Blog

Zimozeleň, latinsky Vinca, patrí medzi vytrvalé byliny či polokry vyskytujúce sa najmä v Európe, severnej Afrike a západnej Ázii. Má jednoduché listy, ústretovo usporiadané, a päťpočetné kvety majú najčastejšie modrofialovú až bielu farbu.

Na Slovensku sa prirodzene vyskytuje iba zimozeleň menšia. Ďalším druhom sa ale na našich záhradách darí tiež dobre.

Zimozeleň druhy

Zimozeleň menšia (Vinca minor)

jedná sa o pôvodný druh na našom území. Rastlina je pomerne nízka a rozľahlá, má fialovo modré kvety umiestnené jednotlivo. Tie sa objavujú na jar, kedy zimozeleň tvorí husté zelené koberce posiate kvetmi. Okrem estetického významu má tento druh svoje miesto aj v ľudovom liečiteľstve.

Medzi obľúbené kultivary tohto druhu patria napríklad 'Aureovariegata', 'Variegata', 'Alba' alebo 'Illumination'.

Zimozeleň väčšia (Vinca major)

ako už samotný názov napovedá, tento druh sa vyznačuje väčšími listami aj kvetmi. U nás nie je pôvodná, avšak táto nenáročná plazivá rastlina bude na vašej záhrade ako doma. Zimozeleň je vždyzelená, svoj vzhľad teda nestráca ani cez zimu. Medzi obľúbené odrody patrí napríklad 'Variegata'.

Ako pestovať zimozeleň

Zimozeleň je nenáročná plne mrazuvzdorná rastlina, ktorá príliš pozornosti nepotrebuje. Preferuje polotienisté stanovište, avšak k jej úhynu nedochádza ani pri plnom tieni. Rastlina má radšej vlhšie pôdy s vysokým obsahom živín, zálievka by teda mala byť primeraná a frekvenciu treba zvýšiť počas horúcich letných dní.

Vyhnite sa radšej kyslým pôdam - nevysádzajte ho spoločne s vresmi, čučoriedkami či rododendronmi.
Rastlinu môžeme rozmnožiť pomerne ľahko a rýchlo, pretože sa jedná o plazivý, pôdopokryvný a rýchlorastúci druh. Kedykoľvek počas roka môžeme oddeliť trsy z materskej rastliny a vysadiť ich na iné miesto. Ďalšou možnosťou je zimozeleň rozmnožiť zakoreňovaním výhonov.

Hľadáte rastlinu, ktorá vaše záhony, skalky alebo okolie chodníkov či plotov ochráni pred burinou a bude vyzerať dobre aj v zime? Húževnatá zimozeleň vás rozhodne nesklame a vybrať si môžete hneď z niekoľkých druhov a odrôd

Ako zasadiť zimozeleň

Zimozeleň sa hodí na pokrytie pôdy. Je to totiž plazivý druh a rýchlo sa rozpína do šírky, do výšky však veľa nevyrastie. Jednotlivé rastliny by teda mali mať isté rozostupy, ale ako ďaleko od seba sadiť zimozeleň? Spon by mal byť 15-20 centimetrov. Takto vznikne hustý koberec, ktorým neprerastie nevzhľadná burina.

Kedy sadiť zimozeleň

Čo sa týka doby výsadby, tu záleží na spôsobe rozmnožovania. Klasické sadenice vysadíme do zeme na jar alebo na jeseň. Aj napriek mrazuvzdornosti sa vyvarujeme výsadbe v období, keď už (alebo ešte) sú teploty pod nulou. Pokiaľ sa rozhodnete ju množiť pomocou výhonov, zahrňte ich substrátom už na jar - cez leto krásne zakorení a na jeseň máte nové sadeničky.

Ako strihať zimozeleň

Rastlina sama o sebe rez nevyžaduje. V záhrade sa ale pomerne rýchlo rozrastá, a tak je pravidelné strihanie dôležité z estetických dôvodov. V prípade potreby radikálnejšieho rezu skracujeme výhony pokojne o takmer celú dĺžku a robíme tak na jar. Vďaka tomuto načasovaniu stonky rýchlo obrastajú. Počas vegetačného obdobia potom môžete s pomocou záhradníckych nožníc odstraňovať prekážajúce šľahúne.

Zimozeleň v kvetináči

Zimozeleň do kvetináča je v poslednej dobe veľmi obľúbená. Spoločne s okrasnými brečtanmi či inými kvitnúcimi rastlinami tvoria krásne previsy, ktoré ozdobia balkónové zábradlia aj vonkajšiu stranu okenných parapetov. Výhodou je, že takto osadené hrantíky nemusíte zo stanovišťa odnášať ani v zime.

Okrem kvetináčov vyzerá skvele aj v závesných kvetináčoch alebo dekoratívnych nádobách samostatne.

Zimozeleň v záhrade

Zimozeleň urobí v záhrade nepochybne plno parády, ale je dobré mať na pamäti, že sa jedná o plazivú, rýchlo sa rozrastajúcu rastlinu, ktorá sa môže ľahko vymknúť kontrole. V prirodzenom prostredí tvoria síce husté koberce, avšak ostatné rastliny mu ponechajú iba určitú plochu. Naopak pri výsadbách v záhonoch, pozdĺž stien či plotov sa môže správať pomerne invazívne a neskoršia likvidácia je náročná.
 
TIP: Kvety zimozelene sa objavujú iba na jar. Ak teda chcete mať krásne rozkvitnutú záhradu až do jesene, treba vysadiť aj ďalšie druhy. Medzi najobľúbenejšie jesenné kvety patria napríklad chryzantémy či astry. O pestovaní astier alebo pestovaní chryzantém si môžete prečítať v našich predchádzajúcich článkoch.

Určite sa aj Vám stalo, že počas leta, keď sedíte na terase alebo balkóne, zároveň s vami je tam aj niekoľko otravných komárov. Žiaľ je to príroda, s ktorou síce môžeme bojovať chemicky ale máme pre vás niekoľko nápadov ako ich výskyt eliminovať na minimum a to pomocou výsadby alebo doplnkov.

Hmyz ako sú komáre neznášajú aromatické rastliny a teda čím výraznejšia vôňa, tým lepší úspech. Nečakajte však účinnosť 100%, to vám nezaručí ani elektrická lampa, lapač komárov a aj sprej na hmyz je účinný len na tie potvory, ktoré sa v danom čase vyskytujú okolo vás.

V prvom rade odstráňte v blízkosti akúkoľvek vodnú plochu, mini jazierko. Obklopte sa výsadbou, ktorá je korenistá, aromatická a voňavá už pri prvom závane vetra. V prípade že sa jedná o výsadbu na balkón alebo terase, vysaďte tieto rastliny do nádob.

Rastliny odpudzujúce hmyz

Medzi silne aromatické rastliny patria trvalky ako levanduľa, kocúrnik, medovka lekárska, mäta pieporná a iné druhy, rozmarín, oregáno, materina dúška.

Medzi atraktívne a aromatické jednoročné rastliny patrí bazalka, citrónový muškát, citrónová tráva a aksamietnice.

Vyberte si nie len rastliny proti hmyzu v kategóriach trvaliek alebo semien byliniek

Mnohé tieto rastliny sú priamou súčasťou zloženia sviečok, ktoré odpudzujú hmyz a najmä lietajúce komáre. Z týchto rastlín, ich štiav alebo súkvetí viete jednoducho vyrobiť aj aromatické vrecúška, misky so sušenými kvetmi, ktoré večer rozvoňajú vaše okolie a najmä vietor, ktorý roznesie vôňu rastlín do bližšieho okolia. Môžete si vyrobiť aj jednoduché repelenty z levandule, či citrónovej trávy. Telo jemne postriekajte olejmi alebo parfumovanou vodou z levandule a trávy a uvidíte výsledky.

Bylinky, ktoré sme uviedli je vhodné použiť aj do ohňa pri opekaní, či grilovaní, počas horenia v dyme ucítite ich dominantnú vôňu a tiež odpudíte hmyz.

Levanduľové súkvetia tiež obsahujú oleje a prenikavú vôňu, potrite si ruky súkvetím a snáď nesadne na Vás žiadny komár. Ideálne ak v blízkosti terasy vysadíte pás levandule alebo aspoň niekoľko kusov vysadíte do nádob.

Uvedené rastliny uprednostňujú slnko, priepustnú ľahkú, piesočnatú pôdu, žiadne premokrenie. V nádobe im doprajte na dne drenážnu vrstvu a určite aj odtok prebytočnej vody. Citrónovú trávu vysaďte do väčšej nádoby a prezimujte v skleníku alebo v zimnej záhrade.

Tiež používajte ako doplnky sviečky, prípadne sa zahaľte do tenkej deky.

Prírodné repelenty vyrobíte jednoducho, že aromatické rastliny vložíte do vody a necháte luhovať. Obsah potom prelejete do fľašky s rozprašovačom a ten majte pri sebe aj počas prechádzky v lese, pri opekaní alebo na terase. Ešte vyšší účinok majú byliny luhované v alkohole, obsah potom narieďte s vodou a používajte rovnakým spôsobom.

TIP: Ak vás rastliny odpudzujúce komáre alebo iný otravný hmyz zaujali, prečítajte si viac informácií o pestovaní levandule alebo citrónovom muškáte.

Hľadáte nenáročné rastliny, ktoré svojimi vlastnosťami dokážu v krátkom čase porásť celé svahy, plochy a nahradiť aj trávnik? Ste tu správne. Existuje množstvo drevín a trvaliek, ktoré to dokážu. Nie sú ani náročné na pestovanie a nevyžadujú ani špeciálne podmienky pre rast.

Pôdopokryvné trvalky

inak nazývané aj kobercové trvalky sú prevažne nízke trvalky, ktoré svojimi plazivými výhonkami v krátkom čase vedia pokryť voľnú plochu. Využívajú sa najmä v podrastoch, pod kostrovými drevinami, na ťažšie dostupných miestach, na svahoch, alebo  ako náhrada za trávnik. Zároveň sú to klasické trvalky, ktoré sa používajú v skalkách, pre pestovanie na múroch, úzkych záhonoch, dokonca aj v nádobách, kde prevísajú cez okraje. Vytvárajú typické vankúše, koberce.

Po dodržaní správneho sponu sa dokážu krásne prepojiť a vytvoriť súvislú plochu. Ich výber je závislí od podmienok stanoviska. Do podrastu je nutné použiť trvalky, ktoré uprednostňujú riedky tieň, polotieň.

Na skalky, múriky sa používajú trvalky preferujúce plné slnko, prípadne polotieň.  Tieto pôdopokryvné trvalky ochraňujú samotnú vrchnú časť pôdy pred vysúšaním, zabraňujú rastu burinám, spevňujú svah, zabraňujú erózii a prašnosti. Navyše pôsobia esteticky, sú prínosom pre opeľovače a nenáročné na údržbu a pestovanie.

TIP: So založením novej skalky vám poradíme v článku o trvalkách do skalky.

Pôdopokryvné trvalky namiesto trávnika

V časti, kde svieti menej slnko je vhodné namiesto trávnika vysadiť kobercové trvalky. Tieto trvalky sa vysádzajú aj na mieste, ktoré by boli kosačkou ťažko ošetrované a kosené, alebo v prípade, ak sa Vám zdá, že dnes mať kvalitný trávnik je luxusom, je to pre vás vhodné riešenie.

Klasický trávnik patrí medzi najnákladnejšie plochy v záhrade. Či už sa to týka samotného založenia pomocou trávnatých kobercov alebo hnojenia, ošetrovania počas sezóny, vertikutácie a pravidelného kosenia. Nehovoriac o vysokých dávkach vody, ktorú trávnik naozaj potrebuje.

Na pokrytie pôdy sa výborne hodia nízke trvalky, ktoré nájdete v našej ponuke

Niektoré miesta môžete nahradiť trvalkami, ktoré v krátkom čase vyplnia prázdne miesta, navzájom sa prepoja a vznikne súvislá plocha, zelená alebo aj kvitnúca, vhodná pre opeľovače. Pozor však na umiestnenie a samotnú veľkosť. Pôdopokryvné kvitnúce trvalky lákajú vo veľkom včely a iný hmyz, ktorý môže spôsobiť aj negatívne hodnotenie.

V prípade, že máte namysli vytvoriť pochôdzkovú plochu, dbajte na správny výber trvaliek, ktoré sú odolné voči ušľapávaniu. Treba si však uvedomiť, že sa to nikdy nevyrovná zelenému klasickému trávniku. Najčastejšie sa používajú rôzne druhy a kultivaru rozchodníkov (Sedum).

Pôdopokryvné trvalky na slnko

Patria sem najmä rôzne druhy a kultivary rodu thymus / materina dúška /,  phlox subulata  

/ flox /, nízke druhy sedum / rozchodník /,  aubrieta, arenaria, alyssum, delosperma, iberka / iberis sempervirens, skalné ruže / sempervivum

Pôdopokryvné trvalky do tieňa

Týchto trvaliek je prirodzene viac, lebo aj bežne v prírode sa nachádzajú ako podrast pod korunami stromov. Napríklad vinca minor, vinca major, ajuga, pachysandra, machovička / sagina subulata / lomikameň / saxifraga /,  hedera / brečtan /.

Na pôdopokrývanie a vytvorenie súvislých plôch sa používajú aj vyššie trvalky do 40 cm, ktoré tiež dokážu svojimi vlastnosťami a samovýsevom či odnožami zaplniť plochu : kocúrnik / nepeta /, pakost /geranium /, nátržník / potentilla / palina / artemisia absinthium /.

Pôdopokryvné ruže

Aj v tejto kategórii majú ruže svoje zastúpenie. Využívajú sa na pokrytie svahov v ťažko dostupných podmienkach alebo na záhony spolu s levanduľou alebo okrasnými trávami.

Ruže sú nízke, takmer plazivé, niektoré dorastajú do výšky 70 cm, kvitnú bohato a dlho.

Pôdopokryvné ihličnany

Ihličnaté dreviny na pôdopokrývanie sú tiež výborné pre svahy, ťažšie udržiavané miesta,  záhony a skalky. Sú stálozelené, čo je výhodou počas zimy a skorého jarného obdobia.

Medzi základné nízke patrí najmä Juniperus – borievka. Borievky sú druhovo variabilné. Je známych viac ako 50 druhov. Odlišujú sa nielen vzrastom, ale aj farbou a použitím v záhrade. Pokiaľ neviete vyriešiť problematické miesto v záhrade, poliehavé borievky to dokážu. Vhodnou kombináciou docielite výbornú kompozíciu. Najpoužívanejšie sú Juniperus horizontalis a Juniperus communis Green Carpet. Doslova zelený koberec. Výborné pôdoporyvné vlastnosti má aj Juniperus chinensis Gold Star, Juniperus procumbens, Juniperus squamata.

Z iných druhov je to určite borovica kosodrevina Pinus mugo kultivary Ophir, Pumilio, Mugus. Ktorá sa najčastejšie spolu s borievkami plazivými používajú pre ozelenanie svahov a ťažko dostupných miest. Samozrejme v ponuke nájdete aj iné druhy, ktoré sú vhodné na pôdopokrývanie.

Pôdopokryvné kríky

Nie len trvalky a ihličnany dokážu vytvárať súvislé zelené plochy. Sú to aj klasické kry, ktoré majú schopnosť viac sa plaziť ako rásť do výšky. Medzi ne patria napríklad skalníky / cotoneaster /, bršlen / euonymus fortunei /, brusnice / vaccinium vitis idaea /, nátržník /potentilla fruticosa /. Väčšina z nich je stálozelených. Tie opadavé vás však prekvapia kvetmi. Opadavé druhy krov je dobré kombinovať s neopadavými, aby druhové zloženie bolo zaujímavé v každom ročnom období.

Pôdopokryvné rastliny do svahu

alebo aj "rastliny na spevnenie svahu" sú naozaj výnimočné. Na niektorých miestach sú naozaj nenahraditeľné a ako jediné možné riešenie. Prudké svahy sa totiž nedajú ošetrovať ani kosiť. Preto ak máte za domom svah, spevnite ho terasami, pripevnite jutovú textíliu vhodnými klincami a vysaďte dreviny a trvalky, ktoré svojimi koreňmi zároveň spevnia svah a ochránia ho proti zosúvaniu.

Na malej ploche použite napríklad kombináciu 1 alebo 2 druhov. Na väčších plochách vyberajte rastliny a dreviny podľa pomeru svetla a tieňa.

Môžete si založiť aj vresovisko vo svahu. Vresy a vresovce uprednostňujú chudobné, piesočnaté pôdy s kyslým pH, a dokážu plochu uceliť a počas jesene sa Vám naskytne nádherný pohľad na farebnú lúku hoci vo svahu. Mnohé kvitnú až do mrazov, dokonca ich ružové a biele kvety vykúkajú aj z pod snehu.

Pôdopokryvné rastliny na slnko

Vyberajte z rastlín ako sú borievky, kosodreviny, vresy, vresovce, nátržník, skalník, bršlen.

Pôdopokryvné rastliny do tieňa

Sem patria už spomínané borievky, ďalej brečtan, zimozeleň, azalky.

TIP: Viete kde je vhodné zasadiť brečtana kde to naopak časom spôsobí komplikácie? Prečítajte si článok o pestovaní brečtanov.

Ako vidieť, možností na výsadbu sú takmer "neobmedzené" a či už hľadáte pôdopokryvné stálozelené rastliny alebo pôdopokryvné dreviny, máte si z čoho vyberať. Stačí zvoliť správny druh a plocha, ktorú potrebujete zakryť sa s trochou trpezlivosti premení na zelený koberec.

Hebe je veľmi rozsiahly rod. Vo svojom prirodzenom prostredí, ktorým je Austrália a Nový Zéland, dorastá do veľkosti stromu, ale v našich podmienkach dosahuje veľkosť malého až stredne veľkého kríka.

Sú to vždyzelené rastliny, ktoré sú pomerne nenáročné na údržbu a môže ich pestovať aj začiatočník. Listy sú vajcovité a lesklé a ich veľkosť závisí od druhu alebo odrody. Zoskupené kvetenstvo nesie množstvo jednotlivých kvetov, ktoré môžu byť biele, ružové, fialové alebo dokonca modré.

Ako pestovať hebe

Pestovanie hebe je pomerne jednoduché, pretože rastlina je nenáročná a odolná. Dobre znáša aj znečistené prostredie, takže je ideálnym kríkom do mestských a priemyselných oblastí. Pokiaľ ide o stanovište, najlepšie je vybrať slnečné až polotienisté miesto. Pôda by mala byť dobre priepustná a rastlinám sa nedarí v zamokrenej pôde.

Mrazuvzdorné hebe

Väčšina druhov nie je úplne mrazuvzdorná - vydrží nízke teploty, ale v mrazivom počasí by sa mali kríky chrániť napr. čečinou, netkanou textíliou alebo premiestnením rastliny do nevykurovaného skleníka. Najmä druhy s veľkými listami si vyžadujú ochranu pred mrazom.

Hebe strihanie

Prerezávanie by sa malo vykonávať na jar. Odstráňte len vyčnievajúce výhonky, ktoré narúšajú kompaktný vzhľad rastliny. Tieto výhonky sa môžu použiť aj na rozmnožovanie kríka. Jednoducho ich zasaďte do pôdy so stimulátorom zakorenenia a vložte odrezky do pareniska. Menšie druhy sa môžu rozmnožovať aj delením trsov.

Hebe sa môže vysádzať do skaliek, ako solitér, do skupinových výsadieb kríkov a niektoré druhy sa môžu vysádzať ako živé ploty. Rastliny možno pestovať aj v nádobách. Menšie druhy sú vhodné aj ako pôdopokryvné rastliny.

Hebe druhy

Hebe "Emerald Green"

trávovo zelené, nízke, guľovité kríky. Kompaktný, vhodný na pestovanie v skalkách alebo nádobách. Nie je mrazuvzdorný a nevyžaduje strihanie.

Hebe 'Red Edge'

sivozelené listy majú na okraji červený pruh a dorastajú do výšky len 30 cm, takže sú vhodné do skaliek, vresovísk alebo kvetináčov.

Hebe andersonii 'Tricolor'

listy sú úzke a pomerne dlhé, majú zelenú farbu so svetlými okrajmi alebo červeným lemom. Kvetenstvo je dlhé, fialovej farby. Táto odroda dorastá do výšky dvoch metrov a môže sa používať ako solitér alebo v živých plotoch.

Ďalšie zaujímavé druhy a odrody:
Hebe armstrongii
Hebe recurva
Hebe cupressoides
Hebe rakaiensis
Hebe pinguifolia Pagei
Hebe buchananii
Hebe Jesenná sláva
Hebe albicans 
Hebe odora

Hebe Green Globe

Či už hľadáte vkusný ker do skalky alebo vyšší kvitnúci ker so zaujímavými listami, ktorý bude dominantou záhrady, práve hebe môže byť tou správnou voľbou. Vyberte si z niekoľkých druhov v našom eshope

Hebe v kvetináči

Vďaka menšiemu vzrastu sa mnohé varianty Hebe dajú pestovať aj v nádobách, či už ide o okrasné kvetináče plné iných rastlín, alebo väčšie nádoby, v ktorých sa hebe môže pestovať samostatne. Pestovanie v nádobách sa príliš nelíši od pestovania na klasickom záhone - rastlinu pravidelne zalievajte počas celého roka a v zime znížte frekvenciu zalievania na minimum. Pokiaľ ide o strihanie, takmer vôbec ho nevykonávame a hnojíme len minimálne.

Hebe - pestovanie doma

Keďže niektorým druhom hebe sa darí v polotieni a teplejších podmienkach a nevadí im ani život v kvetináčoch, možno ich pestovať aj doma. Vyberajte skôr odrody s väčšími listami, ktoré majú radšej teplo a nie sú mrazuvzdorné. Kvetináč alebo debničku umiestnite na južný alebo východný parapet alebo na miesto s dostatkom rozptýleného svetla.

Je hebe jedovaté?

Hoci patrí do tej istej čeľade ako liečivé byliny, napríklad skorocel, je to jedovatá rastlina. Preto by sa mal pestovať mimo dosahu detí a používať len na dekoratívne účely.
 
TIP: Ak hľadáte stálezelenému hebe kvitnúce spoločníčky, ktoré ozdobia záhony aj na jeseň, s astrami nesiahnete vedľa. Vyberať môžete z nespočetných farieb, tvarov i veľkostí. Pestovanie astry sme pre vás popísali v našom predchádzajúcom článku.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Nandina domáca, latinsky Nandina domestica, je vždyzelený ker pochádzajúci z Japonska a ďalších častí Ázie. Do Európy bol nebeský bambus privezený až v roku 1804 a stal sa obľúbenou okrasnou rastlinou vhodnou na pestovanie v teplejších oblastiach. Ako sa dá pestovať nebeský bambus v našich podmienkach?

Nandina domáca - charakteristika

Tento vždyzelený ker dorastá do výšky dvoch metrov. Vyznačuje sa veľkým množstvom stoniek, ktoré sa väčšinou vôbec nerozvetvujú. Listy nandiny sú striedavo usporiadané na stonkách a sú trojlaločné. Aj napriek tomu, že v ideálnych podmienkach listy neopadávajú, pri nižších teplotách sa ker stáva opadavým.

Nebeský bambus kvitne drobnými, bielymi a pomerne intenzívne voňajúcimi kvetmi. Tie sa spravidla objavujú koncom jari až začiatkom leta. Do záhrady prilákajú mnoho opeľovačov, pretože aj napriek ich nenápadnosti obsahujú veľké množstvo sladkého nektáru. Po odkvitnutí ich nahradia plody. Tie sa objavujú u rastlín starších ako dva roky.

Pestovanie nebeského bambusu

Stanovište - prospieva v polotieni aj na plnom slnku. Stanovište musí byť chránené pred vetrom. Najlepšie sa nebeskému bambusu darí v nižších polohách.
Nároky na pôdu - pH pôdy by malo byť neutrálne, ale nandine sa darí aj v mierne kyslých či zásaditých pôdach. Zemina by tiež mala byť bohatá na humus.
Zálievka - rastlina vyžaduje stabilnú vlhkosť, pôda však musí byť dobre odvodnená, aby rastlina nestála v blate. Úplné sucho neznáša príliš dobre.
Rozmnožovanie - je možné pestovať ju zo semien či odrezkov. Čo sa týka semien, tie klíčia až po studenej stratifikácii. Odrezky potom odoberáme na jeseň či na jar a necháme ich zakoreniť v nádobe s vodou. Rastlina zakoreňuje pomerne pomaly.
Odolnosť - nandina domáca je plne mrazuvzdorná, celoročné pestovanie vonku tak znáša dobre. V tomto prípade zhadzuje listy, preto je lepšie rastlinu pestovať skôr v nižších polohách. Nie je vhodné príliš veterné stanovište.
Rez - výhonky skracujeme v polovici alebo na konci jari. Jedná sa o rez výchovný - odstraňujeme teda vetvy, ktoré vyčnievajú z požadovaného tvaru kríka.

Plody nandiny domácej

Plody nebeského bambusu sú bobule veľké asi 4-8 mm. Majú sýto červenú farbu a sú usporiadané do bohatých plodenstiev. Každá bobuľa obsahuje semená, ktoré sú prenášané vtákmi živiacimi sa plodmi. Bobule obsahujú malé množstvo kyseliny kyanovodíkovej, sú teda nevhodné na konzumáciu a mierne jedovaté.

Nebeský bambus je jedným z kríkov, ktorý svojimi červenými plodmi ozdobí záhradu aj v zimných mesiacoch. Nandinu môžete pestovať aj vy, nájdete ju v našom e-shope

Odrody nandiny domácej

Odrôd nebeského bambusu je hneď niekoľko. Líšia ich spravidla veľkosťou celej rastliny alebo sfarbením listov. Medzi obľúbené kultivary patria napríklad:

'Obsessed'

úzke listy sú v jarných mesiacoch sfarbené do červena, počas leta sa odtieň mení na tmavo zelený. Dorastá sa do výšky maximálne 150 centimetrov. Je možné pestovať ako solitéry na záhrade alebo v nádobách.

'Curly Obsessed'

vzhľadom je táto odroda podobná 'Obsessed', jej listy sú však zvlnené.

'Gulfstream'

menšia odroda, ktorá sa dorastá približne 30-80 centimetrov. Krík je kompaktný, kopijovité listy majú pri pučaní ružovkastú až bronzovú farbu, cez leto potom svetlo až tmavo zelenú a na jeseň sýto červenú. Vďaka svojej výške je ideálny na pestovanie v nádobách, avšak bežne sa pestuje aj v záhonoch.

'Compacta'

listy tejto odrody sú o niečo širšie, zelené s fialovými, žltými či červenými odtieňmi. Compacta sa dorastá do výšky asi jedného metra a opäť ju môžeme pestovať v záhrade aj v nádobách.

Medzi ďalšie obľúbené kultivary patria napríklad 'Rubra Nana', 'Magical Lemon' alebo 'Firepower'.

Využitie nandiny domácej

U nás sa táto rastlina pestuje ako okrasná – v záhonoch, ako solitéra či v nádobách. V Japonsku a ďalších ázijských krajinách (napríklad v Číne) sa potom využíva aj v liečiteľstve, toto využitie však v domácich podmienkách neskúšajte.

TIP: V nižších živých plotoch, ktoré opticky rozdeľujú pozemok alebo sa vysádzajú pred vyššie rastliny, ladí nebeský bambus napríklad so škumpou. Ako pestovať škumpu vlasatú sa dozviete v našom predchádzajúcom článku.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Možno patríte k tým, ktorí disponujú len malým miestom v záhradke a ten ste venovali už trávniku, ktorý najpraktickejšie vyhovuje deťom či štvornohému miláčikovi. Milujete však aj trvalky, pre ich dlhodobé kvitnutie a variabilnosť kvetov.

Pokiaľ sa ich nechcete vzdať, môžete ich vysadiť aj do nádob.

Všeobecne pri pestovaní akýchkoľvek rastlín v nádobách musíte dbať na výber vhodných nádob pre tento účel. Medzi najlacnejšie patria nádoby z plastu, ktoré sú vhodné na pestovanie dočasnej zelene ako sú letničky, prípadne izbové rastliny.

Pre dlhodobejšie pestovanie vonku sú vhodné nádoby z keramiky, pálenej hliny a betónu, prípadne kameniny. V nich sa menej prehrievajú korene a tiež sú vhodnejšie pre rastliny, ktoré chcete ponechať vonku aj v zimnom období.

Na dno nádob umiestnite drenážnu vrstvu, prípadne ich vysteľte vrecovinou alebo fóliou. Nádoby musia byť čisté. Pokiaľ chcete použiť Vaše vlastné nádoby, musia byť vždy ošetrené a vyčistené od predchádzajúcich zvyškov, prípadne škodcov. Nakoniec je dôležitá veľkosť varírujúca podľa vysadenej dreviny či rastliny.

Pestrá ponuka trvaliek nie len do nádob z nášho eshopu

Zvážujte aj farebné prevedenie. Nádoby a kvetináče z pálenej hliny si môžete sami vyzdobiť mozaikou z polámanej zvyšnej dlažby alebo obkladačiek, tiež sú vhodné ulity a mušle, prípadne ploské kamienky a drievka z brezových konárikov. Efekt vytvoríte aj vtedy, ak ich vložíte do vrecoviny a farebnej juty. Podľa Vašich predstáv zvoľte jednu alebo dve farebné prevedenia a k nim doplňte aj iné predmety ako sviečky, svietidlá, misky, krhličky a sedenie.

Po výsadbe je potrebné sa o vysadené rastliny pravidelne starať. Nejedná sa len o zalievanie a hnojenie podľa druhov, ale patrí sem aj kontrola výskytu škodcov a chorôb, nakoľko dreviny a rastliny vysadené v nádobe trpia viac. Dôležité je skontrolovať, či majú nádoby odtokový otvor na odvádzanie prebytočnej vody. Len vtedy sa bude Vašim rastlinám dariť. Ak tam nie je, vytvorte ju pomocou vrtáka. Na otvor potom položte ploský kamienok alebo kúsok plastu a nádobe zadovážte podmisky alebo estetické obaly. Efektívne zalievanie je potom také, keď voda pretečie do misky. Správny substrát by mal byť samozrejmosťou. Iste sa často stretávate so zvláštnym zložením substrátu, ktorý rýchlo presychá a voda cez nádobu takmer pretečie bleskom. Vylepšite ju vlastným kompostom alebo podielom piesku. 

Kolujú mýty, že trvalkám v nádobách sa obyčajne nedarí. Pokiaľ splníte základné požiadavky, ktoré rastlina potrebuje pre správny rast a prosperovanie, dá sa vypestovať aj v nádobe. Nádoba musí byť dostatočne veľká, s odtokom prebytočnej vody a drenážnou vrstvou, ktorú vytvoríte pomocou keramzitu alebo štrku, okrúhliakov. Vysypte vhodným substrátom  (väčšinou im vyhovuje ľahký, priepustný, s podielom piesku).

Mrazuvzdorné trvalky do nádob

TIP: Pokiaľ vás pestovanie v nádobách zaujíma, prečítajte si aj článok o balkónových ovocných stromoch.

Nie je tráva ako tráva. Teraz nemáme na mysli klasický zelený koberec, ale nádherné impozantné architektonické skvosty s objemom a výškou – dekoratívne okrasné trsy tráv, ktoré vyniknú ako solitéry alebo v skupinovej výsadbe spolu s inými krami a trvalkami. Pre ich použitie vyčleňte dostatok miesta, lebo v krátkom čase vytvoria objem do šírky aj 1,5 m.

Okrasné trávy patria medzi obľúbené trvalky, ktoré vyžadujú minimálnu starostlivosť počas roka. Najkrajšie sú na konci leta a v jeseni, kedy nádherne vyfarbujú a kvitnú. Najväčšiu starostlivosť si vyžadujú práve v jesennom období, kedy ich treba pripraviť na zimu. Celé trsy tráv na jeseň nestrihajte. Nemuseli by prežiť zimu. Okrasné trávy sa strihajú až po uplynutí jarných mrazov.

V jarnom období ich môžete aj rozdeliť a presadiť. Pokiaľ máte pocit, že sa vašim trávam na záhone nedarí, na jar im nájdite vhodnejšie miesto. Väčšina okrasných tráv ako ozdobnice, perovce, imperata a kostravy obľubujú slnečné južné miesta s ľahkou, priepustnou a skôr suchšou pôdou. Nemusí byť ani bohatá na živiny.

Vynikajú najmä v zmiešaných trvalkových záhonoch, v predzáhradke aj v trávniku ako dominanty, tiež sa dajú pestovať vo veľkých nádobách na terase.

Okrasné trávy nízke

Medzi nízke trávy patria kostravy (Festuca) , ostrice (Carex). Na jeseň ich treba zviazať (najmä väčšie trsy) alebo nechať voľne až do jari. Mnohé ostrice sú stálozelené počas roka a kostravy stačí na jar vyčesať len rukou a odstrániť suché a poškodené steblá.  Každým rokom sú však väčšie a väčšie, preto je vhodné ich aj rozmnožovať delením trsov.

Už spomínané ostrice ste možno videli na záhone ako trsy hnedej trávy a mali ste z toho pocit, že majiteľ niečo zanedbal a nechal okrasnú trávu inak peknú habitusom vyschnúť. Ide však práve o atraktívny druh okrasnej trávy zo skupiny Carex (ostrica) a čeľade Cyperaceae.

Carex buchanani – atraktívna, ale menej komerčne známa okrasná tráva je naozaj zaujímavým doplnkom trvalkového záhona. Má tenučké pokrútené listy hnedej až červenkastej farby, ktoré od začiatku pestovania pre laika pôsobia ako vysušené. Dorastajú do výšky 50 – 70 cm a koncom leta dokonca kvitnú tenkými hnedými kláskami.

Carex flagellifera – podobný druh s hnedastými až červenými listami, ale dosahuje výšku 1 m.

Mnohé nižšie druhy sú vhodné do popredia a do nádob. Väčšina z nich práve do pozadia, alebo ako solitéra k jazierku, v trávniku, v kúte záhrady alebo v blízkosti vchodu.

Okrasné trávy vysoké

Známe a pekné sú ozdobnice (Miscanthus sinensis) kultivary: Zebrinus, Gracillimus, Variegatus. Nezameniteľné sú okrasné pampové trávy – kortadérie (Cortaderia).  Majestátne sa vynímajú na každom slnečnom záhone. Najkrajšie sú na jeseň počas kvitnutia a vyfarbovania. Viac o pestovaní nájdete nižšie.

Z bohatého sortimentu okrasných tráv si vyberiete aj v našom eshope

Pampová tráva

Nezameniteľné pampové trávy – kortadérie (Cortaderia) sú charakteristické vysokými metlinami bielych alebo ružových chumáčovitých kvetov, ktoré dekorujú trávy v jesennom období. Vyžadujú však zimnú ochranu alebo dokonale priepustnú pôdu bez nadmernej vlhkosti.

Pampová tráva je na pestovanie trochu náročnejšia. Počas roka sa im môže dariť ale obyčajne je problematické obdobie po zime. Neznášajú totiž nepriepustné a vlhké pôdy, množstvo snehu, holomrazy. Vytvorte im dokonalé odvodnené lôžko s množstvom štrku, vysaďte ich do priepustnej ľahkej pôdy s podielom piesku a zalievajte len výnimočne počas extrémneho sucha. Pred zimou im vytvorte dokonalý kryt, aby sa sneh nedostal do srdiečka trávy a nespôsoboval nadmernú vlhkosť. V oblastiach s ťažkými pôdami a dlhotrvajúcou zimou a snehovou pokrývkou, ich radšej na zimu vykopte a zazimujte v pivnici, kde neklesá teplota pod 0°C.

Skúste pestovať aj iné kultivary než tie známe a presvedčte sa o ich vytrvalosti a možnosti ako získať zaujímavý priestor aj bez zelenej farby. Na pestovanie nie sú náročné podobne ako iné

Vhodné podmienky na pestovanie

Mierna zálievka, suchšie podložie a množstvo slnka je to, čo potrebujú. Vyniknú v štrkovom záhone alebo spolu s inými vysokými trávami či letničkami. Kompozíciu už necháme na Vás.

Pampová tráva pestovanie v črepníku

V jeseni, kedy už predpovede hlásia snehovú prikrývku a mrazy, je nutné ich zviazať pevným špagátom do snopov. Na veľké trsy si privolajte pomocníka, ktorý pevne chytí všetky listy odspodu a vy obmotáte celú trávu až po vrchol. Vykvitnuté súkvetia budú vo výške a pochutnajú si na nich vtáci. Pokiaľ nechcete, aby sa samovoľne vysemeňovali na záhon, ostrihajte len súkvetia. Na niektorých ich však ponechajte, aby ste si mohli vychutnať aj záhradu počas námrazy a zimy.

Prečítajte si aj ďalší článok, kde sa dozviete viac o zazimovaní okrasných tráv.

Kvety, ktoré si mnohí pamätáte ako neodmysliteľnú súčasť záhrady starej mamy. Nedalo sa prehliadnúť ich nádherné a bohaté hlávky, ktoré svietili už z diaľky.

Ak ste si hortenzie obľúbili a chcete oživiť spomienky na detsvto, máme pre vás dobrú správu. Tieto nádherné trvalky opäť patria medzi vyhľadávané a populárne na pestovanie v záhonoch, prípadne vo veľkých nádobách. Na to, aby ste ich mohli úspešne pestovať v záhrade, je potrebné vedieť pár informácii, ktoré vám teraz prezradíme.

Ako vypestovať modré hortenzie

Je neskutočné množstvo kultivarov a farieb. Stačí si len vybrať podľa vkusu a farby. Modrá hortenzia je mimoriadne obľúbená a žiadaná, no niekedy sa stáva, že si zakúpite modro kvitnúcu a budúci rok vykvitne na ružovo. Nebojte sa, nikto Vám nepredal nafarbenú hlávku.

Vyberte si z ponuky nášho eshopu modré hortenzie*

* aktuálna ponuka podľa ročného obdobia

To len vďaka pôdnej reakcii zmenila farbu. Farba hortenzie súvisí s pH pôdy a obsahom hliníka v pôde. V kyslej pôde sa tvoria modré kvety, ktoré sú pôvodne z ružovej. Pôdy s vyšším pH 5,5 - 6 tvoria ružové, červené kvety. Biele nie sú ovplyvňované hodnotou pH.

Náš tip: Ak chcete dosiahnuť modré sfarbenie kvetov ružovej hortenzie, pridávajte v zálievke hnojivo na modré hortenzie. Ďalšia možnosť na podporu modrého sfarbenia je aj použitie modrej skalice rozpustenej vo vode.

Nezabudnite však na to, že aby hortenzia prijala z hnojiva síran hlinito-amónny, potrebuje kyslejšiu pôdu – rašelinu.

Pestovanie hortenzie

Bude sa im dariť na chránenom mieste, najlepšie v tieni alebo polotieni tak, aby boli chránené pred slnkom v čase najintenzívnejšieho slnečného žiarenia.

Vysádzame ich približne do začiatku leta s koreňovým balom a doprajeme im dostatok miesta. Pre úspešné zakorenenie výsadbovú jamu dostatočne zalejeme vodou aby korene mohli ihneď čerpať potrebnú vlahu. Dobrý nápad je aj použitie mulčovacej kôry v hrúbke približne 5-6cm.

Kompletná ponuka hortenzií do vašej záhrady

K rastlinám počas rastu pravidelne dopĺňame rašelinu, ktorú jemne zapracujeme do vrchnej vrstvy pôdy.
Na bohaté kvitnutie nesmieme zanedbať ani správny rez. Prečítajte si náš článok o tom ako a kedy strihať hortenzie.

Čas na presádzanie hortenzie

Pokiaľ už nejaký čas pestujete hortenzie v nádobe a sú už príliš veľké, môžete ich presadiť na záhon do záhrady a do nádob si vysadiť mladé alebo úplne iné zloženie rastlín.

Hortenzie môžete presádzať od druhej polovice septembra až do polovice októbra. Zachovajte maximum zeminy okolo koreňov a presaďte ich do vopred vyhĺbenej dostatočne veľkej jamy a zasypte rašelinou. Dobre zalievajte cca mesiac, aby sa zakorenili.

V prípade, že chcete presadiť hortenzie vysadené priamo na záhone, môžete ich presadiť tiež do polovice októbra alebo aj na jar, cca od začiatku apríla. Najdôležitejšia je primeraná teplota, nie extrémne teploty, dostatok vlahy a v prípade jesenného presádzania aj zamulčovanie a ochrana pred zimou.

Po zvládnutí a dodržaní všetkých týchto jednoduchých pravidiel vám budú hortenzie prinášať radosť v podobe bohatého kvitnutia a bujného rastu.

Červienka fraserova (lat. Photinia fraseri), je neopadavý krík z čeľade ružovitých. Rastlina dosahuje dva až tri metre výšky, má vysoko lesklé oválne listy a zaujímavé sfarbenie. Zatiaľ čo bežne sú dorastené listy sýto zelené, pri rašení majú červený odtieň. Vďaka tomu ker stále vyzerá, ako by kvitol.

Klasické kvety sa samozrejme objavujú a majú čisto bielu farbu, sú päťpočetné a pomerne nenápadné.
Počas leta sa kvety premieňajú na plody drobných červených bobúľ, ktoré na kríku zostávajú až do zimy a zaujímavo ho ozdobia. Rastlina je plne mrazuvzdorná a s prehľadom zvládne teploty siahajúce až k -20 °C. Červienku môžeme pestovať ako solitérny ker alebo v skupinkách či živých plotoch.

Ako pestovať červienku

Stanovište a nároky na svetlo - rastlina vyžaduje buď plné slnko, alebo polotieň - v úplnom tieni neprospieva. Naopak na slnku sa viac vyfarbujú listy, najmä tie červené.

Pôda - červienky uprednostňujú dobre priepustný, kyprý záhradnícky substrát. Ideálny stav je mierne kyslé pH, takže pred výsadbou kríka sa odporúča vyhĺbiť jamu o niečo viac a vystlať ju čerstvým substrátom zmiešaným s rašelinou. Do tejto zmesi môžete pridať aj kompost, pretože červienka miluje výživnú pôdu.

Nároky na vlahu - na vodu sú tieto rastliny trochu háklivé. Nielen, že im vadí prílišné premokrenie aj sucho, ale tiež neznášajú zalievanie na list. Ak tak urobíte, vystavujete ker riziku nákazy hubovým ochorením listov. Pri premokrení potom majú tendenciu listy zhadzovať, takže vyladiť si frekvenciu a množstvo zálievky je tu kľúčové pre úspešné pestovanie (teda aspoň u mladých kríkov, tie vyrastené už s vodou vedia hospodáriť sami).

Množenie blýskavky - najčastejšie sa ker množí klasickými odrezkami. Odoberá sa jednoročný výhonok, ktorému ponecháme dvojročnú pätku, aby lepšie zapustil korene. Odrezok namočíme do stimulátora zakorenenia a zapichneme ho do kvetináča so zakoreňovacím substrátom.

Ochrana pred mrazom, chorobami a škodcami - vyrastené kríky sú plne mrazuvzdorné a nie je potrebné ich nijako chrániť, ale ak máte v záhrade vysadené kríky mladé, pred zimou ochráňte koreňový systém (prípadne celý krík) napríklad čečinou. Voči škodcom a chorobám je rastlina veľmi odolná. Pokiaľ sa nejaké problémy objavia, najčastejšie je to viditeľné na listoch - poškodené listy preto ihneď odstráňte, rovnako ako všetko opadané lístie pod kríkom. To by malo byť počas pestovania pravidlom.

Neviete sa rozhodnúť, ktorý ker vašej záhrade pristane najviac? Červienka je skvelou voľbou pre slnečné aj polotienisté pozemky

Kedy strihať červienku

Ker rastie pomerne rýchlo, a tak je dôležité udržiavať jeho tvar pravidelným strihom a rezom. Červienky upravujeme minimálne raz ročne. Najlepším obdobím pre rez je koniec zimy až začiatok jari, kedy je ešte obdobie vegetačného pokoja a na vetvách nie sú viditeľné púčiky. Optimálne však je strihať rastlinu, keď už nemrzne (pretrvávajúce nízke teploty nad nulou nevadia).

Po reze celý ker rýchlo obrastá, a hlavne hustne a má udržovanejší a kompaktnejší tvar. Báť sa nemusíte ani radikálneho rezu, pokojne až o polovicu dĺžky jednoročných výhonov. Mladé, čerstvo presadené kríky červienky nestriháme, prípadne iba veľmi mierne.

Rýchlosť rastu červienky

Mladé rastliny photinia fraseri rastú veľmi rýchlo. Keď dosiahnu výšku asi jeden a pol metra, ich rast sa spomalí. Opäť sa zrýchli až po ostrihaní kríka, kedy nové výhony nielen rastú do výšky, ale tiež zahusťujú celý ker až do fázy, keď cez vetvy nie je takmer vôbec vidieť – z tohto dôvodu je červienka ideálna pre tvorbu živého plotu.

Červienka ako živý plot

Na pestovanie živého plotu môžeme využiť rôzne odrody. Tou najobľúbenejšou zo všetkých je rozhodne červienka 'Red Robin', ktorá žne úspechy medzi záhradníkmi z celého sveta už viac ako dvadsať rokov. Táto odroda neopadáva, porast je veľmi hustý a nepriestupný, dorastie pokojne až do troch metrov a navyše sa jedná o veľmi esteticky pôsobiaci ker. Listy sú pri rašení takmer sýto červené, potom mierne zosvetlia až úplne zozelenajú. Listy navyše na kríku pribúdajú po celý rok, takže vrcholy výhonkov sú permanentne červené.

TIP: Hľadáte nižší ker, ktorý má podobné nároky na pestovanie ako červienka? Prečítajte si článok o pestovaní nátržníka, ktorý bude s červienkou v záhrade skvele ladiť.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Cezmína (Ilex) je vždyzelený ker (niektoré druhy však môžu byť opadavé). Na Slovensku sa tieto rastliny prirodzene nevyskytujú, pestujeme ich iba ako okrasné. Cezmínu si spojíme predovšetkým s obdobím Vianoc. Poznáme ju podľa tuhých, ostnitých listov a sýtočervených bobuľovitých plodov.

Niektoré druhy cezmín však môžu mať listy celookrajovo hladké, plody potom pokojne fialovej farby, silne pripomínajúce čučoriedky. Pre všetkých zástupcov však platí, že ich plody sú pomerne dosť toxické.

Naopak listy, obsahujúce okrem iného aj kofeín, sa používajú na prípravu povzbudzujúcich nápojov. Ďalšie využitie našli listy cezmíny aj v ľudovom liečiteľstve a medicíne. Okrem listov sa z kríka využíva aj drevo. To je pomerne drahé a vzácne, často nahrádza eben. V angličtine cezmíny poznáme pod názvom „holly“ – zaujímavosťou potom je, že práve z tohto mena vznikol názov jedného z najznámejších miest USA – Hollywood.

Ako pestovať cezmínu?

Pestovanie cezmíny závisí od konkrétneho druhu, avšak pre väčšinu z nich sú spoločné tieto podmienky – pôda by mala byť skôr humózna a kyslá. Pri výsadbe je teda potrebné vyhĺbiť jamu trochu viac a jej dno vysypať rašelinou. Čo sa týka nárokov na svetlo, cezmíny preferujú polotieň až tieň. Priame slnko im príliš nesvedčí, a to najmä v zime.

Kríky sú pomerne odolné, čo sa sucha a horúceho počasia týka, avšak nie je žiadúce ich nechávať úplne vyschnúť. Pri letných trópoch cezmínu radšej pravidelne zalievajte.
Cezmína je odolná voči znečistenému prostrediu, dokonca má tendenciu smog a čiastočky prachu zachytávať a mierne prečistiť vzduch vo svojom okolí. To z nej robí perfektnú rastlinu do mesta, najmä do blízkosti priemyselných oblastí. Pokiaľ z nej vytvoríte živý plot, nepreniknú cez neho nielen nečistoty, ale v prípade ostnolistých odrôd ani nevítaní hostia.

Ak si chcete cezmínu namnožiť, najefektívnejším spôsobom sú odrezky. Mladé vrcholové odrezky odoberáme z materskej rastliny v máji, prípadne potom v júni až júli. Odobrané odrezky necháme chvíľu uložené v igelitovom sáčku na tienistom mieste. Potom ich môžeme namočiť do stimulátora kedy rýchlejšie zakorenenia a spodným koncom zapichnúť do kvetináča so zmesou záhradného substrátu a rašeliny.

Cezmína druhy

Cezmína ostrolistá (Ilex aquifolium) – ako už druhový názov napovedá, listy tejto cezmíny sú ostnaté. Plody sú sýto červené, samozrejme prudko jedovaté. Práve tento druh je často spájaný s Vianocami, najmä v USA, kde sa jedná o obľúbený vianočný symbol. U nás sa pestuje ako okrasná rastlina. Z odrôd tohto druhu môžeme spomenúť napríklad odrody ‚Alaska' alebo ‚Argentea Marginata' s bielo-zelenými listami.

Cezmína vrúbkovaná (Ilex crenata) – jedná sa o vždyzelené kríky s hladkými, lesklými listami. Tie rastú striedavo a pomerne husto, a tak pôsobí ker veľmi košato. Dobre sa tvaruje a je vhodná ako solitérny ker aj do živých plotov. Medzi obľúbené odrody patrí „Fastigiata“ alebo „Golden Gem“.

Cezmína altaklarenská (Ilex altaclerensis) – tento druh má mierne zúbkaté listy a červenohnedé plody. Je vždyzelený a vhodný na pestovanie v živých plotoch aj ako solitér. Obľúbenou odrodou je napríklad ‚Golden King' so zlatistými okrajmi listov.

Medzi ďalšie známe druhy patrí napríklad cezmína paraguajská (Ilex paraguariensis), cezmína Pernyova (Ilex pernyi), cezmína praslenitá (Ilex verticillata) alebo cezmína americká (Ilex opaca).

Radi by ste svoju záhradu skrášlili jedným z týchto krásnych kríkov, prípadne z nich rovno vytvorili pôsobivý živý plot? Vyberajte z obľúbených druhov a odrôd cezmíny na našom e-shope

Kvet cezmíny

Kvety cezmíny môžu byť buď jednoduché, alebo usporiadané v riedkych vrcholíkoch či zväzočkoch. Vzhľadom na to, že sú kvety jednopohlavné, pre vytvorenie plodov je potrebné mať v záhrade viac zástupcov cezmíny, teda rastliny samčie a samičie. Kvety sú opeľované hmyzom, produkujú totiž množstvo sladkého nektáru, ktorý opeľovače láka.

Kvet má obvykle žltú farbu, môže byť však tiež ružovkastá, zelená, biela alebo červená. Po odkvitnutí sa na jeho mieste objavuje plod, ktorým je dužinatá kôstkovica červenej, hnedej alebo čiernej farby. Plod je prudko jedovatý, preto sa neodporúča mať kríky v záhradách, v ktorých sa pohybujú malé deti.

Cezmína na kmienku

Aj napriek tomu, že sa niektoré druhy cesmín ľahko tvarujú, sa krík vo väčšine prípadov na kmienok vrúbľuje. Najčastejšie sa jedná o cezmínu ostrolistú, modrú alebo vrúbkovanú. Ak sa na vrúbľovanie mladého kríka na podpník necítite, je možné rastlinu v tejto úprave už zakúpiť. Nie je to však nič zložité a postupuje sa rovnako ako pri vrúbľovaní iných rastlín – zvolíte si vhodný podpník, z materského kríka odrežete asi 4 životaschopné vetvy a priložíte ich za kôru podpníka priamo v jej vrchnej časti. Všetko potom dobre stiahnite fóliou alebo štepárskou páskou.

Ako rezať cezmínu?

Cezmíny majú tendenciu neusporiadane prerastať, preto je dôležité dať kríkom tvar, a to každoročne. Rez robíme od konca marca, pokojne až do júna. Pri reze odstráňte aj odumreté vetvy. Vetvy zostrihujeme pomerne radikálne, pokojne len na dĺžku 45 centimetrov. , na ktorých sa neobjavujú listy, alebo príliš tenké vetvičky, ktoré budú za pár týždňov z kríka opäť vyčnievať.

Silné vetvy čoskoro obrazia a rastlina bude opäť pekne košatá. Pokiaľ chcete ker tvarovať podobne ako napríklad buxus, je cezmína tou pravou voľbou.

TIP: Medzi ďalšie okrasné kríky, ktoré ozdobia záhradu nielen svojimi listami, ale aj plodmi, patria napríklad hlohyne. Viac o pestovaní hlohyne šarlátovej nájdete v tomto článku.