Posts tagged 'pestovanie okrasných kríkov'

Baza čierna, latinsky Sambucus nigra, patrí medzi naše najväčšie pôvodné byliny. Ide o pomerne hojnú rastlinu, ktorú nájdete na rôznych stanovištiach – v mestských parkoch, okolo ciest, pozdĺž riek či dokonca na okrajoch lesov, poľných ciest a remízok.

Čierna baza čiže baza sa v ľudovom liečiteľstve používa po celé stáročia, a tak niet divu, že ju nájdeme pod množstvom ľudových názvov ako je už spomínaná baza, ale aj psia baza, pánbožková apatieka.

Ker je u nás aj v celej strednej Európe pôvodný a vyskytuje sa tu bežne v prírode. Dorastá do výšky 3 až 7 metrov a spoznáme ho podľa vajcovitých nepárno perovitých listov usporiadaných po piatich. Kvety sú bielej až krémovej farby a výrazne voňajú. Po ich odkvitnutí sa objavia plody - čierne bobule, ktoré slúžia hlavne ako potrava pre vtáctvo.

Ak chcete mať túto liečivú bylinu počas roka k dispozícii a využiť čerstvé kvety, môžete si ju vysadiť aj do záhrady. Vybrať si navyše môžete aj z rôznych odrôd. V nasledujúcich riadkoch sa o pestovaní bazy čiernej v záhrade dozviete všetko, čo pred výsadbou potrebujete vedieť.

Baza čierna pestovanie

Kríky bazy sú pomerne veľké a rozkladajú sa do šírky, a tak je dôležité im vyčleniť dostatok priestoru. Pestujú sa ako solitéry a nevadí im rásť napríklad pri múriku alebo pri plote. Vhodné je slnečné stanovište, prípadne polotieň.

Pôda by mala byť hlinitá až hlinitopiesčitá, dobre vyživená, kyprá a priepustná. Aj keď je baza nenáročná a rastie všade, pri týchto podmienkach sa dočkáte väčšieho množstva kvetov a plodov.

Kríky bazy čiernej môžeme každoročne prihnojiť dusíkom alebo použiť kompost, ktorý rozprestrieme okolo kmeňa. Ak je v lete príliš sucho a teplo, doprajte baze aj občasnú zálievku.

Kríky sú plne mrazuvzdorné, pred zimou nepotrebujú okrem rezu žiadnu špeciálnu starostlivosť ani ochranu.

Čo sa týka rozmnožovania bazy, môžeme postupovať niekoľkými spôsobmi. Tým prvým je množenie semenami, ktoré je pomerne zdĺhavé. Záhradníci tak preferujú skôr odrezky, kedy sa na konci augusta odoberajú mladé výhonky s dĺžkou asi 10 až 20 centimetrov. Tie sa zapichnú do zeminy a pomerne rýchlo zapustia korene.

Druhy bazy čiernej

Pri pestovaní bazy v záhrade máme možnosť zvoliť niektorú zo šľachtených odrôd. Medzi tie najobľúbenejšie patria napríklad:

´BLACK TOWER´ - tento netradičný kultivar akoby ani čiernu bazu na prvý pohľad nepripomínal. Rastie skôr do výšky, než aby sa rozkladal do šírky. Listy sú tmavé, vínového odtieňa. Na jar potom kvitne ružovobielymi kvetmi, ktoré sú pomerne veľké a vonia po citrónoch.

'HASCHBERG' - odroda je veľmi podobná divokej forme bazy čiernej. Ide o vysoký ker, ktorý môže dosahovať výšku až 7 metrov. Vetvy sú rozložité, kvety majú bielu farbu a plody sú čierne. Listy majú tmavo zelený odtieň.

'EVA LACE' - ďalší zaujímavý kultivar, ktorý v záhrade pôsobí veľmi esteticky a často sa pestuje ako okrasný ker. Listy sú úzke, majú červenofialové sfarbenie. Kvety sú svetlo ružové a plody temne fialové až červené. Rovnako ako všetky druhy pri kvitnutí silne vonia. Je vhodný aj do kríkových výsadieb.

´BLACK BEAUTY´ - okrasná odroda s veľmi tmavými listami v bordovom odtieni. Vhodná do záhonov k ďalším druhom kríkov.

Ak by sme sa na druhy bazy pozreli skôr z botanického hľadiska, môžeme pod rodom “baza” nájsť hneď niekoľko príbuzných bazy čiernej. Medzi tie patrí napríklad baza červená alebo baza chabzová, známa aj ako baza biela, ktorú si s jeho čiernym príbuzným môžeme v čase kvitnutia ľahko pomýliť. Na ich rozpoznanie nám môže napovedať výška, baza chabzová totiž nedorastá viac ako dva metre.

Čiernu bazu pre okrasu aj úžitok do vašej záhrady si môžete vybrať aj na našom e-shope

Kvet bazy čiernej

Baza čierna kvitne postupne. Veľké a košaté vrcholičnaté súkvetia tvorené drobnými päťpočetnými kvetmi bieložltej (u niektorých odrôd ružovej) farby sa objavujú od mája až do augusta.

Kvety veľmi silno voňajú - ker ucítite aj na niekoľko metrov ďaleko. Vďaka ich aróme aj veľkému množstvu sladkého nektáru prilákajú do záhrady mnoho opeľovačov.

Kvety sú veľmi výživné a používajú sa v ľudovom liečiteľstve aj v modernej medicíne. Obsahujú totiž veľké množstvo nenasýtených mastných kyselín, triesloviny, flavonoidy, glykozidy, tanín a ďalšie účinné látky. Pripravuje sa z nich odvar alebo obľúbený bazový sirup, ktorý sa už po stáročia používa na riešenie rôznych zdravotných neduhov. Bazový kvet sa dokonca konzumuje, a to ako vyprážaný pokrm.

Baza čierna plody

Plody dozrievajú koncom augusta. Jedná sa o malé bobule čiernej alebo temne fialovej farby. Ak ich necháte na kríkoch, poskytnú na jeseň a začiatkom zimy potravu vtáctvu. Ak plody bazy čiernej chcete využiť sami, je možné z nich pripraviť alkoholické likéry, sirupy, džemy, zaváraniny či bazové víno.

Baza čierna jedovatosť

Listy a kôra kríku sú pre človeka jedovaté. Obsahujú totiž glykozidy a alkaloidy, ktoré pôsobia preháňavo, vo väčšom množstve môžu vyvolať aj zvracanie.

Plody tieto látky obsahujú tiež, avšak tepelným spracovaním sa ich účinky neutralizujú. Neodporúča sa tedy bobule konzumovať v surovom stave.

Kedy prerezať bazu čiernu

Baza znesie aj radikálny rez, avšak odporúča sa skôr mierne výchovné tvarovanie a rez výhonkov starších ako dva roky, ktoré už neplodia. Odstraňovať môžete výhony pokojne ihneď po odkvitnutí a dať tak možnosť rastu mladým konárom.

Kvety sa totiž na každom výhonku objavujú iba raz. Počas vegetačného obdobia vykonávame iba mierny výchovný rez a rez kvetov a plodov. Staršie vetvy odstraňujeme až na jeseň, kedy sa rastlina chystá na obdobie vegetačného pokoja.

TIP: Baza je bezpochyby jedným z najvoňavejších kvitnúcich kríkov, ktoré môžeme v záhrade pestovať. Doplniť ho môžete ďalšími kvitnúcimi kríkmi alebo okrasnými stromami. Najkrajšie kvitnúce stromy do záhrady sme vám predstavili v našom predchádzajúcom článku.

Drieň, inými názvami tiež drieňovec či svíb (Cornus) je ker, niekedy aj strom či vyššia bylina z čeľade drieňovitých. Tento rod zahŕňa niekoľko druhov, pričom niektoré z nich rastú voľne aj v na Slovensku. Spomenúť môžeme napríklad drieň obyčajný, ktorý je u nás zákonom chránený.

Pre svoj úžitok či zaujímavý vzhľad sa tieto rastliny pestujú aj v záhradách. Tu rozoznávame driene okrasné a tie, ktoré pestujeme pre liečivé plody.

Drieň pestovanie

Nároky na svetlo - driene preferujú priame slnko, veľmi dobre sa im darí aj v polotieni. Plný tieň nie je na ich pestovanie vhodný.

Vhodný typ zeminy – pôda by mala byť dobre priepustná, kyprá a dostatočne výživná. Na pH drieňom príliš nezáleží, znesú mierne kyslú aj mierne zásaditú zeminu.

Odolnosť - driene sú vo väčšine prípadov mrazuvzdorné a celkovo odolné rastliny. Nemajú príliš škodcov a netrpia chorobami.

Stanovište - v prírode najlepšie rastú na slnečných krovinatých stráňach a okolo lesov. V záhrade sa im bude dobre dariť vedľa ďalších kríkov a stromčekov.

Nároky na vlahu - pôda okolo rastliny by mala byť stále mierne vlhká, nie však podmáčaná. Aj počas zimy dbáme na to, aby svíb netrpel suchom. Zálievku ale obmedzíme.

Množenie svíbov - spôsobov množenia je niekoľko. Rastlinu môžeme pestovať zo semien, množenie však častejšie prebieha drevitými či bylinnými odrezkami (podľa konkrétneho druhu). Obľúbené je aj vrúbľovanie.

Svíb druhy

Druhy svíbov sa ďalej delia do podrodov. Tie sa od seba odlišujú predovšetkým usporiadaním listov alebo veľkosťou rastliny. Niektoré druhy sa pestujú iba ako rastliny okrasné, iné zase pre plody. Na čo ktorý druh slúži si ďalej uvedieme v ich popise.

Svíb biely

(Cornus alba) je opadavý, stredne veľký ker. Vetvy majú červenú farbu, listy sú svetlé, niekedy panašované. Kvitne bielymi kvetmi usporiadanými do kvetenstva. Ide o obľúbenú okrasnú rastlinu, ktorú na trhu nájdeme hneď v niekoľkých odrodách. Medzi tie najobľúbenejšie patria napríklad 'Sibirica', 'Sibirica Variegata' alebo 'Elegantissima'.

Svíb krvavý

(Cornus sanguinea) je bežným druhom u nás. Tento opadavý ker môžeme nájsť v blízkosti lesov a na krovinatých stráňach. Kvety svíbu krvavého sú biele a silne voňajú. Po ich odkvitnutí sa objavujú čierne plody, ktoré sa už dnes nevyužívajú (predtým sa ich účinky využívali pri hnačkách). Drieň krvavý sa pestuje aj v záhradách ako okrasná rastlina. Zaujímavý je sfarbením dreva, ktoré je "krvavo" červené. Medzi obľúbené odrody patrí napríklad 'Midwinter Fire'.

Svíb výbežkatý

(Cornus sericea) je opadavý ker s jednoduchými ústretovými listami. U nás sa pestuje iba v záhradách, ako okrasný ker. Tento druh je tiež často vysádzaný v parkoch alebo v mestách pozdĺž ciest a chodníkov. Môže vytvoriť hustý živý plot. Vyhľadávanou odrodou je 'Flaviramea'.

Svíb pestrolistý

(Cornus controversa) je nízky opadavý strom s jednoduchými striedavými listami. Pochádza z východnej Ázie, u nás sa v prírode nevyskytuje. V záhradách sa pestuje skôr zriedka, u nás tento druh nie je tak obľúbený.

Svíb striedavolistý

(Cornus alternifolia) je opadavý ker až strom s jednoduchými striedavými listami. Tento druh pochádza zo severnej Ameriky. U nás sa niekedy pestuje v záhradách, častejšie ho nájdeme v botanických záhradách ako zbierkový exemplár.

Drieň lekársky

(Cornus officinalis) je opadavý ker pochádzajúci z Ázie. Je bežnou súčasťou čínskej tradičnej medicíny, kde sa z neho pripravuje tonikum, ktoré tamojší ľudia využívajú pri mnohých zdravotných neduhoch. V našich záhradách ho nájdeme iba sporadicky, častejšie sa potom s exemplármi stretneme v botanických záhradách.

Drieň obyčajný

(Cornus mas), tiež drieň jarný, je listnatá drevina bežne sa vyskytujúca v našej prírode. Tento druh sa pestuje aj v záhradách, a to hlavne pre jedlé plody červenej farby, ktoré koncom leta nahrádzajú biele kvety. Plody sú bohaté na vitamín C, používajú sa na výrobu sirupov, džemov a podobne. Údajne tiež pomáhajú s tráviacimi problémami. Na Slovensku sa z plodov pripravuje tradičný alkoholický nápoj s názvom drienkovica. Do záhrad sa vysádzajú šľachtené kultivary. Medzi najobľúbenejšie patrí 'Alex', 'Expres', 'Jolico', 'Devín', 'Macrocarpa', 'Xanthocarpa' (má plody žlté).

Drieň japonský

(Cornus kousa) je opadavý ker či strom pochádzajúci z východnej Ázie. Ide o veľmi krásnu a obľúbenú rastlinu, ktorá sa v záhradách využíva ako okrasná. Existuje nespočetné množstvo rôznych odrôd, ktoré sa od seba líšia farbou listov, veľkosťou celej rastliny a ďalšími zaujímavými znakmi. Po odkvitnutí drobného kvetenstva sa objavujú červené okrúhle plody, ktoré sú typické drobnými „bodlinkami“ na povrchu. Plody drieňa japonského sú jedlé, v ázijských krajinách ich niekedy využívajú na prípravu vína. Obľúbenými kultivarmi medzi záhradníkmi sú 'Summer Fun', 'Gold Star', 'Satomi', 'Heart Throb' a 'China Girl'.

Drieň kvetnatý

(Cornus florida) opadavý ker s jednoduchými listami. Pochádza zo Severnej Ameriky a u nás sa pestuje ako okrasný ker. Jedná sa o veľmi estetickú rastlinu, ktorá je v čase kvitnutia doslova posiata kvetmi rôznej farby, podľa konkrétnej odrody. Niekedy sa využíva aj tvrdé drevo tohto druhu, v Amerike aj kôra, ktorá má údajne povzbudzujúce účinky.

Drieň kanadský

(Cornus canadensis) je bylina s plazivým podzemkom. Rastlina má nápadné listene, ktoré sú umiestnené okolo kvetenstva. Vyskytuje sa v chladnejších oblastiach Ázie a Severnej Ameriky, zriedka sa pestuje u nás. Využíva sa ako pôdokryvna rastlina.

Svíb do okrasnej záhrady alebo jedlé drienky sú pre svoju nenáročnosť skvelou voľbou pre každú záhradu, vyberte si obľúbené odrody v našom e-shope

Využitie drieňa

Drieň má mnoho využití, ktoré závisí najmä na danom druhu. Podľa vyššie uvedených popisov jednotlivých druhov je zrejmé, že niektoré z nich pestujeme ako okrasné pre ich veľké či početné kvety, zaujímavé panašované listy alebo červeno sfarbené drevo.
Iné zase ako zdroj zdravých plodov nabitých vitamínom C, z ktorých sa pripravujú rôzne výrobky, ako sú sirupy, džemy, zaváraniny, či dokonca alkoholické nápoje.
U niektorých druhov, konkrétne sa jedná najmä o drieň kvetnatý, sa používa aj drevo, ktoré je tvrdé a hodí sa na využitie v priemysle.

Plody drieňa

Plody sú jedlé iba v niektorých prípadoch. U nás sa najčastejšie na spracovanie využívajú plody drieňu obyčajného, v Ázii potom preferujú drieň japonský a jeho „pichľavé“ okrúhle plody.

Plodom svíbu je kôstkovica, ktorá môže mať rôzny tvar aj farbu. Najčastejšie je guľatá, až mierne pretiahnutá, pripomínajúca šípky. Chuť jedlých druhov je sladkokyslá až kyslá. Farba je najčastejšie červená, môže byť aj červeno-ružová (drieň japonský), alebo čierna (pri svíbe krvavom).

Ako strihať svíb

Svíb veľmi dobre znáša rez a ľahko ich tak môžeme tvarovať a prispôsobiť vlastným požiadavkám aj priestorovým možnostiam. V Ázii z nich často tvarujú bonsaje, u nás sa zase nezriedka pestujú v nádobách.
Pokiaľ pestujete drieň klasicky ako solitér alebo menší živý plot v záhrade, je vhodné vykonávať raz za pár rokov omladzovací rez. Vďaka nemu sa ker zahustí a bude celkovo zdravší a schopnejší rastu. Rez robíme skoro na jar. V tomto prípade skracujeme vetvy až 10 centimetrov nad úrovňou pôdy.
Častejšie (nie je úplne potrebné každoročne) však pristupujeme k rezu udržiavaciemu, pri ktorom vetvy striháme ostrými záhradníckymi nožnicami približne 50 centimetrov nad zemou.

Ako rýchlo rastie drieň

Pri pestovaní drieňu zo semien je potrebné mať na pamäti, že klíčenie a následný rast sadenice prebieha veľmi pomaly. Je teda vhodnejšie ho množiť odrezkami, ktoré zakorenia pomerne rýchlo, vrúbľovaním, alebo zakúpiť už predpestované sadenice.
Kríky a stromčeky tohto druhu rastú pomerne pomaly po celý život. Ročne pribudne asi 10 centimetrov, čo z drieňu robí ideálneho adepta na živý plot, ktorý potom nebude nutné neustále počas sezóny zastrihovať. Na hustý porast poskytujúci súkromie si ale chvíľu počkáte.
Ak chcete drieň pestovať pre jeho plody, je výhodnejšie zakúpenie už vzrastlejšie dreviny. Svíby totiž začínajú plodiť najskôr desiatym rokom.
 
TIP: Drieňom sa skvele darí v spoločnosti ďalších kríkov. Zvoliť môžete napríklad hlohyňu, vavrínovec alebo cezmínu. Ako pestovať cezmínu sa dozviete v našom minulom článku. A pokiaľ vás zaujímajú skôr menej známe druhy ovocných kríkov, vyskúšajte napríklad pestovanie muchovníka.

Bršlen (Euonymus) je opadavý alebo vždyzelený ker s jednoduchými listami, drobnými zaujímavými kvetmi, ktorého plodom je tobolka. V tomto rode nájdeme viac ako 140 rôznych druhov.

Pôvodne pochádzajú bršleny pravdepodobne z Číny, dnes sú však doma takmer na všetkých kontinentoch. V Českej a Slovenskej republike sú pôvodné dva druhy, a to bršlen európsky a bršlen bradavičnatý. V okrasných záhradách sa potom pestujú aj ďalšie druhy.

Pestovanie bršlenu

Bršleny sú nenáročné rastliny, ktoré v našich končinách bez problémov prezimujú. Hodí sa teda na celoročnú výsadbu do záhrad. Mrazy nezvláda iba bršlen japonský, ktorý musíme zazimovať v skleníku či interiéri. Použitie v záhrade je rôznorodé. Bršleny môžu slúžiť ako pôdokryvné rastliny, solitéry, živé ploty i popínavé rastliny, všetko závisí od konkrétneho druhu.

Rez kríky nevyžadujú. Ak chcete rast usmerniť a skrátiť vetvy či dodať bršlenu tvar, urobte tak počas mája. Čo sa týka pôdy, mala by byť humózna, hlinitá a dobre výživná.

Bršleny preferujú slnečné až polotienisté stanovište, avšak pokiaľ pestujete kultivar s farebnými listami, umiestnite ho skôr na slnko, kde sa kresba listov vyfarbí. Ak chcete ker rozmnožiť, môžete tak urobiť pomocou odrezkov alebo potápaním výhonov.

Opadavé druhy bršlenov

Bršlen európsky

B. európsky (E. europaeus) je jedným z pôvodných druhov u nás. Jeho kopijovité listy na jeseň zmenia farbu na červenú a následne opadajú. Kvety sa objavujú od mája do júna, sú drobné, žltej farby. Keď odkvitnú, začnú dozrievať štvorlaločné červené plody, ktoré pôsobia veľmi esteticky.

Bršlen krídlatý

B. krídlatý (E.alatus) má tmavo zelené vajcovité listy, ktoré sú na dotyk tuhé. Na jeseň zčervenajú, následne opadávajú. Kvety sú žltozelené.

Bršlen Hamiltonov

B. Hamiltonov (E. hamiltonianus) kvety tohto druhu sú biele až červenkasté. Po odkvitnutí sa tvoria ružové plody. Listy sú tuhé, vajcovitého tvaru.

Bršlen širokolistý

B. širokolistý (E. latifolius) je pomerne vysoký ker, ktorý dorastá do výšky až 5 metrov. Je vhodný na pestovanie ako solitér. Má sýto zelené listy, zelenožlté kvety a plody sú ružové, niekedy až do červena.

Vždyzelené druhy bršlenov

Bršlen Fortuneov

B. Fortuneov (E. fortunei) je drobnejší vždyzelený bršlen, ktorý môže v záhrade slúžiť ako pôdokryvná rastlina. Listy sú rôzne veľké aj tvarované, pôsobia nepravidelne, majú vajcovitý tvar. Je okrasný vďaka svojim rôzne vyfarbeným listom. Konkrétna farba sa líši podľa odrody.

Bršlen japonský

B. japonský (E. japonicus) je jediným zástupcom, ktorý nie je schopný v našich podmienkach prezimovať. Ak zvolíte tento druh, je nutné pestovanie v nádobách, aby bolo možné bršlen preniesť do priestorov, ktorým sa v zime mráz vyhýba. Je ale dobré mať na pamäti, že dorastá do výšky až 4 metrov, a tak je potrebná veľká nádoba a pravidelný rez, ktorý zachová ker kompaktný. Je dostupných mnoho odrôd, ktoré majú rôzne farebné, panašované či žíhané listy.

Bršlen nízky

B. nízky (E. nanus) - tento druh patrí k tým nižším. Môže byť súčasťou záhonov s kríkmi, drobným živým plotom, ktorý opticky rozdeľuje pozemok, alebo slúžiť ako pôdopokryvná rastlina. Ide o poloopadavý druh.

Vyberte si niektorý z týchto druhov do vašej záhrady. Nenáročné bršleny ponúkame aj v našom e-shope

Bršleny na kmienku

Rôzne druhy a kultivary bršlenov môžete kúpiť aj ako vrúbľované kontajnerové rastliny na kmienku. V tomto prípade pôsobí rastlina ako drobný okrasný stromček, ktorý sa svojím vzhľadom hodí napríklad do záhrad japonského štýlu. Možno ho pestovať aj v nádobách, preto je vhodné kupovať ako vrúbľovaný bršlen japonský.

Vďaka vysokej znášanlivosti rezu je možné stromček často zastrihovať a udržiavať tak jeho korunu pekne kompaktnú. Vrúbľovanie navyše zvyšuje celkovú odolnosť rastliny.

Bršlen popínavý

Niektoré druhy, napríklad bršlen Fornuterov, môžeme pestovať aj ako popínavé rastliny. Výborne vyzerajú vysadené do drevených kvetináčov s oporou, kde vytvoria prírodnú zábranu, ktorá uchráni vašu terasu pred vetrom, slnkom aj pohľadmi okoloidúcich. Popínavý bršlen však môže pokrývať aj ploty, kmene stromov alebo múry, a to až do výšky 3 metrov.

Bršlen ako živý plot

Živý plot z bršlenu je veľmi obľúbený hneď z niekoľkých dôvodov. Kríky zvyčajne rastú pomaly, veľmi dobre znášajú rez a pravidelné tvarovanie, sú husté a neopadavé druhy poskytujú súkromie aj v zimnom období. Jednotlivé kríky stačí na jeseň či na jar vysadiť v rozostupoch 50-80 centimetrov, podľa veľkosti zvolenej odrody.

Bršlen pestovanie v kvetináči

Nižšie kultivary alebo vrúbľované bršleny na kmienku pestujeme aj v nádobách. Na ich naplnenie použijeme kvalitný, humózny a dobre výživný záhradný substrát. Ten musí byť neustále mierne vlhký, nie však preliaty. Pri pestovaní v kvetináči dávame rastliny skôr do polotieňa. Ako sme už spomínali, bršlen japonský je vhodné chrániť aj pred vetrom a mrazom.
 
TIP: Bršleny skvele doplnia ďalšie bohato kvitnúce kríky. Zvoliť môžete napríklad kalinu či hlohyňu. O pestovaní hlohyne sme sa viac rozpísali v našom predchádzajúcom článku.

Enciánový stromček (Lycianthes rantonnetii syn. Solanum rantonnetii) je okrasná rastlina s kvetmi podobnými horcom, ale príbuzná s ľuľkovitými druhmi. Rastlinu je možné pestovať ako ker, častejšie ju ale záhradkári tvarujú ako stromček, ktorý môže dorásť do výšky až dvoch metrov.

Výrazné kvety bohato pokrývajúce celú korunu majú fialovú farbu, výnimočne aj čisto bielu. Všetky časti rastliny sú jedovaté, vrátane zrelých bobuľovitých plodov. V nasledujúcich riadkoch sa pozrieme na to, ako sa starať o enciánový stromček.

Pestovanie enciánového stromčeka

Stanovište - slnečné, je potrebné si dať pozor na priamy úpal; cez poludňajšie slnko by sme mali rastline dopriať mierny tieň s rozptýlenými lúčmi.

Pôda - na typ substrátu je enciánový stromček pomerne náročný. Vyžaduje kyprý, humózny a výživný substrát s neutrálnym pH.

Zálievka - stromček zalievame pravidelne tak, aby substrát nikdy nevyschol, ale rastlina zároveň nestála v podmáčanej pôde. Výdatnú zálievku aplikujeme ráno alebo večer, nikdy počas horúceho slnečného dňa.

Hnojenie - pri presádzaní by sme mali čerstvý substrát premiešať s kompostom. Počas vegetačnej doby vyživujeme enciánový stromček ideálne hnojivami rozpustnými vo vode.

Kvitnutie - do kvetu rastlina prechádza v júni a posledné kvety na vetvách nájdeme ešte v septembri. Kvety sú päťpočetné, fialovej či bielej farby, uprostred majú typickú žltú škvrnu.

Presádzanie – stromček by sme mali v prvých rokoch presádzať raz ročne, neskôr raz za dva až tri roky. Vždy vymeníme substrát a použijeme väčšiu nádobu.

Chcete si túto zaujímavú bohato kvitnúcu rastlinu vysadiť aj vo svojej záhrade či terase? Enciánové stromčeky nájdete aj v našom e-shope

Prezimovanie enciánového stromčeka

Enciánový strom nie je odolný voči mrazom, a tak je možné pestovať ho iba v prenosných nádobách, aby sme ich pred mrazmi včas uchránili. Von rastlinu prenášame až v druhej polovici mája, kedy už žiadne mrazíky nehrozia a vzduch je dostatočne teplý.

Pokiaľ v zime premiestnite stromček do interiéru, vyhrievaného skleníka alebo zimnej záhrady, môže kvitnúť aj počas zimných mesiacov. Podmienkou je, že teplota v miestnosti neklesá pod 10 °C. Ak ho chceme zazimovať, prenášame nádobu so stromčekom do tmavej miestnosti s teplotou okolo 5 °C, obmedzíme zálievku na minimum a vynecháme hnojenie. Počas zimného obdobia môže stromček zhodiť listy.

Enciánový stromček strihanie

Pravidelný rez a tvarovanie je pri enciánovom stromčeku nevyhnutné. Bez zásahov nožníc by bola rastlina nevzhľadným krom vyháňajúcim vetvy do všetkých strán. Ak chcete mať pekný stromček, musíte s tvarovaním začať čo najskôr.

Mladej rastline ponechajte iba jeden výhonok (stredový, najsilnejší). Tento necháme vyrásť minimálne do výšky jedného metra. Keď má hlavný výhonok jeden až jeden a pol metra, vrchol zaštipneme. V tejto chvíli sa začne stonka v jeho hornej časti vetviť a vytvárať korunu. Všetky tieto úkony vykonávame na jar, aby mala rastlina dostatok času zaceliť rany a sily na rast nových výhonkov.

V ďalšom roku prichádza čas na pravidelné presádzanie a radikálny rez. Po presadení zastrihneme korunu do kompaktného tvaru, prípadne sa zbavíme výhonov, ktoré narúšajú vzhľad stromu. Ponecháme iba kmienok a veľmi krátko strihanú korunu - tá začne hneď v máji bohato obrastať. Aby sme zachovali tvar a zaistili čo najvyšší počet kvetov, mladé vetvičky pravidelne zaštipujeme.

TIP: Rozkvitnutý enciánový stromček v záhrade skvele doplní napríklad vajgela. Aj tá ponúka záplavu rôznofarebných kvetov aj nenáročnosť. Ako pestovať vajgelu sa dozviete v našom predchádzajúcom článku.

Hebe je veľmi rozsiahly rod. Vo svojom prirodzenom prostredí, ktorým je Austrália a Nový Zéland, dorastá do veľkosti stromu, ale v našich podmienkach dosahuje veľkosť malého až stredne veľkého kríka.

Sú to vždyzelené rastliny, ktoré sú pomerne nenáročné na údržbu a môže ich pestovať aj začiatočník. Listy sú vajcovité a lesklé a ich veľkosť závisí od druhu alebo odrody. Zoskupené kvetenstvo nesie množstvo jednotlivých kvetov, ktoré môžu byť biele, ružové, fialové alebo dokonca modré.

Ako pestovať hebe

Pestovanie hebe je pomerne jednoduché, pretože rastlina je nenáročná a odolná. Dobre znáša aj znečistené prostredie, takže je ideálnym kríkom do mestských a priemyselných oblastí. Pokiaľ ide o stanovište, najlepšie je vybrať slnečné až polotienisté miesto. Pôda by mala byť dobre priepustná a rastlinám sa nedarí v zamokrenej pôde.

Mrazuvzdorné hebe

Väčšina druhov nie je úplne mrazuvzdorná - vydrží nízke teploty, ale v mrazivom počasí by sa mali kríky chrániť napr. čečinou, netkanou textíliou alebo premiestnením rastliny do nevykurovaného skleníka. Najmä druhy s veľkými listami si vyžadujú ochranu pred mrazom.

Hebe strihanie

Prerezávanie by sa malo vykonávať na jar. Odstráňte len vyčnievajúce výhonky, ktoré narúšajú kompaktný vzhľad rastliny. Tieto výhonky sa môžu použiť aj na rozmnožovanie kríka. Jednoducho ich zasaďte do pôdy so stimulátorom zakorenenia a vložte odrezky do pareniska. Menšie druhy sa môžu rozmnožovať aj delením trsov.

Hebe sa môže vysádzať do skaliek, ako solitér, do skupinových výsadieb kríkov a niektoré druhy sa môžu vysádzať ako živé ploty. Rastliny možno pestovať aj v nádobách. Menšie druhy sú vhodné aj ako pôdopokryvné rastliny.

Hebe druhy

Hebe "Emerald Green"

trávovo zelené, nízke, guľovité kríky. Kompaktný, vhodný na pestovanie v skalkách alebo nádobách. Nie je mrazuvzdorný a nevyžaduje strihanie.

Hebe 'Red Edge'

sivozelené listy majú na okraji červený pruh a dorastajú do výšky len 30 cm, takže sú vhodné do skaliek, vresovísk alebo kvetináčov.

Hebe andersonii 'Tricolor'

listy sú úzke a pomerne dlhé, majú zelenú farbu so svetlými okrajmi alebo červeným lemom. Kvetenstvo je dlhé, fialovej farby. Táto odroda dorastá do výšky dvoch metrov a môže sa používať ako solitér alebo v živých plotoch.

Ďalšie zaujímavé druhy a odrody:
Hebe armstrongii
Hebe recurva
Hebe cupressoides
Hebe rakaiensis
Hebe pinguifolia Pagei
Hebe buchananii
Hebe Jesenná sláva
Hebe albicans 
Hebe odora

Hebe Green Globe

Či už hľadáte vkusný ker do skalky alebo vyšší kvitnúci ker so zaujímavými listami, ktorý bude dominantou záhrady, práve hebe môže byť tou správnou voľbou. Vyberte si z niekoľkých druhov v našom eshope

Hebe v kvetináči

Vďaka menšiemu vzrastu sa mnohé varianty Hebe dajú pestovať aj v nádobách, či už ide o okrasné kvetináče plné iných rastlín, alebo väčšie nádoby, v ktorých sa hebe môže pestovať samostatne. Pestovanie v nádobách sa príliš nelíši od pestovania na klasickom záhone - rastlinu pravidelne zalievajte počas celého roka a v zime znížte frekvenciu zalievania na minimum. Pokiaľ ide o strihanie, takmer vôbec ho nevykonávame a hnojíme len minimálne.

Hebe - pestovanie doma

Keďže niektorým druhom hebe sa darí v polotieni a teplejších podmienkach a nevadí im ani život v kvetináčoch, možno ich pestovať aj doma. Vyberajte skôr odrody s väčšími listami, ktoré majú radšej teplo a nie sú mrazuvzdorné. Kvetináč alebo debničku umiestnite na južný alebo východný parapet alebo na miesto s dostatkom rozptýleného svetla.

Je hebe jedovaté?

Hoci patrí do tej istej čeľade ako liečivé byliny, napríklad skorocel, je to jedovatá rastlina. Preto by sa mal pestovať mimo dosahu detí a používať len na dekoratívne účely.
 
TIP: Ak hľadáte stálezelenému hebe kvitnúce spoločníčky, ktoré ozdobia záhony aj na jeseň, s astrami nesiahnete vedľa. Vyberať môžete z nespočetných farieb, tvarov i veľkostí. Pestovanie astry sme pre vás popísali v našom predchádzajúcom článku.

Nandina domáca, latinsky Nandina domestica, je vždyzelený ker pochádzajúci z Japonska a ďalších častí Ázie. Do Európy bol nebeský bambus privezený až v roku 1804 a stal sa obľúbenou okrasnou rastlinou vhodnou na pestovanie v teplejších oblastiach. Ako sa dá pestovať nebeský bambus v našich podmienkach?

Nandina domáca - charakteristika

Tento vždyzelený ker dorastá do výšky dvoch metrov. Vyznačuje sa veľkým množstvom stoniek, ktoré sa väčšinou vôbec nerozvetvujú. Listy nandiny sú striedavo usporiadané na stonkách a sú trojlaločné. Aj napriek tomu, že v ideálnych podmienkach listy neopadávajú, pri nižších teplotách sa ker stáva opadavým.

Nebeský bambus kvitne drobnými, bielymi a pomerne intenzívne voňajúcimi kvetmi. Tie sa spravidla objavujú koncom jari až začiatkom leta. Do záhrady prilákajú mnoho opeľovačov, pretože aj napriek ich nenápadnosti obsahujú veľké množstvo sladkého nektáru. Po odkvitnutí ich nahradia plody. Tie sa objavujú u rastlín starších ako dva roky.

Pestovanie nebeského bambusu

Stanovište - prospieva v polotieni aj na plnom slnku. Stanovište musí byť chránené pred vetrom. Najlepšie sa nebeskému bambusu darí v nižších polohách.
Nároky na pôdu - pH pôdy by malo byť neutrálne, ale nandine sa darí aj v mierne kyslých či zásaditých pôdach. Zemina by tiež mala byť bohatá na humus.
Zálievka - rastlina vyžaduje stabilnú vlhkosť, pôda však musí byť dobre odvodnená, aby rastlina nestála v blate. Úplné sucho neznáša príliš dobre.
Rozmnožovanie - je možné pestovať ju zo semien či odrezkov. Čo sa týka semien, tie klíčia až po studenej stratifikácii. Odrezky potom odoberáme na jeseň či na jar a necháme ich zakoreniť v nádobe s vodou. Rastlina zakoreňuje pomerne pomaly.
Odolnosť - nandina domáca je plne mrazuvzdorná, celoročné pestovanie vonku tak znáša dobre. V tomto prípade zhadzuje listy, preto je lepšie rastlinu pestovať skôr v nižších polohách. Nie je vhodné príliš veterné stanovište.
Rez - výhonky skracujeme v polovici alebo na konci jari. Jedná sa o rez výchovný - odstraňujeme teda vetvy, ktoré vyčnievajú z požadovaného tvaru kríka.

Plody nandiny domácej

Plody nebeského bambusu sú bobule veľké asi 4-8 mm. Majú sýto červenú farbu a sú usporiadané do bohatých plodenstiev. Každá bobuľa obsahuje semená, ktoré sú prenášané vtákmi živiacimi sa plodmi. Bobule obsahujú malé množstvo kyseliny kyanovodíkovej, sú teda nevhodné na konzumáciu a mierne jedovaté.

Nebeský bambus je jedným z kríkov, ktorý svojimi červenými plodmi ozdobí záhradu aj v zimných mesiacoch. Nandinu môžete pestovať aj vy, nájdete ju v našom e-shope

Odrody nandiny domácej

Odrôd nebeského bambusu je hneď niekoľko. Líšia ich spravidla veľkosťou celej rastliny alebo sfarbením listov. Medzi obľúbené kultivary patria napríklad:

'Obsessed'

úzke listy sú v jarných mesiacoch sfarbené do červena, počas leta sa odtieň mení na tmavo zelený. Dorastá sa do výšky maximálne 150 centimetrov. Je možné pestovať ako solitéry na záhrade alebo v nádobách.

'Curly Obsessed'

vzhľadom je táto odroda podobná 'Obsessed', jej listy sú však zvlnené.

'Gulfstream'

menšia odroda, ktorá sa dorastá približne 30-80 centimetrov. Krík je kompaktný, kopijovité listy majú pri pučaní ružovkastú až bronzovú farbu, cez leto potom svetlo až tmavo zelenú a na jeseň sýto červenú. Vďaka svojej výške je ideálny na pestovanie v nádobách, avšak bežne sa pestuje aj v záhonoch.

'Compacta'

listy tejto odrody sú o niečo širšie, zelené s fialovými, žltými či červenými odtieňmi. Compacta sa dorastá do výšky asi jedného metra a opäť ju môžeme pestovať v záhrade aj v nádobách.

Medzi ďalšie obľúbené kultivary patria napríklad 'Rubra Nana', 'Magical Lemon' alebo 'Firepower'.

Využitie nandiny domácej

U nás sa táto rastlina pestuje ako okrasná – v záhonoch, ako solitéra či v nádobách. V Japonsku a ďalších ázijských krajinách (napríklad v Číne) sa potom využíva aj v liečiteľstve, toto využitie však v domácich podmienkách neskúšajte.

TIP: V nižších živých plotoch, ktoré opticky rozdeľujú pozemok alebo sa vysádzajú pred vyššie rastliny, ladí nebeský bambus napríklad so škumpou. Ako pestovať škumpu vlasatú sa dozviete v našom predchádzajúcom článku.

Kvety, ktoré si mnohí pamätáte ako neodmysliteľnú súčasť záhrady starej mamy. Nedalo sa prehliadnúť ich nádherné a bohaté hlávky, ktoré svietili už z diaľky.

Ak ste si hortenzie obľúbili a chcete oživiť spomienky na detsvto, máme pre vás dobrú správu. Tieto nádherné trvalky opäť patria medzi vyhľadávané a populárne na pestovanie v záhonoch, prípadne vo veľkých nádobách. Na to, aby ste ich mohli úspešne pestovať v záhrade, je potrebné vedieť pár informácii, ktoré vám teraz prezradíme.

Ako vypestovať modré hortenzie

Je neskutočné množstvo kultivarov a farieb. Stačí si len vybrať podľa vkusu a farby. Modrá hortenzia je mimoriadne obľúbená a žiadaná, no niekedy sa stáva, že si zakúpite modro kvitnúcu a budúci rok vykvitne na ružovo. Nebojte sa, nikto Vám nepredal nafarbenú hlávku.

Vyberte si z ponuky nášho eshopu modré hortenzie*

* aktuálna ponuka podľa ročného obdobia

To len vďaka pôdnej reakcii zmenila farbu. Farba hortenzie súvisí s pH pôdy a obsahom hliníka v pôde. V kyslej pôde sa tvoria modré kvety, ktoré sú pôvodne z ružovej. Pôdy s vyšším pH 5,5 - 6 tvoria ružové, červené kvety. Biele nie sú ovplyvňované hodnotou pH.

Náš tip: Ak chcete dosiahnuť modré sfarbenie kvetov ružovej hortenzie, pridávajte v zálievke hnojivo na modré hortenzie. Ďalšia možnosť na podporu modrého sfarbenia je aj použitie modrej skalice rozpustenej vo vode.

Nezabudnite však na to, že aby hortenzia prijala z hnojiva síran hlinito-amónny, potrebuje kyslejšiu pôdu – rašelinu.

Pestovanie hortenzie

Bude sa im dariť na chránenom mieste, najlepšie v tieni alebo polotieni tak, aby boli chránené pred slnkom v čase najintenzívnejšieho slnečného žiarenia.

Vysádzame ich približne do začiatku leta s koreňovým balom a doprajeme im dostatok miesta. Pre úspešné zakorenenie výsadbovú jamu dostatočne zalejeme vodou aby korene mohli ihneď čerpať potrebnú vlahu. Dobrý nápad je aj použitie mulčovacej kôry v hrúbke približne 5-6cm.

Kompletná ponuka hortenzií do vašej záhrady

K rastlinám počas rastu pravidelne dopĺňame rašelinu, ktorú jemne zapracujeme do vrchnej vrstvy pôdy.
Na bohaté kvitnutie nesmieme zanedbať ani správny rez. Prečítajte si náš článok o tom ako a kedy strihať hortenzie.

Čas na presádzanie hortenzie

Pokiaľ už nejaký čas pestujete hortenzie v nádobe a sú už príliš veľké, môžete ich presadiť na záhon do záhrady a do nádob si vysadiť mladé alebo úplne iné zloženie rastlín.

Hortenzie môžete presádzať od druhej polovice septembra až do polovice októbra. Zachovajte maximum zeminy okolo koreňov a presaďte ich do vopred vyhĺbenej dostatočne veľkej jamy a zasypte rašelinou. Dobre zalievajte cca mesiac, aby sa zakorenili.

V prípade, že chcete presadiť hortenzie vysadené priamo na záhone, môžete ich presadiť tiež do polovice októbra alebo aj na jar, cca od začiatku apríla. Najdôležitejšia je primeraná teplota, nie extrémne teploty, dostatok vlahy a v prípade jesenného presádzania aj zamulčovanie a ochrana pred zimou.

Po zvládnutí a dodržaní všetkých týchto jednoduchých pravidiel vám budú hortenzie prinášať radosť v podobe bohatého kvitnutia a bujného rastu.

Červienka fraserova (lat. Photinia fraseri), je neopadavý krík z čeľade ružovitých. Rastlina dosahuje dva až tri metre výšky, má vysoko lesklé oválne listy a zaujímavé sfarbenie. Zatiaľ čo bežne sú dorastené listy sýto zelené, pri rašení majú červený odtieň. Vďaka tomu ker stále vyzerá, ako by kvitol.

Klasické kvety sa samozrejme objavujú a majú čisto bielu farbu, sú päťpočetné a pomerne nenápadné.
Počas leta sa kvety premieňajú na plody drobných červených bobúľ, ktoré na kríku zostávajú až do zimy a zaujímavo ho ozdobia. Rastlina je plne mrazuvzdorná a s prehľadom zvládne teploty siahajúce až k -20 °C. Červienku môžeme pestovať ako solitérny ker alebo v skupinkách či živých plotoch.

Ako pestovať červienku

Stanovište a nároky na svetlo - rastlina vyžaduje buď plné slnko, alebo polotieň - v úplnom tieni neprospieva. Naopak na slnku sa viac vyfarbujú listy, najmä tie červené.

Pôda - červienky uprednostňujú dobre priepustný, kyprý záhradnícky substrát. Ideálny stav je mierne kyslé pH, takže pred výsadbou kríka sa odporúča vyhĺbiť jamu o niečo viac a vystlať ju čerstvým substrátom zmiešaným s rašelinou. Do tejto zmesi môžete pridať aj kompost, pretože červienka miluje výživnú pôdu.

Nároky na vlahu - na vodu sú tieto rastliny trochu háklivé. Nielen, že im vadí prílišné premokrenie aj sucho, ale tiež neznášajú zalievanie na list. Ak tak urobíte, vystavujete ker riziku nákazy hubovým ochorením listov. Pri premokrení potom majú tendenciu listy zhadzovať, takže vyladiť si frekvenciu a množstvo zálievky je tu kľúčové pre úspešné pestovanie (teda aspoň u mladých kríkov, tie vyrastené už s vodou vedia hospodáriť sami).

Množenie blýskavky - najčastejšie sa ker množí klasickými odrezkami. Odoberá sa jednoročný výhonok, ktorému ponecháme dvojročnú pätku, aby lepšie zapustil korene. Odrezok namočíme do stimulátora zakorenenia a zapichneme ho do kvetináča so zakoreňovacím substrátom.

Ochrana pred mrazom, chorobami a škodcami - vyrastené kríky sú plne mrazuvzdorné a nie je potrebné ich nijako chrániť, ale ak máte v záhrade vysadené kríky mladé, pred zimou ochráňte koreňový systém (prípadne celý krík) napríklad čečinou. Voči škodcom a chorobám je rastlina veľmi odolná. Pokiaľ sa nejaké problémy objavia, najčastejšie je to viditeľné na listoch - poškodené listy preto ihneď odstráňte, rovnako ako všetko opadané lístie pod kríkom. To by malo byť počas pestovania pravidlom.

Neviete sa rozhodnúť, ktorý ker vašej záhrade pristane najviac? Červienka je skvelou voľbou pre slnečné aj polotienisté pozemky

Kedy strihať červienku

Ker rastie pomerne rýchlo, a tak je dôležité udržiavať jeho tvar pravidelným strihom a rezom. Červienky upravujeme minimálne raz ročne. Najlepším obdobím pre rez je koniec zimy až začiatok jari, kedy je ešte obdobie vegetačného pokoja a na vetvách nie sú viditeľné púčiky. Optimálne však je strihať rastlinu, keď už nemrzne (pretrvávajúce nízke teploty nad nulou nevadia).

Po reze celý ker rýchlo obrastá, a hlavne hustne a má udržovanejší a kompaktnejší tvar. Báť sa nemusíte ani radikálneho rezu, pokojne až o polovicu dĺžky jednoročných výhonov. Mladé, čerstvo presadené kríky červienky nestriháme, prípadne iba veľmi mierne.

Rýchlosť rastu červienky

Mladé rastliny photinia fraseri rastú veľmi rýchlo. Keď dosiahnu výšku asi jeden a pol metra, ich rast sa spomalí. Opäť sa zrýchli až po ostrihaní kríka, kedy nové výhony nielen rastú do výšky, ale tiež zahusťujú celý ker až do fázy, keď cez vetvy nie je takmer vôbec vidieť – z tohto dôvodu je červienka ideálna pre tvorbu živého plotu.

Červienka ako živý plot

Na pestovanie živého plotu môžeme využiť rôzne odrody. Tou najobľúbenejšou zo všetkých je rozhodne červienka 'Red Robin', ktorá žne úspechy medzi záhradníkmi z celého sveta už viac ako dvadsať rokov. Táto odroda neopadáva, porast je veľmi hustý a nepriestupný, dorastie pokojne až do troch metrov a navyše sa jedná o veľmi esteticky pôsobiaci ker. Listy sú pri rašení takmer sýto červené, potom mierne zosvetlia až úplne zozelenajú. Listy navyše na kríku pribúdajú po celý rok, takže vrcholy výhonkov sú permanentne červené.

TIP: Hľadáte nižší ker, ktorý má podobné nároky na pestovanie ako červienka? Prečítajte si článok o pestovaní nátržníka, ktorý bude s červienkou v záhrade skvele ladiť.

Cezmína (Ilex) je vždyzelený ker (niektoré druhy však môžu byť opadavé). Na Slovensku sa tieto rastliny prirodzene nevyskytujú, pestujeme ich iba ako okrasné. Cezmínu si spojíme predovšetkým s obdobím Vianoc. Poznáme ju podľa tuhých, ostnitých listov a sýtočervených bobuľovitých plodov.

Niektoré druhy cezmín však môžu mať listy celookrajovo hladké, plody potom pokojne fialovej farby, silne pripomínajúce čučoriedky. Pre všetkých zástupcov však platí, že ich plody sú pomerne dosť toxické.

Naopak listy, obsahujúce okrem iného aj kofeín, sa používajú na prípravu povzbudzujúcich nápojov. Ďalšie využitie našli listy cezmíny aj v ľudovom liečiteľstve a medicíne. Okrem listov sa z kríka využíva aj drevo. To je pomerne drahé a vzácne, často nahrádza eben. V angličtine cezmíny poznáme pod názvom „holly“ – zaujímavosťou potom je, že práve z tohto mena vznikol názov jedného z najznámejších miest USA – Hollywood.

Ako pestovať cezmínu?

Pestovanie cezmíny závisí od konkrétneho druhu, avšak pre väčšinu z nich sú spoločné tieto podmienky – pôda by mala byť skôr humózna a kyslá. Pri výsadbe je teda potrebné vyhĺbiť jamu trochu viac a jej dno vysypať rašelinou. Čo sa týka nárokov na svetlo, cezmíny preferujú polotieň až tieň. Priame slnko im príliš nesvedčí, a to najmä v zime.

Kríky sú pomerne odolné, čo sa sucha a horúceho počasia týka, avšak nie je žiadúce ich nechávať úplne vyschnúť. Pri letných trópoch cezmínu radšej pravidelne zalievajte.
Cezmína je odolná voči znečistenému prostrediu, dokonca má tendenciu smog a čiastočky prachu zachytávať a mierne prečistiť vzduch vo svojom okolí. To z nej robí perfektnú rastlinu do mesta, najmä do blízkosti priemyselných oblastí. Pokiaľ z nej vytvoríte živý plot, nepreniknú cez neho nielen nečistoty, ale v prípade ostnolistých odrôd ani nevítaní hostia.

Ak si chcete cezmínu namnožiť, najefektívnejším spôsobom sú odrezky. Mladé vrcholové odrezky odoberáme z materskej rastliny v máji, prípadne potom v júni až júli. Odobrané odrezky necháme chvíľu uložené v igelitovom sáčku na tienistom mieste. Potom ich môžeme namočiť do stimulátora kedy rýchlejšie zakorenenia a spodným koncom zapichnúť do kvetináča so zmesou záhradného substrátu a rašeliny.

Cezmína druhy

Cezmína ostrolistá (Ilex aquifolium) – ako už druhový názov napovedá, listy tejto cezmíny sú ostnaté. Plody sú sýto červené, samozrejme prudko jedovaté. Práve tento druh je často spájaný s Vianocami, najmä v USA, kde sa jedná o obľúbený vianočný symbol. U nás sa pestuje ako okrasná rastlina. Z odrôd tohto druhu môžeme spomenúť napríklad odrody ‚Alaska' alebo ‚Argentea Marginata' s bielo-zelenými listami.

Cezmína vrúbkovaná (Ilex crenata) – jedná sa o vždyzelené kríky s hladkými, lesklými listami. Tie rastú striedavo a pomerne husto, a tak pôsobí ker veľmi košato. Dobre sa tvaruje a je vhodná ako solitérny ker aj do živých plotov. Medzi obľúbené odrody patrí „Fastigiata“ alebo „Golden Gem“.

Cezmína altaklarenská (Ilex altaclerensis) – tento druh má mierne zúbkaté listy a červenohnedé plody. Je vždyzelený a vhodný na pestovanie v živých plotoch aj ako solitér. Obľúbenou odrodou je napríklad ‚Golden King' so zlatistými okrajmi listov.

Medzi ďalšie známe druhy patrí napríklad cezmína paraguajská (Ilex paraguariensis), cezmína Pernyova (Ilex pernyi), cezmína praslenitá (Ilex verticillata) alebo cezmína americká (Ilex opaca).

Radi by ste svoju záhradu skrášlili jedným z týchto krásnych kríkov, prípadne z nich rovno vytvorili pôsobivý živý plot? Vyberajte z obľúbených druhov a odrôd cezmíny na našom e-shope

Kvet cezmíny

Kvety cezmíny môžu byť buď jednoduché, alebo usporiadané v riedkych vrcholíkoch či zväzočkoch. Vzhľadom na to, že sú kvety jednopohlavné, pre vytvorenie plodov je potrebné mať v záhrade viac zástupcov cezmíny, teda rastliny samčie a samičie. Kvety sú opeľované hmyzom, produkujú totiž množstvo sladkého nektáru, ktorý opeľovače láka.

Kvet má obvykle žltú farbu, môže byť však tiež ružovkastá, zelená, biela alebo červená. Po odkvitnutí sa na jeho mieste objavuje plod, ktorým je dužinatá kôstkovica červenej, hnedej alebo čiernej farby. Plod je prudko jedovatý, preto sa neodporúča mať kríky v záhradách, v ktorých sa pohybujú malé deti.

Cezmína na kmienku

Aj napriek tomu, že sa niektoré druhy cesmín ľahko tvarujú, sa krík vo väčšine prípadov na kmienok vrúbľuje. Najčastejšie sa jedná o cezmínu ostrolistú, modrú alebo vrúbkovanú. Ak sa na vrúbľovanie mladého kríka na podpník necítite, je možné rastlinu v tejto úprave už zakúpiť. Nie je to však nič zložité a postupuje sa rovnako ako pri vrúbľovaní iných rastlín – zvolíte si vhodný podpník, z materského kríka odrežete asi 4 životaschopné vetvy a priložíte ich za kôru podpníka priamo v jej vrchnej časti. Všetko potom dobre stiahnite fóliou alebo štepárskou páskou.

Ako rezať cezmínu?

Cezmíny majú tendenciu neusporiadane prerastať, preto je dôležité dať kríkom tvar, a to každoročne. Rez robíme od konca marca, pokojne až do júna. Pri reze odstráňte aj odumreté vetvy. Vetvy zostrihujeme pomerne radikálne, pokojne len na dĺžku 45 centimetrov. , na ktorých sa neobjavujú listy, alebo príliš tenké vetvičky, ktoré budú za pár týždňov z kríka opäť vyčnievať.

Silné vetvy čoskoro obrazia a rastlina bude opäť pekne košatá. Pokiaľ chcete ker tvarovať podobne ako napríklad buxus, je cezmína tou pravou voľbou.

TIP: Medzi ďalšie okrasné kríky, ktoré ozdobia záhradu nielen svojimi listami, ale aj plodmi, patria napríklad hlohyne. Viac o pestovaní hlohyne šarlátovej nájdete v tomto článku.

Vajgela kvetnatá (lat. Weigela florida) patrí medzi opadavé dreviny, ktorých vetvy každoročne zdobí záplava rôznofarebných kvetov. Ker vajgélie možno dobre tvarovať, preto je vhodný nielen ako solitér do okrasnej záhrady, ale aj ako pôsobivý živý plot. Okrem farebných kvetov ponúka príjemný zážitok aj listy - tie môžu mať svetlú aj tmavú farbu, alebo byť dokonca panašované.

Podľa výberu odrody je možné pestovať vajgéliu so vzpriamenými vetvami, previsnutú, hustejšiu či redšiu. Zvončekové kvety vyrastajú na drobných postranných vetvičkách a celý ker má príjemne kompaktný vzhľad. Dorásť však môže do výšky aj dva metre a vašu záhradu bude zdobiť až 50 rokov!

Ako pestovať vajgelu

Rastlina nie je príliš náročná na pestovanie. Ide o vytrvalý a mrazuvzdorný ker, ktorý si dokáže poradiť s rôznymi podmienkami, a preto sa s vajgelou stretneme v záhradách takmer po celom svete.

Vyžaduje mierne vlhkú, výživnú a dobre priepustnú pôdu hlinitého typu. Je vhodné ju pestovať na slnečnom až polotienistom stanovisku. Ak by sme sa rozhodli pre množenie kríka, robíme tak drevitými odrezkami zasadenými priamo vonku do pôdy. Škodcovia si na kríku obvykle nepochutnávajú, rovnako tak je odolná proti chorobám.

Kvitnutie vajgélie

Kvety vajgélie sú dominantou celého kríka. Majú zvončekovitý tvar, celú škálu farieb i veľkostí. Sú pravidelného tvaru, na vetvách usporiadané jednotlivo alebo v chudobných vrcholíkoch. Obvykle vyrastajú na mladých výhonkoch, prípadne na minuloročných vetvách, ktoré nekvitli a neboli skrátené. Objavujú sa však aj na vrcholkoch zrezaných výhonkov.

Vajgela kvitne veľmi dlho, niektoré odrody od apríla až do septembra. Po celý čas lákajú do záhrady motýle, včely a ďalšie užitočné opeľovače.

Vajgela druhy

Existujú desiatky rôznych odrôd, ktoré sa od seba líšia výškou, tvarom koruny, farbou a veľkosťou kvetu alebo vzhľadom listov. Poďme si uviesť niektoré z najobľúbenejších kultivarov:

'Nana Purpurea' - pomerne nízky ker s veľmi tmavými listami a fialovo-ružovými kvetmi
'Albiflora' - vajgélia nežného vzhľadu so svetlo zelenými listami a snehobielymi kvetmi
'Red Prince' - zriedkavejšie rastúci ker so sýtočervenými kvetmi
'Variegata' - previsnutá odroda, kvety majú ružovú až svetlo fialovú farbu
'Alexandra' - jeden z najzaujímavejších kultivarov, ktorý sa vyznačuje hnedými listami, ktoré dopĺňajú ružové kvety
'Bristol Ruby' - vyšší ker s tmavými listami a sýto purpurovými kvetmi

Nádherne kvitnúce a overené odrody vajgélie  nájdete aj v našom e-shope

Vajgela strihanie

Strihanie vajgélie by sme mali vykonávať pravidelne – rastlina dobre obráža aj po radikálnejšom strihu, navyše tvarovanie vajgélie do živých plotov strihanie mladých vetvičiek priamo vyžaduje.

Ako strihať vajgelu? Väčšie "zákroky" vykonávame skoro na jar, alebo ešte lepšie po odkvitnutí. Vtedy môžeme odkvitnuté výhony skrátiť až o jednu tretinu. Ide o ideálne obdobie na výchovný rez pri kvitnúcich okrasných plotoch.

Vajgelia na kmienku

Pestovanie kríkov rôznych druhov na kmienku je veľkým hitom – v záhrade vyzerajú skvele a upravene. Navyše poskytuje dostatok priestoru pri zemi pre ďalšie rastliny. Tiež vajgéliu možno týmto spôsobom pestovať. Docieliť to môžeme buď pravidelným tvarovaním mladého kríka alebo vrúbľovaním.

Ak sa rozhodnete pre tvarovanie, v prvých 2 až 3 rokoch ponechajte iba jeden najsilnejší výhonok rastúci vzpriamene a zvyšok vždy odstráňte. Keď má výhonok viac ako meter, necháme narásť korunu. Nezabudnite pravidelne a dôkladne odstraňovať obrasť na kmienku.

TIP: Milujete rozkvitnutú záhradu, ktorá hrá všetkými farbami, ale starostlivosť o letničky vás príliš neláka? Stavte na kvitnúce okrasné dreviny, v článku sa dozviete niečo viac o ich výbere a pestovaní.