apríla 2021

Myslíte si, že na úpeku a celodennom slnku nedokáže nič rásť? Neporovnávajte to so sebou. Málokto by vydržal celý deň sedieť na slnku, tobôž nie bez kvapky vody. Niektoré druhy rastlín sú zo svojej domoviny zvyknuté na extrémne podmienky, suché a chudobné aj kamenisté, či piesočnaté pôdy, ktoré sa rýchlo prehrievajú a neudržia takmer žiadnu vodu. Napriek tomu rastú, dokonca kvitnú a môžete mať z nich úžitok.

Treba len zvoliť správny výber a nebudete nútení pravidelne záhon dopĺňať, dosádzať a plakať nad vyhynutými rastlinami. Na slnku sa darí stredomorským rastlinám, bylinkám a skalničkám zo sutí a skál, ktoré sú vystavené priamemu slnku a keď zaprší, dažďová voda len pretečie pomedzi kamene a nenechá na rastline takmer žiadnu stopu po vlahe.

Rastliny na priame slnko

Južná orientácia záhona je vystavená celodennému slnku, a preto vysádzajte rastliny ako:

levanduľa (Lavandula), veronika (Veronica spicata), mliečniky (Euphorbia), rudbekia (Rudbeckia), echinacea (Echinacea), rozchodníky (Sedum), skalná ruža (Sempervivum), okrasné trávy, floxy (Phlox), mydlica (Saponaria),  pakost (Geranium), krásnoočko (Coreopsis), fakľovka ( Eremurus), kleopatrina ihla (Kniphofia), čistec (Stachys), kokarda (Gailardia) a rôzne letničky.

Samozrejme to neznamená, že si nevyžadujú vašu pozornosť. Potrebujú minimálnu zálievku, často stačí aj vo forme zrážok, ale ak je rok a leto suché, potrebujú zavlažovanie.

Môžete ich vysadiť aj do chudobných pôd, do piesočnatej pôdy, na priame a celodenné slnko a bude sa im dariť.

Ďalšou skupinou sú bylinky, ktoré tiež rastú na slnku bez problémov:

tymián a materina dúška (Thymus), rozmarín (Rosmarinus), oregano, pamajorán (Origanum).

Pozrite si aj balkónovky na priame slnko

Bylinky môžete vysadiť do samostatných záhonov v blízkosti domu alebo do bylinkovej špirály. Do záhonu s trvalkami aplikujte aj piesok a rôzne frakcie štrku. Veľké kamene vytvoria dokonalú ilúziu. Ak chcete vytvoriť skalku, je to správna voľba.

TIP: Ak rozmýšľate nad výberom rastlín do skalky, prečítajte si článok o trvalkách do skalky.

Ovocné kríky a stromy sú u nás pestované s dlhoročnou tradíciou. Je to dané dobrými klimatickými podmienkami, ktoré umožňujú ich pestovanie vo všetkých regiónoch Slovenska. Vo väčšine prípadoch sú u nás pestované ovocné dreviny nenáročné na klimatické podmienky, ako aj na pôdu. Obľubu si v poslednom čase získavajú aj netradičné druhy ovocia pochádzajúce z oblastí s chladnejšou subtropickou klímou alebo z chladných oblastí Ázie či severnej Ameriky.

Pestovanie ovocných stromov

Dobrá snehová pokrývka zabezpečuje dobré prečkanie zimy a jarné zásobenie rastlín vodou. Rastlinám kiwi (Actinidia), figovníka (Ficus carica), jujuby (Ziziphus jujuba) či citrónovníkovca (Poncirus trifoliata) sa bude dariť predovšetkým v nížinách západného, juhu stredného a východného Slovenska, na chránených stanoviskách s dlhým slnečným osvitom, pokiaľ možno málo veterných. Veľa škôd dokážu na týchto rastlinách napáchať neskoré jarné mrazíky, a preto na túto skutočnosť treba pamätať už pri výsadbe.

Ideálne na výsadbu sú miesta pri južných, juhozápadných a severozápadných stenách domov či iných budov, ktoré poskytujú týmto teplomilným druhom vhodné mikroklimatické podmienky.

Nevhodné sú polohy orientované na východ lebo u nich po zime dochádza k rýchlejšiemu nástupu vegetácie. Predčasne vyrašené výhony môžeme chrániť napr. jutovinou, ale u väčších rastlín je tento spôsob ochrany už náročnejší. Kanadským čučoriedkám (Vaccinium corymbosum), kamčatským čučoriedkám (Lonicera camtschatica), brusniciam (Vaccinium vitis-idaea), či kľukve (V. oxycarpum) sa darí aj vo vyššie položených oblastiach, kde prinášajú bohatú úrodu drobných plodov. Pretože sú obyčajne náročnejšie na vlahu, nie je vhodné ich sadiť na príliš vysychavé stanoviská. To platí najmä pri ich pestovaní v teplejších nížinných podmienkach.   

Pôda   

Všeobecne platí, že ovocným drevinám vyhovuje ľahšia humózna pôda s mierne kyslou reakciou. Je treba dbať, aby na mieste výsadby nebola vysoká hladina spodnej vody, pri ktorej by došlo k odhnívaniu koreňov. Príliš kamenisté, nepriepustné alebo zasolené pôdy sú na pestovanie nevhodné. Aj keď nároky na pôdu nie sú veľké, sú vďačné za každé zlepšenie štruktúry pôdy, jej Ph a celkového obsahu humusu a živín. Je to hlavne aktuálne pri novších odrodách, pri ktorých sa požadovaný efekt nedá dosiahnuť bez dodatkového prísunu organických a minerálnych hnojív. Dôležitá je pritom zásoba humusu v pôde, ktorá ovplyvňuje celú mikrobiológiu. Tu je viac možností, z ktorých sa najčastejšie využíva zlepšenie kompostom, alebo vyzretým maštaľným hnojom. Veľmi ťažké pôdy môžeme vylepšiť pieskom a u kyslých pôd nezabúdame na vápnenie. Ph môžeme zlepšovať použitím priemyselných hnojív, ktoré obsahujú vápnik.

Špecifickými nárokmi na pôdu sa vyznačujú najmä rastliny rodu Vaccinium, ktoré si vyžadujú kyslú, rašelinovú pôdu. Na to je dôležité myslieť už pred výsadbou, a pôdu do hĺbky cca. 30 - 50 cm na záhone vymeniť. Ďalšou, menej prácnou možnosťou je pestovanie týchto rastlín v nádobách, ktoré zapustíme do pôdy. Ich objem by však mal byť minimálne 10 litrov. Pokiaľ chceme mať bohatú úrodu, dôležité je rastliny pravidelne prihnojovať, pričom používame špeciálne hnojivá pre kyslomilné rastliny.

Zálievka

V poslednom období sa voda stáva dôležitým prvkom pri pestovaní všetkých ovocných drevinách. Je to dané zmenou klimatických podmienok, čo vedie k tomu, že rastliny sú odkázané na doplnkovú závlahu. V jarnom období majú dreviny väčšinou dostatok vody, ale v období intenzívneho rastu plodov je jej často nedostatok, čo sa môže odraziť v kvantite i kvalite očakávanej úrody. Na preschnutie sú citlivé všetky novovysadené dreviny. Obzvlášť treba dať pozor v letných mesiacoch na preschnutie kiwi (Actinidia). Mladé rastliny kiwi musíme tiež chrániť pletivom proti okusovaniu mačkami, ktoré ich poškodzujú najmä na jar pri rašení.

Aktuálna ponuka rôznych druhov ovocných stromov z nášho eshopu

Výsadba   

Samotná výsadba je veľmi dôležitým úkonom, ktorý ovplyvňuje naše pestovanie počas celej životnosti rastliny. Začať treba práve dôkladnou prípravou pôdy. Odporúča sa robiť výkop jám aj niekoľko dní dopredu a zapracovať do nich organické alebo minerálne hnojivo (Veget, Rokosan). Dôležitejšia je však veľkosť jamy, ktorá by pri jabloniach mala byť 60x60x60 cm. Tu treba tiež zohľadniť kvalitu pôdy. Ku koreňom nedávame v žiadnom prípade nevyzretý maštaľný hnoj alebo priemyselné hnojivo, ktoré by mohlo poškodiť korene.

Vzdialenosť jám, čiže spon, je závislý od druhu, odrody ako aj použitého podpníka. U malín to býva 40x40 cm, kríčkovité ríbezle sadíme na vzdialenosť 80 až 120 cm, jablone na slabo rastúcich podpníkoch od 150 do 200 cm, kiwi na vzdialenosť 2,5 až 4 m. Dôležitá zásada pri výsadbe ovocných stromov ako aj iných vrúbľovaných drevín je neumiestniť miesto vrúbľovania pod úroveň pôdy. Miesto vrúbľovania nesmie byť zahrnuté zeminou, aby sme neznehodnotili význam vrúbľovania. Podpník brzdí rastovú silu ušľachtilej odrody, čím zlepšuje jej plodnosť. Ak je rastlina vysadená veľmi hlboko, môže ušľachtilá časť vytvoriť vlastné korene a tým potlačiť význam podpníka, čo bude mať za následok silnejší rast a zníženie rodivosti.

Kedy sadiť ovocné stromy

Výsadbu voľnokorenných rastlín môžeme robiť na jar alebo na jeseň. Kontajnerované rastliny sa sadia po vybratí z kontajnera počas celého vegetačného obdobia priamo, bez skracovania koreňov. Úpravu koreňovej sústavy voľnokorenných rastlín robíme tesne pred výsadbou. Kvôli zlepšeniu prijímania vody skracujeme korene asi o 1/3 a viac, ako aj poškodené korene. Ak robíme výsadbu na jeseň, skrátenie nadzemnej časti nechávame na jar. Hĺbku výsadby prispôsobíme v závislosti od ovocného druhu. Jablone a hrušky na vegetatívnych podpníkoch vysádzame do takej hĺbky, aby miesto štepenia bolo minimálne 10 cm nad zemou. Kôstkoviny na semenných podpníkoch sadíme tak, aby bol koreňový krčok kúsok pod úrovňou pôdy - obr. na konci článku.

Drobné ovocie ako ríbezle, egreše, maliny sadíme cca 5 – 10 cm hlbšie ako rástli v škôlke. Po prisypaní koreňov do polovice hlinu utlačíme a poriadne zalejeme. Potom jamu dosypeme a opäť zalejeme. Pri zimnej výsadbe nahrnieme viac zeminy k rastline. Citlivejšie druhy (broskyne, marhule, nektarinky, figovníky) je vhodné na zimu obaliť vhodným priedušným materiálom.   

Rez   

Väčšinu ovocných drevín je treba ešte pred rašením zrezať. Novovysadené kôstkoviny vyžadujú bezpodmienečne silný hlboký rez! V opačnom prípade hrozí uhynutie stromkov. V prvých rokoch ide o výchovný rez, kedy tvarujeme rastlinu do podoby, ktorá nás bude sprevádzať počas celého pestovania. Všeobecne platí, že skracujeme výhony hlbšie, aby sme mohli nasmerovať kostrové konáre požadovaným smerom. U ríbezlí a egrešov ide o skrátenie výhonov o 1/3 až 1/2. Maliny sú často pripravené pri nákupe tak,  že ich netreba skracovať. U jabloní je rez ešte dôležitejší, pretože  jeho zanedbanie by nám mohlo robiť v budúcnosti problémy.  Problematika rezu je veľmi obsiahla s možnosťou použitia rôznych  tvarov. Každý druh a aj odroda má svoje špecifiká, podľa ktorých  sa riadime. U ovocných stromov vstupuje ako významný faktor  použitý podpník. Veľmi obľúbeným tvarom je štíhle vreteno, ktoré  pestujeme do 2 - 2,5 m výšky. Táto výška umožňuje pohodlný  prístup k stromu počas celej vegetácie. Rez, chemická ochrana a  zber je veľmi uľahčený ako aj bezpečný. Na rozdiel od iných tvarov  nezapestovávame hrubé kostrové konáre, ale na zvislom stredníku  ponechávame len polokostrové konáre pravidelne rozmiestnené  okolo hlavnej osi. Smerovanie konárov sa snažíme udržať vo vodorovnej  polohe a celý tvar koruny v pyramidálnom tvare. V prípade  štíhleho vretena sú najvhodnejšie jablone, ktoré sú štepené na slabo  rastúcom podpníku. Po zapestovaní hociktorého tvaru je treba  myslieť na udržiavací rez, ktorý je výhodne robiť každý rok. Ide o  presvetlenie koruny, alebo čiastočné zmladenie. Nezabúdame na  choré a poškodené konáre. Počas leta, ak nám vyjde čas, je vhodné  venovať sa letnému rezu. Má význam hlavne u jadrovín, kde  presvetľujeme príliš zahustenú korunu, a zároveň podporujeme  tvorbu kvetných púčikov pre ďalší rok.   

Figovník režeme len veľmi málo, pretože rodí na vyzretých  dvojročných letorastoch a nevhodným zrezaním by sme sa mohli  pripraviť o väčšiu časť úrody. 

Viac informácií o tom ako pestovať figovník

Mladú rastlinu kiwi koncom prvej zimy hlboko zrežeme na  jeden dobre vyvinutý púčik, aby sme vypestovali čo najsilnejší  letorast. Ak sa nám to nepodarí, opakujeme tento hlboký rez aj  na druhý rok. Ostatné slabé výhonky priebežne odrezávame. V  druhom roku, ak máme napestovaný kmeňový výhonok, skrátime  ho v požadovanej výške. Z posledných dvoch až troch púčikov vyrastú  výhony, ktoré vytvoria základnú kostru. Nesmieme zabudnúť  na ich priväzovanie. V treťom roku pestovania koncom februára až  začiatkom marca skrátime kostrové výhony asi o štvrtinu až tretinu.  Z ich púčikov rastú rodivé letorasty a z asi troch najspodnejších  púčikov sa tvoria kvety a prvé plody. V auguste ich skrátime od  posledného plodu za ôsmym listom a koncom zimy ich opäť skrátime  na dvojpúčikové čapíky. Z nich vyrastú nové rodivé letorasty,  ktoré poskytnú prvú väčšiu úrodu. Počas ďalších rokov opakujeme  letný rez a zimný na dvojočkové čapíky. Počas pestovania musíme  vymieňať odrodené a vyschnuté konáre novými mladými výhonmi.  Dozrievajúce plody nechávame na rastline až do neskorej  jesene. Oberané plody sú ešte tvrdé a nezrelé. Uskladníme ich v  chladnej a primerane vlhkej pivnici. Počas skladovania postupne  prichádzajú do konzumnej zrelosti, ktorú si udržia až do marca. 

V prvých dvoch rokoch po výsadbe čučoriedok sa odporúča  vykonať výchovný rez, teda nechať iba najsilnejšie konáre a odstrániť  všetky bočné výhonky s kvetnými púčikmi. V ďalších rokoch  čučoriedku striháme na jar, keď je známy jej zdravotný stav a kvalita  prezimovania. Rastlina vytvára kvetné púčiky na jednoročných  výhonoch z dvojročného dreva. Kvetné púčiky sú v porovnaní s  listovými väčšie.  Odrody pomalšie rastúcich čučoriedok s veľkou násadou plodov treba rezať hlbšie v porovnaní s bujnejšie rastúcimi kultivarmi s menším počtom plodov. Medzi odrody s nadmernou násadou plodov patria ´Bluecrop´, ´Blueray´, ´Berkeley´ a ´Patriot´. Tie sa režú radikálnejšie.

Detailné informácie o pestovaní čučoriedok

Obr. A – Jednoročný výhonok s listovými púčikmi

Obr. B – Dvojročné výhonky s rodivým obrastom

Obr. C – Vyrodené drevo, ktoré rezom odstraňujeme

Opeľovacie pomery kiwi

Medzi veľkoplodými druhmi (A. chinensis) si môžeme vybrať jednopohlavné (potrebujeme minimálne jednu samčiu na niekoľko samičích rastlín) a obojpohlavné, kde samčie a samičie kvety sú na jednej rastline. Aj pri obojpohlavných rastlinách je však vždy lepšie pestovať skupinu (3 - 6) rastlín, čo napomáha lepšiemu opeleniu, väčším a chutnejším plodom. Maloplodé odrody patria k botanickému druhu aktinídie význačnej (A. arguta). U nás pestujeme obojpohlavné odrody, ich plody sú oválne a narastú do 2 až 3 cm. Sú menej náročné na pestovanie a odolnejšie aj voči silnejším mrazom.

Prečítajte si aj článok, ktorý sa zaoberá témou pestovania kiwi

Ochrana proti chorobám a škodcom

Ovocné dreviny sú napádané rôznymi škodcami a chorobami, čo budí dojem akejsi bezmocnosti proti nim bojovať. Vo všeobecnosti ich môžeme rozdeliť na tie menej dôležité, s ktorými si rastlina vie poradiť, alebo neohrozujú priamo rastlinu či úrodu, a potom sú to choroby a škodcovia, ktorí po premnožení znižujú alebo úplne poškodzujú úrodu, poprípade dôjde k vyschnutiu celej rastliny. Rastliny sú náchylné na hubovité choroby hlavne v jarnom období, keď sú pletivá ešte mladé. Správnym použitím prípravku a jeho načasovaním vieme uchrániť úrodu a tešiť sa z pekných plodov. Aj keď daná problematika je obsiahla je treba spomenúť aspoň základne choroby a škodcov. U egrešov nezabúdame na múčnatku a u ríbezlí na hrdzu, ktoré vedia skomplikovať naše pestovanie. U jabloní sa okrem múčnatky a chrastavitosti pridávajú živočíšni škodcovia ako obaľovač alebo piliarky. V neposlednej rade netreba zabúdať na niektoré zásady pri použití chemických látok tak, aby účinnosť prípravku bola čo najlepšia, a aby sme neohrozovali naše zdravie.

Obr. dole: Správna výsadba kôstkovín vrúbľovaných na semenných podpníkoch

Správne založená skalka, ktorá je vysadená vhodnými rastlinami poteší každého záhradkára a milovníka slalničiek. Jej údržba nemusí byť vôbec náročná. Prečítajte si ako na založenie skalky a pestovanie skalničiek.

Založenie skalky

Napriek tomu, že založenie skalky patrí medzi najťažšie úkony v záhrade (aspoň z hľadiska správneho založenia a výberu rastlín), skalničky ako také patria medzi nenáročné rastliny na pestovanie.

Na stavbu skalky sa dajú využiť okrem prirodzených svahov aj umelé svahy nadväzujúce na stenu, múr či plot. Dokonca aj rovinatý terén sa môže vhodnými terénnymi úpravami pretvoriť na krásnu skalku, pri ktorej môže byť jazierko. A nakoniec skalničky sa dajú pestovať aj na rovine medzi plochými kameňmi, kde je tu a tam umiestnený aj masívnejší kameň alebo ich skupina. Skalka sa dá založiť vo všetkých polohách bez ohľadu na pôdne podmienky, pretože tie sa dajú v každom prípade upraviť. Najlepšie miesto je na slnku alebo v miernom polotieni.

Sadenie skalničiek

Pred vlastným vysádzaním skalky si treba urobiť plán výsadby. Najlepšie je podľa katalógu vybrať si vhodné druhy skalničiek, zakresliť ich do plánika skalky a zvoliť im vždy vhodných spoločníkov. Treba pamätať aj na farebné kombinácie kvetov a olistenia, pretože aj bez kvetov má skalka pôsobiť zaujímavo.

Aktuálna ponuka skalničiek z nášho eshopu

Dôležité je, aby na skalke kvitlo vždy niekoľko druhov od jari až do jesene. Okrem rastlín určených na vysádzanie treba vždy aj vhodné náradie, medzi ktoré patria jednak záhradnícke lopatky, lyžička s dlhou rúčkou, prípadne naberačka na vyberanie zeminy. Na mieste výsadby treba dôkladne zničiť vegetatívne sa rozmnožujúce buriny. Premokrené miesta treba zdrenážovať, na suchšie miesta zabezpečiť prívod vody. Väčšina skalničiek sa darí v normálnej skôr hlinito- piesočnatej pôde. Kyslomilným druhom treba pripraviť zmes rašeliny a kremitého piesku zmiešanú s listovkou, prípadne ihličnatkou, vápnomilné druhy ocenia pridanie starej omietky alebo drveného vápenca do substrátu.

Kedy sadiť skalničky

Skalničky sa vysádzajú najlepšie na jar v období od marca až do mája, alebo na jeseň od augusta až do októbra. Rastliny v kontajneroch možno vysádzať počas celého vegetačného obdobia, s výnimkou horúcich letných dní. Po vysadení je rastliny najlepšie výdatne zaliať a zatieniť, aby sa lepšie ujímali.

Ošetrovanie

Počas roka treba skalku udržiavať čistú od burín a dbať na dostatok vlahy. Treba sa pravidelne starať o ochranu rastlín proti chorobám a škodcom. Skalničky sa zásadne nehnoja priemyselnými hnojivami. Nanajvýš staršie rastliny, ktoré sú už dlhšiu dobu na jednom stanovisku, vyberieme z pôdy, aby im bolo možné vymeniť starú pôdu za novú.

Zimovanie

Niektoré chúlostivé skalničky treba na zimu prikryť vrstvou lístia, rašeliny alebo čečinou. Na jar, keď už pominula hrozba mrazov, možno túto vrstvu odstrániť. Pri vždyzelených rastlinách sa prikrývka neodstraňuje naraz, pretože rastliny by mohlo poškodiť slnko.

Skalničky v nádobách

Skalničky môžete pestovať aj v nádobách a dokážu vzniknúť naozaj zaujímavé kompozície za predpokladu, že zvolíte správne rastliny, ktoré si navzájom nebudú konkurovať a prerastať cez seba. Tu je tip na výsadbu do väčšej nádoby, ktorú môžete umiestniť v záhrade alebo na balkóne.

Zvoľte väčšiu kameninovú alebo plastovú nádobu s odtokovým otvorom, na jej dno nasypte štrk alebo kamienky ako drenáž. Použite substrát priamo na skalničky alebo kaktusy, prípadne klasický substrát zmiešajte s pieskom a jemným štrkom. Do tejto pripravenej zmesi môžete vysádzať skalné ruže – Sempervirens, rozchodníky – Sedum, floxy – Phlox subulata, iberky – Iberis.

Druhy, ktoré vytvárajú koberce, umiestňujte po obvode nádoby a kusy zvoľte podľa samotnej veľkosti. Vysaďte ich tak, aby jemne prevísali. Ak použijete skalné ruže samostatne, vytvorte k nim malú imitáciu krajiny. Doplňte kameň, drevené paličky, štrk, prípadne malý domček pre vtáčika alebo slimačie ulity a vaša skalka v kvetináči je hotová.

Prečítajte si aké rastliny vysadiť ak je vaša budúca skalka alebo trvalkový záhon na celodennom slnku.

Figovník patrí v poslednej dobe medzi žiadané rastliny najmä pre svoje plody. V našich podmienkach je tiež možné dopestovať bohatú úrodu za predpokladu vhodného stanovišťa a prezimovania najmä mladých rastlín.

Figovník je opadavý vyšší ker. Dorastá do výšky aj 3 m. Jeho výhonky obsahujú biely lepkavý latex, ktorý môže podráždiť pokožku. Listy majú zaujímavý tvar a pôsobí v záhone dekoratívne aj bez plodov. Na jar sa v pazuchách listov na minuloročnom dreve tvoria malé hruškovité plody, preto je dôležité, aby tieto výhonky nenamrzli počas zimy alebo skoro na jar. Plody z jari dozrievajú od augusta do októbra. Plody, ktoré sa tvoria v lete už do jesene dozrieť nestihnú, preto je lepšie ak v nevhodných podmienkach je vysadený do nádoby a pred mrazmi prenesený do nemrznúcich podmienok, kde plody z leta do jari dozrú, hoci listy opadnú.

Stanovište:

V našich podmienkach zvláda mrazy do - 18°C. Mladé dreviny je vhodné počas 2 rokov od zakúpenia pestovať v nádobe a až potom vysadiť do záhrady na vhodné chránené a slnečné miesto.

Vyberte si figovník do záhrady aj z ponuky nášho eshopu

Staršie dreviny je tiež lepšie pred mrazmi zazimovať a to obalením do jutoviny, alebo bielej textílie s výplňou. Vhodná je napríklad slama, seno, kedy sa vyplní priestor medzi jednotlivými výhonkami, ktoré nesú základ budúcej úrody. Tiež nastlaním pomocou listov a čečiny. Pokiaľ výhonky zmrznú, musia sa na jar odstrániť a čaká sa na nové výhonky, ktoré vyrastú od koreňa.

Je to húževnatý ker, ktorý výborne regeneruje, ale za cenu úrody. Na jednoročných výhonkoch sa úrody nedočkáte. Vytvoria sa len plody, ktoré dozrú až na jar, teda v bytových nemrznúcich podmienkach. Plody tvorí bez kvitnutia. Obľubuje a nutne potrebuje južné teplé a slnečné miesta, svahy, ochránené múrom, stenou alebo gabiónovým plotom, ktorý slúži tiež ako akumulátor tepla. Neprekáža mu ani slnečný úpal. Nevhodné miesta sú severné, s nedostatkom slnka počas dňa, veterné a nechránené miesta, podmáčané, kyslé a nevýživné pôdy.

Opeľovanie:

Je to jednodomá alebo dvojdomá rastlina. Do našich podmienok vyberajte len druhy, ktoré nie sú závislé na opeľovači. Je to naozaj komplikovaný proces, nakoľko u nás osička hrnčiarka nežije, a preto vyberajte len druhy, ktoré rodia aj bez opeľovania.

Sadenie figovníka

Do voľnej pôdy sa kontajnerované rastliny vysádzajú od jari do jesene. Voľnokorenné odporúčame vysádzať alebo presádzať z jedného stanovišťa na druhé vyslovene na jar po odoznení mrazov, keď je už pôda teplejšia. Vyhĺbte jamu, do ktorej dáte na dno kompost alebo záhradnícky substrát zmiešaný s pieskom. Dostatočne prihrniete a zalejete.

Figovník môžete vysadiť do jamy hlbšie než bol pestovaný v kvetináči. Ochráni to korene pred mrazmi.

Figovník v kvetináči

Pre pestovanie v nádobe platí rovnaký substrát a zloženie. Mladá rastlina vyžaduje cca 3l kvetináč. Presádza sa každú jar cca 3 roky do výživnej zmesi vždy do väčšieho kvetináča. Staršie a väčšie rastliny, ktoré plánujete dlhodobo pestovať v nádobách vyžadujú min. 10 l nádobu, presádzanie každé 4 roky a pravidelné doplnenie čerstvého substrátu.

Starostlivosť počas roka:

Zálievka musí byť primeraná a pravidelná. Hnojivo je ideálne použiť s postupným uvoľňovaním. Kontajnerované rastliny vyžadujú vyššiu zálievku aj celkovú starostlivosť. Pozor na nadmernú zálievku, vtedy plody môžu praskať.

Figovníkom pestovaným vo voľnej pôde zabezpečte vždy dostatok čerstvého kompostu, môže byť aj maštaľný hnoj na jeseň zarýľovaný v okolí koreňa. Pre vyzrievanie pletív sa tiež používajú hnojivá s vyšším obsahom draslíka. Hnojenie odporúčame do konca septembra. Neskôr už nie.

Figovníky rez nevyžadujú ale čiastočne je nutný. Každoročne sa odstraňujú odumreté, namrznuté, suché či inak poškodené konáriky. V prvých rokoch po výsadbe sa robí výchovný rez, kedy zrežete hlavný výhon na 5 – 6 púčikov a tým podporíte rozvetvenie sa a obrast, kde sa vytvorí základ úrody. Odrodené výhonky sa tiež odstraňujú, ale len po minuloročné drevo. V pazuchách sa vytvoria nové plody. V ďalších rokoch ponechajte 3 základné výhony, ktoré opäť zrežete za 5 púčikom a tým dosiahnete rozkonárenie.

Plody:

Plody sú chutné, podľa odrody žlto, zeleno alebo modrofialovo sfarbené, plné semienok a vitamínov. Dužina je sladká, šťavnatá. Plody sa môžu uchovávať v chladničke max 2 dni. Výborné sú sušené alebo na priamy konzum. Figovníky netrpia žiadnymi chorobami ani škodcami. V skleníku ho môžu však napadnúť molice, resp. na plodoch, ktoré sú prasknuté a vyteká z nich šťava môžu prilákať mravce. Nechajte sa zlákať pestovaním tejto subtropickej rastliny. Podľa podmienok, ktoré máte a najmä podľa lokality zvoľte pestovanie v nádobe alebo priamo vo voľnej pôde a dočkáte sa určite sladkých a výživných plodov, ktoré sa veľmi dobre predávajú aj na pultoch obchodných reťazcov.

Prečítajte si aj článok o tom ako pestovať hurmikaki.

Netradičné druhy drobného ovocia si pomaly ale isto nachádzajú miesto aj v záhradách u nás. V dnešnom článku sa pozrieme ako pestovať práve tieto rastliny, aby nám prinášali pravidelnú a bohatú úrodu zdravých plodov.

Goji pestovanie

Goji / Lycium / Kustovnica

Výsadba

Pôda pre pestovanie goji by mala mať okolo pH 8, skôr ľahšia, piesočnatoílovitá. Rastliny vysádzame na vzdialenosť 2 - 2,5 m. Do jamy sa oplatí pridať vyzretý hnoj alebo ešte lepšie kompost. Od konca mája až do konca kvitnutia a násady plodov sa odporúča dôkladný výživový postrek na listy.

Závlaha

Občasná, nárazová. Na jar raz mesačne, v lete a na jeseň raz až dvakrát za mesiac. Prvá a posledná zálievka by mala byť výdatná, až 60 mm. Mladé rastliny zalievame až do doby dôkladného zakorenenia podľa potreby.

Ako strihať goji

Výchovný rez

Cieľom je zaistiť skorú násadu plodov. V prvom roku sa hlavný kmeň vypestuje do výšky 50-60 cm. Okolo hlavného kmeňa si vyberte 3-5 bočných konárikov rovnomerne rozmiestnených, ktoré budú slúžiť ako základ koruny a tie zostrihnite na 10-20 cm, aby sa podporilo druhotné rozkonárovanie. Medzitým nechajte 3-4 konáre z hlavného kmeňa bez zaštipovania. Tie budú slúžiť ako dočasná plocha na skorú násadu plodov. Novovyrastené vyššie položené konáre sa skracujú, aby sa posilnili nižšie položené výhony.

V druhom roku vyberte jeden silný vertikálny výhon zo spodnej časti ako predĺženie kmeňa. Skráťte ho o 10-20 cm, aby sa podporilo rozkonárovanie. Potom si vyberte 1 až 2 prúty a skráťte ich o 10 cm na plodné výhony. Ak sú nejaké výhonky z kostrových alebo vedľajších konárov, ponechajte jeden, ktorý zastrihnete 10 až 20 cm nad korunou stromu. Potom ponechajte ďalších 4-5 druhotných výhonov, ktoré budú tvoriť druhotnú plodiacu korunu. Všetky ostatné výhony z hlavného kmeňa sa odstránia.

V treťom až piatom roku sa opakuje postup z druhého roku. Spodné konáre slúžia na posilnenie a zväčšenie koruny. Ak nejaký vzpriamený výhon vyrastie z vrchnej časti rastliny, skráťte ho 10-20 cm nad korunou stromu. Ak nerastie žiadny vertikálny výhon z hlavného kmeňa, vyberte 1-3 vertikálne výhony z vrchných konárov 15-20 cm od hlavného kmeňa a skráťte ich 20 cm nad korunou.

Po piatich rokoch pestovania má priemerný strom výšku 1,6 m, jeho koruna šírku 1,5 m a kmeň má priemer asi 6 cm.

Prerezávanie

Hlavným účelom je omladiť konáre a získať pravidelne a bohato plodiacu rastlinu. Princípom je odstránenie prekrížených, zahusťujúcich a prestarnutých konárov a koreňových výmladkov. Snažíme sa vypestovať zdravé výhony v prázdnych miestach koruny, ktoré budú vytvárať nové plodné výhony. Jarné prerezávanie sa vykonáva v druhej polovici apríla. Pri ňom sa odstraňujú suché konáre po zime.

Cieľom letného prerezávania je odstránenie výhonov z hlavného kmeňa a hlavných konárov. Ak je však v korune medzera alebo časť kmienku odumiera, udržujte ich a skracujte pre druhotné rozkonárovanie. V mieste bez kmeňa vyberte vertikálne výhony a nechajte ich rásť do 10 cm nad korunu.

Aktuálna ponuka rastlín goji z nášho eshopu

Zimné prerezávanie sa vykonáva po zbere alebo vo februári až marci ďalšieho roku. Odstráňte silné výhony zospodu a vrchu kmeňa, aby sa udržala výška rastliny. Odstráňte staré, slabé, vzpriamené, prekrížené a choré konáre vo vnútri koruny. Po prerezávaní by mali byť výhony rovnomerne rozmiestnené pre dobrý prístup svetla a vzduchu.

Zber a sušenie ovocia

Zber je vhodné vykonať, keď sú plody zrelé na 80-90 %. Vyvarujte sa zberu po daždi. Bobule potrebujú opatrné zaobchádzanie, aby sa nestlačili a nepoškodili. Sušenie môže byť prirodzené vzduchom alebo mechanicky v sušičke. Plody rozložte v 2 cm vrstve a počas sušenia ich neotáčajte. Použitie Konzumácia sušených a čerstvých plodov – upravuje vysoký tlak, posilňuje zrak, odstraňuje závrate, bolesti v krížoch, chronické „vnútorné“ krvácanie, krvácanie z nosu, astmu a únavu.

Gotu Kola pestovanie

Gotu kola / Centella asiatica

Centella v lete porastie aj vonku na záhone, inak sa pestuje celoročne v izbových podmienkach, napríklad v závesnom kvetináči. Dobre sa rozrastá plazivými odnožami, ľahko zakoreňuje a pokryje plochu.

Listy sa dajú niekoľkokrát v roku ostrihať nožnicami a usušiť pre neskoršie použitie. Teplota pri sušení nemá presiahnuť 30°C, aby sa zachovali účinné látky. Pre dobrý rast vyžaduje dostatok vody a snáď len mierne prihnojenie komplexnými hnojivami alebo ešte pred výsadbou dobrým kompostom.

Burina sa musí vytrhať včas, neskôr by to bolo obtiažne. Pred príchodom zimy sa môžu pozberať, umyť a usušiť celé rastliny aj s koreňmi. Iba pár rastlín sa vysadí do kvetináča a prezimuje v miestnosti pri teplote (15°C), pre prípadnú výsadbu v budúcom roku.

Prezrite si netradičné druhy ovocia z aktuálnej ponuky eshopu.

Kľukva pestovanie

Kľukva / Cranberry / Vaccinium macrocarpon

Umiestnenie

Kľukva obľubuje plné slnko a dobre priepustnú pôdu s obsahom organických častí. Pre výsadbu vykopte jamu dvakrát väčšiu ako je koreňový bal, aby sa rastlinka mohla dobre zakoreniť. Do ílovitej pôdy pridajte záhradnícky substrát alebo rašelinu. Odporúčaná vzdialenosť rastlín od seba je 60-90 cm.

Aj u nás nájdete rastliny kľukvy, ktoré môžu ochutiť vašu záhradu

Vzrast 

Kľukva je pôdopokryvná rastlina. Koreňovými poplazmi sa dokáže rozšíriť asi 50 cm za rok. Konáriky vyrastajú z poplazov a dorastajú do výšky asi 15-20 cm. Na nich sa na jar objavia kvety a neskôr plody.

Cieľom je v prvých dvoch rokoch dosiahnuť najväčšie rozšírenie poplazov na pokrytie pôdy a potom vytvoriť bohaté vertikálne výhonky (až do 200 na m2), ktoré budú kvitnúť a plodiť. Rastlina má jemný koreňový systém, ktorý rastie v hĺbke do 12 cm.

Zálievka

Počas prvej sezóny udržujte pôdu stále vlhkú. Po výsadbe výdatne zalejte a následne polievajte niekoľkokrát za týždeň počas celého leta. Pôda má byť vlhká na dotyk, nie však premočená.

Prihnojovanie

Pomáha bujnejšiemu rastu a bohatej násade plodov. Používajte živinami dobre vybalansované hnojivo dvakrát týždenne hlavne v máji a v júni.

Kvitnutie a plodenie

Svetloružové kvety sa objavujú skoro na jar. Niekoľko plodov sa dá dopestovať už v prvom roku po výsadbe, avšak od druhej sezóny bude úroda určite bohatšia, pretože rastlina už bude mať vytvorených viacero poplazov.

Zimovanie

Pri výsadbe do voľnej pôdy znesú až -40°C. Neskoro v novembri až začiatkom decembra sa rastliny odporúča ochrániť mulčovaním proti holomrazom a suchému zimnému vetru. Začiatkom apríla možno mulč odstrániť. Ak sa však majú vyskytnúť mrazivé noci, treba rastlinu na noc prikryť, a to hlavne ak už začala vytvárať nové mladé výhonky.

Rez

V treťom roku života rastliny odstráňte na jar staré odrodené výhony a skráťte poplazy podľa potreby ešte predtým než rastlina začne rásť. Takto dosiahnete zdravý vzrast a minimalizujete priveľmi dlhé poplazy. Každý tretí rok rez opakujte.

Zaujíma vás pestovanie netradičného ovocia? Pozrite sa ako pestovať paw paw.

V súčasnosti je trendom prinavracať hodnotu starým odrodám a druhom, ktoré v minulosti boli v záhradách bežným ovocím. Spravidla mali vysokú úžitkovú hodnotu, množstvo vitamínov a zdraviu prospešných látok pre telo i dušu. Okrem toho majú širokú možnosť spracovávania a výborne chutia. Pokiaľ aj Vám chýbajú, doplňte si ich do záhrady a potešte sa kvetmi i plodmi.

Medzi netradičné ovocie patrí drieň ( Cornus mas). Túto rastlinu poznali už Rimania. Je to na jar kvitnúci ker, ktorý môžete pestovať priamo v okrasnom záhone. Nie je náročný na pôdne podmienky, vyhovuje mu aj suchá pôda.

Kompletnú ponuku odrôd netradičného ovocia nájdete aj v našom eshope

Kvitne na žlto a je okrasný aj listom aj habitusom počas celého roka. Samozrejme plodmi, ktoré sa dajú využiť všestranne na priamy konzum aj na výrobu kompótov, džemov, rôsolov a lekvárov. Je to rastlina, ktorá vydrží na záhrade stovky rokov.

Poznáte Goji  – Kustovnicu čínsku ( Lycium chinensis) ? Je to ker, ktorého plody a ich účinky poznali už starí Číňania.

Goji dorastá do výšky 2 m a plody sú červené a podobné šípkam. Chutia ako brusnice alebo hrozienka.  Plody sa ručne nezbierajú, lebo po kontakte pokožka sčernie. Vo veľkom sa plody striasajú na plachtu a v tieni sa sušia. Postačí malá hrsť plodov denne a Váš organizmus a telo omladne. Môžete mať túto rastlinu doma na záhrade a celá rodina bude fit.

Konzumovať sa môže sušené i čerstvé. Ideálne do koláčov, kompótov, do ovocných šalátov, sušené do müsli alebo si pripravte osviežujúci čaj.

Viac o pestovaní Goji sa dozvite v článku Goji - návod na pestovanie.

Ďalšou výbornou rastlinou je Rakytník rešetliakový – rastlina budúcnosti (Hippophae rhamnoides). Bohatý ker dorastajúci do výšky 2 – 4  m s úzkymi listami a drobnými žltooranžovými až červenými plodmi.

Pre úspešné pestovanie potrebujete vysadiť 2 rastliny vedľa seba, samčiu a samičiu. Nie je náročný na pestovanie. Prekvapí Vás rovnako ako goji svojimi pozitívnymi účinkami na povzbudenie a prevenciu voči niektorým chorobám.

Hlavným pozitívom tejto dreviny je, že sa okrem plodov dá využiť celá rastlina. Zberajú sa aj konáriky, listy, semená, kvety, kôra aj koreň. Všetko sa využíva na ďalšie spracovanie, na oleje, džemy, sirupy, čaje, kompóty a šťavy. Plody sú však bez stopiek a pevne držia na konárikoch. Pri zbere sa teda ľahko potlačia a šťava vytečie. Ideálne je plody zbierať v zimnom období.

Podobné účinky majú aj iné ovocné a zároveň okrasné dreviny. Napríklad Schizandra čínska (Schizandra chinensis). Zaujímavé sú aj baza ( Sambucus nigra ), moruša ( Morus nigra, Morus alba), zemolez ( Lonicera kamtschatica ). Stačí si len vybrať na čo máte chuť, čo chcete vyskúšať pestovať, na čo všetko máte miesto vo Vašej záhrade. Pokiaľ nemáte priestor a máte okrasnú záhradu, vysaďte si pár ovocných drobných druhov priamo do záhonov a priamo pri práci zozbierate šťavnaté osviežujúce plody.

Ríbezle patria medzi drobné ovocie s vysokým obsahom vitamínov, výborne chutia a majú všestranné využitie. Poznáme ich vo farbách biela, červená a čierna. Napriek tomu, že  vyzerajú podobne a líšia sa len vo farbe, vyžadujú rozdielnu starostlivosť najmä v ošetrovaní rezom.

Fundovaní záhradníci to samozrejme vedia, ale pre začiatočníkov budú tieto rady určite prospešné. Aby ste sa aj v budúcnosti mohli tešiť z vysokých úrod, je nutné rez aplikovať v správnom termíne a vykonať ho správne.

Chutné odrody čiernych, červených a bielych ríbezlí si vyberiete aj v našom eshope

Ako strihať ríbezle

Pri ríbezliach rozlišujeme spôsob rezu pri červených, bielych a čiernych ríbezliach.

Ako strihať červené a biele ríbezle

Červené a biele ríbezle rodia na obrastových konárikoch na staršom dreve, ktoré však skracovaním prírastkov strácajú kvalitu, a preto treba kostrové konáre včas odstraňovať a nové výhony skrátiť na 3 očká.

Rez sa robí skoro na jar alebo neskoro v jeseni. Staré konáre (napr. 4-ročné) je nutné vyrezať a podporovať tak rast nových. S úrodou budete potom musieť rok počkať.

Rez čierných ríbezlí

Čierne ríbezle rodia na jednoročnom dreve. A to je zásadný rozdiel. Tiež veľmi rýchlo starnú. Podstatou je vyrezať všetky staré a zahusťujúce konáre (obyčajne to platí u krovitých typov).

Koncom zimy resp. skoro na jar sa režú na 2 – 3 púčiky. Potom sa už neskracujú, ale podporuje sa ich rast. Raz za 3 roky treba vykonať zmladzovací rez.

Pokiaľ budete rez u oboch typov vykonávať správne, nemusíte aplikovať hlboký zmladzovací rez a Vaše kry budú vo výbornej kondícii.

Stromčekové tvary majú nižšiu životnosť aj menšiu rodivosť, nakoľko je menej rodivého obrastu a nedosahujú takú veľkosť ako krovité tipy. Do malých záhrad sa však lepšie hodia stromčekové tvary. Dajú sa dokonca pestovať aj vo veľkej nádobe na balkóne a terase. Nezabúdajte tiež na pravidelné odstraňovanie chorých, suchých a poliehavých výhonkov, ktoré zbytočne oberajú ker či stromček o krásu a úžitok.

Nadbytok zelenej hmoty a výhonkov neznamená vždy vysokú úrodu. Na tohoročných výhonkoch u červených a bielych ríbezlí úroda nebude, ale je to výborný základ na úrodu v budúcom roku. 

Takmer každú záhradu tvoria aj ovocné stromy. V tomto článku sa dozviete ako správne vykonať ich letný rez.