Posts tagged 'okrasné stromy listnaté'

V dnešnej modernej dobe majú mnohí tendenciu obohnať sa v záhrade vysokým nepriehľadným múrom a tak si zabezpečiť súkromie. Čo tak vyskúšať živý plot, ktorý vie byť rovnako funkčný, s niektorými druhmi aj nepreniknuteľný a navyše počas roka variabilný a prírodný?

Dnes Vám predstavíme najkrajšie a najvhodnejšie opadavé listnaté stromy na opadavý živý plot. Aj opadavý plot môže ochrániť a ohraničiť záhradu, a to spleťou hustých konárov počas neskorej jesene a zimy. Niektoré druhy však svoje listy strácajú až počas jarného rastu nových listov, a tým je drevina zaujímavá vyfarbovaním počas celého roka.

Vhodnými druhmi sú buk lesný (Fagus sylvatica), hrab obyčajný (Carpinus betulus) a javor poľný (Acer campestre). Do výsadby môžete zvoliť jeden druh alebo pokojne nakombinujte aj tri druhy. Dreviny sa dobre navzájom znášajú, dopĺňajú sa a vytvárajú zaujímavý živý plot.

Na celkový efekt si samozrejme niekoľko rokov počkáte, ale výsadba je trvalá a naozaj funkčná. Uvedené dreviny sú vhodné  na strihané živé ploty. Druhy rastú priemerne rýchlo.

Ročný prírastok je cca 30 – 40 cm. Rašia už skoro na jar. Listy sa na jeseň vyfarbujú do žlta, oranžova, červena až hneda. Vytvárajú príjemnú kulisu, ktorá zároveň poskytuje úkryt a potravu mnohým vtákom, hmyzu a včelám.

Dreviny sú vhodné do modernej záhrady, ako aj pre lesné záhrady a romantické zákutia. Neznášajú sucho, kyslé a chudobné pôdy. Sú mrazuvzdorné, dobre odolávajú vetru a znášajú aj prašné mestské prostredie.

Aj živý plot vyžaduje závlahu, ideálne je, ak zabezpečíte kvapkovú, ktorá sa dá regulovať. Výsadbu uskutočnite na jar alebo jeseň do trojsponu. Budete prekvapení rastom, vzhľadom i celkovou funkčnosťou, i keď na túto krásu si budete musieť počkať.

Všetky listnaté stromy z našej ponuky

Z buku a hrabu viete vytvoriť aj stenu vysokú 4 metre. Dbajte na správnu výživu, strihanie a tento plot bude určite dominantou Vašej záhrady a navyše bude naozaj prírodný.

Ak dávate prednosť kvitnúcim drevinám, môžete zvoliť kvitnúci živý plot.

Túžite po dokonalej malej záhrade aj na malej ploche balkóna a terasy? V tom prípade musíte mať určite vysadený strom, najlepšie už vyšší na kmienku, ktorý svojou korunou poskytne aj tieň.

Strom na balkón

Vhodnými drevinami sú práve druhy, ktoré sú na kmienku a do výšky už rásť nebudú. Budú zväčšovať len svoju korunu, ktorá sa dá upravovať strihom. Väčšinu druhov s guľovitou korunou už nie je potrebné ošetrovať rezom, nakoľko vytvárajú guľu prirodzene, bez strihania. Preto si vyberte konečnú výšku stromu napr. 1,5 –2 metre.

Pokiaľ túžite len po oživení priestoru, môžete do nádoby vysadiť aj previslú formu brezy či vŕby. Do zatieneného prostredia sa hodia aj druhy javora na kmienku s guľovitou korunou alebo okrasný červený buk.

Na slnko sa hodia katalpy, javory so zelenými listami, okrasné čerešne a jablone.

Tip: Pozrite si aj prehľad kvitnúcich stromov  vhodných na balkón a terasu.

Pokiaľ chcete, aby bol strom efektný a počas celého roka zelený, vyberajte z ihličnatých a vždyzelených druhov. Zaujímavé sú kmienkové tvary skalníkov, cezmíny, cédrov, smrekovcov a iných strihaných ihličnanov.

Nezabúdajte, že stromy vysadené v nádobe majú obmedzené podmienky pre rast i prijímanie živín a vody a neustále vyžadujú Vašu starostlivosť.

Korene sa viac prehrievajú, je potrebné dopĺňať živiny nielen vo forme hnojív, ale aj výmenou substrátu. Postupným rastom musíte meniť aj nádoby, čo sa týka veľkosti.

Ako podrast môžete vysadiť kvitnúce trvalky alebo pôdopokryvné rastliny, ktoré vytvoria jemný previs. Na jeseň vysaďte jarné cibuľoviny, ktoré po zime  balkón výborne rozžiaria a prevoňajú.

Najvhodnejšie obdobie na výsadbu drevín je jeseň, jar v menej priaznivých klimatických podmienkach a pri chúlostivejších druhoch. Rastliny dodávané v kontajneroch možno vysádzať počas celého vegetačného obdobia, okrem najteplejších letných dní, kedy by výsadba vyžadovala neustálu kontrolu a starostlivosť.

Výsadba okrasných drevín

Okrasné dreviny sa vysádzajú vždy rovno a pri výsadbe treba dbať na to, aby sa koreňový bal nerozpadol. Korene sa zasypávajú kvalitnejšou povrchovou vrstvou pôdy, pokiaľ možno obohatenou kvalitným kompostom a až na povrch sa pridáva zvyšná spodina. Novovysadené dreviny sa nehnoja, s prihnojovaním treba počkať, kým sa dobre nezakorenia.

Po vysadení treba dreviny dobre zaliať a hneď ako voda vsiakne, treba vyplniť vzniknuté jamky v pôde humusom, aby sa znížil výpar vody z pôdy. Po vysadení rastlinám prospeje aj častejšie povrchové kyprenie pôdy, ktoré znižuje odparovanie vody. Ak treba niektoré druhy drevín vyviazať ku kolíkom, kolík sa do jamy umiestňuje ešte pred výsadbou. Okolo drevín solitérne vysadených v trávniku hneď po vysadení treba vytvoriť primerané veľké misy, ktoré umožnia jednoduchšie zalievanie a neskôr aj prihnojovanie a tráva drevinám neodoberá vlahu ani živiny.

Všetky ihličnany alebo listnáče nájdete v prehľadných kategóriach nášho eshopu

Veľmi dôležité je najmä dôkladná zálievka ihličnanov a vždyzelených listnáčov pred príchodom mrazov. Nerovnomerný vodný režim rastliny počas slnečného a mrazivého počasia by totiž mohol spôsobiť vyschnutie rastliny.
Vysádzané okrasné dreviny sa zrezávajú, ak treba, tesne pred vysadením alebo po ňom, a to tak, že výhonky sa skrátia až o dve tretiny dĺžky. Kratšie výhonky sa skracujú menej ako dlhšie, nikdy však nie do jednej roviny.

Vysádzanie živých plotov

Účelne vybrané kry na živý plot, dobre zasadené a ošetrované, nedajú pestovateľovi veľa práce, a napriek tomu podstatne zvyšujú pôvab každej záhradky. Udržiavací rez sa robí väčšinou raz za rok väčšinou po odkvitnutí. Vzdialenosť krov od plota pri vysádzaní závisí od plánovanej výšky a šírky plotu. Vzájomná vzdialenosť rastlín v nízkom plote je asi 0,6 m, pri stredne vysokých plotoch 0,8 – 1,5 m podľa vzrastu jednotlivých druhov a kultivarov.

Aktuálna ponuka rastlín na živé ploty

Okrasné kry si vyžadujú okrem bežného ošetrovania aspoň raz za rok plné hnojenie NPK, ktoré zlepšuje a urýchľuje ich rast. Základom úspešného hnojenia však i tu zostáva hnojenie dobre vyzretým kompostom.

Tip: Pozrite si výber kvitnúcich rastlín na živé ploty.

obr. A: Vysoké živé ploty, výsadba 1 m od seba (Carpinus betulus)

obr. B: Ihličnaté živé ploty, výsadba 40 - 80 cm od seba ( Thuja occidentalis ´Smaragd´)

obr. C: Stredne vysoké živé ploty, výsadba 3 ks na 1 m (Ligustrum ovalifolium)

obr. D: Nízke živé ploty, výsadba 4-6 ks na m (Spiraea bumalda)

Rez živých plotov

Živé ploty sa strihajú kónicky – ker je na báze širší a smerom k vrcholu sa zužuje. Steny sú tak lepšie osvetlené a je zabezpečený lepší prísun vody, čím nedochádza k zasychaniu spodných vetiev. Striháme dvakrát do roka. Prvýkrát koncom mája (v čase keď sú vytvorené už malé prírastky), kedy sa v mladých výhonkoch vytvárajú čiastočné retardačné (spomaľovacie) látky. Týmto sa ďalšie obrastanie po prvom zastrihnutí čiastočne spomalí. Druhý rez vykonávame v priebehu augusta a to preto, aby dreviny po reze už neobrašili.

obr. 1: Správny kónický rez živého plota

presvetlená je každá strana rastlín, vrátane bočných

obr. 2: Nesprávny kolmý rez živého plota

bočné a spodné konáre trpia nedostatkom slnečného žiarenia

Ošetrovanie a starostlivosť v ďalších rokov

Vzhľad pestovaných drevín závisí od ich ošetrovania v ďalších rokoch. Ošetrovanie pozostáva zo zálievky, prihnojenia, z odstraňovania odkvitnutých kvetov a súkvetí a udržovania zdravej a peknej koruny. Počas chladných, ale slnečných zimných dní treba sledovať či nedochádza k predčasnému prebúdzaniu sa koruny ihličnanov a stálezelených listnatých drevín. Nedostatočný prísun vody z koreňového systému, ktorý je v chladnej zemi môže spôsobovať vysychanie koruny. Zabrániť tomu môžeme polievaním ku kmeňu dreviny.

Rez a presvetľovanie

Vzhľad a kvitnutie danej dreviny do veľkej miery ovplyvňuje správny rez a presvetľovanie. Pri všetkých drevinách bez výnimky sa odstraňujú namrznuté a suché výhonky. Namrznuté časti sa odstraňujú až pri pučaní, aby sa ušetril neskorší opravný rez. Pri šľachtených drevinách sa odstraňujú tzv. vlky, bujne rastúce výhonky podpníka. Pri druhoch, ktoré silno odnožujú a ohrozujú okolitú úpravu, sa odstraňujú odnože aj s koreňmi. Niektoré dreviny vôbec rez nepotrebujú (skôr by uškodil ich vzhľadu) iné si vyžadujú iba zmladzovanie a ďalšie pravidelný každoročný rez a raz za čas zmladzovanie.

Obr. 1: Presvetľovací rez

Obr. 2: Rez drevín na kmienku

Dreviny, ktoré nepotrebujú rez

Vôbec sa nerežú vždyzelené dráče (berberis), dulovce (chaenomeles), skalníky (cotoneaster), lykovce (daphne), cezmíny (ilex), orechy (juglans), rododendróny (rhododendron), štredrec (laburnum), magnólie (magnolia), drevité pivonky (paeonia), škumpa vlasatá (cotinus coggygria), bresty (ulmus), vždyzelené kaliny (viburnum) a všetky ihličnany. Niektoré dreviny priam neznášajú rez, ako napríklad magnólie (magnolia), ktorá kvitne na koncových, vrcholových púčikoch.

Pozrite si okrasné kríky do záhrady z našej ponuky

Dreviny, ktoré vyžadujú zmladzovací a presvetľovací rez

Zmladzovanie znamená vyrezávanie starých výhonkov za súčasného ponechania rovnakého počtu mladých výhonkov. Presvetľovanie vykonávame u hustejších porastov spravidla raz za tri roky. Takéto rezy vyžadujú opadavé dráče (berberis), liesky (corylus), hlošiny (elaeagnus), málo kvitnúce ibišky (hibiscus), kolkvícia (kolkwitzia), pajazmín (philadelphus), zob (ligustrum), zemolezy (lonicera), drevité nátržníky (potentila), imelovníky (symphoricarpos), orgovány (syringa), kaliny (viburnum), weigely (weigela) a ďalšie. Tento zákrok sa robí väčšinou v období vegetačného pokoja. Listnaté dreviny v skupinových výsadbách sa upravujú zimným rezom tak, aby sa navzájom netiesnili a mali vždy dostatok slnka a vzduchu.

Dreviny vyžadujúce každoročný rez

Rozdeľujú sa do troch skupín podľa toho, kedy a na akom dreve kvitnú.

Dreviny, ktoré kvitnú skoro na jar a na vlaňajšom dreve

(forsythia, spiraea, amigdalus, prunus, jasminum nudiflorum, cytisus, cornus); upravujú sa tak, že sa im odrežú všetky slabé a križujúce výhonky, veľmi dlhé výhonky sa skrátia. Zimný rez sa robí od konca októbra do polovice marca a prvýkrát sa robí najskôr po troch rokov od vysadenia. Hlavný rez sa robí po odkvitnutí, obyčajne v druhej polovici mája, aby dreviny mohli ešte do jesene vytvoriť nové kvetuschopné výhonky. Hlavný rez sa robí po odkvitnutí, obyčajne v druhej polovici mája, aby dreviny mohli ešte do jesene vytvoriť nové letorasty, na ktorých sa budú na budúcu jar tvoriť nové kvety. Režeme na 2 – 4 očká.

Obr. A: Rez drevín s protistojnými očkami

Obr. B: Rez drevín so striedavými očkami

Dreviny, ktoré kvitnú neskôr a na vlaňajšom dreve

(malus, sorbus, crataegus, berberis, tamarix a pod.); výhonky sa skracujú asi o jednu tretinu, aby vytvorili nové bočné výhonky.

Obr. hore: Silný spätný rez

Dreviny, ktoré kvitnú v lete a na jeseň na tohtoročnom dreve

vyžadujú silný spätný rez (budleia, hydrangea, caryopteris, hypericum, levandula, erica); režú sa nakrátko podľa povahy rastliny a hrúbky dreva na jar, na dva až šesť púčikov. Staré konáriky sa úplne odstraňujú.

Rez drevín na kmienku

Okrasné previsnuté vŕby, mandle alebo ruže pestované na kmienku je treba rezať pravidelne každý rok, aby si udržali hustý a kompaktný tvar koruny. Rez je dôležitý hlavne u drevín pestovaných v nádobách, aby koruna príliš nesťažela a kmienok sa pod jej váhou nezlomil. Dreviny, ktoré kvitnú skoro na jar, režeme až po odkvitnutí koncom apríla (mandľa), ostatné dreviny skoro na jar (ruže, vŕby).

Zálievka

Závlahová dávka pre okrasné kry a stromy by mala prevlhčiť koreňovú zónu pôdy. Zavlažovať by sa malo ráno alebo večer. Pri vždyzelených drevinách netreba zabúdať, že potrebujú vlahu aj v priebehu zimy. Ak nemrzne a je sucho, zalievame ich aj v zimnom období. Na zálievku je najlepšia dažďová voda. Studničná voda máva často veľký obsah minerálnych látok a ak presiahne ich obsah množstvo 1 g/l je na zálievku nevhodná, pretože zasoľuje pôdu.

Hnojenie

Výživa a hnojenie okrasných drevín sa nedá zovšeobecniť, pretože sú rôznorodé. Žiadnej drevine však neuškodí prihnojenie organickými hnojivami, najmä kvalitným kompostom, či zotletým maštaľným hnojom. Priemyselnými hnojivami dreviny prihnojujeme až po dôkladnom zakorenení, podľa náročnosti jednotlivých druhov na živiny. S prihnojovaním treba skončiť najneskôr v júli, aby mohli nové letorasty do príchodu zimy dobre vyzrieť. Ihličnanom prospeje občasné prihnojenie špeciálnymi hnojivami pre ihličnany. Na živiny sú všeobecne náročnejšie veľkokveté príp. bohato kvitnúce kry, naopak menej náročné sú ihličnany a vždyzelené kry.

TIP: Viete ako na strihanie a rez okrasných drevín?

Rozmýšľate nad drevinou, ktorá by rozžiarila každú záhradu? Je to určite javor. Obľúbený, v rôznych farebných prevedeniach, s vyfarbením listov na jeseň, s listami a plodmi vhodnými na aranžovanie a nenáročný na pestovanie.

Javor druhy

Podľa stanovišťa v záhrade sa môžete rozhodovať medzi zelenolistými kultivarmi alebo červeno a oranžovolistými. Z pravidla platí, že druhy a kultivary s červenými listami počas celého roka sa vysádzajú do polotieňa, kde nie je prudké slnko. Tým predídete spáleniu listov. Zároveň jeho sýta červená, bordová až karmínová farbia rozsvieti tmavší kút, ktorý potom vynikne naozaj pútavo a zaujímavo.

Zelenolisté kultivary znesú aj priame slnko. V jesennom období sa obyčajne vyfarbujú do žlta, oranžova alebo červena. Vyžadujú dostatok vlhkosti, lebo množstvo listov vodu rýchlo odparuje. Preto sa substrát udržuje primerane vlhký, nie premokrený. Pestujú sa vo vlhších, dobre priepustných pôdach, na plochách ochránených pred silným vetrom.

Druhy Acer palmatum treba v prvých rokoch po výsadbe chrániť aj pred neskorými mrazmi nastielaním aj obaľovaním. Inak vyniknú v trávniku, v zmiešanom trvalkovom záhone, spolu s inými javormi, dokonca aj v nádobe alebo ako bonsaj. Nie sú náročné na pestovanie, pokiaľ sa dodržia základné pestovateľské podmienky a potreby pre tento druh dané.

Pozrite si niekoľko kultivarov, ktoré by Vás mohli zaujať. Je ich samozrejme oveľa viac.

Acer palmatum „Bloodgood“

má zaujímavé tmavé červené až hnedé sfarbenie listov aj červené plody.

Acer crataegifolium „Veitchii“

má tmavozelené listy s krémovými a svetlozelenými škvrnami, ktoré sú v jeseni tmavoružové až purpurové.

„Dissectum Atropurpureum“

je kultivar s prevísajúcimi konármi. Listy má červené a na jeseň ohnivooranžové.

 „Schlesingeri“

upúta červenými fľakmi na zelených listoch

Acer palmatum „Sango-kaku“ a Acer shirasawanum „Aureum“

majú jasné, bledé žltozelené listy.

Acer palamatum  „Orange dream“

má atraktívne žlto zelené listy, na jeseň oranžové.

Acer palmatum Atropurpureum - má čiernočervené listy, ktoré sa menia na briliantovočervené.
Acer palmatum „Osakazukii“ má listy na jeseň oranžové až karmínovočervené.

Acer palmatum „Green globe“ má listy zelené, na jeseň však očervenejú.

Pod názvom Dissectum nájdete  formy strihanolisté

Acer platanoides a jeho kultivary sú známe najmä pre globózne kultivary, ako solitéry do trávnika, prípadne na výsadbu aleje. Kultivary: Globosum, Crimson King. Sú však aj štíhlo rastúce kultivary tohto druhu. Napr. Columnare.

Kompletnú ponuku okrasných javorov nájdete aj v našom eshope

Výber je naozaj široký a niektorým kúskom len málokto odolá. Javor do záhrady je určite správna voľba, ktorou nič nepokazíte, ba práve naopak, záhrade to dodá žiarivé farby.

TIP: Kombinácia okrasných drevín, ktoré vynikajú listami s tými, ktoré sú ozdobné kvetmi, môže byť naozaj veľmi očarujúca. Možno vás zaujala napríklad magnólia a chceli by ste vedieť viac o jej pestovaní.

Záhrada je miesto, kde hľadáte po práci svoje útočisko, relax a každodenne objavujete nové a nové možnosti. Viacerí sa na nás obraciate s otázkou, aké dreviny zakúpiť, aby bola záhrada vysadená stálozelenými krami a najlepšie aj stálozelenými stromami.

Mnohí si neuvedomujú, že práve tá opadavosť listnatých stromov a ich premenlivosť počas ročných období, je to najkrajšie na celej záhrade. Inak pôsobí strom v kvete na jar, s bohatým olistením v lete, či s jesenným vyfarbením, alebo s holými konármi s inovaťou či pod váhou snehu.

Stálozelené stromy sú zelené počas celého roka, čo je na jednej strane ich výhoda. Záhrada tak však pôsobí rovnako a nepremenlivo, pre niekoho harmonicky a usporiadane.

V našich podmienkach je to však trochu náročné a samotný výber stromov je naozaj minimálny. Nemôžeme sa klimaticky vyrovnať nádhernému Anglicku, kde prechádzka parkom vo februári je naozaj zážitkom. Všade okolo Vás sú zelené, svetlozelené aj tmavozelené stromy a kry, bohaté, plné listov, dokonca aj s načervenalými novými lístkami. Teploty zime sú prijateľné, maximálne do -5 st a aj to sa zmení počas dňa na plus. Dreviny v tomto klimatickom pásme by dokonca zvládli aj nižšie teploty, vďaka vyššej vzdušnej vlhkosti, oblasti pri mori ešte viac.

Napriek tomu sa aj u nás na Slovensku dá dostať k pekným vypestovaným stromom z klasických krov. Teda pôvodne sa jedná o kry, ktoré sa ďalej pestujú ako viackmenné malé stromy alebo stromy na kmienku do 2-3 m výšky. Kde kmienok má 2 m a potom je naštepená koruna. Sortiment nie je veľmi široký ale nájdu sa druhy, ktoré bez problémov, s menším opadom zvládnu aj naše zimy.

Jedná sa v prvom rade o červienku na kmienku - Photinia x fraserii a jej kultivary. Mnohé sú zaujímavé aj ako viackmeň. Jedná sa pôvodne o ker, malý strom. Má lesklé tmavozelené listy s červenkastým nádychom v jarnom aj jesennom období. Tvar koruny je guľovitý, rezom ju budete udržiavať v kompaktnom tvare.

Podobným prípadom je aj vavrínovec / Prunus laurocerasus na kmienku. Väčšinou ho poznáme ako menší či väčší  ker so stálozelenými listami. Od kultivaru sa odvíja aj farba olistenia.  Podmienky vyžaduje na pestovanie rovnako ako červienka/ photinia.

U nás ich nájdete v sekcii okrasné stálozelené kry

Mierny opad listov počas tuhých mrazov je v poriadku. Treba si však uvedomiť, aby zimu prežili takéto stromy, je nutné zabezpečiť zimnú zálievku, vyššiu vlhkosť, aby sa cez listy (nakoľko drevina v zime nespí) neodparila všetka voda. Inak hrozí, že listy opadnú a drevina vyschne. Zabezpečte im aj mulčovaciu vrstvu v koreňovej časti, ktorá tiež dlhšie drží vlahu.

Zaujímavou drevinou je Magnolia grandiflora ´Gallisoniensis´. Atraktívna magnólia, ktorá v zime neopadáva ale drží si svoje listy.  Má obrovské kožovité a lesklé listy a nádherné biele a veľké kvety. Magnólia patrí medzi najkrajšie kvitnúce dreviny a táto je dokonalá ešte aj svojou neopadavosťou. Vyžaduje vhodnú výsadbu, chránenú polohu pre vetrom,  v zimnom tieni, na letnom slnku, kyslú pôdu a minimálny podrast. Vydrží do -17 st. počas zimy však vyžaduje zálievku, mierne aj ochranu ak mrazy budú viac ako 2 týždne vkuse.

Ďalšími zaujímavými drevinami sú: mahónia, cezmína, pieris a Phyllirea lafifolia.

TIP: Okrem listov tvoria ozdobu stromov samozrejme aj kvety. V našom čláku sa bližšie pozrieme na výber najkrajších kvitnúcich stromov do záhrady.