marca 2021

Trvalkové záhony sa tešia obrovskej popularite a nájdeme ich v takmer každej záhrade. Viete ako postupovať pri založení takéhoto záhonu, čo všetko by ste mali dodržať a zohľadniť aby práve tie naše trvalky patrili medzi najkrajšie?

Zásady pre umiestnenie trvaliek

Trvalky sa umiestňujú buď na miesta vhodné na detailné pozorovanie jednotlivých rastlín, napr. k oddychovému zákutiu, alebo tak, aby sa v pokoji mohla vnímať celková kompozícia, teda na miesto kam sa dá pozrieť cez okno obývačky alebo terasy. Výsadba potrebuje vždy niektoré stabilné prvky, ktoré by tvorili kostru celej kompozície.

Pri menších skupinách stačí iba opora v pozadí, pri väčších sú nevyhnutné pevné oporné body priamo v záhone. Takýmito prvkami sú obyčajne dreviny. Tie prispievajú k dekoratívnosti skupiny v zime a opadavé prispievajú k farebnému efektu jednak v období kvitnutia ako aj v období jesenného vyfarbenia. Okrem drevín môže byť oporou aj stavba, nepriehľadný plot, drobná architektúra, pri menších záhonoch aj balvany alebo záhradná keramika.

Trvalková skupina sa vysádza vždy nepravidelne, rastliny sa však neumiestňujú náhodne. Ak má byť záhon pekný, treba sa pri jeho zostavovaní riadiť určitými kompozičnými pravidlami. Najdôležitejšie pravidlo je, že najvýraznejší prvok (rastlina) sa neumiestňuje do stredu skupiny, ale vždy trocha bokom, najlepšie asi do jednej tretiny dĺžky a hĺbky záhona. Oproti treba tento výrazný prvok vyvážiť podobným ale slabším prvkom ako ozvenou. Napríklad pri použití toho istého druhu a kultivaru sa na jednu stranu umiestni skupina 5-6 rastlín a oproti iba 2-3 rastliny. Inokedy sa na jednu stranu umiestni silno rastúci, výrazne sfarbený kultivar, a oproti jemnejšie sfarbený a nižší kultivar. Takisto sa dajú použiť dva druhy podobného vzhľadu, ale rozdielnej veľkosti.

Ak je záhon široký, treba vyvážiť navzájom tri podobné prvky: na jednu stranu sa umiestni veľmi nápadný prvok, slabší prvok sa umiestni na opačnú stranu a najslabší do popredia mimo stredu. V tomto prípade už však už nestačí na odstupňovanie rôzny počet sadeníc alebo rozličné kultivary, ale treba kombinovať rozličné druhy (napr. heliopsis, rudbeckia laciniata, oenothera missouriensis). Ak je záhon dlhý rozčlení sa na kratšie úseky. Pre jeden úsek sa vypracuje vhodné zoskupenie, ktoré sa potom niekoľkokrát opakuje ako článok reťaze. V takomto úseku možno zaradiť aj prvky za sebou, a to v kombinácii – nápadný, slabší, najslabší. Tieto prvky sa neumiestňujú v jednej línii a tiež v rovnakom odstupe, ale tak, aby sa využila aj šírka záhona. Cieľom je, aby sa to isté nepravidelné zoskupenie pravidelne opakovalo a tým vznikol rytmus.

Príprava pôdy pre trvalky

Príprava pôdy spočíva najmä v jej dôkladnom skyprení a odburinení. Pôdu pre trvalkové partie treba najskôr dobre zrýľovať. Väčšine trvaliek vyhovuje hĺbka spracovania na výšku rýľa, t.j. asi na 30 cm. Nižším trvalkám stačí plytšie obrobenie, vysokým naopak mierne hlbšie obrobenie. Odburinenie je jedným z hlavných predpokladov úspešného pestovania. Zvlášť nepríjemné sú buriny, ktoré sa rozrastajú podzemkami. Najčastejšie sú to pýr, kozia noha, pichliač roľný, podbeľ, pýr a i. Veľmi nepríjemné sú buriny, ktoré majú oddelky hlbšie ako sa dá rýľovať.

Kedy sadiť trvalky

Druhy kvitnúce na jar je vhodné sadiť na jeseň, zatiaľ čo druhy s letným a jesenným kvitnutím sa sadia na jar. Existujú však aj výnimky. Kontajnerované rastliny možno vysádzať počas celého roka.

Rôzne druhy nádherne kvitnúcich trvaliek nájdete aj v našom eshope

S výsadbou sa začína zvyčajne v priebehu marca a končí sa v polovici až koncom mája. S jesennou výsadbou sa začína zvyčajne v polovici augusta a sadia sa najdlhšie do polovice novembra. Lepšia je však skoršia jeseň, pretože rastliny sa môžu do zimy dostatočne zakoreniť.

Obdobie výsadby závisí aj od kvality pôdy. Niektoré druhy neznášajú vysádzanie v ťažších pôdach vôbec. Väčšie rastliny sa sadia na vzdialenosť 0,8 – 1,2 m, stredne veľké do vzdialenosti 0,5 - 0,6 m a menšie trvalky do vzdialenosti 0,3 – 0,4 m. Ak nie je možnosť vysadiť zakúpené sadenice hneď, založia sa na zatienenom mieste do pôdy a zavlažia sa. Takto ošetrené sadenice vydržia aj niekoľko dní, kým sa pristúpi k samotnej výsadbe. Ak nie je možnosť založiť rastliny vonku, dajú sa rozložiť aj v pivnici, pokropiť vodou a potom vysádzať.

Sadenice sa vysádzajú s pomocou lopatky alebo motyčky. Dlhé korene možno skrátiť nožom. Koreňový bal je vhodné vopred dobre namočiť a po výsadbe dôkladne zaliať. Trvalky sa sadia väčšinou tak hlboko, aby pučiace výhonky boli na úrovni povrchu pôdy. Veľmi hlboké vysadenie môže mať za následok slabé kvitnutie a niekedy aj úhyn rastliny.

Pri výsadbe trvaliek je veľmi prospešná nástielka povrchu pôdy, ktorá zabraňuje jednak presychaniu, ako aj klíčeniu semien burín na povrchu pôdy.

Starostlivosť a ošetrovanie trvaliek

V porovnaní s inými skupinami rastlín si trvalky vyžadujú menej práce. Práce spojené s ošetrovaním nie sú každý rok rovnaké. V prvom roku založenia trvalkovej partie sa treba starať najmä o to, aby sa rastliny čo najskôr ujali a čo najrýchlejšie narástli. Treba teda častejšie zalievať (najmä v suchom období), pôda sa však nesmie zbytočne premokriť. Kto nemá možnosť stále sa starať o závlahu, pomôže si nastielaním.

Kým rastliny tak narastú, že začnú pôdu úplne zakrývať, treba občas prekypriť pôdu medzi rastlinami. Okopávka má však význam iba v suchom teplejšom období, kedy podkopaná burina rýchlo uschne. Pri záhonoch s chudobnou pôdou je nevyhnutné občasné prihnojovanie. Z organických hnojív sa dá použiť kompost, z anorganických tekuté viaczložkové hnojivá, ktoré sa aplikujú v období intenzívneho rastu pred kvitnutím jednotlivých druhov. Trvalky sa zmladzujú odstraňovaním odkvitnutých súkvetí alebo sa po odkvitnutí celé zrežú. Na jeseň sa odreže celá nadzemná časť pri zemi. Toto však neplatí pri vždyzelených trvalkách.

Náš tip: Ako na rozmnožovanie a presádzanie trvaliek .

Súkvetia trvaliek sa odstraňujú v týchto prípadoch:

– ak sú súkvetia odkvitnuté a nepekné,

– pri druhoch náchylných na samovoľné vysemeňovanie sa odstraňujú odkvitnuté súkvetia preto, aby nedošlo k nežiadúcemu samovýsevu,

– pri niektorých druhoch sa skorým zrezaním odkvitnutých častí dosiahne ďalšia násada kvetov.

Trvalky v zime

Niektoré chúlostivé trvalky treba na zimu prikryť vrstvou lístia, rašeliny alebo čečinou. Na jar, keď už pominula hrozba mrazov, možno túto vrstvu odstrániť. Pri vždyzelených rastlinách sa prikrývka neodstraňuje naraz, pretože rastliny by mohlo poškodiť slnko.

PO – okraj podrastu                                                                                          

Okraje stromov, skupín krov, prevzdušnená humózna pôda

variácie: slnečný svetlý okraj, chladný polotieň

Vp – voľná plocha

 Slnečné plochy, prevzdušnená humózna pôda

variácie: trvalky divé so záhonovým charakterom

Vr – vresovisko so zvláštnymi situáciami

 Slnečné plochy, chudobná piesčitá kyslá pôda

L – horská lúka

Slnečné plochy, kamenistá minerálna pôda

Ks – kamenisté stepi

Slnečné plochy, suchá humózna pôda s výskytom skál

SŠ – skalné štrbiny

Slnečné múriky, priehlbiny, suchá štrkovitá minerálna pôda

A – alpinium

Slnečné skalky, chudobné minerálne pôdy

Z – záhon

Humózne kypré, živné pôdy, záhonové trvalky s výraznými kvetmi

variácie: tieň, polotieň, slnečné stanovište

Stanovištné okruhy trvaliek podľa Prof. Dr. Josefa Siebera (zdroj – VICTORIA trvalková škôlka)

TIP: Ak sa chystáte vybudovať si v záhrade skalku, určite vás bude zaujímať návod na pestovanie skalničiek.

Trvalky sú veľmi vďačným rastlinným materiálom na záhone. Nemajú špeciálne požiadavky na ošetrovanie a výhodou je, že ich nemusíte každoročne vysádzať na stanovište. Postupom času naberajú na objeme a tým vyplnia prázdne miesto v záhone a zároveň poskytnú množstvo kvetov vám pre radosť a včelám a motýľom pre pastvu. Vďaka trvalkám prilákate do záhrady hmyz, čo sa Vám určite nepodarí, ak máte záhradu vysadenú len z ihličnanov.

Trvalky rozlišujeme podľa termínu kvitnutia, vysoké, nízke, doplnkové, okrasné listom, na priame slnko alebo do tieňa. Predstavíme Vám najkrajšie kvitnúce trvalky na priame slnko pre nenáročný záhon.

Najkrajšie trvalky

Medzi najkrajšie trvalky patria levanduľa (Lavandula), echinacea (Echinacea), rudbekia (Rudbeckia) a krásnoočko (Coreopsis). Vďaka nim záhon v lete ožije a ich kvety Vás budú tešiť až neskoro do jesene.

Levanduľu a krásnoočko umiestnite do popredia záhona, echinaceu a rudbekiu do pozadia. Vďaka kultivarom si môžete vybrať aj z farebných prevedení. Vyžadujú slnečný záhon, ľahkú priepustnú až piesočnatú pôdu, priemernú závlahu, skôr nižšiu ako prehnanú starostlivosť, bez hnojenia.

Levanduľa vyžaduje piesčitú pôdu, bez pravidelného polievania, okrem obdobia po výsadbe. Po zime sa upravuje rezom, aby zostala dlhé roky kompaktná. Nestrihajte ju pravidelne do dreva. Rez do dreva sa vyžaduje až po cca 7 rokoch pestovania, keď ju chcete zmladiť. Rez sa vykonáva na jar, po uplynutí najväčších mrazov. Levanduľa sa potom reže ešte počas kvitnutia, alebo po odkvitnutí, ale zostrihávajú sa len kvetné stonky.
Dá sa pestovať aj v nádobe alebo kmienkový forma. Francúzska levanduľa v našich podmienkach neprezimuje, resp. v teplejších lokalitách áno.

Coreopsis – krásnoočko, patrí medzi nádherné trvalky, ktoré rozžiaria záhon svojimi žltými kvetmi. Tvar je podľa kultivaru kompaktný alebo vysoký. Podľa kultivaru ich umiestnite aj v záhone. Nevyžaduje špeciálnu starostlivosť. Na jar môžete trsy rozdeliť a presadiť.

Echinacea patrí medzi najžiadanejšie trvalky vyššieho vzrastu. Dominuje svojimi kvetmi, okrem klasickej liečivej E.purpurea nájdete v našej ponuke aj licenčné odrody, ktoré sa žiaľ nedajú rozmnožovať pomocou semien. Sú nenáročné na pestovanie. V krátkom čase vytvorí bohatý trs kvitnúcich stoniek a poteší Vás až do jesene. Kvety sú rôznych farieb. A dlho kvitnú.

Všetky trvalky rôznych farieb nájdete aj v aktuálnej ponuke nášho eshopu

Rudbeckie – rudbekie sú veľmi podobné echinacei, vyžadujú rovnaké nároky na stanovište, slnko, teplo, priepustnú pôdu a tiež sa odvďačia kvitnutím až po mrazy. Mnohé z nich sú však len letničkami alebo krátkovekými trvalkami, dobre sa však rozmnožujú samovýsevom, teda na záhone Vám určite v krátkom čase narastú aj nové rastlinky.

TIP: Inšpirovali sme vás a chystáte sa pestovať trvalky? Prečítajte si ako založiť trvalkový záhon.

Predstavujeme Vám výborný spôsob pestovania jahôd, ktorý okrem bohatej úrody vyzdvihne Vašu záhradu a tá sa stane neobyčajne praktickou. Pri tomto spôsobe pestovania Vám zostáva viac miesta na inú zeleninu alebo kvety. Stena sa dá napojiť na kvapkovú závlahu z vedľajšej sekcie závlahového systému.

Budete potrebovať:

- vŕtačku, ktorá dokáže vŕtať otvory 5 - 7 cm a vrták na vyvŕtanie otvorov 2 - 3 mm

- rúrku na zalievanie s priemerom cca 15 mm (do nej sa budú vŕtať 2 - 3 mm diery), musí byť o 8 - 10 cm dlhšia ako plastová rúrka

- PVC trubka priemer 100 - 150 mm, výška podľa toho, akú vysokú stenu chcete vytvoriť - ideálne cca 160 cm max. 200 cm kvôli zalievaniu, plneniu

- koncovky na trubky

- korok

- nôž

- lepiacu pásku

- textíliu na obalenie zavlažovacej trubice

- povrázok na obviazanie textílie

- záhradnícky substrát

- hrubý štrk na dno

- sadenice jahôd, môžete doplniť aj letničky (aksamietnica, nechtík)

- veľké nádoby

- upevňovací materiál na jednotlivé rúrky a rúry navzájom

Postup:

Rezanie

Rozhodnite sa, akú dĺžku rúrky budete potrebovať (využívať) a podľa toho zvoľte aj vnútorné zalievacie trúbky, ktoré by mali byť o 10 cm dlhšie.

Vŕtanie do zavlažovacie rúrky

Navŕtajte do nej otvory ale len do 2/3, nie po celej dĺžke. Voda by zbytočne pretekala až dospodu. Uzavrite ju v spodnej časti a môžete tam urobiť ešte jeden otvor. S navŕtanými dierkami rovnakého priemeru docielite rovnomerné zavlažovanie.

Ukončenie zavlažovacie časti

Obaľte rúrku vrecovinou alebo textíliou a omotajte povrázkom. Do otvorov sa tak nedostanú korene sadeníc a nebudú ich upchávať a cez textíliu voda pretečie ku koreňom rastlín. Nožom opatrne vytvorte pomocou korku uzáver. Zaizolujte páskou, aby korok nevypadol.

Rezanie otvorov do PVC rúrky

Pamätajte na to, že otvory musia byť len tam, kde sa k rastlinám dostane slnko. Mali by byť v rovnakých vzdialenostiach. Môžete vytvoriť stredový pás a bočné pásy striedavo, čiže vzniknú 3 rady. Odspodu vynechajte cca 20 cm, pretože táto časť bude zasadená v nádobe so zeminou.

Plnenie

Pripravte si stredovú zavlažovacie rúrku. Na jej koniec dajte krytku. Na dno vysypte hrubý štrk. Vložte PVC trubku. Pripravte si substrát a rastliny. Do spodných dier môžete vysadiť letničky, ktoré sa výborne hodia ako ochrana jahôd. Mnohé svojou vôňou odpudzujú škodlivý hmyz. Čiastočne tak ochránite sadenice a plody aj pred voškami aj slimákmi. Najlepšie je, ak začnete sypať substrát zvrchu a postupne ho dostávate až k otvorom, do ktorých zasadíte sadenice jahôd.

Vybrať si môžete aj z jahôd ponúkaných v našom eshope

Zvoľte rôzne odrody pre postupný zber. S týmto bodom požiadajte niekoho o pomoc, aby ste to mali rýchlejšie a jahody neboli dlho bez vlahy.

Stanovište

Stanovište vyberte slnečné alebo len čiastočne zatienené riedku korunou. Myslite na to, že v lete budú jahody potrebovať pravidelne vlahu. Plast sa bude prehrievať. Takto naplnené rúry zasaďte do stabilných nádob alebo do zeme. Navzájom ich upevnite. Umiestnite ich aj mimo veterného miesta. Nechcete predsa o takúto unikátnu vertikálnu stenu prísť len kvôli zlému stanovišťu.

Prečítajte si aj článok o tom ako správne sadiť jahôdy.

Aby sa jahodám darilo na záhone alebo v nádobách, vyžadujú starostlivosť, ktorú môžeme rozdeliť podľa ročného obdobia. Nedá sa priamo určiť, ktoré ročné obdobie je pre starostlivosť o porast najdôležitejšie. V každom štvrťroku je niečo dôležité, čo vie zásadne ovplyvniť rast alebo aj samotné plody a ich veľkosť či zdravý vzhľad.

Jahody na jar

V tomto období je možné sadenice jahôd vysádzať do radov, vyvýšených záhonov, voľne alebo do nádob. Vhodnejšie obdobie je však jeseň.

Ponuka zdravých priesad jahôd z nášho eshopu.

Existujúce porasty je potrebné skoro na jar okopať, odburiniť a najmä odstrániť všetky suché a škvrnité či inak poškodené listy odstrihávaním. Trhaním by ste mohli poškodiť celú rastlinu a srdiečko, z ktorého vyrastajú nové listy. Po okopaní dobre zavlažte, ak je suchá jar alebo bola zima bez snehu. S hnojením začnite ešte pred kvitnutím. Počas násady plodov už nehnojte.

V jarnom období sa tvorí základ budúcich plodov a to už počas kvitnutia. V máji nás čakajú ešte mrazíky, preto je lepšie porasty zakrývať textíliou alebo špeciálnymi krytmi, ktoré sa nedotýkajú porastu. Jahody tak ochránite pred omrznutím.

Jahody v lete

Obdobie, na ktoré sa veľmi tešíme, nakoľko jahody by mali vyprodukovať množstvo sladkých červených plodov. Plochu výsadby jahôd musíte pravidelne zavlažovať a záhony nesmú dlhodobo preschnúť. Ak chcete maximálne udržať vlhkosť pôdy, nastielajte plochu medzi radmi trávou, slamou alebo textíliou, ktorá prepúšťa vlahu. Fólie sú menej vhodné. Časom sa trhajú a nepresiakajú.

Záhony udržiavajte vždy čisté. Pokiaľ nemáte žiaden mulč pod porastom, zadovážte si plastové podložky pod plody, aby zostali čisté aj po daždi a nedotýkali sa pôdy, ktorá rýchlo spôsobuje hnilobu a tá sa rýchlo šíri aj na ostatné plody. Plody zbierajte pravidelne a priebežne. Môžete ich mraziť, spracovať na džem, kompót alebo si pochutnať na čerstvých plodoch.

Jahody na jeseň

Je to obdobie, kedy niektoré druhy ešte stále kvitnú a plodia, čiže pre ne platí starostlivosť ako v lete.

Pre raz rodiace jahody sa skončilo obdobie plodov a rastlina vytvára dcérske poplazy, ktoré sú vhodné na ďalšie rozmnožovanie alebo aj darovanie známemu. Viac na túto tému nájdetev článku o rozmnožovaní jahôd. Jedince nechajte potom zakoreniť a koncom leta vysádzajte na nové stanovište. V jeseni sa vysádzajú jahody veľmi dobre. Najneskôr však do konca augusta. Všetky ostatné poplazy z rastliny odstráňte, aby ju zbytočne nevysilili. Znovu rastliny okopte, zbavte buriny a zavlažujte. Listy, ktoré sú suché, odstráňte.

Pred zimou musia byť pripravené. Na konci jesene môžete porast jahôd trochu prikryť lístím, ale pozor na prílišnú prikrývku, aby srdiečko neodhnilo. Vhodné sú aj konáre ihličnanov navoľno položené na porastoch. Je to vhodné najmä na mladú výsadbu. Porast kontrolujte kvôli výskytu škodcov a chorôb a včas zakročte.

Jahody v zime

Ak je porast jahôd zakrytý, toto obdobie úspešne prežie až do jari. V období bez mrazov a v prípade teplého počasia môžete jahody zalievať. Jahody po zime - tesne pred jarou prekopeme, odstránime kryty a opäť zavlažujeme.

Veríme, že pri dodržaní týchto jednoduchých zásad starostlivosti o jahody, vám budú prinášať bohatú úrodu chutných plodov.

TIP: Určite sa nechcete pri pestovaní ovocia obmedzovať iba na jahody. Ak máte možnosť a chuť, vyskúšajte napríklad vinič. Viac o pestovaní viniča sa dočítaje v našom článku.

Plamienky (Clematis) patria medzi typické popínavé rastliny. V záhrade sú veľmi obľúbené, nakoľko tu môžeme obdivovať ich divoký i ušľachtilý rast, drobné i veľké hybridné kvety rôznych farieb. Darí sa im na plotoch, treláži, pergole i v nádobe s oporou.

Ako sadiť plamienok

Pokiaľ máte záujem vypestovať si dokonalý plamienok, vysádzajte ho na jar, po odoznení jarných mrazov alebo počas leta. Nikdy ho nevysádzajte v blízkosti múru, kde je príliš sucho a na južné steny, kde celodenne páli slnko. Korene musia byť v tieni. A to zabezpečíte po výsadbe doplňujúcou výsadbou nízkych trvaliek, mulčom alebo kameňmi.
Pri výsadbe je kľúčová jama, ktorá by mala mať rozmer cca 50x50 cm.

„Pre plamienky platí: nohy (korene) v chlade a hlava (kvety) v teple.“

Na jej dno vysypte štrk ako drenáž, zasypte kvalitným substrátom, pridajte kompost, prípadne hnoj a vysádzajte kolmo na oporu. Rastlinu dôkladne zalejte a pripevnite ku konštrukcii, ktorá by mala byť postavená pred samotnou výsadbou.

Clematis pestovanie na balkóne

Dajú sa rovnako pestovať aj v nádobe, kde nezabudnite na oporu. Sú vhodným doplnkom terasy alebo balkóna. V nádobe sa však korene rýchlejšie prehrievajú, v zime naopak hrozí vymrznutie, preto nezabúdajte na pravidelnú zálievku, v zime na zazimovanie a obalenie nádoby a výsadbu podrastu.

Rastliny nikdy neumiestňujte pod odkvapové rúry, kde hrozí premokrenie a náchylnosť plamienkov na hubové choroby.

Ako pestovať clematis

Ako pri takmer každej rastline aj plamienok vyžaduje po vysadení starostlivosť v podobe pravidelnej bohatej zálievky, ktorú je v horúcich letných dňoch potrebné primerane zvýšiť. Dávajte však pozor na premokrenie pôdy.

Pozrite si kompletný sortiment plamienkov z ponuky nášho eshopu

Pestovanie plamienka nie je pri dodržasní základných zásad náročné. Strihaniu plamienka ale aj iných popínaviek sa venujeme v tomto článku: Prečítajte si ako strihať clematis .

Plamienok pestovanie pri plote

Pokiaľ túžite po plamienkovom plote, vysaďte niekoľko druhov a farieb pozdĺž celého plota rovnakým spôsobom, šikmo do jamy, tak aby výhonky smerovali k opore a jednotlivé výhonky upevnite ku plotu. Plamienok je rastlina, ktorá sa ovíja na konštrukciu vďaka ovíjavým listovým stonkám a úponkom. Otáčajú sa dookola a preto nie je problém ich nasmerovať v raste. Často si nájdu svoju cestu. Ak ju pustíte z dohľadu dokáže sa ovíjať aj okolo blízkych krov a drevín.

Pestovanie plamienku nie je pri dodržaní istých zásad vôbec zložité. Prečítajte si ešte článok o strihaní clematisu ale aj iných popínaviek.

Okrasné trávy patria medzi typické jesenné rastliny, bez ktorých nevynikne žiadna záhrada. Rovnako to platí aj pre okrasné trávy na terasu a balkón. Bude sa im dariť aj v nádobe. Príjemne zjemnia priestor svojím vzhľadom a ľahkosťou. Jemné šveholenie stebiel počas vetra vytvorí tú pravú odpočinkovú atmosféru.

Okrasné trávy do nádob

Na veľkej ploche si môžete dovoliť väčšie rastliny aj vyššie druhy okrasných tráv. Výborne sa kombinujú a sú variabilné. V zimnom období ich však musíte zviazať a zazimovať. Druhy, ktoré sú citlivé na mráz alebo prezimovanie, uvítajú veľkú nádobu s drenážou a potom umiestnenie v pivnici alebo dobré zazimovanie.

Citlivé sú imperáta, citrónová tráva aj kortadéria. V jednej nádobe môžete pestovať aj 2 druhy, jeden vyšší ako ozdobnicu a druhý nižší vytvárajúci previs, napr. kostrava, ostrica, perovec.

Pokiaľ plánujete doplnkovo vysadiť trávy medzi vždyzelené dreviny a ihličnany, vhodné sú najmä drobnejšie druhy kostravy a ostrice.

Pre zakvitnutý jesenný efekt vysaďte trávy medzi rozchodníky, jesenné astry a vresovce do podlhovastých nádob, ktorými terasu olemujete. Ako vrchnú vrstvu uprednostnite štrk a kamene. Už koncom leta vytvoríte nádherne zakvitnutú terasu a balkón, ktoré vydržia kvitnúť až do mrazov.

Najvhodnejším nádobami sú určite keramické kvetináče, nádoby z pálenej tehly, dokonca aj betónový kvetináč je vhodnejší než plastový.

Viac o pestovaní okrasný tráv nájdete v našom návode.

Pokiaľ chcete okrasné trávy v nádobách nechať vonku aj počas zimy, je nutné zabezpečiť nepremrznutie koreňového balu.

Občasné zalievanie počas bezmrazových dní je ideálne. Nádoby potom vložte do pletených košíkov, ktoré budú mať väčší priemer alebo do drevených debničiek a okolo vysypte lístie, prípadne natlačte polystyrénové bloky. Nádoby môžete tiež obaliť jutou, vrecovinou aj bublinkovou fóliou. Vhodnejšie a estetickejšie vyzerajú jutové obaly, na ktoré môžete ešte prilepiť mušle, kamienky alebo veľkú mašľu.

Pozrite si náš sortiment a vyberte si okrasnú trávu na balkón alebo terasu.

Okrasné trávy sa výborne kombinujú s kvitnúcimi trvalkami, brečtanom, astrami a rozchodníkmi a cibuľovinami. Nezabúdajte nakombinovať nádoby tak, aby vynikli aj skoro na jar aj neskoro na jeseň, či v zime.

TIP: Ak chcete skombinovať okrasné trávy napríklad s cibuľovinami, prečítajte si článok o pestovaní ľalie.