+421 2 54651414

Férové online záhradníctvo od roku 2001!   

Posts tagged 'nádoby'

RSS kanál

Pestovanie v samozavlažovacích nádobách

Autor: Adriána Francová 14. mája 2018 Žiadne komentáre

Na internete sa dá nájsť určite veľa informácii, ale samotné a najmä praktické skúsenosti s jednotlivými nádobami, v kombinácii s rastlinami už nie. Preto vám ponúkame základný popis a najčastejšie kladené otázky súvisiace s pestovaním rastlín v samozavlažovacích nádobách. Samozavlažovacie nádoby sa používajú od roku 1980, keď prvýkrát uzreli svetlo sveta. Boli dokonalým systémom a novinkou pre všetkých dychtivých pestovateľov balkónových rastlín. Používaním sa však zistilo, že nie všetkým rastlinám vyhovuje množstvo vody ku množstvu substrátu, a preto prechádzali zmenami až nakoniec vznikli nádoby, ktoré v 80% začali naozaj plniť účel a spokojne môžete odísť aj na 5 dní mimo domova. Samozavlažovacie nádoby sú obyčajne zložené z podmisky- zásobníka na vodu, samostatnej vnútornej nádoby, v ktorej je vysadená rastlina v substráte a knotmi. Ako doplnok môže byť hladinomer. Pestovanie je jednoduché, priam rovnaké ako v klasických nádobách, s tým rozdielom, že treba naozaj poznať požiadavky rastlín, čo sa týka množstva vody.

Aké sú výhody a nevýhody pestovania v samozavlažovacích nádobách?

V zásade platí, že aj samozavlažovacia nádoba, môže byť podpriemerná alebo s vynikajúcimi vlastnosťami, ktoré naozaj ovplyvňujú samotný rast a prosperovanie rastlín. Obyčajné samozavlažovacie nádoby sú zložené s podmisky do ktorej sa leje voda a samotnej výsadbovej nádoby, v ktorej je substrát a vysadené rastliny. Kvalitnejšie nádoby majú okrem 2 častí kvalitné knoty, ktoré absorbujú vodu a tým ju privádzajú ku koreňom rastliny. Rastliny následne vytvárajú bohatý koreňový systém, rýchlo prekoreňujú, sú vitálne a zabezpečené vodou pre dlhšie obdobie.

Aké sú výhody a nevýhody používania samozavlažovacích nádob Lebiš?

Výhody :

- prosperujúce rastliny

- zálievka na viac dní

- možnosť pestovať rastliny aj na južných oknách a terasách

- dlhá životnosť knôtov

- knôty vo vode neplávajú ale absorbujú vodu a tým ju bezpečne dopravujú aj ku koreňom rastlín

- jednoduché zalievanie

Nevýhody :

- nie sú vhodné pre všetky druhy rastlín

Ako často zalievať?

Záleží od orientácie voči svetovým stranám, druhového zloženia rastlín vo vysadenej nádobe, od počasia, typu nádoby, veľkosti. Všeobecne platí, že rastliny, ktoré čerstvo vysadíte do samozavlažovacej nádoby, musíte zo začiatku zalievať zhora. Nemajú dobre vyvinuté korene a tiež nie sú prekorenené v substráte tak, aby dokázali vytiahnuť vodu zospodu. Zavlažovacie nádoby Lebiš majú nádobu, do ktorej nalejete aj 5l vody. Ideálne sú aj samozavlažovacie nádoby s vypúšťacím ventilom alebo prepadom, kde pri dlhotrvajúcom daždi prebytočná voda odtečie. V nádobách Lebiš je to zabezpečené jednoducho, konštrukciou skladajúcou sa z dvoch samostatných dielov, kde prebytok vody prirodzene pretečie mimo podmisky.

Naozaj môžem odísť na týždňovú dovolenku?

Žiaľ, týždeň je dlhá doba na to, aby rastliny prežili v horúcom lete nad 30°C. Všetko naozaj záleží od aktuálneho počasia a najmä rastlín, ktoré budete mať vysadené v nádobách. Muškáty neobľubujú premokrenie alebo trvalý príjem vody, preto sa mnohým pestovateľom zdá, že v klasických hrantoch sa im darí lepšie. Muškáty sú ale schopné 1 týždeň, pri teplote 25°C prežiť. Ak jeden deň v týždni ešte prší, je to ideálne. V takýchto nádobách muškáty uvítajú, keď vodu dolievate až po preschnutí substrátu. Na druhej strane petúniam, surfíniam a minipetúniam sa bude oveľa viac dariť v samozavlažovacích nádobách než v klasických. Milujú vlhkosť a dostatok vody. Obdobie, počas ktorého balkónové rastliny vydržia bez zásahu na jedno doplnenie vody do zásobnej časti nádoby možno predĺžiť preložením hrantov na dobu neprítomnosti do zatienenej časti , napr. za zábradlie balkóna.

Ktoré rastliny sú pre pestovanie v samozavlažovacích nádobách vhodné, a ktoré nevhodné?

Vhodné:

- petúnia

- Surfínia

- Million bells, alias minipetúnia či Calibrachoa

- rajčiny

- paprika

- uhorky

Menej vhodné resp. vyžadujú väčšiu opatrnosť pri bežnom zalievaní:

- muškáty

- sanvitália

- begónie

Aký substrát sa používa do samozavlažovacích nádob?

Kvalitný substrát je tiež podmienkou úspešného pestovania rastlín v týchto nádobách. Mnohé substráty sú ľahké, nevsiakavé. Je nutné používať kvalitné substráty najlepšie priamo určené pre pestovanie balkónoviek. Mnohé už obsahujú aj hnojivá s postupným uvoľňovaním. Aj domáci zmiešaný záhradný substrát s kompostom a rašelinou je vhodný. Pokiaľ sa vám zdá ťažký, môžete ho vylepšiť pridaním podielu piesku alebo perlitu.

Ako hnojiť rastliny v samozavlažovacích nádobách?

Výborná otázka, nad ktorou sa mnohí nepozastavujú a vylejú hnojivovú zálievku bežne do podmisky ako vodu. Veľakrát sa však stáva, že rastliny si odoberú len čiastočne hnojivo a časť zostane na dne nádoby, kde sa neskôr ukladá a na nádobách tak potom zostáva nepekný povlak. Pre rastliny je výhodnejšie ak použijete tyčinkové hnojivá, alebo granulované hnojivá s postupným uvoľňovaním. Hnojivo však musí byť vhodne použité a položené na vlhký substrát. Mladé, práve vysadené rastliny do nového substrátu sa prvý mesiac hnojiť nemusia. Majú dostatok živín zo substrátu. Neskôr, keď sa už začínajú vyvíjať kvetné puky, je vhodné použiť tyčinkové hnojivo alebo kvapalné hnojivo. Osvedčili sa nám aj hnojivá kryštalické ako Ferty a Kristalon kvet a plod.

Môžem v takýchto nádobách pestovať aj zeleninu?

Áno, samozrejme. Výborne sa darí najmä plodovej zelenine ako paprike, uhorkám a rajčinám.

Musia mať nádoby aj hladinomer?

Závisí od konštrukčného riešenie samozavlažovacieho hrantu. Ak je voľným okom prístupný pohľad na hladinu vody v nádobe, nie je nutný doplnkový hladinomer, ako v nádobe, kde je voda úplne skrytá vo vnútri.

Môžem v takýchto nádobách pestovať aj interiérové rastliny?

Pre interiérové rastliny sú samozrejme tiež samozavlažovacie nádoby. Niektoré sú naozaj zaujímavé a dizajnové. S nimi si návrhári dali svoju prácu a naozaj si dokáže vybrať podľa veľkostí, farebného prevedenia. Fungujú na rovnakom princípe. Skladajú sa z 2 nádob, kde jedna tvorí vnútro nádoby pre rastlinu a substrát v dolnej časti knôt a vonkajší obal je práve ten dizajnový. Obyčajne bývajú vybavené aj hladinomerom a nalievacím otvorom. Nevýhodou je, že takéto kvetináče nemajú prepad, takže s letnením vonku si dávajte pozor najmä v daždivom období.

http://www.rastlinky.sk/samostatne-knoty-pre-system-lebis-bal-5-ks.html

http://www.rastlinky.sk/truhlik-lebis-60-cm-biely.html

http://www.rastlinky.sk/kos-lebis-na-balkon-60-cm-biely.html

http://www.rastlinky.sk/doplnky/hranty/samozavlazovacie.html

Živý plot na balkóne

Autor: Ing. Adriána Francová 19. marca 2018 Žiadne komentáre

        Páčia sa Vám živé ploty, prípadne by ste sa chceli odizolovať od susedov aspoň takouto clonou? Aj na terase či balkóne môžete založiť živý plot. Budete na to potrebovať dostatočne veľké nádoby v závislosti od vysadených druhov a výbornú drenáž.

Vysokú stenu vytvoríte z tují a cypruštekov. Nádoby môžu byť klasické alebo v podobe hrantov, do ktorých sa vmestia aj 2 kusy. Počítajte s tým, že veľkosť jednej nádoby by mala byť minimálne 1 meter pre dve tuje alebo cyprušteky. Pokiaľ je to možné, zakúpte si tuje vo výške aspoň 60 – 80 cm.

Živý plot na balkóne (Prunus laurocerasus)Kontajnerované dreviny môžete vysádzať počas celého roka, nie však počas tuhej zimy. Voľnokorenné dreviny vysádzajte skôr na jar alebo na jeseň. Pokiaľ túžite po nižšom vždyzelenom živom plote len tak pre potešenie, vytvorte si ho z krušpánu, vtáčieho zobu alebo vavrínovca.

Nečakajte, že bude Váš plot hneď po výsadbe zapojený, bez medzier. Vyžaduje to množstvo času a strihania, aby ste docielili požadovaný efekt. Krušpán patrí medzi často pestované dreviny na nízke živé ploty, nakoľko pomalšie rastie, ale veľmi dobre znáša rez. Strihá sa aj 3x do roka. Rýchlejšie rastie vtáčí zob aj vavrínovec. Počítajte s menším opadom listov.

Do metrovej nádoby vysaďte 3 – 4 kusy drevín. Ak sú už vyššie a väčšie, len 3 kusy. Nádobu vysteľte textíliou alebo vrecovinou. Musíte ponechať otvory na odtok prebytočnej vody. V spodnej časti vytvorte asi10 cmdrenáž z drobného štrku alebo kamienkov, keramzitu, doplňte vhodný substrát, vysaďte dreviny a ako mulč použite kôru alebo štrk. Po výsadbe rastliny hneď nestrihajte, doprajte im čas na zakorenenie. Pokiaľ uvidíte nové mladé prírastky, je to dobré znamenie. Dreviny sa úspešne prispôsobili novým podmienkam a za predpokladu každodennej starostlivosti sa im bude dariť. Živý plot zakladajte na jar alebo na jeseň, prípadne v lete mimo obdobia s teplotami nad 30 °C. Ideálna orientácia terasy a balkóna so živým plotom je východ, západ i sever. Južná strana musí byť tienená. 

Starostlivosť o rastliny v nádobách - návod na pestovanie

Autor: Adriána Francová 18. decembra 2017 Žiadne komentáre

Nádoby a presádzanie    

Pri výbere vhodných nádob pre rastliny vychádzame z niekoľkých skutočností:    

a) kde chceme rastlinu pestovať    

b) ako často budeme môcť rastlinu zalievať    

c) ako vyhovuje nádoba našim estetickým požiadavkám    

Platí zásada, že na výsušných a veterných stanoviskách sa musí zalievať častejšie, preto je vhodné použiť plastovú nádobu, z ktorej sa zálievková voda odparuje podstatne menej ako z iných typov nádob. Niektoré rastliny však neznášajú premokrenie a následnú anaerobiózu koreňov, ktoré potom zahnívajú a rastlina chradne (Camelia, Bougainvillea, Stevia). V takom prípade je lepšie rastliny pestovať v nádobách z pálenej hliny bez glazúrového povrchu, ktoré umožňujú koreňom aby dýchali, zároveň však takáto nádoba rýchlejšie presychá. Kompromisom môže byť nádoba z keramiky s vonkajšou glazúrou, ktorá spája vyrovnanejší vodný režim plastových nádob, so vzdušnosťou nádob z neglazovanej keramiky. Navyše bývajú tieto nádoby aj veľmi estetické. Nevýhodou však môže byť ich vyššia cena. Zdravie rastliny v nádobe do veľkej miery závisí aj od kvality použitého substrátu. Hoci kvalitné pestovateľské substráty bývajú finančne náročnejšie, v tomto smere sa naozaj neoplatí šetriť. Rozdiely v raste medzi rastlinami zasadenými v kvalitnom substráte a rastlinami zasadenými do zeminy, nakopanej kdesi v záhrade či v lese sú viditeľné už na prvý pohľad. V kvalitnom substráte má rastlina k dispozícii všetky potrebné živiny v optimálnych množstvách, vyvíja sa rýchlo a rovnomerne. Zdravý rast má neskôr vplyv aj na vyššiu odolnosť voči chorobám a škodcom. Záhradná a lesná zemina v sebe nesie nielen riziko nesprávnej pôdnej reakcie či zasolenia, ale aj možnosti zavlečenia viacerých pôdnych škodcov od háďatiek, smútivky až po slimáky, ktoré dokážu zlikvidovať aj väčšie rastliny. Na trhu je v súčasnosti dostatok kvalitných substrátov, treba si podľa známok kvality vybrať ten najvhodnejší. Rastliny subtropického pásma majú životný cyklus výrazne rozdelený na obdobie aktívnej rastovej fázy, ktoré trvá asi od konca februára do polovice októbra, a na obdobie vegetačného pokoja, ktoré vypĺňa zvyšnú časť roka. Hlavné obdobie presádzania sa začína pri týchto rastlinách s nástupom vegetácie, tj. asi od konca februára. Aj keď rastliny môžeme presadiť kedykoľvek počas vegetácie, lepšie je to stihnúť hneď na začiatku. Presádzame rastliny, ktoré majú malú vegetačnú nádobu, následne rýchlo presychajú, prípadne rastliny, ktoré vyčerpali objem živín za predchádzajúce vegetačné obdobie. Pri samotnom presádzaní uvoľníme koreňový bal od stien pôvodnej vegetačnej nádoby, najlepšie prevrátením a klepnutím rukou na dno. Do novej nádoby, ktorá má byť asi o 2 cm, pri väčších nádobách až o 4 cm väčšia, nasypeme na dno asi do 1/3 vrstvu substrátu. Na ňu položíme rastlinu aj s celým koreňovým balom, dosypeme substrát po boku a pritlačíme. Nakoniec rastlinu dôkladne zavlažíme. Pri presádzaní dbáme na to, aby sa koreňový bal presádzanej rastliny nerozpadol, na čo sú niektoré druhy (Eucalyptus) mimoriadne chúlostivé a môžu reagovať zoslabením rastu alebo až úhynom.

Tvarovanie a rez, opeľovacie pomery    

Pri tvarovaní rastlín v nádobách používame dve techniky: rez a zaštipovanie. Zatiaľ čo rez je vhodnejší na radikálnejšiu úpravu tvaru, a robíme ho obyčajne hneď na začiatku vegetačnej sezóny, zaštipovanie môžeme s úspechom použiť počas celej fázy aktívneho rastu na jemné modelovanie tvaru a celkového vzhľadu rastliny. Každý druh znáša tvarovanie inak. Rez používame pri bujne a rýchlo rastúcich agresívnejších druhoch rastlín (Hibiscus, Anisodontea, Solanum), zatiaľ čo slabšie a pomalšie rastúce druhy rastlín (Camelia, Laurus) stačí zaštipovať. Týmito dvoma technikami môžeme docieliť aj rozkonárenie pri druhoch, ktoré sa len ťažko a neochotne rozkonárujú (Lapacho), prípadne úpravu tvaru silne sa rozkonárujúcich druhov s dlhými výhonmi (Sida). Tropické rastliny sa snažíme nerezať v období vegetačného pokoja, tj v zime, pretože niektoré druhy so slabou regeneračnou schopnosťou takéto zásahy zle znášajú. Vrcholom snaženia každého pestovateľa býva to, aby rastlina nielen dobre rástla, ale aj krásne kvitla. Ovocné rastliny však pravú odmenu poskytujú až vytvorenými plodmi. Preto, aby sme z ovocných rastlín mohli oberať vlastnú úrodu treba niekedy pri opelení týmto rastlinám pomôcť. Na úrodu však musíme myslieť už pri kúpe rastliny. Niektoré druhy sú totiž dvojdomé, tzn. na to, aby sme získali vlastnú úrodu potrebujeme samčiu a samičiu rastlinu. Aj druhy, ktoré bývajú jednodomé, môžu byť samoopelivé (s tými býva najmenej problémov, rodia spoľahlivo aj začiatočníkom) alebo cudzoopelivé (vtedy treba mať dve nepríbuzné rastliny, aby bol peľ na blizne schopný vyklíčiť. Až po zvážení všetkých týchto skutočností a preštudovaní dostatku odbornej literatúry môžeme z rastliny pravidelne oberať vlastnú úrodu chutných tropických či subtropických plodov.

Ochrana rastlín v nádobách pred škodcami    

Ochrana rastlín pred škodcami je neoddeliteľnou súčasťou pestovania a starostlivosti o rastliny. Aj v tých najideálnejších podmienkach sa totiž môže stať, že na rastlinu sa vrhne nejaký ten škodca a pestovateľ musí byť vždy pripravený sa s ním vysporiadať. Zo začiatku je najdôležitejšie škodcu správne identifikovať. Niektoré poruchy rastu a vývinu môžu byť spôsobené aj pestovateľskými prehmatmi (tzv. fyziologické poruchy) napr. prepolievaním, preschnutím, zlým substrátom, prechladnutím či naopak prehriatím rastliny. Ak sme si teda naozaj istí, že rastlina je napadnutá škodcami, neváhajme zalistovať v odbornej literatúre, prípadne kontaktovať naše odborné poradenstvo, aby sme škodcu správne identifikovali. Fotografie najbežnejších škodcov nájdete priamo v katalógu, spolu s kvalitnými prípravkami, ktorými sa proti nim môžete brániť. Pri ochrane je dôležité si uvedomiť, že väčšina z uvedených prípravkov sú nebezpečné až veľmi nebezpečné jedy, ktoré sú škodlivé nielen pre človeka, ale aj pre väčšinu bežných domácich zvierat, užitočný hmyz (včely) prípadne pre iné organizmy. Pozorne si preto prečítajte návod na prípravu postrekovej kvapaliny, jej použitie a znehodnotenie obalov. Veľmi dôležité je aj zachovať správnu ochrannú dobu prípravku – a zásadne nekonzumovať a podľa možností sa ani zbytočne nedotýkať rastlín či ich častí, ktoré boli chemicky ošetrené. To platí aj pre rastliny, ktoré ste práve obdržali, pretože v záujme dodania kvalitného rastlinného materiálu sú rastliny pravidelne chemicky ošetrované. Pred akoukoľvek zamýšľanou konzumáciu ich častí je preto nevyhnutné dôkladne ich umyť a vyčkať najmenej 14 dní od obdržania zásielky. Len tak sa vyhnete prípadným komplikáciám spôsobeným nesprávnou manipuláciou s prípravkami na ochranu rastlín pred škodcami, prípadne priamo ošetrenou rastlinou. Pretože aj škodce majú svoj vývinový cyklus, ktorý je v priaznivých podmienkach veľmi rýchly, treba postreky niekoľkokrát zopakovať, aby sme mali istotu, že sme škodce naozaj zničili. Tieto informácie však bývajú presnejšie uvedené priamo v príbalovom letáku jednotlivých odporúčaných ochranných prípravkov.    

Letné osvieženie terasy a balkóna

Autor: Ing. Adriána Francová 30. augusta 2015 Žiadne komentáre

         Leto prináša rôzne možnosti. Okrem klasického opaľovania alebo umiestnenia malého bazéna či mini jazierka na balkóne môžete vyskúšať pestovanie zaujímavých stromčekov drobného ovocia, ktoré práve v lete zarodia a poskytnú letné osvieženie vďaka kyslastej chuti plodov.

Letné osvieženie terasy a balkónaDo nádoby vysaďte stromčekový egreš, ríbezľu alebo čučoriedku. Ako podrast vysaďte jahody. Okrem drobného ovocia môžete pestovať aj baleríny - ovocné stromky, ktoré nezaberajú priestor a sú vhodné aj na pestovanie v nádobách. Vyžadujú minimálnu starostlivosť, čo sa týka ošetrovania rezom. Vybrať si môžete z jabloní, hrušiek, samoopelivých čerešní a sliviek.

Okrem drevín nezabúdajte na farebné doplnky, pohodlné sedenie a zaujímavé nádoby, ktoré si môžete vytvoriť aj sami. Stačí si zabezpečiť nádobu z pálenej hliny a tú môžete olepiť ulitami, mušľami alebo kamienkami, či vytvoriť zaujímavý motív a to len pomocou rozbitej farebnej dlažby či obkladačiek.

Pokiaľ vyhľadávate blahodarný tieň, zabezpečte si tieniace rohože a markízu. Vždy platí pravidlo, že ak chcete, aby balkón vyzeral upravene a dominantne, dreviny voľte už vyššie, staršie. Investovať do jednej solitéry sa oplatí viac ako kupovať niekoľko menších rastlín. Nezabudnite, že strom potrebuje pre svoje korene aj dostatočný priestor. Nesnažte sa ho natlačiť do malej nádoby, kde sa mu pravdepodobne nebude dariť. Dreviny vyžadujú ako v nadzemnej, tak aj v podzemnej časti dostatočnú vlahu a priestor pre aktívny rast a prístup vzduchu.

Orientácia balkóna alebo terasy je tiež veľmi dôležitá. Na južnej strane, kde slnko páli takmer počas celého dňa, musíte zabezpečiť pravidelnú zálievku, prípadne aj tienenie. Korene v nádobách sa prehrievajú rýchlejšie a viac ako u drevín vysadených vo voľnej pôde.

Nádoby a starostlivosť o dreviny

Autor: Ing. Adriána Francová 22. augusta 2015 Žiadne komentáre

        Pri pestovaní drevín a rastlín v nádobách musíte dbať na výber vhodných nádob pre tento účel. Medzi najlacnejšie patria nádoby z plastu, ktoré sú vhodné na pestovanie dočasnej zelene ako sú letničky, prípadne izbové rastliny.

Nádoby a starostlivosť o drevinyPre dlhodobejšie pestovanie vonku sú vhodné nádoby z keramiky, pálenej hliny a betónu, prípadne kameniny. V nich sa menej prehrievajú korene a tiež sú vhodnejšie pre rastliny, ktoré chcete ponechať vonku aj v zimnom období.

Na dno nádob umiestnite drenážnu vrstvu, prípadne ich vysteľte vrecovinou alebo fóliou. Nádoby musia byť čisté. Pokiaľ chcete použiť Vaše vlastné nádoby, musia byť vždy ošetrené a vyčistené od predchádzajúcich zvyškov, prípadne škodcov. Nakoniec je dôležitá veľkosť varírujúca podľa vysadenej dreviny či rastliny.

Zvážujte aj farebné prevedenie. Nádoby a kvetináče z pálenej hliny si môžete sami vyzdobiť mozaikou z polámanej zvyšnej dlažby alebo obkladačiek, tiež sú vhodné ulity a mušle, prípadne ploské kamienky a drievka z brezových konárikov. Efekt vytvoríte aj vtedy, ak ich vložíte do vrecoviny a farebnej juty. Podľa Vašich predstáv zvoľte jednu alebo dve farebné prevedenia a k nim doplňte aj iné predmety ako sviečky, svietidlá, misky, krhličky a sedenie.

Po výsadbe je potrebné sa o vysadené rastliny pravidelne starať. Nejedná sa len o zalievaniehnojenie podľa druhov, ale patrí sem aj kontrola výskytu škodcov a chorôb, nakoľko dreviny a rastliny vysadené v nádobe trpia viac. Dôležité je skontrolovať, či majú nádoby odtokový otvor na odvádzanie prebytočnej vody. Len vtedy sa bude Vašim rastlinám dariť. Ak tam nie je, vytvorte ju pomocou vrtáka. Na otvor potom položte ploský kamienok alebo kúsok plastu a nádobe zadovážte podmisky alebo estetické obaly. Efektívne zalievanie je potom také, keď voda pretečie do misky. Správny substrát by mal byť samozrejmosťou. Iste sa často stretávate so zvláštnym zložením substrátu, ktorý rýchlo presychá a voda cez nádobu takmer pretečie bleskom. Vylepšite ju vlastným kompostom alebo podielom piesku. 

Nádoby, substráty a pomôcky

Autor: Ing. Adriána Francová 15. augusta 2015 Žiadne komentáre

        Aby ste úspešne mohli začať s výsevmi, budete potrebovať niekoľko pomôcok, bez ktorých sa nezaobídete. Okrem kvalitného substrátu alebo vlastného rozloženého kompostupiesku či perlitu na vyľahčenie pôdy budete potrebovať rôzne výsevné misky, nádobky, plastové kvetináče, zakoreňovače, menovky a ceruzku alebo fixku. V neposlednom rade si pripravte semená, z ktorých chcete získať rastlinky.

Nádoby, substráty a pomôckySemená, ktoré ťažšie klíčia alebo majú tvrdé semená, namočte na niekoľko hodín do vlažnej vody. Zistíte tým aj samotnú klíčivosť. Semená, ktoré vyplávajú na povrch, sú obyčajné prázdne a nebude z nich nič. Semená, ktoré klesnú na dno nádobky, sú ťažšie a určite vyklíčia.

Nie všetky semená vyžadujú hlbší výsev. Najdrobnejšie semienka ako sú semená lobelky, levandule, okrasných tráv a drobných letničiek, stačí vysiať na povrch substrátu a zavlažovať rosením. Väčšie semená jemne zasypte substrátom a zavlažte. Aby sa semená nevyplavovali, zakryte ich jemnou vrstvou servítkou a používajte rosenie.

Keď začnú semená klíčiť, opatrne servítku odstráňte. Veľakrát sa stane, že sa aj rozpadne. Výsevné misky si vždy označte menovkou alebo lekárskou paličkou, na ktorú si poznačte názov rastliny, prípadne dátum výsevu, farbu, výšku a všetko, čo považujete za dôležité. Už sa Vám potom nestane, že pri výsadbe na voľný záhon umiestníte druhy nesprávne.

Dostatok svetla a vlahy je zárukou pravidelného rastu a vitality sadeníc. Dbajte na to, aby rastliny neboli vytiahnuté za svetlom a pravidelne misky otáčajte, prípadne zabezpečte svetlo zo všetkých strán. Niekedy budete musieť použiť aj lampu na svietenie. Semená papríkrajčín vysievajte v dostatočnom predstihu. Sadenice je nutné vysadiť už v máji von do záhrady alebo skôr do skleníka a fóliovníka. 

Posted in: Okrasná záhrada Tags: nádobypomôcky

Okrasné trávy vyniknú aj na terase

Autor: Ing. Adriána Francová 14. augusta 2015 Žiadne komentáre

         Okrasné trávy patria medzi typické jesenné rastliny, bez ktorých nevynikne žiadna záhrada. Rovnako to platí aj pre terasu a balkón. Bude sa im dariť aj v nádobe. Príjemne zjemnia priestor svojím vzhľadom a ľahkosťou. Jemné šveholenie stebiel počas vetra vytvorí tú pravú odpočinkovú atmosféru.

Okrasné trávy vyniknú aj na terase (Cortaderia)Na veľkej ploche si môžete dovoliť väčšie rastliny aj vyššie druhy okrasných tráv. Výborne sa kombinujú a sú variabilné. V zimnom období ich však musíte zviazať a zazimovať. Druhy, ktoré sú citlivé na mráz alebo prezimovanie, uvítajú veľkú nádobu s drenážou a potom umiestnenie v pivnici alebo dobré zazimovanie.

Citlivé sú imperáta, citrónová tráva aj kortadéria. V jednej nádobe môžete pestovať aj 2 druhy, jeden vyšší ako ozdobnicu a druhý nižší vytvárajúci previs, napr. kostrava, ostrica, perovec.

Pokiaľ plánujete doplnkovo vysadiť trávy medzi vždyzelené dreviny a ihličnany, vhodné sú najmä drobnejšie druhy kostravy a ostrice. Pre zakvitnutý jesenný efekt vysaďte trávy medzi rozchodníky, jesenné astry a vresovce do podlhovastých nádob, ktorými terasu olemujete. Ako vrchnú vrstvu uprednostnite štrk a kamene. Už koncom leta vytvoríte nádherne zakvitnutú terasu a balkón, ktoré vydržia kvitnúť až do mrazov.

Pokiaľ chcete okrasné trávy v nádobách nechať vonku aj počas zimy, je nutné zabezpečiť nepremrznutie koreňového balu. Občasné zalievanie počas bezmrazových dní je ideálne. Nádoby potom vložte do pletených košíkov, ktoré budú mať väčší priemer alebo do drevených debničiek a okolo vysypte lístie, prípadne natlačte polystyrénov bloky. Nádoby môžete tiež obaliť jutou, vrecovinou aj bublinkovou fóliou. Vhodnejšie a estetickejšie vyzerajú jutové obaly, na ktoré môžete ešte prilepiť mušle, kamienky alebo veľkú mašľu. 

Netradičný letný balkón

Autor: Ing. Adriána Francová 11. júla 2015 Žiadne komentáre

         Tento rok nemôžete ísť na dovolenku? Zato Vám v mysli stále zostali spomienky na more, leto a dovolenku pred rokom? Vytvorte si túto atmosféru na balkóne pomocou vhodných rastlín. 

Prvou podmienkou je slnečný balkón, ktorý by mal byť priestranný, aby sa okrem rastlín naň zmestilo ležadlo, závesná hojdačka alebo malé sedenie so stolíkom, kam si položíte studený drink.

Celkovú atmosféru okrem doplnkov dotvoria samozrejme rastliny. Stačí si už len vybrať krajinu, ktorú by ste v myšlienkach chceli navštíviť a podľa toho zariadiť výsadbu a doplnky.

Netradičný dovolenkový balkónNámornícka modrá či jemne fialová

Páči sa Vám Provensálsko na juhovýchode Francúzska? Vytvorte si ho na terase či balkóne. Obklopte sa fialovomodrou voňavou levanduľou, ktorá je pre túto oblasť typická. Vysaďte ju do rôznych nádob a doplňte aj iné podobné rastliny ako veroniky, kocúrnik, perovskiu či šalviu. Doplnky v štýle vintage alebo s levanduľovou tematikou či vidiekom úžasne doplnia priestor.

Potom sa už len usaďte do kresla alebo hojdačky a dýchajte úžasnú levanduľovú vôňu, popíjajte studené nápoje a relaxujte.

Nezabudnite na starostlivosť o rastliny

I keď sú nenáročné na pestovanie, v nádobách vyžadujú zálievku, dostatok slnka, priepustný substrát. V čase kvitnutia si môžete levanduľové súkvetia nastrihať a vysušiť. Typickými rastlinami sú aj voňavé bylinky ako rozmarín, šalvia, tymian, oregano, materina dúška, bazalka. Priestor môžete doplniť o popínavé rastliny ako ruževistériu.

Vsaďte na zeleň a vodu

Ak milujete Grécko, vysaďte oleandre, olivovník, bylinky, palmy, citrusy, ruže, juky a vždyzelené kry a sukulenty. Takto vytvorený balkón s pohodlným sedením navodí určite dovolenkový charakter a Vy sa tam budete vždy cítiť pohodlne a obklopení vôňou, krásou a kvetmi. Pokiaľ Vám chýba more, vytvorte si malý vodný prvok v nádobe alebo si zakúpte malú fontánku. 

Starostlivosť o zeleninové planty v nádobách

Autor: Ing. Adriána Francová 23. mája 2015 Žiadne komentáre

        Začína to nákupom semien a obyčajne končí zberom skvelej úrody. Aby ste sa k nej však dopracovali, musíte sa o sadeničky dobre postarať. Po dosiahnutí dvoch pravých listov je nutné ich presadiť do väčších nádob. Postačia nádobky z jogurtov alebo smotany.

Papriky môžete presádzať rovno po 2 kusy. Platí to aj pre chilli papričky a feferóny, baranie rohy. Je to kvôli jednoduchšiemu opeleniu a stabilite rastlín. Ak však neskôr rastliny vysadíte aj jednotlivo v tesnej blízkosti, účel bude splnený.

Starostlivosť o zeleninové planty v nádobáchZeleninové priesady potom umiestnite na rozptýlené svetlo v blízkosti okna. Ak sa budú za svetlom ťahať, otáčajte ich, prípadne ich cez deň otužujte vonku na terase a balkóne. Pozor na priame slnko. V prvých dňoch otužovania im priame slnko môže popáliť listy.

Samozrejmosťou je zálievka. V máji môžete priesady ponechať na chránenom mieste, bez silného vetra. Keď už priesady dosiahnu požadovanú výšku, mnohé budú vyžadovať oporu. Použiť môžete rôzne kolíky, drevené, kovové či plastové paličky a špirály.

Listy na úkor plodov

Paradajky musíte vyštipovať. Z pazúch listov vyrastajú často nové výhonky, ktoré dokážu tiež zakvitnúť a zarodiť, ale zbytočne rastlinu vysilia a množstvo energie sa vkladá do zelenej hmoty listov a nie do tvorby a veľkosti plodov. Aj spodné listy, ktoré sú obyčajne nevzhľadné, môžete odstrániť.

Ak rastlina vytvorí strapce plodov alebo jednotlivé plody, môžete odstrániť všetky listy pod strapcom. Aj kvôli tomu, aby mali plody viac svetla, a tým aj rýchlejšie dozreli. Môžete sa takto vyhnúť aj možným plesniam - ak je viac rastlín po kope, tienia si a dotýkajú sa navzájom, prípadne ak by trpeli prebytočnou vlhkosťou.

Nádoby, v ktorých ich plánujete pestovať, musia byť dostatočne veľké, s priepustným a zároveň výživným substrátom a s drenážnou vrstvou na dne. Otvor na odtok prebytočnej vody by mal byť samozrejmosťou.

Nezabúdajte aj na inú plodovú zeleninu

Paradajky sa do nádob vysádzajú nižšie, než boli pôvodne. Nielen kvôli stabilite, ale aj kvôli svojej výške. Je to liana, ktorá dokáže vytvoriť korene aj na stonke. Príliš vysoké paradajky môžete zaštipnúť na vrchole. Robí sa to aj na konci sezóny, kedy je zjavné, že už plody nestihnú dozrieť. Preto rastlinu radšej skráťte, aby vyživovala existujúce plody a nedávala energiu do rastu a prípadne nových kvetov.

Zelené paradajky môžete obrať a nechať dozrieť na parapete okna, alebo v sklenenej fľaši. Chuť už bude síce iná, ale aj tieto plody sa dajú spracovať.

Na paprike kontrolujte výskyt škodcov. Pokiaľ má paprika nahodených viac plodov, malé a deformované odstráňte.

Rovnako na balkóne môžete dopestovať baklažány alebo šalátové uhorky na konštrukcii. 

Zelenina pestovaná v debničkách a v rôznych nádobách

Autor: Ing. Adriána Francová 8. mája 2015 Žiadne komentáre

Zelenina pestovaná v debničkách a v rôznych nádobách

        V dnešnej dobe je asi každému jasné, že množstvo zeleniny a ovocia v jedálničku je dôležité pre zdravý vývoj a životosprávu, a to nielen u detí. Preto aj tí, ktorí nemajú záhradu, siahajú aj po tom najmenšom priestore na balkóne a lodžii, aby ho využili práve na pestovanie zeleniny, najmä tej s krátkym vegetačným obdobím, z ktorého je aj na malej ploche bohatá úroda.

Nielen kvetinový balkón dokáže osloviť. Množstvo zelenej hmoty aj vo forme zeleniny dokáže osviežiť priestor balkóna a prevoňať ho vďaka pestovaným bylinkám. Zeleninu môžete pestovať v klasických debničkách, do ktorých na no uložíte fóliu, aby ste zabránili presakovaniu vody na podlahu. Väčšie druhy ako paprika, rajčiny, baklažány, zemiaky, uhorky sa dajú pestovať aj vo väčších vreciach naplnených substrátom.

Drobnejšie rastliny sa dajú pestovať v samostatných nádobách. Tie sú vhodné najmä na bylinky ako pažítka, žerucha, oregano, tymian, rozmarín.

Skúšali ste napríklad vypestovať v nádobe reďkovku? Aj to je možné. Stačí ak do debničky vysejete na riedko niekoľko semienok reďkovky a zalievate. Ak máte veľký balkón, môžete zvoliť viacero debničiek, ktoré vysejete rôznymi druhmi šalátu, aj s farebnými listami, pažítkou, jarnou cibuľkou, hráškom. Do výšky sa môžu šplhať fazuľky, hrášok aj kapucínka.

Pri pestovaní si treba uvedomiť, že zelenina pestovaná vo voľnej pôde prosperuje lepšie, aj rýchlejšie rastie a je zalievaná dažďovou vodou. Tu v krytých podmienkach sú sadeničky odkázané na Vašu pozornosť, starostlivosť a zálievku. Prvou základnou podmienkou je výber vhodného substrátu, ktorý zabezpečí rastlinkám všetko potrebné pre rast a vývoj. Správna a pravidelná zálievka, tienenie alebo množstvo slnka na balkóne tiež zohráva dôležitú úlohu. Na južnej strane dajte pozor na prehrievania a spálenie rastlín. Vyšším rastlinám doprajte oporu. Určite sa v krátkom čase presvedčíte, že aj na malej ploche je priestor na pestovanie zeleniny. Okrem týchto môžete vyskúšať pestovať aj iné rastliny, napríklad aj tie, ktoré máte radi Vy a Vaša rodina. 

Posledné príspevky
Posledné komentáre
Archív blogu