Posts tagged 'pestovanie zeleniny'

V dnešnej dobe je asi každému jasné, že množstvo zeleniny a ovocia v jedálničku je dôležité pre zdravý vývoj a životosprávu, a to nielen u detí. Preto aj tí, ktorí nemajú záhradu, siahajú aj po tom najmenšom priestore na balkóne a lodžii, aby ho využili práve na pestovanie zeleniny, najmä tej s krátkym vegetačným obdobím, z ktorého je aj na malej ploche bohatá úroda.

Nielen kvetinový balkón dokáže osloviť. Množstvo zelenej hmoty aj vo forme zeleniny dokáže osviežiť priestor balkóna a prevoňať ho vďaka pestovaným bylinkám.

Uhorky na balkóne, no aj inú zeleninu môžete pestovať v klasických debničkách, do ktorých na no uložíte fóliu, aby ste zabránili presakovaniu vody na podlahu. Väčšie druhy ako paprika, rajčiny, baklažány, zemiaky, uhorky sa dajú pestovať aj vo väčších vreciach naplnených substrátom.

Drobnejšie rastliny sa dajú pestovať v samostatných nádobách. Tie sú vhodné najmä na bylinky ako pažítka, žerucha, oregano, tymian, rozmarín.

Vyberte si z ponuky semien zeleniny

Skúšali ste napríklad vypestovať v nádobe reďkovku? Aj to je možné. Stačí ak do debničky vysejete na riedko niekoľko semienok reďkovky a zalievate.

Ak máte veľký balkón, môžete zvoliť viacero debničiek, ktoré vysejete rôznymi druhmi šalátu, aj s farebnými listami, pažítkou, jarnou cibuľkou, hráškom. Do výšky sa môžu šplhať fazuľky, hrášok aj kapucínka.

Pri pestovaní si treba uvedomiť, že zelenina pestovaná vo voľnej pôde prosperuje lepšie, aj rýchlejšie rastie a je zalievaná dažďovou vodou. Tu v krytých podmienkach sú sadeničky odkázané na Vašu pozornosť, starostlivosť a zálievku.

Ponuka odolných a kvalitných priesad zeleniny s vysokou úrodnosťou*

*dostupnosť podľa sezóny

Prvou základnou podmienkou je výber vhodného substrátu, ktorý zabezpečí rastlinkám všetko potrebné pre rast a vývoj. Správna a pravidelná zálievka, tienenie alebo množstvo slnka na balkóne tiež zohráva dôležitú úlohu.

Na južnej strane dajte pozor na prehrievania a spálenie rastlín. Vyšším rastlinám doprajte oporu. Určite sa v krátkom čase presvedčíte, že aj na malej ploche je priestor na pestovanie zeleniny.

Okrem týchto môžete vyskúšať pestovať aj iné rastliny, napríklad aj tie, ktoré máte radi Vy a Vaša rodina.

Tip: Prečítajte si ako pestovať obľúbené paradajky na balkóne.

Už podľa názvu môžeme tvrdiť, že ide o zeleninu s konzumnými listami. Listová zelenina ako taká, ma množstvo nesporných výhod pre naše zdravie. Prospieva kostiam, zubom, srdcu a v neposlednom rade aj zraku.

Preto neváhajte a dopestujte si vlastné druhy listovej zeleniny na záhrade, či balkóne. Patrí sem šalát, rukola, špenát, valeriánka, štiav a iné.

Šalát patrí medzi zeleninu s vysokým obsahom vitamínov, kyseliny listovej a tiež patrí medzi zeleninu s krátkym vegetačným obdobím. To znamená, že od výsevu po zber ubehnú len 2 mesiace a môžete sa tešiť z krásnych sviežich hlávok.

Vyžaduje to však aj starostlivosť. Bez dostatočnej výživy v pôde a závlahy budú hlávky mdlé a horké. Za jednu sezónu môžete zozbierať úrodu 3 až 4-krát, ale len za predpokladu závlahy.

Vyberte si z ponuky semien listovej zeleniny

Je veľa odrôd. Niektoré vytvárajú listy a niektoré hlávky. Mnohí si nevieme predstaviť život bez listového šalátu aj iných listov a niektorí uprednostnia radšej slaninu alebo mäso. Je to však veľmi dobre stráviteľná potravina, ktorá sa výborne s hlavným jedlom kombinuje. Dokonca na tanieri dokáže byť atraktívna aj vzhľadovo.

Špenát si tiež viete vypestovať 3x za sezónu. Vyskúšali ste už špenát novozélandský? Chuťovo sa nelíši od klasického špenátu, skôr vzhľadovo. Je to vyššia rastlina s veľkými zelenými listami. Zberajte ho ešte pred kvitnutím. Dá sa použiť v čerstvom stave, ale aj dusený a často sa mixuje a mrazí. Vedeli ste, že to nie je vlastne špenát ale štvorbôčik rozložitý? Jeho pestovaním dosiahnete oveľa väčšiu hmotu zelených listov a semená, ktoré nazbierate, môžete uschovať a vysievať aj 5 rokov.

Veríme, že sme Vás presvedčili o pestovaní listovej zeleniny, nakoľko po reďkovkách, hrášku a skorých zemiakoch práve zostalo prázdne miesto, kde môžete vysiať práve šalát, špenát, rukolu. Semená novozélandského špenátu pred výsevom namočte na 2 dni do vody. Urýchlite tým klíčenie. Vyskúšajte tiež odrody šalátu: Dubáček, šalát rímsky, Kráľ Mája.

Tieto rastliny nezaberajú veľa miesta, dajú sa vypestovať aj v debničkách na parapete a balkóne. Musíte však dbať o zálievku. V nádobe koreňový systém presychá viac ako vo voľnej pôde.

S obľubou si na nich pochutnávajú aj slimáky a slizniaky, preto venujte pozornosť aj týmto malým tvorom a zamedzte prístup k rastlinám či už pomocou rastlín, ktoré dokážu mierne eliminovať výskyt škodcov (napr. aksamietnice) alebo vsaďte na staré osvedčené škrupiny z vajíčok, granule alebo pivo v nádobe.

Tip: Doplnte svoju záhradu alebo balkón aj popínavými druhmi zeleniny.

Začína to nákupom semien a obyčajne končí zberom skvelej úrody. Aby ste sa k nej však dopracovali, musíte sa o sadeničky dobre postarať. Prečítajte si návod ako na to.

Po dosiahnutí dvoch pravých listov je nutné ich presadiť do väčších nádob. Postačia nádobky z jogurtov alebo smotany.

Papriky môžete presádzať rovno po 2 kusy. Platí to aj pre chilli papričky a feferóny, baranie rohy. Je to kvôli jednoduchšiemu opeleniu a stabilite rastlín. Ak však neskôr rastliny vysadíte aj jednotlivo v tesnej blízkosti, účel bude splnený.

Zeleninové priesady potom umiestnite na rozptýlené svetlo v blízkosti okna. Ak sa budú za svetlom ťahať, otáčajte ich, prípadne ich cez deň otužujte vonku na terase a balkóne. Pozor na priame slnko. V prvých dňoch otužovania im priame slnko môže popáliť listy.

Od semienok až po vlastnú úrodu - ponuka semien zeleniny

Samozrejmosťou je zálievka. V máji môžete priesady ponechať na chránenom mieste, bez silného vetra. Keď už priesady dosiahnu požadovanú výšku, mnohé budú vyžadovať oporu. Použiť môžete rôzne kolíky, drevené, kovové či plastové paličky a špirály.

Listy na úkor plodov

Paradajky musíte vyštipovať. Z pazúch listov vyrastajú často nové výhonky, ktoré dokážu tiež zakvitnúť a zarodiť, ale zbytočne rastlinu vysilia a množstvo energie sa vkladá do zelenej hmoty listov a nie do tvorby a veľkosti plodov. Aj spodné listy, ktoré sú obyčajne nevzhľadné, môžete odstrániť.

Ak rastlina vytvorí strapce plodov alebo jednotlivé plody, môžete odstrániť všetky listy pod strapcom. Aj kvôli tomu, aby mali plody viac svetla, a tým aj rýchlejšie dozreli. Môžete sa takto vyhnúť aj možným plesniam - ak je viac rastlín po kope, tienia si a dotýkajú sa navzájom, prípadne ak by trpeli prebytočnou vlhkosťou.

Nádoby, v ktorých ich plánujete pestovať, musia byť dostatočne veľké, s priepustným a zároveň výživným substrátom a s drenážnou vrstvou na dne. Otvor na odtok prebytočnej vody by mal byť samozrejmosťou.

Nezabúdajte aj na inú plodovú zeleninu

Paradajky sa do nádob vysádzajú nižšie, než boli pôvodne. Nielen kvôli stabilite, ale aj kvôli svojej výške. Je to liana, ktorá dokáže vytvoriť korene aj na stonke. Príliš vysoké paradajky môžete zaštipnúť na vrchole. Robí sa to aj na konci sezóny, kedy je zjavné, že už plody nestihnú dozrieť. Preto rastlinu radšej skráťte, aby vyživovala existujúce plody a nedávala energiu do rastu a prípadne nových kvetov.

Zelené paradajky môžete obrať a nechať dozrieť na parapete okna, alebo v sklenenej fľaši. Chuť už bude síce iná, ale aj tieto plody sa dajú spracovať.

Na paprike kontrolujte výskyt škodcov. Pokiaľ má paprika nahodených viac plodov, malé a deformované odstráňte.

Rovnako na balkóne môžete dopestovať baklažány alebo šalátové uhorky na konštrukcii.

Tip: Ako správne na výsev zeleniny.

Aj popínavé rastliny vytvoria na balkóne dokonalý efekt a nemusí ísť práve o plamienky alebo brečtan. Vyskúšajte pestovať popínavú zeleninu, ktorá dorastá do výšky, ťahá sa po opore, kvitne a navyše po určitej dobe zozbierate aj chutné plody.

Možno ste o nich len počuli. Možno ačokču  poznáte pod názvom cyklantéra odnožená alebo mexická uhorka. Má zaujímavú hráškovú chuť a môže sa konzervovať ako uhorky, plniť mäsom alebo použiť do šalátov rovnako ako paprika a uhorka.

Teraz môžete vyskúšať aj pestovanie. Pestujú sa podobne ako tekvice alebo uhorky. Semená sa najskôr predpestujú a potom vysádzajú do voľnej pôdy alebo do nádob na balkón k opore. Postačí Vám sieť, prípadne kari rohož, drevená tenká konštrukcia. Takýmto spôsobom môžete vypestovať aj klasické uhorky.

Ačokča dorastá do výšky aj 5 m, ale po dosiahnutí 2 m odporúčame rastlinu zaštipnúť, aby plody boli dostatočne veľké a včas zrelé. Rastie rýchlo. K opore ju pravidelne priväzujte. Plody sú podobné uhorke, na konci zašpicatené. Na priamy konzum a spracovanie sú ideálne plody do veľkosti 4 cm. Väčšie plody sú už skôr prezreté a majú čierne tvrdé semená, ktoré sa nekonzumujú. Tieto môžete vysušiť a použiť na osivo v ďalšom roku.

Rastlinu pravidelne zalievajte. Vyhovuje jej slnko a teplo. Navyše netrpí žiadnymi chorobami a škodcami. U nás sa pestuje menej, ale množstvo vitamínov, ktoré plody obsahujú, stoja za tú námahu skúsiť to.

Lufa valcovitá – atraktívna popínavá rastlina z čeľade tekvicovitých zaujme nielen dlhými plodmi podobnými šalátovej uhorke, ale aj ďalším využitím, kedy si z týchto plodov môžete vyrobiť masážnu žinku, ktorú dostanete kúpiť aj bežne v obchode.

Bude sa jej dariť na južne orientovanom balkóne, s dostatkom svetla, tepla, vlahy a v hlbokej nádobe s výživným substrátom. Ide o popínavku, takže nezabudnite na oporu. Rastlina rýchlo rastie aj v krátkom čase plodí.

Zberajú sa mladé plody asi 2 týždne po opelení. Neskôr už dužina tvrdne a schne. Plody sa používajú na priamy konzum alebo rovnako ako šalátová uhorka, do leča, na tepelné spracovanie i za studena. Ak si chcete vyrobiť žinku, plody zberajte v jeseni, keď sú už ľahké, hrkajú v nich semienka a sú suché. Semená môžete vyklepať a použiť na jarné výsevy a predpestovanie.

Silný rast, vysoká úrodnosť a odolnosť - to sú priesady zeleniny*

* medzi priesadami zeleniny nájdete aj popínavé druhy

Potom celý plod namočte do vody. Niektoré plody môžu mať aj pol metra. V krátkom čase sa začne šupka oddeľovať a aj dužina. Pod prúdom vody proces môžete urýchliť a všetko vyčistiť. Zostanú Vám len pletivá, ktoré tvoria základ umývacej žinky a tú nechajte na slnku dlhšie preschnúť.

Z jedného plodu získate niekoľko žiniek, záleží od veľkosti. Dlhé plody narežte do požadovanej veľkosti. Potom ju môžete namočiť, použiť aj s mydlom a sprchovacím šampónom. Po vyschnutí opäť stvrdne. Ideálna je ako na peeling tela, tak na obohatenie jedálnička a zároveň získate nové skúsenosti s pestovaním hoci aj na balkóne.

Tip: Dopestujte si obľúbené paradajky aj na svojom balkóne.

Prichádza veľmi dôležité obdobie pre ďalšie výsevy, výsadby a starostlivosť o vzchádzajúce rastliny, najmä teplomilnú zeleninu. Tento mesiac sa nesie v znamení paradajok, papriky, tekvíc, uhoriek a melónov. Samozrejme, nie je to všetko.

Každý máme v záhrade to svoje obľúbené a nikde striktne nie je napísané, kedy a čo presne sa musí vysadiť alebo vysiať. Sú druhy, ktoré môžete vysievať niekoľkokrát za rok, pretože patria medzi zeleninu s krátkym vegetačným obdobím (šalát, cibuľka, špenát, reďkovka, hrášok).

Zelenina v záhrade

Rovnako v polovici mája je vhodné obdobie na výsadbu plánt paradajok, papriky, tekvíc, uhoriek, výsev tekvíc, cukiet a melónov. Nezabudnite na vhodné opory už od začiatku a starostlivú zálievku.

V máji môžu prekvapiť neskoré jarné mrazy, ktoré obyčajne trvajú 3 – 4 dni a svoju silu ukazujú v rôznej podobe. Preto podľa lokality zabezpečte rastliny vhodnými krytmi. Mrazy pôsobia väčšinou prízemne, ale môžu poškodiť rastliny natrvalo. Nemyslite si, že pokiaľ rastliny prikryjete textíliou, sú zachránené. Textília alebo iný kryt by sa nemal nijako dotýkať prikrývanej rastliny, inak listy očernejú mrazom a budú poškodené, najmä výhony papriky a paradajok.

Semená alebo priesady zeleniny z našej ponuky

Včas pokrývku odstráňte, aby s nástupom slnečného počasia nedošlo k zapareniu rastlín. Zeleninu pravidelne a výdatne zalievajte, nie však za horúcich dní a za prehriatej pôdy. Radšej si privstaňte alebo zalievajte neskoro večer. Vodu neaplikujte výlučne na listy. Podporujete tak výskyt plesní a múčnatky. Vodu potrebujú predovšetkým korene.

Pokiaľ chcete použiť výživové doplnky, môžete zvoliť prostriedky vo forme zálievky na list. Ak plánujete pestovať tekvice a melóny, vysaďte ich na vyhnojené miesta na taký priestor, aby sa mohli dostatočne ťahať alebo šplhať. Mnohé cukety a tekvice sa dajú pestovať aj na malom priestore, lebo netvoria šľahúne a neplazia sa po celej záhrade.

Aj v malej záhrade si môžete dovoliť pestovať viacero druhov, pokiaľ jednotlivé druhy správne vysejete a vysadíte. Uhorky skúste pestovať na podpornej sieti. Ušetríte priestor a plody budú čisté a väčšie. Hrášok umiestnite tiež v blízkosti konštrukcie. V čase kvitnutia vysejte ďalší, úrodu tak budete zbierať postupne.

Tip: Trápi vás tieň na záhrade? Prečítajte si článok o tom, že aj v tieni je možné pestovanie zeleniny.

Záhrada nám poskytuje relax aj úžitok. Určite ste si práve v nej všimli, že počas celého roka sa mení a taktiež sú viditeľné aj zmeny počas samotného dňa a to vďaka množstvu svetla alebo tieňa. Nie je tieň ako tieň.

Je nutné vedieť ho rozlišovať. Len vtedy sa bude Vašim rastlinám dariť. Pokiaľ si myslíte, že sa v tieni nedá nič pestovať, mýlite sa. Mnohé rastliny i zelenina pestovaná v tieni je kvalitnejšia a zásobenejšia vitamínmi a šťavou oveľa viac ako pestovaná na slnku, kde sa zbytočne suší a prehrieva.

V prvom rade sa musíte naučiť rozlišovať tiene. Pokiaľ si nie ste istý, vyskúšajte pestovať zeleninu v nádobách a podľa toho, ako sa jej bude dariť, ju premiestňujte z tieňa na slnko a naopak. Pokiaľ zistíte, že zelenina neprosperuje alebo chradne, premiestnite ju. Berte to ako experiment.

Nebudeme sa zaoberať teraz plodovou zeleninou ako rajčiny, tekvice, melón, tie naozaj obľubujú slnečné stanovište a nemôžeme ich zaradiť do tieňomilnej zeleniny..

Ale sú také druhy, ktoré dokážu rásť tak na slnku, ako aj v tieni. Skúste uhádnuť, ktorá z nich Vám bude chutiť viac. Tá, ktorá je vystavená viac ako 7 hodín priamemu prudkému slnku, kde sa listová plocha prehrieva, pôda okolo rýchlo vysušuje alebo zelenina pestovaná v polotieni, kde sa dlhšie udrží vlhkosť a slnko nie je také intenzívne?

Určite nemôžeme vymenovať všetky druhy zeleniny. Ponúkame vám však tie najzákladnejšie, ktoré dokážete pestovať aj v polotieni, hoci predtým ste si mysleli, že to nie je vhodné miesto a plochu radšej vysadili heucherami, papraďou a funkiami.

Typy tieňa :

Polotieň – 5 - 6 hodín denne poludňového slnka, kedy býva najsilnejšie. Rastliny nebudú celodenne vystavené slnku, budú aj v polotieni - a to ráno, zvyšok dňa budú na slnku. Nebudú rásť rýchlo, ale stále budú rásť normálne. Výhodnejšie je zalievať skoro ráno. Pôda cez noc vychladne, ráno sú rastliny v tieni.

Mozaikový tieň – spôsobený korunami stromov, keď už majú listy. Je to ľahký, prirodzený tieň, ktorý rastliny akceptujú. Svetlo prejde cez listy a koruny stromov, nie je také prudké. Výsledkom je iba menej svetla.

Plný tieň, tieň, hlboký tieň – spôsobený budovami a pevnými bodmi v záhrade, prípadne hustou kulisou stromov. Nie je vhodný na pestovanie zeleniny. Pokiaľ sa tam slnko nedostane vôbec, nie je možné vypestovať zdravé priesady ani zeleninu. V takomto hlbokom tieni sa darí len niekoľkým okrasným rastlinám.

Vyberte si z ponuky priesad zeleniny alebo zo semien zeleniny v našom eshope

Zelenina do tieňa

Pokiaľ už viete, aký tieň v záhrade máte, môžete sa pustiť do výsadby zeleninových priesad alebo aj do výsevov. Teraz Vám ponúkneme zoznam zeleninových druhov, ktorým stačí niekoľko hodín slnka na to, aby poskytli kvalitnú úrodu aj na mieste, o ktorom ste si doteraz mysleli, že je nevhodné na pestovanie.

5 - 6 hodín poludňajšieho slnka vystačí pre: brokolicu, kel, ružičkový kel, kapustu, karfiol

4 - 5 hodín: fazuľa, mrkva, zeler, petržlen, paštrnák, repa, hrášok, reďkovka

3 - 4 hodín: rukola, šalát, kel, špenát (listy sú zdravšie, nekrútia sa, nie sú horké, prehriate)

3 hodiny: bylinky pre kulinárske varenie a dochucovanie

2 hodiny:  ázijské druhy listovej zeleniny a šalátov. V našich podmienkach sa pestujú menej.

Veríme, že sme Vám pomohli ujasniť si termín tieň a tiež vyriešiť takéto miesto v záhrade napríklad aj na pestovanie listovej zeleniny.

TIP: Cesnak ako tradičná zelenina sa pestuje pomerne často. V článku sa dočítate viac o pestovaní cesnaku, jeho výsadbe a odrodách.