Posts tagged 'ako sa starať o živý plot'

Vtáčí zob (Ligustrum) je väčšinou opadavý alebo poloopadavý listnatý ker z čeľade olivovitých. Rastlina dorastá približne do dvoch až troch metrov. Má tenké a vzpriamené vetvy pokryté drobnými chĺpkami, tenké listy a biele kvety usporiadané v latách, ktoré po odkvitnutí nahrádzajú čierne bobuľovité plody.

Vtáčí zob je u nás pomerne hojne rozšírenou rastlinou. Pestuje sa najmä ako živý plot, ale výnimkou nie sú ani solitéry. V nasledujúcom článku si uvedieme, aké podmienky na pestovanie ker potrebuje, ako ho strihať a ako na výsadbu vtáčieho zobu.

Pestovanie vtáčieho zobu

Stanovište - nie je náročný, vyhovuje mu takmer každý typ pôdy, rásť môže na plnom slnku aj v polotieni.

Zálievka - zalievame najmä v prvom roku a tesne po výsadbe. Počas ďalších rokov môžeme kríky zavlažiť v prípade veľmi suchého počasia. Živý plot ale väčšinou vie s vlhkosťou hospodáriť sám.

Hnojenie - pred výsadbou môžeme do vopred pripravených jám umiestniť kompost. Pôda sa vyživí a kríky budú spočiatku rásť rýchlejšie. Počas života ale žiadne výrazné prihnojovanie nepotrebuje.

Vtáčí zob druhy

Vtáčí zob obyčajný (Ligustrum vulgare)

Najrozšírenejší druh u nás. Listy na zimu opadávajú, vetvičky sú tenké a tvoria veľmi hustý porast. Počas leta sa na kríku objavujú biele kvety, ktoré striedajú čierne bobule poskytujúce potravu pre vtáctvo.

Vtáčí zob neopadavý

Ak hľadáte druh, ktorý uchráni váš pozemok pred zvedavými pohľadmi okoloidúcich aj v zime, siahnite miesto klasického po vtáčom zobe vajcovitolistom (Ligustrum ovalifolium). Tento vtáčí zob vždyzelený či poloopadavý väčšinou na naše mierne zimy listy vôbec nezhadzuje. Kvety aj plody sú veľmi podobné ako u vtáčieho zobu obyčajného.

Vtáčí zob je krásny a nenáročný ker, ktorý do vašej záhrady naláka opeľovače aj vtáctvo. Vtáčí zob nielen na živé ploty, ale aj na pestovanie v podobe solitérov, nájdete na našom e-shope

Živý plot z vtáčieho zobu

Výsadba vtáčieho zobu do živých plotov je veľmi častá - kríky sa najčastejšie pestujú na tieto účely. Plot vyrastie do výšky približne dvoch metrov. Rastie pomerne rýchlo a dá sa ľahko tvarovať. Vytvára hustý nepriestupný porast, ktorý dobre odoláva nárazom vetra.

Ako sadiť vtáčí zob

Vtáčí zob je ideálne vysádzať na jar. Do budúcej zimy si stihne vytvoriť dostatočne bohatý koreňový systém, ktorý ho čiastočne ochráni pred mrazmi. Vzrastejšie sadenice však nie je problém vysádzať ani od septembra do novembra, pričom sa odporúča chrániť korene mulčom.

Pri jednoradovej výsadbe použijeme asi tri rastliny na jeden bežný meter. Pokiaľ máte v pláne vysádzať vo viacerých radoch, potrebujete päť rastlín na bežný meter.

Hĺbka a šírka jamy by mala byť 30 až 40 centimetrov, podľa koreňového balu. Nezabudnite kopať jamy dostatočne ďaleko od plotu, aby ste mali v budúcnosti dostatok miesta na manipuláciu pri strihaní kríkov.

Kedy strihať vtáčí zob

Ako strihať vtáčí zob? V prvom roku plot zrežte asi 10 až 15 centimetrov nad zemou. To je dôležité pre bohaté rozvetvenie kríkov. Nemusíte sa obávať, po tomto kroku sa naštartuje veľmi rýchly rast. V lete potom nové výhonky skráťte o polovicu. Ďalšie skrátenie prichádza približne v novembri, kedy opäť výhony zrežeme – tentoraz všetky do rovnakej výšky, ktorý by mala činiť asi jeden meter.

V ďalšom roku už tak radikálni nebuďte a nechajte ker dorásť do výšky dvoch metrov. V tejto chvíli už prejdite iba na pravidelné tvarovanie a zastrihovanie.
Kedy teda strihať vtáčí zob? Ideálna doba je koniec jari a koniec jesene.

Ako rýchlo rastie vtáčí zob

Vtáčí zob rastie pomerne rýchlo. Pokiaľ dodržíte vyššie uvedené odporúčania pre pestovanie v prvých dvoch rokoch, budete mať v treťom roku už plne vyrastený, hustý a nepriestupný živý plot. Nezabudnite však, že rýchlosť rastu a kvalitu porastu určuje aj pravidelnosť strihania vtáčieho zobu, dostatočne výživná pôda aj slnečné stanovište.

Vtáčí zob v zime

Kríky nie sú plne mrazuvzdorné, no zimu zvládnu. Pokiaľ bývate v oblastiach, kde počas zimných mesiacov klesá ortuť na teplomere veľmi nízko, vysaďte kríky radšej na jar, aby stihli dobre zakoreniť. Tenké vetvy vtáčieho zobu sa môžu pod vrstvou snehu ohýbať a polámať. To sa ale deje skôr pri solitérnej výsadbe, pri živých plotoch len minimálne.

Vtáčí zob plody

Plodom tejto rastliny je približne 8 milimetrov veľká bobuľa čiernej farby. Plody zrejú na konci leta až začiatkom jesene a zostávajú na kríkoch až do zimy, kedy slúžia ako potrava pre vtáky. Bobule obsahujú glykozidy, ktoré môžu na človeka pôsobiť toxicky. Konzumácia plodov sa teda dôrazne neodporúča.

TIP: Kvety vtáčieho zobu majú biely až vanilkový odtieň, sú teda jemnejšie a nenápadnejšie. Pokiaľ však dávate v záhrade prednosť živým farbám, vysaďte si kvitnúci živý plot. Aké druhy sú najlepšie vám poradíme v predchádzajúcom článku.

Páčia sa Vám živé ploty a chcete si nejaký vysadiť na záhrade? Ponúkame Vám prehľad najpoužívanejších a zároveň najkrajších drevín vhodných na výsadbu živého plota. Nájdete ich rozdelené do skupín podľa výšky požadovaného plota aj s praktickými informáciami o výsadbe a rozostupoch.

Dreviny na živý plot

Dreviny pre tvarované / strihané živé ploty do výšky 0,7m

V tejto skupine nájdeme nízke živé ploty a prísne tvarované druhy pre lemy a obruby chodníkov alebo záhonov.

Thuja occ.globosa –  vysádzame vo vzdialenosti 0,7 m od seba

Buxus sempervirens – 0,3 – 0,4 m od seba do 2 alebo 3 sponu požadovanej hustoty

Berberis thunbergii – 0,4 – 0,5 m od seba

Berberis th. Atropurpurea – 0,4 –0,5 m od seba

Ligustrum vulgare – 0,3 – 0,4 m od seba do 2 alebo 3 sponu podľa požadovanej hustoty

Symphoricarpos albus – 0,5 m od seba

Spiraea bumalda – 0,5 m od seba

Forsythia intermedia – 0,4 – 0,5 m od seba

Prunus laurocerasus Otto Luyken – 0,6-0,7 m od seba

Dreviny pre tvarované / strihané živé ploty 0,7 - 2m

Dreviny z tejto skupiny sú už síce vzrastovo vyššie, no stále ich je možné tvarovať strihom.

Thuja occ.Smaragd – 0,7 –0,8 m od seba

Cupressocyparis leylandii - 0,7 - 0,8 m od seba

Picea abies –0,6 m od seba

Taxus baccata –0,6 m od seba

Acer campestre –0,5 m od seba

Amelanchier lamarckii – 0,6 m od seba

Berberis thunbergii –0,5 m od seba

Berberis thunbergii Atropurpurea – 0,5 m od seba

Berberis julianae – 0,5 m od seba

Carpinus betulus – 0,5 –0,6 m od seba

Cornus mas – 0,5 m od seba

Fagus sylvatica –0,5 m od seba

Ligustrum vulgare – 0,4 m od seba

Ligustrum ovalifolium – 0,4 – 0,5 m od seba

Crataegus monogyna – 0,5 m od seba

Spiraea vanhouttei –0,5 m od seba

Forsythia intermedia – 0,5 m od seba

Pyracantha coccinea – 0,5 m od seba

Prunus laurocerasus Otto Luyken -0,7 m od seba

Prunus laurocerasus Etna – 0,7 m od seba

Dreviny pre tvarované / strihané živé ploty s výškou 2 - 4m

Skutočne vysoké  a masívne živé ploty, ktoré sú však stále strihané do požadovaného tvaru a výšky.

Juniperus chinensis  – 0,7 m od seba

Cupressocyparis leylandii - 0,8 - 0,9 m od seba

Picea abies –0,6 m od seba

Taxus baccata – 0,6 –0,7 m od seba

Thuja occidentalis –0,7 m od seba

Acer campestre – 0,5 m od seba

Fagus sylvatica – 0,5 m od seba

Carpinus betulus –0,5 mod seba

Amelanchier lamarckii – 0,6 m od seba

Eleagnus angustifolia – 0,5 m od seba

Pyracantha coccinea –0,5 m od seba

Prunus laurocerasus Rotundifolia  – 0,5 – 0,7 m od seba

Prunus laurocerasus Novita – 0,5 – 0,7 m od seba

Kompletný sortiment rastlín na živé ploty z nášho eshopu

Dreviny pre voľne rastúce živé ploty do výšky 0,7m

V tejto skupine nájdete rastliny , ktoré môžete nechať rásť bez tvarovania a pravidelného strihu.

Mahonia aquifolium – 0,5 – 0,7 m od seba

Buxus sempervirens – 0,4 – 0,5 m od seba

Buxus microphylla – 0,4 –0,5 m od seba

Chaenomeles japonica – 0,4 –0,5 m od seba

Spiraea bumalda – 0,4 –0,5 m od seba

Rosa spp. – záhonové ruže – 0,4 –0,5 m od seba

Prunus laurocerasus Etna 0,5 – 0,7 m od seba

Dreviny pre voľne rastúce živé ploty 0,7 - 2m

Chamaecyparis lawsoniana nana – 0,6 – 0,7 m od seba

Buxus sempervirens – 0,4 –0,5 m od seba

Thuja occidentalis Smaragd –0,7 m od seba

Viburnum pragense – 0,5 m od seba

Berberis julianae – 0,5 m od seba

Berberis thunbergii – 0,5 m od seba

Berberis thunbergii Atropurpurea – 0,5 m od seba

Philadelphus lemoinei – 0,5 m od seba

Philadelphus coronarius –0,5 m od seba

Potentila fruticosa – 0,4 – 0,5 m od seba

Weigelia Florida – 0,5 m od seba

Symphoricarpos albus – 0,5 m od seba

Spiraea vanhouttei – 0,5 m od seba

Forsythia intermedia – 0,5 m od seba

Hibiscus syriacus – 0,5 m od seba

Ligustrum ovalifolium – 0,5 m od seba

Lonicera xylosteum – 0,5 m od seba

Pyracantha coccinea –0 ,5 m od seba

Rosa canina – 0,4 – 0,5 m od seba

Sorbaria sorbifolia – 0,5 m od seba

Syringa vulgaris – 0,5 m od seba

Tamarix tetradra – 0,5 m od seba

Prunus laurocerasus Novita – 0,7 m od seba

Dreviny pre voľne rastúci živý plot 2 - 4m

Picea abies – 0,7 m od seba

Chamaecyparis law. – 0,7 m od seba

Cupressocyparis leylandii - 0,8 m od seba

Thuja occ. – 0,7 m od seba

Pyracantha coccinea – 0,5 m od seba

Viburnum rhytidophyllum – 0,5 m od seba

Acer campestre – 0,5 m od seba

Amelanchier lamarckii – 0,5 m od seba

Carpinus betulus – 0,5 m od seba

Cornus sanquinea – 0,5 m od seba

Ligustrum ovalifolium – 0,5 m od seba

Sambucus nigra – 0,5 m od seba

Syringa vulgaris – 0,5 m od seba

Tamarix tetradra – 0,5 m od seba

Viburnum opulus –0,5 m od seba

Prunus laurocerasus Novita – 0,7 m od seba

Vhodné kombinácie drevín

Druh: Syringa vulgaris , Viburnum opulus

            Voľne rastúci zaujímavý živý plot, kvitnutie V – VI. farba fialová, biela, intenzívne

            voňavé kvety, výška 2 – 4 m

            počet rastlín na 1 bm 3 ks Syringa vulgaris

            počet rastlín na 1 bm 2 ks Viburnum opulus

počet rastlín na 10 bm 15 ks Syringa, 10 ks Viburnum, striedanie je možné po 1 – 2 m

Druh: Cornus sanqiunea, Forsythia intermedia, Rosa canina, Philadelphus coronarius,

            Hibiscus syriacus                  

            Voľne rastúci zaujímavo kvitnúci živý plot, kvitnutie postupné.

Druh: Buddleja, Rosa, Philadelphus, Syringa

Druh: Weigela, Viburnum, Forsythia, Philadelphus, Deutzia

Druh: Forsythia, Tamarix, Philadeplhus, Spiraea vanhouttei, Weigela

Druh: Fagus sylvatica, Carpinus betulus

Druh: Acer campestre, Cornus sanquinea, Amelanchier lamarckii

Druh: Forsythia intermedia, Ligustrum ovalifolium, Spiraea bumalda – nízky strihaný

Druh: Berberis julianae, Ligustrum ovalifolium, Pyracantha coccinea – vždyzelený strihaný

            i voľne rastúci živý plot

Druh: Amelanchier lamarckii, Pyracantha coccinea, Berberis thunbergii Atropurpurea,

            Symphoricarpos albus, Crataegus monogyna

            Zaujímavý živý plot farbami, jesenným vyfarbením a plodmi

TIP: Ak vašu záhradku tvoríte na balkóne, pozrite sa na článok ako vytvoriť živý plot na balkóne.

Páčia sa Vám živé ploty, prípadne by ste sa chceli odizolovať od susedov aspoň takouto clonou? Aj na terase či balkóne môžete založiť živý plot. Budete na to potrebovať dostatočne veľké nádoby v závislosti od vysadených druhov a výbornú drenáž.

Neopadavý živý plot

Vysokú stenu vytvoríte z tují a cypruštekov. Nádoby môžu byť klasické alebo v podobe hrantov, do ktorých sa vmestia aj 2 kusy. Počítajte s tým, že veľkosť jednej nádoby by mala byť minimálne 1 meter pre dve tuje alebo cyprušteky. Pokiaľ je to možné, zakúpte si tuje vo výške aspoň 60 – 80 cm.

Živý plot na balkón, na terasu vytvoríte aj zo vždyzelených okrasných kríkov

Kontajnerované dreviny môžete vysádzať počas celého roka, nie však počas tuhej zimy. Voľnokorenné dreviny vysádzajte skôr na jar alebo na jeseň. Pokiaľ túžite po nižšom vždyzelenom živom plote len tak pre potešenie, vytvorte si ho z krušpánu, vtáčieho zobu alebo vavrínovca.

Nečakajte, že bude Váš plot hneď po výsadbe zapojený, bez medzier. Vyžaduje to množstvo času a strihania, aby ste docielili požadovaný efekt. Krušpán patrí medzi často pestované dreviny na nízke živé ploty, nakoľko pomalšie rastie, ale veľmi dobre znáša rez. Strihá sa aj 3x do roka. Rýchlejšie rastie vtáčí zob aj vavrínovec. Počítajte s menším opadom listov.

Živý plot v kvetináči

Do metrovej nádoby vysaďte 3 – 4 kusy drevín. Ak sú už vyššie a väčšie, len 3 kusy. Nádobu vysteľte textíliou alebo vrecovinou.

Musíte ponechať otvory na odtok prebytočnej vody. V spodnej časti vytvorte asi10 cmdrenáž z drobného štrku alebo kamienkov, keramzitu, doplňte vhodný substrát, vysaďte dreviny a ako mulč použite kôru alebo štrk.

Po výsadbe rastliny hneď nestrihajte, doprajte im čas na zakorenenie. Pokiaľ uvidíte nové mladé prírastky, je to dobré znamenie. Dreviny sa úspešne prispôsobili novým podmienkam a za predpokladu každodennej starostlivosti sa im bude dariť.

Živý plot zakladajte na jar alebo na jeseň, prípadne v lete mimo obdobia s teplotami nad 30 °C. Ideálna orientácia terasy a balkóna so živým plotom je východ, západ i sever. Južná strana musí byť tienená.

Ak okrem rastlín na živý plot plánujete aj iné druhy, prečítajte si článok o tom aké kvety sú vhodné napríklad na horúci balkón.

Tip: Viete kedy strihať živý plot?

Rez patrí k starostlivosti o akékoľvek výsadby. Pokiaľ ste sa rozhodli pre voľne rastúci živý plot, rez aplikujte podľa vysadených druhov. Koniec júla a najmä august je vhodné obdobie na rez a strihanie živých plotov a zaujímavých solitérnych rastlín, najmä z ihličnatých drevín. V dnešnom článku vám ponúkame pár rád ako to zvládnuť a dosiahnúť krásny tvar rastlín a hlavne im rezom neublížiť.

Doprajte pred strihaním drevinám dostatočne veľkú a pravidelnú závlahu a nezabúdajte na ňu ani po reze. Snažte sa rezať počas zamračeného dňa. Podmienkou kvalitného rezu okrem termínu sú aj dostatočne ostré nožnice a kvalitné náradie, ktoré nie sú znečistené alebo kontaminované chorobou alebo škodcom po predchádzajúcom strihaní napadnutých drevín.

Dreviny nikdy v tomto letnom období nerežte hlboko do dreva. Na to je určené jarné obdobie.

Ako strihať živý plot

V prvých rokoch života po výsadbe je rez častý, aby sa kry zahustili, rozvetvili. Listnaté druhy sa strihajú aj 3x do roka, v období vegetačného pokoja, v júni a raz koncom júla alebo začiatkom augusta. Počítajte s množstvom rastlinného odpadu v podobe vetiev a listov.

Aktuálna ponuka rastlín na živé ploty

Na jar kvitnúce listnaté kry sa strihajú po odkvitnutí, to je zhruba v máji až júni. Jedná sa najmä o zlatý dážď (Forsythia intermedia), tavoľník van houtteho (Spiraea van Houtteii), dulovec (Chaenomeles japonica), tamarišku (Tamarix), orgován (Syringa vulgaris).

Hlboký rez aplikujte vyslovene len vtedy, ak sa jedná o starý živý plot, ktorý potrebujete zmladiť a podporiť mladé výhony zo starého kmeňa.

Dreviny kvitnúce v lete (budleja, tavoľníky, ibišteky a pajazmín) sa strihajú v zime až v predjarí (koniec februára až do marca, kým nezačnú rašiť).

Vždyzelené kry upravujte od septembra až do prvých mrazov

Vytvorte si živý plot z okrasných kríkov

Strihané živé ploty sa musia udržiavať, strihať pravidelne a správne už od mladého veku, aby ste dokázali vytvoriť naozaj hustú a rovnú stenu alebo plot.

Kedy strihať tuje

Ihličnany v strihanom živom plote, napríklad tuje, sa strihajú až po dosiahnutí požadovanej výšky. Ak plánujete živý plot vo výške 2 metre, tuje zrežte, až keď dosiahnu výšku 2 metre.

Pokiaľ chcete plot nižší, zrežte nižšie. Živé ploty z ihličnanov tvarujte len na jeseň alebo v predjarí. Používajú sa špeciálne plotové nožnice alebo krovinorezy. Dbajte na to, aby boli  steny šikmé a aby bol živý plot dolu o 20 – 50 cm širší ako hore.

Kedy sa strihajú ihličnany

Ihličnany sa strihajú minimálne. Odstraňujú sa len nepekne rastúce vetvy, čiže sa jedná skôr o kozmetickú, estetickú úpravu.

Smrek je potrebné rezať opatrne. Pokiaľ sa Vám to nepodarí, chybu už ťažko napravíte a aj to bude na plote vidieť. Nikdy nerežte do dreva, ale režte v období rastu mladých výhonkov.

Tvarovanie živých plotov

Okrem týchto klasických tvarov môžete vyskúšať aj tvarovanie drevín do gule, ihlanu, špirál a štvorcov. Ideálne je na to použiť krušpán, bršlen. Tieto dreviny môžete tvarovať a strihať už od mája, kedy uvidíte prvé výhonky. Pokiaľ si netrúfate na to, môžete použiť rôzne predlohy vyhotovené z pletiva. Mnohé iné tvary v podobe vtákov a zajačikov sa dajú bežne zakúpiť v záhradníckych potrebách. Stačí ich navliecť na kry, ponechať ich tam počas celého roka a zostrihávať len prerastené výhonky. Konštrukcia celá prerastie a už sa neodstraňuje z kra.

Zo známeho krušpánu dokážete vytvoriť rôzne veľké zvieratá a gule, ktoré nemusia byť umiestnené a vysadené len v pravidelných záhradách. Prípadne rovnú zostrihanú časť ihličnanu v rohu môžete osviežiť strapatou korunou alebo drevinou tvarovanou do gule.

Ako na tvarovací rez do špirály:

• - rastlina musí byť aspoň jeden meter vysoká
• - musí mať rovný a pevný kmeň
• - na kužeľ oviňte povraz v plánovanej forme odspodu na vrchol
• - krátkymi nožnicami strihajte podľa povrazu odspodu hore
• - v ďalších rokoch obnovujte špirálu pravidelným rezom

Návod ako vytvoriť zajačika z krušpánu:

• - na dostatočne veľký ker natiahnite pletivo s malými okami
• - vytvarujte ho do tvaru zajačika alebo iného zvieratka
• - pre začiatok si zvoľte jednoduchý tvar
• - ostrihajte všetko čo prečnieva cez pletivo
• - odstráňte hrubé konáre, aby ste podporili rast mladých výhonkov zo stredu
• - pravidelne strihajte a tvarujte

Dávate prednosť skôr klasickému alebo voľne rastúcemu živému plotu? Skúste napríklad jedlý živý plot alebo sa inšpirujte ďalšími drevinami z našej ponuky, spolu s ich návodom na pestovanie.

Krušpán (Buxus) je stálozelený dekoratívny ker s drobnými lesklými listami.   Pestuje sa v živých plotoch, v nádobách aj ako solitérny ker. Výborne zvláda rez a pôsobí celoročne dekoratívne. Obľúbené sú strihané do gule alebo do kužeľa.  Dobre znáša aj slnko aj polotieň.

Okrem všetkých pozitívnych vlastností je tu predsa len jedna negatívna. Tieto dreviny sú v poslednom období často napádané invazívnou Vijačkou krušpánovou. Porast sa samozrejme aj po napadnutí dá zachrániť. Záleží od miery poškodenia, množstva húseníc atď.  Predstavme si však tohto škodcu.

Vijačka krušpánová (Cydalima perspectalis) pochádza z Ázie. Na Slovensku sa objavila okolo roku 2011 a odvtedy spôsobuje problémy na krušpánoch, prípadne bršlenoch. Je to húsenica zelená s čiernymi pásikmi, neskôr motýľ bielej alebo svetlohnedej farby. Motýle potom ďalej kladú vajíčka aj na vzdialenejších miestach a takto sa rozširuje po okolí.

Pokiaľ na krušpáne objavíte pavučinu, je už v štádiu zakuklenia sa. Veľmi dôležité je však kontrolovať porasty od začiatku sezóny.  Vijačka kladie vajíčka na spodnú stranu listov. Z nich sa vyvinú larvy. Vijačka v priaznivom roku môže založiť až 3 generácie od apríla do septembra.

Najdôležitejšie je včas zaregistrovať výskyt húseníc, ktoré začínajú požierať ker od jeho vnútra. Pravidelne kontrolujte rozhrnutím kra do strán možný výskyt húseníc, prípadne kontrolujte aj výskyt nakladených vajíčok.

Postrek na krušpán

Existujú chemické postreky, ktorým môžete zničiť húsenice a motýle. Nie je však účinný proti vajíčkam.

Vijačka dokáže prezimovať vo vnútri kra a proces sa opakuje. Pokiaľ by prišli niekoľkodňové mrazivé dni, je tu šanca, že by sa celá generácia zničila. Žiaľ, zimy v poslednom období sú mierne a to vijačke vyhovuje.

Ako sme spomenuli, požierať začínajú od stredu kra a končia na vrcholových výhonkoch.  Napadnutá rastlina postupne stráca svoj lesk listov, pôsobí sucho, zvädnuto. Listy sú zahryznuté, vo vnútri je trus húseníc a najmä pavučiny.  Nejeden živý plot dokáže množstvo húseníc doslova zo dňa na deň zlikvidovať. Preto treba pravidelne najmä súvislé plochy kontrolovať.  Treba však začať v prvej fáze. Pokiaľ uvidíte na hornej časti kra pavučinku, celý ker opatrne roztvorte a pozrite sa do vnútra. Celú drevinu poriadne vystriekajte prúdom vody pomocou hadice, čím bude tlak vody silnejší, tým lepšie. Vyplavené húsenice treba ihneď zneškodniť.

Krušpán a iné vždyzelené kríky nájdete aj v našom eshope

Po uschnutí dreviny od vody za teplého a suchého počasia aplikujte postrek Karate Zeon 5 CS, Decis AL, Dimilin 48 SC alebo môžete vyskúšať Lepinox Plus. Nakoľko sú listy krušpánu ochránené voskovou vrstvou, je potrebné použiť aj zmáčadlo. Napr. Agrovital.

Po postreku je vhodné podporiť vitalitu rastliny hojným zavlažovaním a prihnojením.

Postrek treba aplikovať viackrát a pravidelne už po prvom výskyte aplikovať na porast. Ideálne je kombinovať 2 rôzne kontaktné postreky.

Veríme, že aj keď vijačka dokáže napáchať veľa škôd, nezanevrete na tento stálozelený ker, ktorý práve v zimnom období a skoro na jar, dokáže celkovú kompozíciu v záhrade dotvoriť svojimi stálozelenými sviežimi listami.

Tip: Prečítajte si aj článok o hnednutí tují a starostlivosti o takto napadnuté rastliny.

V dnešnej modernej dobe majú mnohí tendenciu obohnať sa v záhrade vysokým nepriehľadným múrom a tak si zabezpečiť súkromie. Čo tak vyskúšať živý plot, ktorý vie byť rovnako funkčný, s niektorými druhmi aj nepreniknuteľný a navyše počas roka variabilný a prírodný?

Dnes Vám predstavíme najkrajšie a najvhodnejšie opadavé listnaté stromy na opadavý živý plot. Aj opadavý plot môže ochrániť a ohraničiť záhradu, a to spleťou hustých konárov počas neskorej jesene a zimy. Niektoré druhy však svoje listy strácajú až počas jarného rastu nových listov, a tým je drevina zaujímavá vyfarbovaním počas celého roka.

Vhodnými druhmi sú buk lesný (Fagus sylvatica), hrab obyčajný (Carpinus betulus) a javor poľný (Acer campestre). Do výsadby môžete zvoliť jeden druh alebo pokojne nakombinujte aj tri druhy. Dreviny sa dobre navzájom znášajú, dopĺňajú sa a vytvárajú zaujímavý živý plot.

Na celkový efekt si samozrejme niekoľko rokov počkáte, ale výsadba je trvalá a naozaj funkčná. Uvedené dreviny sú vhodné  na strihané živé ploty. Druhy rastú priemerne rýchlo.

Ročný prírastok je cca 30 – 40 cm. Rašia už skoro na jar. Listy sa na jeseň vyfarbujú do žlta, oranžova, červena až hneda. Vytvárajú príjemnú kulisu, ktorá zároveň poskytuje úkryt a potravu mnohým vtákom, hmyzu a včelám.

Dreviny sú vhodné do modernej záhrady, ako aj pre lesné záhrady a romantické zákutia. Neznášajú sucho, kyslé a chudobné pôdy. Sú mrazuvzdorné, dobre odolávajú vetru a znášajú aj prašné mestské prostredie.

Aj živý plot vyžaduje závlahu, ideálne je, ak zabezpečíte kvapkovú, ktorá sa dá regulovať. Výsadbu uskutočnite na jar alebo jeseň do trojsponu. Budete prekvapení rastom, vzhľadom i celkovou funkčnosťou, i keď na túto krásu si budete musieť počkať.

Všetky listnaté stromy z našej ponuky

Z buku a hrabu viete vytvoriť aj stenu vysokú 4 metre. Dbajte na správnu výživu, strihanie a tento plot bude určite dominantou Vašej záhrady a navyše bude naozaj prírodný.

Ak dávate prednosť kvitnúcim drevinám, môžete zvoliť kvitnúci živý plot.

Ani živý plot nemusí byť jednotvárny. Doprajte záhrade nový vzhľad vďaka zaujímavým kombináciám drevín a druhov. Dreviny, aj keď sú opadavé, vedia počas roka rôzne spestriť záhradu.

Na jar krásnymi mladými a sviežimi listami, na jeseň vyfarbením do bronzova až medena a na jeseň červeným alebo žltým sfarbením. Samozrejme, nesmie chýbať hnedá a oranžová. Niektoré, hoci aj opadavé druhy, si svoje lístie dokážu udržať aj počas zimy až do nových listov. Tvoria tak kulisu a hustú stenu.

Tip: prečítajte si článok o tom ako sadiť živý plot.

Kombinovaný živý plot vytvoríte výsadbou kvitnúcich a stálozelených druhov a tým získate zaujímavý plot plný kvetov a v zime zas prázdny priestor vyplnia stálozelené druhy. Kombinujte druhy, ktoré nie sú náročné na rez, vytvárajú husté a dostatočne veľké kry, ktoré nenamŕzajú a sú vhodné práve do Vašich podmienok z hľadiska svetla, tieňa, pôdy. Pokiaľ chcete vytvoriť kvitnúci živý plot, dreviny kombinujte tak, aby vždy niečo kvitlo.

Farebný živý plot

Ponúkame Vám zaujímavý príklad kombinovaného živého plotu. Všetko závisí od dĺžky výsadby. Na 10 metrov budete potrebovať:

vtáčí zob, zlatý dážď, vavrínovec, budleja, vtáčí zob, orgován, vavrínovec, tavoľník, vtáčí zob. Dreviny vysádzajte do 3 sponu, na vzdialenosť 0,5 m.

Ihličnany na živý plot

Ani ihličnatý živý plot nemusí byť jednotvárny. Kombinujte rôzne farby a tvary, prípadne vytvorte zmiešanú stenu z rôznych ihličnanov.

Pôjde o zaujímavé vytvorenie pozadia pomocou rôznych tvarov, farieb, textúr, nie o klasickú výsadbu jedného druhu. Kombinujte smreky, borovice, tuje a cyprušteky.

Vytvorte jemnú líniu pozdĺž plotu a do popredia vysaďte nižšie kompaktné ihličnany, tuje, borievky a doplňte okrasné trávy a listnaté kry. Nezabudnite na farebné kombinovanie.

Rastliny na živé ploty v eshope

Ďalšie inšpirácie na najpoužívanejšie dreviny do živých plotov nájdete v tomto prehľade.

Živý plot nemusí plniť len estetickú a ochrannú funkciu. Môžete si vysadiť aj dreviny, z ktorých budete mať aj reálny konzumný úžitok a záhradu tak obohatíte o kvety a neskôr aj o plody, ktoré sa dajú rôzne spracovať. Práca v záhrade tým môže byť aj osviežujúca a zberom plodov môžete zamestnať aj deti.

Kríky s jedlými plodmi

Jedlé živé ploty však vyžadujú dostatok priestoru, nakoľko sú rezom ošetrované iba minimálne. Medzi atraktívne druhy patria rakytník, muchovník, hloh, zemolez kamčatský a baza čierna.

Musíte však počítať aj s určitými nevýhodami jedlého plotu. Plody ako také lákajú vtákov a menšie zvieratká. Vtáctvo plody roznáša v zobákoch a dokážu ich preniesť na rôzne vzdialenosti a tak znečistiť aj terasu, povešanú bielizeň, chodníky a dlažby. Pokiaľ chcete tieto plodiace kry pred náletmi ochrániť, musíte si zabezpečiť ochranné siete, prípadne zabezpečiť plašiče alebo vyrobiť zaujímavého strašiaka.

Tip: Všetko, čo potrebujete vedieť o živých plotoch.

Každý druh sa zberá v inú dobu a aj sa rôzne spracováva. Pred samotným výberom a výsadbou živého plotu za účelom získavania pravidelných úrod plodov si rozmyslite, na čo konkrétne chcete plody využívať, ako ich spracovávať, prípadne si zabezpečte ich odbyt. Pokiaľ je priestor väčší, zvoľte aj viac druhov s postupným zberom.

Zemolezu i rakytníku vyberte vhodných partnerov – opeľovačov, aby boli úrody vo vyšších číslach. Prvú úrodu, po vysadení do správnych podmienok, očakávajte v 3. roku života.

Vyberte si z ponuky kríkov s jedlými plodmi

O vysadené kry je potrebné sa dobre starať. Dôležitá je zálievka, hnojenie a rez. Teraz nemáme na mysli rez v zmysle úpravy  vzhľadu krov, ale rez pre ďalšiu rodivosť a prosperovanie krov.

Krásny a navyše úžitkový živý plot sa dá vytvoriť aj z ovocných drevín, prečítajte si ako na to.

Čo môže byť krajšie ako vidieť kvitnúci živý plot? Tí, čo ho pravidelne striháte, nečakajte zázraky. Prísne strihaný živý plot zakvitne len málokedy na vnútorných výhonkoch.

Pokiaľ chcete mať kvitnúci živý plot, musíte si vybrať druhy, ktoré vytvoria voľne rastúci, čiže nestrihaný živý plot a na to potrebujete nie len správny výber druhov, ale aj dostatočný priestor v záhrade.

Takýto plot Vám zaberie aj 4 m do šírky zo záhrady. Preto sú tieto ploty vhodné na vidiek, do parkov a veľkých záhrad v prírodno-krajinárskom štýle. Zaujímavé sú ploty vysadené s jedným, dvomi alebo viacerými kvitnúcimi druhmi drevín a samozrejme aj tie, ktoré kvitnú postupne a tak obohatia záhradu vždy o nový pohľad.

Kvitnúce živé ploty

Vhodnými drevinami sú zlatovka prostredná (Forsythia intermedia), tamariška (Tamarix), tavoľník (Spiraea), pajazmín (Philadelphus), vajgélia, budleja (Buddleia), orgován (Syringa). Všetky tieto druhy sú atraktívne vôňou, farbou, tvarom i termínom kvitnutia. Navyše bude Vaša záhrada naozaj zaujímavá, plná motýľov a iného užitočného hmyzu.

Aj tieto nestrihané živé ploty však vyžadujú rez, aby opätovne vykvitli aj v budúcom roku a kvitnutie bolo bohaté a zároveň sa dreviny pravidelne regenerovali a zmladzovali.

Kríky kvitnúce v skorom jarnom období sa strihajú po odkvitnutí, naopak tie kvitnúce v lete sa strihajú skoro na jar. Rez môžete vykonať podľa veku a vzhľadu rastlín plytko alebo hlboko.

Po niekoľkých rokoch bude živý plot určite potrebovať zmladiť a preto zvoľte rez hlboký, až do dreva, odstraňujte aj staré a poškodené výhony od kmeňa, aby ste podporili rast mladých a silných výhonov.

Štýlové kombinácie sú in

Dreviny kombinujte a vysaďte tak, aby kvitli postupne. Vyberte si druhy a zistite si, v akom termíne kvitnú. Nakombinujte napríklad budleju (rôzne farby) so zlatým dažďom a tavoľníkom. Je už na Vás, akú farebnú kombináciu zvolíte.

Všetky dreviny na živý plot z našej aktuálnej ponuky

Na jar zažiarite jasnou žltou farbou pomocou zlatého dažďa a neskôr bielym vodopádom pomocou kvetov tavoľníka. V letnom období bude Váš plot unikátny vďaka kvetom a vôni letného orgovánu alebo motýlieho kra (budleji).

Tento ker láka motýle a na jednom ich môžete napočítať naozaj veľké množstvo a aj niekoľko druhov. Kvitne až do októbra. Dúfame, že ste si vybrali a budete naozaj očarení.

Možno by vás okrem kvetov potešili aj jedlé živé ploty.

Pozrite sa tiež na vhodné kombinácie drevín na živý plot.

Živé ploty z drevín dokážu kompozične dodať záhrade šarm aj celoročný meniaci sa efekt. Zakryjú nepekné miesta, výškovo dokážu rozdeliť záhradu, opticky ju zmenšiť aj zväčšiť. Nahrádzajú pevné betónové oplotenie, ktoré sa stalo v dnešnej dobe trendom, i keď nie veľmi šťastným riešením. Plocha záhrady sa používaním betónových oplotení umelo uzatvára a priestor sa prehrieva.

So živým plotom máte o premenlivosť v záhrade postarané. Samozrejme, nič nie je zadarmo. O živý plot sa treba starať, pravidelne ho zalievať, strihať a hnojiť. Úplne na začiatku je však najdôležitejší samotný výber a spôsob výsadby drevín do živého plota.

Poradíme Vám, ako si správne vybrať dreviny do živého plota, ktoré sú vhodné pre konkrétne miesta v záhrade, ktoré sú okrasné plodmi a stálozelené, alebo sú naopak opadavé, ale premenlivé s jesenným vyfarbovaním.

Kompletná ponuka rastlín na živé ploty v našom eshope

Zozbierali sme tiež najčastejšie otázky ohľadom živých plotov, kde možno nájdete aj odpovede na Vaše otázky ohľadom správneho výberu, pestovania a celoročnej starostlivosti.  

Dôležité je: 

1. Správny výber druhov a stanovišťa
2. Výsadba
3. Starostlivosť – strihanie, hnojenie, závlaha

Najčastejšie otázky a odpovede súvisiace s pestovaním živého plota:

Ako vybrať dreviny na živý plot?

Zodpovedajte si najskôr na tieto otázky:

1.Plot má byť stálozelený alebo opadavý?

2. Kvitnúci alebo jedlý pripadne kombinácia?

3. Voľnerastúci alebo strihaný?

4. Jedného druhu alebo kombinácia dvoch či viacerých?

5. Do akej výšky má dorásť? Nie všetky dreviny sú vhodné pre nízky živý plot alebo naopak pre vysoký.

6. Aké má mať obmedzenia? (Zvážiť pichľavé a jedovaté druhy kvôli deťom a zvieratám).

7. Koľko času viete venovať starostlivosti?

Aké dreviny použiť na živý plot?

Je veľmi veľa možností ako vytvoriť živý plot. Treba si len položiť otázku, aký chcete aby bol. Stálozelený, kvitnúci, opadavý, zmiešaný....tu je zoznam drevín na živé ploty podľa výšky aj s pomôckou ako ďaleko od seba vysádzať pre získanie požadovaného efektu. Info nájdete tu: Rastliny na živý plot.

Zároveň platí, že živý plot treba nakombinovať tak, aby spĺňal svoju funkciu aj esteticky pôsobil zároveň.

Ktoré dreviny patria medzi najčastejšie používané?

Ihličnaté: cyprusovec, tuja, tis, smrek, borievka

Stálozelené listnaté: vavrínovec, fotínia, krušpán, bršlen, vtáčí zob (Ligustrum vulgare´Atrovirens´), hlohyňa, cezmína, mahónia

Opadavé listnaté: hrab, brest, buk, javor, dráč, vtáčí zob, svíb, vŕba, javor

Kvitnúce: budleja, orgován, zlatý dážď, tavoľník, pajazmín, tamariška, škumpa, vajgelia, tavoľa, kalina, hortenzia.

Podrobnejšie informácie sú v článku o kvitnúcich živých plotoch.

Nízke trvalkové: ruže, levanduľa, šalvia,

Jedlý živý plot: muchovník, jarabina, baza, josta, rakytník, zemolez kamčatský, hlošina.

Viac na túto tému sa dočítate v článku o ovocných živých plotoch.

Ktoré menej používané listnaté druhy sú vhodné na výsadbu živého plota?

Z javora poľného (Acer camperstre)sa dá vytvoriť veľmi pekný živý plot. Navyše je nádherný kultivar ´Carnival´, ale ten je vhodný do polotieňa. Ak má byť umiestnený na priamom aj celodennom slnku určite zvoľte základný druh. Aby zhustol a nenarástol z neho klasický strom vyžaduje rez, najlepšie v júni. Rezom podporujete správny rast, hustotu a javor veľmi dobre znáša rez. Navyše je vhodný aj do mestského znečisteného prostredia a do našej oblasti, keďže je to domáci druh, je zvyknutý na podmienky v zime. Po 4 rokoch pestovania dokážete získať úchvatnú živú stenu. Zaujímavý živý plot docielite aj výsadbou bahenného ibišteka.

Ktoré ihličnany sú najrýchlejšie rastúce a vhodné na výsadbu pre získanie vysokej zelenej steny?

Cyprusovec nie je náročný na pestovanie. Skôr si treba uvedomiť hneď na začiatku, ako vysoký živý plot chcete dosiahnuť a podľa toho ho aj vysadiť. Vo vhodných podmienkach dokáže narásť aj 0,8m – 1 m za rok. Ak má byť plot vysoký nad 4 m, výsadba musí byť aspoň 1m od seba. Pokiaľ chcete dosiahnuť výšku 2-3 metre, vzdialenosť jednotlivých drevín od seba a od oplotenia stačí 0,8m.

Ako ďalšie vhodné druhy na živý plot sú tuje ´Brabant´, ´Smaragd´, ´Europa Gold´ a borievka – Juniperus scopulorum

Ihličnany sa musia polievať aj v zime?

Áno, ak je suchá a slnečná zima, a platí to aj pre stálozelené listnaté dreviny. Stálozelené ploty sa musia polievať aj v zime, v čase keď nemrzne, nakoľko majú listy a teda normálne žijú, nespia ako listnaté opadavé dreviny. Sú náchylnejšie na zimné slnko, ktoré ich môže spáliť pri nedostatku vody. Slnko v zimných mesiacoch odčerpá z rastliny všetku vodu cez listy, a preto neskôr na jar, keď už ostatné dreviny pučia a prebúdzajú sa po zime, poškodené rastliny zimným slnkom pôsobia ako vymrznuté a suché. Mráz rovnako katastrofálne pôsobí na rastliny, ktoré neboli zavlažované počas zimného obdobia.

Sú tuje ešte atraktívne na výsadbu živého plota?

Je to naozaj individuálne. Pre niekoho majú ešte stále význam, pre iného sú už obyčajnou a nezaujímavou drevinou. Na jednej strane však majú pekný habitus, držia svoj kompaktný tvar, pomerne rýchlo rastú a zelenú stenu dokážu vytvoriť. Živý plot sa vždy vysádza podľa toho, do akej výšky chcete plot dopestovať. A tiež samozrejme závisí od druhu a kultivaru. Smaragdy sa vysádzajú 0,7-1 m od seba. Thuja occidentalis ´Smaragd´, Golden Smaragd´, rastú cca 30 cm za rok. Pri hustých výsadbách si konkurujú a bojujú o živiny, nemajú dostatok miesta pre rast a tiež rast koreňov. Nedostatočné prúdenie vzduchu medzi výsadbou tiež môže spôsobiť plesne a iné choroby. Na jar je vhodné začať hnojiť štartovacím hnojivom. V zime im dopriať vodu, keď nemrzne.

Najpoužívanejšie dreviny:

Zo stálozelených - vavrínovce - výborné sú kultivary ´Novita´, ´Etna´, krušpán (pomaly však rastie), vtáčí zob, cezmína a hlohyňa šarlátová (je nevhodná na pozemok, kde sú deti, lebo je pichľavá a má plody, ktoré by deti mohli lákať).

Opadavé listnaté dreviny na živý plot

Z opadavých sú vhodné hrab, buk, brest a javor poľný, aj vzájomné kombinácie, potom kvitnúce živé ploty v kombinácii s orgovánom, budlejou, tamariškou, zlatý dážď, tavoľník, pajazmín...

Stálozelené dreviny na živý plot

...a samozrejme ihličnany : cyprušteky, smreky a v neposlednom rade obľúbené i neobľúbené tuje smaragdové.

Ako vysadiť živý plot z krušpánu?

Je potrebné vykopať rigol, do ktorého vložíte univerzálny záhradnícky substrát. Dreviny sa tesne po výsadbe nehnoja. Majú dostatok výživy v substráte a potrebujú sa prispôsobiť novým podmienkam. Rozostupy sa volia podľa veľkosti drevín a požadovanej výšky živého plota, či chcete len nízky lem alebo vysoký. Nízky plot 30-50 cm od seba, vysoký 50 cm od seba. Hnojiť treba až na jeseň, fosforečnými hnojivami a  najmä počas zimy, keď nemrzne a nebude sneh, treba zalievať. Viac sa mu darí na stanovišti v polotieni ako na priamom celodennom slnku. Pozor aj na kvalitu sadeníc. V prvom roku môže omrznúť, ale dobre znáša rez a aj dobre regeneruje.

Ako hnojiť živý plot?

Pôda sa bez hnojenia vyčerpáva, preto treba dopĺňať živiny. Napr. granulované hnojivo s postupným uvoľňovaním živín, univerzálne, alebo na ihličnany, na okrasné rastliny. Tiež môže byť v kvapalnej forme a riediť podľa návodu. Pozor aj na prehnojenie. Hnojenie treba prispôsobovať obdobiu. Na jar sa aplikuje hnojivo s vyšším obsahom dusíka, ako štartovacie, pre rast a zelenú farbu. V jeseni sa aplikujú hnojivá s vyšším obsahom fosforu a draslíka, pre vyzrievanie pletív, nakoľko sa jedná o dreviny, ktoré sú stálozelené, takže neodpočívajú ako opadavé dreviny, len spomalia svoje životné funkcie na minimum, ale stále vyžadujú vlahu, inak by cez zimy vyschli alebo vymrzli. Vymrznutie má tiež za následok nedostatok vlahy a nedostatočné vyzretie pletív. Hnoja sa raz za 2 mesiace, jesenným hnojivom max. do polovice októbra. Výborný je aj Kristalon, klasický kompost...

Horká soľ je obľúbené doplnkové hnojivo najmä na ihličnany s obsahom horčíka, ktoré zamedzuje vysychaniu vetiev a hnednutiu.

Ako vytvoriť protihlukovú zelenú stenu?

Protihlukové bariéry zo zelene sa nerobia ako súvislý pás živého plota, pretože tam sa zvuk len odrazí a zníži len minimálne. Potrebujete vytvoriť zmiešanú výsadbu z listnatých stromov a krov rôzneho habitusu a výšok s medzerami, kde sa zvuk roztriešti, poodráža do smerov a tým stratí na sile. Takýto pás široký asi 3 m dokáže znížiť hluk o 25%. Ihličnany v rade bez budúcich medzier tak 8%. Najmä listy plstnaté zachytávajú dobre zvuky, potom rôzny podrast. V pozadí musí byť však plot, stena. Výšku môžete konzultovať na obecnom, miestnom úrade, budete potrebovať povolenie a tomu predchádza ohlasovacia povinnosť.

Z akých drevín sa dá vytvoriť nízky živý plot, lem okolo záhona?

Výborné by boli napríklad nízke tavoľníky a levanduľa, plus polyantky ruže. Treba ich kombinovať alebo použiť len jeden druh. Vhodné sú tiež bršlen a krušpán.

Ako upraviť podložie pre výsadbu živého plota?

Všetko záleží od reálnych podmienok. Pokiaľ je tam íl, treba urobiť aj drenáž a dreviny vysadiť do výživného substrátu, stačí univerzalny záhradný substrát alebo vlastný kompost. Pokiaľ vysádzate do piesčitej pôdy, doplňte výživný substrát, bez drenáže.

Ako vysádzať?

Živý plot sa vysádza na rôzne vzdialenosti v závislosti od druhu a typu steny.

Pri výške plota nad 3 m, je potrebné vytvoriť väčšie rozostupy cca 0,7-1m. Pri stredne vysokých živých plotoch 0,6m od seba a pri nízkych plotoch malé rozostupy 0,3 – 0,5m.

Ako vytvoriť levanduľový lem?

Levanduľa dorastá do výšky 60 – 80 cm v kvete. Priemer jednej rastliny je aj 50 cm, preto sa popri chodníkoch a v záhonoch v jednom rade vysádza na vzdialenosť 0,4 – 0,5 m od  seba.

Ako vysadiť živý plot z hrabu, brestu a buka?

Do vytvorené rigola v jednom rade (spone) sa vysádzajú do výživnej pôdy na 1 bm (bežný meter) 3 – 4 ks drevín. Po výsadbe sa dreviny zostrihnú o 1/3, aby sa drevina rozvetvila a zahusťovala už odspodu.

Ak chcete dosiahnuť nepreniknuteľný živý plot používa sa aj výsadba do dvoj sponu, dvojradu, kde na 1 bm použijete 5-6 ks drevín.

Aký je rozdiel vo výsadbe kontajnerovaných  a voľnokorenných drevín?

Voľnokorenné dreviny na živý plot sa vysádzajú len skoro na jar alebo neskoro na jeseň, keď nemajú listy (to sa týka opadavých listnatých druhov. Kontajnerované dreviny sa môžu vysádzať počas celého roka, okrem trvalo zamrznutej pôdy za podmienky pravidelnej závlahy.

Kedy strihať živý plot?

Dreviny na živý plot sa mierne zostrihnú tesne po výsadbe. Druhé obdobie vhodné na rez existujúcich živých plotov je apríl a ďalšie jún – júl- august. Neskôr už nie, aby konáriky stihli zaschnúť a pletivá vyzrieť. Ideálne obdobie je v čase pod mrakom, s nižšími teplotami, skoro ráno alebo večer.

Ihličnany sa strihajú skoro na jar, alebo od júna do konca augusta. Viac sa dozviete v článku o tom, kedy strihať živý plot.

Dá sa vysadiť živý plot aj na balkóne?

Samozrejme. Vhodné sú z nižších druhov najmä krušpán či vtáčí zob. Z vyšších ihličnanov, ako sú tuje (Thuja occidentalis Smaragd, Brabant) dokážete vytvoriť ochrannú stenu, kulisu na balkóne i terase.

Článok o vždyzelených rastlinách na balkón.

Tu nájdete návod na pestovanie drevín.