Posts tagged 'pestovanie zeleniny'

Hrach siaty, latinsky Pisum sativum, je veľmi významná hospodárska plodina. Radíme ju medzi strukoviny – struky skrývajú semená, ktoré majú široké využitie v potravinárskom priemysle. Ešte zelené sa dajú využiť ako chutná zelenina, po dozretí môžeme semená variť a ďalej spracovávať.

Pestovanie hrachu na balkóne, v záhrade, na záhonoch či na poliach nie je nijako náročné. V nasledujúcich riadkoch si priblížime, ako pestovať hrach, aké podmienky plodina vyžaduje, aké druhy poznáme a ako hrach vysádzať.

Pestovanie hrachu

Hrach vyžaduje neutrálne pH pôdy, optimálne je pH 6,5-7. Zemina by mala byť kyprá, vzdušná a dobre priepustná.
Stanovište volíme svetlé, priame slnko však môže semená aj celé rastliny zbytočne vysušovať. Rastliny chránime pred vetrom.
Zálievku aplikujeme pravidelne najmä po výseve, pri vzchádzaní rastlín, pri kvitnutí a nasadzovaní strukov.

Prihnojovanie hrachu nie je nutné. Rastlina si z pôdy dokáže získať pomerne dosť živín aj vďaka symbiotickým baktériám na koreňoch.

Pestovanie hrachu na záhrade

Výsadba hrachu do záhonov v záhrade je najbežnejší spôsob pestovania. Má však svoje úskalia, pričom tým najväčším je, že hrach nemožno na rovnakom mieste, ale ani vo väčšej vzdialenosti od tohto miesta pestovať skôr ako po troch rokoch. Dôvodom sú patogény chorôb alebo zárodky škodcov, ktoré sa môžu v pôde držať.

Pred výsevom záhon starostlivo zbavte buriny. Pôdu prekyprite a zapracujte kompost. Ďalšie hnojenie už nie je počas celej vegetačnej doby potrebné.

Pestovanie hrachu v kvetináči

Hrášok možno ľahko pestovať aj v kvetináči. Výhodou je nielen to, že ho môžete umiestniť na balkón, terasu alebo do skleníka, ale hlavne možnosť pestovať plodinu každoročne. Hrantíky naplníme každý rok čerstvým kvalitným substrátom zmiešaným s kompostom. Pri pestovaní postupujeme podobne ako pri pestovaní v záhonoch – pravidelne zalievame, nehnojíme a poskytneme rastlinám oporu na popínanie.

Do klasického kvetináča sa zmestia dva rady, pričom medzera medzi nimi je veľká asi 5 centimetrov. Rovná vzdialenosť by mala byť medzi jednotlivými semenami.

Čo pestovať po hrachu

Cyklus striedania plodín je pri hrachu dlhý najčastejšie 3-6 rokov, na poliach potom 4-10 rokov. Vzhľadom na baktérie na koreňoch bôbovitých rastlín, medzi ktoré hrach patrí, je táto plodina najlepším zdrojom dusíka pre pôdu.

Tá je teda pre ďalšie plodiny dobre pripravená a na pozemku sa bude dariť napríklad všetkým druhom listovej a hlúbovej zeleniny, koreňovej zelenine, plodovej zelenine alebo tekviciam. Po hrachu nikdy nevysádzame ďalšie strukoviny.

Odrody hrachu

Hrach siaty pravý (Pisum sativum subsp. sativum) - je druh pestovaný pre plody a semená. Zberá sa v rôznych fázach zrelosti. Zelený hrach slúži ako zelenina, zrelé semená sa ďalej spracovávajú – v kuchyni najčastejšie varením.

Pod tento druh patria ďalšie poddruhy: hrach dreňový, hrach cukrový, hrach guľatosemenný.

Hrach siaty roľný (Pisum sativum subsp. elatius) - známy pod ľudovým názvom "peluška". Pestuje sa hlavne ako krmivo pre hospodárske zvieratá, vyrába sa z neho senáž a kŕmne zmesi.

Zasaďte si tento rok chutný a zdravý hrášok aj vy. U nás v e-shope si vyberiete z mnohých odrôd hrachu dreňového aj cukrového

Kedy sadiť hrach

Termín siatia hrachu

Semená hrachu klíčia aj pri nízkych teplotách. Medzi záhradkármi sa termíny na výsev hrachu rôznia. Niektorí čakajú na koniec apríla až začiatok mája, avšak v teplejších oblastiach môžeme semená vysievať už koncom marca.

Letný výsev hrachu

Začiatkom leta sa často v záhonoch uvoľní miesto po niektorých plodinách, napríklad po šalátoch, reďkovkách a podobne. Voľná pôda sa priamo ponúka na letný výsev hrachu. Ten robíme počas celého júla. Semená klíčia už behom pár dní a do prvých mrazov stihnú rastliny plodiť.

Ako sadiť hrach

Hrach vysievame do riadkov vzdialených od seba 12 až 15 centimetrov. Niektorí záhradkári vysádzajú na husto, iní preferujú redší porast a vzdialenosť medzi riadkami tak môže byť aj viac ako 20 centimetrov. Vzdialenosť medzi semenami v riadku závisí od druhu a odrody, preto je vhodné vždy dodržať odporúčania na obale semien. Optimálna hĺbka výsevu je 5 centimetrov.

Úroda hrachu

Kedy sa zbiera hrach? To záleží na mnohých okolnostiach ako je termín výsadby, odroda, stanovište, počasie aj preferovaná zrelosť. Skoré odrody zberáme už 12 týždňov po výseve, neskoré pokojne až koncom leta. Po letnej výsadbe môžeme zrelé struky zbierať až koncom jesene pred prvými mrazmi.

TIP: Medzi najobľúbenejšiu zeleninu v našich záhradách patria už po celé roky paradajky. Ako úspešne pestovať paradajky vám poradíme v našom predchádzajúcom článku. A po prečítaní tipov si môžete v našom e-shope rovno priesady paradajok objednať.

Kel čiže (Brassica) patrí do čeľade kapustovitých rastlín, kde nájdeme tiež napríklad reďkovku či žeruchu. Nie je teda blízko príbuzný napríklad so šalátom, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Blízkym príbuzným je však kelu hlávková kapusta.

Dnes sa jedná o dva rozdielne druhy s odlišnou chuťou aj upotrebením v kuchyni, v niektorej literatúre sa však môžeme stretnúť s tým, že hlávková kapusta je kultivarom kelu.

Druhy kelu

Pod názvom kel sa skrýva hneď niekoľko druhov. Tie sa od seba líšia hlavne vzhľadom, ale aj požiadavkami na pestovanie, veľkosťou hlávky či chuťou.

Kel hlávkový

(Brassica oleracea convar. sabauda) sa pestuje ako hlúbová zelenina. Typické sú veľké bublinkové listy, zvinuté do ružice. Vzhľad listov ju odlišuje od hlávkovej kapusty. Hlávka môže byť pomerne veľká, hmotnosť skorých odrôd je okolo pol kilogramu, pri neskorých aj 3 kilogramy. Jedná sa o odolnú rastlinu, ktorú pestujeme zo semien vysievaných priamo do záhonov či skleníka.
Medzi obľúbené odrody kelu hlávkového patrí napríklad 'Predzvesť', 'Vertus' či 'Blistra F1'.

Ružičkový kel

(Brassica oleracea convar. gemmifera) má veľmi vysoký hlúb, na vrchole ktorého sú listy. Na samotnom hlúbiku potom vyrastajú ružičky, ktoré sa zberajú ako zelenina vhodná na tepelné spracovanie. Ružičkový kel je bohatý na živiny, najmä na vitamín C. K obľúbeným odrodám ružičkového kelu patrí napríklad 'Lunet F1' alebo 'Groninger'.

Kel kučeravý

(Brassica oleracea var. acephala) sa od ostatných druhov odlišuje silne kučeravými listami.  Variantom je ešte kel kel kučeravý (Brassica oleracea var. sabellica), ktorý je jemnejší.

Okrasný kel

Zaujímavosťou a hitom posledných rokov je kel okrasný, nazývaný Ľudovo aj okrasná kapusta. Má veľmi bohatú ružicu, ktorá je navyše doplnená o farby ako je červená, oranžová, žltá, či dokonca fialová.
Z konkrétnych odrôd môžeme spomenúť napríklad 'Victoria Pigeon', 'Peacock' alebo Coral'.

Ďalšie kultivary kelu

Pokiaľ by sme sa na kel pozreli z botanického hľadiska, zistíme, že sa jedná o jeden druh s mnohými kultivarmi. Okrem vyššie zmienených „kultivarov“ ako je klasický kel hlávkový, ružičkový či kučeravý kel, patrí pod tento druh tiež napríklad karfiol, brokolica, romanesco či kaleráb. Väčšina týchto variantov je však bežnou verejnosťou považovaná za úplne odlišné druhy, čo vďaka ich odlišnému vzhľadu, chuti i využitiu pochopiteľné.

Pustite sa tento rok do pestovania tejto zdravej zeleniny aj vy. Semienka kelu hlávkového, ružičkového aj okrasného nájdete v našom e-shope

Pestovanie hlávkového kelu

Pestovanie kelu nie je nič zložité. Rastlina je pomerne odolná voči prízemným mrazíkom a nenáročná na výživu. Tejto zelenine by sme mali dopriať svetlé stanovište a pravidelnú výdatnú zálievku. V prípade sucha začnú spodné listy zasychať, avšak pri trvalom premokrení naopak môže dôjsť k ich zahnívaniu.

K vysievaniu semien pristúpime podľa odrody - ak je skorá, vysievame už koncom januára do skleníkov, kde si sadenice predpestujeme. Letné a neskoré odrody môžeme vysievať od marca až do mája priamo do záhona. Ideálny spôn je 50x40 centimetrov, u neskorých 60x50 centimetrov z dôvodu väčších hlávok.

Čo sa týka hnojenia, ideálne je vysievať kel do humóznej pôdy so zapracovaným kompostom. Prihnojiť môžeme ešte počas vegetačnej doby – približne 14 dní od výsadby prihnojíme liadkovými hnojivami a o ďalších 14 dní neskôr už použijeme klasické hnojivo na listovú zeleninu.

Ružičkový kel pestovanie

Pestovanie ružičkového kelu prebieha inak ako pri hlávkovom. V tomto prípade totiž rastie vysoký hlúb, na ktorom vyrastajú drobné ružičky. Aby sa k nim dostalo svetlo pred vrcholové listy, je nutné spon zväčšiť približne na 70x50 centimetrov.

Ako teda pestovať ružičkový kel? Stanovište by malo byť svetlé, s hlinitou pôdou – nie sú vhodné ťažké, kyslé a humózne pôdy – kel potom nevytvára ružičky.

Ružičkový kel potrebuje dostatok vlahy. Záhon by mal byť pred výsadbou pripravený - už na jeseň zapracujte kompost a pôdu zavápnite. Na jar a počas vegetačnej doby potom môžeme ružičkový kel ešte prihnojovať dusíkom.

Semená do záhona vysievame v apríli. Sadenice si možno predpestovať aj v parenisku či skleníku a na konci apríla až začiatkom mája ich premiestniť do záhona. Čo je pri pestovaní ružičkového kelu dôležité - zaštipnutie terminálneho púčika koncom augusta. Tým výrazne podporíme tvorbu nových ružičiek, ku ktorým sa dostane nielen viac svetla, ale aj živín.

Okrasný kel pestovanie

Pestovanie okrasného kelu je v podstate podobné ako pestovanie toho hlávkového. Vyžaduje takmer totožné podmienky, na rozdiel od hlávkového kelu ale nie je jedlý.

V záhrade má čisto estetickú funkciu. Najlepšie bude vynikať v jesenných výsadbách, vysadiť ich možno aj do kvetináčov. Vzhľadom na to, že očakávame vyfarbenie listov v jesenných mesiacoch, vysádzame okrasný kel neskôr ako jedlé varianty. Spon môže byť menší, nevysádzajte však jednotlivé rastliny vo vzdialenosti menšej ako 30 centimetrov, hlávky by sa mohli kvôli nedostatku miesta deformovať.

TIP: V slovenskej kuchyni najčastejšie využijete koreňové druhy zeleniny. Medzi tie patrí hlavne petržlen, zeler a mrkva. Poslednú menovanú zeleninu nájdeme snáď na každej záhrade, preto sme sa o pestovaní mrkvy viac rozpísali v našom predchádzajúcom článku.

Cibuľa kuchynská, latinsky Allium cepa, je cibuľová zelenina z rodu amarylkovitých, kam okrem iného radíme aj cesnak alebo pažítku. Rastlina je dvojročná až vytrvalá, ale bežne sa v záhrade pestuje ako jednoročná. Na spodnom konci robustnej dutej stonky nájdeme dužinatú cibuľu s vrstvami. Listy sú sediace, jednoduché a priliehajú k stonke. Cibuľa kvitne nápadnými kvetmi usporiadanými v guľovitom súkvetí. 

Cibuľa pravdepodobne pochádza zo strednej Ázie, avšak konkrétne miesto pôvodu nie je známe, pretože sa táto rastlina pestuje po celom svete už po stáročia. Niet divu, cibuľa totiž nie je len skvelým dochucovadlom či zeleninou, ale aj všeliekom na rôzne neduhy. Bola, a stále je obľúbenou v ľudovom liečiteľstve rôznych kultúr.

V našom článku sa dozviete, ktorý druh či odrodu cibule zvoliť, ako ju pestovať, kedy sa vysádza cibuľa a kedy je ideálny čas na zber cibule.

Druhy cibule

Ak by sme sa okrem cibule kuchynskej zamerali na ďalšie druhy, ak chcete varianty cibule, boli by to tieto:

cibuľa šalotka - predtým bola považovaná za samostatný druh, dnes sa podľa odbornej literatúry jedná o variant cibule kuchynskej. Má jemnejšiu chuť a arómu.

cibuľa zimná - sa najviac pestuje v Ázii. Používa sa celá rastlina aj s vňaťou.

cibuľa prerastavá - jedná sa o krížencov cibule kuchynskej a zimnej.

jarná cibuľka – nejde o samostatný druh, ale o názov zeleniny. Za jarnú cibuľku považujeme rôzne druhy cibule zberané obvykle v ranom štádiu vrátane vňate.

Odrôd cibule je veľa. Líšia sa od seba chuťou, farbou cibule, veľkosťou alebo dobou zberu. V obchodoch sa najčastejšie stretneme s cibuľou bielou, červenou, rezanou, so šalotkou či cibuľkou jarnou. Všetko menované však patrí pod druh Allium cepa. Natrafiť ešte môžete na takzvanú cibuľu sadzačku - ani tu sa nebavíme o samostatnom druhu, ale o malých cibuľkách, ktoré sú pripravené na pestovanie do záhonov.

Obľúbené odrody cibule

Cibuľa kuchynská žltá

Dagmar, Wellina, Elista, Augusta, Hiberna, Blanco Duro, Globo, Lusy, Všetana, Štutgartská, Alice

Cibuľa kuchynská červená

Lilia, Karmen

Cibuľa zimná

Kaj, Gerda

Šalotky

Camelot F1, Ambition F1, Red Sun, Golden Gourmet

Vhodné na pestovanie “jarnej cibuľky”

Rosa di Firenze, Gerda, Pompei

Vysaďte si niektorý z obľúbených druhov cibule aj do vašej záhrady. Semená cibule nájdete na našom e-shope

Sadenie cibule

Cibuľu možno vypestovať buď zo zakúpených semien, alebo z predpestovaných malých cibuliek zvaných cibuľa sadzačka. V oboch prípadoch si musíme najskôr pripraviť záhon. Ten by mal byť úplne bez buriny, kyprý, vlhký a vyhnojený kompostom. Riadky by od seba mali mať vzdialenosť asi 20 centimetrov, jednotlivé sadzačky či semená približne 8 centimetrov. Semená vysievame iba 2-3 centimetre pod povrch a opatrne zalievame, sú totiž drobné. Sadzačku ukladáme približne 5-8 centimetrov hlboko.

Kedy vysádzať cibuľu

Semená do záhona vysievame v prvej polovici marca až začiatkom apríla. Záleží na počasí, platí, že by sa semienka nemali ukladať do zamrznutej pôdy (s tou sa tiež ťažko pracuje). Po vzídení ich nezabudnite vyjednotiť, aby si rastliny vzájomne nekonkurovali. Ponechajte medzi nimi priestor 8-10 centimetrov podľa zvolenej odrody.

V prípade sadzačky máme možnosti dve, môžeme ju totiž vysádzať na jar aj na jeseň.

Sadenie cibule na jeseň

Jesenná výsadba cibule má svoje výhody ako je väčšia ochrana pred chorobami, ale aj skorší zber. Ideálnym termínom je október. Pred výsadbou najskôr zvoľte tú správnu odrodu vhodnú na jesenné uloženie do pôdy, jarné cibule by nemuseli zimu v zemi prežiť. Teplota pôdy by zároveň nemala byť nižšia ako 5 °C.

Následne postupujeme podľa inštrukcií uvedených vyššie - teda sadíme do riadkov vzdialených od seba 20-30 centimetrov, v rozostupoch 8 až 10 centimetrov. Hĺbka bude o niečo väčšia ako na jar, približne 7 centimetrov. Po výsadbe treba záhon prekryť fóliou alebo mulčovať.

Sadenie cibule na jar

Pri jarnej výsadbe ukladáme do zeme sadzačku od marca do apríla. Pôda už musí byť rozmrznutá, aby bolo možné vyhĺbiť dostatočne hlboké riadky a cibuľky prekryť kyprou zeminou. Konce (teda vrchné časti) cibuliek môžu zo záhona mierne vyčnievať.

Ako pestovať cibuľu

Stanovište - záhon na pestovanie cibule musí byť dostatočne presvetlený, zároveň sa ale vyhnite celodennému priamemu slnku. Ideálna je východná strana pozemku, na ktorú dopadajú priame lúče hlavne dopoludnia.

Nároky na vlahu - najintenzívnejšie zalievame cibuľu po výsadbe a pri raste prvých listov. Potom je potrebné závlahu regulovať, aby sme predchádzali napadnutiu plesňami. Zálievku aplikujeme najlepšie ráno, cibuľa nesmie stáť v podmáčanej zemine.

Substrát - optimálna je hlinitopiesočnatá pôda, ktorá je dobre priepustná, kyprá, a hlavne výživná.

Predplodiny - ako prevencia pred plesňou cibuľovou a ďalšími chorobami napádajúcimi cibuľovú zeleninu sa neodporúča pestovať na rovnakom mieste cibuľu, cesnak, pór či pažítku častejšie ako raz za päť rokov. Vhodné je pestovanie po koreňovej zelenine či strukovinách.

Ako pestovať jarnú cibuľku

Pestovanie cibule ako takzvanej jarnej cibuľky je v podstate rovnaké ako u klasiky. Čo je odlišné je hlavne výber odrody a doba zberu. Jarné cibuľky sa obvykle pestujú zo semien, vysievame ich teda na jar. V rovnakom období ich tiež zberáme - semená by sme mali vysievať do záhona už v marci, aby bola vňaťová cibuľa do konca jari pripravená na zber. Čo sa týka kultivaru, zamerajte sa na taký, u ktorého je tento typ pestovania odporúčaný.

Jarnú cibuľku môžete vysiať aj do kvetináčov. Zberať sa dá iba čerstvá vňať, a keď už je cibuľka „unavená“ a vňať rastie pomalšie alebo žltne, možno ju dopestovať ako klasickú cibuľu.

Hnojenie cibule

Pred výsadbou zapracujte do záhona dozretý kompost. V prípade cibule nepoužívajte maštaľný hnoj ani chlorid draselný, mohlo by dôjsť k spáleniu cibule. Počas vegetačnej doby môžete použiť špeciálne hnojivo na cibuľu a cesnak, avšak platí, že táto zelenina si na prílišné prihnojovanie nepotrpí a dobre sa jej darí aj bez neho.

Kedy zberať cibuľu

Zrelú cibuľu spoznáme podľa zaschnutej vňate. Tá začne žltnúť a poliehať. Keď je vňať úplne suchá, je cibuľa pripravená na zber. Pokiaľ zeleninu zo záhona vyberieme príliš skoro, nie je vhodná na uskladnenie.

Najskôr zberáme cibuľu vysadenú už na jeseň. Termín zberu je obvykle máj až jún. Ako poslednú zo záhonov zbierame cibuľu z priamej jarnej výsadby. Tú zberáme od konca júla až do septembra. Čím neskôr bude zelenina zo záhona zozbieraná, tým vhodnejšia bude na uskladnenie. Pozor však na premrznutie.

TIP: Skladovanú cibuľu môžete v zimných receptoch doplniť napríklad mrkvou, klasickými zemiakmi či batátmi. Ako pestovať batáty sa dozviete v našom predchádzajúcom článku.

Reďkev siata letná (Raphanus sativus), známa skôr ako reďkovka, je koreňová zelenina z čeľade kapustovitých. Vyznačuje sa ružovou, červenou, prípadne fialovou, ale aj žltou či bielou farbou šupky, bielou dužinou a nadzemnou časťou tvorenou trávovo zelenými listami, ktoré sú tiež jedlé.

Chuť reďkovky je sladkastá až mierne pálivá. Buľvy majú nízku kalorickú hodnotu, a preto je táto zelenina ideálna pri diéte. Reďkovky rastú veľmi rýchlo, sú nenáročné a vypestujete ich v záhone aj v kvetináči.

Druhy reďkoviek

Rod reďkev môžeme rozdeliť na dva základné druhy - reďkev ohnicu, ktorá voľne rastie vo voľnej prírode, a reďkev siatu, ktorú pestujeme pre jej buľvy v záhradách a na poliach.

Reďkev siata má pomerne veľký koreň, ktorý je najčastejšie biely (u niektorých odrôd môže byť aj tmavá farba). Akýmsi poddruhom, ak chcete variantom, je reďkev siata letná alebo reďkovka. Tá má menšie, chuťovo výraznejšie buľvy a najčastejšie sa konzumuje za surova.

U reďkoviek môžeme vyberať z desiatok rôznych odrôd, ktoré sa od seba líšia farbou koreňovej buľvy, dobou výsevu a zberu, chuťou i veľkosťou. Kultivary najčastejšie delíme na skoré, poloskoré a neskoré.

Skoré odrody reďkoviek

Albena, Cherry Belle, Fortuna F1, Duo, Granát, Faraón, Kvinta, Poloneza, Prima, Rampúch, Ria, Saxa, Sexta, Slávia, Slovana, Stela, Purpura F1, Liliana

Poloskoré a poloneskoré odrody reďkoviek

Kvarta, Lada, Ľudka, Vera, Vinara F1

Neskoré odrody reďkoviek

Viola, Zlata

Túto zeleninu si s prehľadom vypestujete bez veľkej záhrady, je nenáročná a hodí sa tak pre každého začínajúceho pestovateľa, pokojne aj do bytu. Vyberte si semienka obľúbenej reďkovky aj vy

Pestovanie reďkovky

Reďkovka je nenáročná plodina, ktorá vyrastie prakticky všade - v záhone na záhrade aj v nádobách na terase, bežné je aj pestovanie reďkoviek v byte, či už ako microgreens alebo na klíčky, prípadne pre buľvy v kvetináči na balkóne alebo za oknom na parapete.

Táto jednoročná rastlina je však náročná na svetlo, pestujeme ju teda ideálne na južnej až juhovýchodnej strane, na priamom slnku bez tieňa. Z tohto dôvodu potrebuje zelenina veľa vlahy, v lete reďkovky zalievame pokojne dvakrát denne.

Pestovanie reďkovky môže byť celoročná záležitosť - vzhľadom na rýchly rast a dozrievanie možno vysádzať prakticky kedykoľvek počas celej vegetačnej doby, volíme ale tie správne odrody, ktoré sú vhodné aj na jesennú výsadbu. Jedným z týchto univerzálnych kultivarov je napríklad 'Purpura F1'.

Pôda by mala byť kyprá, výživná a humózna. Volíme ideálne záhradnícky substrát obohatený o kompost či iné organické hnojivo. Počas rastu už nie je potrebné prihnojovať. Keď v záhone či kvetináči vzídu prvé lístky, musíme rastliny vyjednotiť, aby mali buľvy dostatok priestoru pre rast.

Pestovanie reďkovky v kvetináči

Ako pestovať reďkovky v kvetináči? Je to rovnaké ako v záhone. Kvetináč by mal byť aspoň 20 centimetrov hlbku a meter dĺžku. Naplníme ho kvalitným substrátom. Na výsadbu do nádob sú vhodné skoré odrody na rýchlenie, prípadne kultivary vhodné na celoročné pestovanie.
V zemine v kvetináči urobíme riadok (ak je nádoba širšia, môžeme aj dva), do ktorého vysievame semená do hĺbky asi 1 centimetra, s rozostupom 4-5 centimetrov. Rozostup však nie je potrebné úplne dodržiavať, mladé rastliny bude aj tak nutné vyjednotiť. Následne semená zahrnieme zeminou a zalejeme. Substrát udržujeme stále mierne vlhký, nie premokrený. Nádoby umiestnime na slnečné stanovište.

Pestovanie reďkoviek v skleníku

Semená možno vysievať aj do skleníka či pareniska. Pokiaľ zvolíte veľmi skorú odrodu určenú na rýchlenie a váš skleník je dostatočne vyhriaty, môžete zeleninu zberať už za dva až tri týždne. Všeobecne sa úrody pri pestovaní v skleníku, fóliovníku či parenisku dočkáte vždy skôr. Vo vyhrievanom skleníku potom môžete reďkovky pestovať celoročne a mať tak čerstvú zeleninu aj počas zimy.

Pestovanie reďkoviek v zime

Ako sme si už spomenuli vyššie, reďkovky možno pestovať aj počas zimy. Môžeme tak urobiť vo vykurovanom skleníku alebo v interiéri pri pestovaní v kvetináči. Na zimné pestovanie volíme odrody určené na celoročný výsev. Aj počas zimy myslite na to, že reďkovky potrebujú dostatok svetla. Kvetináč by mal byť vždy umiestnený na okennom parapete orientovanom na juh. Pre rýchlejšie klíčenie aj rast je dobré miestnosť vykurovať. Inak sú ale reďkovky mrazuvzdorné a nízke teploty im neublížia.

Sadenie reďkovky

Doba výsevu reďkoviek závisí od odrody i podmienok pestovania. Veľmi skoré odrody vhodné na rýchlenie môžete vysádzať pokojne hneď vo februári. V tento čas ale nevysievame do záhonov, ale do skleníkov či vyhriatych parenísk.

Do voľnej pôdy v záhonoch vysievame semená od apríla. Pokiaľ máte odrodu vhodnú na celoročné pestovanie, môžete nechať výsev pokojne na jeseň, konkrétne na september.

A ako vysádzať reďkovky? Medzi jednotlivými riadkami nechávajte medzeru 10 centimetrov. Hĺbka na uloženie semien je 1-1,5 centimetra. Nezabudnite rastliny vyjednotiť tak, aby medzi nimi bol priestor približne 4 až 5 centimetrov.

Zber reďkovky

Reďkovky opäť zberáme podľa typu zvolenej odrody. Veľmi skoré druhy môžeme mať na tanieri už za 2-3 týždne, špeciálne ich pestujeme v teplom skleníku. Všeobecne sa však úrody dočkáte počas 30 dní, u veľmi neskorých odrôd aj neskôr. Nie je ale žiaduce nechávať rastliny príliš dlho v záhone. Tie, ktoré začnú nakvitať, majú potom zbytočne horké až pálivé buľvy, prípadne prerastajú a drevnatejú. Hraničný termín pre zber je 8-10 týždňov od výsevu.

Ako skladovať reďkovky

Zozbierané reďkovky majú tendenciu rýchlo vädnúť. V prvom rade teda odstránime listy, ktoré sú jedlé a môžete ich použiť napríklad do šalátu. Následne buľvy očistíme od hliny. Reďkovky skladujeme v chladničke a čo najskôr spotrebujeme. Aby si zachovali šťavnatosť a boli stále chrumkavé, môžete ich dať do uzatvárateľnej nádoby s čistou vodou.
 
TIP: Jeseň je ideálnym obdobím aj na výsadbu cesnaku. Ten sadíme do zeme najmä v neskorých jesenných mesiacoch, vďaka čomu je sadivo chránené pred mnohými škodcami. Viac sa o jesennej výsadbe cesnaku dozviete v našom predchádzajúcom článku.

Pestovanie cesnaku v záhrade je činnosť, ktorú vykonáva väčšina záhradníkov. Momentálne je ideálne obdobie /november/ pre výsadbu cesnaku.

Cesnaku sa darí v kyprej a hlbokej pôde. Teda ak ho plánujete vysádzať do vyvýšených záhonov dbajte na to, aby výška pôdy bola dostatočná a s kvalitným substrátom. Cesnak sa sadí podľa podmienok koncom októbra až v novembri až do trvalého zamrznutia pôdy. Ak ho vysadíte skôr a je teplo, zvykne ešte do zimy vyklíčiť. Ak sa Vám to stane, zamulčujte ho lístím alebo konárikmi ihličnanov.

Na jar ho odokryte mierne prekyprite. Neodporúča sa prekyprenie až ku koreňom.

Prečítajte si viac o pestovaní cesnaku a kvalitných odrodách v predchádzajúcom článku.

Zber cesnaku

Cesnak sa vo všeobecnosti zberá od leta, koniec júna, do polovice augusta. Záleží však na pestovateľskej oblasti, konkrétnej odrode, či sa jedná o paličiak alebo nepaličiak a tiež od vlastných skúseností s danou pestovanou odrodou.

Je tu niekoľko základných znakov, ktoré Vám pomôžu určiť, či je vhodný čas pre zber cesnaku.

Počas kvitnutia cesnaku neodlamujte všetky kvetné stonky. Niektoré použijete ako indikátor zrelosti.

Paličiak sa zberá obyčajne vtedy, keď je už niekoľko listov mierne žltých, ale nie úplne suchých. Kvetná stonka je najskôr vzpriamená, potom počas dozrievania sa krúti a neskôr, ak je cesnak zrelý sa opäť mierne vyrovná. Vtedy je čas na zber.

Nepaličiaky, ich zrelosť a správny čas na zber spozorujete, ak viac ako polovica výsadby je poľahnutá na pôde. A to zlomením krčka a listy ležia na povrchu.  Ideálne je, ak rovnakú odrodu pestujete v pásoch, vtedy je to identické a viete, ktoré môžete bez problémov vybrať ak už časť výsadby leží. Iná odroda v rovnakom čase môže mať listy zelené a zber sa môže posunúť vzhľadom na klimatické podmienky, lokalitu a odrodu.

Väčšinu cesnaku vyberiete ručne alebo si môžete pomôcť vidlami. Ak je cesnak už príliš dozretý, hlavičky sa môžu rozpadať. Takýto cesnak očistite a odložte na prvé kuchynské spracovanie.

Hlávky cesnaku by mali byť pevné, držať pokope a stonka by sa nemala oddeľovať od stredu cesnaku. Zozbieraný cesnak nenechávajte dlho na hriadkach a nevystavujte ho dažďu ani priamemu slnku. Hlavičky očistite od pôdy a vrchných šupiek a zviažte po 10-20 ks. Biele korene rovnako odstrihnite. Pokiaľ si trúfate, môžete uviť vence alebo vrkoče na zavesenie a získate aj peknú vidiecku dekoráciu. Takéto zväzky dajte sušiť na dobre tienisté miesto, s dostatočným prúdením vzduchu. Nie na priame slnko, ani do úplného tieňa. Tiež nie príliš vysoko pod povaly, kde je vyššia teplota vzduchu. Vyhnite sa pivniciam, kde je vyššia vzdušná vlhkosť a tma.

Na jesennú výsadbu cesnaku si možete vybrať aj z ponuky odrôd sadbových cesnakov z nášho e-shopu

Sušiť cesnak môžete aj ako jednotlivé hlavičky na drevených roštoch a sieťach s prístupom vzduchu a na teplom a polotienistom mieste.

Ako uskladniť cesnak

Pokiaľ už máte cesnakové hlavičky presušené a očistené, je potrebné zabezpečiť kvalitné skladovanie, aby Vám vydržali čo najdlhšie. Nie len pre spracovanie, konzumáciu ale aj pre ďalšie sadenie. Pokiaľ ste s cesnakovou sadbou spokojní, odrodu si označte menovkou a niekoľko hlavičiek si ponechajte pre výsadbu na konci jesene.  Ostatné môžete uskladniť v suchých priestoroch, v špajzi, kuchynských skrinkách s ideálnou teplotou do 20 stupňov a vlhkosťou max 60%, alebo jutových vreckách, papierových krabiciach, v košíku.

Určite sa Vám stalo, že niektoré strúčiky cesnaku začali postupne mäknúť, dokonca plesnivieť, schnúť. Mohlo to byť  spôsobené nedostatočným preschnutím, vysokou zrelosťou už počas zberu, mohli byť hlávky nedozreté a teda predčasný zber alebo mali nevhodné podmienky pre uskladnenie. 

Cesnakové strúčiky môžete uskladniť na dlhšiu dobu v mrazničke, sušiť ich, nakladať do vína, soli či olejov. V mrazničke môžete uchovať celé strúčiky v plastových vreckách alebo v nádobách, či v skle, alebo aj sekané, vo forme pasty a v soli. Uchovávajte ho v mrazničke maximálne 3-6 mes.

Cesnak patrí medzi základné prísady do rôznych pokrmov, preto by v kuchyni určite nemal chýbať. Jeho pestovanie nie je náročné. Podmienky na pestovanie sú síce rôzne, teda aj kvalita dopestovaného cesnaku bude rôzna. Jediné čo sa Vám môže stať je, že veľkosť hlavičiek bude menšia ale vždy cesnak získate.

TIP: Fazuľa je ďalšia obľúbená zelenina, ktorá sa často pestuje v záhradách. Prečítajte si viac o tom ako dosiahnúť bohatú úrodu fazule.

Paradajka jedlá či rajčina (Solanum lycopersicum) je vytrvalá bylina z čeľade ľuľkovitých. V našich klimatických podmienkach sa však paradajky pestujú ako jednoročné rastliny, pretože rastliny neprečkajú mrazy. Rovnako ako iná zelenina z čeľade ľuľkovitých, aj paradajky pochádzajú z oblastí južnej a strednej Ameriky a patria medzi veľmi dôležité hospodárske plodiny.

Plodom rastliny je dužinatá bobuľa s drobnými semenami, ktorá sa vyznačuje vysokým obsahom vody, vlákniny, vitamínov a minerálnych látok. Zrelý plod je obvykle červený, šľachtené odrody potom ponúkajú celú škálu odtieňov, od žltej až po fialovú.

Odrody paradajok

Druh je samozrejme iba jeden - paradajka, ale odrôd sú desiatky, ak nie stovky. Medzi nimi si vyberie určite každý. Niektoré majú veľké plody, iné malé, líšia sa aj farbou, chuťou, obsahom vody, výnosom, výškou, množstvom listov či možnosťami finálneho spracovania plodov alebo odolnosťou voči chorobám či popraskaniu.

Paradajky delíme do troch základných skupín - na kríčkové, tyčkové a cherry. Tyčkové odrody sú tie najvyššie a zvyčajne ich nemožno pestovať bez opory. Majú spravidla najväčšie plody aj vyššie výnosy. Kríčkové paradajky sú nižšie a krík sa rozrastá skôr do šírky, má viac vrcholov. Vďaka tomu je schopný rásť aj sám bez opory. Cherry sú najmenšie vzrastom rastliny i plodom, bobule sú veľmi sladké, s pevnou šupkou a vhodné na priamu konzumáciu. Samostatnou „skupinou“ by sme potom mohli nazvať rôzne nezvyčajné a špeciálne plody, ktoré zaujmú výraznou farbou či špecifickým tvarom.

Najchutnejšie odrody paradajok

Tyčkové paradajky

‘Perun F1’
Veľmi obľúbená odroda s hruškovitými, žltými a sladkými plodmi.

‘Valdo’
Tzv. datľové paradajky - plody rastú v pozdĺžnych trsoch, majú červenú farbu a oválny tvar.

‘Bejbino F1’
Veľmi sladké, červené, okrúhle plody si obľúbia najmä deti.

‘Tornádo F1’
Klasická odroda - rastlina je vysoká, plody veľké, červené a okrúhle. Vysoký výnos.

‘San Marzano Gigante’
Plody sú veľké a oválne, vhodné najmä na tepelné spracovanie, na zaváranie a prípravu kečupov.

Kríčkové paradajky

‘Tereza F1’
Veľké, sýto červené plody s pevnou šupkou.

‘Denár’
Plody sú skôr strednej veľkosti, oválne, sladké.

‘Karla’
Pomerne malá rastlina aj plody, hodí sa do menších záhonov alebo na pestovanie v nádobách.

‘Pavlína’
Veľké, mäsité, červené plody.

‘Tumbling Tom Yellow’
Malé žlté plody, ktorými je drobný krík doslova posiaty. Vhodný na pestovanie v nádobách.

Cherry paradajky

‘Dolce Vita F1’
Často sa kupuje ako vrúbľovaná sadenica, vďaka tomu je možné získať väčšiu úrodu dlhých trsov drobných červených plodov.

‘Mirado Red’
Plody sú drobné, oválne, rastú v trsoch. Tiež sa často vrúbľuje.

‘Sanvitos F1’
Dlhé trsy malých, sladkých, okrúhlych plodov.

‘Mirado Orange’
Plody sú oválne, sladké a majú oranžovo-červenú farbu.

Špeciálne odrody paradajok

‘Yellow Gazi Ribbed’
Veľké, mäsité plody žltej farby svojim tvarom pripomínajú tekvicu.

‘Oxheart’
Tzv. býčie srdce - veľký plod svojim vzhľadom aj sýtou červenou farbou pripomína srdce.

'Manolo Tiger Zebrino F1'
Okrúhle, väčšie plody majú zaujímavé sfarbenie - sú fialové s tmavým zebrovaním.

‘Tiverta F1’
Zrelé plody majú žíhanú, žltozelenú farbu.

‘Starlias Choco’
Okrúhle plody sú tmavofialové až hnedé, farbou pripomínajú kakaový bôb.

Veľký výber semienok rajčín ale aj inej zeleniny na predpestovanie, či kvalitné a odolné priesady paradajok* nájdete v našom e-shope

* dostupnosť podľa vhodnosti na výsádzanie

Predpestovanie paradajok

Paradajky je možné pestovať buď zo zakúpených sadeníc, ktoré môžu byť klasické aj vrúbľované, alebo zo semienok. Druhý variant je síce oveľa lacnejší, zato pracnejší.

Predpestovanie sadiva trvá asi 1,5 až dva mesiace, preto sa do práce pustite už koncom zimy, aby boli sadenice pri jarnej výsadbe do záhonov dostatočne silné. Predpestovávame v priestoroch, kde je dostatok svetla a hlavne tepla – semená potrebujú teploty okolo 25 °C (niektoré druhy až 30 °C), aby vôbec vyklíčili.

Vrúbľované sadenice paradajok

Pokiaľ nemáte možnosť vypestovať si paradajky zo semienka sami, môžete si vybrať z našej ponuky niektoré zaujímavé odrody. Vo väčšine prípadov sa jedná o vrúbľované rastliny pre silný rast, výrazne vyšší výnos, vysokú odolnosť – rezistenciu voči chorobám a pre lepšiu kvalitu plodov a listov.

V poslednej dobe ľudia dbajú na kvalitu aj kvantitu zároveň, to sa však tiež odráža v cene. Vrúbľované sadenice sú síce finančne náročnejšie, ale na základe recenzie zákazníkov, sa cena vyrovná množstvu plodov, ktoré z takej rastliny získate. Vrúbľované sadenice paradajok sú odolné voči stresu, sú prispôsobené akýmkoľvek podmienkam, sú vitálne, bohato korenia. Sú vrúbľované obyčajne na tekvicovú podnož. Táto vrúbľovaná časť musí zostať nad úrovňou pôdy. Je často označená bielym plastovým štipcom, ktorý nie je nutné po zakúpení odstraňovať. Samotným hrubnutím a rastom sa kolíček sám uvoľní.

Vybrať si môžete z mäsitých odrôd, cherry aj klasických plodov, dokonca aj tmavých čokoládových alebo prúžkovaných. Samotná starostlivosť o sadenice sa od klasického pestovania nelíši. Vysokým druhom je nutné dať opory, hnojiť, zalievať a rastliny budú prosperovať priamo na záhone aj v nádobách.

Pestovanie paradajok zo semienok

Nnajskôr si vyberieme vhodné semienka. Na obale je vždy uvedená odroda aj ďalšie dôležité informácie ako je vhodná doba na výsev, pokyny na pestovanie, veľkosť rastliny i plodov, prípadne obrázok samotnej rastliny a paradajok pre lepšiu predstavu. Vyberte si takú odrodu, ktorá sa svojimi vlastnosťami hodí do záhona či kvetináča a ktorej plody budú korešpondovať s tým, na čo ich chcete využiť.

Na pestovanie paradajok zo semienok používame vždy certifikované sadivo. Semená získané zo zakúpených či vypestovaných plodov nie sú k ďalšiemu výsevu príliš vhodné. Obvykle sa jedná o hybridy, ktoré už ich semenami nemožno znovu množiť, pretože nedocielime očakávané výsledky.
Paradajky klíčia pomerne dobre, aj tak je ale vhodné na ich predpestovanie použiť substrát vhodný na klíčenie semien. Tým naplníme sadbovače alebo napríklad čisté malé tégliky od jogurtov, môžeme pridať aj kompost alebo hnojivo určené priamo paradajkám.
Drobné semená klíčia pomerne dlho, prvé lístky sa objavujú dva až tri týždne po výseve.

Výsev paradajok

Ako vysádzať paradajky zo semienok? Samotný výsev je pomerne jednoduchý. Ak máme splnené predchádzajúce kroky, teda výber vhodných semien a prípravu substrátu do sadbovača, môžeme do každého okienka sadbovača či téglika umiestniť dve až tri semená. Tie zasypeme asi centimetrom zeminy a veľmi jemne pritlačíme prstami. Následne pôdu zvlhčíme rozprašovačom. Zalievanie z kanvičky nie je príliš vhodné, pretože semená sú veľmi drobné a mohli by sa vyplaviť. Substrát udržujeme neustále mierne vlhký.

Pokiaľ ste semená vysievali do spoločnej nádoby, je potrebné rastliny prepikýrovať. Urobíme tak v čase, keď sa objavia prvé pravé lístky. Každú sadeničku opatrne vyberieme zo substrátu a umiestnime ju samostatne do menšieho kvetináčika s výživnou zeminou.

Ako sadiť paradajky

Ak máme predpestované či priamo zakúpené sadenice, môžeme sa vrhnúť paradajky zasadiť. Najprv im vyberieme vhodné miesto. Paradajky nikdy nepestujte tam, kde bola v minulom roku vysadená akákoľvek rastlina z čeľade ľuľkovitých. Kríky potrebujú dostatok svetla a teplo. Dobre sa im darí na južnej či juhovýchodnej strane pozemku alebo vo vzdušnom skleníku.

Následne si v záhone pripravíme jamky. Spon by mal byť 80x40(50) centimetrov. Konečná vzdialenosť ale závisí od zvolenej odrody; tyčkové paradajky rastú skôr do výšky a do priestoru sa príliš nerozpínajú, zatiaľ čo kríčkové kultivary potrebujú väčší priestor. Všeobecne by sme rastliny nemali vysádzať príliš blízko k sebe, pretože paradajky sú náchylné na napadnutie plesňami a v hustom poraste, kde sa drží vlhkosť, sa plesniam darí veľmi dobre.

Po vytýčení sponov teda vyhĺbime jamky. Tie by mali byť o pár centimetrov hlbšie ako koreňový bal. Do jamky umiestnime rastlinu s celým balom tak, aby bol asi 3-5 centimetrov pod úrovňou zeme. Následne korene prihrnieme zeminou a s citom pritlačíme. Vďaka vysádzaniu do väčšej hĺbky začne púšťať korene aj časť stonky a celý koreňový systém sa tak rozrastie a zosilní. Paradajky potom budú lepšie prijímať vodu aj výživu.

Nezabudnite tyčkovým odrodám poskytnúť oporu. Na to využívame drevené či kovové tyče, ktoré je možné zakúpiť priamo v záhradníckych potrebách. Rastlinu k tyči ešte pripevníme špagátom.

Pestovanie rajčín v nádobách

Pestovanie paradajok v nádobách je v poslednej dobe veľmi populárne. Najmä menšie kríčkové či cherry odrody sú na to ako stvorené. Kvetináč stačí naplniť drenážnou vrstvou, výživnou zeminou a vysiať semienka či umiestniť sadenicu. Nezabúdame na pravidelné hnojenie a zalievanie. Kvetináče môžeme umiestniť napríklad na balkón či terasu a je možné ich aj zavesiť.

Zaujíma vás, ako pestovať paradajky týmto spôsobom? Viac sa o pestovaní paradajok v nádobách dozviete v našom predchádzajúcom článku.

Hnojivo na paradajky

Paradajky sú pomerne náročné na živiny. Pred výsadbou do kvetináča alebo záhona substrát premiešame s kompostom. Živiny je ale nutné dodávať počas celej vegetačnej doby. Môžeme sa vydať chemickou cestou, kedy používame hlavne vo vode rozpustné hnojivá, ktoré aplikujeme so zálievkou každých 14 dní. Zvolené hnojivo by malo obsahovať všetky dôležité makro aj mikroprvky - pokiaľ si nie ste istí, ktoré to sú, vyberajte výživu priamo určenú na hnojenie paradajok a paprík. Tieto hnojivá majú presný pomer živín, ktoré paradajky alebo iná plodová zelenina potrebuje.

So zásobovaním rastliny živinami môže pomôcť aj prípravok Symbivit. Nejedná sa o hnojivo, ale o symbiotické mykorhizné huby, ktoré žijú na koreňoch rastlín.

Pri nákupe zvoľte Symbivit na zeleninu, ktorý je v predaji v malom balení (150 g) alebo po 750 g vo väčšom balení. Pokiaľ máte väčšie záhony plné zeleniny, oplatí sa siahnuť po najväčšom, 3 kg balení Symbivitu.
Prečítajte si viac o tom, ako mykorhizné baktérie pomáhajú s výživou rastlín a ako tento prípravok vlastne funguje.

Zaštipovanie paradajok

So zaštipovaním paradajok začíname, keď dosiahnu výšku približne 20 centimetrov. Predtým radšej nie, treba počkať, kým bude rastlina dostatočne silná, aby zvládla mechanické poškodenie. Mnoho záhradkárov nedá dopustiť na nožnice, tie však môžu rastlinu zbytočne strapkať. Na zaštipovanie je najlepšie použiť vlastné prsty.

Odstraňujeme vždy malé výhony, ktoré sa nachádzajú medzi stonkou a hlavným výhonom, prípadne medzi dvoma hlavnými výhonkami. Tieto bočné výhonky bývajú obvykle 3-5 centimetrov dlhé. Odstraňujeme ich pravidelne, približne raz za týždeň. Pri tejto príležitosti zbavíme rastlinu aj poškodených či choro vyzerajúcich listov.

Kedy zberať paradajky

Nezrelé plody paradajok sú jedovaté, a tak je ich konzumácia nevhodná. Našťastie ich však ľahko spoznať, sú totiž zelené. Z kríkov teda zberáme iba plody v plnej zrelosti, ktoré majú červenú farbu (prípadne finálnu farbu podľa zvolenej odrody).

Šupka plodu musí byť ešte pevná, nenechávame paradajky na kríku do zmäknutia. Plody dozrievajú postupne, a tak rastlinu každé dva až štyri dni prezeráme a zrelé paradajky opatrne odtrhávame smerom dole. Pokiaľ pestujeme kríčkovú odrodu a chceme zberať celé trsy, odstrihujeme ich po dozretí všetkých plodov záhradníckymi nožnicami.

Najlepšiu chuť majú paradajky vtedy, keď sú nejaký čas vystavené horúcemu letnému slnku. Pokiaľ teda predpoveď hlási slnečné dni, pripravte sa na zber. Naopak zlé počasie, chladné večery a nedostatok slnečných lúčov chuť plodov zhoršujú.

Ak ste z Bratislavy alebo máte cestu okolo a chcete ochutnať štavnaté paradajky z nášho vlastného pestovania, zastavte sa na samozber paradajok, prípadne vám ich vieme pripraviť aj my.
 
TIP: Slnečné stanovištia vašej záhrady zaplnila plodová zelenina, ale čo záhony, ktorým sa toľko slnka nedostáva? Pestovanie zeleniny v tieni nie je nemožné, chce to len správne zvolené druhy.

Fazuľa, latinsky Phaseolus, je jednoročná rastlina z čeľade bôbovitých. Svoj pôvod má v tropických oblastiach južnej Ameriky, dnes ju však nájdeme doslova po celom svete. Pestuje sa totiž ako strukovina a zelenina, niektoré druhy môžu byť dokonca okrasné.

Výsledný habitus rastliny závisí od konkrétneho druhu i odrody. Niektoré majú klasické ovíjavé stonky, ktoré sa plazia po opore nepretržite celé vegetačné obdobie, iné sú skôr kríčkové s ukončeným rastom. Medzi listami sa približne v polovici sezóny začínajú objavovať riedke strapce s kvetmi, ktoré následne vystriedajú plody – struky.

Práve tie pestovateľov zaujímajú najviac. Najmä semená obsiahnuté vo vnútri strukov sú zdrojom dôležitých makroživín, ale aj vitamínov a minerálov. Svoje využitie preto našla fazuľa v kuchyni, kde ju možno pripraviť na stovky spôsobov.

Druhy fazule

Fazuľa obyčajná (Phaseolus vulgaris)

je najčastejšie pestovaným druhom vôbec. V odbornej literatúre aj v záhradníctve ho môžete nájsť aj pod názvom fazuľa záhradná, pri kríčkových variantoch tiež ako fazuľa kríčková. Odrôd tohto druhu existujú doslova stovky. Preto ich delíme na kultivary popínavé a kríčkové. Druhú skupinu ešte môžeme rozdeliť na fazuľu kríčkovú so zelenými strukami a fazuľu kríčkovú žltoluskú.

Medzi obľúbené odrody pri pestovaní fazuliek (strukov ako zeleniny) patria napríklad 'Aidagold', 'Gusty' alebo 'Satelit'. Na získanie chutných semien vysádzame odrody ako sú napríklad 'Inka', 'Petra', 'Carmen' alebo zaujímavo sfarbený 'Yin Yang'.

Fazuľa šarlátová (Phaseolus coccineus)

tento druh sa obvykle pestuje ako okrasný, pričom struky sú samozrejme jedlé. Kvety fazule šarlátovej sú sýto červené, semená majú väčšinou tiež podobné odtiene. Obľúbenou odrodou tohto druhu pestovanou pre semeno je 'Scarlet', ktorá sa vyznačuje strakatými semenami fialovej až čiernej farby.

Zástupcov z rodu fazule je viac ako 50, avšak tie sa u nás pestujú skôr raritne. Spomenúť by sme mohli ešte napríklad fazuľu mesačnú (Phaseolus lunatus) či fazuľu ostrolistú (Phaseolus acutifolius).

Nájdite si tie pravé odrody fazule aj pre vašu záhradu. V našom e-shope môžete vyberať z mnohých farieb, veľkostí a druhov

Fazuľa pestovanie

Ako pestovať fazuľu? Ideálne je slnečné a teplejšie stanovište, chránené pred vetrom a vplyvmi počasia. Pestovanie fazule v chladnejších oblastiach sa neodporúča, rastlina je vyložene teplomilná. Korene sú plytké, a tak je dôležitá pravidelná a intenzívna zálievka, ktorá zaistí dostatočne vlhký substrát (vyhneme sa však premokreniu a zalievaniu cez list).

Volíme dobre priepustnú hlinitú pôdu s neutrálnym pH, kyslé a ťažké pôdy sú na pestovanie fazule nevhodné. Rastlinu množíme semenami. Čo sa týka hnojenia, optimálne je použitie kompostu. Maštaľnému hnoju sa vyhýbame úplne, fazuľa ho neznáša.

Ako pestovať kríčkovú fazuľu

Kríčková fazuľa potrebuje priestor, podobne ako napríklad papriky alebo paradajky. Hodí sa teda na väčšiu záhradu s rozľahlými záhonmi. Struky a semená potom dozrievajú v rovnakom čase, následne už rastliny nekvitnú a neplodia. Ak chcete fazuľu zberať celé leto, vysádzajte riadky do záhona v rozmedzí približne dvoch týždňov.

Ak milujete žlté alebo zelené fazuľové struky na rôzne spôsoby, či už so slaninou a cesnakom ako prílohu, súčasť čínskej zmesi alebo v luskovej omáčke, stačí zvoliť vhodnú odrodu. Obvykle sa jedná o kríčkové varianty a spomenúť môžeme napríklad 'Berggold' alebo veľmi zaujímavo, fialovo sfarbenú 'Purple Queen'.

Ako pestovať kolíkovú fazuľu

Popínavá fazuľa zaberá veľmi málo miesta. Nenáročne rastie vedľa plota alebo sa plazia po akejkoľvek opore, ktorú im poskytnete. Najčastejšie sa využívajú natiahnuté povrázky, po ktorých ovíjavé stonky šplhajú nahor. Vďaka svojej nenáročnosti na priestor sú tieto odrody ideálne na menšie záhrady alebo dokonca na pestovanie na balkóne.

Treba ale počítať s tým, že ako stonka neustále rastie, struky dozrievajú postupne po celé leto, nie naraz.

Sadenie fazule

Kedy sadiť fazuľu? Výsev fazule nechávame na obdobie, kedy už teploty neklesajú pod 10 °C, jedná sa teda o máj až začiatok júna.

Ako sadiť fazuľu

Tu sa postup trochu líši v závislosti od typu odrody. Kríčkové fazule vysievame po 3-4 semenách do sponu 34x34 centimetrov. Popínavé druhy potom vysádzame po 3-6 fazuliach približne 80 centimetrov ďaleko. K výsevu vyberáme vždy iba nepoškodené semená. Tie umiestnime do zeme do hĺbky 4-6 centimetrov.

Kedy zberať fazuľu

Fazuľa je pripravená na zber vtedy, keď sa pri ohnutí struk od stonky sám odlomí. Ďalším signálom, že sa na rastline nachádza mnoho zrelých strukov, sú chradnúce, listy usychajú a žltnú.
Zrelé struky pretrhávajte každý deň, vďaka tomu podporíte kvitnutie a predĺžite dobu zberu nielen pri popínavých, ale aj pri kríčkových odrodách. Dobou pre zber fazule je obvykle koniec leta, záleží však na termíne výsadby aj zvolenom druhu.
 
TIP: Pozor na to, čo po fazuľach do záhona vysadíte. Vyhnúť by ste sa mali ďalším bobovitým rastlinám alebo cibuľovej zelenine, ktorou je napríklad cesnak. Viac sa o pestovaní cesnaku dozviete aj v našom predchádzajúcom článku.

Mrkva obyčajná (Daucus carota) patrí medzi mrkvovité alebo zelerovité rastliny, je teda príbuzná napríklad s petržlenom, ale aj s kôprom či anýzom. V záhradách sa pestuje ako koreňová zelenina, pričom využiť je možné celú rastlinu vrátane nadzemnej časti.

Napriek tomu, že je mrkva rastlina dvojročná, pestuje sa najčastejšie ako jednoročná. V prvom roku vyraší vňať a koreň výrazne zdužnatie a zhromažďuje živiny. V druhom roku potom z ružice listov vyrastá stonka s kvetenstvom.

Mrkva patrí medzi zeleninu bohatú na živiny a vitamíny. Obsahuje najmä beta karotény, vitamín A, vlákninu a antioxidanty. Ako pestovať mrkvu a zaistiť si príjem týchto dôležitých látok aj počas zimy sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.

Druhy mrkvy

Mrkvu obyčajnú môžeme rozdeliť do dvoch poddruhov. Prvým je mrkva obyčajná pravá (Daucus carota subsp. carota), čo je pôvodná nešľachtená forma, ktorá sa vyskytuje divoko v prírode. Druhým poddruhom je potom mrkva obyčajná siata (Daucus carota subsp. sativus). Sem radíme všetky vyšľachtené odrody, ktoré môžu mať rôznu farbu a veľkosť koreňa.

Odrody mrkvy môžeme rozdeliť do niekoľkých základných typov, z ktorých potom konkrétne kultivary vychádzajú:
Parisian - má krátky okrúhly koreň
Chantenay - koreň je kónický, kratší
Nantes - typický "mrkvovitý" tvar
Berlikum - veľké, mohutné a tupo zakončené korene
Flakee - veľmi dlhé a úzke korene

Medzi záhradníkmi sa potom odrody mrkvy delia častejšie na skoré a neskoré. Skoré kultivary tiež nazývame karotky. Majú väčšinou tupé korene, jemnejšiu dužinu, sú sladšie a menej vhodné na skladovanie. Zberáme ich ako prvé. Medzi najobľúbenejšie skoré odrody patrí napríklad 'Calibra F1', 'Flyway F1' alebo 'Jarana F1'.

Medzi stredne skoré odrody môžeme zaradiť napríklad 'Marquette' alebo 'Jolana F1'. Neskoré kultivary sú vhodné na uskladnenie a zberajú sa až počas jesene. Koreň je väčší, tmavší, chuť výrazná a šupka hrubšia. Medzi neskoré odrody patrí napríklad 'Koloseum F1', 'Maxima F1' alebo 'Katlen'.

Zaujímavým spestrením na tanieri môžu byť rôzne farebné variácie mrkví. Na pohľad veľmi výrazná je odroda 'Purple Haze', ktorá sa vyznačuje temne fialovou farbou so žíhaním. Nájdeme ale aj mrkvy žlté či biele.

Pripravte sa na výsadbu mrkvy už teraz. Semienka mrkvy klasických aj menej známych odrôd zakúpite aj v našom e-shope

Sadenie mrkvy

Otázku kedy sadiť mrkvu môžete rozdeliť na dve časti.

Sadenie mrkvy na jar

Mrkvu vysievame najčastejšie na jar. Semienka sejeme priamo do záhonu, približne v marci až apríli. Riadky by od seba mali byť vzdialené 30-40 centimetrov. Zemina v záhone by mala byť dobre prekyprená a hlavne prehnojená, pretože počas vegetácie už mrkvy nehnojíme. Na dodanie živín používame napríklad kompost.

Vzhľadom k veľkému množstvu semien vsypaných do riadkov je po vzídení prvých lístkov a miernom podrastení sadeničiek potreba mrkvy vyjednotiť. Po tomto úkone by mali byť vzdialenosti medzi jednotlivými rastlinami približne päť až sedem centimetrov, v závislosti od zvolenej odrody a veľkosti koreňa.

Výsev mrkvy na jeseň

Výsev mrkvy možno vykonávať aj na jeseň, čo zaistí skoré jarné klíčenie. V tomto prípade sa neponáhľajte - semená do záhona vysejte až koncom novembra, aby semená klíčili naozaj až na jar. Pôda by však nemala byť ešte zamrznutá. Ideálny je výsev do záhona po letnej zelenine ako je napríklad šalát alebo hrášok.

Zber mrkvy

Kedy vykopať mrkvu zo zeme závisí od použitej odrody - existujú totiž mrkvy skoré, stredne skoré či neskoré. Tie skoré sa zo záhonu obvykle zberajú už počas júla, pokojne už 2 až 3 mesiace po vysiatí (ak sa jedná o výsev jarný). Zber mrkvy u neskorých kultivarov vykonávame od septembra do októbra a platí, že čím dlhšie v záhone sú, tým je ich chuť lepšia a obsah živín vyšší.

Ako uskladniť mrkvu

Rád, ako uskladniť mrkvu na zimu, je skutočne veľa, a každý záhradkár uprednostňuje trochu iný spôsob. Všeobecne však platí niekoľko základných pravidiel. Tým prvým je, že uskladňujeme iba odrody neskoré, skoré nie sú na dlhodobé skladovanie vhodné. Po vytiahnutí úrody zo zeme odstránime vňať (tú môžeme využiť v kuchyni alebo ju treba zmraziť) a korene dobre očistíme od hliny. Nikdy ich ale neumývajte, mrkva by pri skladovaní mohla chytiť pleseň.

Následne pozbieranú zeleninu rozložíme a necháme chvíľu preschnúť na dobre vetranom, chladnom a suchom mieste. Najčastejšie sa potom mrkva dáva do debien, v ktorých sa zasype pieskom, a ukladá sa do tmavej pivnice s možnosťou vetrania, kde sa teplota počas zimy pohybuje medzi 0 až 4 °C. Piesok treba počas skladovania občas mierne zvlhčiť napríklad rozprašovačom.

Pestovanie mrkvy na balkóne

Pestovanie mrkvy na balkóne nie je nemožné, chce to ale zodpovedajúce vybavenie. Základom sú dostatočne hlboké nádoby. Kvetináče by teda mali mať aspoň 40 centimetrov na výšku. Obľúbené je tiež takzvané debnové pestovanie, kedy sa zelenina vysieva do 50 centimetrov hlbokej debny plnej záhradníckeho substrátu. Na balkónové pestovanie sa však odporúča voliť skôr skoré a drobnejšie odrody.
 
TIP: Patríte medzi vášnivých záhradkárov, ktorí sa nedokážu s koncom leta so starostlivosťou o záhradu rozlúčiť? Ak áno, vysaďte si druhy, ktoré budú kvitnúť alebo plodiť až do prvých mrazov. So starostlivosťou o zeleninu na jeseň vám poradíme v našom predchádzajúcom článku.

Batáty, známe aj ako sladké zemiaky, sa v slovenskej kuchyni objavujú stále častejšie. Ich špecifická chuť výborne vynikne v domácich hranolkách aj zemiakovom pyré. S veľkou obľubou ich nakupujú mamičky batoliat, ktoré sladkastú chuť ocenia asi najviac.

Túto tropickú a zdravú zeleninu si však môžeme bežne vypestovať aj doma, a nie je na to potrebné nič viac než na pestovanie klasických zemiakov, ktoré už dobre poznáme. Poďme sa teda pozrieť, ako na to!

Všetko o batátoch

Povojnca batátová, niekedy tiež jedlá, latinsky potom Ipomea batatas, patrí medzi tropické rastliny pochádzajúce zo strednej Ameriky. Hľuzy tejto rastliny sú jedlé, ich dužina je väčšinou sýto oranžová (môže mať však aj ďalšie farby od žltej až po fialovú) a má mierne sladkú chuť. Tieto hľuzy sa využívajú obdobne ako hľúzy zemiaka, vzhľadom sú zemiakom tiež podobné, aj keď tieto dve rastliny botanicky príbuzné nie sú.

Jedná sa o plazivú rastlinu, s vajcovitými až srdcovitými listami, ktoré pôsobia veľmi esteticky a povijnica sa často pestuje aj ako okrasná. Vo väčšine prípadov sa však pestuje pre hľuzy, a to nielen na záhradkách vášnivých pestovateľov, ale aj vo veľkom. Medzi najväčších producentov batátov sa radí Čína, Malawi a Tanzánia.

Sladké zemiaky druhy

Je známych viac ako 400 rôznych odrôd batátov, ktoré sa od seba líšia v mnohom – veľkosťou, tvarom a farbou listov, veľkosťou, tvarom, chuťou a farbou hľúz, veľkosťou a celkovým vzhľadom rastliny a podobne. Vzhľadom k takému počtu rôznych kultivarov si ich tu nemôžeme vymenovať všetky, a tak si uvedieme aspoň pár z tých, ktoré sú bežne dostupné u nás a dobre znášajú naše klimatické podmienky.

Na Slovensku sa sladký zemiak pestuje ako pre hľuzy, tak ako okrasná rastlina.

Okrasné batáty:

- ‚Yellow' – listy sú svetlo zelené so žltým podtónom, klasické veľkosti.
- ‚Compact Yellow' – žltozelené listy sú menšie veľkosti. Rastlina sa s oporou dorastá až do 3 metrov.
- ‚Red' – listy sú temne červené, dužina hľúz má tiež tmavší odtieň.
- ‚Cameo' – vajcovité listy majú veľmi tmavý fialový odtieň.
- ‚Colored Leafs' – bujne rastúci kultivar so zelenobielymi až ružovkastými listami. Pestuje sa hlavne ako okrasný.
- ‚Green' – táto odroda sa vyznačuje trávovo zelenými listami, ktoré sú skôr srdcovitého tvaru.
- ‚Marguerite' – listy sú srdcovité a limetkovo zelené, pestuje sa ako okrasná.

Jedlé batáty:

- ‚Erato White' – vysoká produkcia hľúz, listy hlboko sú vykrajované, hľuzy majú hnedú šupku a bielu dužinu.
- ‚Erato Orange' – táto odroda sa od tej predchádzajúcej líši iba tým, že plody majú dužinu oranžovej farby.

Aktuálne dostupné odrody sladkých zemiakov si môžete vybrať aj v našom eshope

Ako pestovať batáty

Okrasné:

- Stanovište: pestovanie batátov je vhodné na slnku až v polotieni. Pestovať sa dá v záhone, v kvetináči aj väčšom kvetináči. Okrasné kultivary sa skvele hodia do kvetináčov k letničkám.
- Nároky na pôdu: výživný a kyprý substrát
- Závlaha: rastlina má radšej vlhké prostredie bez prelievania.
- Rez: pestuje sa ako letnička, rez teda nevyžaduje.
- Množenie: batáty množíme pomocou listových rezňov alebo naklíčených hľúz.
- Hnojenie: okrasné druhy hnojíme raz až dvakrát týždenne hnojivom pre balkónové rastliny

Jedlé:

- Stanovište: pestujeme na slnku až v polotieni, na dostatočne veľkom priestranstve. K stonkám je možné umiestniť oporu, v opačnom prípade sa bude rastlina na stanovišti chovať ako pôdokryvná.
- Nároky na pôdu: hlboké, hlinitopiesočnaté pôdy bohaté na živiny.
- Závlaha: pravidelne zalievame, v období sucha zálievku ešte zintenzívnime.
- Rez: rez nie je vyžadovaný, batát sa pestuje ako jednoročná rastlina.
- Odolnosť: nie sú mrazuvzdorné, pred prípadnými prízemnými mrazíkmi je nutné rastliny chrániť.
- Množenie: batáty množíme pomocou listových rezňov alebo naklíčených hľúz.
- Hnojenie: ak pestujeme povojnicu batátovú pre hľuzy, je nutné používať organické hnojivá, napríklad kompost.

Ako sadiť batáty

Batáty väčšinou pestujeme z koreňových hľúz. Je potrebné počítať s tým, že plazivá povojnica zaberie na pozemku dosť miesta, preto jej vyhradíme obdobné políčko, ako by sme sadili klasické zemiaky. Na pozemku si vytvoríme asi 10 centimetrov hlboké brázdy rozmiestnené približne 40 centimetrov od seba. Samotné naklíčené hľuzy do nich vkladáme opäť so 40-centimetrovým rozostupom. Rozmiestnené hľuzy zahrnieme hlinou do hrobčekov, pričom predtým ešte môžeme do zeminy zapraviť kompost alebo hnoj.

Kvitnutie a dozrievanie hľúz

Kvety sa objaviť môžu, ale nemusia. Keď už budete mať to šťastie, nájdete kalichovité kvietky bielej, ružovej až fialovej farby, ktoré sú pomerne veľké a na rastline rozmiestnené v skupinách.

Hľúzy dozrievajú obvykle počas septembra a októbra. Poznáme to tak, že byľ začne zasychať. Až po jej úplnom zaschnutí môžeme hľúzy vykopať. Postupujeme veľmi opatrne, mechanické poškodenie sladkých zemiakov by malo za následok ich rýchlu skazu, vzhľadom na obsah cukru. Zozbierané batáty môžeme uskladniť na suchom, chladnom a dobre vetranom mieste.

Choroby a škodcovia batátov

V našich podmienkach sa povojnici batátovej škodcovia aj choroby vyhýbajú a k žiadnemu z ochorení tu nie je náchylná. Na rastline si nepochutnávajú ani pásavky a ďalší „typicky zemiakoví“ škodcovia. Jediné, na čom si môžu nepozvaní hostia pochutnávať, sú hľuzy. Tie zvyčajne požierajú hlodavce.

Využitie batátov

Ako sme sa už zmienili vyššie, batát sa často pestuje ako rastlina okrasná listom. Skvele sa jej darí v nádobách a pestovatelia ju s obľubou vysádzajú do kvetináčov s letničkami, s ktorými tvoria krásne, previsnuté, aj meter dlhé kompozície.

Pre človeka sú však užitočnejšie hľuzy tejto rastliny. Tie obsahujú celý rad živín, ľahko stráviteľné sacharidy, dostatok vlákniny, betakarotén a mnoho ďalších zdraviu prospešných látok. Zrelé hľuzy teda našli svoje široké uplatnenie v kuchyni a je možné ich zaradiť do mnohých receptov. Batáty je možné variť, piecť, smažiť – medzi najobľúbenejšie recepty patria batátové pyré, batátové hranolky, ale aj zemiakové placky z batátov, prípadne sladké pokrmy a múčniky.

TIP: Ak sa chcete dozvedieť viac aj o pestovaní ďalších druhov zeleniny, prečitajte si napríklad náš článok o pestovaní rajčín na balkóne.

Úžitkovú časť záhrady si mnoho ľudí bez tradičných zemiakov ani nevie predstaviť. Ich pestovanie má dlhú tradíciu a každý pestovateľ má svoj "recept" na bohatú úrodu.

Čo však robiť ak je vaša záhrada príliš malá a zvažujete kam vysadiť každú jednu rastlinu? Ak sa nechcete vzdať svojej vlastnej úrody zemiakov, ponúkame vám spôsob ako získať množstvo zemiakov v malej záhrade pomocou pletiva.

Nezúfajte, že máte malú záhradu a nemôžete v nej pestovať všetky druhy zeleniny. Navyše asi všetci si uvedomujú, že zemiaky potrebujú veľkú plochu, nakoľko sú vysoké a potrebujú prihŕňať zemou.

Ponúkame Vám výborné riešenie, ako aj na malej ploche získate veľké množstvo zemiakov. Postačí Vám na to pletivo s väčšími okami, slama, kompost alebo substrát a sadbové zemiaky.

Tento kôš na zemiaky umiestnite na svetlé miesto v záhrade. Pletivo môže byť ľubovoľne vysoké.

1. Stočte pletivo do kruhu a zaistite, aby sa nerozchádzalo.

2. Mierne ho prihrňte zemou.

3. Na dno umiestnite slamu a zasypte ju vyzretým kompostom alebo záhradníckym substrátom.

4. Po obvode kruhu vysaďte zemiaky tak, aby boli aspoň v každom druhom oku pletiva.

5. Dbajte na to, aby očká zemiakov smerovali von.

6. Pridajte opäť vrstvu slamy, zasypte kompostom a postup so zemiakmi a výsadbou opakujte, až kým sa nedostanete na vrch pletiva.

7. Vrchné zemiaky môžu byť vysadené v strede, lebo majú možnosť rásť hore.

8. V prípade potreby zalievajte a sledujte, ako Vám pletivo obrastá listami zemiakov.

9. Keď listy zoschnú cca v septembri povyťahujte uschnutú vňať a vytiahnite pletivo, zemiaky sa Vám vysypú priamo na záhradu a stačí ich len pozbierať.

Dopestujte si bohatú úrodu zeleniny, v našej ponuke nájdete aj kvalitné a odolné priesady zeleniny

TIP: V prípade malej záhrady alebo pestovania na balkóne, si prečítajte aj článok o pestovaní zeleniny v nádobách.

Zdroj foto inšpirácie : http://alternative-energy-gardning.blogspot.ca/2013/10/how-to-make-potato-barrel-using-chicken.html