Posts tagged 'pestovanie zeleniny'

Fazuľa, latinsky Phaseolus, je jednoročná rastlina z čeľade bôbovitých. Svoj pôvod má v tropických oblastiach južnej Ameriky, dnes ju však nájdeme doslova po celom svete. Pestuje sa totiž ako strukovina a zelenina, niektoré druhy môžu byť dokonca okrasné.

Výsledný habitus rastliny závisí od konkrétneho druhu i odrody. Niektoré majú klasické ovíjavé stonky, ktoré sa plazia po opore nepretržite celé vegetačné obdobie, iné sú skôr kríčkové s ukončeným rastom. Medzi listami sa približne v polovici sezóny začínajú objavovať riedke strapce s kvetmi, ktoré následne vystriedajú plody – struky.

Práve tie pestovateľov zaujímajú najviac. Najmä semená obsiahnuté vo vnútri strukov sú zdrojom dôležitých makroživín, ale aj vitamínov a minerálov. Svoje využitie preto našla fazuľa v kuchyni, kde ju možno pripraviť na stovky spôsobov.

Druhy fazule

Fazuľa obyčajná (Phaseolus vulgaris)

je najčastejšie pestovaným druhom vôbec. V odbornej literatúre aj v záhradníctve ho môžete nájsť aj pod názvom fazuľa záhradná, pri kríčkových variantoch tiež ako fazuľa kríčková. Odrôd tohto druhu existujú doslova stovky. Preto ich delíme na kultivary popínavé a kríčkové. Druhú skupinu ešte môžeme rozdeliť na fazuľu kríčkovú so zelenými strukami a fazuľu kríčkovú žltoluskú.

Medzi obľúbené odrody pri pestovaní fazuliek (strukov ako zeleniny) patria napríklad 'Aidagold', 'Gusty' alebo 'Satelit'. Na získanie chutných semien vysádzame odrody ako sú napríklad 'Inka', 'Petra', 'Carmen' alebo zaujímavo sfarbený 'Yin Yang'.

Fazuľa šarlátová (Phaseolus coccineus)

tento druh sa obvykle pestuje ako okrasný, pričom struky sú samozrejme jedlé. Kvety fazule šarlátovej sú sýto červené, semená majú väčšinou tiež podobné odtiene. Obľúbenou odrodou tohto druhu pestovanou pre semeno je 'Scarlet', ktorá sa vyznačuje strakatými semenami fialovej až čiernej farby.

Zástupcov z rodu fazule je viac ako 50, avšak tie sa u nás pestujú skôr raritne. Spomenúť by sme mohli ešte napríklad fazuľu mesačnú (Phaseolus lunatus) či fazuľu ostrolistú (Phaseolus acutifolius).

Nájdite si tie pravé odrody fazule aj pre vašu záhradu. V našom e-shope môžete vyberať z mnohých farieb, veľkostí a druhov

Fazuľa pestovanie

Ako pestovať fazuľu? Ideálne je slnečné a teplejšie stanovište, chránené pred vetrom a vplyvmi počasia. Pestovanie fazule v chladnejších oblastiach sa neodporúča, rastlina je vyložene teplomilná. Korene sú plytké, a tak je dôležitá pravidelná a intenzívna zálievka, ktorá zaistí dostatočne vlhký substrát (vyhneme sa však premokreniu a zalievaniu cez list).

Volíme dobre priepustnú hlinitú pôdu s neutrálnym pH, kyslé a ťažké pôdy sú na pestovanie fazule nevhodné. Rastlinu množíme semenami. Čo sa týka hnojenia, optimálne je použitie kompostu. Maštaľnému hnoju sa vyhýbame úplne, fazuľa ho neznáša.

Ako pestovať kríčkovú fazuľu

Kríčková fazuľa potrebuje priestor, podobne ako napríklad papriky alebo paradajky. Hodí sa teda na väčšiu záhradu s rozľahlými záhonmi. Struky a semená potom dozrievajú v rovnakom čase, následne už rastliny nekvitnú a neplodia. Ak chcete fazuľu zberať celé leto, vysádzajte riadky do záhona v rozmedzí približne dvoch týždňov.

Ak milujete žlté alebo zelené fazuľové struky na rôzne spôsoby, či už so slaninou a cesnakom ako prílohu, súčasť čínskej zmesi alebo v luskovej omáčke, stačí zvoliť vhodnú odrodu. Obvykle sa jedná o kríčkové varianty a spomenúť môžeme napríklad 'Berggold' alebo veľmi zaujímavo, fialovo sfarbenú 'Purple Queen'.

Ako pestovať kolíkovú fazuľu

Popínavá fazuľa zaberá veľmi málo miesta. Nenáročne rastie vedľa plota alebo sa plazia po akejkoľvek opore, ktorú im poskytnete. Najčastejšie sa využívajú natiahnuté povrázky, po ktorých ovíjavé stonky šplhajú nahor. Vďaka svojej nenáročnosti na priestor sú tieto odrody ideálne na menšie záhrady alebo dokonca na pestovanie na balkóne.

Treba ale počítať s tým, že ako stonka neustále rastie, struky dozrievajú postupne po celé leto, nie naraz.

Sadenie fazule

Kedy sadiť fazuľu? Výsev fazule nechávame na obdobie, kedy už teploty neklesajú pod 10 °C, jedná sa teda o máj až začiatok júna.

Ako sadiť fazuľu

Tu sa postup trochu líši v závislosti od typu odrody. Kríčkové fazule vysievame po 3-4 semenách do sponu 34x34 centimetrov. Popínavé druhy potom vysádzame po 3-6 fazuliach približne 80 centimetrov ďaleko. K výsevu vyberáme vždy iba nepoškodené semená. Tie umiestnime do zeme do hĺbky 4-6 centimetrov.

Kedy zberať fazuľu

Fazuľa je pripravená na zber vtedy, keď sa pri ohnutí struk od stonky sám odlomí. Ďalším signálom, že sa na rastline nachádza mnoho zrelých strukov, sú chradnúce, listy usychajú a žltnú.
Zrelé struky pretrhávajte každý deň, vďaka tomu podporíte kvitnutie a predĺžite dobu zberu nielen pri popínavých, ale aj pri kríčkových odrodách. Dobou pre zber fazule je obvykle koniec leta, záleží však na termíne výsadby aj zvolenom druhu.
 
TIP: Pozor na to, čo po fazuľach do záhona vysadíte. Vyhnúť by ste sa mali ďalším bobovitým rastlinám alebo cibuľovej zelenine, ktorou je napríklad cesnak. Viac sa o pestovaní cesnaku dozviete aj v našom predchádzajúcom článku.

Mrkva obyčajná (Daucus carota) patrí medzi mrkvovité alebo zelerovité rastliny, je teda príbuzná napríklad s petržlenom, ale aj s kôprom či anýzom. V záhradách sa pestuje ako koreňová zelenina, pričom využiť je možné celú rastlinu vrátane nadzemnej časti.

Napriek tomu, že je mrkva rastlina dvojročná, pestuje sa najčastejšie ako jednoročná. V prvom roku vyraší vňať a koreň výrazne zdužnatie a zhromažďuje živiny. V druhom roku potom z ružice listov vyrastá stonka s kvetenstvom.

Mrkva patrí medzi zeleninu bohatú na živiny a vitamíny. Obsahuje najmä beta karotény, vitamín A, vlákninu a antioxidanty. Ako pestovať mrkvu a zaistiť si príjem týchto dôležitých látok aj počas zimy sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.

Druhy mrkvy

Mrkvu obyčajnú môžeme rozdeliť do dvoch poddruhov. Prvým je mrkva obyčajná pravá (Daucus carota subsp. carota), čo je pôvodná nešľachtená forma, ktorá sa vyskytuje divoko v prírode. Druhým poddruhom je potom mrkva obyčajná siata (Daucus carota subsp. sativus). Sem radíme všetky vyšľachtené odrody, ktoré môžu mať rôznu farbu a veľkosť koreňa.

Odrody mrkvy môžeme rozdeliť do niekoľkých základných typov, z ktorých potom konkrétne kultivary vychádzajú:
Parisian - má krátky okrúhly koreň
Chantenay - koreň je kónický, kratší
Nantes - typický "mrkvovitý" tvar
Berlikum - veľké, mohutné a tupo zakončené korene
Flakee - veľmi dlhé a úzke korene

Medzi záhradníkmi sa potom odrody mrkvy delia častejšie na skoré a neskoré. Skoré kultivary tiež nazývame karotky. Majú väčšinou tupé korene, jemnejšiu dužinu, sú sladšie a menej vhodné na skladovanie. Zberáme ich ako prvé. Medzi najobľúbenejšie skoré odrody patrí napríklad 'Calibra F1', 'Flyway F1' alebo 'Jarana F1'.

Medzi stredne skoré odrody môžeme zaradiť napríklad 'Marquette' alebo 'Jolana F1'. Neskoré kultivary sú vhodné na uskladnenie a zberajú sa až počas jesene. Koreň je väčší, tmavší, chuť výrazná a šupka hrubšia. Medzi neskoré odrody patrí napríklad 'Koloseum F1', 'Maxima F1' alebo 'Katlen'.

Zaujímavým spestrením na tanieri môžu byť rôzne farebné variácie mrkví. Na pohľad veľmi výrazná je odroda 'Purple Haze', ktorá sa vyznačuje temne fialovou farbou so žíhaním. Nájdeme ale aj mrkvy žlté či biele.

Pripravte sa na výsadbu mrkvy už teraz. Semienka mrkvy klasických aj menej známych odrôd zakúpite aj v našom e-shope

Sadenie mrkvy

Otázku kedy sadiť mrkvu môžete rozdeliť na dve časti.

Sadenie mrkvy na jar

Mrkvu vysievame najčastejšie na jar. Semienka sejeme priamo do záhonu, približne v marci až apríli. Riadky by od seba mali byť vzdialené 30-40 centimetrov. Zemina v záhone by mala byť dobre prekyprená a hlavne prehnojená, pretože počas vegetácie už mrkvy nehnojíme. Na dodanie živín používame napríklad kompost.

Vzhľadom k veľkému množstvu semien vsypaných do riadkov je po vzídení prvých lístkov a miernom podrastení sadeničiek potreba mrkvy vyjednotiť. Po tomto úkone by mali byť vzdialenosti medzi jednotlivými rastlinami približne päť až sedem centimetrov, v závislosti od zvolenej odrody a veľkosti koreňa.

Výsev mrkvy na jeseň

Výsev mrkvy možno vykonávať aj na jeseň, čo zaistí skoré jarné klíčenie. V tomto prípade sa neponáhľajte - semená do záhona vysejte až koncom novembra, aby semená klíčili naozaj až na jar. Pôda by však nemala byť ešte zamrznutá. Ideálny je výsev do záhona po letnej zelenine ako je napríklad šalát alebo hrášok.

Zber mrkvy

Kedy vykopať mrkvu zo zeme závisí od použitej odrody - existujú totiž mrkvy skoré, stredne skoré či neskoré. Tie skoré sa zo záhonu obvykle zberajú už počas júla, pokojne už 2 až 3 mesiace po vysiatí (ak sa jedná o výsev jarný). Zber mrkvy u neskorých kultivarov vykonávame od septembra do októbra a platí, že čím dlhšie v záhone sú, tým je ich chuť lepšia a obsah živín vyšší.

Ako uskladniť mrkvu

Rád, ako uskladniť mrkvu na zimu, je skutočne veľa, a každý záhradkár uprednostňuje trochu iný spôsob. Všeobecne však platí niekoľko základných pravidiel. Tým prvým je, že uskladňujeme iba odrody neskoré, skoré nie sú na dlhodobé skladovanie vhodné. Po vytiahnutí úrody zo zeme odstránime vňať (tú môžeme využiť v kuchyni alebo ju treba zmraziť) a korene dobre očistíme od hliny. Nikdy ich ale neumývajte, mrkva by pri skladovaní mohla chytiť pleseň.

Následne pozbieranú zeleninu rozložíme a necháme chvíľu preschnúť na dobre vetranom, chladnom a suchom mieste. Najčastejšie sa potom mrkva dáva do debien, v ktorých sa zasype pieskom, a ukladá sa do tmavej pivnice s možnosťou vetrania, kde sa teplota počas zimy pohybuje medzi 0 až 4 °C. Piesok treba počas skladovania občas mierne zvlhčiť napríklad rozprašovačom.

Pestovanie mrkvy na balkóne

Pestovanie mrkvy na balkóne nie je nemožné, chce to ale zodpovedajúce vybavenie. Základom sú dostatočne hlboké nádoby. Kvetináče by teda mali mať aspoň 40 centimetrov na výšku. Obľúbené je tiež takzvané debnové pestovanie, kedy sa zelenina vysieva do 50 centimetrov hlbokej debny plnej záhradníckeho substrátu. Na balkónové pestovanie sa však odporúča voliť skôr skoré a drobnejšie odrody.
 
TIP: Patríte medzi vášnivých záhradkárov, ktorí sa nedokážu s koncom leta so starostlivosťou o záhradu rozlúčiť? Ak áno, vysaďte si druhy, ktoré budú kvitnúť alebo plodiť až do prvých mrazov. So starostlivosťou o zeleninu na jeseň vám poradíme v našom predchádzajúcom článku.

Batáty, známe aj ako sladké zemiaky, sa v slovenskej kuchyni objavujú stále častejšie. Ich špecifická chuť výborne vynikne v domácich hranolkách aj zemiakovom pyré. S veľkou obľubou ich nakupujú mamičky batoliat, ktoré sladkastú chuť ocenia asi najviac.

Túto tropickú a zdravú zeleninu si však môžeme bežne vypestovať aj doma, a nie je na to potrebné nič viac než na pestovanie klasických zemiakov, ktoré už dobre poznáme. Poďme sa teda pozrieť, ako na to!

Všetko o batátoch

Povojnca batátová, niekedy tiež jedlá, latinsky potom Ipomea batatas, patrí medzi tropické rastliny pochádzajúce zo strednej Ameriky. Hľuzy tejto rastliny sú jedlé, ich dužina je väčšinou sýto oranžová (môže mať však aj ďalšie farby od žltej až po fialovú) a má mierne sladkú chuť. Tieto hľuzy sa využívajú obdobne ako hľúzy zemiaka, vzhľadom sú zemiakom tiež podobné, aj keď tieto dve rastliny botanicky príbuzné nie sú.

Jedná sa o plazivú rastlinu, s vajcovitými až srdcovitými listami, ktoré pôsobia veľmi esteticky a povijnica sa často pestuje aj ako okrasná. Vo väčšine prípadov sa však pestuje pre hľuzy, a to nielen na záhradkách vášnivých pestovateľov, ale aj vo veľkom. Medzi najväčších producentov batátov sa radí Čína, Malawi a Tanzánia.

Sladké zemiaky druhy

Je známych viac ako 400 rôznych odrôd batátov, ktoré sa od seba líšia v mnohom – veľkosťou, tvarom a farbou listov, veľkosťou, tvarom, chuťou a farbou hľúz, veľkosťou a celkovým vzhľadom rastliny a podobne. Vzhľadom k takému počtu rôznych kultivarov si ich tu nemôžeme vymenovať všetky, a tak si uvedieme aspoň pár z tých, ktoré sú bežne dostupné u nás a dobre znášajú naše klimatické podmienky.

Na Slovensku sa sladký zemiak pestuje ako pre hľuzy, tak ako okrasná rastlina.

Okrasné batáty:

- ‚Yellow' – listy sú svetlo zelené so žltým podtónom, klasické veľkosti.
- ‚Compact Yellow' – žltozelené listy sú menšie veľkosti. Rastlina sa s oporou dorastá až do 3 metrov.
- ‚Red' – listy sú temne červené, dužina hľúz má tiež tmavší odtieň.
- ‚Cameo' – vajcovité listy majú veľmi tmavý fialový odtieň.
- ‚Colored Leafs' – bujne rastúci kultivar so zelenobielymi až ružovkastými listami. Pestuje sa hlavne ako okrasný.
- ‚Green' – táto odroda sa vyznačuje trávovo zelenými listami, ktoré sú skôr srdcovitého tvaru.
- ‚Marguerite' – listy sú srdcovité a limetkovo zelené, pestuje sa ako okrasná.

Jedlé batáty:

- ‚Erato White' – vysoká produkcia hľúz, listy hlboko sú vykrajované, hľuzy majú hnedú šupku a bielu dužinu.
- ‚Erato Orange' – táto odroda sa od tej predchádzajúcej líši iba tým, že plody majú dužinu oranžovej farby.

Aktuálne dostupné odrody sladkých zemiakov si môžete vybrať aj v našom eshope

Ako pestovať batáty

Okrasné:

- Stanovište: pestovanie batátov je vhodné na slnku až v polotieni. Pestovať sa dá v záhone, v kvetináči aj väčšom kvetináči. Okrasné kultivary sa skvele hodia do kvetináčov k letničkám.
- Nároky na pôdu: výživný a kyprý substrát
- Závlaha: rastlina má radšej vlhké prostredie bez prelievania.
- Rez: pestuje sa ako letnička, rez teda nevyžaduje.
- Množenie: batáty množíme pomocou listových rezňov alebo naklíčených hľúz.
- Hnojenie: okrasné druhy hnojíme raz až dvakrát týždenne hnojivom pre balkónové rastliny

Jedlé:

- Stanovište: pestujeme na slnku až v polotieni, na dostatočne veľkom priestranstve. K stonkám je možné umiestniť oporu, v opačnom prípade sa bude rastlina na stanovišti chovať ako pôdokryvná.
- Nároky na pôdu: hlboké, hlinitopiesočnaté pôdy bohaté na živiny.
- Závlaha: pravidelne zalievame, v období sucha zálievku ešte zintenzívnime.
- Rez: rez nie je vyžadovaný, batát sa pestuje ako jednoročná rastlina.
- Odolnosť: nie sú mrazuvzdorné, pred prípadnými prízemnými mrazíkmi je nutné rastliny chrániť.
- Množenie: batáty množíme pomocou listových rezňov alebo naklíčených hľúz.
- Hnojenie: ak pestujeme povojnicu batátovú pre hľuzy, je nutné používať organické hnojivá, napríklad kompost.

Ako sadiť batáty

Batáty väčšinou pestujeme z koreňových hľúz. Je potrebné počítať s tým, že plazivá povojnica zaberie na pozemku dosť miesta, preto jej vyhradíme obdobné políčko, ako by sme sadili klasické zemiaky. Na pozemku si vytvoríme asi 10 centimetrov hlboké brázdy rozmiestnené približne 40 centimetrov od seba. Samotné naklíčené hľuzy do nich vkladáme opäť so 40-centimetrovým rozostupom. Rozmiestnené hľuzy zahrnieme hlinou do hrobčekov, pričom predtým ešte môžeme do zeminy zapraviť kompost alebo hnoj.

Kvitnutie a dozrievanie hľúz

Kvety sa objaviť môžu, ale nemusia. Keď už budete mať to šťastie, nájdete kalichovité kvietky bielej, ružovej až fialovej farby, ktoré sú pomerne veľké a na rastline rozmiestnené v skupinách.

Hľúzy dozrievajú obvykle počas septembra a októbra. Poznáme to tak, že byľ začne zasychať. Až po jej úplnom zaschnutí môžeme hľúzy vykopať. Postupujeme veľmi opatrne, mechanické poškodenie sladkých zemiakov by malo za následok ich rýchlu skazu, vzhľadom na obsah cukru. Zozbierané batáty môžeme uskladniť na suchom, chladnom a dobre vetranom mieste.

Choroby a škodcovia batátov

V našich podmienkach sa povojnici batátovej škodcovia aj choroby vyhýbajú a k žiadnemu z ochorení tu nie je náchylná. Na rastline si nepochutnávajú ani pásavky a ďalší „typicky zemiakoví“ škodcovia. Jediné, na čom si môžu nepozvaní hostia pochutnávať, sú hľuzy. Tie zvyčajne požierajú hlodavce.

Využitie batátov

Ako sme sa už zmienili vyššie, batát sa často pestuje ako rastlina okrasná listom. Skvele sa jej darí v nádobách a pestovatelia ju s obľubou vysádzajú do kvetináčov s letničkami, s ktorými tvoria krásne, previsnuté, aj meter dlhé kompozície.

Pre človeka sú však užitočnejšie hľuzy tejto rastliny. Tie obsahujú celý rad živín, ľahko stráviteľné sacharidy, dostatok vlákniny, betakarotén a mnoho ďalších zdraviu prospešných látok. Zrelé hľuzy teda našli svoje široké uplatnenie v kuchyni a je možné ich zaradiť do mnohých receptov. Batáty je možné variť, piecť, smažiť – medzi najobľúbenejšie recepty patria batátové pyré, batátové hranolky, ale aj zemiakové placky z batátov, prípadne sladké pokrmy a múčniky.

TIP: Ak sa chcete dozvedieť viac aj o pestovaní ďalších druhov zeleniny, prečitajte si napríklad náš článok o pestovaní rajčín na balkóne.

Úžitkovú časť záhrady si mnoho ľudí bez tradičných zemiakov ani nevie predstaviť. Ich pestovanie má dlhú tradíciu a každý pestovateľ má svoj "recept" na bohatú úrodu.

Čo však robiť ak je vaša záhrada príliš malá a zvažujete kam vysadiť každú jednu rastlinu? Ak sa nechcete vzdať svojej vlastnej úrody zemiakov, ponúkame vám spôsob ako získať množstvo zemiakov v malej záhrade pomocou pletiva.

Nezúfajte, že máte malú záhradu a nemôžete v nej pestovať všetky druhy zeleniny. Navyše asi všetci si uvedomujú, že zemiaky potrebujú veľkú plochu, nakoľko sú vysoké a potrebujú prihŕňať zemou.

Ponúkame Vám výborné riešenie, ako aj na malej ploche získate veľké množstvo zemiakov. Postačí Vám na to pletivo s väčšími okami, slama, kompost alebo substrát a sadbové zemiaky.

Tento kôš na zemiaky umiestnite na svetlé miesto v záhrade. Pletivo môže byť ľubovoľne vysoké.

1. Stočte pletivo do kruhu a zaistite, aby sa nerozchádzalo.

2. Mierne ho prihrňte zemou.

3. Na dno umiestnite slamu a zasypte ju vyzretým kompostom alebo záhradníckym substrátom.

4. Po obvode kruhu vysaďte zemiaky tak, aby boli aspoň v každom druhom oku pletiva.

5. Dbajte na to, aby očká zemiakov smerovali von.

6. Pridajte opäť vrstvu slamy, zasypte kompostom a postup so zemiakmi a výsadbou opakujte, až kým sa nedostanete na vrch pletiva.

7. Vrchné zemiaky môžu byť vysadené v strede, lebo majú možnosť rásť hore.

8. V prípade potreby zalievajte a sledujte, ako Vám pletivo obrastá listami zemiakov.

9. Keď listy zoschnú cca v septembri povyťahujte uschnutú vňať a vytiahnite pletivo, zemiaky sa Vám vysypú priamo na záhradu a stačí ich len pozbierať.

Dopestujte si bohatú úrodu zeleniny, v našej ponuke nájdete aj kvalitné a odolné priesady zeleniny

TIP: V prípade malej záhrady alebo pestovania na balkóne, si prečítajte aj článok o pestovaní zeleniny v nádobách.

Zdroj foto inšpirácie : http://alternative-energy-gardning.blogspot.ca/2013/10/how-to-make-potato-barrel-using-chicken.html

Máte chuť na vlastnú zeleninu? Nedá sa to, ak nemáte vlastnú záhradu? Chyba! Ak si chcete denne pochutnať na čerstvej zelenine, nepotrebujete záhradu. Ideálnu príležitosť na vytvorenie malej rajskej záhrady ponúka nevyužitý balkón alebo terasa.

Dozretá na stonke, čerstvo odtrhnutá a predovšetkým veľmi zdravá – takáto zelenina chutí jednoducho najlepšie. A čo je dobrá vec, tieto pochúťky sa dajú kvalitne dopestovať v kvetináčoch. A pre tie sa nájde miesto vždy!

 Zelenina zaujímavá na pohľad

Veľa zeleniny sa opticky nemusí schovávať za tradičné okrasné rastliny. Aj oni dokážu urobiť balkón pútavým. Buď vďaka svojim farebným plodom alebo zaujímavými kvetmi či rozložením listov. Ak sú umiestnené v atraktívnych kvetináčoch, vytvoria z balkónu na príjemné miesto, kde si budete s radosťou chodievať užívať svoj voľný čas.

 Klasika vs. výnimočnosť

Ak sa chcete vyhnúť viacerým tradičným druhom zeleniny, siahnite po jedinečných zvláštnych kultivaroch. Zvlášť úsporné, čo do miesta, sú druhy zeleniny, ktoré sa šplhajú alebo visia, ako napr. Inka uhorka, mexická miniuhorka, kalabasa „vtáčia búdka“ alebo sladký zemiak. Aj na malom balkóne môžu rásť do výšky na mreži aj tekvica vhodná do mikrovlnnej rúry. Tieto tekvice sú 10 až 15 cm vysoké a vážia okolo 700 - 1000 g. Táto obzvlášť malá tekvica je ideálna pre prípravu v mikrovlnnej rúre. Ešte stále málo známe je trpasličie Tamarillo. To je tiež známe ako brazílska zamatová slivka a pochádza z Bolívie. Jeho oranžové plody sú veľmi chutné, lahodné a pripomínajú chuť marhúľ.

Jedlé stolové dekorácie

Pozornosť na balkónovom stole upútajú plody citrónových chilli. Zrelé plody sú jasne žlté. Chuť je ostrá a má citrónový nádych. 

Kulivar "Lemon Drop" je veľmi produktívna odroda. Rastlina dokáže vytvoriť až 80 plodov. Stromové Chili papričky (Capsicum pubescens) pestovateľov zaujmú svojou robustnou formou. Tieto zvláštne chili dobre vydržia dokonca aj teploty do 5 ° C. Plody tvoria dokonca aj v zime a veľké fialové kvety sú veľmi dekoratívne. Plody sú veľmi mäsité a prekvapia svojou zvláštnou chuť a ostrosťou.
Prečítajte si viac o pestovaní chilli papričiek v našom článku.

Všetky druhy zeleniny ale aj ovocia, ktoré môžete pestovať na balkóne nájdete aj v  našej ponuke

Ak dávate prednosť zelenine, ktorá sa môže jesť priamo z ruky do úst, siahnite po citrónovej uhorke. S jej jemnou chuťou, je vhodná ako koktailová rajčina na desiatu. Citrónová uhorka je bez horkosti, veľmi jemná a zdravé. Nechutí tak, ako názov napovedá jej názov, po citróne. Naopak, je guľaté plody nie sú horké, sú veľmi príjemné a zdravé.

Úžitkové rastliny v kvetináčoch potrebujú zvláštnu starostlivosť

Pre pestovanie na balkóne si vyberte veľké nádoby, v ktorých musí byť v každom prípade na dne otvor pre odtok prebytočnej vody. V opačnom prípade môže dôjsť po výdatnom daždi k premokreniu a úhynu koreňov. Použitie vysoko kvalitného substrátu je obzvlášť dôležité. Tu by ste nemali šetriť. Pri sadení zapracujte do substrátu zásobné hnojivo alebo 4 až 6 týždňov po výsadbe ich prvýkrát prihnojte.

Smerovanie balkónu na východ alebo na západ je ideálne pre pestovanie zeleniny. V dopoludňajších hodinách alebo večer tam pôsobí mierne slnko, ktoré zvyčajne vyžaduje teplomilná balkónová zelenina. Pri južnej expozícii je nebezpečenstvo, že sa rastliny v slnečných dňoch spália alebo vyschnú. Aby sa tomu zabránilo, musia byť pestovateľské nádoby chránené pred extrémnou horúčavou.

Samozrejme, balkón neponúka dostatok priestoru pre dosiahnutie potravinovej sebestačnosti, ale zábavu zo záhradníčenia poskytne určite áno.

TIP: Ak sa chcete držať klasiky a pestovať napríklad obľúbené paradajky, prečítajte si aj článok o pestovaní paradajok na balkóne.

Plodovú zeleninu môžete vypestovať z predpestovanej sadby alebo priamo z výsevu na záhradke. Do voľnej pôdy sa môžu vysievať tekvice, cukety a uhorky.

V krátkom čase vyklíčia. Teplota pôdy by mala byť okolo 15 °C. Pokiaľ chcete, aby bolo klíčenie ešte rýchlejšie, namočte semená do vlažnej vody. Nezabudnite udržiavať plochu bez burín a dostatočne ju zalievať najmä na začiatku rastu a potom v období tvorby kvetov a plodov. 

Medzi plodovú zeleninu, ktorú je lepšie získať predpestovaním, patria teplomilné paprikya rajčiny. S výsevom musíte začať už na konci februára. Platí to najmä pre papriku, feferóny, chilli. Rajčiny vysievajte neskôr, aby neboli slabé a vytiahnuté za svetlom.

Ak dávate prednosť pestovaniu zeleninu zo semien, pozrite si aktuálnu ponuku semien plodovej zeleniny v našom eshope

Vysievajte na riedko, na široko, aby mali rastliny dostatok živín a priestoru. Efektívne je použiť aj Jiffy zakoreňovače, do ktorých vložíte 1 alebo 2 semienka. Rastliny sú takmer použiteľné na výsadbu, veľakrát sa nemusia ani presádzať. Vynecháte aj jednotenie a manipuláciu s krehkými stonkami.  

Pokiaľ ste už na záhrade pestovali napríklad kokteilové paradajky, často sa stáva, že na jar získate mladé rastliny priamo na miestach, kde opadali plody. Tieto sadenice sú oveľa silnejšie než tie predpestované a sú na výsadbu pripravené oveľa skôr.

Ak sa Vám stalo, že sa počas výsadby do voľnej pôdy rajčina zlomila, zasaďte ju hlbšie do zeme, vytvorí si nové korienky. Nezabúdajte na neskoré jarné mrazy.

Vyberte si kvalitné priesady zeleniny z našej ponuky

Priesady nízkych druhov a drobnoplodých druhov rajčín môžete pestovať aj v nádobách na terase a balkóne za predpokladu bohatej zálievky a hnojenia.

TIP: Prečítajte si aj všeobecný článok o výseve zeleniny - ktorú zeleninu kedy a ako vysievať.

Určite ste o nej už počuli a všemožne sa aj snažíte docieliť, aby aj tá Vaša bola výnimočná a zároveň ekologická. To dosiahnete len vtedy, keď vynaložíte všetky skúsenosti našich starých materí a budete sledovať všetko okolo seba - to znamená prírodu.

To je jediná cesta k symbióze a k ideálnemu spolunažívaniu rastlín a plodín.

Ďalej platí, že treba vynechať chemickú ochranu na riešenie problémov s chorobami a škodcami. Ponúkame Vám niekoľko tipov ako začať pestovať a zakladať záhradu ekologicky. 

Odburiňovanie a mulčovanie

Plocha musí byť odburinená a alebo vysadená tak, aby burina nemala šancu. K tomu Vám stačí vysadiť zeleninu a kvety v úzkom spojení, prípadne využiť vyvýšené záhony, vysádzať hustejšie, ale v rovnováhe a nakoniec mulčovať. Zeleninu pokosenou trávou, dreviny a kry drvenými konármi, štiepkou.

Zálievka

Možno také prosté a jednoduché, ale aj zalievať je nutné vedieť. Radšej zalievajte intenzívnejšie a dlhšie, aj každý druhý deň ako plytko, len popraškom každý večer. Plytkou zálievkou rastliny aj plytko korenia. Zalievajte odstátou, najlepšie dažďovou vodou s ideálnou teplotou. Studničná voda je príliš studená a tvrdá. Ideálne zalievanie vykonávajte skoro ráno alebo neskoro večer, keď už nepáli slnko a zem nie je prehriata.

Ak ničíte pýr, určite ho nehoďte na kompost

Pýr nepatrí na kompost, ale ani do komunálneho odpadu. Môžete z neho a iných agresívnych burín pripraviť výluh, a tak ho vrátiť v prijateľnej forme opäť pôde.

Ak už musíte použiť chemickú ochranu správne určite chorobu alebo škodcu

V prvom rade sa snažte použiť biologickú ochranu alebo bio prípravky vo forme výluhov, macerátov. Škodcov ničte, poškodené lístie páľte, nehádžte na zem ani do kompostu.

Nepestujte za každú cenu všetko

Pestujte druhy a plodiny, ktoré sa Vám osvedčili, sú vhodné do Vašich pestovateľských podmienok a dobre znášajú Vami vybrané stanovište.

Hnojenie

Využívajte prírodný, vlastný kompost. Z kuchyne, ako šupy zo zeleniny a ovocia, škrupín, trávy a zvyškov rastlín získate za niekoľko mesiacov kvalitný kompost, ktorý je neporovnateľne lepší než kupované hnojivá.

Ak nemáte kompost, použite prírodné hnojivá, vhodné na ekologické pestovanie, napríklad CONAVIT ®

A to je len časť úspešného ekologického záhradníčenia.

TIP: Aj na balkóne môžete pestovať zeleninu ekologickým spôsobom. Prečítajte si náš článok ako vytvoriť eko-záhradu na balkóne.

Cesnak je zeleninou, bez ktorej sa nezaobíde žiadna kuchyňa. Cítiť ho v plackách, polievke i mäse.  Vynikajúce sú aj nátierky. Je to afrodiziakum a zároveň účinne bojuje proti chrípke. Pokiaľ nájdete miesto v záhrade, určite si ho vysaďte v  článku sa pozrieme práve na to ako sa sadí cesnak.

Pestovanie cesnaku

Príprava cesnaku na sadenie nie je vôbec zložitá, lebo nie je náročný na pestovanie a vyhovuje mu takmer každá pôda, okrem ťažkej podmáčanej pôdy.

Cesnak sa rozdeľuje podľa pestovateľskej odrody na jarné a jesenné. Sadenie jesenného cesnaku prebieha spravidla od konca októbra do trvalého zamrznutia pôdy, podľa podmienok aj do polovice decembra.  Ďalšie rozdelenie je z botanického hľadiska:

Paličiaky – s kvetnou stonkou a pacibuľkami. Pokiaľ chcete získať väčšie strúčiky, kvetné stonky je nutné vylamovať. Aj z pacibuliek získate cesnak. V prvom roku vyrastú jednostrúčikové guľaté hlávky, ktoré sa v druhom roku rozdelia a získate klasický cesnak.

Nepaličiaky – nevytvára kvetnú stonku a cibuľa je viac zložená

Výsadba cesnaku

Vysádza sa do vopred pripravenej, odburinenej a prekopanej pôdy, čerstvo nehnojenej maštaľným hnojom. Ideálne po uhorkách, hlúbovinách a zemiakoch. Nevhodnými predplodinami sú strukoviny a cibuľa.  Pravidelným striedaním plodín zamedzíte výskytu škodcov a chorôb a podporíte aj zdravší rast.

Pozor na plytké sadenie cesnaku. Cesnak vysádzajte hlboko 8 - 10 cm do riadkov, podľa veľkosti strúčikov. Jednotlivé rozostupy by mali byť 10-15 cm od seba, rady 20 - 30 cm.

Stáva sa, že cesnak do zimy ešte vyrastie. Mnohí majú skúsenosti, že to nie je prekážkou, ale nemalo by sa to stať. Pravdepodobne sa jednalo o plytšiu výsadbu. Hrozí omrznutie. Počas teplého obdobia počas zimy a dostatočných zrážkach sa však tomu mnohí nevyhnú ak je cesnak vysadený plytko.

Vyberte si z našej aktuálnej ponuky sadbového cesnaku na jesennú výsadbu

Pokiaľ z nejakého dôvodu jesennú výsadbu nestihnete, každý cesnak sa dá vysadiť aj na jar. Väčšinou to nemá vplyv na výšku výnosu. Počítajte však s neskorším zberom.

Pozor aj na okopávanie, aby sa nepoškodila výsadba. Cesnak má prvé listy krehké. Preto odporúčame len prekyprenie okolo a samozrejme počas mája a júna mu vyhovuje bohatšia zálievka. Pre cesnak je dôležitá prevzdušnená pôda aspoň 3x za sezónu.

České a slovenské odrody cesnaku

Teraz, keď už vieme ako sadiť cesnak, pozrieme sa bližšie na našu ponuku odrôd cesnakov. Nájdete v nej napríklad aj tieto vynikajúce odrody:

Lukan

je nepaličiak, s veľmi ostrou a zároveň príjemnou chuťou. Obal je biely s jemne fialovým nádychom. Výborne sa skladuje. V jednej hlavičke môže mať 8-17 strúčikov.

Vekan

je paličiak, s príjemnou ostrou chuťou. Obal je sivobiely s výraznými fialovými škvrnami. Skladovateľnosť je dobrá, dá sa zberať aj za zelena. 8-12 strúčikov v hlavičke.

Záhorský II

je nepaličiak so širokými listami. Obalové suknice sú sivobiele. Má dobrú skladovateľnosť a ostrú ušľachtilú chuť. V hlavičke sa môže nachádzať 8-15 strúčikov.

Mojmír

je slovenská odroda cesnaku. Je to nepaličiak. Vytvára stredne pevné až pevné cibule. Obal je sivobiely, s riedkym výskytom fialových škvŕn. Chuť je príjemná, ušľachtilá.

Matúš

je ďalšia slovenská odroda cesnaku. Je to paličiak, ktorý sa vyznačuje ostrou, príjemnou chuťou. Obalové suknice sú biele s fialovými škvrnami a hnedými žilkami.

Neváhajte a využije našu ponuku. Získate zdravý sadbový materiál. Cena cesnaku na pultoch v obchodných reťazcoch stúpa. Pokiaľ máte priestor, dopestujete si množstvo cesnaku na domáce využitie. Doma vypestovaná zelenina chutí najlepšie.

TIP: Prečítajte si ako je potrebné postarať sa s príchodom jesene o teplomilnú zeleninu.

Momentálne patria medzi moderné a veľmi obľúbené drobné stavby v úžitkovej záhrade. Okrem toho, že pôsobia esteticky, sú aj praktické a veľmi dobre sa v nich pestujú kvety, zeleniny aj bylinky.

Aj na malej ploche si tak viete dopestovať aspoň základnú zeleninu. Vyvýšené záhony sú vhodné aj na miestach v záhrade, kde je nevhodná pôda ako íl alebo príliš suchá piesočnatá pôda, aj na miestach, kde je množstvo stavebnej sute zakopanej priamo v pôde. Použitím vyvýšených záhonov Vám odpadá prácne odburiňovanie, okopávanie a rýľovanie.

Pokiaľ nad nimi uvažujete, vyberte im vhodné miesto, s množstvom slnka, s čiastočným tieňom, v blízkosti vodného zdroja. Na vytvorenie budete potrebovať drevené hranoly, prípadne strešné laty, klince, skrutky, aku vŕtačku, textíliu, náter na drevo a množstvo substrátu, či vlastného kompostu a listovky. Záhony môžete okrem dreva vytvoriť aj pomocou starých tehál, tehál klinker alebo šamotiek, či iných betónových obrubníkov a kameňov. To už necháme na Vás. Veľkostne ich prispôsobte danému priestoru a Vašim pestovateľským nárokom.

Čo zasadiť do vyvýšených záhonov

V jednom záhone nemusíte pestovať len jeden zeleninový druh. Vhodnejšie je druhy striedať. Aj záhon tým bude vynikať. Po obvode môžete vysadiť aj letničky a bylinky. Prípadne zvoľte niekoľko záhonov, kde jeden bude pre listovú a koreňovú zeleninu, druhý pre plodovú zeleninu a jahody a tretí napríklad pre bylinky.

Do vyvýšených záhonov môžete vysadiť zeleninu, bylinky ale napríklad aj letničky

Na spodnej časti záhona by textília nemala byť. Pôda by mala dýchať, prebytočná voda musí odtekať. Tým, že tam bude vysoká vrstva pôdy a nahusto vysadená zelenina, burina nebude mať šancu. Takto uzatvorená plocha sa aj jednoducho udržiava a čistí. Na bylinky si môžete vytvoriť aj záhony v tvare pyramídy alebo bylinkovú špirálu.

Zemina do vyvýšených záhonov

Vytvoriť ich môžete teraz na jeseň. Na dno vysypte lístie, záhradnú zeminu a kompost. Do jari sa to dokonale rozloží. Stačí už len doplniť zvyšnú časť substrátu alebo vlastný kompost a môžete vysievať a vysádzať.

Ak ste sa rozhodli pre drevené trámy a dosky, vnútro záhonu obaľte textíliou, fóliou a drevo naimpregnujte. Voda, slnko, zima a množstvo živočíchov, to všetko pôsobí na drevo vonku.

Aby vám vydržalo čo najdlhšie, musíte ho natrieť. Pokiaľ máte nároky aj vzhľadové, vyberte si farbu, ktorá zapadne do celkového štýlu a kompozície záhrady. Prajeme Vám veľa pestovateľských úspechov.

TIP: Prečítajte si aj článok o pestovaní zeleniny v nádobách.

Už je to tak, pomaly sa nám leto končí a dostávame sa opäť pod nadvládu jesene. I v tomto období však záhrada ponúka množstvo plodov, o ktoré sa musíte ešte postarať. Na konci mesiaca sa môžu objaviť teploty okolo 0°C a menej, a to už nie je priaznivá teplota pre teplomilnú zeleninu, ktorá zostala na záhonoch.

Teplomilná zelenina

Paradajkám, ktoré sú ešte plné plodov, odstráňte všetky prebytočné spodné listy. Rastlinu vo vrchole zaštipnite a odstráňte všetky nové strapce plodov, ktoré kvitnú. Tým rastlinu prinútite nevenovať sa rastu na tvorbe plodov, ale dozrievaniu a rastu existujúcich. Zelené paradajky dozrú aj bez rastliny voľne položené na parapete okna alebo vo veľkej 4 litrovej zaváraninovej fľaši.

Paprika, ktorá je ešte na rastlinách, tiež nemá rada nízke teploty. Preto ak hrozia prvé prízemné mráziky, prikryte ich alebo im vytvorte trvalejšie kryty. Pokiaľ máte papriky ešte malé a nedozreté a potrebujete sa porastov zbaviť a vyčistiť plochu, tak ich oberte a naložte do pohárov spolu s miešanou zeleninou ako chuťovky.

Cukety, tekvice a melóny pomaly tiež uskladňujte. Ak je tam dostatok listov, mráziky ich síce zozačiatku ešte veľmi nepoškodia, ale je čas na uskladňovanie. Nechcete predsa prísť o peknú úrodu. Pokiaľ máte prebytok, nastrúhajte ich na veľkom strúhadle a uskladnite v mrazničke. Dajú sa počas zimného obdobia použiť na chutné zeleninové placky, koláče, plnky.

Klasické melóny a červené dyne sa dajú tiež konzervovať a zavárať s uhorkovým nálevom. Pre niekoho možno novinka, pre niekoho bežná vec. Vyskúšajte.

Nezabudnite po zbere vyčistiť všetky plochy od buriny. Neskôr bude plocha pripravená na jesenné zapracovanie hnojív.

Zelenina na jeseň

V tomto období by ste už mali mať vytrhaný cesnak. Ten vybieľte, poviažte a zaveste do sucha a mierneho prievanu, aby sa dosušil. Cibuľu vytrhávajte, až keď väčšia časť leží na zemi a krčok je suchý a zlomený. Tiež ju dosušte na slnku, odstráňte suché a odlupujúce sa šupy a zaveste alebo umiestnite do debničiek.

Priebežne zbierajte tekvice, cukety a patizóny. Môžete ich aj mraziť, stačí ich nastrúhať na väčšie rezance. Aj v zime si potom môžete pochutnať na výborných cuketových plackách. Stačí pridať nastrúhanú mrkvu, petržlen a zemiaky.

Aby boli na záhrade čo najdlhšie, podložte pod plody kartóny a príliš dlhé šľahúne bez kvetov a plodov odstráňte. V tomto období dominujú paradajky a uhorky.

Nezabúdajte na zber a spracovanie. Spodné listy na paradajkách odstraňujte a vrcholce skráťte, aby stihli všetky strapce s plodmi ešte dorásť a dozrieť. Vysoké paradajky stále priväzujte k oporám. Nemusíte ich zbierať úplne dozreté, dozrú aj mimo rastliny. Ak ich zozbierate aj so stonkou, vydržia dlhšie svieže.

Toto obdobie je plodné a kuchyňa sa plní zavareninami a zásobami na zimu. Vyskúšajte kombinovať zeleninu v jednom pohári. Do jedného pohára nakombinujte kolieska, kocky rôznej zeleniny ako uhorky, mrkvy, cukety, kalerábu a cibuľky, zalejte sladkokyslým nálevom a bežne sterilizujte.

Po zbere zeleniny zostávajú na ploche prázdne miesta. Tie stále udržiavajte v stave bez buriny. Môžete vysiať napríklad rastliny pre zelené hnojenie, ktoré potom zarýľujete do pôdy.

Už teraz môžete uvažovať nad výsadbou jesenného cesnaku. Samozrejme, zatiaľ len nad miestom jeho výsadby. Vyhnite sa rovnakému miestu, kde bol vysadený a aj miestu, kde bola vysadená cibuľa.

Cesnak na jesennú výsadbu nájdete aj v našej ponuke medzi semenami zeleniny

Rovnako môžete vyberať skorú mrkvu. Mrkve stačí byť v pôde 100 dní. Počas zberu používajte košíky alebo debničky.

Zeleninu môžete mraziť, sušiť, uskladňovať v pivniciach a skladoch, či v komore. Ako na sušenie? Najlepšie je použiť sušičku. Koreňovú zeleninu nakrájajte na malé kúsky a tie poukladajte na otočné taniere v sušičke. Usušené kúsky je vhodné používať v kuchyni na prípravu polievok a na dochutenie jedál.

TIP: Máte tienistú záhradu, no nechcete sa vzdať vlastnej zeleniny? Prečítajte si ako to je s pestovaním zeleniny v tieni.