Posts tagged 'pestovanie ovocia'

Alternatívne pestovanie ovocných stromov a krov v okrasnej záhrade je novší spôsob pestovania ovocných druhov priamo na záhone spolu s okrasnými drevinami a trvalkami. Osvieži to celkový záhon a plody môžete oberať z nízkych stromov a krov priamo pri ošetrovaní trvaliek a okrasných tráv.

Vhodnými drevinami na výsadbu do záhonov sú napríklad broskyne. Na jar krásne kvitnú, v lete poskytnú šťavnaté plody a na jeseň vyfarbia svoje listy do nádhernej červenej. Výhodou je, že ušetríte priestor, nemusíte manuálne obhospodarovať samostatnú úžitkovú časť a samozrejme esteticky zvýšite hodnotu Vašej záhrady.

Krásne kvitnúce broskyne alebo priestorovo nenáročné zakrslé ovocné stromy sú vhodné do okrasných záhonov

Každý strom či ker sa dá pestovať aj v záhone medzi trvalkami. Niektorým sa možno nebude páčiť opadnuté lístie na kameňoch či kôre, ale dnešné moderné stroje a vysávače dokážu zázraky aj na záhonoch. Vaša záhrada už nebude obyčajná, ale zaujímavá.

Pestovanie ovocných drevín a krov si vyžaduje aspoň základné odborné vedomosti pri spôsoboch ošetrovania a starostlivosti, strihania, pri aplikácii postrekov a hnojív. Na malú plochu sa snažte sústrediť adekvátne množstvo rastlín, nejdete predsa zakladať ovocný sad, ale chcete osviežiť záhradu o plody.

Zaujímavé sú napríklad druhy na kmienku. Nezaberajú toľko miesta, pod ich korunkou sa dajú pestovať trvalky alebo bylinky. Vhodné sú moruše previsnuté na kmienku, ríbezle a egreše kmienkové, nízke tvary jabloní a broskýň, zemolez kamčatský, čučoriedky aj brusnice a figovník.

Altánok a pergolu môžete nechať porásť fazuľou, tekvicami alebo viničom, aktinídiou alebo černicami.

Trávnik tiež nemusí zostať bez kvetov. Na vyhradenom mieste môžete založiť jedlú lúku. Vysadením skorocelu, sedmokrások, púpavy a podbeľu obohatíte šalát o množstvo zelených listov a trávnik už nebude fádny.

Je to len na Vás. Možností ako tvoriť a zveľaďovať záhradu je veľa. Možno si vyberiete práve niektorú z nich.

TIP: Figovník je jedna z rastlín, ktoré sú vhodné na pestovanie v okrasných záhonoch. Prečítajte si viac o pestovaní figovníku.

Nie všetci obľubujeme len okrasnú záhradu so zeleným trávnikom a okrasnými krami. Veľa z nás, najmä z tých, čo pochádzajú z vidieka a napriek tomu sa ocitli v mestskom prostredí, túži po ovocnom sade.

Čo sa oplatí pestovať

Samozrejme v prvom rade to, na čo máte Vy a Vaši blízki chuť, čo chcete spracovávať, konzervovať alebo uskladniť na zimu a zároveň vhodné odrody podľa pestovateľskej oblasti.

Niekedy však nestačí len toto. Musíte brať ohľad aj na veľkosť pozemku, smer prevládajúcich vetrov, orientáciu svetových strán. Vždy pred samotnou kúpou ovocného stromčeka uvažujte o jeho umiestnení a aj o čase, ktorý musíte stráviť so samotnou starostlivosťou k nemu.

Patrí sem zálievka, hnojenie, rez, prebierka plodov, zber ovocia, postreky. Prípadne si môžete zaobstarať osobného záhradníka, ktorý sa rád za finančnú odmenu o váš súkromný sad postará.

Pokiaľ máte dostatok voľného priestoru pre výsadbu ovocných stromov, dodržiavajte rozostupy, zvoľte výber podpníkov, čo sa týka rýchlosti rastu a výšky koruny v dospelosti, zvoľte pestovateľský tvar a v konečnom dôsledku vyberajte z odrôd podľa toho, ktoré Vám napríklad chutia, ktoré Vám odporučia alebo sú vhodné do pestovateľskej oblasti, v ktorej sa nachádzate.

Domáci ovocný sad

Správna voľba prinesie ovocie

Každý sad by mal obsahovať jablone, letné a zimné. Letné na spracovanie a konzum, zimné na spracovanie a uskladnenie. Niektoré odrody sú vhodné na zber od  októbra a vydržia uskladnené až do apríla. Skôr ich samozrejme zjete.

Potom sú to hrušky. Niekto preferuje mäkké a voňavé odrody, niekto na spracovanie tvrdé plody. Je potrebné zabezpečiť viac kusov na vhodné opelenie.

Základ ovocného sadu tvoria ovocné dreviny, nezabudnite ani na drobné ovocie a stále obľúbenejšie druhy netradičného ovocia

Marhule, broskyne a tiež slivky sú väčšinou samoopelivé. Prítomnosť 2 kusov je však vítaná. Pestujú sa predovšetkým v teplých pestovateľských oblastiach, ale je možné vybrať aj z odrôd, ktoré sú vhodné do všetkých, aj chladnejších, pestovateľských oblastí, kde však počítajte s menšou, či neskoršou úrodou. Prípadne sa musíte postarať o vhodné miesto na výsadbu mimo mrazových kotlín a prúdeniu severného vetra. Skôr zvoľte miesto pri múre, stene, vo vhodnej vzdialenosti.

Čerešne a višne sú aj samoopelivé aj cudzoopelivé, treba si vybrať podľa dozrievania, možnosti využitia plodov a priestoru. Orech a gaštan sú stromy, ktoré dorastajú do obrovských rozmerov, preto je potrebné naozaj zvážiť veľkosť záhrady. Tiež je nutné mať vhodného opeľovača pre oba druhy

V niektorých prípadoch musíte zvoliť aj vhodného opeľovača. Mnohé druhy sú samoopelivé, ale podpora druhej odrody, ktorá v rovnakom čase kvitne, zabezpečí vyššie výnosy a kvalitnejšiu úrodu. 

Potom si môžete vybrať aj podľa toho, či chcete plody tvrdé, šťavnaté, zelené, červené, sypké, dužinaté, na konzervovanie, na priamy konzum.

V malom sade si môžete dovoliť len menšie množstvo druhov ovocných stromov, prípadne samoopelivé odrody alebo stĺpovité formy, ktoré nezaberajú príliš veľa miesta v korunnej časti. Počítajte však s nižšími úrodami.

Správna agrotechnika a ošetrovanie má priamy vplyv na veľkosť, kvalitu a množstvo úrody. Bez závlahy, správneho rezu a hnojenia to určite nepôjde.

Preto, ak máte pochybnosti, nechajte si poradiť a pýtajte sa skúsených ovocinárov, kým si nezabezpečíte dostatok informácii aspoň o základnej starostlivosti o ovocný sad, z ktorého chcete vyťažiť maximum. 

V dnešnej dobe je množstvo kultivarov, ktoré sa dajú pestovať takmer vo všetkých pestovateľských oblastiach. Výnimkou sú mrazové kotliny a extrémne svahové stanovištia s extrémnymi podmienkami. A tiež si viete vybrať z pomedzi rezistentných odrôd, kde nemusíte aplikovať toľko chemických postrekov.

TIP: Prečítajte si aj článok o opeľovaní ovocných stromov a nezabudnite pri kúpe drevín zohľadniť aj vhodný podpník.

Videli ste v záhradníctve zaujímavé rastliny a dreviny a nie ste si istí, či ich môžete vysádzať kedykoľvek? Platí tu isté pravidlo výsadby, vďaka ktorému naše novovysadené dreviny budú mať hneď od začiatku vhodné štartovacie podmienky pre svoj zdravý rast.

Rastliny, ktoré bežne zakúpite v plastových nádobách, môžete vysádzať do záhonov i nádob na terase a balkóne kedykoľvek. Tieto dreviny a rastliny majú kompaktný koreňový systém, ktorému nehrozí žiadne poškodenie. Spravidla sa potom vysádzajú do väčších nádob. Pred samotnou výsadbou ich ponorte do vody, lepšie sa uvoľnia z pôvodnej nádoby a okrem toho sa aj dobre nasajú vody.

Výsadba voľnokorenných drevín

Dreviny, ktoré Vám ide predajca priamo vykopať alebo majú obalený koreň v jutovine, sa nazývajú voľnokorenné a tie sa vysádzajú väčšinou na jar alebo na jeseň.

Vyberte si ovocné dreviny z našej ponuky

Počas vykopávania tu môže dôjsť k poškodeniu hlavného koreňa a takto vysadené dreviny sa lepšie prijmú a zakorenia práve na jeseň a jar, kedy je viac prirodzenej vlhkosti a obdobie rastu.

Samotná jutovina sa nemusí z koreňov odstraňovať. Stačí, keď ju po stranách uvoľníte alebo narežete. Pokiaľ však chcete vidieť, v akom stave je koreňový systém, opatrne ju odstráňte. Nie vždy budete spokojní s výsledkom, potom môžete dreviny reklamovať. Bez hlavného koreňa im bude zakorenenie v novom prostredí trvať dlhšie.

Dreviny sa vysádzajú tak, ako boli pôvodne vysadené v škôlke. U ovocných druhov platí, že miesto očkovania musí byť nad zemou, u krov drobného ovocia zasa platí, že by mali ísť do pôdy hlbšie.

V eshope nájdete aj bohatý výber krov alebo stromčekov drobného ovocia

Niektoré rastliny sú plytkokorenné, preto ich vysádzajte plytko a akceptujte, že neznášajú konkurenciu iných rastlín v jednej nádobe.

Každá drevina má svoje požiadavky na stanovište, pôdu, vlahu, živiny, hnojenie a rez. A tie by ste mali vždy brať do úvahy. Len vtedy budú rásť a prosperovať aj k Vášmu úžitku. 

TIP: Po vysadení potrebuje každá rastlina istú mieru starostlivosti. Prečítajte si náš článok ako sa starať o ovocné stromy a kry počas roka.

Ovocné dreviny v záhrade sa nemusia striktne pestovať len v úžitkovej časti, oddelene od okrasnej časti, vzdialenejšie od domu. A už vôbec nemusia stáť samostatne po celej záhrade alebo vysadené v pásoch. V dnešnej dobe, v ktorej chceme pestovať v záhrade všetko, využiť každý aj ten najmenší kúsok pôdy, ich vieme pestovať vo forme okrasných a úžitkových živých plotov a stien.

Okrem estetickej funkcie tak získame aj úžitok v podobe úrody, ušetrenia miesta, v jarnom období nás potešia kvetmi a v lete aj plodmi, ktoré sú určite osviežujúcou pochúťkou pre všetkých.

Živý plot z jabloní

Možno to znie čudne, no aj takúto formu živého plotu je možné dopestovať. Jednoducho namiesto klasických okrasných drevín a ihličnanov na ploche vysadíte jablone alebo vytvoríte živý plot z ovocných stromov v tvare štíhleho vretena, či voľne rastúcich ovocných krov.

Vyberte si ovocné dreviny na vytvorenie živého plotu na zjedenie

Vhodnými drevinami sú muchovník (Amelanchier), ríbezle (Ribes), černice (Rubus fruticosus), vinič (Vitis), kiwi (Actinidia), rakytník (Hippophae rhamnoides), zemolez kamčatský (Lonicera kamtschatica).

Samozrejme sem patria aj hrušky, v blízkosti múru vysadené marhule a broskyne. Treba len zvoliť vhodný tvar pestovaného druhu, prípadne zvoliť oporu a netradičná a pritom praktická stena sa čoskoro stane súčasťou Vašej záhrady.

Živé steny

Založenie takejto steny nie je jednoduché, ale nie nemožné. Pokiaľ sa venujete ovocinárstvu, bude to pre Vás hračka. Ak máte len začiatočné skúsenosti a chuť pestovať, je to pre Vás výzva. Aj keď v tomto prípadne nie je vhodné robiť chyby, lebo sa sami oberiete o možnosť zberať úrodu. Kým stromy vyrastú a zapoja sa do požadovaného tvaru uplynie nejaký čas. Na založenie ovocnej steny potrebujete kultivary naštepené na pomaly rastúcich podpníkoch, s kratším rodivým obrastom (jablone, hrušky) pestované v palmetách alebo kordónoch.

Palmeta je univerzálny pestovateľský tvar, ktorý pre svoje pestovanie vyžaduje drôt alebo inú oporu. Konáre sú vedené na poschodia a vodorovne. Tým sa vytvorí stena.

Kordón je zvislý pestovateľský tvar, v tvare písmena U. Na pestovanie sa využívajú 2 základné konáre vyviazané do tohto tvaru na konštrukciu. Určite si nájdete tie pestovateľské tvary, ktoré zapadnú do vašej predstavy a celkovej kompozície v okrasnej časti záhrady. Tieto tvary sú nenáročné na priestor a majú veľa výhod. Plody ľahšie dozrievajú, nakoľko strom nemá také bohaté olistenie ako klasicky pestovaný strom.

Sú aj zaujímavejšie pestovateľské tvary napr. Solax – slnečná os, ktorá počas tvarovania využíva bezprostredne všetko to, čo ponúka príroda a uprednostňuje sa tam prirodzené ohýbanie konárov pred vyväzovaním a strihaním. Charakteristickým znakom je aj ohnutý hlavný terminál. Na tento pestovateľský tvar sa využívajú aj rýchlejšie rastúce podpníky a vhodné sú okrem jabloní a hrušiek aj čerešne a višne.

Určite si vyberiete a Vaša záhrada bude moderná, nadčasová, úžitkovo okrasná a zaujímavá. Pokiaľ dávate prednosť iným drevinám na živý plot, prečítajte si napríklad článok o ďalších rastlinách na živé ploty,

Po zbere úrody je dôležité najmä na kôstkovinách vykonať letný rez. Presvetlíte korunu a tiež zabezpečíte úrodu v nasledujúcom roku. Vykonáva sa na slivkách, marhuliach i broskyniach.

Odstraňujú sa odrodené výhonky a aj tie, ktoré sa pod váhou plodov poškodili a zlomili. Ďalej sa odstraňujú vlky a výhony vyrastené do stredu koruny, ktoré ju zbytočne zahusťujú. Tým strom presvetlíte a zamedzíte tak aj vyššiemu výskytu chorôb a škodcov. Strom ďalej nebude tvoriť husté obrasty, na ktorých možno len veľmi ťažko očakávať úrodu. Upravený strom rezom pôsobí vždy upravene a zdravo.

Aktuálna ponuka ovocných drevín z nášho eshopu

Pri väčších konároch používajte pílku. Na menšie konáre postačia nožnice. Veľké rany môžete potrieť voskom. Rez sa musí vykonať do konca septembra, aby rany vyzreli a nebola možnosť vymrznutia pletív a následne poškodenie celého stromu.

Letný rez broskýň, marhúľ

Augustový rez a strihnie sú typické a známe najmä pre broskyne a marhule, kedy sa konáre skrátia o 1/3. Pozastavíte tak bohatý rast výhonkov.

Letný rez jabloní

Letný rez sa vykonáva menej na jadrovinách. Neplatí to však na jabloniach pestovaných ako štíhle vreteno. V tomto prípade sa rez vykonáva od augusta do septembra.

Pokiaľ ste si všimli letorast nad plodmi, ten môžete zakrátiť. Strom tak dodá silu plodom a nie do tvorby výhonkov a letorastom za plodmi. Plody sú potom väčšie, lepšie vyfarbené, nakoľko majú aj viac svetla a zároveň netrpia tak hubovými ochoreniami, ktoré je typické pre prehustené koruny vďaka množstvu listov.

Letný rez vykonajte aj na černiciach. Mladé nerodiace výhonky skráťte na polovicu. Ak ich je veľa vyberte najsilnejšie a ostatné odstráňte odspodu. Černica by mala byť pestovaná na konštrukcií nie len pre ušetrenie miesta a lepšie ošetrovanie, ale aj pre estetický vzhľad a lepší zber plodov. Na jednej rastline ponechajte maximálne 6 silných prútov.

Podrobnejší popis rezu jednotlivých drevín počas roka nájdete v článku rez ovocných drevín.

TIP: Rez potrebujú okrem ovocných stromov aj živé ploty. Viac sa dozviete v článku o tvarovaní žívého plotu.

Pre niekoho samozrejmosť, pre niekoho starosť. Preto Vám ponúkame jednoduché vysvetlenie, riešenia a tipy pre pestovanie.

Opeľovanie ovocných stromov

Opeľovanie je pojem pre prenesenie peľu z tyčinky na bliznu piestika. Ak sa to deje v rámci jedného kvetu, jedná sa o samoopelenie. Ak je peľ z jedného kvetu prenesený na iný kvet pomocou hmyzu alebo vetra, jedná sa o cudzoopelenie.

Samoopelivé stromy

sa teda dokážu opeliť vlastným peľom pomocou včiel, vetra a iného hmyzu.

Cudzoopelivé stromy

vyžadujú na opelenie cudzí peľ, z iných odrôd kvitnúcich približne v rovnakom čase. Tieto odrody musia byť však vhodným opeľovačom. Pri určitých kultivaroch je napríklad aj uvedená odroda, ktorá sa má vysadiť spolu s daným stromom, aby sa navzájom vhodne opelili, a tak sa zabezpečila kvalitná úroda. Teda pokiaľ ste si všimli, že na záhrade máte každoročne zakvitnutú staršiu čerešňu, ktorá by obyčajne už zarodila, je to tým, že nemá vhodného opeľovača a ani v jej blízkom okolí sa nenachádza iný kultivar tohto druhu. To býva najčastejším javom nerodiacich ovocných stromov.

Samoopelivé čerešne

V súčasnej modernej dobe sú však na trhu aj samoopelivé čerešne na podpníkoch s primeraným rastom, teda Vám postačí len jeden strom v záhrade. Medzi samoopelivé čerešne patrí napríklad odroda ´Lapins´, ´Halka´, ´Sunburst´, ´Stella´. Višne sú obyčajne samoopelivé alebo čiastočne cudzoopelivé. Opeľovača potrebuje napríklad: Vackova. 

Niektoré druhy sú schopné vyvinúť plody aj bez opelenia, ale tieto plody sú malé a deformované. To, že stromy vykvitnú, ešte neznamená, že aj zarodia, hoci majú v blízkosti vhodnú odrodu na opelenie. Závisí to aj od počasia, množstva včiel, zrelosti peľu a stavu blizny prijať peľ. Často sa stáva, že stromy bohato zakvitnú, potom sa náhle ochladí a včely neopelia kvety, prípadne začne mrznúť. Vtedy je úroda ohrozená.

Ďalšou zaujímavosťou je, že aj samoopelivé druhy majú väčšiu a kvalitnejšiu úrodu, ak sa kvety opelia cudzím peľom.

Cudzoopelivé sú: jablone, hrušky, čerešne, ringloty

Samoopelivé sú väčšinou: slivky, marhule, broskyne, ríbezle, jahody, maliny, egreše, orech.

Čierne ríbezle, lieska a orech sa dokážu opeliť aj vlastným peľom, ale je lepšie ak je v blízkosti vysadených viac rastlín.

Samozrejme pokroky nastali aj v oblasti ovocinárstva, a preto je možné dnes zakúpiť aj samoopelivé čerešne a višne, alebo si môžete zakúpiť dreviny, kde na jednom podpníku sú naštepené 2 druhy, prípadne 2 kultivary. Napr. na jednom kmeni je čerešňa i višňa, ktoré sa navzájom môžu opeľovať alebo na jednom podpníku nájdete 2 kultivary hrušiek so vzájomnou podporou v opeľovaní alebo 2 kultivary jabloní, ktoré sa navzájom opelia.

Samoopelivé jablone a hrušky

Tu vznikajú rôzne mýty a dohady. Nič také ako samoopelivá hruška alebo samoopelivá jabloň neexistuje. Jedine ako sme spomenuli len ak na jednom podpníku naočkujete 2 kultivary, ktoré sa navzájom opelia.

Inak platí, že potrebujete jabloň a druhého opeľovača. A hrušku a druhého opeľovača.

Napríklad : Gala + Luna, Julia + Melodie, Karneval + Luna, Karneval + Rubinola, Pinova + Rubinola, Red Topaz + Pinova, Šampion + Florina

Hrušky: Bohemica + Clappova, Dicolor + Bohemica, Konferencia + Boscova fľaša, Nashi hrušky + Boscova fľaša, Williamsova + Clappova

Zaujímavosťou je, že príbuzné dula, jarabina, mišpule, sú samoopelivé.

Samoopelivé a cudzoopelivé marhule

Tu platí, že cca polovica odrôd je samoopelivá a polovica cudzoopelivá. Samoopelivé marhule: Bergeron ,Maďarská, Veharda, Veľkopavlovická, Kioto

Cudzoopelivé marhule: Bhart + Maďarská, Goldrich + Bhart, Vesna + Veľkopavlovická, Big Red + Sweet Red

Nemenej dôležitý pri výbere vhodného ovocného stromu je aj podpník. Ak sa chystáte zasadiť napríklad jabloň, prečítajte si článok o tom, ktoré odrody jabloní sú vhodné do severnejších polôh.

Za úrodou sa skrýva správny výber druhov a starostlivosť o ne. Väčšina drevín pestovaných v nádobách tento fakt berú ako niečo neprirodzené. Sú však aj stĺpovité druhy, ktoré sú na to vhodné a navyše nevyžadujú odborný rez.

Stĺpovité ovocné stromy nazývané aj balleríny sa nerežú. Odstraňuje sa len obrast tvorený v spodnej časti podpníka alebo sa skracujú len bočné výhony za tretím očkom v auguste. Inak nevyžadujú žiadnu starostlivosť rezom aj niekoľko rokov. Dajú sa pestovať aj odrody na pomaly rastúcom podpníku v tvare štíhleho vretena, ale tie už vyžadujú odborný rez.

Stĺpovitá forma je geneticky daná, takže vždy bude hlavný terminál aj najdôležitejším pre tvorbu plodov. Do jednej nádoby sa vysádza vždy len jedna drevina. Stĺpové ovocné stromy sú vhodné aj na výsadbu do voľnej pôdy.

Nejedná sa len o jablone, ale aj o hrušky, slivky, čerešne, takže si môžete vybrať, čo by ste radi skúsili pestovať. Najväčšiu starostlivosť si však vyžadujú v pestovaní.

Zakrslé ovocné stromy z našej ponuky

Vyberajte preto vhodné nádoby s drenážou, vhodný a výživný substrát, nezabúdajte na pravidelnú zálievku a hnojenie a tiež kontrolu drevín z hľadiska chorôb a škodcov. Ide o rezistentné odrody, ale kontrolovať ich musíte.

Nečakajte plné debničky ovocia ako zo stromu v záhrade. Na to, že ovocný strom bude pestovaný v nádobe na pevnej ploche balkóna alebo terasy, zozbierate dobrú úrodu.

Už v prvom roku po výsadbe sa dočkáte prvých plodov, lebo vo väčšine prípadov ide o kúpu viacročného stromu, ktorý je už pripravený na rodenie.

Sú druhy samoopelivé i cudzoopelivé. Okrem týchto druhov, môžete pestovať aj stromčekové ríbezle a egreše. 

TIP: Ak sa chcete dozvedieť viac o pestovaní ovocia, prečítajte si náš článok o pestovaní ovocných stromov.

Ovocné kríky a stromy sú u nás pestované s dlhoročnou tradíciou. Je to dané dobrými klimatickými podmienkami, ktoré umožňujú ich pestovanie vo všetkých regiónoch Slovenska. Vo väčšine prípadoch sú u nás pestované ovocné dreviny nenáročné na klimatické podmienky, ako aj na pôdu. Obľubu si v poslednom čase získavajú aj netradičné druhy ovocia pochádzajúce z oblastí s chladnejšou subtropickou klímou alebo z chladných oblastí Ázie či severnej Ameriky.

Pestovanie ovocných stromov

Dobrá snehová pokrývka zabezpečuje dobré prečkanie zimy a jarné zásobenie rastlín vodou. Rastlinám kiwi (Actinidia), figovníka (Ficus carica), jujuby (Ziziphus jujuba) či citrónovníkovca (Poncirus trifoliata) sa bude dariť predovšetkým v nížinách západného, juhu stredného a východného Slovenska, na chránených stanoviskách s dlhým slnečným osvitom, pokiaľ možno málo veterných. Veľa škôd dokážu na týchto rastlinách napáchať neskoré jarné mrazíky, a preto na túto skutočnosť treba pamätať už pri výsadbe.

Ideálne na výsadbu sú miesta pri južných, juhozápadných a severozápadných stenách domov či iných budov, ktoré poskytujú týmto teplomilným druhom vhodné mikroklimatické podmienky.

Nevhodné sú polohy orientované na východ lebo u nich po zime dochádza k rýchlejšiemu nástupu vegetácie. Predčasne vyrašené výhony môžeme chrániť napr. jutovinou, ale u väčších rastlín je tento spôsob ochrany už náročnejší. Kanadským čučoriedkám (Vaccinium corymbosum), kamčatským čučoriedkám (Lonicera camtschatica), brusniciam (Vaccinium vitis-idaea), či kľukve (V. oxycarpum) sa darí aj vo vyššie položených oblastiach, kde prinášajú bohatú úrodu drobných plodov. Pretože sú obyčajne náročnejšie na vlahu, nie je vhodné ich sadiť na príliš vysychavé stanoviská. To platí najmä pri ich pestovaní v teplejších nížinných podmienkach.   

Pôda   

Všeobecne platí, že ovocným drevinám vyhovuje ľahšia humózna pôda s mierne kyslou reakciou. Je treba dbať, aby na mieste výsadby nebola vysoká hladina spodnej vody, pri ktorej by došlo k odhnívaniu koreňov. Príliš kamenisté, nepriepustné alebo zasolené pôdy sú na pestovanie nevhodné. Aj keď nároky na pôdu nie sú veľké, sú vďačné za každé zlepšenie štruktúry pôdy, jej Ph a celkového obsahu humusu a živín. Je to hlavne aktuálne pri novších odrodách, pri ktorých sa požadovaný efekt nedá dosiahnuť bez dodatkového prísunu organických a minerálnych hnojív. Dôležitá je pritom zásoba humusu v pôde, ktorá ovplyvňuje celú mikrobiológiu. Tu je viac možností, z ktorých sa najčastejšie využíva zlepšenie kompostom, alebo vyzretým maštaľným hnojom. Veľmi ťažké pôdy môžeme vylepšiť pieskom a u kyslých pôd nezabúdame na vápnenie. Ph môžeme zlepšovať použitím priemyselných hnojív, ktoré obsahujú vápnik.

Špecifickými nárokmi na pôdu sa vyznačujú najmä rastliny rodu Vaccinium, ktoré si vyžadujú kyslú, rašelinovú pôdu. Na to je dôležité myslieť už pred výsadbou, a pôdu do hĺbky cca. 30 - 50 cm na záhone vymeniť. Ďalšou, menej prácnou možnosťou je pestovanie týchto rastlín v nádobách, ktoré zapustíme do pôdy. Ich objem by však mal byť minimálne 10 litrov. Pokiaľ chceme mať bohatú úrodu, dôležité je rastliny pravidelne prihnojovať, pričom používame špeciálne hnojivá pre kyslomilné rastliny.

Zálievka

V poslednom období sa voda stáva dôležitým prvkom pri pestovaní všetkých ovocných drevinách. Je to dané zmenou klimatických podmienok, čo vedie k tomu, že rastliny sú odkázané na doplnkovú závlahu. V jarnom období majú dreviny väčšinou dostatok vody, ale v období intenzívneho rastu plodov je jej často nedostatok, čo sa môže odraziť v kvantite i kvalite očakávanej úrody. Na preschnutie sú citlivé všetky novovysadené dreviny. Obzvlášť treba dať pozor v letných mesiacoch na preschnutie kiwi (Actinidia). Mladé rastliny kiwi musíme tiež chrániť pletivom proti okusovaniu mačkami, ktoré ich poškodzujú najmä na jar pri rašení.

Aktuálna ponuka rôznych druhov ovocných stromov z nášho eshopu

Výsadba   

Samotná výsadba je veľmi dôležitým úkonom, ktorý ovplyvňuje naše pestovanie počas celej životnosti rastliny. Začať treba práve dôkladnou prípravou pôdy. Odporúča sa robiť výkop jám aj niekoľko dní dopredu a zapracovať do nich organické alebo minerálne hnojivo (Veget, Rokosan). Dôležitejšia je však veľkosť jamy, ktorá by pri jabloniach mala byť 60x60x60 cm. Tu treba tiež zohľadniť kvalitu pôdy. Ku koreňom nedávame v žiadnom prípade nevyzretý maštaľný hnoj alebo priemyselné hnojivo, ktoré by mohlo poškodiť korene.

Vzdialenosť jám, čiže spon, je závislý od druhu, odrody ako aj použitého podpníka. U malín to býva 40x40 cm, kríčkovité ríbezle sadíme na vzdialenosť 80 až 120 cm, jablone na slabo rastúcich podpníkoch od 150 do 200 cm, kiwi na vzdialenosť 2,5 až 4 m. Dôležitá zásada pri výsadbe ovocných stromov ako aj iných vrúbľovaných drevín je neumiestniť miesto vrúbľovania pod úroveň pôdy. Miesto vrúbľovania nesmie byť zahrnuté zeminou, aby sme neznehodnotili význam vrúbľovania. Podpník brzdí rastovú silu ušľachtilej odrody, čím zlepšuje jej plodnosť. Ak je rastlina vysadená veľmi hlboko, môže ušľachtilá časť vytvoriť vlastné korene a tým potlačiť význam podpníka, čo bude mať za následok silnejší rast a zníženie rodivosti.

Kedy sadiť ovocné stromy

Výsadbu voľnokorenných rastlín môžeme robiť na jar alebo na jeseň. Kontajnerované rastliny sa sadia po vybratí z kontajnera počas celého vegetačného obdobia priamo, bez skracovania koreňov. Úpravu koreňovej sústavy voľnokorenných rastlín robíme tesne pred výsadbou. Kvôli zlepšeniu prijímania vody skracujeme korene asi o 1/3 a viac, ako aj poškodené korene. Ak robíme výsadbu na jeseň, skrátenie nadzemnej časti nechávame na jar. Hĺbku výsadby prispôsobíme v závislosti od ovocného druhu. Jablone a hrušky na vegetatívnych podpníkoch vysádzame do takej hĺbky, aby miesto štepenia bolo minimálne 10 cm nad zemou. Kôstkoviny na semenných podpníkoch sadíme tak, aby bol koreňový krčok kúsok pod úrovňou pôdy - obr. na konci článku.

Drobné ovocie ako ríbezle, egreše, maliny sadíme cca 5 – 10 cm hlbšie ako rástli v škôlke. Po prisypaní koreňov do polovice hlinu utlačíme a poriadne zalejeme. Potom jamu dosypeme a opäť zalejeme. Pri zimnej výsadbe nahrnieme viac zeminy k rastline. Citlivejšie druhy (broskyne, marhule, nektarinky, figovníky) je vhodné na zimu obaliť vhodným priedušným materiálom.   

Rez   

Väčšinu ovocných drevín je treba ešte pred rašením zrezať. Novovysadené kôstkoviny vyžadujú bezpodmienečne silný hlboký rez! V opačnom prípade hrozí uhynutie stromkov. V prvých rokoch ide o výchovný rez, kedy tvarujeme rastlinu do podoby, ktorá nás bude sprevádzať počas celého pestovania. Všeobecne platí, že skracujeme výhony hlbšie, aby sme mohli nasmerovať kostrové konáre požadovaným smerom. U ríbezlí a egrešov ide o skrátenie výhonov o 1/3 až 1/2. Maliny sú často pripravené pri nákupe tak,  že ich netreba skracovať. U jabloní je rez ešte dôležitejší, pretože  jeho zanedbanie by nám mohlo robiť v budúcnosti problémy.  Problematika rezu je veľmi obsiahla s možnosťou použitia rôznych  tvarov. Každý druh a aj odroda má svoje špecifiká, podľa ktorých  sa riadime. U ovocných stromov vstupuje ako významný faktor  použitý podpník. Veľmi obľúbeným tvarom je štíhle vreteno, ktoré  pestujeme do 2 - 2,5 m výšky. Táto výška umožňuje pohodlný  prístup k stromu počas celej vegetácie. Rez, chemická ochrana a  zber je veľmi uľahčený ako aj bezpečný. Na rozdiel od iných tvarov  nezapestovávame hrubé kostrové konáre, ale na zvislom stredníku  ponechávame len polokostrové konáre pravidelne rozmiestnené  okolo hlavnej osi. Smerovanie konárov sa snažíme udržať vo vodorovnej  polohe a celý tvar koruny v pyramidálnom tvare. V prípade  štíhleho vretena sú najvhodnejšie jablone, ktoré sú štepené na slabo  rastúcom podpníku. Po zapestovaní hociktorého tvaru je treba  myslieť na udržiavací rez, ktorý je výhodne robiť každý rok. Ide o  presvetlenie koruny, alebo čiastočné zmladenie. Nezabúdame na  choré a poškodené konáre. Počas leta, ak nám vyjde čas, je vhodné  venovať sa letnému rezu. Má význam hlavne u jadrovín, kde  presvetľujeme príliš zahustenú korunu, a zároveň podporujeme  tvorbu kvetných púčikov pre ďalší rok.   

Figovník režeme len veľmi málo, pretože rodí na vyzretých  dvojročných letorastoch a nevhodným zrezaním by sme sa mohli  pripraviť o väčšiu časť úrody. 

Viac informácií o tom ako pestovať figovník

Mladú rastlinu kiwi koncom prvej zimy hlboko zrežeme na  jeden dobre vyvinutý púčik, aby sme vypestovali čo najsilnejší  letorast. Ak sa nám to nepodarí, opakujeme tento hlboký rez aj  na druhý rok. Ostatné slabé výhonky priebežne odrezávame. V  druhom roku, ak máme napestovaný kmeňový výhonok, skrátime  ho v požadovanej výške. Z posledných dvoch až troch púčikov vyrastú  výhony, ktoré vytvoria základnú kostru. Nesmieme zabudnúť  na ich priväzovanie. V treťom roku pestovania koncom februára až  začiatkom marca skrátime kostrové výhony asi o štvrtinu až tretinu.  Z ich púčikov rastú rodivé letorasty a z asi troch najspodnejších  púčikov sa tvoria kvety a prvé plody. V auguste ich skrátime od  posledného plodu za ôsmym listom a koncom zimy ich opäť skrátime  na dvojpúčikové čapíky. Z nich vyrastú nové rodivé letorasty,  ktoré poskytnú prvú väčšiu úrodu. Počas ďalších rokov opakujeme  letný rez a zimný na dvojočkové čapíky. Počas pestovania musíme  vymieňať odrodené a vyschnuté konáre novými mladými výhonmi.  Dozrievajúce plody nechávame na rastline až do neskorej  jesene. Oberané plody sú ešte tvrdé a nezrelé. Uskladníme ich v  chladnej a primerane vlhkej pivnici. Počas skladovania postupne  prichádzajú do konzumnej zrelosti, ktorú si udržia až do marca. 

V prvých dvoch rokoch po výsadbe čučoriedok sa odporúča  vykonať výchovný rez, teda nechať iba najsilnejšie konáre a odstrániť  všetky bočné výhonky s kvetnými púčikmi. V ďalších rokoch  čučoriedku striháme na jar, keď je známy jej zdravotný stav a kvalita  prezimovania. Rastlina vytvára kvetné púčiky na jednoročných  výhonoch z dvojročného dreva. Kvetné púčiky sú v porovnaní s  listovými väčšie.  Odrody pomalšie rastúcich čučoriedok s veľkou násadou plodov treba rezať hlbšie v porovnaní s bujnejšie rastúcimi kultivarmi s menším počtom plodov. Medzi odrody s nadmernou násadou plodov patria ´Bluecrop´, ´Blueray´, ´Berkeley´ a ´Patriot´. Tie sa režú radikálnejšie.

Detailné informácie o pestovaní čučoriedok

Obr. A – Jednoročný výhonok s listovými púčikmi

Obr. B – Dvojročné výhonky s rodivým obrastom

Obr. C – Vyrodené drevo, ktoré rezom odstraňujeme

Opeľovacie pomery kiwi

Medzi veľkoplodými druhmi (A. chinensis) si môžeme vybrať jednopohlavné (potrebujeme minimálne jednu samčiu na niekoľko samičích rastlín) a obojpohlavné, kde samčie a samičie kvety sú na jednej rastline. Aj pri obojpohlavných rastlinách je však vždy lepšie pestovať skupinu (3 - 6) rastlín, čo napomáha lepšiemu opeleniu, väčším a chutnejším plodom. Maloplodé odrody patria k botanickému druhu aktinídie význačnej (A. arguta). U nás pestujeme obojpohlavné odrody, ich plody sú oválne a narastú do 2 až 3 cm. Sú menej náročné na pestovanie a odolnejšie aj voči silnejším mrazom.

Prečítajte si aj článok, ktorý sa zaoberá témou pestovania kiwi

Ochrana proti chorobám a škodcom

Ovocné dreviny sú napádané rôznymi škodcami a chorobami, čo budí dojem akejsi bezmocnosti proti nim bojovať. Vo všeobecnosti ich môžeme rozdeliť na tie menej dôležité, s ktorými si rastlina vie poradiť, alebo neohrozujú priamo rastlinu či úrodu, a potom sú to choroby a škodcovia, ktorí po premnožení znižujú alebo úplne poškodzujú úrodu, poprípade dôjde k vyschnutiu celej rastliny. Rastliny sú náchylné na hubovité choroby hlavne v jarnom období, keď sú pletivá ešte mladé. Správnym použitím prípravku a jeho načasovaním vieme uchrániť úrodu a tešiť sa z pekných plodov. Aj keď daná problematika je obsiahla je treba spomenúť aspoň základne choroby a škodcov. U egrešov nezabúdame na múčnatku a u ríbezlí na hrdzu, ktoré vedia skomplikovať naše pestovanie. U jabloní sa okrem múčnatky a chrastavitosti pridávajú živočíšni škodcovia ako obaľovač alebo piliarky. V neposlednej rade netreba zabúdať na niektoré zásady pri použití chemických látok tak, aby účinnosť prípravku bola čo najlepšia, a aby sme neohrozovali naše zdravie.

Obr. dole: Správna výsadba kôstkovín vrúbľovaných na semenných podpníkoch

Figovník patrí v poslednej dobe medzi žiadané rastliny najmä pre svoje plody. V našich podmienkach je tiež možné dopestovať bohatú úrodu za predpokladu vhodného stanovišťa a prezimovania najmä mladých rastlín.

Figovník je opadavý vyšší ker. Dorastá do výšky aj 3 m. Jeho výhonky obsahujú biely lepkavý latex, ktorý môže podráždiť pokožku. Listy majú zaujímavý tvar a pôsobí v záhone dekoratívne aj bez plodov. Na jar sa v pazuchách listov na minuloročnom dreve tvoria malé hruškovité plody, preto je dôležité, aby tieto výhonky nenamrzli počas zimy alebo skoro na jar. Plody z jari dozrievajú od augusta do októbra. Plody, ktoré sa tvoria v lete už do jesene dozrieť nestihnú, preto je lepšie ak v nevhodných podmienkach je vysadený do nádoby a pred mrazmi prenesený do nemrznúcich podmienok, kde plody z leta do jari dozrú, hoci listy opadnú.

Stanovište:

V našich podmienkach zvláda mrazy do - 18°C. Mladé dreviny je vhodné počas 2 rokov od zakúpenia pestovať v nádobe a až potom vysadiť do záhrady na vhodné chránené a slnečné miesto.

Vyberte si figovník do záhrady aj z ponuky nášho eshopu

Staršie dreviny je tiež lepšie pred mrazmi zazimovať a to obalením do jutoviny, alebo bielej textílie s výplňou. Vhodná je napríklad slama, seno, kedy sa vyplní priestor medzi jednotlivými výhonkami, ktoré nesú základ budúcej úrody. Tiež nastlaním pomocou listov a čečiny. Pokiaľ výhonky zmrznú, musia sa na jar odstrániť a čaká sa na nové výhonky, ktoré vyrastú od koreňa.

Je to húževnatý ker, ktorý výborne regeneruje, ale za cenu úrody. Na jednoročných výhonkoch sa úrody nedočkáte. Vytvoria sa len plody, ktoré dozrú až na jar, teda v bytových nemrznúcich podmienkach. Plody tvorí bez kvitnutia. Obľubuje a nutne potrebuje južné teplé a slnečné miesta, svahy, ochránené múrom, stenou alebo gabiónovým plotom, ktorý slúži tiež ako akumulátor tepla. Neprekáža mu ani slnečný úpal. Nevhodné miesta sú severné, s nedostatkom slnka počas dňa, veterné a nechránené miesta, podmáčané, kyslé a nevýživné pôdy.

Opeľovanie:

Je to jednodomá alebo dvojdomá rastlina. Do našich podmienok vyberajte len druhy, ktoré nie sú závislé na opeľovači. Je to naozaj komplikovaný proces, nakoľko u nás osička hrnčiarka nežije, a preto vyberajte len druhy, ktoré rodia aj bez opeľovania.

Sadenie figovníka

Do voľnej pôdy sa kontajnerované rastliny vysádzajú od jari do jesene. Voľnokorenné odporúčame vysádzať alebo presádzať z jedného stanovišťa na druhé vyslovene na jar po odoznení mrazov, keď je už pôda teplejšia. Vyhĺbte jamu, do ktorej dáte na dno kompost alebo záhradnícky substrát zmiešaný s pieskom. Dostatočne prihrniete a zalejete.

Figovník môžete vysadiť do jamy hlbšie než bol pestovaný v kvetináči. Ochráni to korene pred mrazmi.

Figovník v kvetináči

Pre pestovanie v nádobe platí rovnaký substrát a zloženie. Mladá rastlina vyžaduje cca 3l kvetináč. Presádza sa každú jar cca 3 roky do výživnej zmesi vždy do väčšieho kvetináča. Staršie a väčšie rastliny, ktoré plánujete dlhodobo pestovať v nádobách vyžadujú min. 10 l nádobu, presádzanie každé 4 roky a pravidelné doplnenie čerstvého substrátu.

Starostlivosť počas roka:

Zálievka musí byť primeraná a pravidelná. Hnojivo je ideálne použiť s postupným uvoľňovaním. Kontajnerované rastliny vyžadujú vyššiu zálievku aj celkovú starostlivosť. Pozor na nadmernú zálievku, vtedy plody môžu praskať.

Figovníkom pestovaným vo voľnej pôde zabezpečte vždy dostatok čerstvého kompostu, môže byť aj maštaľný hnoj na jeseň zarýľovaný v okolí koreňa. Pre vyzrievanie pletív sa tiež používajú hnojivá s vyšším obsahom draslíka. Hnojenie odporúčame do konca septembra. Neskôr už nie.

Figovníky rez nevyžadujú ale čiastočne je nutný. Každoročne sa odstraňujú odumreté, namrznuté, suché či inak poškodené konáriky. V prvých rokoch po výsadbe sa robí výchovný rez, kedy zrežete hlavný výhon na 5 – 6 púčikov a tým podporíte rozvetvenie sa a obrast, kde sa vytvorí základ úrody. Odrodené výhonky sa tiež odstraňujú, ale len po minuloročné drevo. V pazuchách sa vytvoria nové plody. V ďalších rokoch ponechajte 3 základné výhony, ktoré opäť zrežete za 5 púčikom a tým dosiahnete rozkonárenie.

Plody:

Plody sú chutné, podľa odrody žlto, zeleno alebo modrofialovo sfarbené, plné semienok a vitamínov. Dužina je sladká, šťavnatá. Plody sa môžu uchovávať v chladničke max 2 dni. Výborné sú sušené alebo na priamy konzum. Figovníky netrpia žiadnymi chorobami ani škodcami. V skleníku ho môžu však napadnúť molice, resp. na plodoch, ktoré sú prasknuté a vyteká z nich šťava môžu prilákať mravce. Nechajte sa zlákať pestovaním tejto subtropickej rastliny. Podľa podmienok, ktoré máte a najmä podľa lokality zvoľte pestovanie v nádobe alebo priamo vo voľnej pôde a dočkáte sa určite sladkých a výživných plodov, ktoré sa veľmi dobre predávajú aj na pultoch obchodných reťazcov.

Prečítajte si aj článok o tom ako pestovať hurmikaki.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Pre nás ešte stále pomerne exotická rastlina, ktorá si však postupne hľadá svoje miesto v záhradách. Podelíme sa s vami o poznatky, ktoré vám pomôžu s pestovaním, od výberu vhodného stanovišťa až po správny rez.

Hurmikaki odrody

Hurmikaki viržínske (Diospyros virginiana)

Hurmikaki je rastlina pre našu oblasť nepôvodná, avšak našej klíme veľmi prispôsobivá. Vyznačuje sa vo vhodných podmienkach nenáročnosťou, odolnosťou a exotickým vzhľadom. Výborná drevina aj pre záhradnú architektúru najmä na jeseň, keď sa listy vyfarbujú do žiarivo červena až oranžova. Odvďačuje sa bohatou úrodou. Poznáme ho pod názvom tomel, ebenovník aj kaki s latinským názvom Diospyros kaki. Plody sú žlté až oranžové podobné rajčine. Naozaj vynikajúcej chuti. Pestuje sa ako vyšší ker alebo nízkokmenný strom.

Stanovište

Stanovište vyberáme čo najslnečnejšie s možným potenciálom akumulácie tepla (stena domu, záhradný múrik). Čím chránenejšie stanovište proti vetrom, najmä zimným, tým lepšie. Treba brať ohľad aj na kvalitu pôdy, ktorú môžeme vylepšiť pridaním štandardného záhradníckeho substrátu. Vyhovujú mu priepustné, hlboké pôdy s dobrou zásobou živín a humusu a mierne kyslé (s pH 5,5 až 6,5). Najlepšie s drenážou, aby nebol pestovaný v podmáčaných pôdach, ktoré mu nevyhovujú. Pravidelná závlaha je potrebná pri suchších obdobiach a prvé 2 - 3 roky po výsadbe. Samotná vlaha má vplyv na tvorbu plodov, tiež ich veľkosť a tvar. V prvých dvoch rokoch je však vhodnejšie pestovať ho v nádobe a prezimovať na miestach, kde nemrzne. Ideálne sú skleníky a zimné záhrady.

Opeľovanie

Väčšina odrôd je samoopelivá, takže pre tvorbu plodov postačí jedna rastlina, navyše bez prítomnosti opeľovača sú plody bezsemenné. Prítomnosťou dobrého opeľovača zabezpečíme kvalitnú úrodu aj dostatok plodov. Medzi najlepšie opeľovače patria odrody ’Gailey‘ (má len malé plody), ’Zengi-Maru‘, ’Dai Dai Maru‘, ’Seedless‘. Rastliny sadíme v spone 3 - 6 metrov.

Ako zazimovať hurmikaki

Mrazuvzdornosť je udávaná až do -25°C (až -30°C dospelý zdravý strom). Kvitnutie nastáva v druhej polovičke mája a trvá 2 - 3 týždne. Citlivosť narašených častí stromu k mrazom je vysoká, závisí od dĺžky mrazovej expozície. V prípade mrazového poškodenia strom spoľahlivo regeneruje, avšak už bez kvitnutia.

Zakúpené rastliny je nutné spočiatku pestovať v polotieni a odporúčame ich ponechať aspoň rok v pôvodnom kontajneri. Dôvod je potreba dosiahnutia plného prekorenenia. Ideálne je rastlinu jeden alebo dva roky zimovať niekde, kde dlhodobo nemrzne, krátkodobé mrazy toleruje (do - 5°C). Ideálne sú pivnice alebo studené predsiene (svetlo nie je nevyhnutné). Ak je rastlina po vynesení na jar nenarašená, dáme ju na teplé slnečné miesto, ak je už čiastočne narašená umiestnime ju do polotieňa, aby neprišlo ku spáleniu. Rastlinu vynášame podľa počasia, v apríli alebo začiatkom mája.

Po výsadbe na stanovište je vhodné minimálne prvý rok počas zimy rastlinu mierne chrániť - napr. čečinou, alebo zakopcovaním kmeňa zeminou do výšky 50 cm. Nevyhnutná sa javí ochrana proti devastujúcemu vplyvu zimného slnka na slnečných stanovištiach. Postačí jednoduchý chránič (opretá doska do južného smeru, biela netkaná textília v dvoch vrstvách na bambusových tyčkách). Ako nedostatočné sa javí známe bielenie kmeňa. Vhodné je aj zabalenie kmeňa v prvých 4 rokoch do jutoviny.

Ak vás toto netradičné ovocie zaujalo, môžete si vyberať niektorú z odrôd hurmikaki aj v našom eshope

Hnojenie

Postačí bežné hnojenie s obsahom stopových prvkov (Cererit, Krystalon). Ideálnym hnojivom je aj NPK v pomere 10 : 4 : 6. Škodce rastlinu v našich podmienkach nenapádajú, jeho domáci škodcovia v SR a ČR nežijú. Prípadná chemická alebo iná ochrana je zhodná s našimi rastlinami.

Ako strihať hurmikaki

Rez hurmikaki nepotrebuje. Rezom regulujeme iba vzrast, čím udržujeme pomerne bujný strom v potrebnej veľkosti. Odstraňujú sa uschnuté a poškodené konáre. Strom sám zhadzuje odrodený obrast. Kvitne a plodí na výhonkoch, ktoré vyrastajú z minuloročného dreva, preto treba byť pri reze opatrný, inak sa oberiete radikálnym rezom o úrodu. Navyše je hurmikaki dosť tvrdý oriešok a rastie si po svojom. Ak sa rozhodnete pre rez, tak len na jar.

Plody

Dozrievajú koncom septembra až októbra. Nezrelé plody sú nepožívateľné, trpké. Zrelosť sa pozná podľa zmiznutia trpkosti. Najjednoduchší a najspoľahlivejší spôsob je nechať plody prejsť mrazom. V takomto stave sa môžu nechať na strome až do Vianoc. Plody môžeme ponechať v izbovej teplote s pridanými jablkami a banánmi, ktoré urýchľujú zrenie uvoľňovaním plynu. Konzumujú sa buď po rozkrojení alebo celé so šupkou. Semiačka, ak sú prítomné, sa vyberajú. Niektoré odrody sa môžu zozbierať skôr a nechať uložené krátkodobo v mrazničke a následne niekoľko dní v teple. Plody sú rôsolovité podobné marhuliam a je z nich vynikajúci džem, rôsol. Dužinu si však môžete aj čerstvú natrieť na pečivo.

Hurmikaki japonské

Je veľmi príbuzný druh, jeho mrazuvzdornosť je však menšia (paradoxne je však odolnejší voči jarným mrazíkom). Udávaný limit je okolo -16°C. Na území SR a ČR ide o pomerne rozšírený strom. Dospelé stromy majú výbornú schopnosť prispôsobiť sa podmienkam prostredia. Najcitlivejšie je jednoročné drevo. Odporúča sa kontajnerová kultúra, so zimovaním podobným Hurmi-kaki viržínskému. Dôležité je minimalizovať teplotné výkyvy (vetraním, zatienením). Na pestovanie u nás sú vhodné aj hybridy hurmi kaki viržínskeho a japonského, napríklad odroda ’Nikita´s Gift‘ (mrazuvzdorná do −23 °C) či ’Roseyanka‘ (mrazuvzdorná do −27 °C). Obe odrody sú chuťovo veľmi dobré a obe patria medzi samoopelivé hurmikaki, ale je výhodné – pre kvalitu i veľkosť plodov – mať dobrého opeľovača.

TIP: Ak ste milovníkom menej tradičného ovocia, určite si prečítajte aj článok o pestovaní paw-paw.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.