 

Pawpaw rastie v pomerne prísnom pyramidálnom tvare a  kvitne na minuloročných letorastoch. Preto rez nieje za potreby,  výnimkou môže byť základné tvarovanie a odstránenie uschnutých  a poškodených vetví. 

Plody 

Plody dozrievajú v septembri až októbri. Zrelosť sa pozná  podľa ľahkého zmäknutia plodov a zmeny farby do žlta, po prípade  je najlepším indikátorom zrelosti intenzívna exotická ovocná vôňa.  Ak do príchodu mrazov nestihnú plody dozrieť na rastline, dozrejú  v izbovej teplote po pridaní zrelých jabĺk cca do 14 dní. Pri konzumácii  sa plody rozkroja, vyberú sa semená, ktoré sú jedovaté (iba  pri rozkúsaní) a je sa obsah žlto-oranžovej farby, príjemnej vône,  pudingovej konzistencie a exkluzívnej chuti. Spracovanie, mimo  priamej konzumácie, je možné viacerými spôsobmi, avšak chuť  plodov, ktorými viac než prekvapíte nielen seba ale aj všetkých  známych, väčšinou zabezpečí že nebudete maž žiadne prebytky.  Plody vydržia pri izbovej teplote zrelé cca týždeň, chladené dlhšie.  Výživná a vitamínovo - minerálne hodnota plodov je značná. 

Upozornenie

Semená plodov sú jedovaté (po prekúsnutí), je treba ich pred  konzumáciou vybrať! Semená sú dostatočne veľké, až 2,5 cm, ich  počet v 1 plode býva okolo 10. 

Trvalky - návod na pestovanie

Autor: Adriána Francová 17. marca 2021 Žiadne komentáre

Trvalkové záhony sa tešia obrovskej popularite a nájdeme ich v takmer každej záhrade. Viete ako postupovať pri založení takéhoto záhonu, čo všetko by ste mali dodržať a zohľadniť aby práve tie naše trvalky patrili medzi najkrajšie?

Trvalky záhon

Zásady pre umiestnenie trvaliek

Trvalky sa umiestňujú buď na miesta vhodné na detailné pozorovanie jednotlivých rastlín, napr. k oddychovému zákutiu, alebo tak, aby sa v pokoji mohla vnímať celková kompozícia, teda na miesto kam sa dá pozrieť cez okno obývačky alebo terasy. Výsadba potrebuje vždy niektoré stabilné prvky, ktoré by tvorili kostru celej kompozície.

Pri menších skupinách stačí iba opora v pozadí, pri väčších sú nevyhnutné pevné oporné body priamo v záhone. Takýmito prvkami sú obyčajne dreviny. Tie prispievajú k dekoratívnosti skupiny v zime a opadavé prispievajú k farebnému efektu jednak v období kvitnutia ako aj v období jesenného vyfarbenia. Okrem drevín môže byť oporou aj stavba, nepriehľadný plot, drobná architektúra, pri menších záhonoch aj balvany alebo záhradná keramika.Trvalky pestovanie

Trvalková skupina sa vysádza vždy nepravidelne, rastliny sa však neumiestňujú náhodne. Ak má byť záhon pekný, treba sa pri jeho zostavovaní riadiť určitými kompozičnými pravidlami. Najdôležitejšie pravidlo je, že najvýraznejší prvok (rastlina) sa neumiestňuje do stredu skupiny, ale vždy trocha bokom, najlepšie asi do jednej tretiny dĺžky a hĺbky záhona. Oproti treba tento výrazný prvok vyvážiť podobným ale slabším prvkom ako ozvenou. Napríklad pri použití toho istého druhu a kultivaru sa na jednu stranu umiestni skupina 5-6 rastlín a oproti iba 2-3 rastliny. Inokedy sa na jednu stranu umiestni silno rastúci, výrazne sfarbený kultivar, a oproti jemnejšie sfarbený a nižší kultivar. Takisto sa dajú použiť dva druhy podobného vzhľadu, ale rozdielnej veľkosti.

Ak je záhon široký, treba vyvážiť navzájom tri podobné prvky: na jednu stranu sa umiestni veľmi nápadný prvok, slabší prvok sa umiestni na opačnú stranu a najslabší do popredia mimo stredu. V tomto prípade už však už nestačí na odstupňovanie rôzny počet sadeníc alebo rozličné kultivary, ale treba kombinovať rozličné druhy (napr. heliopsis, rudbeckia laciniata, oenothera missouriensis). Ak je záhon dlhý rozčlení sa na kratšie úseky. Pre jeden úsek sa vypracuje vhodné zoskupenie, ktoré sa potom niekoľkokrát opakuje ako článok reťaze. V takomto úseku možno zaradiť aj prvky za sebou, a to v kombinácii – nápadný, slabší, najslabší. Tieto prvky sa neumiestňujú v jednej línii a tiež v rovnakom odstupe, ale tak, aby sa využila aj šírka záhona. Cieľom je, aby sa to isté nepravidelné zoskupenie pravidelne opakovalo a tým vznikol rytmus.

Príprava pôdy pre trvalky

Príprava pôdy spočíva najmä v jej dôkladnom skyprení a odburinení. Pôdu pre trvalkové partie treba najskôr dobre zrýľovať. Väčšine trvaliek vyhovuje hĺbka spracovania na výšku rýľa, t.j. asi na 30 cm. Nižším trvalkám stačí plytšie obrobenie, vysokým naopak mierne hlbšie obrobenie. Odburinenie je jedným z hlavných predpokladov úspešného pestovania. Zvlášť nepríjemné sú buriny, ktoré sa rozrastajú podzemkami. Najčastejšie sú to pýr, kozia noha, pichliač roľný, podbeľ, pýr a i. Veľmi nepríjemné sú buriny, ktoré majú oddelky hlbšie ako sa dá rýľovať.

Kedy sadiť trvalky

Druhy kvitnúce na jar je vhodné sadiť na jeseň, zatiaľ čo druhy s letným a jesenným kvitnutím sa sadia na jar. Existujú však aj výnimky. Kontajnerované rastliny možno vysádzať počas celého roka.


Rôzne druhy nádherne kvitnúcich trvaliek nájdete aj v našom eshope


S výsadbou sa začína zvyčajne v priebehu marca a končí sa v polovici až koncom mája. S jesennou výsadbou sa začína zvyčajne v polovici augusta a sadia sa najdlhšie do polovice novembra. Lepšia je však skoršia jeseň, pretože rastliny sa môžu do zimy dostatočne zakoreniť.Výsadba trvaliek

Obdobie výsadby závisí aj od kvality pôdy. Niektoré druhy neznášajú vysádzanie v ťažších pôdach vôbec. Väčšie rastliny sa sadia na vzdialenosť 0,8 – 1,2 m, stredne veľké do vzdialenosti 0,5 - 0,6 m a menšie trvalky do vzdialenosti 0,3 – 0,4 m. Ak nie je možnosť vysadiť zakúpené sadenice hneď, založia sa na zatienenom mieste do pôdy a zavlažia sa. Takto ošetrené sadenice vydržia aj niekoľko dní, kým sa pristúpi k samotnej výsadbe. Ak nie je možnosť založiť rastliny vonku, dajú sa rozložiť aj v pivnici, pokropiť vodou a potom vysádzať.

Sadenice sa vysádzajú s pomocou lopatky alebo motyčky. Dlhé korene možno skrátiť nožom. Koreňový bal je vhodné vopred dobre namočiť a po výsadbe dôkladne zaliať. Trvalky sa sadia väčšinou tak hlboko, aby pučiace výhonky boli na úrovni povrchu pôdy. Veľmi hlboké vysadenie môže mať za následok slabé kvitnutie a niekedy aj úhyn rastliny.

Pri výsadbe trvaliek je veľmi prospešná nástielka povrchu pôdy, ktorá zabraňuje jednak presychaniu, ako aj klíčeniu semien burín na povrchu pôdy.

Starostlivosť a ošetrovanie trvaliek

V porovnaní s inými skupinami rastlín si trvalky vyžadujú menej práce. Práce spojené s ošetrovaním nie sú každý rok rovnaké. V prvom roku založenia trvalkovej partie sa treba starať najmä o to, aby sa rastliny čo najskôr ujali a čo najrýchlejšie narástli. Treba teda častejšie zalievať (najmä v suchom období), pôda sa však nesmie zbytočne premokriť. Kto nemá možnosť stále sa starať o závlahu, pomôže si nastielaním.

Kým rastliny tak narastú, že začnú pôdu úplne zakrývať, treba občas prekypriť pôdu medzi rastlinami. Okopávka má však význam iba v suchom teplejšom období, kedy podkopaná burina rýchlo uschne. Pri záhonoch s chudobnou pôdou je nevyhnutné občasné prihnojovanie. Z organických hnojív sa dá použiť kompost, z anorganických tekuté viaczložkové hnojivá, ktoré sa aplikujú v období intenzívneho rastu pred kvitnutím jednotlivých druhov. Trvalky sa zmladzujú odstraňovaním odkvitnutých súkvetí alebo sa po odkvitnutí celé zrežú. Na jeseň sa odreže celá nadzemná časť pri zemi. Toto však neplatí pri vždyzelených trvalkách.

Náš tip: Ako na rozmnožovanie a presádzanie trvaliek .


Súkvetia trvaliek sa odstraňujú v týchto prípadoch:

– ak sú súkvetia odkvitnuté a nepekné,

– pri druhoch náchylných na samovoľné vysemeňovanie sa odstraňujú odkvitnuté súkvetia preto, aby nedošlo k nežiadúcemu samovýsevu,

– pri niektorých druhoch sa skorým zrezaním odkvitnutých častí dosiahne ďalšia násada kvetov.

Trvalky v zime

Niektoré chúlostivé trvalky treba na zimu prikryť vrstvou lístia, rašeliny alebo čečinou. Na jar, keď už pominula hrozba mrazov, možno túto vrstvu odstrániť. Pri vždyzelených rastlinách sa prikrývka neodstraňuje naraz, pretože rastliny by mohlo poškodiť slnko.


PO – okraj podrastu                                                                                          

Okraje stromov, skupín krov, prevzdušnená humózna pôda

variácie: slnečný svetlý okraj, chladný polotieň

 

Vp – voľná plocha

 Slnečné plochy, prevzdušnená humózna pôda

variácie: trvalky divé so záhonovým charakterom

 

Vr – vresovisko so zvláštnymi situáciami

 Slnečné plochy, chudobná piesčitá kyslá pôda

 

L – horská lúka

Slnečné plochy, kamenistá minerálna pôda

Ks – kamenisté stepi

Slnečné plochy, suchá humózna pôda s výskytom skál

 

SŠ – skalné štrbiny

Slnečné múriky, priehlbiny, suchá štrkovitá minerálna pôda

 

A – alpinium

Slnečné skalky, chudobné minerálne pôdy

 

Z – záhon

 

Humózne kypré, živné pôdy, záhonové trvalky s výraznými kvetmi

variácie: tieň, polotieň, slnečné stanovište

Stanovištné okruhy trvaliek podľa Prof. Dr. Josefa Siebera (zdroj – VICTORIA trvalková škôlka)


Ruže - návod na pestovanie

Autor: Adriána Francová 16. marca 2021 Žiadne komentáre

Na úspešné pestovanie ruží potrebujeme dodržať niekoľko jednoduchých zásad a odporúčaní. Ktoré to sú, sa dočítate v našom článku.

Pestovanie ruží

Klimatické podmienky

Pestované ruže majú rozličnú odolnosť voči klimatickým podmienkam, v ktorých sa pestujú. Najotužilejšie sú tzv. botanické druhy, po nich sú sadové (hybridné) ruže. V menej priaznivých klimatických podmienkach treba väčšiu pozornosť venovať zazimovaniu. Ide najmä o to, aby po roztopení snehovej prikrývky prečkali bez poškodenia neskoré jarné mrazíky a značné teplotné rozdiely medzi dňom a nocou pri intenzívnom slnečnom žiarení.

Pôda

Ruže dobre rastú v hlbokej piesočnato-hlinitej ľahšej a nie príliš suchej pôde, ktorá má byť dostatočne vzdušná a pri daždi alebo zalievaní má dobre prijímať vodu. Dôležité je zásobenie pôdy humusom.

Nevhodné sú pôdy ťažké ílovité zlievavé trvale zamokrené bahnité alebo studené, kamenisté alebo veľmi plytké pôdy. Ruže sa nedaria ani v pôdach veľmi kyslých alebo celkom piesočnatých, nedostatočne zásobených humusom, z ktorých sa všetky živiny vyplavujú do spodných vrstiev. Ťažké pôdy sa zlepšujú pridaním rašeliny, kompostu, rašelinových substrátov. Priepustnosť sa zlepší pridaním piesku, popola, pomôže aj rozložený hydinový alebo králičí hnoj, ktorý sa v ťažších pôdach nezarýľuje príliš hlboko. Veľmi kyslé pôdy sa upravujú pridaním práškového vápna alebo silne prevápneného kompostu.

Väčšina ruží sa očkuje na hlboko zakoreňujúce podpníky, ktoré neznášajú vysokú hladinu podzemnej vody. Tá spôsobuje žltnutie listov a podporuje výskyt čiernej škvrnitosti. V takých prípadoch je nevyhnutné pozemok odvodniť. Ružiam vyhovuje občasné zavlaženie najmä v období sucha. Prípustná hĺbka hladiny podzemnej vody je asi 1 m.Kvet ruže

Svetlo a teplo

Pri celodennom oslnení ruže veľmi rýchlo odkvitajú a pri južných stenách budov trpia na slnečný úpal a sucho. Ušľachtilé ruže najlepšie rastú pri teplotách 15-22 °C. Pokiaľ teplota vystúpi nad 25 °C a horúčavy trvajú dlhšie, kvety blednú a aj tmavo kvitnúce kultivary majú dokonca popálené korunné lupienky.

Na svahovitých pozemkoch sa daria ruže na juhozápadnom alebo západnom svahu. Ružiam sa darí aj v krátkotrvajúcom tieni vyšších stromov, neznesú však pritienenie počas väčšej časti dňa. V úplnom tieni pri severných stenách budov a na strmých severných svahoch sa žiadne ruže nedaria. Viac tu trpia chorobami a škodcami, drevo nevyzrieva a oveľa ľahšie namŕzajú.

Ruže sa tiež nemajú vysádzať do tesnej blízkosti stromov, najmä takých, ktorých korene veľmi ochudobňujú pôdu o živiny a vlahu, ako sú brezy, javory, jasene a pod. V záhradách sa ruže nevysádzajú do bezprostrednej blízkosti jahôd, šalátu a inej zeleniny, alebo kríkov drobného ovocia. V pravý čas by sa totiž nedali vykonať ochranné postreky.

Ružiam škodí aj trvalý prievan, ktorý vzniká na rohoch budov a na voľných miestach medzi domami, ale nevyhovujú im ani uzavreté polohy a obstavaných dvoroch alebo záhradách oplotených vysokými múrmi. Prúdenie vzduchu je veľmi dôležité v boji proti hubových chorobám a živočíšnym škodcom.

Kedy sadiť ruže

Dôležitá je hustota vysádzania ruží, ktorá závisí od vzrastu a kultivaru. Slabo rastúce kultivary sa sadia vo vzdialenosti 0,3 – 0,4 m, silnejšie rastúce kultivary vo vzdialenosti 0,5 m a viac. Medzi stromčekovitými ružami sa dodržiava vzdialenosť najmenej 1 m a treba nechať aj dostatok miesta na skláňanie ružového stromčeka pri zazimovaní.

Špecifickú skupinu tvoria popína ruže. Vzdialenosť vysádzania týchto ruží závisí od vzrastu kultivaru ale aj od spôsobu použitia. Minimálna vzdialenosť býva 1,2 m, ale niekde to môže byť aj viac ako 2 či 3 m podľa okolností. Podobne aj pri sadových ružiach hustotu výsadby treba prispôsobiť veľkosti a tvaru vysádzaného kultivaru. Ruže sa vysádzajú od októbra do apríla pokiaľ nie je zamrznutá pôda. Pri jesennej výsadbe vytvoria ruže ešte pred príchodom mrazov jemné korienky a na jar majú potom určitý náskok. Nevýhodou jesenného vysádzania však je, že vysadené rastliny sú vystavené mrazom.

Jarné vysádzanie sa neodporúča do zamokrených ťažkých pôd. Priveľmi teplé počasie hneď po vysadení je pre sadenice nebezpečné. Vysádzanie stromčekovitých ruží je lepšie odložiť na jar, pretože ich spoľahlivé zazimovanie je prácne. Aj vo vysokých polohách s častými mrazmi sa ruže vysádzajú radšej na jar. Pripravené sadenice sa nesmú nechať voľne ležať na slnku a ich korene treba chrániť pred vetrom. Keď sú kry čiastočne zaschnuté, celé rastliny je najlepšie ponoriť do vody. Pri jesennej výsadbe sa zrezávajú iba konce nalomených alebo poškodených konárikov a ponechá sa tri až päť najsilnejších konárikov. Na jar sa tieto výhonky skrátia na niekoľko púčikov. Pri jarnej výsadbe sa pri vysádzaní odstránia nepotrebné výhonky a ponechané sa skrátia podľa sily na dva až tri púčiky. Pokiaľ sú rastliny v dobrom stave, možno nechať aj viac púčikov. Poškodené korene treba odstrániť a zostávajúce sa skrátia asi o polovicu. Ruže sa nevysádzajú na okraj záhona ale najmenej 25 cm od neho. Po vytýčení vzdialenosti medzi rastlinami treba vyhĺbiť jamy o rozmeroch 40 x 40 x 40 cm. Na dno treba navŕšiť kopček kompostovej zeminy, v žiadnom prípade sa však nepridávajú priemyselné ani iné hnojivá. S prihnojovaním treba začať až v ďalšom roku po výsadbe. Pri vysádzaní sa korene nesmú násilne ohýbať. Rozložia sa do jamky voľne tak, aby smerovali dolu a sadenica sa podrží tak vysoko, aby miesto štepenia bolo asi 5 cm pod povrchom pôdy. Jamka sa naplní do dvoch tretín zeminou, pritlačí sa, aby priľahla ku koreňom a rastlina sa zaleje vodou. Dôkladná zálievka je nevyhnutná najmä pri vysádzaní na jar. Keď voda vsiakne, zemina sa doplní a potom nakopcuje od výšky 20 cm. Pred príchodom mrazov treba túto vrstvu ešte zväčšiť. Na jar chráni nakopcovaná zemina rastlinu pred účinkami slnka a vysušujúcim vetrom. Po uplynutí asi troch týždňov po jarnom vysádzaní sa odporúča navŕšenú zeminu opatrne odstrániť. Na jeseň vysádzané ruže sa odkrývajú začiatkom apríla. Popínavé ruže sa vysádzajú ešte o niečo hlbšie, tak aby miesto očkovania bolo asi 10 cm pod povrchom pôdy. Pri výsadbe popínavých ruží k múru sa ruže sadia najmenej pol metra od neho a šikmo sa privádzajú k stene. Stromčekové ruže sa sadia ku kolom, pretože slabý kmeň by nevydržal hmotnosť obrastu. Kôl má byť dostatočne pevný a siahať až do koruny, aby sa nevylomila ani pri prudkej víchrici. Stromček sa vysádza v šikmej polohe odklonený od opory asi o 30° na tú stranu, kam sa bude na zimu vždy ukladať. Ľahšiemu ohýbaniu stromček prispeje aj plytšie vysádzanie.

Rez ruží

Ruže nezaceľujú rany pomocou závalu ako niektoré ovocné dreviny, ale iba im zasychá drevo i kôra okolo miesta rezu. Rez sa preto musí robiť 5 až 8 mm nad zdravým púčikom, aby nevyschol. Nožnice musia byť veľmi ostré, aby pletivá konárika nerozdrvili. Rezná plocha má byť sklonená smerom od púčika, aby voda nestekala cez púčik. Hlavný rez ruží sa robí zásadne na jar po prezimovaní.Pestovanie ruží v záhrade

Jarný rez ruží

Cieľom jarného rezu je:

– vytvarovať ker do pravidelného tvaru a obmedziť jeho rast v nežiaducom smere,

– dopestovať čo najkrajšie veľké kvety na dlhých stopkách alebo viac menších kvetov na väčšom počte výhonkov,

– predĺžiť život celého kra stálym zmladzovaním a odstraňovaním starých výhonkov, čím sa povzbudí rast mladých bujných výhonkov.

Každá skupina ruží sa reže odlišne. Veľkokveté ruže na záhonoch sa zrezávajú na 3-6 púčikov na jednom výhonku. Slabé výhonky sa skracujú viac, silné menej. Ak sa z kra plánujú získať kvety do vázy, ruže sa režú hlbšie a ponechávajú sa 3-4 púčiky. Vyrastie tak menej, ale silných, výhonkov s veľkými peknými kvetmi. Pri mnohokvetých ružiach sa ponecháva 3-6, v niektorých prípadoch však až 8 púčikov, čo závisí predovšetkým od kultivaru a stavu rastliny. Popínavé ruže sa režú tak, aby vytvorili čo najviac mladých bujne rastúcich výhonkov, z ktorých popínavá ruža druhým rokom kvitne.

Pri raz kvitnúcich popínavých ružiach sa na jar skracujú len tenké konce výhonkov, ktoré sú obyčajne namrznuté a hlavný rez sa robí hneď po odkvitnutí. Vtedy sa odstránia prestarnuté výhonky, t.j. výhonky staršie ako štyri roky, až pri povrchu pôdy.

Remontantné (viackrát kvitnúce) kultivary popínavých ruží sa v dolnej časti kra vyhoľujú, preto sa režú tak, že sa odstráni jeden alebo dva staré výhony nad zdravým púčikom blízko povrchu pôdy.

Sadové ruže väčšinou nepotrebujú žiadny rez. Ich kry sa len presvetľujú a konce slabých alebo preschnutých výhonkov sa skracujú.

Návod ako rezať ruže v lete

Miniatúrne ruže sa režú až na polovicu výšky kultivaru. Odumreté časti treba opatrne odrezať. Stromčekovité ruže sa režú tak ako kríčkové, skôr hlbšie, aby sa obmedzil objem a hmotnosť koruny. Treba dbať na to, aby nový výhonok prispel k dokonalému vytváraniu koruny.

Letný rez ruží

Pri letnom reze sa skracujú jednotlivé príliš bujné výhonky, najmä pri kríkoch veľkokvetých ruží a pri stromčekovitých ružiach. Letný rez podporuje tvorbu ďalších kvetov. Pokiaľ sa odstraňujú odkvitnuté kvety až po opadaní lupienkov, obyčajným odštipnutím kvetnej stopky tak, ako sa to robí pri narcisoch, tulipánoch a pivonkách, je to zásadná chyba. Nový výhonok bude umiestnený príliš vysoko a bude slabý, tenký a ohybný. Pri odstraňovaní odkvitnutých kvetov je výhodné dodržiavať zásady správneho letného rezu. Odkvitnutý kvet sa má odstrániť ešte pred úplným opadaním lupienkov, t.j. hneď keď stratil estetický vzhľad. Veľkokvetým ružiam s odkvitnutým kvetom treba odrezať aj časť stonky s neúplnými listami (trojpočetnými) a s jedným listom úplným (päťpočetným). Púčik má vždy smerom na von, ako aj pri jarnom reze. V septembri a neskôr na jeseň sa ruže skracujú minimálne a nerežú sa ani ruže s dlhými stopkami do vázy, aby drevo vyzrelo a vedelo sa brániť proti mrazu. Pri remontantných popínavých ružiach podporuje letný rez opätovné bohatšie kvitnutie.

Kyprenie ruží

Ruže si vyžadujú nakyprenú a nezaburinenú pôdu, preto plytká okopávka a časté kyprenie ušetria veľa hnojenia a zálievky. Skyprená vrchná vrstva chráni hlbšie vrstvy pôdy pred vyschnutím. Hlbokým kyprení sa však môže rastlinám aj uškodiť, preto sa obrába len do hĺbky 10 cm. Zbytočne sa medzi ruže nemá šliapať, najmä keď je povrch pôdy vlhký. Po každom nevyhnutnom vkročení treba pôdu prekypriť. S blížiacou sa jeseňou treba obmedziť kyprenie pôdy, aby sa zastavil rast a obnovovanie výhonkov. Takto sú ruže pripravené na úspešné prezimovanie.


Vyberte si z ponuky nádherných zdravých ruží z ponuky eshopu


Mulčovanie

Pre ruže je veľmi výhodné mulčovanie, čiže nastielanie. Záhon sa zakrýva vhodným materiálom, napr. lístím, pokosenou trávou, rašelinou, drvenou kôrou alebo štiepkami. Ušetrí sa tým na dlhšie obdobie kyprenie pôdy a tiež sa nemusí tak často zalievať.

Zaštipovanie

Skorým zaštipovaním sa upravuje rast príliš bujných výhonkov. Pri výhonkoch, ktoré by mali kvitnúť v priebehu mája, sa mladý výhonok zaštipuje na 3-4 púčiky. Ruža má potom viac kvetov, ale kvitne trochu neskôr.Ruža pestovanie

Hnojenie ruží

Na prihnojovanie ruží sa používajú prevažne zložené kombinované hnojivá, t.j. hnojivá obsahujúce rôzne živiny v správnom pomere. Ruže sú citlivé na vyšší obsah solí v pôde, preto sa najmä na ťažších pôdach nesmú hnojivá predávkovať. Korene ruží nesmú prísť nikdy do styku s čerstvým maštaľným hnojom, ktorý by spôsobil uhynutie najmä mladých sadeníc. Hydinový trus je výdatné hnojivo najmä vo forme hnojivej zálievky, používa sa však veľmi zriedený výluh skvaseného trusu. Rašelina je výborným zdrojom humusu pre svoj pomalý rozklad v pôde. V pôdach vylepšených rašelinou vytvárajú ruže bohatšie korene. Z organických hnojív je najlepší kompost, ktorý sa ružiam pridáva kedykoľvek, ale najmä v predjarí, ešte pred odstránením zimnej prikrývky. Na záhon sa rozkladá v hrúbke asi 5 cm a plytko sa zapracováva do vrchnej vrstvy pôdy.

Čas hnojenia

Rozvrh hnojenia by mal vyzerať nasledovne. 1. Skoro v predjarí, ako to dovolí počasie, ešte pred odokrytím ruží (napr. kompostom) 2. Asi v polovici mája, keď ruže začínajú vytvárať puky, po daždi alebo po zavlažovaní sa prihnoja roztokom rýchle pôsobiaceho kvapalného hnojiva. Každý ker sa zaleje 3 litrami roztoku. 3. Koncom júna sa hnojivá zálievka rovnakým spôsobom opakuje, opäť na dobre zavlaženú pôdu. 4. Koncom októbra až začiatkom novembra sa ruže majú prihnojiť draselno-fosforečným hnojivom pre lepšie vyzretie pletív a zvýšeniu odolnosti voči mrazu. Ruže možno hnojiť aj na list špeciálnymi hnojivami pre listovú výživu rastlín, v desať až štrnásť dňových intervaloch, tri až štyri razy počas vegetačného obdobia.

Zavlažovanie

Ruža potrebuje najviac vody v období najintenzívnejšieho rastu, teda od jarného pučania a po prvom odkvitnutí, keď sa začína rast nových výhonkov. Na zavlažovanie treba myslieť už pri kyprení pôdy, preto sa vytvárajú mierne zvýšené okraje záhonov, aby zálievková voda neodtekala zo záhonov, ale vsiakla tam, kde je potrebná. Nezavlažuje sa za prudkého slnečného žiarenia. Pri závlahe treba dbať na to, aby sa voda nedostala na listy. Dôležitá je aj výdatná závlaha ešte pred začiatkom mrazov. Nebezpečenstvo stupňujú teplé slnečné dni vo februári a v marci, keď nadzemné časti rastlín odparia značné množstvo vody, zatiaľ čo vrchná vrstva pôdy nerozmŕza. Preto ak je suchá jeseň, treba ruže výdatne zaliať ešte pred prvými mrazmi.

Prezimovanie

Pre úspešné prezimovanie je dôležitý výber odolných kultivarov. To platí najmä pre popínavé ruže, ktoré sa len ťažko dajú zakrývať. V našom sa musí väčšina pestovaných ruží musí chrániť pre mrazom prikrytím, najlepšie ornicou. Drobný mráz ružiam neuškodí a prispeje skôr k opadaniu lístia. Ruže stačí prikryť pred nástupom trvalých mrazov, prípadne mrazov silnejších ako – 8 °C. Kríkové ruže sa prikrývajú do výšky asi 20-30 cm. Nakopcovaná zemina má preniknúť medzi výhonky tak, aby nevznikali dutinky, kde by mohlo mrznúť alebo by sa mohli rozmnožiť plesne. V chladnejším podmienkach osoží dodatočné prikrytie pôdy čečinou.

Ochrana proti chorobám a škodcom

Dobre ošetrované rastliny sú odolnejšie voči napadnutiu chorobami a škodcami, preto je dobré dodržiavať všetky pestovateľské rady. Rýchlu o účinnú ochranu umožňujú vhodné a včas použité chemické prípravky. Vhodným obdobím na postrekovanie je neskoré popoludnie, keď slnečné žiarenie slabne a netreba sa obávať popálenia listov. V zamračených dňoch sa môže postrekovať kedykoľvek, ale vždy za bezvetria. Roztok má byť jemne rozptýlený, preto sa nepostrekuje z malej vzdialenosti priamo na listy. Treba dodržiavať stanovené riedenie prípravkou, lebo väčšia koncentrácia môže spôsobiť značné škody. Prípravky treba striedať, najmä organické. Pri aplikácii treba dbať nielen na to, aby sa rastliny nepoškodili, ale aj na vlastnú bezpečnosť. Treba dodržiavať všetky bezpečnostné opatrenia podľa návodu a používať ochranné pomôcky.

Cypripedium - návod na pestovanie

Autor: Adriána Francová 9. februára 2019 Žiadne komentáre

Umiestnenie:

Polotieň bez priameho slnka počas poludnia. Veľmi vhodné miesto je na severnej strane budovy. Väčšina cypripédií sú lesné rastliny, a preto uprednostňujú chladné miesta, ktoré veľmi nevysychajú a neprehrievajú sa počas leta. Ideálne sú tiež miesta, v ktorých sa darí papradiam. Svoje cypripédiá tiež nevysaďte blízko stromov alebo veľkých krov, aby im ich korene neodčerpávali vodu a živiny!

Pôda:

Papučkové záhradné orchidey potrebujú vzdušnú priepustnú (hĺbka 10 cm) a stredne vlhkú pôdu. Ťažké a ílovité pôdy treba vylepšiť napríklad prímesou piesku. Ak je plánované umiestnenie privlhké, treba mu zabezpečiť drenáž. V pieskových pôdach, ktoré rýchlo vysychajú, sa odporúča zvýšiť ich schopnosť udržať vodu prídavkom perlitu. Pokrytie

pôdy vrstvou bukového lístia alebo ihličia má pozitívny vplyv na štruktúru a vlhkosť. Papučkové záhradné orchidey sú úplne mrazuvzdorné, a preto nepotrebujú žiadnu doplňujúcu ochranu počas zimy.

Výsadba:

Korene rozložte v horných 10 cm pôdy tak, aby púčik bol asi 2-3 cm pod úrovňou pôdy. Zostávajúci substrát nasypte okolo bez pritláčania a dôkladne zalejte.

Zálievka a hnojenie:

Pôda by nemala nikdy úplne vyschnúť, a preto je počas suchého leta nevyhnutná pravidelná zálievka. Na jar sa odporúča rastliny pravidelne prihnojovať bežnými hnojivami avšak v polovičnej koncentrácii.

Výsadba spolu s inými rastlinami:

Papučkové záhradné orchidey vyzerajú najlepšie v kombinácii s pomalo rastúcimi papraďami, krpčiarkami (Epimedium) alebo funkiami. Nedokážu však súperiť s bujne rastúcimi trvalkami, krami a stromami. Dávajte preto pozor na tieto vznešené rastliny!

Ochrana papučkových orchideí:

Slimáky dokážu spôsobiť pohromu za jednu noc. Obzvlášť na jar treba na mladé výhonky cypripédií dávať pozor a zabezpečiť im primeranú ochranu.

Pestovanie a pokyny k pestovaniu záhradných orchideí rodu Cypripedium

Aby ste predišli stratám v zime, pozorne si prečítajte nasledujúce pokyny.

1. Ak je počas zimy vlhké a daždivé počasie (teploty do +5 ° C sú dostatočné pre spánok cypripedií), mali by ste chrániť rastliny v kvetináčoch na dobre vetranom mieste chránenom pred dažďom, a tak predchádzať zahnívaniu.

2. V chladných oblastiach s teplotami -20 ° C alebo nižšie, nie sú žiadne problémy s prezimovaním, a to ani v prípade rastlín v kvetináčoch. Počas zimy je dôležitá ochrana proti priamemu slnku, aby sa zabránilo prebúdzaniu rastlín počas dňa. V opačnom prípade kolísanie teploty spôsobuje straty, najmä v prvej zimnej dobe po výsadbe do kvetináča. Okrem toho sa odporúča zakrytie rastlín vetvami ihličnanov.

3. Nepoužívajte textíliu chrániacu proti mrazmi ani iné pevné kryty. Myši radi žijú pod takýmito prístreškami a zvyšujú tiež možnosť vzniku hniloby alebo skorého začiatku rastu. Fóliové tunely alebo skleníkové prístrešky sa tiež neodporúčajú, pretože teplota v nich príliš vysoko stúpa počas slnečných dní. Cypripédiá majú radšej polotieň, priamo vonku v mrazivých podmienkach počas celej zimy a najmä rovnomernú teplotu, ktorá nestúpa !

Zhrnutie:

Nie je to mráz, ktorý by mohol zničiť vaše rastliny. Je to práve zahrievanie počas dňa alebo dlhotrvajúca vlhkosť. Vysadené rastliny v kvetináčoch, ktoré ponoríte do piesku, majú koreňovú sústavu úplne v bezpečí bez akýchkoľvek ďalších opatrení.

 

Popínavé rastliny - návod na pestovanie

Autor: Adriána Francová 26. decembra 2018 Žiadne komentáre

Ešte skôr ako sa začnú vysádzať popínavé rastliny treba vybrať najvhodnejšie druhy vzhľadom na to, či treba zakryť celú plochu alebo prizdobiť iba jej časť. Treba tiež zobrať do úvahy ich nároky na polohu, pôdu a klimatické podmienky, ale aj ich vzrastové vlastnosti.

Plamienok pestovanie

Dôležitým je tiež spôsob prichytávania rastlín na podporu. Niektoré majú prichytávajúce korienky alebo terčíky, iné zas ovíjavé úponky a pod. Väčšinu popínavých rastlín treba   aspoň zo začiatku usmerňovať prípadne vyväzovať. Režú sa iba vtedy, keď prerastajú vymedzené miesto. Niektoré druhy sa môžu vysádzať nad svahmi a vysokými terasami, z ktorých potom voľne ovísajú dolu. Pri pestovaní popínavých drevín pri murovaných plotoch alebo pri múroch domov je dôležité vysadiť rastliny tak, aby ich koreňový systém bol v dosahu zrážkovej vody. Brečtan má rád dostatok vlahy. Darí sa mu na slnku i v tieni. Pestrolisté kultivary brečtanu treba v zimnom období v koreňovej oblasti chrániť prikrývkou   proti mrazu.

Clematis pestovanie

Ozajstnými skvostami medzi popínavými rastlinami sú plamienky (Clematis). Vysádzajú sa na slnečnom mieste a korene sa nastielajú vhodným nastielacím materiálom, príp. nižšou výsadbou, ktorá   udržuje korene vlhké. Clematis pestovanieNajvhodnejším termínom na výsadbu plamienkov je jeseň alebo začiatok jari. Kontajnerované rastliny možno vysádzať v ktorejkoľvek časti roka, treba im však zabezpečiť pravidelné zavlažovanie. Väčšina plamienkov potrebuje svetlo a slnko, ale ich korene majú radšej chlad, preto sa nastielajú rozličným materiálom. Ak sa plamienky sadia k stene, umiestnia sa asi 30 cm od nej, pretože pôda pod stenou je vo všeobecnosti veľmi suchá. Na dno jamy sa pred sadením odporúča dať vrstvu kvalitného záhradného kompostu. Stonky novovysadených plamienkov sa priväzujú k opore.  

Clematis druhy  

Plamienky kvitnú v rôznom čase a rôzne sú aj ich potreby na rez. Podľa strihania sa rozdeľujú do troch hlavných skupín:  

1) Na jar kvitnúce plamienky

nevyžadujú rez iba občasné presvetlenie, Clematis alpina (´Columbine´, ´Constance´, ´Pink Flamingo´, ´Ruby´), Clematis macropetala (´Blue Bird´, ´Lagoon´, ´Markham´s Pink´), Clematis montana (´Rubens´, ´Freda´, ´Mayleen´), 

 2) Plamienky kvitnúce na jar a v lete

hlbší rez niekoľkých silnejších ročných výhonov, veľkokveté hybridy: ´Alabast´, ´Dr. Ruppel´, ´Duchess of Edimburg´, ´H. F. Young ´, ´Kőnigskind´, ´Lasurstern´, ´Nelly Moser´, ´Niobe´, ´Piilu´, ´Snow Queen´, ´The Presiden´, ´Miss Bateman´,  

3) Plamienky kvitnúce od polovice leta

vyžadujú hlboký rez, Clematis viticella ´Mary Rose´, ´Black Prince´, ´Comtesse de Bouchaud´, ´Huldine´, ´Venosa Violacea´, Clematis tangutica, Clematis integrifolia a Clematis rehderiana. Všetky veľkokveté hybridy, ktoré kvitnú začiatkom leta patria do druhej skupiny. Do tretej skupiny patrí obľúbený plamienok   tangutský, ktorý sa skoro na jar úplne zrezáva.


Vyberte si z ponuky plamienkov v  našom eshope


Clematis strihanie

 obr. 1: Jemný presvetľovací rez u na jar kvitnúcich druhov 

obr. 2: Hlbší rez niekoľkých silnejších výhonov u druhov kvitnúcich na jar a v lete  

obr. 3: Hlboký rez u druhov kvitnúcich od polovice leta  

Rez vistérií

Tu si môžete pozrieť aktuálnu ponuku vistérií

 

 

obr. 1: Po výsadbe skrátime hlavný výhon asi 1 meter nad zemou. Bočné skrátime o niečo viac.  

obr. 2: V lete vyväzujeme postranné výhony k natiahnutým drôtom a skracujeme ich na štyri očká. Skrátením povzbudíme tvorbu kvetných pupeňov.  

obr. 3: V zime skrátime hlavný výhon a spodné postranné výhony vyviažeme vodorovne na natiahnuté drôty.      

obr. 4: Krátke výhony postranných konárov zaštipneme na štyri očká. Najspodnejšie novo vyrašené výhony odstránime.  

obr. 5: Postranné konáre skrátime o tretinu. Horné konáre vodorovne upevníme. Hlavný výhon skrátime tiež.      

obr. 6: V nasledujúcich rokoch pravidelne zrezávame postranné výhony v zimnom období po odkvitnutí. 

Posledné príspevky
Posledné komentáre
Archív blogu
Naposledy zobrazené produkty