+421 2 54651414

Férové online záhradníctvo od roku 2001!   

Posts tagged 'živý plot'

RSS kanál

Hnednutie tují, príčiny a starostlivosť o ne

Autor: Adriána Francová 18. februára 2019 Žiadne komentáre

Tuja (Thuja) patrí medzi stálozelené dreviny. Má svojich zástancov aj odporcov. V dnešnej modernej minimalistickej dobe výsadieb je naozaj na ústupe, ale pôvodné výsadby kvôli tomu hromadne rušiť nebudeme. Naopak, snažíme sa ich udržať v dobrom zdravotnom stave, no nie vždy je to jednoduché. Často sa nás pýtate, prečo tuje hnednú, čo im chýba, ako sa o ne treba ďalej starať? Tu nájdete odpovede na vaše otázky.

Hnednutie tují môže byť spôsobené viacerými faktormi. Tento jav sa prejavuje rovnako na mladých ale aj na starších drevinách. Môže byť spôsobené vplyvom: 

- nedostatočnej závlahy po výsadbe

- nedostatočnej zimnej závlahy

- nadbytočnej závlahy

- vysokej hladiny spodnej vody

- nedostatočným hnojením

- nedostatkom horčíka

- nadmerného hnojenia

- nedostatku svetla

- hustej výsadby

- vplyvom zimného slnka

- striedania mrazivých a teplejších dní

- chorôb a škodcov a iné

 


Hnednutie ako prirodzený jav

Aj naše vlasy starnú a vypadávajú. Rovnako je to aj s ihličím ihličnatých stromov alebo s vetvičkami u tují. Staršie ako 3 roky sa vo vnútri okolo kmeňa v dôsledku nedostatku slnka jednoducho nemajú k svetu. Je to však prirodzený jav. Na jar po mrazoch jednoducho tieto odumreté vetvičky rukou jemne odstráňte, vytraste. Rovnakým neestetickým problémom môže byť u tují kvitnutie. Na koncových výhonkov sa neskôr vytvoria plody, suché šištice, ktoré pôsobia sucho a strapato. Dajú sa však odstrániť rezom.

Hnednutie a suché vetvičky zvonka sa prejavujú najmä po zime, na jar. Pokiaľ na týchto vetvičkách nevidíte žiadne známky poškodenia hmyzom, zverou alebo hubovým ochorením, jedná sa len o stav spôsobený zmenami teplôt, nedostatkom vlahy alebo jej nadbytkom.

Hubové ochorenia

Pokiaľ sú však na konci poškodených výhonkov viditeľné aj čierne plodničky alebo zdurené vankúšovité plodnice, jedná sa o hubové ochorenie, ktoré je nutné ošetriť chemicky. Použite v tom prípade Dithane DG Neo Tec + Amistar + zmáčadlo Agrovital a po 14 dňoch postrek opakujte.

Kabatiniové odumieranie výhonkov tiež spôsobené hubou, napadnuté sú najmä najmladšie a vrcholové výhonky. Platí ošetrenie fungicídmi a postrek opakovať po 10 – 14 dňoch.

Nedostatok horčíka

Prejavuje sa tiež hnednutím a vysychaním. Aplikáciou horkej soli im pomôžete. Horká soľ je horečnaté hnojivo nie len na tuje. Využijete ho v záhrade aj na iné plodiny a dreviny.  Doplníte horčík, ktorý zabraňuje hnednutiu a tým aj doplníte potrebnú výživu. Môžete ju aplikovať vo forme postreku na celú drevinu alebo zálievkou ku koreňu.

1 kg balenie Vám vystačí na: 20 m2 ako posyp k rastlinám a drevinám, 125 l zálievky ku koreňom alebo 200l postreku pri aplikácii na list.  Návod nájdete na balení.

Lykokaz tujový / Lykokaz borievkový

Lykokaz je škodca, ktorý napáda tuje a iné ihličnaté dreviny. Vyhryzáva do vetvičiek chodbičky, do ktorých kladie vajíčka. Poškodené dreviny chradnú a hnednú. V kôre sú tiež viditeľné otvory, pod drevinou piliny a výtrusy. Chodbička je dvojramenná. Postihnuté vetvy blednú a postupne odumierajú. Je nutné takéto poškodené dreviny ošetrovať a postihnuté vetvy odstrániť. Obyčajne hneď celú drevinu.

Roztoče – pavúkovce

Vetvičky napadnuté roztočmi strácajú postupne farbu, blednú, až neskôr prechádzajú do žltohneda, sú akoby zaprášené s bledými škvrnami. Nutné aplikovať postrek proti roztočom.

Zimné slnko

Mnohí neverili, že aj slnko dokáže takéto markantné škody. Má to však súvis so závlahou v zime a obsahu vody v pletivách. Ihličnany nespia v zime, sú to stálozelené dreviny a v nich normálne prebiehajú fyziologické procesy akurát sú spomalené. Takže treba zalievať aj tie v nádobe aj vonku vysadené, najmä mladé výsadby z jari a jesene inak vyschnú a mnohí sa potom domnievajú že vymrzli. Slnko svieti aj v zime a odsáva z listov vodu a ak nie je doplnená, vysaje to všetko z dreviny.  Obyčajne je to viditeľné z jednej strany, kde vychádza slnko alebo kde sa zdržiava najdlhšie počas zimných dní.

Hnednutie v zatienenom stanovišti

Tuje, ktoré sú vysadené v nie príliš vhodných podmienkach s nedostatkom svetla, tiež hnednú. Je to najmä v kútoch záhrady, za domom, v úzkych pásoch, kde nesvieti slnko, v tesnej blízkosti plota, kde z druhej strany nesvieti slnko a neprúdi tam vzduch.

Hnednutie zo spálenia

Pokiaľ vysádzate tuje v blízkosti betónových plotov počítajte s tým, že tento priestor najmä z druhej strany bude tmavý a navyše podľa orientácie k slnku , môže byť aj rozpálený.  Skúste sa v horúcom lete dotknúť betónového plota alebo len priložiť ruku 10 cm od plota. Ucítite teplo. Vetvičky, ktoré sa dotýkajú takéhoto horúceho plota môžu byť spálené.

Hnednutie po výsadbe

Mohlo byť spôsobené nedostatočnou alebo nadmernou závlahou a v samotnom zakoreňovaní sa a prijímaní vody a živín.  Po výsadbe dreviny musíme zaliať, ale nie vytopiť. Vlhkosť pôdy musíte sledovať a podľa druhu pôdy určite viete, ako často zalievať.  V ťažkých, nepriepustných pôdach a v ílovitých zalievať opatrne, naopak v suchých piesčitých pôdach výdatne a často. Pokiaľ máte zálievku pod kontrolou, mohlo sa stať, že bol koreňový bal tuje poškodený, useknutý hlavný koreň,  zožraté korene, nevhodné podložie, suť v mieste výsadby alebo iný materiál zakopaný v zemi a tuja sa jednoducho nezakorenila.

Naša rada pri výsadbe...

Tuje, ktoré sú predávané kontajnerované, sa vysádzajú od marca do novembra resp. do trvalého zamrznutia pôdy. Keď vyberiete drevinu z kvetináča, rozpichajte koreňový bal rukou ale tak, aby celý substrát okolo koreňov nevypadal. Len tento koreňový zväzok jemne rozrušte pre lepšie prijímanie vody. Vyhĺbte jamu a nalejte do nej vedro vody tak, aby tam voda stála a do tejto vody vysaďte tuju, zasypte substrátom, alebo pôvodnou zeminou, do ktorej zamiešajte výživný substrát a hneď neprihnojujte. Dobre utlačte.

Tuje s koreňovým balom sa predávajú najmä v marci a koncom októbra , kedy je vhodné vysádzať voľnokorenné dreviny, resp. balené v jutovine alebo so zemným balom. Jutovinu odstraňovať nemusíte, ale môžete ju mierne rozrušiť, aby sa korene ľahšie dostali von a začali zakoreňovať. Postup výsadby je rovnaký.

Hnednutie tují z hustej výsadby

Niektoré záhradníctva chcú pravdepodobne predať viac ks na 1m, preto prezentujú rozostupy 0,4m od seba. Reálne je však vhodné urobiť rozostupy minimálne 0,7 až 0,8 m od seba, aj kvôli budúcemu rastu, konkurencii v koreňovej časti, boj o živiny a najmä kvôli svetlu. V prípade, že sa tuje vysadia bližšie, o cca 5 rokov si už budú konkurovať, taktiež tieniť, každú 2 až tretiu tuju zatienia a tá bude v raste zaostávať a postupne vyschne, alebo ju budete musieť pre vzhľad odstrániť. Od oplotenia musia byť tiež v rovnakých rozostupoch. Ak sú natlačené na oplotení, nedajú sa ošetrovať ani upravovať, strihať, ak je opletenie slabšie, môžu ho aj vekom poškodiť.

Hnednutie tují pestovaných v nádobách

Odporúčame, ak chcete pestovať tuje v kvetináčoch v zime vonku, tak určite nie v plastových nádobách. Ale kamenina, keramika, betón, kde musí byť aj nejaká izolácia, dolu drenáž a juta alebo aspoň textília v nádobe a najmä otvory na odtok prebytočnej vody, pretože tu platí dvojnásobne, že stálozelená drevina v nádobe sa musí v zime polievať inak vyschne. Platí to pre všetky stalozelené, ihličnaté dreviny.

Hnednutie po zime = nedostatočná zimná závlaha

Ako sme už písali vyššie ihličnany je nutné zalievať aj v zime počas dní, keď nemrzne, je oteplenie, svieti slnko, nie je sneh. Najmä mladé výsadby z jesene a porast do 2 rokov od výsadby. Staršie výsadby podľa podmienok v zime. Pokiaľ je zima bez snehu a dlhodobo mrazivá, po mrazoch treba zaliať.

Hnednutie po neodbornom reze

Tuje sa strihajú cca 2-3x za rok. Strihanie nesmie prebiehať za horúceho suchého dňa, kedy dlhodobejšie hrozí, že ostrihané porasty budú dlhšie bez závlahy. Najlepšie sa robí rez pod mrakom.  Po reze musíte dreviny zaliať alebo počkať na dážď. Hĺbka rezu tiež môže ovplyvniť stav drevín. Mladé dreviny zvládajú rez lepšie ako staršie porasty. Ideálne zostrihávať pravidelne a postupne na jar (apríl), v júni a koncom leta. Staršie tuje postupne po tretinách. Pokiaľ plánujete zrezať 5 m vysoké tuje o polovicu, určite nie je vhodné ich zrezať naraz o polovicu.

Hnednutie z nadmerného hnojenia

Žiaľ je to tak, aj nadmerné hnojenie môže rastlinám uškodiť. Najskôr pôsobia tmavozeleno to už je znak prehnojenia a napokon začnú chradnúť. Viditeľné sú hnedé koncové až čierne výhonky, ktoré opadávajú. Pokiaľ sa hnednutie po prehnojení prejavuje u drevín vysadených v nádobách, v nádobe vidieť aj vyzrážané soli, biely povlak. Je nutné obmedziť zálievku, presadiť dreviny v nádobe a nehnojiť.

Vždy sa nájdu odporcovia aj obľúbenci tují. Okolo cintorínov sa kedysi naozaj hojne používali. ale nejednalo sa o tuje západné, ktoré sa momentálne predávajú. Momentálne je na trhu dostatok nových a zaujímavých aj farebných kultivarov, ktoré môžu oživiť priestor v záhrade.  Nemusí ísť o súvislý pás v živom plote. Ale napr. o 2 ks v zmiešanej výsadbe. Tuje sú vhodné pre rýchle vytvorenie steny a bariéry takmer bez zasahovania. Nádherné sú však aj listnaté opadavé kry, stálozelené kry, ich kombinácie, ktoré najmä na jeseň vytvoria nádherné predstavenie farieb a tvarov. Je to však vec pohľadu a názoru.

 

 

 

Výsadba listnatých krov

Autor: Ing. Adriána Francová 24. októbra 2018 Žiadne komentáre

       Začiatok i koniec jesene je vhodné obdobie na výsadbu opadavých listnatých drevín. Samozrejme, že aj ihličnatých, ale tento text bude venovaný opadavým listnáčom. Tieto sa dajú vysádzať až do trvalého zamrznutia pôdy. Najlepšie sa vysádzajú už bez listov. Mnohí sa pýtajú, prečo? Pre dreviny tohto charakteru je to najlepšia voľba. Znižuje sa odparovanie z listov a rastliny sú vo fáze odpočinku. Ak sa vysádzajú bez koreňového balu, korene nesmú preschnúť, preto im bezprostredne po výsadbe doprajte bohatú zálievku. Dreviny s koreňovým balom (označované ako KB) alebo kontajnerované rastliny (označované pri dodaní objemom dodávaného kvetináča ako napr. C2, C3 a pod.) je možné vysádzať počas celého roka, okrem tropických horúčav, ktoré sú aj pre nás menej zvládnuteľné.

Výsadba listnatých krovOpadavé listnaté dreviny a kry sa vysádzajú najmä na vytvorenie živých plotov, prípadne vysokých stien a vetrolamov, patria sem aj kmienkovékríkové ruže, ovocné dreviny a kry, tiež solitérne dominanty záhrady.

Pre dobrú ujateľnosť a následný rast je dôležitá práve koreňová sústava a vitalita rastliny, čiže dobrý zdravotný stav rastliny. V škôlkach sa obyčajne takýto materiál 2 – 3x presádza, aby koreňová sústava bola bohatá a silná zvládnuť presadenie do podobných a zároveň iných podmienok.

Súčasne pri vyšších drevinách s kmeňom platia určité pravidlá výsadby. Vhodne pripraviť jamu, kolík a drevinu vysadiť tak, ako bola vysadená pôvodne v ovocinárskej či pestovateľskej škôlke. Uvidíte to podľa koreňového krčka, ktorý má byť nad zemou. Tvorí prechod medzi koreňom a kmeňom. Obyčajne dreviny od overeného pestovateľa sú už pripravené na priamu výsadbu. Korene sú skrátené, rovnako je upravená korunka. Je lepšie, ak pred výsadbou dreviny ponoríte do vedra s vodou, aby sa korene dostatočne napili. Potom do jamy umiestnite kolík a saďte súčasne so stromčekom. Je lepšie, ak by Vám mohla pomôcť ďalšia osoba. Dobre zahrňte a zalejte vodou. Misu okolo stromčeka môžete udržiavať nezaburinenú alebo ju nastlať mulčovacím materiálom.

Dreviny na výsadbu živých plotov vyžadujú rovnaké vhodne pripravené podmienky. Ide väčšinou o drobnejšie rastlinky. Živý plot sa vysádza do dvoj až troj sponu, závislosti od požadovanej šírky a hustoty živého plota. Určitý čas potrvá, kým sa vytvorí objem, ale vhodná výsadba je zárukou kvalitného a funkčného živého plota. Dreviny na živý plot vyberajte podľa požiadaviek. Je ich veľmi veľa. Všetky majú svoje prednosti, niektoré aj svoje nevýhody. Je potrebné, aby ste sami zvážili, čo očakávate od výsadby. Kvalitné a husté živé ploty vytvoríte pomocou hrabubuku. Tieto dreviny vytvárajú husté konáre a listy zostávajú na drevine až do jari. V jesennom období sa vyfarbujú do žltohneda. Pomocou týchto drevín dokážete vytvoriť nízke aj vysoké steny, ktoré musíte však tvarovať a strihať 3x za rok. Keď rastliny vyrastú, vznikne aj veľa odpadu, ale efekt bude stáť za to. Ak si zakúpite drvič konárov a záhradného odpadu, určite ho využijete a získate aj mulčovací materiál, či prímes do kompostu.

Vhodné dreviny na výsadbu živých plotov sú lacnejšie voľnokorenné dreviny, ktoré môžete vysádzať ešte tento mesiac až do mrazov, alebo potom od termínu roztopenia pôdy po zime až do druhej polovice apríla. Dreviny na živý plot sú bežne balené po 10 ks. Kombinujte a vytvorte živý plot strihaný alebo voľne rastúci kvitnúci. 

Živý plot na balkóne

Autor: Ing. Adriána Francová 4. septembra 2018 Žiadne komentáre

        Páčia sa Vám živé ploty, prípadne by ste sa chceli odizolovať od susedov aspoň takouto clonou? Aj na terase či balkóne môžete založiť živý plot. Budete na to potrebovať dostatočne veľké nádoby v závislosti od vysadených druhov a výbornú drenáž.

Vysokú stenu vytvoríte z tují a cypruštekov. Nádoby môžu byť klasické alebo v podobe hrantov, do ktorých sa vmestia aj 2 kusy. Počítajte s tým, že veľkosť jednej nádoby by mala byť minimálne 1 meter pre dve tuje alebo cyprušteky. Pokiaľ je to možné, zakúpte si tuje vo výške aspoň 60 – 80 cm.

Živý plot na balkóne (Prunus laurocerasus)Kontajnerované dreviny môžete vysádzať počas celého roka, nie však počas tuhej zimy. Voľnokorenné dreviny vysádzajte skôr na jar alebo na jeseň. Pokiaľ túžite po nižšom vždyzelenom živom plote len tak pre potešenie, vytvorte si ho z krušpánu, vtáčieho zobu alebo vavrínovca.

Nečakajte, že bude Váš plot hneď po výsadbe zapojený, bez medzier. Vyžaduje to množstvo času a strihania, aby ste docielili požadovaný efekt. Krušpán patrí medzi často pestované dreviny na nízke živé ploty, nakoľko pomalšie rastie, ale veľmi dobre znáša rez. Strihá sa aj 3x do roka. Rýchlejšie rastie vtáčí zob aj vavrínovec. Počítajte s menším opadom listov.

Do metrovej nádoby vysaďte 3 – 4 kusy drevín. Ak sú už vyššie a väčšie, len 3 kusy. Nádobu vysteľte textíliou alebo vrecovinou. Musíte ponechať otvory na odtok prebytočnej vody. V spodnej časti vytvorte asi10 cmdrenáž z drobného štrku alebo kamienkov, keramzitu, doplňte vhodný substrát, vysaďte dreviny a ako mulč použite kôru alebo štrk. Po výsadbe rastliny hneď nestrihajte, doprajte im čas na zakorenenie. Pokiaľ uvidíte nové mladé prírastky, je to dobré znamenie. Dreviny sa úspešne prispôsobili novým podmienkam a za predpokladu každodennej starostlivosti sa im bude dariť. Živý plot zakladajte na jar alebo na jeseň, prípadne v lete mimo obdobia s teplotami nad 30 °C. Ideálna orientácia terasy a balkóna so živým plotom je východ, západ i sever. Južná strana musí byť tienená. 

Výsadba živého plota krok po kroku

Autor: Adriána Francová 4. augusta 2018 Žiadne komentáre

Živé ploty z drevín dokážu kompozične dodať záhrade šarm aj celoročný meniaci sa efekt. Zakryjú nepekné miesta, výškovo dokážu rozdeliť záhradu, opticky ju zmenšiť aj zväčšiť.

Nahrádzajú pevné betónové oplotenie, ktoré sa stalo v dnešnej dobe trendom, i keď nie veľmi šťastným riešením. Plocha záhrady sa používaním betónových oplotení umelo uzatvára a priestor sa prehrieva.

So živým plotom máte o premenlivosť v záhrade postarané. Samozrejme, nič nie je zadarmo. O živý plot sa treba starať, pravidelne ho zalievať, strihať a hnojiť. Úplne na začiatku je však najdôležitejší samotný výber a spôsob výsadby drevín do živého plota.

Poradíme Vám, ako si správne vybrať dreviny do živého plota, ktoré sú vhodné pre konkrétne miesta v záhrade, ktoré sú okrasné plodmi a stálozelené, alebo sú naopak opadavé, ale premenlivé s jesenným vyfarbovaním.

Zozbierali sme tiež najčastejšie otázky ohľadom živých plotov, kde možno nájdete aj odpovede na Vaše otázky ohľadom správneho výberu, pestovania a celoročnej starostlivosti.  

Dôležité je:

  1. Správny výber druhov a stanovišťa
  2. Výsadba
  3. Starostlivosť – strihanie, hnojenie, závlaha

 Najčastejšie otázky a odpovede súvisiace s pestovaním živého plota:

Ako vybrať dreviny na živý plot?

Zodpovedajte si najskôr na tieto otázky:

1.Plot má byť stálozelený alebo opadavý?

2. Kvitnúci alebo jedlý pripadne kombinácia?

3. Voľnerastúci alebo strihaný?

4. Jedného druhu alebo kombinácia dvoch či viacerých?

5. Do akej výšky má dorásť?

6. Aké má mať obmedzenia? (Zvážiť pichľavé a jedovaté druhy kvôli deťom a zvieratám).

7. Koľko času viete venovať starostlivosti?

Aké dreviny použiť na živý plot?

Je veľmi veľa možností ako vytvoriť živý plot. Treba si len položiť otázku, aký chcete aby bol. Stálozelený, kvitnúci, opadavý, zmiešaný....tu je zoznam drevín na živé ploty podľa výšky aj s pomôckou ako ďaleko od seba vysádzať pre získanie požadovaného efektu. Info nájdete tu: http://www.rastlinky.sk/blog/zive-ploty-dreviny-a-kombinacie.html

Zároveň platí, že živý plot treba nakombinovať tak, aby spĺňal svoju funkciu aj esteticky pôsobil zároveň.


Ktoré dreviny patria medzi najčastejšie používané?

Ihličnaté: cyprusovec, tuja, tis, smrek, borievka

Stálozelené listnaté: vavrínovec, fotínia, krušpán, bršlen, vtáčí zob (Ligustrum vulgare´Atrovirens´), hlohyňa, cezmína, mahónia

Opadavé listnaté: hrab, brest, buk, javor, dráč, vtáčí zob, svíb, vŕba, javor

Kvitnúce: budleja, orgován, zlatý dážď, tavoľník, pajazmín, tamariška, škumpa, vajgelia, tavoľa, kalina, hortenzia https://www.rastlinky.sk/blog/kvitnuci-zivy-plot.html

Nízke trvalkové: ruže, levanduľa, šalvia,

Jedlý živý plot: muchovník, jarabina, baza, josta, rakytník, zemolez kamčatský, hlošina,

https://www.rastlinky.sk/blog/zive-ploty-a-steny-z-ovocnych-drevin-a-krov.html

Ktoré menej používané listnaté druhy sú vhodné na výsadbu živého plota?

Z javora poľného (Acer camperstre)sa dá vytvoriť veľmi pekný živý plot. Navyše je nádherný kultivar ´Carnival´, ale ten je vhodný do polotieňa. Ak má byť umiestnený na priamom aj celodennom slnku určite zvoľte základný druh. Aby zhustol a nenarástol z neho klasický strom vyžaduje rez, najlepšie v júni. Rezom podporujete správny rast, hustotu a javor veľmi dobre znáša rez. Navyše je vhodný aj do mestského znečisteného prostredia a do našej oblasti, keďže je to domáci druh, je zvyknutý na podmienky v zime. Po 4 rokoch pestovania dokážete získať úchvatnú živú stenu. Zaujímavý živý plot docielite aj výsadbou bahenného ibišteka.

Ktoré ihličnany sú najrýchlejšie rastúce a vhodné na výsadbu pre získanie vysokej zelenej steny?

Cyprusovec nie je náročný na pestovanie. Skôr si treba uvedomiť hneď na začiatku, ako vysoký živý plot chcete dosiahnuť a podľa toho ho aj vysadiť. Vo vhodných podmienkach dokáže narásť aj 0,8m – 1 m za rok. Ak má byť plot vysoký nad 4 m, výsadba musí byť aspoň 1m od seba. Pokiaľ chcete dosiahnuť výšku 2-3 metre, vzdialenosť jednotlivých drevín od seba a od oplotenia stačí 0,8m.

Ako druhé sú tuje ´Brabant´, ´Smaragd´, ´Europa Gold´ a borievky – Juniperus scopulorum

Ihličnany sa musia polievať aj v zime?

Áno, ak je suchá a slnečná zima, a platí to aj pre stálozelené listnaté dreviny. Stálozelené ploty sa musia polievať aj v zime, v čase keď nemrzne, nakoľko majú listy a teda normálne žijú, nespia ako listnaté opadavé dreviny. Sú náchylnejšie na zimné slnko, ktoré ich môže spáliť pri nedostatku vody. Slnko v zimných mesiacoch odčerpá z rastliny všetku vodu cez listy, a preto neskôr na jar, keď už ostatné dreviny pučia a prebúdzajú sa po zime, poškodené rastliny zimným slnkom pôsobia ako vymrznuté a suché. Mráz rovnako katastrofálne pôsobí na rastliny, ktoré neboli zavlažované počas zimného obdobia.

Sú tuje ešte atraktívne na výsadbu živého plota?

Je to naozaj individuálne. Pre niekoho majú ešte stále význam, pre iného sú už obyčajnou a nezaujímavou drevinou. Na jednej strane však majú pekný habitus, držia svoj kompaktný tvar, pomerne rýchlo rastú a zelenú stenu dokážu vytvoriť. Živý plot sa vždy vysádza podľa toho, do akej výšky chcete plot dopestovať. A tiež samozrejme závisí od druhu a kultivaru. Smaragdy sa vysádzajú 0,7-1 m od seba. Thuja occidentalis ´Smaragd´, Golden Smaragd´, rastú cca 30 cm za rok. Pri hustých výsadbách si konkurujú a bojujú o živiny, nemajú dostatok miesta pre rast a tiež rast koreňov. Nedostatočné prúdenie vzduchu medzi výsadbou tiež môže spôsobiť plesne a iné choroby. Na jar je vhodné začať hnojiť štartovacím hnojivom. V zime im dopriať vodu, keď nemrzne.

Najpoužívanejšie dreviny:

Zo stálozelených - vavrínovce - výborné sú kultivary ´Novita´, ´Etna´, krušpán (pomaly však rastie), vtáčí zob, cezmína a hlohyňa šarlátová (je nevhodná na pozemok, kde sú deti, lebo je pichľavá a má plody, ktoré by deti mohli lákať).

https://www.rastlinky.sk/blog/stalozelene-druhy.html

Z opadavých sú vhodné hrab, buk, brest a javor poľný, aj vzájomné kombinácie, potom kvitnúce živé ploty v kombinácii s orgovánom, budlejou, tamariškou, zlatý dážď, tavoľník, pajazmín..

https://www.rastlinky.sk/blog/opadave-druhy-na-zivy-plot.html

a samozrejme ihličnany : cyprušteky, smreky a v neposlednom rade obľúbené i neobľúbené tuje smaragdové.

Ako vysadiť živý plot z krušpánu?

Je potrebné vykopať rigol, do ktorého vložíte univerzálny záhradnícky substrát. Dreviny sa tesne po výsadbe nehnoja. Majú dostatok výživy v substráte a potrebujú sa prispôsobiť novým podmienkam. Rozostupy sa volia podľa veľkosti drevín a požadovanej výšky živého plota, či chcete len nízky lem alebo vysoký. Nízky plot 30-50 cm od seba, vysoký 50 cm od seba. Hnojiť treba až na jeseň, fosforečnými hnojivami a  najmä počas zimy, keď nemrzne a nebude sneh, treba zalievať. Viac sa mu darí na stanovišti v polotieni ako na priamom celodennom slnku. Pozor aj na kvalitu sadeníc. V prvom roku môže omrznúť, ale dobre znáša rez a aj dobre regeneruje.

Ako hnojiť živý plot?

Pôda sa bez hnojenia vyčerpáva, preto treba dopĺňať živiny. Napr. granulované hnojivo s postupným uvoľňovaním živín, univerzálne, alebo na ihličnany, na okrasné rastliny. Tiež môže byť v kvapalnej forme a riediť podľa návodu. Pozor aj na prehnojenie. Hnojenie treba prispôsobovať obdobiu. Na jar sa aplikuje hnojivo s vyšším obsahom dusíka, ako štartovacie, pre rast a zelenú farbu. V jeseni sa aplikujú hnojivá s vyšším obsahom fosforu a draslíka, pre vyzrievanie pletív, nakoľko sa jedná o dreviny, ktoré sú stálozelené, takže neodpočívajú ako opadavé dreviny, len spomalia svoje životné funkcie na minimum, ale stále vyžadujú vlahu, inak by cez zimy vyschli alebo vymrzli. Vymrznutie má tiež za následok nedostatok vlahy a nedostatočné vyzretie pletív. Hnoja sa raz za 2 mesiace, jesenným hnojivom max. do polovice októbra. Výborný je aj Kristalon, klasický kompost...

Horká soľ je obľúbené doplnkové hnojivo najmä na ihličnany s obsahom horčíka, ktoré zamedzuje vysychaniu vetiev a hnednutiu.

Ako vytvoriť protihlukovú zelenú stenu?

Protihlukové bariéry zo zelene sa nerobia ako súvislý pás živého plota, pretože tam sa zvuk len odrazí a zníži len minimálne. Potrebujete vytvoriť zmiešanú výsadbu z listnatých stromov a krov rôzneho habitusu a výšok s medzerami, kde sa zvuk roztriešti, poodráža do smerov a tým stratí na sile. Takýto pás široký asi 3 m dokáže znížiť hluk o 25%. Ihličnany v rade bez budúcich medzier tak 8%. Najmä listy plstnaté zachytávajú dobre zvuky, potom rôzny podrast. V pozadí musí byť však plot, stena. Výšku môžete konzultovať na obecnom, miestnom úrade, budete potrebovať povolenie a tomu predchádza ohlasovacia povinnosť.

Z akých drevín sa dá vytvoriť nízky živý plot, lem okolo záhona?

Výborné by boli napríklad nízke tavoľníky a levanduľa, plus polyantky ruže. Treba ich kombinovať alebo použiť len jeden druh. Vhodné sú tiež bršlen a krušpán.

Ako upraviť podložie pre výsadbu živého plota?

Všetko záleží od reálnych podmienok. Pokiaľ je tam íl, treba urobiť aj drenáž a dreviny vysadiť do výživného substrátu, stačí univerzalny záhradný substrát alebo vlastný kompost. Pokiaľ vysádzate do piesčitej pôdy, doplňte výživný substrát, bez drenáže.

Ako vysádzať?

Živý plot sa vysádza na rôzne vzdialenosti v závislosti od druhu a typu steny. Tu nájdete všetky potrebné rozmery : http://www.rastlinky.sk/blog/zive-ploty-dreviny-a-kombinacie.html

Pri výške plota nad 3 m, je potrebné vytvoriť väčšie rozostupy cca 0,7-1m. Pri stredne vysokých živých plotoch 0,6m od seba a pri nízkych plotoch malé rozostupy 0,3 – 0,5m.

https://www.rastlinky.sk/blog/zivy-plot-vysadba-a-osetrovanie.html

Ako vytvoriť levanduľový lem?

Levanduľa dorastá do výšky 60 – 80 cm v kvete. Priemer jednej rastliny je aj 50 cm, preto sa popri chodníkoch a v záhonoch v jednom rade vysádza na vzdialenosť 0,4 – 0,5 m od  seba.

Ako vysadiť živý plot z hrabu, brestu a buka?

Do vytvorené rigola v jednom rade (spone) sa vysádzajú do výživnej pôdy na 1 bm (bežný meter) 3 – 4 ks drevín. Po výsadbe sa dreviny zostrihnú o 1/3, aby sa drevina rozvetvila a zahusťovala už odspodu.

Ak chcete dosiahnuť nepreniknuteľný živý plot používa sa aj výsadba do dvoj sponu, dvojradu, kde na 1 bm použijete 5-6 ks drevín.

Aký je rozdiel vo výsadbe kontajnerovaných  a voľnokorenných drevín?

Voľnokorenné dreviny na živý plot sa vysádzajú len skoro na jar alebo neskoro na jeseň, keď nemajú listy (to sa týka opadavých listnatých druhov. Kontajnerované dreviny sa môžu vysádzať počas celého roka, okrem trvalo zamrznutej pôdy za podmienky pravidelnej závlahy.

Kedy strihať živý plot?

Dreviny na živý plot sa mierne zostrihnú tesne po výsadbe. Druhé obdobie vhodné na rez existujúcich živých plotov je apríl a ďalšie jún – júl- august. Neskôr už nie, aby konáriky stihli zaschnúť a pletivá vyzrieť. Ideálne obdobie je v čase pod mrakom, s nižšími teplotami, skoro ráno alebo večer.

Ihličnany sa strihajú skoro na jar, alebo od júna do konca augusta.

https://www.rastlinky.sk/blog/tvarovanie-a-rez-zivych-plotov-a-soliterov.html

https://www.rastlinky.sk/blog/rez-drevin-v-zivom-plote.html

https://www.rastlinky.sk/blog/zivy-plot-bizardne-tvary.html

Dá sa vysadiť živý plot aj na balkóne?

Samozrejme. Vhodné sú z nižších druhov najmä krušpán či vtáčí zob. Z vyšších ihličnanov, ako sú tuje (Thuja occidentalis Smaragd, Brabant) dokážete vytvoriť ochrannú stenu, kulisu na balkóne i terase.

https://www.rastlinky.sk/blog/vzdyzeleny-balkon.html

Tu nájdete návod na pestovanie drevín:  https://www.rastlinky.sk/blog/listnate-a-ihlicnate-okrasne-dreviny-navod-na-pestovanie.html

 

 

Posted in: Okrasná záhrada Tags: živý plot

Rez drevín v živom plote

Autor: Ing. Adriána Francová 12. marca 2018 Žiadne komentáre

        Rez patrí k starostlivosti o akékoľvek výsadby. Pokiaľ ste sa rozhodli pre voľne rastúci živý plot, rez aplikujte podľa vysadených druhov. V prvých rokoch života po výsadbe je rez častý, aby sa kry zahustili, rozvetvili. Platí to pre listnaté dreviny. Ihličnany sa strihajú minimálne. Odstraňujú sa len nepekne rastúce vetvy, čiže sa jedná skôr o kozmetickú, estetickú úpravu.

Rez drevín v živom ploteNa jar kvitnúce listnaté kry sa strihajú po odkvitnutí, to je zhruba v máji až júni. Jedná sa najmä o zlatý dážď (Forsythia intermedia), tavoľník van houtteho (Spiraea van Houtteii), dulovec (Chaenomeles japonica), tamarišku (Tamarix), orgován (Syringa vulgaris). Hlboký rez aplikujte vyslovene len vtedy, ak sa jedná o starý živý plot, ktorý potrebujete zmladiť a podporiť mladé výhony zo starého kmeňa. Dreviny kvitnúce v lete (budleja, tavoľníky, ibištekypajazmín) sa strihajú v zime až v predjarí (koniec februára až do marca, kým nezačnú rašiť).

Strihané živé ploty sa musia udržiavať, strihať pravidelne a správne už od mladého veku, aby ste dokázali vytvoriť naozaj hustú a rovnú stenu alebo plot. Ihličnany v strihanom živom plote, napríklad tuje, sa strihajú až po dosiahnutí požadovanej výšky. Ak plánujete živý plot vo výške 2 metre, tuje zrežte, až keď dosiahnu výšku 2 metre. Pokiaľ chcete plot nižší, zrežte nižšie. Živé ploty z ihličnanov tvarujte len na jeseň alebo v predjarí. Používajú sa špeciálne plotové nožnice alebo krovinorezy. Dbajte na to, aby boli  steny šikmé a aby bol živý plot dolu o 20 – 50 cm širší ako hore.

Smrek je potrebné rezať opatrne. Pokiaľ sa Vám to nepodarí, chybu už ťažko napravíte a aj to bude na plote vidieť. Nikdy nerežte do dreva, ale režte v období rastu mladých výhonkov.

Listnaté druhy sa strihajú aj 3x do roka v období vegetačného pokoja, v júni a raz koncom júla alebo začiatkom augusta.

Počítajte s množstvom rastlinného odpadu v podobe vetiev a listov. Rez sa vykonáva na jar, v lete a koncom leta. Platí to najmä pre brest, hrab, buk, vtáčí zob, krušpán. Vždyzelené kry upravujte od septembra až do prvých mrazov.

Posted in: Okrasná záhrada Tags: živý plot

Listnaté a ihličnaté okrasné dreviny - návod na pestovanie

Autor: Adriána Francová 18. decembra 2017 Žiadne komentáre

Zásady výsadby okrasných drevín 

Najvhodnejšie obdobie na výsadbu drevín je jeseň, jar v menej priaznivých klimatických podmienkach a pri chúlostivejších druhoch. Rastliny dodávané v kontajneroch možno vysádzať počas celého vegetačného obdobia, okrem najteplejších letných dní, kedy by výsadba vyžadovala neustálu kontrolu a starostlivosť.

Dreviny sa vysádzajú vždy rovno a pri výsadbe treba dbať na to, aby sa koreňový bal nerozpadol. Korene sa zasypávajú kvalitnejšou povrchovou vrstvou pôdy, pokiaľ možno obohatenou kvalitným kompostom a až na povrch sa pridáva zvyšná spodina. Novovysadené dreviny sa nehnoja, s prihnojovaním treba počkať, kým sa dobre nezakorenia. Po vysadení treba dreviny dobre zaliať a hneď ako voda vsiakne, treba vyplniť vzniknuté jamky v pôde humusom, aby sa znížil výpar vody z pôdy. Po vysadení rastlinám prospeje aj častejšie povrchové kyprenie pôdy, ktoré znižuje odparovanie vody. Ak treba niektoré druhy drevín vyviazať ku kolíkom, kolík sa do jamy umiestňuje ešte pred výsadbou. Okolo drevín solitérne vysadených v trávniku hneď po vysadení treba vytvoriť primerané veľké misy, ktoré umožnia jednoduchšie zalievanie a neskôr aj prihnojovanie a tráva drevinám neodoberá vlahu ani živiny. Veľmi dôležité je najmä dôkladná zálievka ihličnanov a vždyzelených listnáčov pred príchodom mrazov. Nerovnomerný vodný režim rastliny počas slnečného a mrazivého počasia by totiž mohol spôsobiť vyschnutie rastliny Vysádzané okrasné dreviny sa zrezávajú, ak treba, tesne pred vysadením alebo po ňom, a to tak, že výhonky sa skrátia až o dve tretiny dĺžky. Kratšie výhonky sa skracujú menej ako dlhšie, nikdy však nie do jednej roviny.

Vysádzanie živých plotov

Účelne vybrané kry na živý plot, dobre zasadené a ošetrované, nedajú pestovateľovi veľa práce, a napriek tomu podstatne zvyšujú pôvab každej záhradky. Udržiavací rez sa robí väčšinou raz za rok väčšinou po odkvitnutí. Vzdialenosť krov od plota pri vysádzaní závisí od plánovanej výšky a šírky plotu. Vzájomná vzdialenosť rastlín v nízkom plote je asi 0,6 m, pri stredne vysokých plotoch 0,8 – 1,5 m podľa vzrastu jednotlivých druhov a kultivarov. Okrasné kry si vyžadujú okrem bežného ošetrovania aspoň raz za rok plné hnojenie NPK, ktoré zlepšuje a urýchľuje ich rast. Základom úspešného hnojenia však i tu zostáva hnojenie dobre vyzretým kompostom.

obr. 1: Vysoké živé ploty, výsadba 1 m od seba (Carpinus betulus)

obr. 2: Ihličnaté živé ploty, výsadba 40 - 80 cm od seba ( Thuja occidentalis ´Smaragd´)

obr. 3: Stredne vysoké živé ploty, výsadba 3 ks na 1 m (Ligustrum ovalifolium)

obr. 4: Nízke živé ploty, výsadba 4-6 ks na m (Spiraea bumalda)

 

Rez živých plotov

Živé ploty sa strihajú kónicky – ker je na báze širší a smerom k vrcholu sa zužuje. Steny sú tak lepšie osvetlené a je zabezpečený lepší prísun vody, čím nedochádza k zasychaniu spodných vetiev. Striháme dvakrát do roka. Prvýkrát koncom mája (v čase keď sú vytvorené už malé prírastky), kedy sa v mladých výhonkoch vytvárajú čiastočné retardačné (spomaľovacie) látky. Týmto sa ďalšie obrastanie po prvom zastrihnutí čiastočne spomalí. Druhý rez vykonávame v priebehu augusta a to preto, aby dreviny po reze už neobrašili.

                                                                                 

                                                                                                                                                                                                                  

                                                                




obr. 1: Správny kónický rez živého plota 


  

          

                                                                                                                                                                                    






obr. 2: Nesprávny kolmý rez živého plota


Ošetrovanie a starostlivosť v ďalších rokov

Vzhľad pestovaných drevín závisí od ich ošetrovania v ďalších rokoch. Ošetrovanie pozostáva zo zálievky, prihnojenia, z odstraňovania odkvitnutých kvetov a súkvetí a udržovania zdravej a peknej koruny. Počas chladných, ale slnečných zimných dní treba sledovať či nedochádza k predčasnému prebúdzaniu sa koruny ihličnanov a stálezelených listnatých drevín. Nedostatočný prísun vody z koreňového systému, ktorý je v chladnej zemi môže spôsobovať vysychanie koruny. Zabrániť tomu môžeme polievaním ku kmeňu dreviny.

Rez a presvetľovanie

Vzhľad a kvitnutie danej dreviny do veľkej miery ovplyvňuje správny rez a presvetľovanie. Pri všetkých drevinách bez výnimky sa odstraňujú namrznuté a suché výhonky. Namrznuté časti sa odstraňujú až pri pučaní, aby sa ušetril neskorší opravný rez. Pri šľachtených drevinách sa odstraňujú tzv. vlky, bujne rastúce výhonky podpníka. Pri druhoch, ktoré silno odnožujú a ohrozujú okolitú úpravu, sa odstraňujú odnože aj s koreňmi. Niektoré dreviny vôbec rez nepotrebujú (skôr by uškodil ich vzhľadu) iné si vyžadujú iba zmladzovanie a ďalšie pravidelný každoročný rez a raz za čas zmladzovanie.

Dreviny, ktoré nepotrebujú rez

Vôbec sa nerežú vždyzelené dráče (berberis), dulovce (chaenomeles), skalníky (cotoneaster), lykovce (daphne), cezmíny (ilex), orechy (juglans), rododendróny (rhododendron), štredrec (laburnum), magnólie (magnolia), drevité pivonky (paeonia), škumpa vlasatá (cotinus coggygria), bresty (ulmus), vždyzelené kaliny (viburnum) a všetky ihličnany. Niektoré dreviny priam neznášajú rez, ako napríklad magnólie (magnolia), ktorá kvitne na koncových, vrcholových púčikoch.

Dreviny, ktoré vyžadujú zmladzovací a presvetľovací rez

Zmladzovanie znamená vyrezávanie starých výhonkov za súčasného ponechania rovnakého počtu mladých výhonkov. Presvetľovanie vykonávame u hustejších porastov spravidla raz za tri roky. Takéto rezy vyžadujú opadavé dráče (berberis), liesky (corylus), hlošiny (elaeagnus), málo kvitnúce ibišky (hibiscus), kolkvícia (kolkwitzia), pajazmín (philadelphus), zob (ligustrum), zemolezy (lonicera), drevité nátržníky (potentila), imelovníky (symphoricarpos), orgovány (syringa), kaliny (viburnum), weigely (weigela) a ďalšie. Tento zákrok sa robí väčšinou v období vegetačného pokoja. Listnaté dreviny v skupinových výsadbách sa upravujú zimným rezom tak, aby sa navzájom netiesnili a mali vždy dostatok slnka a vzduchu.

Dreviny vyžadujúce každoročný rez

Rozdeľujú sa do troch skupín podľa toho, kedy a na akom dreve kvitnú.

1. skupina – dreviny, ktoré kvitnú skoro na jar a na vlaňajšom dreve (forsythia, spiraea, amigdalus, prunus, jasminum nudiflorum, cytisus, cornus); upravujú sa tak, že sa im odrežú všetky slabé a križujúce výhonky, veľmi dlhé výhonky sa skrátia. Zimný rez sa robí od konca októbra do polovice marca a prvýkrát sa robí najskôr po troch rokov od vysadenia. Hlavný rez sa robí po odkvitnutí, obyčajne v druhej polovici mája, aby dreviny mohli ešte do jesene vytvoriť nové kvetuschopné výhonky. Hlavný rez sa robí po odkvitnutí, obyčajne v druhej polovici mája, aby dreviny mohli ešte do jesene vytvoriť nové letorasty, na ktorých sa budú na budúcu jar tvoriť nové kvety. Režeme na 2 – 4 očká.

2. skupina – dreviny, ktoré kvitnú neskôr a na vlaňajšom dreve (malus, sorbus, crataegus, berberis, tamarix a pod.); výhonky sa skracujú asi o jednu tretinu, aby vytvorili nové bočné výhonky.

3. skupina – dreviny, ktoré kvitnú v lete a na jeseň na tohtoročnom dreve vyžadujú silný spätný rez (budleia, hydrangea, caryopteris, hypericum, levandula, erica); režú sa nakrátko podľa povahy rastliny a hrúbky dreva na jar, na dva až šesť púčikov. Staré konáriky sa úplne odstraňujú.

Rez drevín na kmienku

Okrasné previsnuté vŕby, mandle alebo ruže pestované na kmienku je treba rezať pravidelne každý rok, aby si udržali hustý a kompaktný tvar koruny. Rez je dôležitý hlavne u drevín pestovaných v nádobách, aby koruna príliš nesťažela a kmienok sa pod jej váhou nezlomil. Dreviny, ktoré kvitnú skoro na jar, režeme až po odkvitnutí koncom apríla (mandľa), ostatné dreviny skoro na jar (ruže, vŕby).

Zálievka

Závlahová dávka pre okrasné kry a stromy by mala prevlhčiť koreňovú zónu pôdy. Zavlažovať by sa malo ráno alebo večer. Pri vždyzelených drevinách netreba zabúdať, že potrebujú vlahu aj v priebehu zimy. Ak nemrzne a je sucho, zalievame ich aj v zimnom období. Na zálievku je najlepšia dažďová voda. Studničná voda máva často veľký obsah minerálnych látok a ak presiahne ich obsah množstvo 1 g/l je na zálievku nevhodná, pretože zasoľuje pôdu.

Hnojenie

Výživa a hnojenie okrasných drevín sa nedá zovšeobecniť, pretože sú rôznorodé. Žiadnej drevine však neuškodí prihnojenie organickými hnojivami, najmä kvalitným kompostom, či zotletým maštaľným hnojom. Priemyselnými hnojivami dreviny prihnojujeme až po dôkladnom zakorenení, podľa náročnosti jednotlivých druhov na živiny. S prihnojovaním treba skončiť najneskôr v júli, aby mohli nové letorasty do príchodu zimy dobre vyzrieť. Ihličnanom prospeje občasné prihnojenie špeciálnymi hnojivami pre ihličnany. Na živiny sú všeobecne náročnejšie veľkokveté príp. bohato kvitnúce kry, naopak menej náročné sú ihličnany a vždyzelené kry.

Rez drevín na kmienku







Ochrana drevín pred zimným vysychaním

 

 

 

 

 

 

 

obr č. 1: Presvetľovací rez

 

 

 

 

 

 

 

obr. 1: Rez drevín so striedavými očkami

 

 

 

 

 

 

 

 

 Obr.2: rez drevín s protistojnými očkami  

 

 

 

 

 

 

 

obr. č. 2: Silný spätný rez 


Živé ploty a steny z ovocných drevín a krov

Autor: Ing. Adriána Francová 12. septembra 2017 Žiadne komentáre

        Ovocné dreviny v záhrade sa nemusia striktne pestovať len v úžitkovej časti, oddelene od okrasnej časti, vzdialenejšie od domu. A už vôbec nemusia stáť samostatne po celej záhrade alebo vysadené v pásoch. V dnešnej dobe, v ktorej chceme pestovať v záhrade všetko, využiť každý aj ten najmenší kúsok pôdy, ich vieme pestovať vo forme okrasných a úžitkových živých plotov a stien. Okrem estetickej funkcie tak získame aj úžitok v podobe úrody, ušetrenia miesta, v jarnom období nás potešia kvetmi a v lete aj plodmi, ktoré sú určite osviežujúcou pochúťkou pre všetkých.

Živé ploty a steny z ovocných drevín a krovNamiesto klasických okrasných drevín a ihličnanov môžete na ploche vysadiť jablone alebo iné vhodné ovocné druhy v tvare štíhleho vretena, či voľne rastúcich ovocných krov. Vhodnými drevinami sú muchovník (Amelanchier), ríbezle (Ribes), černice (Rubus fruticosus), vinič (Vitis), kiwi (Actinidia), rakytník (Hippophae rhamnoides), zemolez kamčatský (Lonicera kamtschatica). Samozrejme sem patria aj hrušky, v blízkosti múru vysadené marhulebroskyne. Treba len zvoliť vhodný tvar pestovaného druhu, prípadne zvoliť oporu a netradičná a pritom praktická stena sa čoskoro stane súčasťou Vašej záhrady.

Založenie takejto steny nie je jednoduché, ale nie nemožné. Pokiaľ sa venujete ovocinárstvu, bude to pre Vás hračka. Ak máte len začiatočné skúsenosti a chuť pestovať, je to pre Vás výzva. Aj keď v tomto prípadne nie je vhodné robiť chyby, lebo sa sami oberiete o možnosť zberať úrodu. Kým stromy vyrastú a zapoja sa do požadovaného tvaru uplynie nejaký čas. Na založenie ovocnej steny potrebujete kultivary naštepené na pomaly rastúcich podpníkoch, s kratším rodivým obrastom (jablone, hrušky) pestované v palmetách alebo kordónoch.

Palmeta je univerzálny pestovateľský tvar, ktorý pre svoje pestovanie vyžaduje drôt alebo inú oporu. Konáre sú vedené na poschodia a vodorovne. Tým sa vytvorí stena. Kordón je zvislý pestovateľský tvar, v tvare písmena U. Na pestovanie sa využívajú 2 základné konáre vyviazané do tohto tvaru na konštrukciu. Určite si nájdete tie pestovateľské tvary, ktoré zapadnú do vašej predstavy a celkovej kompozície v okrasnej časti záhrady. Tieto tvary sú nenáročné na priestor a majú veľa výhod. Plody ľahšie dozrievajú, nakoľko strom nemá také bohaté olistenie ako klasicky pestovaný strom. Sú aj zaujímavejšie pestovateľské tvary napr. Solax – slnečná os, ktorá počas tvarovania využíva bezprostredne všetko to, čo ponúka príroda a uprednostňuje sa tam prirodzené ohýbanie konárov pred vyväzovaním a strihaním. Charakteristickým znakom je aj ohnutý hlavný terminál. Na tento pestovateľský tvar sa využívajú aj rýchlejšie rastúce podpníky a vhodné sú okrem jabloní a hrušiek aj čerešne a višne. Určite si vyberiete a Vaša záhrada bude moderná, nadčasová, úžitkovo okrasná a zaujímavá.

Živé ploty, dreviny a kombinácie

Autor: Ing. Adriána Francová 12. septembra 2017 Žiadne komentáre

        Páčia sa Vám živé ploty a chcete si nejaký vysadiť na záhrade? Ponúkame Vám prehľad najpoužívanejších a zároveň najkrajších drevín vhodných na výsadbu živého plota. Nájdete ich rozdelené do skupín podľa výšky požadovaného plota aj s praktickými informáciami o výsadbe a rozostupoch.

 

Živé ploty, dreviny a kombinácieDreviny pre tvarované / strihané živé ploty do 0,7 m

Thuja occ.globosa – 0,7 m od seba

Buxus sempervirens – 0,3 – 0,4 m od seba do 2 alebo 3 sponu požadovanej hustoty

Berberis thunbergii – 0,4 – 0,5 m od seba

Berberis th. Atropurpurea – 0,4 –0,5 m od seba

Ligustrum vulgare – 0,3 – 0,4 m od seba do 2 alebo 3 sponu podľa požadovanej hustoty

Symphoricarpos albus – 0,5 m od seba

Spiraea bumalda – 0,5 m od seba

Forsythia intermedia  0,4 – 0,5 m od seba

Prunus laurocerasus Otto Luyken – 0,6-0,7 mod seba

 

Dreviny pre tvarované / strihané živé ploty od 0,7 –2 m

Thuja occ.Smaragd – 0,7 –0,8 m od seba

Cupressocyparis leylandii0,7 - 0,8 m od seba

Picea abies –0,6 m od seba

Taxus baccata –0,6 m od seba

Acer campestre –0,5 m od seba

Amelanchier lamarckii – 0,6 m od seba

Berberis thunbergii –0,5 m od seba

Berberis thunbergii Atropurpurea – 0,5 m od seba

Berberis julianae – 0,5 m od seba

Carpinus betulus – 0,5 –0,6 m od seba

Cornus mas  0,5 m od seba

Fagus sylvatica –0,5 m od seba

Ligustrum vulgare – 0,4 m od seba

Ligustrum ovalifolium – 0,4 – 0,5 m od seba

Crataegus monogyna – 0,5 m od seba

Spiraea vanhouttei –0,5 m od seba

Forsythia intermedia – 0,5 m od seba

Pyracantha coccinea – 0,5 m od seba

Prunus laurocerasus Otto Luyken -0,7 m od seba

Prunus laurocerasus Etna – 0,7 m od seba

 

Dreviny pre tvarované/ strihané živé ploty 2 – 4 m

Juniperus chinensis  – 0,7 m od seba

Cupressocyparis leylandii0,8 - 0,9 m od seba

Picea abies –0,6 m od seba

Taxus baccata – 0,6 –0,7 m od seba

Thuja occidentalis –0,7 m od seba

Acer campestre – 0,5 m od seba

Živé ploty, dreviny a kombinácie

Fagus sylvatica – 0,5 m od seba

Carpinus betulus –0,5 mod seba

Amelanchier lamarckii – 0,6 m od seba

Eleagnus angustifolia – 0,5 m od seba

Pyracantha coccinea –0,5 m od seba

Prunus laurocerasus Rotundifolia  – 0,5 – 0,7 m od seba

Prunus laurocerasus Novita  0,5 – 0,7 m od seba

 

Dreviny pre voľne rastúce živé ploty do 0,7 m

Mahonia aquifolium – 0,5 – 0,7 m od seba

Buxus sempervirens – 0,4 – 0,5 m od seba

Buxus microphylla – 0,4 –0,5 m od seba

Chaenomeles japonica – 0,4 –0,5 m od seba

Spiraea bumalda – 0,4 –0,5 m od seba

Rosa spp. – záhonové ruže – 0,4 –0,5 m od seba

Prunus laurocerasus Etna 0,5 – 0,7 m od seba

 

Dreviny pre voľne rastúce živé ploty od 0,7 – 2 m

Chamaecyparis lawsoniana nana  0,6 – 0,7 m od seba

Buxus sempervirens – 0,4 –0,5 m od seba

Thuja occidentalis Smaragd –0,7 m od seba

Viburnum pragense – 0,5 m od seba

Berberis julianae – 0,5 m od seba

Berberis thunbergii – 0,5 m od seba

Berberis thunbergii Atropurpurea – 0,5 m od seba

Philadelphus lemoinei – 0,5 m od seba

Philadelphus coronarius –0,5 m od seba

Potentila fruticosa – 0,4 – 0,5 m od seba

Weigelia Florida – 0,5 m od seba

Symphoricarpos albus – 0,5 m od seba

Spiraea vanhouttei – 0,5 m od seba

Forsythia intermedia – 0,5 m od seba

Hibiscus syriacus – 0,5 m od seba

Ligustrum ovalifolium – 0,5 m od seba

Lonicera xylosteum – 0,5 m od seba

Pyracantha coccinea –0 ,5 m od seba

Rosa canina – 0,4 – 0,5 m od seba

Sorbaria sorbifolia – 0,5 m od seba

Syringa vulgaris – 0,5 m od seba

Tamarix tetradra – 0,5 m od seba

Prunus laurocerasus Novita – 0,7 m od seba

  

Dreviny pre voľne rastúci živý plot 2 – 4 m

Živé ploty, dreviny a kombinácie

Picea abies – 0,7 m od seba

Chamaecyparis law. – 0,7 m od seba

Cupressocyparis leylandii0,8 m od seba

Thuja occ. – 0,7 m od seba

Pyracantha coccinea – 0,5 m od seba

Viburnum rhytidophyllum – 0,5 m od seba

Acer campestre – 0,5 m od seba

Amelanchier lamarckii – 0,5 m od seba

Carpinus betulus – 0,5 m od seba

Cornus sanquinea – 0,5 m od seba

Ligustrum ovalifolium – 0,5 m od seba

Sambucus nigra – 0,5 m od seba

Syringa vulgaris – 0,5 m od seba

Tamarix tetradra – 0,5 m od seba

Viburnum opulus –0,5 m od seba

Prunus laurocerasus Novita – 0,7 m od seba

 

Vhodné kombinácie 

 Druh: Syringa vulgaris , Viburnum opulus

            Voľne rastúci zaujímavý živý plot, kvitnutie V – VI. farba fialová, biela, intenzívne

            voňavé kvety, výška 2 – 4 m

            počet rastlín na 1 bm 3 ks Syringa vulgaris

            počet rastlín na 1 bm 2 ks Viburnum opulus

počet rastlín na 10 bm 15 ks Syringa, 10 ks Viburnum, striedanie je možné po 1 – 2 m

 

Druh: Cornus sanqiunea, Forsythia intermedia, Rosa canina, Philadelphus coronarius,

            Hibiscus syriacus                  

            Voľne rastúci zaujímavo kvitnúci živý plot, kvitnutie postupné.

 

Druh: Buddleja, Rosa, Philadelphus, Syringa

Druh: Weigela, Viburnum, Forsythia, Philadelphus, Deutzia

Druh: Forsythia, Tamarix, Philadeplhus, Spiraea vanhouttei, Weigela

Druh: Fagus sylvatica, Carpinus betulus

Druh: Acer campestre, Cornus sanquinea, Amelanchier lamarckii

Druh: Forsythia intermedia, Ligustrum ovalifolium, Spiraea bumalda – nízky strihaný

Druh: Berberis julianae, Ligustrum ovalifolium, Pyracantha coccinea – vždyzelený strihaný

            i voľne rastúci živý plot

Druh: Amelanchier lamarckii, Pyracantha coccinea, Berberis thunbergii Atropurpurea,

            Symphoricarpos albus, Crataegus monogyna

            Zaujímavý živý plot farbami, jesenným vyfarbením a plodmi

 

Posted in: Okrasná záhrada Tags: živý plot

Živý plot - kombinácie drevín

Autor: Ing. Adriána Francová 12. septembra 2017 Žiadne komentáre

Živý plot - kombinácie drevín         Ani živý plot nemusí byť jednotvárny. Doprajte záhrade nový vzhľad vďaka zaujímavým kombináciám drevín a druhov. Dreviny, aj keď sú opadavé, vedia počas roka rôzne spestriť záhradu. Na jar krásnymi mladými a sviežimi listami, na jeseň vyfarbením do bronzova až medena a na jeseň červeným alebo žltým sfarbením. Samozrejme, nesmie chýbať hnedá a oranžová. Niektoré, hoci aj opadavé druhy, si svoje lístie dokážu udržať aj počas zimy až do nových listov. Tvoria tak kulisu a hustú stenu.

Kombinovaním kvitnúcich a stálozelených druhov získate zaujímavý plot plný kvetov a v zime zas prázdny priestor vyplnia stálozelené druhy. Kombinujte druhy, ktoré nie sú náročné na rez, vytvárajú husté a dostatočne veľké kry, ktoré nenamŕzajú a sú vhodné práve do Vašich podmienok z hľadiska svetla, tieňa, pôdy. Pokiaľ chcete vytvoriť kvitnúci živý plot, dreviny kombinujte tak, aby vždy niečo kvitlo.

Ponúkame Vám zaujímavý príklad kombinovaného živého plotu. Všetko závisí od dĺžky výsadby. Na 10 metrov budete potrebovať:

vtáčí zob, zlatý dážď, vavrínovec, budleja, vtáčí zob, orgován, vavrínovec, tavoľník, vtáčí zob. Dreviny vysádzajte do 3 sponu, na vzdialenosť 0,5 m.

Ani ihličnatý živý plot nemusí byť jednotvárny. Kombinujte rôzne farby a tvary, prípadne vytvorte zmiešanú stenu z rôznych ihličnanov. Pôjde o zaujímavé vytvorenie pozadia pomocou rôznych tvarov, farieb, textúr, nie o klasickú výsadbu jedného druhu. Kombinujte smreky, borovice, tujecyprušteky, vytvorte jemnú líniu pozdĺž plotu a do popredia vysaďte nižšie kompaktné ihličnany, tuje, borievky a doplňte okrasné trávy a listnaté kry. Nezabudnite na farebné kombinovanie.

 

Posted in: Okrasná záhrada Tags: živý plot

Živý plot - výšky a tvary v strihaní

Autor: Ing. Adriána Francová 24. júna 2016 Žiadne komentáre

Živý plot - výšky a tvary v strihaní        Tvarované živé ploty sú známe najmä z historických záhrad, kde elegantne lemovali celú záhradu, boli umiestnené okolo vodnej nádrže a dokonca boli zo strihaných drevín tvorené rôzne steny v labyrinte. Nízke lemy z prísne tvarovaných drevín zasa dominovali pred zámkom alebo kaštieľom spolu s nízkou pravidelnou výsadbou. Tvary a výšky sú preto veľmi dôležité. Tvoria deliacu stenu, ale vytvárajú ornament. Je teda na Vás, do akej výšky či tvaru budete viesť váš plot, lem, obrubu alebo stenu. Všetky by malo navzájom však ladiť a navzájom sa dopĺňať. Vhodne navrhnuté živé ploty môžu zmeniť záhradu na nepoznanie. Líniu živého plota treba však voliť podľa daného priestoru, architektúry domu a tvaru pozemku aj v dostatočnej vzdialenosti od súčasného oplotenia.Pokiaľ sa z nejakého dôvodu chcete izolovať od suseda, prípadne vytvoriť akúsi protihlukovú, protiprašnú bariéru nakoľko sa nachádzate v blízkosti diaľnice, cesty prvej triedy alebo železnice, voľte vysoký živý plot s výškou cca 4 metre. Ideálny alebo klasický, bežne používaný živý plot v záhradách dosahuje obyčajne výšku 2 - 4 metre. Deliacu stenu dosiahnete s drevinami strihanými do 2 metrov.

Na obruby a lemy sa používajú dreviny strihané na 30 – 50 cm. Samozrejme, výšku si zariadite Vy podľa svojich vlastných požiadaviek. Základom správneho strihu je tvar. Steny musia byť šikmé a živý plot dolu o 20 – 50 cm širší ako hore. Horná časť musí byť rovná. Vyžaduje to však niekoľko strihaní, aby ste sa do toho dostali. Pozor na hlboké zastrihávanie. Vzniknú nepekné miesta, ktoré môžu byť trvalé. Nie všetky kry zvládajú hlboký rez až do dreva. Pokiaľ chcete vytvárať v živom plote oblúky, pomôžte si pevným oblúkom z kovu alebo z plastu. Na iné geometrické tvary použite špagát. 

Posted in: Okrasná záhrada Tags: živý plot
Posledné príspevky
Posledné komentáre
Archív blogu