Borievka pestovanie

Borievka, latinsky juniperus, patrí medzi vždyzelené kríky z čeľade cyprusovitých. Domovom borievok je prakticky celá severná pologuľa. Na Slovensku sa vo voľnej prírode stretneme iba s jedným pôvodným druhom – borievkou obyčajnou.

Drevina sa u nás najčastejšie pestuje ako okrasná, u niektorých druhov aj pre plody alebo pre vzácne a vonné drevo.

Pestovanie borievky

Krík potrebuje humóznu, kyprú a priepustnú pôdu s kyslým pH. Vyhovuje mu dostatok vlahy, ale vďaka svojej odolnosti pomerne dobre znáša aj sucho. Borievka preferuje slnečné stanovište - ak je ker zatienený, pomerne zle prospieva a dožíva sa nižšieho veku. Naopak borievky na slnečnom stanovisku s prehľadom rastú desiatky rokov.
Zimu a mráz znášajú tieto dreviny dobre, a tak nie je nutné ich na nízke teploty nijako pripravovať. Počas zimných dní iba zbavujeme vetvy ťažkého snehu, pod ktorého váhou by sa mohli polámať. Borievky by sme počas ich života nemali presádzať, preto si umiestnenie dobre premyslite.

Borievka v kvetináči

Rovnako ako mnoho ďalších druhov ihličnanov, aj borievky je možné pestovať v nádobách. Pred ich presadením umiestnime na dno dostatočne veľkého kvetináča drenážnu vrstvu a naplníme ho kvalitným substrátom. Bezprostredne po vysadení krík dobre zalejte a potom nádobu postavte na slnečné miesto. U borievky pestovanej v kvetináči nesmieme zabúdať na pravidelné hnojenie, ktoré by malo prebehnúť aspoň dvakrát do roka.

Do kvetináčov sa ale všetky druhy borievky nehodia, dokonca ani všetky odrody. Voľte iba zakrpatené kultivary, ktorými sú napríklad 'Nana' alebo pomaly rastúce 'Sentinel'. Skvele vyzerajú aj poliehavé druhy.

Borievky druhy

Borievka obyčajná

(Juniperus communis) Jedná sa o druh, ktorý je pôvodný v našich končinách. Pestuje sa nielen ako okrasná drevina, ale aj pre svoje plody. Zo slovenskej prírody sa vplyvom ľudskej činnosti (zber borievok, výrub a úpravy krajiny) pomaly vytráca, jedná sa tak o chránený druh.

Borievka červenoplodá

(Juniperus oxycedrus) Ker nižšieho vzrastu, ktorý je doma hlavne v Stredomorí a v oblastiach Čierneho mora. Ako už jeho názov napovedá, od ostatných druhov sa líšia farbou plodov, ktoré sú v tomto prípade sýto červené. Využíva sa v drevárskom priemysle, v aromaterapii a parfumérii. U nás sa však pestuje len ako okrasný ker.

Borievka čínska

(Juniperus chinensis) Pochádza z ázijského kontinentu a dorastá sa do výšky jedného až dvadsiatich metrov, v závislosti od spôsobu pestovania. V Ázii je často tvarovaný ako bonsaj.

Borievka netatová (chvojka)

(Juniperus sabina) Jedná sa o pomerne nízky ker s rozloženým habitusom. Predtým bol využívaný v ľudovom liečiteľstve, pričom výťažky mali pomáhať proti kŕčom, plynatosti alebo proti zápalom močových ciest. Vzhľadom na to, že je rastlina jedovatá, sa ale od tohto spôsobu použitia už upustilo.

Borievka poliehavá

(Juniperus procumbens) Je pôvodom z Japonska. U nás sa pestuje ako pôsobivá okrasná rastlina, najčastejšie potom v nádobách. V Ázii tento druh často tvarujú ako bonsaj, u nás dávajú pestovatelia skôr vyniknúť jeho prirodzenému vzhľadu. Borievka poliehavá je veľmi obľúbená aj medzi šľachtiteľmi; k dostaniu sú tak desiatky rozličných odrôd.

Borievka skalná (viržínska)

(Juniperus scopulorum) Jej domovom je severná Amerika, od Kanady až po Texas. U nás sa pestuje ako okrasná drevina, s obľubou sa vysádza hlavne do živých plotov. Niektoré kultivary je zase vhodnejšie pestovať ako solitéry.

Pôdopokryvné borievky

Borievka šupinatá

(Juniperus squamata) Tento druh je oproti ostatným borievkam pomerne nízky. Ihlice sú malé a sploštené, pripomínajú šupiny – odtiaľ pochádza jeho druhové meno. Pre svoju výšku sa dobre uplatní ako pôdopokryvná rastlina alebo skvele ozdobia skalky.

Borievka rozprestretá

(Juniperus horizontalis) Nízke kríky dobre fungujú ako pôdokryvné rastliny. Len pozor na prerastanie buriny, ktorej borievka pomerne zle odoláva.

Ak vo všetkých druhoch a odrodách borievok tápete a neviete, po ktorom z nich siahnuť, vyberte si z našej ponuky osvedčených kultivarov borievok u nás

Je borievka jedovatá?

Aj napriek tomu, že sa v minulosti v ľudovom liečiteľstve niektorých kultúr výťažky z borievky užívali vnútorne, takmer všetky časti rastliny sú jedovaté. Jedlé sú iba zrelé šišky borievky obyčajnej.

Borievka plody

Vyššie spomenuté šišky sú vlastne plody borievky, ktoré sa nazývajú borievky. Pripomínajú tmavé bobule a majú pomerne široké využitie. Vďaka ich typickej chuti a aróme našli svoje miesto v kuchyni, kde sa borievka stala nevyhnutnou súčasťou pokrmov pripravených z diviny. Šišky sa používajú aj na výrobu destilátov ako je gin či borovička.

Kedy a ako strihať borievky

Doba a frekvencia strihu závisí od druhu, odrody i spôsobu pestovania. Všeobecne by sme však mohli povedať, že borievky skracujeme v období vegetačného pokoja, ideálne teda skoro na jar (pri reze nesmie mrznúť). V tomto období robíme radikálny rez. Počas jari, leta či jesene potom ker možno strihať, ale malo by sa jednať iba o ľahké zastrihnutie do požadovaného tvaru. Borievky možno tvarovať aj ako bonsaje.

Borievka na kmienku

Pri výbere vhodného kríka môžete naraziť na pôsobivé borievky na úzkom kmienku. Tento vzhľad sa však nedá docieliť klasickým zaštipovaním a tvarovaním. Mladý ker borievky je nutné na kmienok vrúbľovať. Takto upravené rastliny sa obvykle pestujú ako solitéry v záhradách v japonskom štýle.

TIP: Potrebujete vyplniť aj tienisté kúty vašej záhrady? Prečítajte si článok, kde vám predstavíme ihličnany do tieňa, ktoré budú tou pravou voľbou práve pre takéto miesta.