+421 2 54651414

Férové online záhradníctvo od roku 2001!   

Posts tagged 'ovocné stromy'

RSS kanál

Ovocné chuťovky z terasy a balkóna

Autor: Ing. Adriána Francová 3. apríla 2018 Žiadne komentáre

Ovocné chuťovky z terasy a balkóna

        Okrem zeleniny môžete na balkóne pestovať aj ovocné druhy. Samozrejme, nemáme teraz na mysli to, aby ste si zakúpili klasickú jabloň a vyskúšali ju pestovať v nádobe. Pre pestovanie v nádobách sú vhodné stĺpovité druhy jabloní, hrušiek, čerešní, takzvané baleríny alebo druhy previsnuté, pestované na kmienku.

Ide najmä o drobné ovocie. Postačí Vám jeden veľký črepník, nádoba, kde bude mať stromček dostatočný priestor pre svoj koreňový systém. Do jednej nádoby vysaďte vždy len jednu drevinu. Nezabúdajte na pravidelnú zálievku, hnojenie, kyprenie substrátu a kontrolovanie výskytu možných chorôb a škodcov.

Baleríny vyžadujú minimálny rez a rovnakú starostlivosť ako dreviny vonku. Už v druhom roku po výsadbe môžete zozbierať prvú úrodu, pokiaľ im zvolíte vhodné podmienky na pestovanie, čo sa týka aj svetla a vlahy. Nečakajte hneď obsypaný terminál množstvom jabĺk alebo hrušiek. Viete si predstaviť chutnejšie posedenie počas raňajok, keď si vlastnoručne zozbierate šťavnaté moruše a vysypete ich do jogurtu alebo müsli? Nič nie je lepšie ako vedomosť toho, čo jete.

Rovnako bohatej úrody sa dočkáte zo stromčekových tvarov drobného ovocia ako ríbezle, egreše alebo dokonca jahôd. Tie sú naozaj všestranné a veľmi chutné. Vypestujete ich v závesnej nádobe i v hrante namiesto muškátov. Výhodné je, ak si vyberiete niekoľko odrôd pre postupný zber, prípadne pestujte stáloplodiace jahody, z ktorých môžete zozbierať úrodu aj v októbri.

Rez ovocných drevín

Autor: Ing. Adriána Francová 19. marca 2018 Žiadne komentáre

Juglans regia        Ako a kedy rezať? Na prvý pohľad jednoduchá otázka, na ktorú však mnohí nepoznajú odpoveď. Preto sme tu pre Vás, aby sme Vám ju objasnili a poskytli zaujímavé informácie o správnom reze, čase a drevinách. Rez nemožno robiť u všetkých drevín v rovnakom čase. Musí byť individuálny podľa druhu, niekedy aj podľa kultivaru, podľa požadovaného tvaru koruny a iných činiteľov.

Výchovný rez

V prvých troch rokoch po vysadení sa robí výchovný rez, ktorý je základom budúceho tvaru a pevnosti koruny.  Na nových letorastoch, ktoré ovocný strom po reze vytvorí, sú všetko iba listové púčiky. Naozaj iba v prvých troch rokoch po výsadbe konáre skrátime, aby presadený stromček zvládol ujatie v nových podmienkach,  a aby vytváral požadovaný základ budúcej rodivej koruny. Akýmkoľvek skrátením výhonu o tretinu či štvrtinu na trojročných a starších stromčekoch v záujme „podpory plodovosti“ dosiahnete iba to, že rastlina znovu vyženie silné nové konáre, na ktorých budú opäť iba listové púčiky. Stromy po takomto zásahu majú tendenciu pripomínať metly, ktoré nerodia. Na konároch, ktoré upravíte výchovným rezom, neočakávajte v najbližšom roku žiadnu úroda. Takýto stromček chystáte iba pre plodenie v ďalšom období. Ak ste pri skracovaní konárov v minulosti dosiahli nejakú úrodu, bolo to vlastne iba na malých konárikoch, ktoré ste vlastne našťastie zabudli skrátiť, a preto priniesli úrodu.

Ak chcete po troch rokoch dosiahnuť na ovocnom stromčeku úrodu, ktorá sa bude neskôr iba zvyšovať, najlepšie je nerobiť nič, teda konáre neskracovať. Na všetkých neskrátených konároch sa až dve tretiny listových púčikoch do jesene premenia na krátke bočné výhonky s kvetnými púčikmi pripomínajúcimi bahniatka a tie zakvitnú a prinesú úrodu až v nasledujúcom roku.

Udržiavací a zmladzovací rez

Aby ovocný strom nenarástol do príliš vysokých rozmerov, treba ho následne, keď sú identifikované všetky kvetné púčiky, udržiavacím rezom skrátiť za posledným kvetným púčikom. Odstrániť tiež môžete pomocou otáčavej pílky celý konár, ktorý rastie nevhodným smerom resp. korunu stromu nadmerne zahusťuje. Tento úkon je najlepšie urobiť na jar, keď už nehrozia veľké mrazy a teda aj namrznutie ošetrovaných konárov. Takto udržiavate strom v kondícii a plodivosti.

Po rokoch vieme strom zmladiť – zmladzovacím rezom. Aplikuje sa na starých stromoch, u kultivaroch, ktoré chceme zachovať, ak sme boli spokojní s chuťovými vlastnosťami plodov. Zmladzovacím rezom podporíte rast nových mladých konárov, ktoré budú opäť v prvom roku iba s plným počtom listových púčikov. V ďalšom roku sa do jesene na nich vytvoria kvetnú púčiky, z ktorých úrody sa budete tešiť až v treťom roku. Akýmkoľvek porušením pravidla u vhodnom reze sa zbytočne pripravíte o možnú úrodu, ktorú by Vám ovocný strom mohol priniesť. Buďte teda trpezlivý, prírodu jednoducho neoklamete.

Ak ste vysadili ovocné stromy na jeseň, pravdepodobne mali upravenú korunu rezom a bol viditeľne skrátený terminál. Takže u takýchto drevín už nie je potrebné v jarnom období vykonávať rez. Ak ste vysadili voľnokorenný stromček neupravený rezom už v záhradníctve, tak ho pred jarou nezabudnite výrazne zrezať, lebo iba tak má šancu na správne ujatie. Samozrejme, môžete tiež odstrániť zimou poškodené konáre, uschnuté a polámané časti.

Samotná výsadba ovocných drevín môže prebiehať na jeseň i na jar. Prevažne v jarnom období sa robia výsadby ovocných stromov najčastejšie v oblastiach s dlhotrvajúcou a intenzívnou zimou na Kysuciach, Orave a Spiši.

Najvhodnejší čas na zmladzovací rez jednotlivých druhov ovocných stromov a krov

Jablone (Malus), hrušky (Pyrus communis) – dobre znášajú rez v predjarí i letný rez

Višne (Prunus cerasus) – skoro na jar, ak je novovysadený strom, inak vždy vykonávame letný rez po zbere úrody, kedy sa skracujú odrodené výhony a konáre. Pre rast a rodivosť sú najcennejšie  30 – 40 cm výhony, na ktorých sú rovnomerne už na jeseň rozložené rodivé púčiky a tým aj záruka úrody. Višňa rodí na jednoročnom dreve.

Marhule (Prunus armeniaca) – v prvom roku po vysadení rez robíme v predjarí, inak vždy po zbere úrody, najlepšie do konca augusta, polovice septembra.

Broskyne (Prunus persica) – rez po zbere úrody, na konci leta, opravný rez môže byť vykonaný aj v predjarí.

Slivky, ringloty (Prunus domestica) – rez po zbere úrody, v júni

Čerešne (Prunus avium) – nikdy nerežeme skoro na jar, pretože trpia nadmerným glejotokom, rez vždy vykonávame po zbere úrody. Rodia na dvojročnom dreve. Rezať sa môže aj počas vegetácie, kedy odstraňujeme nevhodne rastúce konáre a inak poškodené. U čerešní trvá aj 4 roky, kým vytvoríte správny tvar koruny.

Orech (Juglans regia) – nikdy nerežeme v zime a všeobecne ani nemusíme žiadny rez vykonávať. Pokiaľ si prajete tvarovať predsa len korunu, dá sa tak vykonať v lete (jún až august).

Lieska (Corylus avellana) – pestuje sa väčšinou ako ker, skracovať výhony a upravovať tvar môžete od marca do apríla

Ríbezle červené a biele (Ribes rubrum), egreš kríčkový (Ribes grossularia) – výchovný rez ihneď počas výsadby, udržovací rez sa robí asi po 3 rokoch od výsadby a robí sa po zbere úrody, môže sa aj na jar ešte pred samotným pučaním. Ríbezle rodia na dvojročnom dreve, konáre sa skracujú o 1/3, od polovice februára (v predjarí)

Ríbezle čierne (Ribes nigra) – rodia na jednoročnom dreve, preto sa konáre skracujú len minimálne, najlepšie na jar

Maliny (Rubus idaeus) – dvojročky – odrodené výhony sa odstraňujú na jar, kedy je viditeľné, že sú suché, odstraňujú sa celé, mladé sa neskracujú.

Maliny – 2-krát plodiace –  prvýkrát rodia v dolnej polovici výhonu, ktorý sa skráti a znovu zarodia na novom obraste, z toho istého výhonu. Rez sa vykonáva po zbere prvej úrody.

Baletky v záhrade

Autor: Ing. Adriána Francová 4. marca 2018 Žiadne komentáre

Baleríny

         Balerínystĺpovité jablone, ktoré majú svoje opodstatnenie najmä v malých záhradách alebo pre tých, ktorí žiadnu záhradu nemajú. Kedysi sme mohli len snívať o takýchto formách pestovania a dnes sú už veľmi známe a obľúbené. Darí sa im aj vo veľkých nádobách. Dokonca z nich viete vytvoriť aj stenu alebo ich pestovať aj popri oplotení v úzkom rade.

Dorastajú do šírky maximálne 1 m a tvoria minimálny obrast. Napriek tomu sú schopné vyprodukovať množstvo plodov. Známe sú najmä jablonehrušky. Do jednej nádoby vysaďte vždy len jeden stromček. Ide o cudzoopelivé druhy, preto je vhodné v jej blízkosti pestovať aj iný kultivar, ktorý kvitne v rovnakom čase. Úrodu očakávajte asi v 3 roku po výsadbe. Plody sa tvoria výlučne na termináli a často býva plodmi obsypaný. Nie je však vhodné, aby ste ich nechali všetky na strome, najmä do 4 rokov života stromu. Ovocný stromček by sa rýchlo vysilil, tvoril by minimálne letorasty s novým rodivým obrastom. Plody by mali byť od seba aspoň 10 cm, a nemali by sa dotýkať. Budú väčšie a chutnejšie.

Okrem pravidelnej bežnej starostlivosti ako je závlaha, odburiňovanie, hnojenie je dôležitý aj rez. V literatúre sa často uvádza, že rez je minimálny. Áno, je to pravda, je minimálny, odpadu je naozaj málo, ale je veľmi dôležitý. Od neho sa odvíja ďalší výzor stromčeka do budúcnosti a rodivosť. Pri bujne rastúcom termináli sa doporučuje jeho zrezanie o polovicu v zimnom období alebo v predjarí. Bočný obrast sa odstraňuje v lete, najneskôr do konca augusta alebo polovice septembra. Skracuje sa na tri očká, tým sa podporí ďalší rast letorastov, ktoré sa v budúcom období menia na rodivý obrast, na ktorom sa tvoria plody. Nenechajte sa zlákať vidinou množstva plodov a ideálnej úrody. Naozaj plody preberte a ponechajte len tie väčšie. Zdeformované plody alebo umiestnené na tenkých výhonkoch odstráňte hneď. Pri prebierka počkajte na júnový opad plodov.

Čo sa oplatí pestovať v ovocnom sade?

Autor: Ing. Adriána Francová 8. februára 2018 Žiadne komentáre

        Samozrejme v prvom rade to, na čo máte Vy a Vaši blízki chuť, čo chcete spracovávať, konzervovať alebo uskladniť na zimu a zároveň vhodné odrody podľa pestovateľskej oblasti.

Niekedy však nestačí len toto. Musíte brať ohľad aj na veľkosť pozemku, smer prevládajúcich vetrov, orientáciu svetových strán. Vždy pred samotnou kúpou ovocného stromčeka uvažujte o jeho umiestnení a aj o čase, ktorý musíte stráviť so samotnou starostlivosťou k nemu.

Čo sa oplatí pestovať v ovocnom sade?Patrí sem zálievka, hnojenie, rez, prebierka plodov, zber ovocia, postreky. Prípadne si môžete zaobstarať osobného záhradníka, ktorý sa rád za finančnú odmenu o váš súkromný sad postará.

Pokiaľ máte dostatok voľného priestoru pre výsadbu ovocných stromov, dodržiavajte rozostupy, zvoľte výber podpníkov, čo sa týka rýchlosti rastu a výšky koruny v dospelosti, zvoľte pestovateľský tvar a v konečnom dôsledku vyberajte z odrôd podľa toho, ktoré Vám napríklad chutia, ktoré Vám odporučia alebo sú vhodné do pestovateľskej oblasti, v ktorej sa nachádzate.

Správna voľba prinesie ovocie

V niektorých prípadoch musíte zvoliť aj vhodného opeľovača. Mnohé druhy sú samoopelivé, ale podpora druhej odrody, ktorá v rovnakom čase kvitne, zabezpečí vyššie výnosy a kvalitnejšiu úrodu. 

Potom si môžete vybrať aj podľa toho, či chcete plody tvrdé, šťavnaté, zelené, červené, sypké, dužinaté, na konzervovanie, na priamy konzum.  V malom sade si môžete dovoliť len menšie množstvo druhov ovocných stromov, prípadne samoopelivé odrody alebo stĺpovité formy, ktoré nezaberajú príliš veľa miesta v korunnej časti. Počítajte však s nižšími úrodami.

Správna agrotechnika a ošetrovanie má priamy vplyv na veľkosť, kvalitu a množstvo úrody. Bez závlahy, správneho rezu a hnojenia to určite nepôjde. Preto, ak máte pochybnosti, nechajte si poradiť a pýtajte sa skúsených ovocinárov, kým si nezabezpečíte dostatok informácii aspoň o základnej starostlivosti o ovocný sad, z ktorého chcete vyťažiť maximum. 

V dnešnej dobe je množstvo kultivarov, ktoré sa dajú pestovať takmer vo všetkých pestovateľských oblastiach. Výnimkou sú mrazové kotliny a extrémne svahové stanovištia s extrémnymi podmienkami. A tiež si viete vybrať z pomedzi rezistentných odrôd, kde nemusíte aplikovať toľko chemických postrekov.   

Ovocné stromy a kry - návod na pestovanie

Autor: Adriána Francová 18. decembra 2017 Žiadne komentáre

Klimatické podmienky   

Pestovanie ovocných drevín má u nás dlhú tradíciu. Je to dané dobrými klimatickými podmienkami, ktoré umožňujú ich pestovanie vo všetkých regiónoch Slovenska. Vo väčšine prípadoch sú u nás pestované ovocné dreviny nenáročné na klimatické podmienky, ako aj na pôdu. Obľubu si v poslednom čase získavajú aj netradičné druhy ovocia pochádzajúce z oblastí s chladnejšou subtropickou klímou alebo z chladných oblastí Ázie či severnej Ameriky. Dobrá snehová pokrývka zabezpečuje dobré prečkanie zimy a jarné zásobenie rastlín vodou. Rastlinám kiwi (Actinidia), figovníka (Ficus carica), jujuby (Ziziphus jujuba) či citrónovníkovca (Poncirus trifoliata) sa bude dariť predovšetkým v nížinách západného, juhu stredného a východného Slovenska, na chránených stanoviskách s dlhým slnečným osvitom, pokiaľ možno málo veterných. Veľa škôd dokážu na týchto rastlinách napáchať neskoré jarné mrazíky, a preto na túto skutočnosť treba pamätať už pri výsadbe. Ideálne na výsadbu sú miesta pri južných, juhozápadných a severozápadných stenách domov či iných budov, ktoré poskytujú týmto teplomilným druhom vhodné mikroklimatické podmienky. Nevhodné sú polohy orientované na východ lebo u nich po zime dochádza k rýchlejšiemu nástupu vegetácie. Predčasne vyrašené výhony môžeme chrániť napr. jutovinou, ale u väčších rastlín je tento spôsob ochrany už náročnejší. Kanadským čučoriedkám (Vaccinium corymbosum), kamčatským čučoriedkám (Lonicera camtschatica), brusniciam (Vaccinium vitis-idaea), či kľukve (V. oxycarpum) sa darí aj vo vyššie položených oblastiach, kde prinášajú bohatú úrodu drobných plodov. Pretože sú obyčajne náročnejšie na vlahu, nie je vhodné ich sadiť na príliš vysychavé stanoviská. To platí najmä pri ich pestovaní v teplejších nížinných podmienkach.   

Pôda   

Všeobecne platí, že ovocným drevinám vyhovuje ľahšia humózna pôda s mierne kyslou reakciou. Je treba dbať, aby na mieste výsadby nebola vysoká hladina spodnej vody, pri ktorej by došlo k odhnívaniu koreňov. Príliš kamenisté, nepriepustné alebo zasolené pôdy sú na pestovanie nevhodné. Aj keď nároky na pôdu nie sú veľké, sú vďačné za každé zlepšenie štruktúry pôdy, jej Ph a celkového obsahu humusu a živín. Je to hlavne aktuálne pri novších odrodách, pri ktorých sa požadovaný efekt nedá dosiahnuť bez dodatkového prísunu organických a minerálnych hnojív. Dôležitá je pritom zásoba humusu v pôde, ktorá ovplyvňuje celú mikrobiológiu. Tu je viac možností, z ktorých sa najčastejšie využíva zlepšenie kompostom, alebo vyzretým maštaľným hnojom. Veľmi ťažké pôdy môžeme vylepšiť pieskom a u kyslých pôd nezabúdame na vápnenie. Ph môžeme zlepšovať použitím priemyselných hnojív, ktoré obsahujú vápnik.

Špecifickými nárokmi na pôdu sa vyznačujú najmä rastliny rodu Vaccinium, ktoré si vyžadujú kyslú, rašelinovú pôdu. Na to je dôležité myslieť už pred výsadbou, a pôdu do hĺbky cca. 30 - 50 cm na záhone vymeniť. Ďalšou, menej prácnou možnosťou je pestovanie týchto rastlín v nádobách, ktoré zapustíme do pôdy. Ich objem by však mal byť minimálne 10 litrov. Pokiaľ chceme mať bohatú úrodu, dôležité je rastliny pravidelne prihnojovať, pričom používame špeciálne hnojivá pre kyslomilné rastliny.

Zálievka

V poslednom období sa voda stáva dôležitým prvkom pri pestovaní všetkých ovocných drevinách. Je to dané zmenou klimatických podmienok, čo vedie k tomu, že rastliny sú odkázané na doplnkovú závlahu. V jarnom období majú dreviny väčšinou dostatok vody, ale v období intenzívneho rastu plodov je jej často nedostatok, čo sa môže odraziť v kvantite i kvalite očakávanej úrody. Na preschnutie sú citlivé všetky novovysadené dreviny. Obzvlášť treba dať pozor v letných mesiacoch na preschnutie kiwi (Actinidia). Mladé rastliny kiwi musíme tiež chrániť pletivom proti okusovaniu mačkami, ktoré ich poškodzujú najmä na jar pri rašení.   

Výsadba   

Samotná výsadba je veľmi dôležitým úkonom, ktorý ovplyvňuje naše pestovanie počas celej životnosti rastliny. Začať treba práve dôkladnou prípravou pôdy. Odporúča sa robiť výkop jám aj niekoľko dní dopredu a zapracovať do nich organické alebo minerálne hnojivo (Veget, Rokosan). Dôležitejšia je však veľkosť jamy, ktorá by pri jabloniach mala byť 60x60x60 cm. Tu treba tiež zohľadniť kvalitu pôdy. Ku koreňom nedávame v žiadnom prípade nevyzretý maštaľný hnoj alebo priemyselné hnojivo, ktoré by mohlo poškodiť korene. Vzdialenosť jám, čiže spon, je závislý od druhu, odrody ako aj použitého podpníka. U malín to býva 40x40 cm, kríčkovité ríbezle sadíme na vzdialenosť 80 až 120 cm, jablone na slabo rastúcich podpníkoch od 150 do 200 cm, kiwi na vzdialenosť 2,5 až 4 m. Dôležitá zásada pri výsadbe ovocných stromov ako aj iných vrúbľovaných drevín je neumiestniť miesto vrúbľovania pod úroveň pôdy. Miesto vrúbľovania nesmie byť zahrnuté zeminou, aby sme neznehodnotili význam vrúbľovania. Podpník brzdí rastovú silu ušľachtilej odrody, čím zlepšuje jej plodnosť. Ak je rastlina vysadená veľmi hlboko, môže ušľachtilá časť vytvoriť vlastné korene a tým potlačiť význam podpníka, čo bude mať za následok silnejší rast a zníženie rodivosti. Výsadbu voľnokorenných rastlín môžeme robiť na jar alebo na jeseň. Kontajnerované rastliny sa sadia po vybratí z kontajnera počas celého vegetačného obdobia priamo, bez skracovania koreňov. Úpravu koreňovej sústavy voľnokorenných rastlín robíme tesne pred výsadbou. Kvôli zlepšeniu prijímania vody skracujeme korene asi o 1/3 a viac, ako aj poškodené korene. Ak robíme výsadbu na jeseň, skrátenie nadzemnej časti nechávame na jar. Hĺbku výsadby prispôsobíme v závislosti od ovocného druhu. Jablone a hrušky na vegetatívnych podpníkoch vysádzame do takej hĺbky, aby miesto štepenia bolo minimálne 10 cm nad zemou. Kôstkoviny na semenných podpníkoch sadíme tak, aby bol koreňový krčok kúsok pod úrovňou pôdy. Drobné ovocie ako ríbezle, egreše, maliny sadíme cca 5 – 10 cm hlbšie ako rástli v škôlke. Po prisypaní koreňov do polovice hlinu utlačíme a poriadne zalejeme. Potom jamu dosypeme a opäť zalejeme. Pri zimnej výsadbe nahrnieme viac zeminy k rastline. Citlivejšie druhy (broskyne, marhule, nektarinky, figovníky) je vhodné na zimu obaliť vhodným priedušným materiálom.   

Rez   

Väčšinu ovocných drevín je treba ešte pred rašením zrezať. Novovysadené kôstkoviny vyžadujú bezpodmienečne silný hlboký rez! V opačnom prípade hrozí uhynutie stromkov. V prvých rokoch ide o výchovný rez, kedy tvarujeme rastlinu do podoby, ktorá nás bude sprevádzať počas celého pestovania. Všeobecne platí, že skracujeme výhony hlbšie, aby sme mohli nasmerovať kostrové konáre požadovaným smerom. U ríbezlí a egrešov ide o skrátenie výhonov o 1/3 až 1/2. Maliny sú často pripravené pri nákupe tak,  že ich netreba skracovať. U jabloní je rez ešte dôležitejší, pretože  jeho zanedbanie by nám mohlo robiť v budúcnosti problémy.  Problematika rezu je veľmi obsiahla s možnosťou použitia rôznych  tvarov. Každý druh a aj odroda má svoje špecifiká, podľa ktorých  sa riadime. U ovocných stromov vstupuje ako významný faktor  použitý podpník. Veľmi obľúbeným tvarom je štíhle vreteno, ktoré  pestujeme do 2 - 2,5 m výšky. Táto výška umožňuje pohodlný  prístup k stromu počas celej vegetácie. Rez, chemická ochrana a  zber je veľmi uľahčený ako aj bezpečný. Na rozdiel od iných tvarov  nezapestovávame hrubé kostrové konáre, ale na zvislom stredníku  ponechávame len polokostrové konáre pravidelne rozmiestnené  okolo hlavnej osi. Smerovanie konárov sa snažíme udržať vo vodorovnej  polohe a celý tvar koruny v pyramidálnom tvare. V prípade  štíhleho vretena sú najvhodnejšie jablone, ktoré sú štepené na slabo  rastúcom podpníku. Po zapestovaní hociktorého tvaru je treba  myslieť na udržiavací rez, ktorý je výhodne robiť každý rok. Ide o  presvetlenie koruny, alebo čiastočné zmladenie. Nezabúdame na  choré a poškodené konáre. Počas leta, ak nám vyjde čas, je vhodné  venovať sa letnému rezu. Má význam hlavne u jadrovín, kde  presvetľujeme príliš zahustenú korunu, a zároveň podporujeme  tvorbu kvetných púčikov pre ďalší rok.   

Figovník, režeme len veľmi málo, pretože rodí na vyzretých  dvojročných letorastoch a nevhodným zrezaním by sme sa mohli  pripraviť o väčšiu časť úrody. 

Mladú rastlinu kiwi koncom prvej zimy hlboko zrežeme na  jeden dobre vyvinutý púčik, aby sme vypestovali čo najsilnejší  letorast. Ak sa nám to nepodarí, opakujeme tento hlboký rez aj  na druhý rok. Ostatné slabé výhonky priebežne odrezávame. V  druhom roku, ak máme napestovaný kmeňový výhonok, skrátime  ho v požadovanej výške. Z posledných dvoch až troch púčikov vyrastú  výhony, ktoré vytvoria základnú kostru. Nesmieme zabudnúť  na ich priväzovanie. V treťom roku pestovania koncom februára až  začiatkom marca skrátime kostrové výhony asi o štvrtinu až tretinu.  Z ich púčikov rastú rodivé letorasty a z asi troch najspodnejších  púčikov sa tvoria kvety a prvé plody. V auguste ich skrátime od  posledného plodu za ôsmym listom a koncom zimy ich opäť skrátime  na dvojpúčikové čapíky. Z nich vyrastú nové rodivé letorasty,  ktoré poskytnú prvú väčšiu úrodu. Počas ďalších rokov opakujeme  letný rez a zimný na dvojočkové čapíky. Počas pestovania musíme  vymieňať odrodené a vyschnuté konáre novými mladými výhonmi.  Dozrievajúce plody nechávame na rastline až do neskorej  jesene. Oberané plody sú ešte tvrdé a nezrelé. Uskladníme ich v  chladnej a primerane vlhkej pivnici. Počas skladovania postupne  prichádzajú do konzumnej zrelosti, ktorú si udržia až do marca. 

V prvých dvoch rokoch po výsadbe čučoriedok sa odporúča  vykonať výchovný rez, teda nechať iba najsilnejšie konáre a odstrániť  všetky bočné výhonky s kvetnými púčikmi. V ďalších rokoch  čučoriedku striháme na jar, keď je známy jej zdravotný stav a kvalita  prezimovania. Rastlina vytvára kvetné púčiky na jednoročných  výhonoch z dvojročného dreva. Kvetné púčiky sú v porovnaní s  listovými väčšie.  Odrody pomalšie rastúcich čučoriedok s veľkou násadou plodov treba rezať hlbšie v porovnaní s bujnejšie rastúcimi kultivarmi s menším počtom plodov. Medzi odrody s nadmernou násadou plodov patria ´Bluecrop´, ´Blueray´, ´Berkeley´ a ´Patriot´. Tie sa režú radikálnejšie.

Obr. A – Jednoročný výhonok s listovými púčikmi

 

 

 

 

 

 

 

Obr. B – Dvojročné výhonky s rodivým obrastom

 

 

 

 

 

 

 

Obr. C – Vyrodené drevo, ktoré rezom odstraňujeme







Opeľovacie pomery kiwi

Medzi veľkoplodými druhmi (A. chinensis) si môžeme vybrať jednopohlavné (potrebujeme minimálne jednu samčiu na niekoľko samičích rastlín) a obojpohlavné, kde samčie a samičie kvety sú na jednej rastline. Aj pri obojpohlavných rastlinách je však vždy lepšie pestovať skupinu (3 - 6) rastlín, čo napomáha lepšiemu opeleniu, väčším a chutnejším plodom. Maloplodé odrody patria k botanickému druhu aktinídie význačnej (A. arguta). U nás pestujeme obojpohlavné odrody, ich plody sú oválne a narastú do 2 až 3 cm. Sú menej náročné na pestovanie a odolnejšie aj voči silnejším mrazom.

Ochrana proti chorobám a škodcom

Ovocné dreviny sú napádané rôznymi škodcami a chorobami, čo budí dojem akejsi bezmocnosti proti nim bojovať. Vo všeobecnosti ich môžeme rozdeliť na tie menej dôležité, s ktorými si rastlina vie poradiť, alebo neohrozujú priamo rastlinu či úrodu, a potom sú to choroby a škodcovia, ktorí po premnožení znižujú alebo úplne poškodzujú úrodu, poprípade dôjde k vyschnutiu celej rastliny. Rastliny sú náchylné na hubovité choroby hlavne v jarnom období, keď sú pletivá ešte mladé. Správnym použitím prípravku a jeho načasovaním vieme uchrániť úrodu a tešiť sa z pekných plodov. Aj keď daná problematika je obsiahla je treba spomenúť aspoň základne choroby a škodcov. U egrešov nezabúdame na múčnatku a u ríbezlí na hrdzu, ktoré vedia skomplikovať naše pestovanie. U jabloní sa okrem múčnatky a chrastavitosti pridávajú živočíšni škodcovia ako obaľovač alebo piliarky. V neposlednej rade netreba zabúdať na niektoré zásady pri použití chemických látok tak, aby účinnosť prípravku bola čo najlepšia, a aby sme neohrozovali naše zdravie.

Správna výsadba kôstkovín vrúbľovaných na semenných podpníkoch

Samoopelivé vs. cudzoopelivé druhy

Autor: Ing. Adriána Francová 30. novembra 2017 Žiadne komentáre

Samoopelivé vs. cudzoopelivé druhy        Pre niekoho samozrejmosť, pre niekoho starosť. Preto Vám ponúkame jednoduché vysvetlenie, riešenia a tipy pre pestovanie. Samoopelivé druhy sa dokážu opeliť vlastným peľom pomocou včiel, vetra a iného hmyzu. Cudzoopelivé vyžadujú na opelenie cudzí peľ, z iných odrôd kvitnúcich približne v rovnakom čase. Tieto odrody musia byť však vhodným opeľovačom. Pri určitých kultivaroch je napríklad aj uvedená odroda, ktorá sa má vysadiť spolu s daným stromom, aby sa navzájom vhodne opelili, a tak sa zabezpečila kvalitná úroda. Teda pokiaľ ste si všimli, že na záhrade máte každoročne zakvitnutú staršiu čerešňu, ktorá by obyčajne už zarodila, je to tým, že nemá vhodného opeľovača a ani v jej blízkom okolí sa nenachádza iný kultivar tohto druhu. To býva najčastejším javom nerodiacich ovocných stromov.

Niektoré druhy sú schopné vyvinúť plody aj bez opelenia, ale tieto plody sú malé a deformované. To, že stromy vykvitnú, ešte neznamená, že aj zarodia, hoci majú v blízkosti vhodnú odrodu na opelenie. Závisí to aj od počasia, množstva včiel, zrelosti peľu a stavu blizny prijať peľ. Často sa stáva, že stromy bohato zakvitnú, potom sa náhle ochladí a včely neopelia kvety, prípadne začne mrznúť. Vtedy je úroda ohrozená.

Ďalšou zaujímavosťou je, že aj samoopelivé druhy majú väčšiu a kvalitnejšiu úrodu, ak sa kvety opelia cudzím peľom.

Cudzoopelivé sú: jablone, hrušky, čerešne, višne.

Samoopelivé sú väčšinou: slivky, marhule, broskyne, ríbezle, jahody, maliny, egreše, orech.

Čierne ríbezle, lieska a orech sa dokážu opeliť aj vlastným peľom, ale je lepšie ak je v blízkosti vysadených viac rastlín.

Samozrejme pokroky nastali aj v oblasti ovocinárstva, a preto je možné dnes zakúpiť aj samoopelivé čerešne a višne, alebo si môžete zakúpiť dreviny, kde na jednom podpníku sú naštepené 2 druhy, prípadne 2 kultivary. Napr. na jednom kmeni je čerešňa i višňa, ktoré sa navzájom môžu opeľovať alebo na jednom podpníku nájdete 2 kultivary hrušiek so vzájomnou podporou v opeľovaní. Tak a teraz smelo do výberu.

Alternatívne pestovanie ovocných stromov a krov v okrasnej záhrade

Autor: Ing. Adriána Francová 1. novembra 2017 Žiadne komentáre

 

Alternatívne pestovanie ovocných stromov a krov v okrasnej záhrade

       Je to novší spôsob pestovania ovocných druhov priamo na záhone spolu s okrasnými drevinami a trvalkami. Osvieži to celkový záhon a plody môžete oberať z nízkych stromov a krov priamo pri ošetrovaní trvaliek a okrasných tráv.

Vhodnými drevinami na výsadbu do záhonov sú napríklad broskyne. Na jar krásne kvitnú, v lete poskytnú šťavnaté plody a na jeseň vyfarbia svoje listy do nádhernej červenej. Výhodou je, že ušetríte priestor, nemusíte manuálne obhospodarovať samostatnú úžitkovú časť a samozrejme esteticky zvýšite hodnotu Vašej záhrady.

Každý strom či ker sa dá pestovať aj v záhone medzi trvalkami. Niektorým sa možno nebude páčiť opadnuté lístie na kameňoch či kôre, ale dnešné moderné stroje a vysávače dokážu zázraky aj na záhonoch. Vaša záhrada už nebude obyčajná, ale zaujímavá.

Pestovanie ovocných drevín a krov si vyžaduje aspoň základné odborné vedomosti pri spôsoboch ošetrovania a starostlivosti, strihania, pri aplikácii postrekov a hnojív. Na malú plochu sa snažte sústrediť adekvátne množstvo rastlín, nejdete predsa zakladať ovocný sad, ale chcete osviežiť záhradu o plody.

Zaujímavé sú napríklad druhy na kmienku. Nezaberajú toľko miesta, pod ich korunkou sa dajú pestovať trvalky alebo bylinky. Vhodné sú moruše previsnuté na kmienku, ríbezleegreše kmienkové, nízke tvary jabloní a broskýň, zemolez kamčatský, čučoriedky aj brusnicefigovník.

Altánok a pergolu môžete nechať porásť fazuľou, tekvicami alebo viničom, aktinídiou alebo černicami. Trávnik tiež nemusí zostať bez kvetov. Na vyhradenom mieste môžete založiť jedlú lúku. Vysadením skorocelu, sedmokrások, púpavy a podbeľu obohatíte šalát o množstvo zelených listov a trávnik už nebude fádny. Je to len na Vás. Možností ako tvoriť a zveľaďovať záhradu je veľa. Možno si vyberiete práve niektorú z nich. 

Ochrana ovocných stromov

Autor: Ing. Adriána Francová 16. októbra 2017 Žiadne komentáre

        Sezóna prác v záhrade v polovici či koncom novembra nekončí, ale pokračuje ďalším kolobehom prác. Okrem nových výsadieb sa musíme postarať o ovocné stromy, ktoré sme čerstvo vysadili a tiež o iné mladé stromy, ktoré už v záhrade sú. Okrem ukotvenia stromčekov počas výsadby by sme mali hlavne v suchších rokoch dbať na dôkladnú zálievku, ktorá je zárukou prezimovania.

Ochrana ovocných stromov

Bielenie kmeňa – mýty či pravda?

Názory sú rôzne. Napriek tomu má to svoje výhody aj nevýhody. Počasie je kocom jesene premenlivé, noci a rána bývajú studené, mrazivé, cez deň sa teploty môžu dostať pomerne vyššie a pôsobením týchto zmien a slnka dokáže počas zimy kôra na stromoch praskať. Tým, že sa kmene natierajú vápenným mliekom, biela farba odráža slnečné lúče a dokáže znížiť teplotu kôry cez deň o cca 5 °C. Rovnaký a aj vyšší efekt bez náteru dosiahnete vtedy, ak o kmeň stromu opriete dosku, ktorá tiež zabráni priamemu vplyvu mrazu na kmeň a dokonca dokáže teplotu znížiť aj o 10 °C. Bielením sa vraj zamedzuje výskytu rôznych chorôb a škodcov. Vápno stvrdne a ak sú v kôre nejakí škodcovia, zabráni im to na jar vyliezť zo svojich úkrytov. Neochráni ich to však natrvalo a už vôbec nie pred chorobami. Tam musíme zakročiť inými prostriedkami.

Nezabudnite na ochranu kmeňa, aby ste mladý stromček nepoškodili na jar kosačkou, kosou alebo iným záhradným pomocníkom. Postačí okolo kmeňa v dostatočnej vzdialenosti umiestniť pletivo. Trávu okolo si potom jednoducho vystriháte nožnicami. V jesennom a zimnom období by mohla mladá kôra stromkov v ovocných sadoch tiež lákať srny a zajace. Zajačie pletivo zabráni obhrýzaniu. Pokiaľ tam však napadá lístie, je to aj vhodný úkryt pre drobné hlodavce.

Najnáchylnejšie sú na mrazy marhule, broskyne a nektarinky, pre ktoré je skôr charakteristická teplá pestovateľská oblasť. Preto dôkladne vyberte miesto pre výsadbu. Ideálne v blízkosti záveternej steny, plnej steny oplotenia, kde príliš neprúdi vietor, v blízkosti domu, kam sa bude často opierať slnko. V mieste, kde sú korene, môžete navrstviť kopu mulčovacieho materiálu. Pokiaľ z nejakého dôvodu nestihnete ovocné stromčeky vysadiť, umiestnite ich do pilín alebo rašeliny do chladnej pivnice bez mrazov a počkajte na vhodné jarné obdobie.

Ak ste to ešte nestihli, tak v ovocnej záhrade pozbierajte všetky plody. Hnilé a inak poškodené zlikvidujte. Pohrabte lístie a skompostujte ho. Konáre už nerežte. Rany by sa do zimy nezacelili a hrozilo by vymrznutie. Takto ovocné dreviny v pokoji prečkajú zimu a prebudia sa na jar.

Októbrová záhrada

Autor: Ing. Adriána Francová 4. októbra 2017 Žiadne komentáre

        Záhrada v októbri má svoje čaro. Počas babieho leta patrí medzi tie najkrajšie. Vyniká trvalkami, ktoré bežne počas roka nekvitnú. Pokiaľ ste zvolili správne druhy a kultivary, prekvapí Vás aj v jeseni. Vynikajú jesenné astry vysoké i nízke, previsnuté astry, vresyvresovce, rozchodníky. Stále dokvitajú posledné letničky, motýlí orgován a okrasné kapusty.

Októbrová záhrada

Samozrejme typicky jesenným kvetom je chryzantéma. Sú zaujímavé svojou vôňou, farbou i veľkosťou kvetov. Bohužiaľ prvé intenzívne mrazy ich vedia poškodiť a kvety zhnednú. Pokiaľ si ich krásu chcete zachovať čo najdlhšie, musíte si dať prácu s prikrývaním porastov. Postačí vám na to biela textília. Tie v nádobách umiestnite čo najbližšie k stene alebo pod strechu. Čiastočne ich ochránite a budú dlhšie kvitnúť.

V tomto období je vhodný čas na výsadbu ovocných stromov a krov, zakladanie trvalkových a zmiešaných záhonov a tiež zakladanie živých plotov z ihličnanov a opadavých krov. Listnaté dreviny by mali byť už bez listov. Samozrejme, pokiaľ počasie dovolí, budete mať na to čas ešte aj v novembri.

Ďalším kráskami záhonov sú práve okrasné trávy, na ktoré ste čakali až do tohto obdobia. Teraz sú najkrajšie. Kvitnú a husté súkvetia sa jemne pohojdávajú vo vetre. Nastrihajte si pár do vonkajších aranžmánov. Koncom mesiaca ich môžete už pripraviť na zimu zviazaním do snopov. Okrasné trávy sa strihajú až na jar. Zviazaním ich ochránite pred vymrznutím, prebytočnou vlhkosťou aj vyhnitím. Dekoratívne sú aj okrasné kry, ktorým sa práve vyfarbujú listy aj plody. Na niektorých si pochutnajú vtáci, niektoré potešia Vás v rôznych aranžmánoch. Trávnik pokoste na vyššie, už ho nehnojte a vyhrabte opadané lístie zo stromov. Pokiaľ ste nestihli jarnú vertikutáciu, začiatok mesiaca je posledným vhodným termínom, kedy hustý trávnik preriedite a prevzdušníte. Na jar bude opäť svieži a zelený.

Živé ploty a steny z ovocných drevín a krov

Autor: Ing. Adriána Francová 12. septembra 2017 Žiadne komentáre

        Ovocné dreviny v záhrade sa nemusia striktne pestovať len v úžitkovej časti, oddelene od okrasnej časti, vzdialenejšie od domu. A už vôbec nemusia stáť samostatne po celej záhrade alebo vysadené v pásoch. V dnešnej dobe, v ktorej chceme pestovať v záhrade všetko, využiť každý aj ten najmenší kúsok pôdy, ich vieme pestovať vo forme okrasných a úžitkových živých plotov a stien. Okrem estetickej funkcie tak získame aj úžitok v podobe úrody, ušetrenia miesta, v jarnom období nás potešia kvetmi a v lete aj plodmi, ktoré sú určite osviežujúcou pochúťkou pre všetkých.

Živé ploty a steny z ovocných drevín a krovNamiesto klasických okrasných drevín a ihličnanov môžete na ploche vysadiť jablone alebo iné vhodné ovocné druhy v tvare štíhleho vretena, či voľne rastúcich ovocných krov. Vhodnými drevinami sú muchovník (Amelanchier), ríbezle (Ribes), černice (Rubus fruticosus), vinič (Vitis), kiwi (Actinidia), rakytník (Hippophae rhamnoides), zemolez kamčatský (Lonicera kamtschatica). Samozrejme sem patria aj hrušky, v blízkosti múru vysadené marhulebroskyne. Treba len zvoliť vhodný tvar pestovaného druhu, prípadne zvoliť oporu a netradičná a pritom praktická stena sa čoskoro stane súčasťou Vašej záhrady.

Založenie takejto steny nie je jednoduché, ale nie nemožné. Pokiaľ sa venujete ovocinárstvu, bude to pre Vás hračka. Ak máte len začiatočné skúsenosti a chuť pestovať, je to pre Vás výzva. Aj keď v tomto prípadne nie je vhodné robiť chyby, lebo sa sami oberiete o možnosť zberať úrodu. Kým stromy vyrastú a zapoja sa do požadovaného tvaru uplynie nejaký čas. Na založenie ovocnej steny potrebujete kultivary naštepené na pomaly rastúcich podpníkoch, s kratším rodivým obrastom (jablone, hrušky) pestované v palmetách alebo kordónoch.

Palmeta je univerzálny pestovateľský tvar, ktorý pre svoje pestovanie vyžaduje drôt alebo inú oporu. Konáre sú vedené na poschodia a vodorovne. Tým sa vytvorí stena. Kordón je zvislý pestovateľský tvar, v tvare písmena U. Na pestovanie sa využívajú 2 základné konáre vyviazané do tohto tvaru na konštrukciu. Určite si nájdete tie pestovateľské tvary, ktoré zapadnú do vašej predstavy a celkovej kompozície v okrasnej časti záhrady. Tieto tvary sú nenáročné na priestor a majú veľa výhod. Plody ľahšie dozrievajú, nakoľko strom nemá také bohaté olistenie ako klasicky pestovaný strom. Sú aj zaujímavejšie pestovateľské tvary napr. Solax – slnečná os, ktorá počas tvarovania využíva bezprostredne všetko to, čo ponúka príroda a uprednostňuje sa tam prirodzené ohýbanie konárov pred vyväzovaním a strihaním. Charakteristickým znakom je aj ohnutý hlavný terminál. Na tento pestovateľský tvar sa využívajú aj rýchlejšie rastúce podpníky a vhodné sú okrem jabloní a hrušiek aj čerešne a višne. Určite si vyberiete a Vaša záhrada bude moderná, nadčasová, úžitkovo okrasná a zaujímavá.

Posledné príspevky
Posledné komentáre
Archív blogu