Úžitková záhrada
RSS kanálCvikla pestovanie - liek z vlastnej záhrady
Cvikla alebo inak červená repa sa radí k pomerne nenáročným rastlinám. Vďaka tomu si jej pestovanie môže vyskúšať prakticky každý. Samotná cvikla obsahuje veľké množstvo vitamínov, minerálov a vlákniny a jej skvelú chuť si budete môcť užívať prakticky po celú jeseň a zimu.
Zistite, ako na jej správne pestovanie, aby ste na konci úspešne zozbierali bohatú úrodu zdravých plodov.
Cvikla druhy
V súčasnej dobe sú k dostaniu najrôznejšie druhy cvikle. Natrafiť môžete nielen na červenú repu, ale aj na oranžovú, svetlo žltú alebo napríklad červenú s bezfarebnými prúžkami na priereze.
Červená repa
Repa červená pochádza z oblasti Stredomoria a severnej Afriky. Pýši sa priemernými nárokmi na pôdu a možno preto povedať, že sa jej bude dariť takmer všade. Rozlišujeme pritom niekoľko odrôd červenej repy.
Najpestovanejšou odrodou je červená okrúhla repa s guľovitou buľvou s intenzívne fialovým povrchom. Má jemnú dužinu s výraznou chuťou a väčšinou veľmi dobre odoláva chorobám.
Odroda Kahira má ploche guľovitú buľvu, ktorá je na povrchu hladká a pýši sa tmavo červenou farbou. Dužina je sýto červená. Odroda skvele chutí ako v surovom stave, tak aj nakladaná.
Okrúhla repa Monopoly má intenzívne červené vnútorné vyfarbenie. Táto repa tvorí veľmi dobre vyfarbené buľvy, ktoré sú odolné voči vybiehaniu. Rovnako 'Betina'.
Vyskúšať môžete aj pestovanie poloneskorej až neskorej odrody Alexis, ktorá tvorí valcovité buľvy. Jej dužina je červená a má veľmi jemnú chuť. Odroda vyniká skvelou odolnosťou voči chorobám aj vybiehaniu.
Repa šalátová
Šalátová repa je iné označenie pre klasickú repu červenú. Oba tieto pojmy teda označujú to isté.
Samostatnú kategóriu tvorí kŕmna repa, ktorá sa používa ako vysoko stráviteľné krmivo s vysokým obsahom vitamínov a minerálov a zároveň nízkym obsahom vlákniny. Kŕmna repa vyniká tiež veľmi dobrou skladovateľnosťou.
Nakúpte si semienka cviklí a skúste si túto pochúťku vypestovať aj na svojej vlastnej záhrade
Pestovanie cvikle
Červenej šalátovej repe sa bude najlepšie dariť v ľahkej až stredne ťažkej pôde. Doprajte jej takú pôdu, ktorá je bohatá na živiny a zároveň dobre priepustná. Tejto rastline sa bude skvele dariť na záhone po strukovinách. Susediť môže napríklad so šalátom, uhorkami, kalerábmi či cesnakom. Naopak pestovaniu v tesnej blízkosti zemiakov a paradajok sa radšej vyhnite.
Výsev cvikle
Cvikla sa vysieva zhruba od polovice apríla do polovice júla, v chladnejších oblastiach radšej až v máji. Semienka repy je možné vysievať do riadkov, ktoré sú od seba vzdialené zhruba 30 až 40 cm. Umiestnite ich do hĺbky približne 2-4 cm. Po vysiatí jednotlivé riadky opatrne prihrňte, pritlačte a zalejte. Následne ich možno prikryť bielou netkanou textíliou.
Akonáhle rastliny červenej repy vzídu, môžete ich pretrhať na vzdialenosť zhruba 10 cm. V záhone ponechajte vždy len tie najsilnejšie rastliny. Vďaka pretrhaniu docielite zhruba rovnako veľké bulvy. Záhon s červenou repou je na mieste pravidelne kypriť a zbavovať buriny. Čím je rastlina väčšia, tým je okopávanie menej potrebné.
V prvom mesiaci rastu pamätajte na dôkladnú zálievku. Neskôr (za predpokladu, že nie je dlhšiu dobu sucho) nie je intenzívna zálievka tak nutná. Pôda by nikdy nemala byť premokrená. Červenú repu je možné zberať priebežne, najneskôr však pred príchodom prvých mrazov. Vyrývajte ju opatrne aj s koreňom zhruba 2-3 cm nad buľvou.
Cvikla a škodcovia
Cviklu môžu v niektorých prípadoch napadnúť skočky, ktoré tvoria na listoch malé dierky. Škodcom môže byť aj Siatica oziminová, ktorá v buľvách vyhrýza cestičky. Ochrana pred týmito škodcami je bohužiaľ pomerne obtiažna. Môžete však vyskúšať zasadiť do tesného susedstva saturejku či kôpor, ktoré svojou arómou škodcu odpudia.
TIP: Pri svojich pestovateľských pokusoch nezostávajte iba pri cvikliach. Preskúmajte aj možnosti pestovania ďalšej populárnej koreňovej zeleniny. Prečítajte si napríklad náš článok zameraný na správne pestovanie mrkvy.
Pestovanie sliviek - všetko, čo by ste mali vedieť
Slivky sa u nás radia medzi populárne pestované ovocie. Tieto plody sú skvelým zdrojom antioxidantov, najrôznejších vitamínov a minerálnych látok. Viete, ako na ich pestovanie? Kedy pristúpiť k výsadbe slivky a kedy a ako vykonávať jednotlivé rezy stromov?
Druhy sliviek
Slivky sa spoločne s poloslivkami, slivami, ringlotami a mirabelkami zaraďujú do rozsiahleho rodu sliviek.
Slivky sú charakteristické svojimi pretiahnutými plodmi s obvykle tmavo fialovou farbou. Dužina býva tuhá s nádychom žltej a oranžovej. Zo sliviek je najrozšírenejším druhom slivka domáca veľkoplodá, ktorá však môže byť napádaná šárkou. Medzi najodolnejšie odrody sliviek sa radí nemecká odroda Jojo alebo jej kríženec Jofela. Z našich obľúbených odrôd vyzdvihneme Bystrickú slivku, ktorú zatiaľ neprekonala chuťovo žiadna iná slivka a stará odroda Durandzia, výborná na pálenie.
Slivkám sa veľmi podobajú poloslivky. Tieto plody však nebývajú tak pretiahnuté a konzistencia dužiny býva mierne pevná. Väčšinou sa jedná o kríženca sliviek so slivkami alebo ringlotami. Známym druhom poloslivky je u nás Čačanská lepotica.
Ringloty bývajú v porovnaní so slivkami väčšie, guľatejšie a mávajú mäkšiu šupku.
Ringloty sú charakteristické svojimi okrúhlymi alebo oválnymi plodmi, ktoré môžu dosahovať rôzne veľkosti. Ich dužina býva mäkká a často priľne na kôstke. Z najznámejších odrôd možno spomenúť Opál.
Farba šupky sa môže pohybovať od zelenej, cez červenú až po temne fialovú. Známa je Zelená ringlota. Je cudzoopelivá a vhodný opeľovač je Althanova.
Mirabelky zaujmú drobnými guľatými plodmi, ktoré bývajú žlté so žltou dužinou. Väčšinou sa dužina veľmi dobre oddeľuje od kôstky.
V našom e-shope nájdete kvalitné sadenice chutných sliviek a ringlot. Stačí si len vybrať tú pravú odrodu pre vás
Výsadba sliviek
Slivka patrí medzi ovocné stromy, ktoré nie sú príliš náročné na teplo. Pokiaľ chcete pestovať slivky v oblasti, kde zima prichádza skôr, vyhnite sa neskorým odrodám, aby vás o jednotlivé plody nepripravil mráz.
Čo sa týka pôdy pri výsadbe sliviek, voľte hlbokú a úrodnú pôdu. Slivkám sa darí v mierne vlhkej pôde, naopak trvalé premokrenie neznášajú. V suchých pôdach môžu plody predčasne opadať a vo veľmi studených polohách môžete bojovať s tým, že plody nedozrejú.
Výsadba slivky sa vykonáva na jeseň (od septembra do novembra) alebo na jar (od marca do konca apríla). Slivky väčšinou nepotrebujú na opelenie iné druhy. Až na niekoľko výnimiek je teda možné v záhrade pestovať iba jeden strom.
Choroby slivky
Slivky často trpia na najrôznejšie choroby a ďalšie problémy. Typickým problémom tohto ovocia býva červivosť, ktorá býva často spôsobená obaľovačom slivkovým (respektíve jeho larvami). Táto drevina tiež môže trpieť voškami, ktoré stoja za skrútenými listami. Pravdepodobne najväčšou hrozbou pestovateľov je choroba šárka, ktorá je bohužiaľ neodstrániteľná. Z ďalších chorôb možno spomenúť napríklad červenú škvrnitosť slivky, hnedú hnilobu či piliarku slivkovú.
Rez sliviek
Kôstkoviny, medzi ktoré sa radia aj slivky, bývajú náchylné na choroby, ktorým sa darí vo vlhkom prostredí. Vzhľadom na to je nutné slivku neustále presvetľovať a prevzdušňovať. Okrem toho je pravidelný radikálny rez slivky dôležitý aj preto, aby sa ťarchou ovocia vetvy toľko nelámali.
Kedy strihať slivky
Slivky by ste mali prvýkrát prerezať ihneď po ich zasadení do zeme. K ďalšiemu prerezaniu je potom možné pristúpiť prvú zimu po výsadbe. Následne sa tejto aktivite venujte pravidelne každý rok v období vegetačného pokoja.
Rez slivky po výsadbe
Bezprostredne po výsadbe orežte približne 50 % vetiev. Snažte sa pritom strom prerezať do takého tvaru, do ktorého chcete, aby rástol. Vďaka okamžitému rezu znížite riziko šoku a poškodenia z presadenia a zároveň podporíte dobré zakorenenie stromu.
Letný rez slivky
Počas leta môžete odstraňovať choré vetvy a letorasty, ktoré vyrastajú zo starého dreva smerom do koruny stromu. Rovnako môžete upraviť vetvy, u ktorých dochádza ku kríženiu alebo súbežnému rastu.
Jarný rez slivky
Po skončení mrazov je možné vykonávať jarný rez slivky. V rámci neho odstráňte všetky vetvy, ktoré vedú dovnútra stromu. Odstráňte aj všetky suché a viditeľne choré vetvy. Plodné vetvy v hlavnej korune stromu skráťte zhruba o tretinu, aby sa vplyvom váhy plodov alebo silného vetra nezlomili.
Výchovný rez slivky
Výchovný rez slivky sa robí dvakrát ročne. K prvému z nich je možné pristúpiť v momente, keď už pominú mrazy, ale ešte sa neobjavili kvety. Druhý je potom možné vykonávať začiatkom leta. V rámci výchovného rezu teda môžete tvarovať korunu stromu.
TIP: Skúste okrem pestovania sliviek aj pestovanie orechov. Zistite, ako postupovať a na čo si dať pozor.
Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.
Josta pestovanie - dva druhy ovocia v jednom
Josta je kríženec čiernych ríbezlí a egrešov. V podstate sa teda jedná o dva druhy ovocia v jednom. V porovnaní s ríbezľami má jemnejšiu chuť a je mierne kyslastá. Navyše obsahuje veľké množstvo vitamínu C. Ako teda na úspešné pestovanie josty?
Josta ker
Josta patrí do čeľade egrešovitých. Bola vyšľachtená v Nemecku v roku 1977, pričom cieľom bolo dosiahnuť ovocie, ktoré sa ľahko pestuje, je chutné a netrpí chorobami.
Josta má podobu kríka, ale na rozdiel od egrešov nemá žiadne tŕne. Krík josty dorastá do výšky okolo 1,5 metra (niekedy môže mať až o 2 metre). Môže byť pomerne robustná a skvele sa preto hodí najmä do priestranných záhrad. Najväčšie prírastky možno zaznamenať u mladých rastlín v prvom roku po výsadbe.
Josta stromková
Josta je listnatý opadavý ker (prípadne sa jedná o malý josta stromček). Tešiť sa u neho môžete na veľmi zdravé bobuľovité ovocie, ktoré si obľúbite nielen na priamu konzumáciu, ale aj pri pečení alebo napríklad výrobe marmelád.
Josta obsahuje veľké množstvo vitamínu C, antioxidanty a flavonoidy. Zdravý a úspešný ker vám pritom môže za celú sezónu poskytnúť aj niekoľko kilogramov chutného ovocia.
Zaobstarajte si sadenice josty a vyskúšajte toto zaujímavé ovocie aj vy. S pestovaním josty si ľahko poradia aj začiatočníci
Pestovanie josty
Josta má všeobecne rada slnečné stanovište. Darí sa jej v hlbokých pôdach, ktoré sú dostatočne zásobené živinami a vodou. Väčšinou síce porastie aj na suchom stanovisku, ale v takom prípade treba počítať so slabšou úrodou. Plodov na kríku pravdepdoobne príliš veľa nebude. Tiež zle plodí v tieni.
Jostu môžete vysadiť či presadiť na jeseň, alebo na jar. V jarných mesiacoch sa pritom môžete tešiť na pekné kvety. Neskôr sa objavujú bobule, ktoré rastú v krátkom strapci. K ich dozrievaniu dochádza zhruba v druhej polovici júla. Plody josty môžu mať rôznu veľkosť, farbu aj chuť. Vždy záleží na pôvodnom kultivare. Vzhľadovo pripomínajú plody čiernych ríbezlí, ale sú väčšie.
Josta býva väčšinou veľmi dobre odolná voči chorobám a škodcom. Potrápiť vás môžu iba vošky, ktoré môžu napádať listy.
Výsadba josty
Sadenice josty môžete zasadiť do vyhĺbených jám s rozmermi zhruba 30 × 30 × 30 cm. Na podporu vývoja koreňového systému odporúčame vopred korene skrátiť zhruba o tretinu. Po zasadení je dôležitá bohatá zálievka a mulčovanie. Ideálne je tiež jostu vysádzať vo dvojici pre lepšie opeľovanie kvetov. Vzhľadom k rozmerom tohto kríka však pamätajte na dostatočný rozostup medzi sebou (aspoň 1,5 metra).
Josta rez
Čo sa týka strihania josty, je na mieste každý rok pristúpiť k skracovaniu prerastených vetiev. Na mieste môže byť tiež takzvaný presvetľovací rez, aby sa slnečné lúče mohli dostať do celého kríka. Výchovný rez josty vám pomôže docieliť rast silného a zdravého kríka. S postupom času (a teda so starnutím rastliny) je tiež vhodné vykonávať udržiavací a zmladzovací rez. Rez sa vykonáva v predjarí, okolo 15.3. Rodí vždy na jednoročnom dreve.
TIP: Medzi ďalšie populárne plodiny pestované na záhradách sa právom radia aj čučoriedky. Zistite, ako prebieha správna starostlivosť o čučoriedky, ako ich vsádzať a aké odrody existujú.
Cuketa pestovanie - čo robiť pre bohatú úrodu
Cukety zvládne hravo pestovať aj úplný začiatočník. Jedná sa o obľúbenú a vyhľadávanú plodovú zeleninu, ktorú môžete v záhrade zberať prakticky celé leto až do jesene. Aké druhy cukety existujú a ako na úspešné pestovanie?
Druhy cukiet
Cuketa je vzdialenou príbuznou klasickej tekvice. Pôvodom pochádza zo Strednej Ameriky, odkiaľ počas 15. storočia doputovala aj k nám do Európy. Vtedy sa ale jednalo o iný druh, konkrétne o tekvicu obyčajnú. Jej podlhovastý zelený kultivar podobný uhorke bol pritom vyšľachtený v Taliansku. Jej názov je odvodený od talianskeho „zucca“, čo v preklade znamená tekvica.
Jednotlivých odrôd cukety existuje mnoho, vďaka čomu pestovatelia rozhodne majú z čoho vyberať. Spomenúť môžeme napríklad odrodu Striato d’Italia, ktorá zaujme svojimi jemnými zelenými prúžkami na tmavo zelených plodoch. Skvele sa jej pritom darí aj v chladnejšom podnebí.
Popularite sa teší aj cuketa netradičného okrúhleho tvaru Tondo di Piacenza s drobnými plodmi. Tie sa pýšia tmavo zelenou farbou a zároveň sú pokryté drobnými svetlými fliačikmi. Celá cuketa je potom zdobená tmavým rebrovaním.
Cuketa Golden Rush na prvý pohľad zaujme svojim výrazným zlatistým vzhľadom a plnou chuťou. Odroda Bianca di Trieste ponúkne vzhľad so zamatovo zeleným nádychom a ľahkým svetlým melírovaním. Plody môžu byť pomerne dlhé a majú valcovitý tvar. Spomenúť môžeme aj francúzsku odrodu kríčkovej cukety s označením Verte des Maraîchers, ktoré sa niekedy kvôli tvaru plodov prezýva cuketa veľryba.
Zaobstarajte si semienka cukiet a pustite sa do výsadby. U nás si môžete vyberať hneď z niekoľkých populárnych druhov
Pestovanie cukiet
Ako sme už spomínali, pestovanie cukiet je skutočne jednoduché. Najlepším obdobím na výsadbu cukiet do záhrady je zhruba druhá polovica mája. Každopádne by už v tomto čase nemali panovať prízemné mrazíky. Pokiaľ sa teplota pôdy pohybuje okolo aspoň 16 °C, je možné výsev vykonať priamo do zeminy. Prípadne si môžete cukety predpestovať.
Aby sa cuketám darilo, odporúčame použiť dostatočne priepustnú, humóznu a výživnú pôdu. Rovnako ako u tekvíc je výsadba cukety možná aj na hromade kompostu. V každom prípade však rastline zaistite slnečné stanovište. Za suchého počasia ju zalievajte odstátou (ideálne dažďovou) vodou. Na hnojenie môžete používať rastlinné výluhy bohaté na draslík alebo organické hnojivá.
Predpestovanie cukiet
V prípade pestovania cukety zo semienok sa často pristupuje k ich predpestovaniu, a to za oknom, v skleníku alebo parenisku. Potrebovať na to budete nádoby s priemerom aspoň 10 cm. Pamätajte na to, že korienky cukety potrebujú dostatočné množstvo priestoru. Do voľnej pôdy ich môžete premiestniť v momente, keď už nehrozia posledné mrazíky.
Pestovanie cukety v kvetináči
Láka vás pestovanie cukiet v nádobách? Potom verte, že to nie je nemožné a vy môžete svoju úrodu zberať napríklad aj na balkóne. Pri výseve cukiet do nádoby nezabudnite pôdu dôkladne zvlhčiť. Semená umiestnite zhruba 2,5 cm hlboko.
Rastline sa všeobecne bude dariť v prípade, že jej doprajete dostatok slnka. Vhodné sú preto najmä balkóny a terasy umiestnené na južnej alebo západnej strane domu. Pamätajte tiež na dôkladnú zálievku, pozor si ale dajte na premokrenie pôdy. Aby ste tomu predišli, môžete na dno umiestniť napríklad vrstvu štrku, perlitu alebo keramzitu.
Vertikálne pestovanie cukiet
Keďže sú cukety popínavé rastliny, je možné pristúpiť k ich vertikálnemu pestovaniu. Týmto spôsobom zároveň minimalizujete riziko vzniku plesní, pretože listy budú lepšie schnúť a nebudú na sebe prilepené. Vďaka vertikálnej polohe budú tiež lepšie zavlažené.
K tomuto spôsobu pestovania môžete využiť napríklad obyčajnú drevenú paletu, stĺpiky a špagát alebo drôt. Paletu umiestnite šikmo tak, aby so zemou a stĺpikmi vytvorila pravouhlý trojuholník. Pritom paleta bude preponou tohto trojuholníka. Stĺpiky zakopte do zeme a pomocou drôtu či špagátu na ne priviažte paletu. Následne môžete cuketu zasadiť do pôdy či kvetináča.
Zaštipovanie cukiet
Zaštipovanie cukiet je potrebné vykonávať v prípade, že nemáte na pestovanie dostatok priestoru a stonky obtáčate okolo tyčiek alebo latkovej mreže (a teda uprednostňujete smer pestovania cukiet na vysoko). Vrcholové výhonky sa pritom zaštipujú v momente, keď cukety začnú oporu prerastať.
Kedy zberať cukety
Cukety je vhodné zozbierať v okamihu, keď dorastú dĺžky ideálne od 7 do 15 cm (maximálne 20 cm). Všeobecne platí, že menšie plody sú chutnejšie a krehkejšie. Pri zbere cukety pamätajte na to, že stonky aj listy rastliny môžu byť posiate ostňami či tuhými chlpmi. Vzhľadom k tomu si radšej vezmite na pomoc rukavice.
Akonáhle vonkajšia teplota klesne pod 4 °C, plody cukety už strácajú na kvalite a môžu mať poškodenú šupku. Vzhľadom na to je potrebné posledné plody zozbierať včas.
TIP: Cukety sa hojne využívajú napríklad v talianskej kuchyni, kde dopĺňajú mnohé pokrmy z paradajok. Prečítajte si, ako na pestovanie obľúbených paradajok a buďte pripravení na nadchádzajúcu sezónu.
Pestovanie čerešní - všetko pre bohatú úrodu
Kto by nemiloval čerešne. Toto ovocie sa právom radí k symbolom toho pravého leta. Či už si na nich s radosťou pochutnáte len tak, alebo sa ich rozhodnete pridať do obľúbenej bublaniny, určite neurobíte chybu. Ako na pestovanie čerešní, aby ste si mohli užiť skutočne bohatú úrodu priamo na vašej záhrade?
Druhy čerešní
Čerešňa patrí do čeľade Rosaceae - ružovitých. Existuje pritom nepreberné množstvo kultivarov čerešní, ktoré je možné pestovať v záhrade. Všeobecne sa čerešne rozdeľujú na takzvané chrupky a srdcovky. Chrupky sú chrumkavejšie a kyselkavejšie, zatiaľ čo srdcovky sú charakteristické skôr svojou šťavnatosťou a sladšou chuťou.
Dôležitý je aj správny výber podpníka. Do menšej záhrady vyberajte samoopelivé druhy a nízke podpníky. Pre veľké záhrady môžete zvoliť podpník z čerešne vtáčej. Čerešne sú väčšinou cudzoopelivé. Pre bohatú úrodu treba teda vysadiť dva stromy a zvoliť vhodného opeľovača pre daný kultivar. Zistite viac o tom, aké voliť podpníky pre čerešne v našom článku.
Chrupky
Medzi odrody zo skupiny chrupiek je možné zaradiť napríklad čerešňu Napoleonovu, ktorá je vhodná skôr pre chránené polohy. Vyžaduje pôdu bohatú na živiny, potom sa vám odvďačí svojimi veľkými a atraktívnymi plodmi.
Do vyšších a chladnejších polôh je vhodná napríklad čerešňa Hedelfingenská, ktorá patrí všeobecne medzi otužilejšie čerešne. Jej plody sú tmavo hnedočervené.
Čerešňa Burlat nemá zvláštne nároky na pôdu, avšak vyžaduje teplé a slnečné stanovište dobre chránené pred vetrom. Medzi veľké výhody tejto čerešne možno zaradiť fakt, že jej plody nemajú tendenciu vplyvom dažďa praskať.
Čerešňa Van ponúkne veľkú výnosnosť, pričom sa skvele hodí do rôznych oblastí a pôd. Je tiež odolná voči mrazu.
Čerešňu Sam môžete zasadiť na prakticky všetky stanovištia. Je však trochu citlivejšia na mráz a občas môže praskať.
Srdcovky
Medzi populárne odrody z kategórie srdoviek môžeme zaradiť čerešňu Karešovu, ktorej sa bude dariť najmä na teplých stanovištiach. Vyžaduje dostatok vlahy, ale nemá tendenciu trpieť červivosťou či vrtivkou čerešňovou.
Čerešňa Gaštanka je skvelou voľbou pre priamu konzumáciu. Pôdu je možné voliť stredne ťažkú, pričom tento ovocný strom odoláva mrazu. Plody nemajú tendenciu príliš praskať.
Čerešňa Rivan sa radí k najskorším srdcovkám. Z hľadiska pôdy vyžaduje stredne ťažký variant, staviť môžete na chladnejšiu polohu. Plody len málo praskajú a táto čerešňa je taktiež veľmi odolná voči mrazu.
Vhodní opeľovači čerešní:
Všetky višne sú samoopelivé.
U nás nájdete lahodné odrody čerešní a višní, ktoré sú pripravené na pestovanie vo vašej záhrade. Zaobstarajte si obľúbnú odrodu a pustite sa do výsadby
Ako zasadiť čerešňu
Čerešňa má rada teplú hlbokú pôdu s dostatkom vápnika. V čase kvitnutia je citlivá na mrazíky a rovnako tak jej nerobia dobre ani veľké mrazy v zimných mesiacoch. Rovnako sa jej príliš nedarí v premokrenej pôde.
Pred samotnou výsadbou čerešne do záhrady treba odstrániť odumreté korene stromčeka a namočiť ho do vody (aspoň na dve hodiny). Pamätajte na to, že väčšina mladých stromčekov potrebuje v ranej fáze oporu, použiť môžete kôl. Pôdu nezabudnite dôkladne zaliať. Po vsiaknutí vody je možné ešte miesto výsadby zamulčovať kôrou či lístím. A kedy sadiť čerešňu? Buď na jar, alebo na jeseň. V chladných oblastiach a na severe odporúčame výsadbu voľnokorenných stromov na jar.
Ako hlboko zasadiť čerešňu
Pre výsadbu čerešne samozrejme bude potrebné vyhĺbiť dostatočne veľkú jamu. Tá by mala byť primeraná veľkosti koreňov, ktoré strom má. Všeobecne môžeme povedať, že by jama mala byť zhruba 40 cm hlboká a 70 cm široká.
Ako vypestovať čerešne z kôstky
Ak si chcete vypestovať čerešňu z kôstky, postupujte nasledovne. Akonáhle čerešňu skonzumujete, kôstku dôkladne očistite. Následne ju nechajte na suchom a teplom mieste vyschnúť. Vyhnite sa ale tomu, aby ste ju umiestnili na priame slnečné svetlo.
Vysušenú kôstku zabaľte do mierne vlhkého papierového obrúska. Následne ju vložte do igelitového vrecka alebo sklenenej nádoby a umiestnite do pivnice alebo chladničky zhruba na 3 mesiace. Pravidelne ale kontrolujte, či nedochádza ku klíčeniu. Ak nejaké klíčky objavíte, odstráňte ich.
Po troch mesiacoch kôstku vezmite a vložte ju do misky či plytkého kvetináča. Semienko nedávajte príliš hlboko a čo sa týka pôdy, voľte skôr piesočnatú zmes. Takto zasadenú kôstku môžete umiestniť na okenný parapet, alebo do skleníka. Pamätajte na to, aby na ňu po celý deň svietilo slniečko a aby mala dostatok tepla. Dajte si tiež pozor na to, aby pôda nevyschla.
Zhruba po dvoch týždňoch by ste mali zaznamenať rast sadenice. Akonáhle povyrastie a bude mať dva rady listov, môžete ju presadiť do väčšieho kvetináča. K presadeniu na záhradu však pristúpte až po roku na jar. Takto vypestovanú čerešňu umiestnite na plné slnko.
Kedy strihať čerešňu
K strihu čerešne je najlepšie pristupovať v čase vegetácie. To znamená buď neskôr na jar, od začiatku doby kvitnutia do doby odkvitnutia, alebo počas zberu plodov či tesne po zbere. Práve v čase vegetácie je totiž strom najvitálnejší a tieto zásahy dokáže lepšie a rýchlejšie zaceliť ako počas kľudového obdobia.
Rez čerešne
K prvému rezu čerešne spravidla dochádza hneď po výsadbe a zasadení stromu. Ide o takzvaný výchovný rez, ktorý určuje, ako bude strom vyzerať. Nasleduje rez udržiavací, ktorého cieľom je podporiť kondíciu stromu. Mal by zodpovedať prirodzenému stavu a rastu daného druhu.
Kedy prerezávať čerešňu
Počas prerezávania čerešne strom zbavujeme poškodených, slabnúcich či umierajúcich vetiev. Zároveň je možné odstrániť choré či hmyzom napadnuté časti stromu. Tento rez je vhodné vykonávať počas vegetačného obdobia.
Jarný rez čerešne
Pokiaľ sa chcete pustiť do jarného rezu čerešne, robte ho najskôr v plnom kvete. V rámci tohto kroku môžete formovať tvar koruny, aby sa do nej dostalo čo najviac slnka. Zároveň môžete týmto spôsobom podporiť, aby sa vetvy svojou vlastnou váhou neohýbali smerom dole.
Oproti tomu počas leta môžete odstraňovať nové prírastky, ktoré rastú priamo nahor či do strán, a ktoré križujú ostatné vetvy. Pri letnom reze čerešne je možné tiež odstrániť všetky nepotrebné letorasty.
Pestovanie višne je prakticky totožné
Pestovanie višne je v mnohom podobné ako v prípade čerešne. Predsa len sa jedná o veľmi príbuzné ovocné stromy. Len višňa v porovnaní s čerešňou nie je taká náročná na podmienky prostredia. Rovnako ako čerešňa ale nemá rada studené a uzavreté polohy. Spôsob vykonávania rezu je u čerešní a višní totožný. Nelíši sa ani spôsob pestovania z kôstky a následného sadenia do pôdy.
TIP: Čo tak si okrem čerešne do záhrady zasadiť napríklad taký figovník? Túto sladkú pochúťku je ľahké si zamilovať. Prečítajte si všetko o pestovaní figovníka.
Chren pestovanie - pálivá delikatesa z vlastnej záhrady
Štipľavá surovina s charakteristickou chuťou, ktorá nachádza široké uplatnenie nielen v slovenskej kuchyni. Presne taký je chren, ktorého pestovanie hravo zvládnu aj začiatočníci. Dariť sa mu bude nielen v záhradnom záhone, ale aj v kvetináči alebo napríklad PVC trubke. Zistite, ako ho zasadiť a kedy je ten správny čas na jeho zber.
Pestovanie chrenu
Chren sa radí medzi nenáročné rastliny na pestovanie. Pestuje sa najmä ako jedinečná pochúťka, ktorá nachádza hojné využitie v kuchyni. Veľakrát sa chren prezýva aj ako slovenský ženšen a býva využívaný napríklad pri kašli sprevádzanom zahlienením. Celkovo tiež prispieva k posilneniu organizmu a využíva sa preto pri chrípke či prechladnutí.
Chren patrí medzi vytrvalé rastliny z čeľade kapustovitých. Pýši sa mohutným dužnatým koreňom s valcovitým tvarom, z ktorého vyrastá niekoľko stebiel. Rastlina chrenu disponuje dlhými zúbkatými listami, ktoré môžu dorastať až do dĺžky 50 cm a šírky 20 cm. Zrelé korene chrenu môžu byť dlhé až 40 cm a široké 6 cm. Ich hmotnosť môže dosahovať až 500 gramov.
Výsadba chrenu
Chren je možné pestovať dvoma spôsobmi - jednoročným a viacročným. Pri jednoročnom pestovaní by korene vhodné na sadenie mali byť asi 1 cm hrubé. Tie si pripravíme už na jeseň a označíme si ich horný koniec. Na zimu ich môžeme uložiť do pivnice. S príchodom jari treba odtrhnúť tenké korienky a narezať asi 20 cm dlhé odrezky. Tieto odrezky sa následne sadia mierne šikmo do zeminy do hĺbky zhruba 15 cm. Označený vrchol by mal smerovať k povrchu pôdy. Zhruba na konci júna treba korene odhrnúť a odstrániť z nich tenké korienky v strednej časti. Potom ich opäť prihrnieme.
Pokiaľ sa rozhodnete pre viacročné pestovanie chrenu, opäť budete potrebovať koreňové odrezky. Tentoraz by však mali byť hrubé zhruba 2 cm a dlhé 10 cm bez vegetačného vrcholu. Tieto odrezky sadíme do pôdy na jeseň alebo skoro na jar, a to do hĺbky zhruba 15 cm. Akonáhle sa objavia výhony, zeminu odhrnieme až k odrezku a odkopeme takmer všetky výhony (necháme iba dva). Rovnako je potrebné odstrániť postranné korienky. Zeminu späť prihrnieme a celý postup ďalej zopakujeme v lete.
Zasaďte si chren dedinský do svojej záhrady. Je nenáročný a s jeho pestovaním si poradí prakticky každý
Pestovanie chrenu na záhrade
Výsadba chrenu do záhona v záhrade patrí pravdepodobne medzi najpopulárnejšie spôsoby pestovania tejto rastliny. Chrenu sa najlepšie darí na slnečnom alebo polotienistom stanovisku. Z hľadiska pôdy voľte vlhkú a bohatú. Ideálne je pôdu tiež prehnojiť vyzretým kvalitným kompostom. Pamätajte na to, aby ste rastline dopriali dostatok miesta, pretože jej koreňový systém môže byť skutočne bohato rozvetvený.
Pestovanie chrenu v nádobe
Menej častým spôsobom pestovania chrenu je použitie nádoby. Nie je to nemožné, len treba pamätať na to, že vo veľkej nádobe sa mu bude prirodzene dariť lepšie ako v stiesnenom priestore. Pokiaľ ho vysadíte do menšieho kvetináča, riskujete, že jednotlivé korene nedosiahnu takú veľkosť. Výhodou tohto riešenia je však fakt, že svoju záhradu ochránite pred „chrenovou inváziou“. Z hľadiska veľkosti voľte kvetináč s výškou aspoň 40 cm a priemerom 40 až 60 cm.
Pestovanie chrenu v pvc trubke
Originálny spôsob, ktorý si u pestovateľov nachádza stále viac svojich priaznivcov. V tomto prípade sa používajú obyčajné PVC rúrky zapustené v pôde. Výhodou riešenia je fakt, že môžete dosiahnuť úrodu skutočne gigantických koreňov. Rastlina totiž v takom prípade nemá ako vypúšťať bočné výhony.
Kedy sa zberá chren
Chren sa zberá čo najneskôr na jeseň v momente, keď rastline zhnednú listy a živiny sa sťahujú do koreňov. Silné veľké korene môžete využiť na konzumáciu, menšie korene si môžete ponechať pre opätovnú jarnú výsadbu (v prípade, že sa rozhodnete pre jednoročné pestovanie). Na uskladnenie plodín je možné využiť bedňu s pieskom, ktorú umiestnite do pivnice. Pri uložení v chladničke má chren tendenciu rýchlo vyschnúť a stratiť arómu.
Ako pestovať wasabi
Najmä v ázijskej kuchyni nachádza uplatnenie wasabi, ktorému sa inak hovorí aj japonský chren. Podzemok sa využíva do typických japonských pokrmov, ako je sushi, sashimi či rezance.
Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie wasabi na záhrade, vyberte tejto rastline polotienisté stanovište v blízkosti vodných tokov (napríklad blízko záhradného jazierka). Pamätajte na to, že wasabi neznesie mrazy. Na zimné mesiace je preto potrebné rastlinu presťahovať na iné miesto, pričom okolitá teplota by nemala presiahnuť 18 °C. Wasabi vyžaduje stálu zálievku, a to aj v zime. Na prvý zber wasabi si budete musieť dva roky počkať, kým chren dostatočne nedorastie. Potom si ale užijete jeho jedinečnú štipľavú chuť.
TIP: K jesennému obdobiu neodmysliteľne patrí nielen chren, ale aj tekvica. Zistite, ako na úspešné pestovanie tekvice a vyberte si odrodu, ktorá vám bude najviac vyhovovať.
Liečivé bylinky, poklady našich záhrad - časť 2.
Vo vašej záhrade nemusíte pestovať len okrasné rastliny, ale aj zaujímavé liečivé bylinky. V prvej časti tohto článku sme si povedali viac o pestovaní bazalky a medovky. V druhej časti sa podrobne zameriame na ďalšie dve bylinky, a to konkrétne tymian a mätu.
Tymián pestovanie
Pestovanie tymiánu je pomerne nenáročné a zvládnete to vonku aj doma. Táto bylinka svoje početné využitie nachádza najmä v kuchyni. Pýši sa totiž výraznou chuťou a arómou, vďaka čomu skvele dopĺňa pokrmy z hydiny či zveriny. Perfektne tiež podporí chuť tradičných paštét, bylinkového masla alebo napríklad plnky. Pokiaľ tymián použijete ako obrubu kvetinového či zeleninového záhonu, skvele s ním odradíte slimáky.
Tymián druhy
Medzi najčastejšie pestované druhy tymiánu sa radí tymián obyčajný, ktorý sa v kuchyni ako korenie používa najčastejšie. Stretnúť sa môžete s jeho širokolistou a úzkolistou odrodou. Z ďalších pestovaných druhov možno spomenúť napríklad tymián citrónový, ktorý sa pýši výraznou citrónovou arómou. Hojne sa používa pri príprave rýb alebo napríklad na dochutenie šalátov. Spomenúť musíme tiež tymián rascový, ktorý má typickú rascovú vôňu. Svoje uplatnenie nachádza pri dochucovaní koreňovej zeleniny a mäsitých pokrmov.
Ako na výsev tymiánu
Tymián je možné pestovať buď priamo zo semienok alebo z predpestovaných sadeníc. V prvom prípade sa semienka vysievajú zhruba na konci marca. Semienka sa nezahŕňajú hlinou, iba sa ľahko pritlačia hrabľami. Akonáhle rastliny vzídu, môžeme ich vyjednotiť. Počas vegetácie treba rastliny okopávať a odstraňovať prípadnú burinu. Prvého zberu sa dočkáte zhruba v septembri toho istého roku.
Ak budete chcieť tymian pestovať z predpestovaných sadeníc, výsev sa vykonáva v novembri. Počas klíčenia je nutné povrch udržovať vlhký a vyklíčené rastliny chrániť pred zimou. Sadenice môžete do voľnej pôdy premiestniť zhruba začiatkom mája.
Tymian kvitne od mája do júla. Na jeho zbieranie je najvhodnejšie pristúpiť tesne pred rozkvetom, kedy obsahuje maximálne množstvo aromatických látok.
Tymián pestovanie vonku
Pri pestovaní tymiánu vonku myslite na to, že sa tejto bylinke darí najmä v teplejších oblastiach na južných svahoch, ktoré sú dobre chránené pred vetrom a zimou. Táto bylinka veľmi dobre znáša suché podnebie, vlhké alebo premokrené pôdy neznáša. Z hľadiska pôdy voľte ľahkú, kyprú, piesočnatohlinitú, ktorá je dobre zásobená humusom a vápnom. V našich podmienkach dokáže tymián v záhone prezimovať, ale odporúčame ho prekryť čečinou.
Pestovanie tymiánu v kvetináči
Tymián je možné bez problémov pestovať nielen voľne v záhrade, ale aj v nádobách. V takom prípade je potrebné pamätať predovšetkým na správny spôsob zalievania. Tymian v kvetináči je vhodné zalievať do podmisky, do ktorej môžete umiestniť niekoľko kamienkov, aby kvetináč nikdy nestál priamo vo vode. Pokiaľ máte kvetináč umiestnený vonku, odporúčame ho na zimné obdobie preniesť dovnútra. Čo sa týka veľkosti a tvaru nádoby, voľte skôr širšie a nie príliš hlboké kvetináče.
Ako strihať tymián
Tymián môžete v priebehu roka používať ako čerstvé korenie. Pravidelným zastrihovaním navyše rastlina zosilnie a zhustne. Kedy strihať tymián, aby sa budúci rok rastlina rozvetvila silnejšie? Ideálne na začiatku jesene, a to zhruba v dvoch tretinách dĺžky. Tieto odstrihnuté časti môžete usušiť.
Prezrite si rôzne druhy tymiánu a vyberte si medzi nimi ideálneho adepta na pestovanie.
Mäta pestovanie
Mäta sa právom radí k tým najmenej náročným bylinkám na pestovanie. Aj z toho dôvodu sa teší obrovskej popularite. Zasadiť si ju môžete ako do bylinkového záhona, tak aj do kvetináča či inej nádoby. Svoje uplatnenie nájde najmä v kuchyni. Pomocou tejto bylinky môžete ozvláštniť najrôznejšie nápoje alebo si napríklad pripraviť lahodný večerný čaj. Mäta totiž napomáha relaxácii a spánku.
Aké druhy mäty existujú
Medzi najobľúbenejšie druhy mäty je možné jednoznačne zaradiť mätu piepornú, ktorá disponuje vysokým obsahom esenciálnych olejov, skvele odoláva chladu a je nenáročná na pestovanie. Popularite sa teší aj mäta zelená, ktorá vyniká svojou vysokou intenzitou vône. Mäta dlholistá taktiež zaujme intenzívnou vôňou, ktorá priťahuje rôzne druhy hmyzu. Používa sa v prírodnej medicíne.Mäta zázvorová má jemnú zázvorovú arómu, mäta jablčná zase zaujme ľahkou jablčnou chuťou. Marocká mäta sa spoločne so zeleným čajom konzumuje u beduínov. Brazílska mäta sa prezýva kubánske oregano a často sa využíva v thajskej a kubánskej kuchyni.
Ako na výsev mäty
Mäta je trvalka, ktorej výška môže dosahovať až 75 cm. Môžete si ju vypestovať zo semienok, v takom prípade sa ale pripravte na to, že to trvá pomerne dlho. Semená mäty sa vysádzajú na jar alebo na jeseň, kedy ich iba jemne zatlačíte do substrátu. Klíčenie je možné zaznamenať zhruba po 14 až 21 dňoch a pamätať je potrebné na to, aby okolitá teplota dosahovala aspoň 20 °C. Vyrastené rastlinky potom môžete premiestniť na záhon.
V našom e-shope nájdete sadenice aj semienka mäty. Sami si teda môžete vybrať, pre aký variant pestovania sa rozhodnete.
Mäta pestovania v kvetináči
Pri pestovaní mäty v kvetináči pamätajte na pravidelnú a dostatočnú zálievku. Počas leta ju môžete niekoľkokrát prihnojiť organickým hnojivom. Pri pestovaní mäty v nádobe môžete priepustnú pôdu zmiešať s rašelinou. Myslite na to, že táto bylinka potrebuje svetlo, ale nevyžaduje priame slnko. Rozhodnúť sa môžete napríklad na pestovanie mäty na balkóne v nádobe, alebo kvetináč umiestniť na parapet do vašej kuchyne.
Mäta pestovanie vonku
Mätu môžete bez problémov sadiť rovno do záhona, pretože v našich podmienkach dokáže väčšinou hravo prečkať aj zimné mesiace. Na druhej strane nevýhodou takéhoto kroku môže byť jej pomerne veľké invazívne správanie. Mäta má tendenciu sa rozrastať a vytláčať ďalšie pestované rastliny. Vzhľadom na to je vhodné ju v takom prípade sadiť aspoň 30 cm od ostatných rastlín.
Nezabudnite si prečítať aj tretiu časť o pestovaní byliniek.
TIP: Bylinková špirála je jedným zo skvelých spôsobov, ako tymián aj mätu v záhrade zasadiť a navyše ušetriť priestor. Zistite, ako ju vytvoriť.
Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.
Pestovanie melónov - sladká pochúťka zo záhrady
K letným mesiacom neodmysliteľne patrí melónová sezóna. Väčšina ľudí pritom na túto osviežujúcu pochúťku nedá dopustiť. Pokiaľ sa do tejto skupiny osôb radíte aj vy, skúste si melón vypestovať sami. Ako na to a na čo si dať pozor?
Aké druhy melónov existujú?
Všeobecne rozlišujeme dva základné druhy melónov – vodný a cukrový. Obe skupiny pritom vyzerajú na prvý pohľad trochu odlišne. Rozdiel tiež spočíva v ich dužine, ktorá má v oboch prípadoch inú štruktúru, chuť aj vôňu.
Vodné melóny sú zvonku zelené, vo vnútri ružovo červené s typickými čiernymi semenami. Existujú však aj kultivary bez semien, ktoré bývajú väčšinou sladšie. Stretnúť sa môžete aj s vodným melónom s netradičnou žltou dužinou, ktorý má vysoký obsah prírodného cukru.
Cukrových melónov existuje hneď niekoľko druhov a neustále dochádza k ich šľachteniu. Medzi najznámejšie cukrové melóny môžeme zaradiť napríklad Galia, ktorý svojou chuťou pripomína nektarinku. Popularite sa teší aj melón Cantaloupe, ktorého plody bývajú malé a chuťovo pripomína ananás. Spomenúť môžeme tiež Honeydew so sladkastou medovou chuťou žltej dužiny alebo sladký Piel de Sapo.
Chcete si v záhrade vypestovať sladké melóny, ktorými pohostíte svoju rodinu či priateľov? Zaobstarajte si kvalitné semienka pre vašu výsadbu
Melón pestovanie
Pestovania melónov sa nemusíte obávať. Rozhodne neplatí, že by sa tejto rastline u nás darilo iba v južných oblastiach. Kľúčová je skôr správna voľba odrody pre konkrétnu nadmorskú výšku a podnebie. Obľube sa teší pestovanie melónov v nádobe, skleníku aj voľne v záhrade.
Ako na predpestovanie melónov
Aby sa melónom darilo, je na mieste najprv pristúpiť k ich predpestovaniu. Sadeničky melónov si môžete vypestovať sami zo semienka. A to tak, že ich umiestnite do vhodnej nádoby do hĺbky zhruba 1 cm pod povrch zeminy. Čas na pestovanie melónu zo semienka prichádza zhruba na konci marca alebo v apríli. Teplota v čase klíčenia by mala byť aspoň 20 °C. Sadeničky pravidelne zalievajte, ale dávajte si pozor, aby ste ich nepremokrili.
Kedy na výsev melónov
Predpestované sadeničky melónov môžete do záhrady premiestniť najskôr v polovici mája. Kľúčové je, aby už v tomto období nehrozili mrazíky. Do pripraveného skypreného záhona vyhĺbime jamu a na dno umiestnime kompost či dozretý organický hnoj. Sadeničku potom vložte do jamy a zahrabte ju zeminou. Do jednej takej jamky môžete zasadiť dve až tri sadeničky. Záhon môžete tiež prikryť netkanou textíliou alebo fóliou, ktorá bude priťahovať slnečné lúče a akumulovať v sebe teplo.
Pestovanie melónov v kvetináči
Ak sa chcete pustiť do pestovania melónov na balkóne, môžete tak urobiť pomocou vhodnej nádoby. Tá by mala byť priestranná a jej hĺbka by mala byť aspoň 65 cm. Rozmer je v tomto ohľade dôležitý a platí, že čím väčší, tým lepší. Vzhľadom na to, že bude mať melón v nádobe pomerne málo priestoru, vytvorte mu oporu, po ktorej bude môcť rastlina šplhať.
Pestovanie melónov v skleníku
Do skleníka môžete sadeničky spravidla vysadiť na prelome apríla a mája. Všeobecne sa odporúča umiestniť tu jednu sadenicu na zhruba 150 cm. Pamätajte, že skleník je nutné nechávať z času na čas otvorený, aby sa do neho dostal hmyz a mohol kvety opeľovať. Počas rastu pamätajte na dostatočnú zálievku, ale dávajte pozor na to, aby sa rastlina nepodmáčala. Akonáhle plody dozrievajú, môžete zálievku ukončiť.
Pestovanie melónov na záhrade
Pokiaľ sa rozhodnete pre sadenie melónu na záhrade, voľte slnečné miesto, ktoré je dobre chránené pred vetrom. Pamätajte na to, že melóny budú v záhrade potrebovať veľa miesta, pretože ich listy sa značne rozrastú.
Melóny obsahujú veľa vody, preto ju tiež vo veľkej miere potrebujú. Zalievajte ich preto aspoň raz týždenne, v horúcich mesiacoch môžete intenzitu zálievky zvýšiť. Akonáhle sadenice prekorenia do pôdy, môžete pristúpiť k prihnojovaniu. V čase kvitnutia je možné aj do zálievky nariediť hnojivo na paradajky.
Výsadba melónov a zber
Melóny spravidla začínajú kvitnúť začiatkom leta. Zhruba na konci augusta sa potom môžete tešiť na prvú úrodu. Zrelý melón spoznáte podľa toho, že mu zaschnú stonkové úponky. Šupka zrelých melónov je lesklá a v mieste styku s pôdou má žltkastú farbu. Pri poklepaní budete počuť dutý zvuk.
Zaštipovanie melónov
Vodné melóny sa zaštipovať nemusia. Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie cukrových melónov, tie je treba zaštipovať za 3. listom. Postranné výhony sa potom zaštipujú za 5. až 6. listom.
Vyskúšajte vrúbľovaný melón
Vrúbľované melóny v sebe spájajú hneď dve hlavné výhody. Hlavne sa jedná o nízky výskyt hubových chorôb, s ktorými sa pestovatelia melónov môžu stretávať. Druhým dôvodom vrúbľovania melónov je zvýšenie ich výnosu, pretože vrúbľovaná rastlina dokáže priniesť aj viac ako 80 kg plodov. A v neposlednom rade musíme zdôrazniť aj nižšie nároky na pestovanie.
Vrúbľovaný melón pestovanie
Pri pestovaní vrúbľovaného melónu je na mieste najskôr pristúpiť k ich predpestovaniu. Prípadne si môžete kúpiť sadenice vrúbľovaných melónov, ktoré bývajú v našom e-shope dostupné vo vhodnom čase na výsadbu.
U sadeníc vrúbľovaných melónov sa zeminou zasypáva iba podnož. Miesto vrúbľovania musí vyčnievať nad povrch, aby nedošlo k zakoreneniu. Ak sa napriek tomu melón pokúsi zakoreniť, treba mu korienky opatrne odstrániť. Vrúbľovaný melón umiestnite na slnečné stanovište a zvoľte ideálne pôdu vhodnú na pestovanie zeleniny. Hneď po výsadbe je tiež vhodné melóny dôkladne zaliať a pamätať na zálievku aj počas vegetácie.
Vedeli ste, že melón je zelenina a nie ovocie? Je jedno, koľko cukru obsahuje. Patrí do skupiny, kde patrí aj patizón, baklažán, tekvica, cukety, paradajka a paprika, teda do plodovej zeleniny.
TIP: Nebojte sa vo svojej záhrade experimentovať. Okrem melónov sa môžete pustiť napríklad do pestovania obľúbenej reďkovky.
Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.
Pestovanie tekvice - úžitok aj krása v jednom plode
Tekvica obyčajná, latinsky známa ako Cucurbita pepo, je najznámejší a najviac rozšírený druh z rodu tekvíc. Ide o rastlinu pôvodom zo strednej Ameriky, ktorá sa teraz pestuje po celom svete. Tento druh tekvice je veľmi variabilný, čo znamená, že existuje mnoho odlišných odrôd a typov.
Rastliny Cucurbita pepo môžu byť buď popínavé alebo pôdopokryvné, s veľkými, svetlo zelenými listami a žltými kvetmi. Plody môžu byť rôznych tvarov, veľkostí a farieb, od malých, okrúhlych, zelených až po veľké, pretiahnuté, oranžové. Takmer všetky varianty sú jedlé, aj keď ich chute sa môžu líšiť.
Tekvica obyčajná je veľmi obľúbená na kulinárske účely. Jej sladká dužina je využívaná v mnohých receptoch, od polievok a koláčov po cestoviny a grilované pokrmy. Tekvica je tiež bohatá na vitamín A, vitamín C, vlákninu a draslík. Semená, ktoré sú tiež jedlé, obsahujú zdravé tuky, bielkoviny a rôzne minerály. Jedlé sú dokonca aj kvety.
Druhy tekvice
Hokkaido
Tekvica Hokkaido je jedným z obľúbených typov tekvíc, ktorý patrí do druhu tekvica obyčajná. Pochádza z Japonska a je známa pre svoju malú až strednú veľkosť, sýto oranžovú farbu (niekedy zelenú) a hladkú kôru.
Dužina Hokkaida je pevná, sladká a mierne oriešková, čo ju robí vhodnou na rôzne kulinárske účely. Často sa používa v polievkach, pečená, dusená alebo ako príloha. Tekvica Hokkaido je tiež veľmi zdravá, obsahuje mnoho vitamínov, minerálov a vlákninu.
Jej obľuba stále rastie, nielen vďaka vynikajúcej chuti, ale aj vďaka skutočnosti, že na rozdiel od niektorých iných druhov tekvíc, nemusí byť pred varením lúpaná, čo zjednodušuje prípravu.
Špagetová tekvica
Špagetová tekvica je ďalšia odroda tekvice, ktorá je známa pre svoje unikátne vlastnosti. Ako názov napovedá, dužina tejto tekvice sa po uvarení mení na vlákna, ktoré pripomínajú špagety.
Špagetová tekvica má obvykle oválny tvar a svetlú, žltú až krémovú farbu. Dužina je mierne sladká s jemnou textúrou. Táto odroda tekvice je veľmi obľúbená ako nízkokalorická alternatíva k tradičným cestovinám a je často podávaná s omáčkou alebo ako príloha. Je tiež bohatá na mnoho vitamínov a minerálov, ako je vitamín C, vitamín B6, draslík a vápnik. Je tiež jednoduchá na prípravu - stačí ju rozpoliť, vybrať semená a uvariť v rúre alebo na pare.
Maslová tekvica
Maslová tekvica je ľahko rozpoznateľná vďaka svojmu charakteristickému hruškovitému tvaru a hlboko oranžovej farbe dužiny. Maslová tekvica je veľmi obľúbená v kuchyni vďaka svojej bohatej, sladkej chuti.
Jej dužina je krémová a jemná, čo ju robí skvelou voľbou pre polievky, pečené pokrmy, rizoto alebo ako prílohu. Maslová tekvica je tiež výborným zdrojom vitamínov A a C, vlákniny a draslíka. Jej semená sú tiež jedlé a môžu byť pražené ako chutná a zdravá desiata. Je veľmi obľúbená počas jesenných a zimných mesiacov, kedy je jej chuť a nutričná hodnota na vrchole.
Tekvica veľkoplodá Goliáš
Latinsky známa ako Cucurbita maxima 'Goliáš', je druh tekvice, ktorá je známa pre svoju obrovskú veľkosť. Niektoré odrody tohto druhu môžu dosahovať hmotnosť až niekoľko sto kilogramov, čo ich robí obľúbenými účastníkmi súťaží o najväčšiu tekvicu.
Táto tekvica má typicky guľatý až oválny tvar s hladkou, svetlo oranžovou šupkou. Dužina je tiež oranžová, s jemnou a sladkou chuťou.
Pre svoju veľkosť je táto tekvica často používaná na dekoratívne účely, napríklad na vyrezávanie veľkých Halloweenových lampiónov. Aj napriek tomu je tekvica veľkoplodá Goliáš jedlá a môže byť použitá v mnohých kulinárskych receptoch, najmä na zaváranie.
Tekvica cuketa
Je ďalšia odroda tekvice obyčajnej. Je obvykle dlhá a tenká s hladkou, zelenou alebo žltou šupkou. Dužina cukety je biela až svetlo zelená s mierne sladkou až neutrálnou chuťou. Cukety sú veľmi obľúbené v kuchyni vďaka svojej všestrannosti. Môžu byť konzumované ako surové, tak varené, grilované, dusené alebo plnené.
Cukety sa tiež často používajú v receptoch na moussaku, ratatouille, cestoviny alebo ako prísada do šalátov. Sú bohaté na vitamíny A a C, draslík a vlákninu. Navyše sú nízkokalorické, čo ich robí populárnym výberom pre zdravé stravovanie. Cukety sú tiež obľúbené pre svoju rýchlu a jednoduchú pestovateľnosť, čo je ideálne pre záhradkárov všetkých úrovní.
Výsev tekvíc
Prvou možnosťou je vysievať si tekvicu priamo zo semienok, tou druhou potom vysádzať jednoducho rovno sadenice. Ak sa rozhodnete pre prvú možnosť, semená si nemusíte kupovať, použiť môžete aj tie, ktoré máte z minuloročných plodov, ak ich máte k dispozícii.
Tekvicu možno považovať za nenáročnú plodinu, ktorú pestujeme v prehriatej a dobre vyživenej pôde. Ideálna teplota na klíčenie je asi 20 až 25 °C. Potrebuje primárne priepustnú, stredne ťažkú pôdu s dostatkom humusu, ktorá bude bohatá na živiny. Tie im dodáte kompostom alebo maštaľným hnojom. Tekvicám sa napokon „páči“ aj priamo na komposte.
Ideálny čas nastáva na výsev už na konci apríla, pokračovať môžeme až do konca mája. Vysievať môžete rovno do záhona. V zemine vyhĺbime jamky, kam vysejeme 2 až 3 semená, ktoré vysievame do hĺbky 3 až 5 cm. Klíčenie môžete očakávať zhruba do 10 dní.
Predpestovanie tekvíc
Tekvice si môžeme tiež predpestovať. Konkrétne v prípade tekvíc však tento postup nemá žiadne zvláštne výhody. Manipulácia s rastlinami im totiž môže uškodiť, čo môže viesť dokonca až k zastaveniu ich rastu.
Odporučiť možno predpestovanie v chladnejších oblastiach, a to približne s predstihom 4 týždňov. Ideálne tak začíname už na začiatku apríla. Pestované rastliny je vhodné postupne otužovať. Sadenice následne pestujeme v spone 2 x 0,5 až 1 meter od seba. Vždy však záleží na odrode. U tých s veľkými plodmi môže byť vzdialenosť práve až 1 meter.
Predpestovanie tekvíc zvládnete aj Vy. Semienka tekvíc rôznych druhov a typov nájdete aj na našom e-shope
Kedy zasadiť tekvicu
Čo sa týka sadeníc, do záhona ich môžeme dať až po 15. máji, teda takzvane po troch zmrznutých. Dovtedy hrozia mrazy, ktoré by zatiaľ slabé rastliny jednoznačne mohli poškodiť.
Pokiaľ chceme svoje výpestky účinne chrániť proti nežiaducim vonkajším vplyvom, môžeme prekryť výsadbové miesto netkanou bielou textíliou. Tá dokáže chrániť sadeničky tekvíc predovšetkým pred spálením od slnka.
Ako pestovať tekvicu
Základnými podmienkami pre úspešné pestovanie tekvíc je ich dôsledné odburiňovanie a tiež pravidelná zálievka. Určite im tiež nevyhovuje tieň a vlhko.
Zálievku je vhodné vykonávať každý druhý deň, najlepšie navečer. Rastlina potom vodu pomerne dobre využije. Priebežne tiež skontrolujte, či rastlina nie je napadnutá plesňou. Pokiaľ už si to všimneme, musíme siahnuť po postreku.
A pozor, pokiaľ tekvicu pestujeme opakovane, musíme zakaždým zvoliť iné miesto. Tým zabránime nežiaducemu postupnému vyčerpaniu pôdy. Ale inak sú tekvice ochotné úspešne rásť takmer kdekoľvek, dariť sa im bude aj pri plote alebo pergole. Nehodí sa však do skleníka, kde by rýchlo utláčali ostatné rastliny.
Kedy zberať tekvicu
Ako poznáte, že je najvyšší čas tekvicu zozbierať? Je šupka tvrdá a matná? V takom prípade je už tekvica zrejme dobre zrelá. Týka sa to hlavne známej odrody hokkaido. Typické je pre túto fázu aj to, že sa na stonke sa tvoria praskliny a stopka zaschne.
Zvyčajná doba na zber tekvíc nastáva zhruba na konci prázdnin. Pokračuje až do konca októbra, najneskôr však musíme výpestky zo záhona pozbierať do príchodu prvých mrazíkov. Namrznutie by sa prepísalo do životnosti aj kvality dužiny.
Tekvica hokkaido pestovanie
Už spomínaná tekvica hokkaido všeobecne nevyžaduje žiadne špecifickejšie podmienky pre svoje pestovanie. To znamená, že ju môžete taktiež pestovať v stredne ťažkej pôde s dostatkom živín. Podobne aj hokkaido môže na kompost.
Potrebuje ďalej aj teplo a dostatok priestoru. Vysievajte ju preto na slnečné miesto vo vzdialenosti 1,2 až 1,5 metra od seba, a to do hĺbky okolo 3 až 5 cm. Ideálny čas na výsev je obdobie okolo polovice mája.
Opäť môžete teda zvoliť vysievanie priamo zo semien, a to z tých, ktoré kúpite v záhradníctve alebo vyberiete z tekvice, ktorú ste zužitkovali. A to aj z tej kúpenej, ak nemáte zatiaľ vlastné.
Kedy zberať tekvicu hokkaido
Prvé výpestky z vlastnej záhradky môžete u tekvíc hokaido očakávať koncom augusta. Na zrelosť u tohto druhu charakteristicky upozorňuje predovšetkým zaschnutá stopka. Plod by mal byť tvrdý s hladkou a pevnou šupkou a intenzívnou sýtou farbou.
Kedy konkrétne zberať? Počkajte si optimálne na slnečný a suchý deň. Aj v prípade tekvíc hokaido rozhodne platí, že im nijako nesvedčí mráz.
Okrasná tekvica pestovanie
Okrasné tekvice môžete taktiež pestovať na záhone, ale urobia „parádu“ napríklad aj na balkóne alebo na terase.
Podmienky, ktoré vyžadujú, sú podobne nenáročné ako u jedlých druhov, to znamená hlavne výživná pôda a dostatok slnka. Čas na výsev si vyhraďte v polovici mája. Nezabudnite dodržať rozostup 0,5 metra.
Aj okrasné tekvice možno predpestovať. Potom ich môžete vysievať do pripravených kvetináčov už na začiatku apríla. Pre úspešné klíčenie je nutné zaistiť sadeničkám hlavne svetlo a teplo.
Kedy zberať okrasné tekvice
Dozreté okrasné tekvice vyzerajú na záhrade skutočne krásne, ale môžete ich aj zozbierať a využiť na ďalšie zdobenie a kreatívne tvorenie. Potom ich nechajte jednoducho usušiť. Z jednej rastliny zozbierate dokonca okolo 10 až 15 plodov, tekvice tak možno považovať za veľmi výnosné.
Dozreté okrasné tekvice spoznáte rovnako ako ich jedlé „kolegyne“, teda že budú mať viditeľné praskliny na stonke a šupka sa stane tvrdou, drevnatou a bez lesku. Čas na zber prichádza v septembri a v októbri.
Okrasné tekvice
Okrasná tekvica je určitý typ tekvice obyčajnej, ktorý je obľúbený pre svoju estetickú hodnotu. Tieto tekvice sú obvykle menšie a majú rôzne tvary a farby, od bielej, zelenej, žltej až po rôzne odtiene oranžovej.
Okrasné tekvice sú často používané na vytváranie dekorácií pre jesenné aranžmány. Môžu byť vyrezávané do rôznych tvarov, maľované alebo zdobené na mnoho rôznych spôsobov, aby dodali domu alebo záhrade jesennú náladu. Tento typ tekvice je nevhodný na kulinárske využitie.
TIP: Hľadáte ideálnu letnú zeleninu, ktorú môžete konzumovať už za pár týždňov? Vysaďte si reďkovky! Viac sa o pestovaní reďkoviek dočítate na našom blogu.
Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.
Špargľa pestovanie - lahôdka nielen pre gurmánov
Špargľa lekárska (Asparagus officinalis) je obľúbenou sezónnou zeleninou, s ktorou sa stretneme v celom rade receptov. Na pultoch obchodov si za špargľu výrazne priplatíte, mnoho ľudí sa teda zaujíma o možnosti, ako si vypestovať špargľu na vlastnej záhradke.
Špargľa je vytrvalá bylina s drevnatým podzemkom, ktorá dorastá do výšky 40 až 150 centimetrov. Rastlina sa skladá z dužinatej stonky, už spomínaného drevnatého podzemku a fylokladií - jedná sa o útvary stonky, ktoré na pohľad pripomínajú listy, a tiež plnia ich funkciu. Na rastline však nájdeme aj pravé listy, tie sú ale redukované do drobných „šupín“ priliehajúcich k stonke.
Táto bylina je v strednej Európe pôvodným druhom. Rastie voľne aj v nížinách a na teplejších územiach Česka a Slovenska. Špargľu však nájdeme prakticky v celom miernom páse severnej pologule.
Pestovanie špargle
Pred samotným pestovaním je dôležité vybrať si vhodné miesto. Špargľa preferuje slnečné a dobre odvodnené pozemky s neutrálnou až mierne kyslou pôdou. Tá sa musí pred výsadbou riadne prekypriť a vyživiť (napríklad kvalitným kompostom). Špargľa má rozsiahly koreňový systém, ktorý zasahuje hlboko pod povrch. Nebojte sa teda záhon prekypriť skutočne hlboko, pokojne aj 90 centimetrov. Okrem zapracovania hnojiva pred výsadbou potom prihnojujeme organickým hnojivom ešte trikrát počas vegetačnej doby - v júni, júli a auguste.
Pravidelné zalievanie je kľúčové na udržanie vlhkosti v pôde. Tá je dôležitá najmä po výsadbe, kým špargľa riadne zakorení. Koncom prvého leta má už špargľa dostatočne silný koreňový systém a zalievame ho hlavne v období sucha.
Pre úspešné pestovanie špargle je kľúčový práve prvý rok, kedy musí rastlina dostatočne zakoreniť. V tomto roku sa ešte zberu nedočkáte, pretože všetky nadzemné výhony skracujeme, aby sme podporili správne zakorenenie.
V ďalšom roku už rastlina vytvorí silné a zdravé stonky, ktoré sa môžu zberať. Keď špargľa dosiahne výšku približne 20 až 25 centimetrov, môžete začať zber stoniek. Odrežte ich nad zemou, aby ste minimalizovali poškodenie rastliny.
Pestovanie špargle zo semena
Pestovanie špargle zo semienok vyžaduje určitú trpezlivosť a dodržiavanie správnych postupov. Najprv je potrebné pripraviť vhodnú pôdu – na klíčenie použijeme záhradný substrát s neutrálnym pH. Semená je možné predpestovať v skleníku alebo parenisku, a to ideálne na jar. Na vyklíčenie potrebujú stálu teplotu 20 stupňov. Ak chcete semienka vysievať priamo do záhonov, musíte počkať na koniec apríla až začiatok mája. V tomto prípade však hrozí, že na jeseň budú sadenice ešte drobné a korene nedostatočne silné.
Pred samotným výsevom máčajte semienka deň až dva v čistej vode. Potom ich zasejte do sadbovača s pripraveným substrátom (prípadne do kvetináčov či rovno do zeme, podľa vašich preferencií) a pravidelne zalievajte. Zemina musí byť neustále vlhká a dostatočne teplá.
Druhy špargle
Pri výseve či výsadbe môžete vyberať z troch typov špargle. Tie sa líšia nielen farbou, ale hlavne chuťou a vlastnosťami dôležitými pre správnu prípravu obľúbených receptov.
Požadované farby tiež dosiahnete správnym pestovaním. Ak sa nebavíme o šľachtených odrodách, môžeme povedať, že všetky farby sú vlastne jedným druhom s odlišným spôsobom pestovania. Zatiaľ čo biela špargľa sa pestuje zakrytá fóliou a svoju farbu získa vďaka absencii slnečných lúčov, zelená zasa pôsobením slnka obsahuje veľké množstvo chlorofylu, ktorý je za jeho sfarbenie zodpovedný.
Biela špargľa
Výhonky tejto špargle majú bielu farbu, sú silné, pevné a majú uzavreté hlavičky. Stretnúť sa môžete aj s bielo-fialovou špargľou. Toto sfarbenie získajú výhonky, ktoré rastú čiastočne v zemine a nad povrchom sa objavujú iba hlavičky. Biela špargľa je veľmi krehká a má jemnú chuť.
Zelená špargľa
So špargľou zelenou sa môžeme stretnúť aj v našej prírode. Okrem toho, že sú v strednej a južnej Európe optimálne podmienky na pestovanie, často tu tiež splaňuje. Celé výhonky vrátane hlavičiek majú trávovo zelenú farbu a hlavičky sú oproti bielej špargle mierne otvorené. Stonky bývajú tiež tenšie a mäkšie. Je obľúbená pre svoju sviežu a mierne horkastú chuť, vďaka ktorej sa dá po rýchlom sparení konzumovať prakticky samotná.
Fialová špargľa
Fialová špargľa sa pestuje rovnako ako zelená, ale zberáme iba hlavičky, ktoré sa ešte nestihli vyfarbiť a majú tak tmavo fialovú, miestami zelenú farbu. Hlavičky majú ľahko pikantnú a horkastú chuť.
Výsadba špargle
Pri výsadbe špargle najprv zvolíme vhodné stanovište a upravíme pozemok. Vyššie sme sa už zmienili o bohatom koreňovom systéme tejto byliny, ktorý siaha aj viac ako meter hlboko. Záhon teda pripravujeme podobne ako pre zemiaky. Odstránime všetku burinu, kamene a pôdu dobre prekypríme do hĺbky 50 až 90 centimetrov.
Potom vytvoríme hlboké brázdy, na ktorých dno dáme organické hnojivo – napríklad kompost alebo maštaľný hnoj. Hnojivo zapravíme tak, aby nám zostali približne 25 centimetrov hlbokej brázdy pre bielu a 15 centimetrov pre zelenú špargľu. Každá z nich musí byť navyše 20 centimetrov široká. Potom už môžeme umiestniť sadenice. Optimálny rozostup medzi jednotlivými rastlinami je 30-35 centimetrov pri bielej špargli a 25 centimetrov pri zelenej. Rozostupy medzi jednotlivými riadkami činia asi 1,5 metrov. Vďaka tomu majú rastliny dostatok priestoru a záhon sa dobre udržuje.
Po výsadbe nezabúdame na pravidelnú zálievku. Tá je nevyhnutná na správne zakorenenie mladých rastlín. Pôda by v prvom roku mala byť neustále mierne vlhká.
Priesady špargle
Špargľu nemusíme pestovať iba zo semienok, zakúpiť totiž môžete aj už predpestované sadenice. Uľahčíte si prácu s klíčením a predpestovávaním sadeníc, ktoré je navyše bez skleníka či pareniska náročné. Pri nákupe sa zamerajte na správny typ sadeníc - ak chcete pestovať bielu špargľu, je nutné, aby aj sadenice boli pestované pod fóliou, u zeleného naopak preferujeme bežnú výsadbu do záhona.
Predpestované priesady alebo semená špargle do vášho záhonu nájdete aj v našom e-shope
Zber špargle
V prvom roku po výsadbe nezberáme špargľu vôbec. V tejto chvíli iba odstraňujeme nadzemné časti, aby sme podporili rast koreňov, prípadne necháme rastlinu bez zásahu.
Prvý zber špargle vykonávame až v druhom, prípadne treťom roku po výsadbe. Začíname asi od polovice apríla, záleží na počasí a vzraste výhonov.
A ako zberať špargľu? Výhonky zberáme, keď sú asi 20-25 centimetrov vysoké. Optimálny priemer stonky je potom 1 až 2 centimetre. Na zber použite ostrý nástroj, napríklad záhradnícke nožnice, nôž a podobne – je totiž nevyhnutné dbať na to, aby bol rez čo najšetrnejší a rastlinu príliš nepoškodil. Výhony odoberáme asi 5 centimetrov nad zemou.
Zber špargle by sa mal vykonávať pravidelne, obvykle raz až dvakrát týždenne, nové výhony rastú rýchlo a v kuchyni ich najlepšie využijete, keď sú čo najmladšie a nemajú spodnú časť drevnatú. Doba zberu obvykle trvá niekoľko týždňov a končí obvykle koncom júna alebo začiatkom júla, kedy sa výhonky začínajú predlžovať a strácať na kvalite.
Dbajte na to, aby sa pri zbere nepoškodili iné časti rastliny. Pri správnom zbere a nastavení optimálnych podmienok pre rastliny môžete čerstvé výhonky zberať aj niekoľko rokov. Vyrastené, štvorročné a staršie kusy poskytnú za jednu sezónu až pol kilogramu špargle.
Využitie a príprava špargle
Špargľa má široké kulinárske využitie. Obľúbená je najmä vo Francúzsku a Taliansku, avšak na popularite naberá aj u nás. Jej svieža a ľahká chuť aj vysoký podiel vitamínov a minerálov z nej robia ideálnu surovinu pre jarné a letné pokrmy. Pripraviť ju môžete ako prílohu k mäsu, iba preliatu kvalitným olivovým olejom, maslovou či holandskou omáčkou, pridať ju do šalátov, uvariť z nej špargľový krém, rizoto, zeleninový tatarák, nátierku - možností je skrátka veľa.
TIP: Ďalšou typickou jarnou a letnou zeleninou je mladá mrkva. Rastie rýchlo, má sladkú chuť a jesť sa dá pokojne za surova. Ako si vypestovať zdravú a chutnú mrkvu sa dočítate na našom blogu.
-
Bezúdržbový živý plot
28. apríla 2025Túžite po zelenej ochrane súkromia, ale nemáte čas na pravidelné...
-
Netýkavka pestovanie
22. apríla 2025Netýkavky sa radia ku krásnym rastlinám, ktoré poznali už naše...
-
Pakost pestovanie
14. apríla 2025Pakost je obľúbená rastlina, ktorá sa objavuje v nejednej záhrade....
-
Rebríček pestovanie
7. apríla 2025Rebríček je nenáročná rastlina, ktorá sa stane perfektnou...
-
Najlacnejší živý plot - tipy ako a z ktorých rastlín
31. marca 2025Pustite sa do tvorby živého plotu a oddeľte určitý priestor prírodnou a...
-
Rýchlorastúce tuje
9. apríla 2025Záleží od ich zdravotného stavu. Nejaký čas budú pôsobiť neesteticky nakoľko už tam bude...
-
Hurmikaki - návod na pestovanie
9. apríla 2025áno, je to možné...
-
Strihanie a rez okrasných drevín a krov
9. apríla 2025Ostrihanie starej tamarišky môže byť trošku náročnejšie, ale je to možné, ak sa správne...
-
Rýchlorastúce tuje
9. apríla 2025Dobry den, prosim ak mam Tuje Smaragd, cca 4m vysoke, chcem ich zrezat na polovicu, ako sa nasledne...
-
Hurmikaki - návod na pestovanie
13. marca 2025Je mozné vysadit hurmikhaki po broskyni alebo po visni? ...