Posts tagged 'pestovanie okrasných kríkov'

Cezmína (Ilex) je vždyzelený ker (niektoré druhy však môžu byť opadavé). Na Slovensku sa tieto rastliny prirodzene nevyskytujú, pestujeme ich iba ako okrasné. Cezmínu si spojíme predovšetkým s obdobím Vianoc. Poznáme ju podľa tuhých, ostnitých listov a sýtočervených bobuľovitých plodov.

Niektoré druhy cezmín však môžu mať listy celookrajovo hladké, plody potom pokojne fialovej farby, silne pripomínajúce čučoriedky. Pre všetkých zástupcov však platí, že ich plody sú pomerne dosť toxické.

Naopak listy, obsahujúce okrem iného aj kofeín, sa používajú na prípravu povzbudzujúcich nápojov. Ďalšie využitie našli listy cezmíny aj v ľudovom liečiteľstve a medicíne. Okrem listov sa z kríka využíva aj drevo. To je pomerne drahé a vzácne, často nahrádza eben. V angličtine cezmíny poznáme pod názvom „holly“ – zaujímavosťou potom je, že práve z tohto mena vznikol názov jedného z najznámejších miest USA – Hollywood.

Ako pestovať cezmínu?

Pestovanie cezmíny závisí od konkrétneho druhu, avšak pre väčšinu z nich sú spoločné tieto podmienky – pôda by mala byť skôr humózna a kyslá. Pri výsadbe je teda potrebné vyhĺbiť jamu trochu viac a jej dno vysypať rašelinou. Čo sa týka nárokov na svetlo, cezmíny preferujú polotieň až tieň. Priame slnko im príliš nesvedčí, a to najmä v zime.

Kríky sú pomerne odolné, čo sa sucha a horúceho počasia týka, avšak nie je žiadúce ich nechávať úplne vyschnúť. Pri letných trópoch cezmínu radšej pravidelne zalievajte.
Cezmína je odolná voči znečistenému prostrediu, dokonca má tendenciu smog a čiastočky prachu zachytávať a mierne prečistiť vzduch vo svojom okolí. To z nej robí perfektnú rastlinu do mesta, najmä do blízkosti priemyselných oblastí. Pokiaľ z nej vytvoríte živý plot, nepreniknú cez neho nielen nečistoty, ale v prípade ostnolistých odrôd ani nevítaní hostia.

Ak si chcete cezmínu namnožiť, najefektívnejším spôsobom sú odrezky. Mladé vrcholové odrezky odoberáme z materskej rastliny v máji, prípadne potom v júni až júli. Odobrané odrezky necháme chvíľu uložené v igelitovom sáčku na tienistom mieste. Potom ich môžeme namočiť do stimulátora kedy rýchlejšie zakorenenia a spodným koncom zapichnúť do kvetináča so zmesou záhradného substrátu a rašeliny.

Cezmína druhy

Cezmína ostrolistá (Ilex aquifolium) – ako už druhový názov napovedá, listy tejto cezmíny sú ostnaté. Plody sú sýto červené, samozrejme prudko jedovaté. Práve tento druh je často spájaný s Vianocami, najmä v USA, kde sa jedná o obľúbený vianočný symbol. U nás sa pestuje ako okrasná rastlina. Z odrôd tohto druhu môžeme spomenúť napríklad odrody ‚Alaska' alebo ‚Argentea Marginata' s bielo-zelenými listami.

Cezmína vrúbkovaná (Ilex crenata) – jedná sa o vždyzelené kríky s hladkými, lesklými listami. Tie rastú striedavo a pomerne husto, a tak pôsobí ker veľmi košato. Dobre sa tvaruje a je vhodná ako solitérny ker aj do živých plotov. Medzi obľúbené odrody patrí „Fastigiata“ alebo „Golden Gem“.

Cezmína altaklarenská (Ilex altaclerensis) – tento druh má mierne zúbkaté listy a červenohnedé plody. Je vždyzelený a vhodný na pestovanie v živých plotoch aj ako solitér. Obľúbenou odrodou je napríklad ‚Golden King' so zlatistými okrajmi listov.

Medzi ďalšie známe druhy patrí napríklad cezmína paraguajská (Ilex paraguariensis), cezmína Pernyova (Ilex pernyi), cezmína praslenitá (Ilex verticillata) alebo cezmína americká (Ilex opaca).

Radi by ste svoju záhradu skrášlili jedným z týchto krásnych kríkov, prípadne z nich rovno vytvorili pôsobivý živý plot? Vyberajte z obľúbených druhov a odrôd cezmíny na našom e-shope

Kvet cezmíny

Kvety cezmíny môžu byť buď jednoduché, alebo usporiadané v riedkych vrcholíkoch či zväzočkoch. Vzhľadom na to, že sú kvety jednopohlavné, pre vytvorenie plodov je potrebné mať v záhrade viac zástupcov cezmíny, teda rastliny samčie a samičie. Kvety sú opeľované hmyzom, produkujú totiž množstvo sladkého nektáru, ktorý opeľovače láka.

Kvet má obvykle žltú farbu, môže byť však tiež ružovkastá, zelená, biela alebo červená. Po odkvitnutí sa na jeho mieste objavuje plod, ktorým je dužinatá kôstkovica červenej, hnedej alebo čiernej farby. Plod je prudko jedovatý, preto sa neodporúča mať kríky v záhradách, v ktorých sa pohybujú malé deti.

Cezmína na kmienku

Aj napriek tomu, že sa niektoré druhy cesmín ľahko tvarujú, sa krík vo väčšine prípadov na kmienok vrúbľuje. Najčastejšie sa jedná o cezmínu ostrolistú, modrú alebo vrúbkovanú. Ak sa na vrúbľovanie mladého kríka na podpník necítite, je možné rastlinu v tejto úprave už zakúpiť. Nie je to však nič zložité a postupuje sa rovnako ako pri vrúbľovaní iných rastlín – zvolíte si vhodný podpník, z materského kríka odrežete asi 4 životaschopné vetvy a priložíte ich za kôru podpníka priamo v jej vrchnej časti. Všetko potom dobre stiahnite fóliou alebo štepárskou páskou.

Ako rezať cezmínu?

Cezmíny majú tendenciu neusporiadane prerastať, preto je dôležité dať kríkom tvar, a to každoročne. Rez robíme od konca marca, pokojne až do júna. Pri reze odstráňte aj odumreté vetvy. Vetvy zostrihujeme pomerne radikálne, pokojne len na dĺžku 45 centimetrov. , na ktorých sa neobjavujú listy, alebo príliš tenké vetvičky, ktoré budú za pár týždňov z kríka opäť vyčnievať.

Silné vetvy čoskoro obrazia a rastlina bude opäť pekne košatá. Pokiaľ chcete ker tvarovať podobne ako napríklad buxus, je cezmína tou pravou voľbou.

TIP: Medzi ďalšie okrasné kríky, ktoré ozdobia záhradu nielen svojimi listami, ale aj plodmi, patria napríklad hlohyne. Viac o pestovaní hlohyne šarlátovej nájdete v tomto článku.

Vajgela kvetnatá (lat. Weigela florida) patrí medzi opadavé dreviny, ktorých vetvy každoročne zdobí záplava rôznofarebných kvetov. Ker vajgélie možno dobre tvarovať, preto je vhodný nielen ako solitér do okrasnej záhrady, ale aj ako pôsobivý živý plot. Okrem farebných kvetov ponúka príjemný zážitok aj listy - tie môžu mať svetlú aj tmavú farbu, alebo byť dokonca panašované.

Podľa výberu odrody je možné pestovať vajgéliu so vzpriamenými vetvami, previsnutú, hustejšiu či redšiu. Zvončekové kvety vyrastajú na drobných postranných vetvičkách a celý ker má príjemne kompaktný vzhľad. Dorásť však môže do výšky aj dva metre a vašu záhradu bude zdobiť až 50 rokov!

Ako pestovať vajgelu

Rastlina nie je príliš náročná na pestovanie. Ide o vytrvalý a mrazuvzdorný ker, ktorý si dokáže poradiť s rôznymi podmienkami, a preto sa s vajgelou stretneme v záhradách takmer po celom svete.

Vyžaduje mierne vlhkú, výživnú a dobre priepustnú pôdu hlinitého typu. Je vhodné ju pestovať na slnečnom až polotienistom stanovisku. Ak by sme sa rozhodli pre množenie kríka, robíme tak drevitými odrezkami zasadenými priamo vonku do pôdy. Škodcovia si na kríku obvykle nepochutnávajú, rovnako tak je odolná proti chorobám.

Kvitnutie vajgélie

Kvety vajgélie sú dominantou celého kríka. Majú zvončekovitý tvar, celú škálu farieb i veľkostí. Sú pravidelného tvaru, na vetvách usporiadané jednotlivo alebo v chudobných vrcholíkoch. Obvykle vyrastajú na mladých výhonkoch, prípadne na minuloročných vetvách, ktoré nekvitli a neboli skrátené. Objavujú sa však aj na vrcholkoch zrezaných výhonkov.

Vajgela kvitne veľmi dlho, niektoré odrody od apríla až do septembra. Po celý čas lákajú do záhrady motýle, včely a ďalšie užitočné opeľovače.

Vajgela druhy

Existujú desiatky rôznych odrôd, ktoré sa od seba líšia výškou, tvarom koruny, farbou a veľkosťou kvetu alebo vzhľadom listov. Poďme si uviesť niektoré z najobľúbenejších kultivarov:

'Nana Purpurea' - pomerne nízky ker s veľmi tmavými listami a fialovo-ružovými kvetmi
'Albiflora' - vajgélia nežného vzhľadu so svetlo zelenými listami a snehobielymi kvetmi
'Red Prince' - zriedkavejšie rastúci ker so sýtočervenými kvetmi
'Variegata' - previsnutá odroda, kvety majú ružovú až svetlo fialovú farbu
'Alexandra' - jeden z najzaujímavejších kultivarov, ktorý sa vyznačuje hnedými listami, ktoré dopĺňajú ružové kvety
'Bristol Ruby' - vyšší ker s tmavými listami a sýto purpurovými kvetmi

Nádherne kvitnúce a overené odrody vajgélie  nájdete aj v našom e-shope

Vajgela strihanie

Strihanie vajgélie by sme mali vykonávať pravidelne – rastlina dobre obráža aj po radikálnejšom strihu, navyše tvarovanie vajgélie do živých plotov strihanie mladých vetvičiek priamo vyžaduje.

Ako strihať vajgelu? Väčšie "zákroky" vykonávame skoro na jar, alebo ešte lepšie po odkvitnutí. Vtedy môžeme odkvitnuté výhony skrátiť až o jednu tretinu. Ide o ideálne obdobie na výchovný rez pri kvitnúcich okrasných plotoch.

Vajgelia na kmienku

Pestovanie kríkov rôznych druhov na kmienku je veľkým hitom – v záhrade vyzerajú skvele a upravene. Navyše poskytuje dostatok priestoru pri zemi pre ďalšie rastliny. Tiež vajgéliu možno týmto spôsobom pestovať. Docieliť to môžeme buď pravidelným tvarovaním mladého kríka alebo vrúbľovaním.

Ak sa rozhodnete pre tvarovanie, v prvých 2 až 3 rokoch ponechajte iba jeden najsilnejší výhonok rastúci vzpriamene a zvyšok vždy odstráňte. Keď má výhonok viac ako meter, necháme narásť korunu. Nezabudnite pravidelne a dôkladne odstraňovať obrasť na kmienku.

TIP: Milujete rozkvitnutú záhradu, ktorá hrá všetkými farbami, ale starostlivosť o letničky vás príliš neláka? Stavte na kvitnúce okrasné dreviny, v článku sa dozviete niečo viac o ich výbere a pestovaní.

Pajazmín (Philadelphus), poznáme tiež ako jazmín nepravý či jazmín voňavý. Sú to opadavé či vždyzelené kríky dorastajúce do výšky až 4 metre. Tento rod zahŕňa približne 70 rôznych druhov, pričom medzi tie najobľúbenejšie medzi pestovateľmi patrí pajazmín vencový. V záhrade ich možno pestovať ako solitéry aj voňavé živé ploty. Ide o menej náročné rastliny, s ktorými si poradia aj začínajúci pestovatelia.

Pajazmín alebo nepravý jazmín

Nepravé jazmíny sú najčastejšie pestované ako okrasné kríky v záhradách a parkoch. Pôvod majú pravdepodobne v Ázii, dnes sú však hojne rozšírené aj po severnej Amerike. V Európe sa najčastejšie stretneme s pajazmínom vencovým.

Listy pajazmínu sú jednoduché a môžu buď opadávať, alebo na rastline zostávať aj v období vegetačného pokoja (to závisí od konkrétneho druhu). Vetvy nesúce listy rastú vzpriamene, prípadne sú previsnuté. Jednoduché snehobiele kvety intenzívne voňajú, najmä v teplom počasí. Čo sa týka výšky, tá môže byť rôzna. Niektoré druhy dorastajú do 100 centimetrov, iné až do štyroch metrov.

Pestovanie pajazmínu

Stanovište
Rastlina si poradí aj s tieňom, avšak výsadba na slnečné stanovište so sebou nesie viac kvetov, ktoré voňajú ešte intenzívnejšie a prilákajú do záhrady mnoho opeľovačov. Plané druhy si vystačia s akýmkoľvek typom substrátu, šľachteným kultivarom radšej doprajte kyprú a dobre priepustnú pôdu.

Výsadba nepravého jazmínu
Pajazmín môžeme vysádzať na jeseň aj na jar. Dôležité je nevystavovať mladú rastlinu ihneď po výsadbe mrazom. Ideálne je okolo kríka rozptýliť vrstvu mulčovacej kôry alebo čečiny, aby boli korene dobre chránené.

Zálievka a hnojenie
Ihneď po výsadbe je dôležité ker riadne zaliať. Pravidelnú zálievku potom pajazmín vyžaduje, pokiaľ riadne nezakorení. Potom už doprajeme mladej rastline vlahu len pri veľmi suchých obdobiach, vyrastený ker si už s vodou vie hospodáriť sám.

S hnojením si v tomto prípade hlavu príliš nelámeme. Kry nie sú náročné na substrát ani na živiny. Šľachtené odrody ale iste poteší vrstva kompostu na dne jamy pri výsadbe, prípadne nejaké organické hnojivo v zálievke.

Kvety pajazmínu
Tieto kríky sa pestujú najmä pre svoje biele, sladko voňajúce kvety. Ich vôňa je taká intenzívna, že ju cítiť aj niekoľko metrov od vysadenej rastliny. Silnejšie voňajúce odrody sa neodporúča vysádzať k oknám, ktoré často otvárate alebo hneď vedľa záhradného posedenia. Pri nákupe si dajte pozor, aby ste siahli po správnom druhu, niektoré totiž takmer vôbec necítiť.

Vzhľad kvetu sa líši od konkrétneho druhu. Niektoré sú jednoduché, iné poloplné. Farba je vždy biela - môže mať však rôzne odtiene, od snehobielej až po krémovú. Jednotlivé kvety sú usporiadané v bohatých hroznovitých kvetenstvách.

Rez pajazmínu
Pri pajazmíne sa odporúča nevykonávať pravidelný radikálny rez. Zrezávame iba vrchnú časť výhonov, a to hneď potom, čo začnú odkvitať. Raz za tri roky môžeme ker zbaviť najstarších výhonov, ktoré už netvoria kvety. Tým zaistíme bohaté kvitnutie aj v ďalších rokoch.

Niektoré odrody, napríklad 'Cochleatus', však možno strihať podľa potreby, čo je žiaduce pri výsadbe do živých plotov.

Druhy a kultivary pajazmínu

Druhov nepravého jazmínu je viac ako 70, preto si uvedieme iba tie najbežnejšie v našich záhradách.

Pajazmín vencový (Philadelphus coronarius) - najčastejšie pestovaný druh v Európe, niekedy aj voľne rastúci. Dosahuje výšku až 300 centimetrov, má biele, silne voňajúce kvety. Rozrastá sa do šírky, teda sa pestuje skôr ako solitér.

Pajazmín Lemoinov (Philadelphus x lemoinei) - jedná sa o nižšiu odrodu dorastajúcu do výšky 70-150 centimetrov. Kvety sú jednoduché, sladko voňajúce.

Pajazmín mnohokvetý (Philadelphus x polyanthus) - tento druh vznikol krížením pajazmínu Lemoinova s pajazmínom význačným. Je veľmi obľúbený medzi pestovateľmi aj šľachtiteľmi.

Môžme spomenúť ešte tieto kultivary:

(Philadelphus x purpureo-maculatus) - kvety tohto druhu sú po okrajoch okvetných lístkov zaujímavo tvarované a ich stred má purpurovú farbu. Kríky sú opadavé, 80-150 centimetrov vysoké.

Pajazmín nevoňavý (Philadelphus inodorus) - tento druh sa od väčšiny ostatných odlišuje tým, že veľké, štvorpočetné kvety takmer vôbec nevoňajú. Z tohto dôvodu sa toľko nepestuje.

(Philadelphus purpurascens) - voňavé kvety majú červenkastý kalich. Ker sa dorastá až 4 metrov. Ide o odolný druh, ktorý voľne rastie najmä v Ázii. U nás sa pestuje iba v záhradách.

V našom eshope nájdete  najčastejšie pestovaný pajazmín vencový, vyberte si z ponuky

Živý plot z pajazmínu

Z nepravého jazmínu je možné tvoriť krásne a voňavé živé ploty. Kríky rastú rýchlo, takže bohatý plot, ktorý ochráni váš pozemok pred zrakmi zvedavých okoloidúcich aj pred hlukom a znečistením z ulice, vyrastie doslova za pár mesiacov. Vhodné je vyberať zo vždyzelených druhov, ktoré poskytnú súkromie aj v zimnom období.

Nedá sa však očakávať precízne strihaný plot v úhľadnom tvare. Živé ploty z pajazmínu budú romanticky „rozviate“, pretože prílišné strihanie by minimalizovalo kvitnutie. Existujú však odrody, ktoré je možné strihať podľa potreby, prípadne je možné využiť nevoňavé varianty, pri ktorých nebudete absenciu kvetov toľko ľutovať.

TIP: Ak by ste radi doplnili živý plot z pajazmínu ďalším krásne kvitnúcim kríkom, vyskúšajte napríklad kalinu. Viac o pestovaní kaliny sa dozvite v  našom článku.

Rod nátržník zahŕňa viac ako 500 rôznych druhov. Niektoré rastú voľne v prírode, iné záhradníci s obľubou pestujú vo svojich záhradách. V druhom prípade hovoríme hlavne o krovitých druhoch a exotických nátržníkoch, ktoré sa vyznačujú farebnými kvetmi a zaujímavým výzorom celej rastliny.

Nátržník pestovanie

Kríky sú nenáročné na pestovanie, mrazuvzdorné a vhodné na dozdobenie každej záhrady. Pestovať ich možno ako solitéry, súčasti záhonov s kríkmi alebo ako nižšie živé ploty rozdeľujúce pozemok na viac častí.

Stanovište

Nátržníky nie sú na stanovište náročné. Prospieva im umiestnenie na plnom slnku, zvládnu však aj tienisté kúty záhrady. Pokiaľ budeme pestovať odrody so sýto farebnými kvetmi v červených, oranžových a ružových odtieňoch, volíme skôr polotieň, pretože na priamom slnku majú farby kvetov tendenciu blednúť.

Rastlina preferuje dobre vyživenú a dostatočne priepustnú pôdu, ale ak chcete ker vysadiť do blízkosti skalky, určite sa ujme aj tu. Ideálne je kyslejšie až neutrálne pH, avšak aj v zásaditých pôdach si vedie dobre.

Nároky na starostlivosť

Zálievka by mala byť intenzívna a pravidelná, rastlina však neznáša premokrenie. Naopak zvláda dobre sucho, preto početnosť zalievania prispôsobíme týmto nárokom aj aktuálnemu počasiu a teplotám. Nátržník kvitne od júna až do septembra a v tomto období by mala mať rastlina dostatok vlahy. Na jeseň, po opadaní listov, môžeme zálievku znížiť na minimum.

Niektoré druhy nátržníka možno pestovať aj v nádobách. V tomto prípade volíme dostatočne veľký kvetináč, ktorý vysypeme záhradníckym substrátom obohateným o kompost či iné hnojivo. Na dno kvetináča môžeme umiestniť drenážnu vrstvu, aby mohla prebytočná voda bez problémov odtekať.

Výsadba

Sadenice nátržníka vysádzame priamo do záhona začiatkom jari alebo na jeseň. Ak tak urobíme v jesenných mesiacoch, mali by sme mladú rastlinu chrániť pred mrazmi. K tomu je možné využiť mulčovaciu kôru a čečinu, prípadne netkanú textíliu.

Škodcovia a choroby

Nátržník sa vyznačuje vysokou odolnosťou proti škodcom a chorobám. Poškodenia vznikajú najmä nevhodnou starostlivosťou – listy môžu žltnúť a korene uhnívať, ak stojí ker v podmáčanej hline.

Vyberte si z ponuky zaujímavých kultivarov nátržníkov aj do vašej záhrady

Nátržník druhy

Nemôžeme tu uviesť všetky a predstavíme si iba tie, ktoré nájdeme v slovenskej prírode či záhradách najčastejšie.

Nátržník krovitý (Potentilla fruticosa)

jedná sa o približne meter vysoký ker, ktorý na Slovensku nie je pôvodný. Medzi šľachtiteľmi je nátržník krovitý veľmi obľúbený, preto sú k dostaniu rôzne kultivary, ktoré sa od seba líšia farbou kvetov i listov.

Nátržník jarný (Potentilla tabernaemontani)

aj tento druh je často vysádzaný v záhradách v podobe šľachtených odrôd, nájdeme ho však aj vo voľnej prírode ako voľne rastúci nátržník so žltými päťpočetnými kvetmi.

Nátržník husí (Potentilla anserina)

je považovaný za burinu. Rastie pri zemi, plazí sa a vytvára husté porasty. Na Slovensku je vo voľnej prírode bežný a stretneme sa s ním prakticky kdekoľvek. Kvety sú žlté.

Nátržník biely (Potentilla alba)

ako už druhový názov napovedá, má tento nátržník, na rozdiel od iných voľne rastúcich druhov, biele kvety. U nás patrí medzi ohrozené druhy. Stretnúť sa s ním môžeme v dubových hájoch a na slnečných lúkach.

Nátržník bahenný (Potentilla palustris)

jedná sa o vytrvalú bylinu, ktorá vyhľadáva veľmi vlhké prostredie – nájdeme ju okolo vodných plôch, na rašeliniskách a rumoviskách. Kvety sú tmavo červené.

Nátržník vzpriamený (Potentilla erecta)

tento druh sa vyskytuje snáď na všetkých typoch stanovíšť, od rašelinísk v nížinách až po skalnaté prostredie hôr. Kvety sú žlté, dlhé a tenké stonky nesú sediace päťpočetné listy.

Nátržník piesočný (Potentilla arenaria)

typickým stanovišťom tohto druhu sú suché a piesočnaté miesta. Nájdeme ho teda pri poľných cestách, v lesostepiach, na piesočných či skalnatých svahoch. Kvety sú žlté, listy dlanite delené.

Nátržník plazivý (Potentilla reptans)

tento druh je asi najbežnejší u nás. Rastie prakticky všade však najhustejšie porasty vytvárajú na vlhkých miestach ako sú okraje rybníkov, riek a lesov. Vyhľadáva však aj miesta ovplyvnené ľudskou činnosťou.

Nátržník krovitý rez

Čo sa týka rezu, tu sa názory mierne rozchádzajú. Zatiaľ čo niektorí pestovatelia zastávajú pre zachovanie bohatého kvitnutia rázny zmladzovací rez, iní odporúčajú ker len mierne zastrihovať. Pravdou je, že nie každý druh či odroda radikálny rez zvládnu. Asi najlepším variantom je mierny rez skoro na jar. V tomto čase zostrihneme všetky vetvy približne o pätinu dĺžky. Vďaka tomu sa konce stoniek mierne rozvetvia a je zaistené nielen bohaté kvitnutie, ale aj kompaktný tvar kríka. Pokiaľ sa rozhodnete pre radikálnejší rez, posuniete kvitnutie až o mesiac.
 
TIP: V našom ďalšom článku vám poradíme ak práve hľadáte originálne druhy pre nízke živé ploty aj do kríkových záhonov, vyberajte z menej známych ozdobných kríkov.

Dráč (Berberis) je opadavý ale aj vždyzelený krík, ktorý je veľmi obľúbený nielen u záhradkárov, ale aj ako okrasná zeleň v parkoch a mestských zástavbách. Tento rod zahŕňa až päť stoviek rôznych druhov, pričom takmer všetky sa vyznačujú prítomnosťou tŕňov či tŕnitých okrajov listov. Sfarbenie listov môže byť rôzne – opadavé formy majú listy zelené a na jeseň sa vyfarbujú do pestrej škály odtieňov. Vždyzelené druhy môžu mať listy zo spodnej strany bielej alebo striebornej, čím celý ker získava na atraktivite.

Ako pestovať dráč

Dobre sa mu darí v miernom až subtropickom podnebí. Preto sa s ním stretneme najmä v Európe, Ázii a Severnej Amerike. Dráč nie je vôbec náročný na pestovanie. Kríky s prehľadom prežijú prakticky v akomkoľvek type pôdy. Čo sa týka svetelných podmienok, dráče s farebnými alebo sýto zelenými listami preferujú slnko, žltolisté varianty vyžadujú skôr polotieň, pretože na slnku strácajú farbu.

Rastlina je plne mrazuvzdorná, na zimu teda nie sú potrebné žiadne špeciálne opatrenia. Kríky môžeme vysádzať na mnoho spôsobov – menšie druhy sa hodia do skaliek, stredné a väčšie sú ideálne na vytvorenie okrasných živých plotov. Dráč je možné pestovať aj ako solitér alebo v kríkových záhonoch.

Kedy strihať dráč

Pred výsadbou by sme mali vedieť, ako dráč strihať. Rez u tejto rastliny nie je vyložene nutný. Rastie veľmi pomaly a obvykle si udržuje svoju výšku a kompaktnosť. Pri tvarovaní je ale nutné postupovať obozretne kvôli tŕňom. Na údržbu si teda vezmite pevné záhradnícke rukavice, ktoré sa hodia aj na manipuláciu s toxickými druhmi.

Strih dráča si naplánujte na koniec leta až začiatok jari. V tomto období rastlina najrýchlejšie rastie a dobre zacelí rany vzniknuté rezom.

Dráč ako živý plot

Živý plot z dráča je skvelou voľbou. Môžete použiť rôzne druhy a vytvoriť pestrofarebný pás, ktorý váš pozemok ochráni nielen pred zvedavými pohľadmi okoloidúcich, ale aj pred smogom a znečistením z ulice. Ďalšou výhodou živého plotu z dráča je, že vyzerá dobre počas všetkých ročných období. Je len na vás, či zvolíte variant opadavý, ktorého kríky budú v zime zdobiť iba zvyšné bobule, alebo poloopadavú a stálezelenú odrodu.

Rez je pri živom plote trochu odlišný. Vykonávame ho totiž dvakrát až trikrát do roka – začíname koncom jari, kedy odstraňujeme všetky prerastajúce výhonky a listy. Ďalší rez môžeme vykonávať po odkvitnutí a ten posledný nechávame na koniec augusta až začiatok septembra.

Dráč druhy

Rod dráč zahŕňa takmer 500 konkrétnych druhov, preto nie je možné ich tu všetky uviesť. Medzi tie najobľúbenejšie nielen v slovenských záhradách môžeme zaradiť napríklad nasledujúce druhy.

Opadavé druhy

Dráč Thunbergov (Berberis thunbergii) – tento druh má najčastejšie tmavo červené listy aj plody. Existuje mnoho odrôd a kultivarov, ktoré sa od seba líšia najmä veľkosťou, ale aj odtieňom listov.
Dráč obyčajný (Berberis vulgaris) – vyskytuje sa bežne v európskej prírode, jeho plody sú jedlé.
Dráč ottawský (Berberis ottawensis purpurea) – druh so sýtopurpurovými listami

Neopadavé druhy

Dráč krušpánolistý (Berberis buxifolia) – tento druh má nápadné žlté kvety a drobné vajcovité listy rôznych odtieňov.
Dráč Darwinov (Berberis darwinii) – má lesklé zelené listy, žlté kvety a purpurové plody
Dráč úzkolistý (Berberis stenophylla) – využíva sa ako pôdokryvna rastlina. Je nízky, má úzke zelené listy, kvitne žltými kvetmi.

Radi by ste si dráč vysadili aj do svojej záhrady? Vyberte si niektorý z obľúbených druhov dráča v našom e-shope

Dráč plody

Plody dráča môžu aj nemusia byť jedovaté. Zatiaľ čo niektoré druhy sú toxické, a to vrátane listov a prakticky celej rastliny, u ďalších druhov (napríklad u dráča obyčajného) sú plody jedlé a využívajú sa v kuchyni aj liečiteľstve. Plod dráča obyčajného je sýtočervený, okrúhly až mierne podlhovastý. Má trpkú chuť a obsahuje veľké množstvo vitamínu C a K, kyseliny vínnej, jablčnej a citrónovej, ktoré sú cenenými antioxidantmi.

Plody sa sušia – sušené bobule dráča pripomínajú brusnice. Pripraviť z nich možno aj džemy a iné zavareniny, prípadne ovocné šťavy a sirupy. V Iráne, kde je táto plodina hojne využívaná, sa bobule pridávajú k jahňaciemu mäsu alebo sa primiešavajú do príloh.

S konzumáciou plodov by sa to však nemalo preháňať, pretože obsahujú určité množstvo toxického berberínu. Odporúčaná dávka je asi dve polievkové lyžice bobúľ pre dospelého človeka.
 
TIP: Dráč môžete zakomponovať aj do živého plotu. Prečítajte si článok ako vytvoriť krásne kvitnúci živý plot, ktorý bude ozdobou vášho pozemku.

Hlohyňa sa radí medzi vždyzelené vytrvalé kríky, ktoré v záhrade pôsobia veľmi esteticky v sezóne aj po nej. Na jar sa na kríku objavujú bohaté kvetenstvá, od konca leta až do jesene sa na vetvách červenajú drobné okrúhle plody, v zime je ker ozdobný zaujímavým listom. ak si chcete hlohyňu šarlátovú v záhrade vysadiť aj vy, v našom článku sa dočítate ako na to.

Hlohyňa šarlátová patrí medzi okrasné rastliny. Ide o neopadavý ker, ktorý má svoj pôvod v Ázii a na juhu Európy. V slovenskej prírode nie je pôvodný, avšak tento druh hlohyne u nás pomerne rýchlo udomácnil a v poslednej dobe ju môžeme nájsť aj ako voľne rastúci v našej prírode.

Krík obvykle dosahuje výšku až dva metre. Vetvy pokrývajú modifikované tŕne a kopijovité až eliptické listy drobnejších rozmerov, ktoré na zimu neopadávajú. Hlohyne sa často vysádzajú do živých plotov, okolo múrikov i len tak do priestoru, kde sa ich vetvy môžu rozpínať do šírky.

Odrody hlohyne

- ‚Orange Glow' – odolný variant so sýto oranžovými žiarivými plodmi.

- ‚Red Column' – hlohyňa, pre ktorú je typická sýta červená farba okrúhlych malvičiek.

- ‚Harleqiun' – tento kultivar možno spoznať podľa zelenobielych panašovaných listov s nádychom ružovej.

- ‚Soleil D'Or' – pre túto odrodu sú typické žlto sfarbené plody.

- ‚Saphyr Jaune' – má svetlejšie žlté, drobné plody.

- ‚Orange Charmer' – bohato kvitne, plody sýto oranžové.

- ‚Mohave' – odroda s krásne červeno vyfarbenými plodmi.

- ‚Fire Light' – malvice sú oranžové, vrcholky listov tejto odrody majú červenkastú farbu.

Ďalšie odrody vhodné na pestovanie v našich klimatických podmienkach sú: ‚Ebben', ‚Kasan', ‚Pauciflora' či ‚Telstar'.

Pestovanie hlohyne

Doba výsadby

Kontajnerové druhy hlohyne šarlátovej vysádzame najčastejšie na jar alebo v jesenných mesiacoch, ale možno ich bez problémov vsádzať počas celého vegetačného obdobia.

Stanovište

Slnko, polotieň; pri plnom tieni menej kvitne. Kríky vysádzame minimálne pol metra od seba a od ďalších prekážok, aby sa mohli primerane rozpínať do priestoru.

Nároky na pôdu

Bežný záhradný substrát, dáva prednosť zásaditejším vápenatým pôdam.

Závlaha

Dobre znáša sucho, dlhodobo vyžaduje polosuché stanovište. Novovysadené kríky zalievame pravidelne, už vyrastené silné rastliny potom obvykle nezalievame, vystačia si so zrážkami.

Hlohyňa strihanie

Rez vykonávame koncom zimy až začiatkom jari. Pri skracovaní by nemalo mrznúť. Rez nesmie byť príliš radikálny – vetvy nikdy neskracujeme o viac ako jednu tretinu.

Odolnosť

Veľmi odolná rastlina, nenáročná na pestovanie, plne mrazuvzdorná.

Množenie: hlohyňa sa množí pomocou odrezkov. Čo sa týka hnojenia, rastlina nie je na živiny náročná, raz za čas je možné použiť napríklad kompost. Pri prehnojení nijako nezvýšime okrasnú hodnotu kríka, naopak mu môžeme uškodiť.

Našu aktuálnu ponuku hlohyne šarlátovej si môžete pozrieť priamo v eshope

Kvety hlohyne

Kvety sa na kríkoch objavujú od mája do júna. Rastú vo veľmi bohatých kvetenstvách, ktoré tvoria mnohoramenné chocholíky. Jednotlivé kvety sú drobné, päťpočetné a pravidelné. Farba kvetov je obvykle biela, o niektorých odrôd môže byť aj mierne ružovkastá.

Hlohyňa jedlé plody

Po odkvitnutí sa na okolíkoch začnú objavovať plody. Tie vyzerajú ako bobule, jedná sa však o drobné malvice. Plody majú žltú, oranžovú, alebo červenú farbu. Na vetvách sa malvičky držia až do zimy, pričom nestrácajú svoju farbu. Obvykle slúžia ako potrava pre vtáky a majú estetickú funkciu v záhrade. Hlohyňa šarlátová má plody mierne jedovaté – kvôli možnej zámene s hlohom, ktorého plody sú jedlé, je dôležité to mať na pamäti.

Prezimovanie hlohyne

Hlohyňa šarlátová je rastlina, ktorá je plne mrazuvzdorná a bez problémov zvláda aj teploty dlhodobo bod bodom mrazu, bez úhony vydrží aj –27 °C.

Dospelé urastené kríky teda nie je potrebné na zimu nijako pripravovať. Mladé, čerstvo vysadené kríky je vhodné pred mrazíkmi chrániť napríklad netkanou textíliou. Na konci zimy, keď sa už ortuť teplomera šplhá nad nulu, pristúpime k odstráneniu vetiev a častí rastliny, ktoré boli poškodené mrazom a snehom.

Choroby a škodcovia hlohyne

Čo sa týka chorôb a škodcov, hlohyňa obvykle nemá problémy ani s jedným. Jedná sa o pomerne húževnatú a odolnú rastlinu, ktorá nie je náchylná na poškodenie patogénmi ani inými vonkajšími vplyvmi.

Využitie hlohyne

Využitie hlohyne šarlátovej je pomerne jednostranné. Ide totiž o čisto okrasnú rastlinu, ktorej plody nie sú jedlé a nespracováva sa ani žiadna ďalšia časť kríka.

Najčastejšie sú hlohyne vysádzané do živých plotov, ktoré sú vďaka pravidelnému kvitnutiu a žiarivým nápadným plodom oveľa pútavejšie. Krík navyše rastie veľmi husto, a tak taký živý plot poskytne aj dostatok súkromia alebo zachytí nečistoty z okolia.

V parkoch, v mestách, ale aj v záhradách bývajú hlohyne vysadené aj ako solitéry. V tomto prípade je nutné ker držať čo najďalej od ďalších rastlín alebo napríklad od plotu. Okolo urastenejšieho kríka ale možno vysadiť nižšie či ľahko tvarovateľné kríky, ako je napríklad bršlen, poprípade okrasné trávy. V okolí kríka je vhodné rozmiestniť mulčovaciu kôru, ktorá len podčiarkne vzhľad celého zátišia, ktorý nebude narušovaný nežiaducou burinou.

TIP: Kto by nechcel aby okrasné kríky v záhrade vydržali aj zimné mrazy! Prečítajte si ktoré kvitnúce mrazuvzdorné kríky skrášlia vašu záhradu aj v zime.

Vavrínovec (Prunus laurocerasus) patrí medzi architektonicky hodnotné vždyzelené dreviny. V zime neopadáva, veľmi dobre regeneruje po mrazoch a reze, rýchlo rastie. V krátkej dobe docielite zaujímavú zelenú stenu.

Obklopte sa zeleňou a ako druh určite zvoľte stálozelené dreviny samostatne alebo v kombinácii s inými neopadavými drevinami alebo dokonca s kvitnúcimi drevinami. Kvitne bielymi kvetmi na jar.

Najviac dekoratívne sú však lesklé, svetlé alebo tmavozelené listy s voskovým vzhľadom. Tvorí aj červeno-čierne plody, ktoré sú nejedlé. Jedovaté sú listy a samotné semená, preto je dôležité zvážiť pestovanie v blízkostí detí.

Dosahuje výšku od 1m po 4 m, v závislosti na kultivar. V našich podmienkach je mrazuvzdorný, pri nižších teplotách ako je -21 stupňov však môžu koncové konáriky namrznúť, ale po reze na jar veľmi dobre regeneruje.

Vavrínovec druhy

Je niekoľko kultivarov, ktoré sa okrem výšky líšia aj veľkosťou listov či farbou olistenia.

Prunus laurocerasus ´Caucasica´

-          najčastejšie pestovaný

-          výška 3-4 m

-          mrazuvzdorný do -27 stupňov

-          úzke listy zelenej farby

Prunus laurocerasus ´Etna´

-          pre nízke živé ploty

-          výška do 2 m

-          sfarbenie mladých výhonkov do medenej farby

-          mrazuvzdorný do -27 stupňov

Prunus laurocerasus ´Rotundifolia´

-          veľké okrúhle listy tmavozelené

-          výška cca 3 m, šírka 1,5 m

-          mrazuvzdorný do -21 stupňov

Prunus laurocerasus ´Novita´

-          rýchlorastúci vavrínovec

-          výška 3-5 m, šírka 2 m

-          mrazuvzdorný do -30 stupňov

-          podobnosť s Rotundifolia

Prunus laurocerasus ´Otto Luyken´

-          kompaktný nižší kultivar

-          výška 1,2 – 2 m

-          vhodný pre nižšie živé steny

-          úzke listy

-          mrazuvzdorný do -24 stupňov

Prunus laurocerasus ´Mano´

-          sýtozelená farba listov

-          výška do 2 m

-          okrúhle lesklé listy

-          mrazuvzdorný do -23 stupňov

Prunus laurocerasus ´Kleopatra´

-          lesklé, svetlozelené listy

-          výhonky v mladosti medené

-          výška do 2 m max.

-          mrazuvzdorný do -21 stupňov

Prunus laurocerasus ´Zabeliana´

-          výška max 1,3 m

-          vhodný pre nízke steny a pôdopokrývanie

-          vyniká skôr šírkou 2,5 m

-          úzke listy

-          mrazuvzdorný do -24 stupňov

Vyberte si odrody vavrínovca z ponuky nášho eshopu

Vavrínovec sadenie

Vavrínovec sa môže vysádzať kontajnerovaný počas celého roka okrem trvalo zamrznutej pôdy. VK – voľnokorenné druhy alebo s koreňovým balom sa sadia obyčajne skoro na jar marec – apríl alebo október – november.

Sadí sa do vopred pripravených jám ako solitérne druhy samostatne alebo do skupín. Často sa však vysádza ako živý plot. Rozostupy od 0,50 – 0,80 cm.

V ílovitej pôde zvoľte drenáž z piesku alebo štrku. Obľubuje polotieň. Krátkodobo zvládne aj slnko ale nie celodenný úpek. Slnko škodí najmä listom, sú bledé, vytiahnuté a spálené.

Ako strihať vavrínovec

Po výsadbe už nepotrebuje okrem zálievky a hnojenia nič špeciálne, okrem strihania. Hlavný rez sa vykonáva vždy na jar. Resp. skorá jar – obdobie vegetačného pokoja, kedy už nehrozia žiadne mrazy.

Počas roka je potrebné len odstraňovať estetické vady alebo nevhodne rastúce konáre. Ak je hnojený viac, viac aj rastie a je dosť možné, že ho musíte ostrihať aj koncom leta. Tiež záleží, či chcete kvitnúci voľne rastúci živý plot alebo prísne strihaný úzky plot či stenu.

Odobraté odrezky sa dajú zakoreniť. Zakoreňujú v perlite alebo vo vlhkom substráte za 3-4 týždne. Počas zakoreňovania môžu prísť o listy.

Vavrínovec v kvetináči

Vavrínovec môžete pestovať aj v kvetináči na terase a balkóne. Vynikne z nej aj celoročná stena v nádobách. Nádoby by mali byť dostatočne veľké, keramické, betónové alebo keramické.

Dreviny udržiavajte v kompaktnom tvare pravidelným rezom. Uprednostnia polotieň pred celodenným slnkom. Ak je slnka viac, doprajte im dostatok vlahy a mierne tienenie v lete. Na dne kvetináča by mala byť drenáž, kvetináče vyberte dôkladne.  Dreviny sú stálozelené, preto je nutné ich zalievať počas zimy a dní keď nemrzne.

Vavrínovec hnojenie

Správnym hnojením podporíte rýchlosť rastu, primeranú výživu ku koreňom a vitalitu. Miera hnojenia však ovplyvňuje aj farbu listov. Prehnojenie sa prejavuje zmenou farby listov. Korene nevedia spracovať nadbytok hnojenia a rastliny sú naopak citlivejšie aj náchylnejšie na choroby a škodcov.

Hnojenie sa odporúča na začiatku vegetácie hnojivo štart, prípadne s vyšším obsahom dusíka, a na jeseň s vyšším obsahom draslíka pre vyzrievanie pletív. Horká soľ je tiež vhodná pre správnu farbu a ochranu voči chorobám a škodcom.

Vavrínovec na kmienku

Okrem krovitých foriem sa dá pestovať aj na kmienku. Rovnako na záhrade ako aj v kvetináči. Nie je tu žiadny rozdiel v pestovaní. Korunka však musí byť vypestovaná na silnom základe. Preto odporúčame ukotvenie kolíkom a uviazanie. Korunku treba pravidelne strihať a tvarovať.

TIP: Vedeli ste, že vavrínovec a vavrín nie je tá istá rastlina? O jedlom vavríne sa dočítate v našom článku o pestovaní bobkového listu.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Počas zimy a v predjarí záhrada pôsobí šedivo a nezáživne. Sú tam len holé vetvy, pár ihličnanov, zviazané okrasné trávy a neostrihané súkvetia trvaliek. Kým sa začnú zelenať vetvičky listnatých drevín, je možné, aby ich predbehli aj kvety.

Musíte však vyberať druhy, ktoré sú charakteristické skorým jarným kvitnutím, ešte pred vývinom listov. Takýmto spôsobom môžete osviežiť záhradu a obohatiť ju o iný pohľad.

Okrem toho veľa urobia aj skoré jarné cibuľoviny, ktoré ako podrast vykvitajú už od februára. Viac sa dozviete v článku o prvých jarných kvetoch.

Medzi atraktívne farby skorej jari patrí žltá, červená, ružová a biela a medzi zaujímavé jarné dreviny patria: hamamel (Hamamelis japonica), jazmín nahokvetý (Jasminum nudiflorum), lykovec (Daphne mezerum), kéria japonská (Kerria japonica), dulovec japonský (Chaenomeles japonica), zlatovka prostredná (Forsythia x intermedia), judášovec strukový (Cercis siliquastrum).

Pred samotným olistením kvitne lieska, jelša, vŕba biela, purpurová, vŕba rakytová previslá (Salix caprea pendula), magnólia (Magnolia) i mandľa (Prunus tenella).

Inšpirovať sa môžete aj našou ponukou kríkov, ktoré kvitnú v zime alebo skoro na jar

Mnohé z vymenovaných druhov je možné pestovať aj v nádobách na terase a balkóne. Vysádzať ich môžete priamo na jar. Nezabudnite ich pravidelne zalievať a prihnojovať. V nádobe substrát rýchlo presychá. V zimnom období treba dreviny obaliť a prisunúť aspoň k stene, múru, aby boli ochránené priamo pred vetrom a mrazom.  

Medzi prvými magnóliami rozkvitá už v marci magnolia hviezdokvetá (Magnolia stellata). Pokiaľ ju chcete pestovať, doprajte jej samostatnú plochu, nakoľko neznáša konkurenčné rastliny v oblasti koreňov ani okopávanie. Má plytké korene. Vyžaduje slnko až polotieň, výživné kyslejšie pôdy a keďže pomalšie rastie, je vhodná do menších záhrad alebo aj do nádob.

TIP: Ak chcete mať istou, že vysadené kríky prežijú zimu, prečítajte si článok o mrazuvzdorných kvitnúcich kríkoch.

Rod zahŕňa asi 75 druhov. Patria do rovnakej skupiny ako rododendrony ale sú menej zastúpené. O to však viac kvitnú. Druhy môžu byť stálozelené aj opadavé.

Azalky kvitnú väčšinou na červeno, ružovo a bielo. Kvitnú väčšinou na jar a preto sú veľmi podstatné pre záhonové kompozície. Často si ich mýlia a hoci majú radi rovnaké podmienky, je medzi nimi aj rozdiel.

Azalky a rododendrony rozdiel

Hlavne si všímajte listy. Rododendrony majú listy veľké, tmavozelené, až namodralé, z druhej strany hnedé a kožovité, zatiaľ čo azalka má listy drobnejšie, zelené a s jemnými chĺpkami na povrchu.

Kvety azalky sú na drevine usporiadané jednotlivo, zatiaľ čo rododendron ich má usporiadané v klastroch.  Rododendrony majú širšiu škálu farieb než azalky.

Prečítajte si aj článok o pestovaní rododendrónov.

Najznámejší druh je Azalea japonica a jej kríženci.

Pestujú sa obyčajne vonku na záhone, chránenom stanovišti v kyslej pôde – rašeline. Milujú slnko, kumulované teplo od múra a steny, chránenú polohu pred vetrom a mrazmi, ale nie celodenný úpek. Najlepšie je mozaikový tieň, nie plný tieň. V spoločenstve iných stálozelených druhov a ihličnanov vytvorí dokonalú kulisu najmä počas kvitnutia. Dobre sa pestujú v krovitej podobe.

Pôda môže byť aj piesočnatá, doplnená o kompost a rašelinu. Nevhodná je pre výsadbu trvalo podmáčaných pôd, do ílu a nevýživných pôd, skál.

Vysádzajú sa na jar alebo na začiatku jesene, do vopred pripravených jám. Treba počítať s jej prirodzenou šírkou podľa kultivaru. Majú radi aj mulčovanie kôrou, štiepkou, ihličím. Nepoužívajte štrk a kamene, ktoré sa často v lete prehrievajú. 

Zálievka by mala byť po výsadbe hojná. Ak sa jedná o stálozelený druh, je nutné zalievať aj v zime, počas obdobia, keď nemrzne. Najčastejšou príčinou vyhynutie je práve vyschnutie, nie vymrznutie.

Azalky patria medzi jedovaté rastliny, nekonzumujú sa a pri práci s nimi by ste mali používať ochranné rukavice.

Hnojenie nie je nutné, ak ich pravidelne nanovo mulčujete kompostom, rašelinou, ihličím. Hnojenie s hnojivami s vyšším obsahom dusíka, je skôr nevhodné, lebo sa potom tvoria len listy a farebne sa tiež dokážu zmeniť od dávky hnojenia. Skôr sa sústreďte na vyšší obsah fosforu a draslíka., čo je vhodné pre tvorbu kvetov a vyzrievanie pletív.

Stromčekové azalky

Okrem klasických krovitých nízkych druhov si azalku môžete vypestovať alebo aj zakúpiť aj na kmienku v podobe stromčeka. Mnohé sú obľúbené aj medzi priaznivcami bonsajov. Dokonca existujú druhy, ktoré sú určené pre bytové podmienky Azalea indica, patrí medzi obľúbené izbové rastliny. V obchodných reťazcoch často vidíte práve názov stromčeková azalka, no nikto nevie, či sa jedná o drevinu na kmienku, ktorá prežije u nás zimu alebo je to izbová rastlina.

Ak túžite pestovať túto bohato kvitnúcu drevinu, prezrite si náš aktuálny sortiment azaliek

Dôležitý je latinský názov. Ak sa jedná o Azalea japonica, tá hoci je na kmienku, či krovitá v našich podmienkach bežne zimu prežije, zamulčovaná. Ak sa jedná o Azalea indica, je to izbová rastlina, mrazy vonku neprežije. Nenechajte sa oklamať.

Azalky kvitnutie

Azalky kvitnú na jar. Ker je doslova obsypaný jednotlivými kvetmi v červenej, ružovej a bielej farby. Pokiaľ vidíte aj inú farbu, nie je to azalka ale rododendron s ktorým je často zamieňaná.

Nekvitne Vám azalka?

Skúste skontrolovať nasledovné podmienky: slnko až polotieň, riedky mozaikový tieň, chránené stanovisko. Dostatok vlahy ale nie podmáčaná ílovitá pôda. Takmer žiadny rez nevykonávajte. Hnojenie nie je nutné, dusíkaté hnojivá sú nevhodné, tvoria sa po nich len listy. Nepresádzajte ich každoročne. Mrazy v zime mohli zničiť kvetné puky, ktoré sa tvoria už po odkvitnutí. Nevhodné zazimovanie, nízka ochrana.

Pestovanie azalky v kvetináči

Okrem trvalých výsadieb môžete pestovať aj azalky v kvetináčoch. Počítajte však s tým, že takéto azalky musíte potom premiestniť v novembri do bytu, domu, chodby s teplotou do 8 st. Darí sa im v keramických a kameninových kvetináčoch, kde sa v lete neprehrievajú korene a v chladných mesiacoch zároveň dokážu naviazať vodu. Nezabudnite, že na dno potrebujú drenáž, pre správny odtok vody. Neznášajú premokrenie a korene vo vode. Vyžadujú tiež kyslé prostredie a to zabezpečíte rašelinou.

Azalka prezimovanie

Azalky pestované v kvetináčoch ponechajte na mieste len do polovice novembra alebo podľa aktuálnych teplôt Prezimujú v tmavej a suchej miestnosti s teplotami 6-8 stupňov. Vonku pestované azalky treba zamulčovať kôrou v oblasti koreňov a vnútro vyplniť ihličnatými konármi.

Azalka strihanie

Azalky nie je potrebné každoročne a pravidelne strihať. Ak potrebujete upraviť tvar alebo odstrániť estetické nedostatky, urobte tak po odkvitnutí. Kvetné puky pre budúce kvitnutie sa totiž diferencujú takmer hneď po odkvitnutí a rezom by ste ich odstránili a tak sa obrali o jarné kvitnutie.

Veríme, že si tieto dreviny zamilujete. V spoločenstve pierisov, rododendronov, vresovcov a skimmie budú naozaj nádherné. A ten pohľad na zakvitnuté kry Vám naozaj budú stáť za to.

TIP: Nie len kvety robia záhradu peknou, prečítajte si článok o drevinách, ktoré ju ozdobia plodmi.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Okrasná záhrada v zimnom období sa nám väčšinou spája so šeďou a jednotvárnosťou. Nemusí to však tak byť. Tento krát Vás naučíme, ako nakombinovať dreviny, aby vynikli najmä v zimnom období, kedy v záhrade chýba farebnosť.

Nielen vďaka kvetom je záhrada krásna. Musíte sa naučiť vnímať farbu ako takú, prípadne celkový vzhľad, ktorý práve v zimnom období, kedy je množstvo drevín bez listov vnímame inak a chudobnejšie.

Aj dreviny, ker či trvalka bez listov majú svoju hodnotu a objem, ktorým vypĺňajú prázdne miesta v záhonoch. Pokiaľ na ne napadne sneh, zväčšia svoje proporcie a už ich vnímame mohutnejšie. V kombinácii s modrou oblohou dokonale kontrastujú. Myslite na tieto kontrasty a zaujímavý dekor už v jeseni.

Nezostrihávajte všetky odkvitnuté súkvetia trvaliek, okrasné trávy jemne zviažte a dreviny okrasné plodmi aj spod snehu dokážu zázraky. Nakoniec si na nich pochutnajú vtáci. Vhodné kombinácie sú základom dokonalej záhrady, ktorá nemá prázdne miesta, vyniká habitusom, farbami.

Určite nájdete na záhrade miesto alebo záhon, kde ste časom zistili, že po zatiahnutí cibuľovín, vykopaní letných hľúz a zatiahnutí funkie zostal na záhone jeden malý ker, ktorý nie je ničím zaujímavý. Keď bol obklopený kvetmi, zelenými listami, ker tvoril dominujúcu funkciu, vypĺňal priestor hmotne, teraz je sám a okolo je len mulčovacia kôra alebo kameň.

Pre zimné obdobie sú určite zaujímavé dreviny, ktoré dokážu aj za chladných podmienok vykvitnúť. Určite vsaďte na hamamel s dokonalými žltými strapatými kvietkami rozmiestnenými po celých vetvičkách, kalinu voňavú (Viburnum fragrans) a zemolez voňavý (Lonicera fragrantissima).

Spestrite si záhradu kríkmi kvitnúcimi v zime

Vždy zvoľte takú kombináciu, aby keď rastliny zatiahnu alebo ich vykopete, zostali druhy, ktoré sú trváce, niečím zaujímavé, dokonca vedia zmeniť farbu alebo sú stálozelené. Aj ihličnany nie sú len zelené. Majú rôzne výšky, šírku, odtiene, hustotu, habitus, kmienok alebo zaujímavé ihličie či farbu.

Pokiaľ nechcete kombinovať a milujete ihličnany, vysaďte rôzne druhy a kultivary ako tuje (Thuja), smreky (Picea), jedličky (Abies), borievky (Juniperus) či cyprušteky (Chamaecyparis, Cupressocyparis). Ostatné dreviny, ktorým opadli listy a torzá trvaliek doplnia zvyšné miesto. Na jar vhodne plochu dopĺňajú jarné cibuľoviny, ktorými nikdy nič nepokazíte.

Kompletný sortiment ihličnanov z nášho eshopu

Ak máte chuť kombinovať, kombinujte opadavé kry s ihličnanmi, trvalkami a okrasnými trávami. Vhodné sú budleja (Buddleia), perovec (Pennisetum), borovica (Pinus), rozchodník (Sedum), nízka borievka (Juniperus), vysoký flox (Phlox paniculata), funkia (Hosta), cibuľoviny a letničky, ktoré v zime na záhone nevidíte.

Aj dreviny s farebnou a inak zaujímavou kôrou sú výborným, priam výtvarným doplnkom celej záhradnej atmosféry spolu so snehom. Výrazne červené konáre hustého svíbu bieleho (Cornus alba) Vás očaria už z diaľky. Naopak svíb výbežkatý (Cornus stolonifera Flaviramea) rozžiari záhradu žltozelenými konárikmi. Previsnutá japonská čerešňa (Prunus serrulata) vynikne nie len svojím habitusom, ale aj mahagónovým sfarbením dlhých konárov. Nezabudnite na impozantné a mohutné vŕby, ktorých farby konárov sa nedajú ani opísať. Všetky dreviny však vyberajte zásadne podľa veľkosti záhrady.

Správny výber rastlín a drevín zabezpečuje aj primeraný rast a správne zahustenie záhona. Nechcete predsa po rokoch odstraňovať prerastené rastliny. Nečakajte zázraky hneď v prvom roku po vysadení. Rastliny musia vytvoriť svoj objem, aby aj farebne vynikli. Jesenné obdobie je vhodné na výsadbu, inšpirujte sa našou ponukou okrasných drevín a spestrite si záhradu.

TIP: Ozdobné plody často vydržia na kríkoch aj počas zimy. Prečítajte si článok o drevinách s okrasnými plodmi.