Blog

Pestovanie cesnaku v záhrade je činnosť, ktorú vykonáva väčšina záhradníkov. Momentálne je ideálne obdobie /november/ pre výsadbu cesnaku.

Cesnaku sa darí v kyprej a hlbokej pôde. Teda ak ho plánujete vysádzať do vyvýšených záhonov dbajte na to, aby výška pôdy bola dostatočná a s kvalitným substrátom. Cesnak sa sadí podľa podmienok koncom októbra až v novembri až do trvalého zamrznutia pôdy. Ak ho vysadíte skôr a je teplo, zvykne ešte do zimy vyklíčiť. Ak sa Vám to stane, zamulčujte ho lístím alebo konárikmi ihličnanov.

Na jar ho odokryte mierne prekyprite. Neodporúča sa prekyprenie až ku koreňom.

Prečítajte si viac o pestovaní cesnaku a kvalitných odrodách v predchádzajúcom článku.

Zber cesnaku

Cesnak sa vo všeobecnosti zberá od leta, koniec júna, do polovice augusta. Záleží však na pestovateľskej oblasti, konkrétnej odrode, či sa jedná o paličiak alebo nepaličiak a tiež od vlastných skúseností s danou pestovanou odrodou.

Je tu niekoľko základných znakov, ktoré Vám pomôžu určiť, či je vhodný čas pre zber cesnaku.

Počas kvitnutia cesnaku neodlamujte všetky kvetné stonky. Niektoré použijete ako indikátor zrelosti.

Paličiak sa zberá obyčajne vtedy, keď je už niekoľko listov mierne žltých, ale nie úplne suchých. Kvetná stonka je najskôr vzpriamená, potom počas dozrievania sa krúti a neskôr, ak je cesnak zrelý sa opäť mierne vyrovná. Vtedy je čas na zber.

Nepaličiaky, ich zrelosť a správny čas na zber spozorujete, ak viac ako polovica výsadby je poľahnutá na pôde. A to zlomením krčka a listy ležia na povrchu.  Ideálne je, ak rovnakú odrodu pestujete v pásoch, vtedy je to identické a viete, ktoré môžete bez problémov vybrať ak už časť výsadby leží. Iná odroda v rovnakom čase môže mať listy zelené a zber sa môže posunúť vzhľadom na klimatické podmienky, lokalitu a odrodu.

Väčšinu cesnaku vyberiete ručne alebo si môžete pomôcť vidlami. Ak je cesnak už príliš dozretý, hlavičky sa môžu rozpadať. Takýto cesnak očistite a odložte na prvé kuchynské spracovanie.

Hlávky cesnaku by mali byť pevné, držať pokope a stonka by sa nemala oddeľovať od stredu cesnaku. Zozbieraný cesnak nenechávajte dlho na hriadkach a nevystavujte ho dažďu ani priamemu slnku. Hlavičky očistite od pôdy a vrchných šupiek a zviažte po 10-20 ks. Biele korene rovnako odstrihnite. Pokiaľ si trúfate, môžete uviť vence alebo vrkoče na zavesenie a získate aj peknú vidiecku dekoráciu. Takéto zväzky dajte sušiť na dobre tienisté miesto, s dostatočným prúdením vzduchu. Nie na priame slnko, ani do úplného tieňa. Tiež nie príliš vysoko pod povaly, kde je vyššia teplota vzduchu. Vyhnite sa pivniciam, kde je vyššia vzdušná vlhkosť a tma.

Na jesennú výsadbu cesnaku si možete vybrať aj z ponuky odrôd sadbových cesnakov z nášho e-shopu

Sušiť cesnak môžete aj ako jednotlivé hlavičky na drevených roštoch a sieťach s prístupom vzduchu a na teplom a polotienistom mieste.

Ako uskladniť cesnak

Pokiaľ už máte cesnakové hlavičky presušené a očistené, je potrebné zabezpečiť kvalitné skladovanie, aby Vám vydržali čo najdlhšie. Nie len pre spracovanie, konzumáciu ale aj pre ďalšie sadenie. Pokiaľ ste s cesnakovou sadbou spokojní, odrodu si označte menovkou a niekoľko hlavičiek si ponechajte pre výsadbu na konci jesene.  Ostatné môžete uskladniť v suchých priestoroch, v špajzi, kuchynských skrinkách s ideálnou teplotou do 20 stupňov a vlhkosťou max 60%, alebo jutových vreckách, papierových krabiciach, v košíku.

Určite sa Vám stalo, že niektoré strúčiky cesnaku začali postupne mäknúť, dokonca plesnivieť, schnúť. Mohlo to byť  spôsobené nedostatočným preschnutím, vysokou zrelosťou už počas zberu, mohli byť hlávky nedozreté a teda predčasný zber alebo mali nevhodné podmienky pre uskladnenie. 

Cesnakové strúčiky môžete uskladniť na dlhšiu dobu v mrazničke, sušiť ich, nakladať do vína, soli či olejov. V mrazničke môžete uchovať celé strúčiky v plastových vreckách alebo v nádobách, či v skle, alebo aj sekané, vo forme pasty a v soli. Uchovávajte ho v mrazničke maximálne 3-6 mes.

Cesnak patrí medzi základné prísady do rôznych pokrmov, preto by v kuchyni určite nemal chýbať. Jeho pestovanie nie je náročné. Podmienky na pestovanie sú síce rôzne, teda aj kvalita dopestovaného cesnaku bude rôzna. Jediné čo sa Vám môže stať je, že veľkosť hlavičiek bude menšia ale vždy cesnak získate.

TIP: Fazuľa je ďalšia obľúbená zelenina, ktorá sa často pestuje v záhradách. Prečítajte si viac o tom ako dosiahnúť bohatú úrodu fazule.

V poslednej dobe je cesnak medvedí (Allium ursinum) často spomínaný ako domáci liek, vhodná bylinka a korenina do jedál a pre zdravý životný štýl. Vy ho ešte nepestujete? Nebojte sa ho vysadiť.

Potrebuje špecifické, ale nízke nároky na prostredie. Pokiaľ tieto vhodné podmienky v záhrade objavíte, už Vám nebráni nič, aby ste mali tento zázrak z prírody aj priamo v záhrade. Vyžaduje tieň a vlhké prostredie.

Ako pestovať medvedí cesnak

Najideálnejšie pestovanie je pod korunami riedkych stromov, v kroví. Tak docielite imitované podmienky lesa, v ktorom sa často vyskytuje v hojnom množstve a vytvára doslova zelené lúky. Je typicky aromatický, pažítkový s cesnakovým podtónom, ale pre mnohých aj podobný konvalinke, čo by mohlo byť aj nebezpečné. Ak si teda nie ste stopercentne istí, určite ho z lesa nevykopávajte.

Jeho cibule sú umiestnené veľmi hlboko v zemi. Podobnosť s konvalinkou je najmä v listovej časti. Kvety sú odlišné, zhodné sú len bielou farbou. Pamätajte na to, že konvalinka nevonia po cesnaku.

Listy medvedieho cesnaku sa na konzum a spracovanie zbierajú skoro na jar a najvhodnejšie sú vtedy, keď cesnak ešte nekvitne. Potom rýchlo schnú a cibule prežívajú opäť v pôde až do nasledujúcej jari. Listy v podstate uvidíme len 2 mesiace.

Aktuálna ponuka medvedieho cesnaku z nášho eshopu

Listy sa dajú použiť priamo v kuchyni na prípravu šalátov, nátierok alebo len tak na chlebík. Dá sa z nich pripraviť aj šťava, tinktúra alebo si ho nakrájajte a uchovajte v mrazničke.

Nie je vhodné ho sušiť. Ak nájdete vhodné miesto na pestovanie v záhrade, pamätajte aj na to, že podobne ako vo voľnej prírode, rovnako sa bude rýchlo rozširovať aj u Vás.

Medvedí cesnak pestovanie v kvetináči

Pokiaľ si chcete jeho chuť a vynikajúce vlastnosti užiť aj na balkóne a terase, pestujte ho v kvetináči. Je to naozaj jednoduché. Len treba počítať s tým, že listy časom zatiahnú a kvetináč zostane prázdny. Na jar však v plnej krásne vyrastú nové a chutné listy. Kvetináč by mal byť dostatočne hlboký, keramický alebo z pálenej hliny. Substrát zvoľte univerzálny, s prímesou piesku na dno položte štrk alebo kamienky, ako drenáž. Snažte sa vyplniť celý kvetináč hľuzkami, aby pôsobil bohato. Listy pravidelne režte a spracovávajte.

Ako uskladniť medvedí cesnak

Hľuzy sa obyčajne neuskladňujú samostatne. Ak máte medvedí cesnak vysadený vonku v záhrade,  hľuzy sú mrazuvzdorné a nie je ich potrebné vyberať z pôdy. Ak cesnak pestujete v nádobách, zatiahnuté hľuzy ponechajte na svojom mieste a mierne prikryte lístím alebo konárikmi ihličnanov alebo celé premiestnite do pivnice. Ideálne nádoby na pestovanie sú hlinené a keramické.
Snažte sa počas sezóny spracovať čo najviac listov pre zimné obdobie a uskladniť práve cenné listy. Jednoduchým spôsobom mrazením a natlačením do nádobiek. Alebo hneď mixovaný vo forme zdravého pesta.

Bršlen (Euonymus) je opadavý alebo vždyzelený ker s jednoduchými listami, drobnými zaujímavými kvetmi, ktorého plodom je tobolka. V tomto rode nájdeme viac ako 140 rôznych druhov.

Pôvodne pochádzajú bršleny pravdepodobne z Číny, dnes sú však doma takmer na všetkých kontinentoch. V Českej a Slovenskej republike sú pôvodné dva druhy, a to bršlen európsky a bršlen bradavičnatý. V okrasných záhradách sa potom pestujú aj ďalšie druhy.

Pestovanie bršlenu

Bršleny sú nenáročné rastliny, ktoré v našich končinách bez problémov prezimujú. Hodí sa teda na celoročnú výsadbu do záhrad. Mrazy nezvláda iba bršlen japonský, ktorý musíme zazimovať v skleníku či interiéri. Použitie v záhrade je rôznorodé. Bršleny môžu slúžiť ako pôdokryvné rastliny, solitéry, živé ploty i popínavé rastliny, všetko závisí od konkrétneho druhu.

Rez kríky nevyžadujú. Ak chcete rast usmerniť a skrátiť vetvy či dodať bršlenu tvar, urobte tak počas mája. Čo sa týka pôdy, mala by byť humózna, hlinitá a dobre výživná.

Bršleny preferujú slnečné až polotienisté stanovište, avšak pokiaľ pestujete kultivar s farebnými listami, umiestnite ho skôr na slnko, kde sa kresba listov vyfarbí. Ak chcete ker rozmnožiť, môžete tak urobiť pomocou odrezkov alebo potápaním výhonov.

Opadavé druhy bršlenov

Bršlen európsky

B. európsky (E. europaeus) je jedným z pôvodných druhov u nás. Jeho kopijovité listy na jeseň zmenia farbu na červenú a následne opadajú. Kvety sa objavujú od mája do júna, sú drobné, žltej farby. Keď odkvitnú, začnú dozrievať štvorlaločné červené plody, ktoré pôsobia veľmi esteticky.

Bršlen krídlatý

B. krídlatý (E.alatus) má tmavo zelené vajcovité listy, ktoré sú na dotyk tuhé. Na jeseň zčervenajú, následne opadávajú. Kvety sú žltozelené.

Bršlen Hamiltonov

B. Hamiltonov (E. hamiltonianus) kvety tohto druhu sú biele až červenkasté. Po odkvitnutí sa tvoria ružové plody. Listy sú tuhé, vajcovitého tvaru.

Bršlen širokolistý

B. širokolistý (E. latifolius) je pomerne vysoký ker, ktorý dorastá do výšky až 5 metrov. Je vhodný na pestovanie ako solitér. Má sýto zelené listy, zelenožlté kvety a plody sú ružové, niekedy až do červena.

Vždyzelené druhy bršlenov

Bršlen Fortuneov

B. Fortuneov (E. fortunei) je drobnejší vždyzelený bršlen, ktorý môže v záhrade slúžiť ako pôdokryvná rastlina. Listy sú rôzne veľké aj tvarované, pôsobia nepravidelne, majú vajcovitý tvar. Je okrasný vďaka svojim rôzne vyfarbeným listom. Konkrétna farba sa líši podľa odrody.

Bršlen japonský

B. japonský (E. japonicus) je jediným zástupcom, ktorý nie je schopný v našich podmienkach prezimovať. Ak zvolíte tento druh, je nutné pestovanie v nádobách, aby bolo možné bršlen preniesť do priestorov, ktorým sa v zime mráz vyhýba. Je ale dobré mať na pamäti, že dorastá do výšky až 4 metrov, a tak je potrebná veľká nádoba a pravidelný rez, ktorý zachová ker kompaktný. Je dostupných mnoho odrôd, ktoré majú rôzne farebné, panašované či žíhané listy.

Bršlen nízky

B. nízky (E. nanus) - tento druh patrí k tým nižším. Môže byť súčasťou záhonov s kríkmi, drobným živým plotom, ktorý opticky rozdeľuje pozemok, alebo slúžiť ako pôdopokryvná rastlina. Ide o poloopadavý druh.

Vyberte si niektorý z týchto druhov do vašej záhrady. Nenáročné bršleny ponúkame aj v našom e-shope

Bršleny na kmienku

Rôzne druhy a kultivary bršlenov môžete kúpiť aj ako vrúbľované kontajnerové rastliny na kmienku. V tomto prípade pôsobí rastlina ako drobný okrasný stromček, ktorý sa svojím vzhľadom hodí napríklad do záhrad japonského štýlu. Možno ho pestovať aj v nádobách, preto je vhodné kupovať ako vrúbľovaný bršlen japonský.

Vďaka vysokej znášanlivosti rezu je možné stromček často zastrihovať a udržiavať tak jeho korunu pekne kompaktnú. Vrúbľovanie navyše zvyšuje celkovú odolnosť rastliny.

Bršlen popínavý

Niektoré druhy, napríklad bršlen Fornuterov, môžeme pestovať aj ako popínavé rastliny. Výborne vyzerajú vysadené do drevených kvetináčov s oporou, kde vytvoria prírodnú zábranu, ktorá uchráni vašu terasu pred vetrom, slnkom aj pohľadmi okoloidúcich. Popínavý bršlen však môže pokrývať aj ploty, kmene stromov alebo múry, a to až do výšky 3 metrov.

Bršlen ako živý plot

Živý plot z bršlenu je veľmi obľúbený hneď z niekoľkých dôvodov. Kríky zvyčajne rastú pomaly, veľmi dobre znášajú rez a pravidelné tvarovanie, sú husté a neopadavé druhy poskytujú súkromie aj v zimnom období. Jednotlivé kríky stačí na jeseň či na jar vysadiť v rozostupoch 50-80 centimetrov, podľa veľkosti zvolenej odrody.

Bršlen pestovanie v kvetináči

Nižšie kultivary alebo vrúbľované bršleny na kmienku pestujeme aj v nádobách. Na ich naplnenie použijeme kvalitný, humózny a dobre výživný záhradný substrát. Ten musí byť neustále mierne vlhký, nie však preliaty. Pri pestovaní v kvetináči dávame rastliny skôr do polotieňa. Ako sme už spomínali, bršlen japonský je vhodné chrániť aj pred vetrom a mrazom.
 
TIP: Bršleny skvele doplnia ďalšie bohato kvitnúce kríky. Zvoliť môžete napríklad kalinu či hlohyňu. O pestovaní hlohyne sme sa viac rozpísali v našom predchádzajúcom článku.

Enciánový stromček (Lycianthes rantonnetii syn. Solanum rantonnetii) je okrasná rastlina s kvetmi podobnými horcom, ale príbuzná s ľuľkovitými druhmi. Rastlinu je možné pestovať ako ker, častejšie ju ale záhradkári tvarujú ako stromček, ktorý môže dorásť do výšky až dvoch metrov.

Výrazné kvety bohato pokrývajúce celú korunu majú fialovú farbu, výnimočne aj čisto bielu. Všetky časti rastliny sú jedovaté, vrátane zrelých bobuľovitých plodov. V nasledujúcich riadkoch sa pozrieme na to, ako sa starať o enciánový stromček.

Pestovanie enciánového stromčeka

Stanovište - slnečné, je potrebné si dať pozor na priamy úpal; cez poludňajšie slnko by sme mali rastline dopriať mierny tieň s rozptýlenými lúčmi.

Pôda - na typ substrátu je enciánový stromček pomerne náročný. Vyžaduje kyprý, humózny a výživný substrát s neutrálnym pH.

Zálievka - stromček zalievame pravidelne tak, aby substrát nikdy nevyschol, ale rastlina zároveň nestála v podmáčanej pôde. Výdatnú zálievku aplikujeme ráno alebo večer, nikdy počas horúceho slnečného dňa.

Hnojenie - pri presádzaní by sme mali čerstvý substrát premiešať s kompostom. Počas vegetačnej doby vyživujeme enciánový stromček ideálne hnojivami rozpustnými vo vode.

Kvitnutie - do kvetu rastlina prechádza v júni a posledné kvety na vetvách nájdeme ešte v septembri. Kvety sú päťpočetné, fialovej či bielej farby, uprostred majú typickú žltú škvrnu.

Presádzanie – stromček by sme mali v prvých rokoch presádzať raz ročne, neskôr raz za dva až tri roky. Vždy vymeníme substrát a použijeme väčšiu nádobu.

Chcete si túto zaujímavú bohato kvitnúcu rastlinu vysadiť aj vo svojej záhrade či terase? Enciánové stromčeky nájdete aj v našom e-shope

Prezimovanie enciánového stromčeka

Enciánový strom nie je odolný voči mrazom, a tak je možné pestovať ho iba v prenosných nádobách, aby sme ich pred mrazmi včas uchránili. Von rastlinu prenášame až v druhej polovici mája, kedy už žiadne mrazíky nehrozia a vzduch je dostatočne teplý.

Pokiaľ v zime premiestnite stromček do interiéru, vyhrievaného skleníka alebo zimnej záhrady, môže kvitnúť aj počas zimných mesiacov. Podmienkou je, že teplota v miestnosti neklesá pod 10 °C. Ak ho chceme zazimovať, prenášame nádobu so stromčekom do tmavej miestnosti s teplotou okolo 5 °C, obmedzíme zálievku na minimum a vynecháme hnojenie. Počas zimného obdobia môže stromček zhodiť listy.

Enciánový stromček strihanie

Pravidelný rez a tvarovanie je pri enciánovom stromčeku nevyhnutné. Bez zásahov nožníc by bola rastlina nevzhľadným krom vyháňajúcim vetvy do všetkých strán. Ak chcete mať pekný stromček, musíte s tvarovaním začať čo najskôr.

Mladej rastline ponechajte iba jeden výhonok (stredový, najsilnejší). Tento necháme vyrásť minimálne do výšky jedného metra. Keď má hlavný výhonok jeden až jeden a pol metra, vrchol zaštipneme. V tejto chvíli sa začne stonka v jeho hornej časti vetviť a vytvárať korunu. Všetky tieto úkony vykonávame na jar, aby mala rastlina dostatok času zaceliť rany a sily na rast nových výhonkov.

V ďalšom roku prichádza čas na pravidelné presádzanie a radikálny rez. Po presadení zastrihneme korunu do kompaktného tvaru, prípadne sa zbavíme výhonov, ktoré narúšajú vzhľad stromu. Ponecháme iba kmienok a veľmi krátko strihanú korunu - tá začne hneď v máji bohato obrastať. Aby sme zachovali tvar a zaistili čo najvyšší počet kvetov, mladé vetvičky pravidelne zaštipujeme.

TIP: Rozkvitnutý enciánový stromček v záhrade skvele doplní napríklad vajgela. Aj tá ponúka záplavu rôznofarebných kvetov aj nenáročnosť. Ako pestovať vajgelu sa dozviete v našom predchádzajúcom článku.

Parapety v zime nemusia byť prázdne. Aj v jesennom a zimnom období dokážete vytvoriť zaujímavé kompozície, ktoré nahradia letničky a muškáty, ktoré vzhľadom na teplú jeseň mnohé ešte bohato kvitnú. Je však čas ich zazimovať a nádoby pripraviť pre jeseň a zimu.

Najdôležitejšie sú však samotné nádoby. Klasický tenký plast pre zimnú výsadbu nie je vhodný. Korene trvaliek ľahko premrznú a plast nedokáže naviazať vodu a vlahu. Vhodným materiálom je keramika, betón, terakota, drevo alebo ak plast, tak tvrdený, z vnútornými vložkami. Taktiež je potrebné tieto nádoby vhodne uchytiť na parapetnej doske. Pokiaľ nemáte kovové držiaky, ktoré zabraňujú zosuvu, vymyslite vhodné ukotvenie alebo aspoň závažie, ktoré vložíte do nádob. Na dne nádoby to môže byť štrk, kameň alebo medzi rastlinami dekoratívne kamene, okrúhliaky.

Nie je nutné vysádzať všade len vresy a vresovce.  Okrem týchto trvaliek, ktoré uprednostňujú kyslé ph sa môžu vysádzať tieto rastliny: heuchera, zimozeleň, čemerice, Muehlenbeckia, calocephalus – strieborný drôtik, gaulthéria, brečtan, okrasné trávy carex - ostrica, imperata a nízke kostravy.

Rovnako majú svoje poslanie čistec - stachys, astry - aster, okrasné kapusty, skalné ruže – sempervivum a rozchodníky - sedum rôznych druhov, najmä tie nižšie.

Z drevín sú to určite pieris, skimmia, leucothoe, bršlen, hebe, drobné ihličnany, kosodrevina a borievky, skalník, cezmína a mahónia.

Všetko záleží od veľkosti nádob. Mnohé nádoby môžete mať pred vchodom do domu, na terase aj balkóne a počas celého roka môžu vyzerať pekne a reprezentatívne.

Ak si vysadíte tieto nádoby na začiatku jesene, neoberiete sa o nádherný pohľad vyfarbovania niektorých druhov zmenami teplôt a pôsobením slnečných dní.

Pred Vianocami dozdobte nádoby konárikmi ihličnanov, doplňte svetielka na baterku alebo led sviečky a drobné ozdoby.

Ako výplň môžete zvoliť mach, lístie alebo sysal. Ak sú nádoby dostatočne veľké, vnútro nádoby môžete vystlať jutovým vrecom. Dokonca nádoby do tejto jutoviny, vrecoviny, či iných látok obaliť. A uviazať okolo nich stužky a mašle.

Nezabúdajte na pravidelnú zálievku počas dní, keď nemrzne a bezprostredne po výsadbe. Niektoré rastliny ako calocephalus budú efektné aj dlho do jari svojim samotným vzhľadom, aj keď zimu neprežijú.  Ako previs určite zvoľte brečtan rôznych druhov. Zaujímavé sú práve drobnolisté kultivary, panašované alebo aj dlhé výhonky zimozelene.

Nebojte sa experimentovať. Aj jednoduchá výsadba urobí svoje.

TIP: Inšpirujte sa aj ďalšími vhodnými rastlinami, ktoré dodajú vášmu zimnému balkónu, či terase farbu a zútulnia ho. Prečítajte si článok o rastlinách na balkóne v zime alebo o pestovaní a zimovaní rastlín na balkóne.

Paradajka jedlá či rajčina (Solanum lycopersicum) je vytrvalá bylina z čeľade ľuľkovitých. V našich klimatických podmienkach sa však paradajky pestujú ako jednoročné rastliny, pretože rastliny neprečkajú mrazy. Rovnako ako iná zelenina z čeľade ľuľkovitých, aj paradajky pochádzajú z oblastí južnej a strednej Ameriky a patria medzi veľmi dôležité hospodárske plodiny.

Plodom rastliny je dužinatá bobuľa s drobnými semenami, ktorá sa vyznačuje vysokým obsahom vody, vlákniny, vitamínov a minerálnych látok. Zrelý plod je obvykle červený, šľachtené odrody potom ponúkajú celú škálu odtieňov, od žltej až po fialovú.

Odrody paradajok

Druh je samozrejme iba jeden - paradajka, ale odrôd sú desiatky, ak nie stovky. Medzi nimi si vyberie určite každý. Niektoré majú veľké plody, iné malé, líšia sa aj farbou, chuťou, obsahom vody, výnosom, výškou, množstvom listov či možnosťami finálneho spracovania plodov alebo odolnosťou voči chorobám či popraskaniu.

Paradajky delíme do troch základných skupín - na kríčkové, tyčkové a cherry. Tyčkové odrody sú tie najvyššie a zvyčajne ich nemožno pestovať bez opory. Majú spravidla najväčšie plody aj vyššie výnosy. Kríčkové paradajky sú nižšie a krík sa rozrastá skôr do šírky, má viac vrcholov. Vďaka tomu je schopný rásť aj sám bez opory. Cherry sú najmenšie vzrastom rastliny i plodom, bobule sú veľmi sladké, s pevnou šupkou a vhodné na priamu konzumáciu. Samostatnou „skupinou“ by sme potom mohli nazvať rôzne nezvyčajné a špeciálne plody, ktoré zaujmú výraznou farbou či špecifickým tvarom.

Najchutnejšie odrody paradajok

Tyčkové paradajky

‘Perun F1’
Veľmi obľúbená odroda s hruškovitými, žltými a sladkými plodmi.

‘Valdo’
Tzv. datľové paradajky - plody rastú v pozdĺžnych trsoch, majú červenú farbu a oválny tvar.

‘Bejbino F1’
Veľmi sladké, červené, okrúhle plody si obľúbia najmä deti.

‘Tornádo F1’
Klasická odroda - rastlina je vysoká, plody veľké, červené a okrúhle. Vysoký výnos.

‘San Marzano Gigante’
Plody sú veľké a oválne, vhodné najmä na tepelné spracovanie, na zaváranie a prípravu kečupov.

Kríčkové paradajky

‘Tereza F1’
Veľké, sýto červené plody s pevnou šupkou.

‘Denár’
Plody sú skôr strednej veľkosti, oválne, sladké.

‘Karla’
Pomerne malá rastlina aj plody, hodí sa do menších záhonov alebo na pestovanie v nádobách.

‘Pavlína’
Veľké, mäsité, červené plody.

‘Tumbling Tom Yellow’
Malé žlté plody, ktorými je drobný krík doslova posiaty. Vhodný na pestovanie v nádobách.

Cherry paradajky

‘Dolce Vita F1’
Často sa kupuje ako vrúbľovaná sadenica, vďaka tomu je možné získať väčšiu úrodu dlhých trsov drobných červených plodov.

‘Mirado Red’
Plody sú drobné, oválne, rastú v trsoch. Tiež sa často vrúbľuje.

‘Sanvitos F1’
Dlhé trsy malých, sladkých, okrúhlych plodov.

‘Mirado Orange’
Plody sú oválne, sladké a majú oranžovo-červenú farbu.

Špeciálne odrody paradajok

‘Yellow Gazi Ribbed’
Veľké, mäsité plody žltej farby svojim tvarom pripomínajú tekvicu.

‘Oxheart’
Tzv. býčie srdce - veľký plod svojim vzhľadom aj sýtou červenou farbou pripomína srdce.

'Manolo Tiger Zebrino F1'
Okrúhle, väčšie plody majú zaujímavé sfarbenie - sú fialové s tmavým zebrovaním.

‘Tiverta F1’
Zrelé plody majú žíhanú, žltozelenú farbu.

‘Starlias Choco’
Okrúhle plody sú tmavofialové až hnedé, farbou pripomínajú kakaový bôb.

Veľký výber semienok rajčín ale aj inej zeleniny na predpestovanie, či kvalitné a odolné priesady paradajok* nájdete v našom e-shope

* dostupnosť podľa vhodnosti na výsádzanie

Predpestovanie paradajok

Paradajky je možné pestovať buď zo zakúpených sadeníc, ktoré môžu byť klasické aj vrúbľované, alebo zo semienok. Druhý variant je síce oveľa lacnejší, zato pracnejší.

Predpestovanie sadiva trvá asi 1,5 až dva mesiace, preto sa do práce pustite už koncom zimy, aby boli sadenice pri jarnej výsadbe do záhonov dostatočne silné. Predpestovávame v priestoroch, kde je dostatok svetla a hlavne tepla – semená potrebujú teploty okolo 25 °C (niektoré druhy až 30 °C), aby vôbec vyklíčili.

Vrúbľované sadenice paradajok

Pokiaľ nemáte možnosť vypestovať si paradajky zo semienka sami, môžete si vybrať z našej ponuky niektoré zaujímavé odrody. Vo väčšine prípadov sa jedná o vrúbľované rastliny pre silný rast, výrazne vyšší výnos, vysokú odolnosť – rezistenciu voči chorobám a pre lepšiu kvalitu plodov a listov.

V poslednej dobe ľudia dbajú na kvalitu aj kvantitu zároveň, to sa však tiež odráža v cene. Vrúbľované sadenice sú síce finančne náročnejšie, ale na základe recenzie zákazníkov, sa cena vyrovná množstvu plodov, ktoré z takej rastliny získate. Vrúbľované sadenice paradajok sú odolné voči stresu, sú prispôsobené akýmkoľvek podmienkam, sú vitálne, bohato korenia. Sú vrúbľované obyčajne na tekvicovú podnož. Táto vrúbľovaná časť musí zostať nad úrovňou pôdy. Je často označená bielym plastovým štipcom, ktorý nie je nutné po zakúpení odstraňovať. Samotným hrubnutím a rastom sa kolíček sám uvoľní.

Vybrať si môžete z mäsitých odrôd, cherry aj klasických plodov, dokonca aj tmavých čokoládových alebo prúžkovaných. Samotná starostlivosť o sadenice sa od klasického pestovania nelíši. Vysokým druhom je nutné dať opory, hnojiť, zalievať a rastliny budú prosperovať priamo na záhone aj v nádobách.

Pestovanie paradajok zo semienok

Nnajskôr si vyberieme vhodné semienka. Na obale je vždy uvedená odroda aj ďalšie dôležité informácie ako je vhodná doba na výsev, pokyny na pestovanie, veľkosť rastliny i plodov, prípadne obrázok samotnej rastliny a paradajok pre lepšiu predstavu. Vyberte si takú odrodu, ktorá sa svojimi vlastnosťami hodí do záhona či kvetináča a ktorej plody budú korešpondovať s tým, na čo ich chcete využiť.

Na pestovanie paradajok zo semienok používame vždy certifikované sadivo. Semená získané zo zakúpených či vypestovaných plodov nie sú k ďalšiemu výsevu príliš vhodné. Obvykle sa jedná o hybridy, ktoré už ich semenami nemožno znovu množiť, pretože nedocielime očakávané výsledky.
Paradajky klíčia pomerne dobre, aj tak je ale vhodné na ich predpestovanie použiť substrát vhodný na klíčenie semien. Tým naplníme sadbovače alebo napríklad čisté malé tégliky od jogurtov, môžeme pridať aj kompost alebo hnojivo určené priamo paradajkám.
Drobné semená klíčia pomerne dlho, prvé lístky sa objavujú dva až tri týždne po výseve.

Výsev paradajok

Ako vysádzať paradajky zo semienok? Samotný výsev je pomerne jednoduchý. Ak máme splnené predchádzajúce kroky, teda výber vhodných semien a prípravu substrátu do sadbovača, môžeme do každého okienka sadbovača či téglika umiestniť dve až tri semená. Tie zasypeme asi centimetrom zeminy a veľmi jemne pritlačíme prstami. Následne pôdu zvlhčíme rozprašovačom. Zalievanie z kanvičky nie je príliš vhodné, pretože semená sú veľmi drobné a mohli by sa vyplaviť. Substrát udržujeme neustále mierne vlhký.

Pokiaľ ste semená vysievali do spoločnej nádoby, je potrebné rastliny prepikýrovať. Urobíme tak v čase, keď sa objavia prvé pravé lístky. Každú sadeničku opatrne vyberieme zo substrátu a umiestnime ju samostatne do menšieho kvetináčika s výživnou zeminou.

Ako sadiť paradajky

Ak máme predpestované či priamo zakúpené sadenice, môžeme sa vrhnúť paradajky zasadiť. Najprv im vyberieme vhodné miesto. Paradajky nikdy nepestujte tam, kde bola v minulom roku vysadená akákoľvek rastlina z čeľade ľuľkovitých. Kríky potrebujú dostatok svetla a teplo. Dobre sa im darí na južnej či juhovýchodnej strane pozemku alebo vo vzdušnom skleníku.

Následne si v záhone pripravíme jamky. Spon by mal byť 80x40(50) centimetrov. Konečná vzdialenosť ale závisí od zvolenej odrody; tyčkové paradajky rastú skôr do výšky a do priestoru sa príliš nerozpínajú, zatiaľ čo kríčkové kultivary potrebujú väčší priestor. Všeobecne by sme rastliny nemali vysádzať príliš blízko k sebe, pretože paradajky sú náchylné na napadnutie plesňami a v hustom poraste, kde sa drží vlhkosť, sa plesniam darí veľmi dobre.

Po vytýčení sponov teda vyhĺbime jamky. Tie by mali byť o pár centimetrov hlbšie ako koreňový bal. Do jamky umiestnime rastlinu s celým balom tak, aby bol asi 3-5 centimetrov pod úrovňou zeme. Následne korene prihrnieme zeminou a s citom pritlačíme. Vďaka vysádzaniu do väčšej hĺbky začne púšťať korene aj časť stonky a celý koreňový systém sa tak rozrastie a zosilní. Paradajky potom budú lepšie prijímať vodu aj výživu.

Nezabudnite tyčkovým odrodám poskytnúť oporu. Na to využívame drevené či kovové tyče, ktoré je možné zakúpiť priamo v záhradníckych potrebách. Rastlinu k tyči ešte pripevníme špagátom.

Zaujíma vás, ako pestovať paradajky v kvetináči? Viac sa o pestovaní paradajok v nádobách dozviete v našom predchádzajúcom článku.

Hnojivo na paradajky

Paradajky sú pomerne náročné na živiny. Pred výsadbou do kvetináča alebo záhona substrát premiešame s kompostom. Živiny je ale nutné dodávať počas celej vegetačnej doby. Môžeme sa vydať chemickou cestou, kedy používame hlavne vo vode rozpustné hnojivá, ktoré aplikujeme so zálievkou každých 14 dní. Zvolené hnojivo by malo obsahovať všetky dôležité makro aj mikroprvky - pokiaľ si nie ste istí, ktoré to sú, vyberajte výživu priamo určenú na hnojenie paradajok a paprík. Tieto hnojivá majú presný pomer živín, ktoré paradajky alebo iná plodová zelenina potrebuje.

So zásobovaním rastliny živinami môže pomôcť aj prípravok Symbivit. Nejedná sa o hnojivo, ale o symbiotické mykorhizné huby, ktoré žijú na koreňoch rastlín.

Pri nákupe zvoľte Symbivit na zeleninu, ktorý je v predaji v malom balení (150 g) alebo po 750 g vo väčšom balení. Pokiaľ máte väčšie záhony plné zeleniny, oplatí sa siahnuť po najväčšom, 3 kg balení Symbivitu.
Prečítajte si viac o tom, ako mykorhizné baktérie pomáhajú s výživou rastlín a ako tento prípravok vlastne funguje.

Zaštipovanie paradajok

So zaštipovaním paradajok začíname, keď dosiahnu výšku približne 20 centimetrov. Predtým radšej nie, treba počkať, kým bude rastlina dostatočne silná, aby zvládla mechanické poškodenie. Mnoho záhradkárov nedá dopustiť na nožnice, tie však môžu rastlinu zbytočne strapkať. Na zaštipovanie je najlepšie použiť vlastné prsty.

Odstraňujeme vždy malé výhony, ktoré sa nachádzajú medzi stonkou a hlavným výhonom, prípadne medzi dvoma hlavnými výhonkami. Tieto bočné výhonky bývajú obvykle 3-5 centimetrov dlhé. Odstraňujeme ich pravidelne, približne raz za týždeň. Pri tejto príležitosti zbavíme rastlinu aj poškodených či choro vyzerajúcich listov.

Kedy zberať paradajky

Nezrelé plody paradajok sú jedovaté, a tak je ich konzumácia nevhodná. Našťastie ich však ľahko spoznať, sú totiž zelené. Z kríkov teda zberáme iba plody v plnej zrelosti, ktoré majú červenú farbu (prípadne finálnu farbu podľa zvolenej odrody).

Šupka plodu musí byť ešte pevná, nenechávame paradajky na kríku do zmäknutia. Plody dozrievajú postupne, a tak rastlinu každé dva až štyri dni prezeráme a zrelé paradajky opatrne odtrhávame smerom dole. Pokiaľ pestujeme kríčkovú odrodu a chceme zberať celé trsy, odstrihujeme ich po dozretí všetkých plodov záhradníckymi nožnicami.

Najlepšiu chuť majú paradajky vtedy, keď sú nejaký čas vystavené horúcemu letnému slnku. Pokiaľ teda predpoveď hlási slnečné dni, pripravte sa na zber. Naopak zlé počasie, chladné večery a nedostatok slnečných lúčov chuť plodov zhoršujú.

Ak ste z Bratislavy alebo máte cestu okolo a chcete ochutnať štavnaté paradajky z nášho vlastného pestovania, zastavte sa na samozber paradajok, prípadne vám ich vieme pripraviť aj my.
 
TIP: Slnečné stanovištia vašej záhrady zaplnila plodová zelenina, ale čo záhony, ktorým sa toľko slnka nedostáva? Pestovanie zeleniny v tieni nie je nemožné, chce to len správne zvolené druhy.

Fazuľa, latinsky Phaseolus, je jednoročná rastlina z čeľade bôbovitých. Svoj pôvod má v tropických oblastiach južnej Ameriky, dnes ju však nájdeme doslova po celom svete. Pestuje sa totiž ako strukovina a zelenina, niektoré druhy môžu byť dokonca okrasné.

Výsledný habitus rastliny závisí od konkrétneho druhu i odrody. Niektoré majú klasické ovíjavé stonky, ktoré sa plazia po opore nepretržite celé vegetačné obdobie, iné sú skôr kríčkové s ukončeným rastom. Medzi listami sa približne v polovici sezóny začínajú objavovať riedke strapce s kvetmi, ktoré následne vystriedajú plody – struky.

Práve tie pestovateľov zaujímajú najviac. Najmä semená obsiahnuté vo vnútri strukov sú zdrojom dôležitých makroživín, ale aj vitamínov a minerálov. Svoje využitie preto našla fazuľa v kuchyni, kde ju možno pripraviť na stovky spôsobov.

Druhy fazule

Fazuľa obyčajná (Phaseolus vulgaris)

je najčastejšie pestovaným druhom vôbec. V odbornej literatúre aj v záhradníctve ho môžete nájsť aj pod názvom fazuľa záhradná, pri kríčkových variantoch tiež ako fazuľa kríčková. Odrôd tohto druhu existujú doslova stovky. Preto ich delíme na kultivary popínavé a kríčkové. Druhú skupinu ešte môžeme rozdeliť na fazuľu kríčkovú so zelenými strukami a fazuľu kríčkovú žltoluskú.

Medzi obľúbené odrody pri pestovaní fazuliek (strukov ako zeleniny) patria napríklad 'Aidagold', 'Gusty' alebo 'Satelit'. Na získanie chutných semien vysádzame odrody ako sú napríklad 'Inka', 'Petra', 'Carmen' alebo zaujímavo sfarbený 'Yin Yang'.

Fazuľa šarlátová (Phaseolus coccineus)

tento druh sa obvykle pestuje ako okrasný, pričom struky sú samozrejme jedlé. Kvety fazule šarlátovej sú sýto červené, semená majú väčšinou tiež podobné odtiene. Obľúbenou odrodou tohto druhu pestovanou pre semeno je 'Scarlet', ktorá sa vyznačuje strakatými semenami fialovej až čiernej farby.

Zástupcov z rodu fazule je viac ako 50, avšak tie sa u nás pestujú skôr raritne. Spomenúť by sme mohli ešte napríklad fazuľu mesačnú (Phaseolus lunatus) či fazuľu ostrolistú (Phaseolus acutifolius).

Nájdite si tie pravé odrody fazule aj pre vašu záhradu. V našom e-shope môžete vyberať z mnohých farieb, veľkostí a druhov

Fazuľa pestovanie

Ako pestovať fazuľu? Ideálne je slnečné a teplejšie stanovište, chránené pred vetrom a vplyvmi počasia. Pestovanie fazule v chladnejších oblastiach sa neodporúča, rastlina je vyložene teplomilná. Korene sú plytké, a tak je dôležitá pravidelná a intenzívna zálievka, ktorá zaistí dostatočne vlhký substrát (vyhneme sa však premokreniu a zalievaniu cez list).

Volíme dobre priepustnú hlinitú pôdu s neutrálnym pH, kyslé a ťažké pôdy sú na pestovanie fazule nevhodné. Rastlinu množíme semenami. Čo sa týka hnojenia, optimálne je použitie kompostu. Maštaľnému hnoju sa vyhýbame úplne, fazuľa ho neznáša.

Ako pestovať kríčkovú fazuľu

Kríčková fazuľa potrebuje priestor, podobne ako napríklad papriky alebo paradajky. Hodí sa teda na väčšiu záhradu s rozľahlými záhonmi. Struky a semená potom dozrievajú v rovnakom čase, následne už rastliny nekvitnú a neplodia. Ak chcete fazuľu zberať celé leto, vysádzajte riadky do záhona v rozmedzí približne dvoch týždňov.

Ak milujete žlté alebo zelené fazuľové struky na rôzne spôsoby, či už so slaninou a cesnakom ako prílohu, súčasť čínskej zmesi alebo v luskovej omáčke, stačí zvoliť vhodnú odrodu. Obvykle sa jedná o kríčkové varianty a spomenúť môžeme napríklad 'Berggold' alebo veľmi zaujímavo, fialovo sfarbenú 'Purple Queen'.

Ako pestovať kolíkovú fazuľu

Popínavá fazuľa zaberá veľmi málo miesta. Nenáročne rastie vedľa plota alebo sa plazia po akejkoľvek opore, ktorú im poskytnete. Najčastejšie sa využívajú natiahnuté povrázky, po ktorých ovíjavé stonky šplhajú nahor. Vďaka svojej nenáročnosti na priestor sú tieto odrody ideálne na menšie záhrady alebo dokonca na pestovanie na balkóne.

Treba ale počítať s tým, že ako stonka neustále rastie, struky dozrievajú postupne po celé leto, nie naraz.

Sadenie fazule

Kedy sadiť fazuľu? Výsev fazule nechávame na obdobie, kedy už teploty neklesajú pod 10 °C, jedná sa teda o máj až začiatok júna.

Ako sadiť fazuľu

Tu sa postup trochu líši v závislosti od typu odrody. Kríčkové fazule vysievame po 3-4 semenách do sponu 34x34 centimetrov. Popínavé druhy potom vysádzame po 3-6 fazuliach približne 80 centimetrov ďaleko. K výsevu vyberáme vždy iba nepoškodené semená. Tie umiestnime do zeme do hĺbky 4-6 centimetrov.

Kedy zberať fazuľu

Fazuľa je pripravená na zber vtedy, keď sa pri ohnutí struk od stonky sám odlomí. Ďalším signálom, že sa na rastline nachádza mnoho zrelých strukov, sú chradnúce, listy usychajú a žltnú.
Zrelé struky pretrhávajte každý deň, vďaka tomu podporíte kvitnutie a predĺžite dobu zberu nielen pri popínavých, ale aj pri kríčkových odrodách. Dobou pre zber fazule je obvykle koniec leta, záleží však na termíne výsadby aj zvolenom druhu.
 
TIP: Pozor na to, čo po fazuľach do záhona vysadíte. Vyhnúť by ste sa mali ďalším bobovitým rastlinám alebo cibuľovej zelenine, ktorou je napríklad cesnak. Viac sa o pestovaní cesnaku dozviete aj v našom predchádzajúcom článku.

Mrkva obyčajná (Daucus carota) patrí medzi mrkvovité alebo zelerovité rastliny, je teda príbuzná napríklad s petržlenom, ale aj s kôprom či anýzom. V záhradách sa pestuje ako koreňová zelenina, pričom využiť je možné celú rastlinu vrátane nadzemnej časti.

Napriek tomu, že je mrkva rastlina dvojročná, pestuje sa najčastejšie ako jednoročná. V prvom roku vyraší vňať a koreň výrazne zdužnatie a zhromažďuje živiny. V druhom roku potom z ružice listov vyrastá stonka s kvetenstvom.

Mrkva patrí medzi zeleninu bohatú na živiny a vitamíny. Obsahuje najmä beta karotény, vitamín A, vlákninu a antioxidanty. Ako pestovať mrkvu a zaistiť si príjem týchto dôležitých látok aj počas zimy sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.

Druhy mrkvy

Mrkvu obyčajnú môžeme rozdeliť do dvoch poddruhov. Prvým je mrkva obyčajná pravá (Daucus carota subsp. carota), čo je pôvodná nešľachtená forma, ktorá sa vyskytuje divoko v prírode. Druhým poddruhom je potom mrkva obyčajná siata (Daucus carota subsp. sativus). Sem radíme všetky vyšľachtené odrody, ktoré môžu mať rôznu farbu a veľkosť koreňa.

Odrody mrkvy môžeme rozdeliť do niekoľkých základných typov, z ktorých potom konkrétne kultivary vychádzajú:
Parisian - má krátky okrúhly koreň
Chantenay - koreň je kónický, kratší
Nantes - typický "mrkvovitý" tvar
Berlikum - veľké, mohutné a tupo zakončené korene
Flakee - veľmi dlhé a úzke korene

Medzi záhradníkmi sa potom odrody mrkvy delia častejšie na skoré a neskoré. Skoré kultivary tiež nazývame karotky. Majú väčšinou tupé korene, jemnejšiu dužinu, sú sladšie a menej vhodné na skladovanie. Zberáme ich ako prvé. Medzi najobľúbenejšie skoré odrody patrí napríklad 'Calibra F1', 'Flyway F1' alebo 'Jarana F1'.

Medzi stredne skoré odrody môžeme zaradiť napríklad 'Marquette' alebo 'Jolana F1'. Neskoré kultivary sú vhodné na uskladnenie a zberajú sa až počas jesene. Koreň je väčší, tmavší, chuť výrazná a šupka hrubšia. Medzi neskoré odrody patrí napríklad 'Koloseum F1', 'Maxima F1' alebo 'Katlen'.

Zaujímavým spestrením na tanieri môžu byť rôzne farebné variácie mrkví. Na pohľad veľmi výrazná je odroda 'Purple Haze', ktorá sa vyznačuje temne fialovou farbou so žíhaním. Nájdeme ale aj mrkvy žlté či biele.

Pripravte sa na výsadbu mrkvy už teraz. Semienka mrkvy klasických aj menej známych odrôd zakúpite aj v našom e-shope

Sadenie mrkvy

Otázku kedy sadiť mrkvu môžete rozdeliť na dve časti.

Sadenie mrkvy na jar

Mrkvu vysievame najčastejšie na jar. Semienka sejeme priamo do záhonu, približne v marci až apríli. Riadky by od seba mali byť vzdialené 30-40 centimetrov. Zemina v záhone by mala byť dobre prekyprená a hlavne prehnojená, pretože počas vegetácie už mrkvy nehnojíme. Na dodanie živín používame napríklad kompost.

Vzhľadom k veľkému množstvu semien vsypaných do riadkov je po vzídení prvých lístkov a miernom podrastení sadeničiek potreba mrkvy vyjednotiť. Po tomto úkone by mali byť vzdialenosti medzi jednotlivými rastlinami približne päť až sedem centimetrov, v závislosti od zvolenej odrody a veľkosti koreňa.

Výsev mrkvy na jeseň

Výsev mrkvy možno vykonávať aj na jeseň, čo zaistí skoré jarné klíčenie. V tomto prípade sa neponáhľajte - semená do záhona vysejte až koncom novembra, aby semená klíčili naozaj až na jar. Pôda by však nemala byť ešte zamrznutá. Ideálny je výsev do záhona po letnej zelenine ako je napríklad šalát alebo hrášok.

Zber mrkvy

Kedy vykopať mrkvu zo zeme závisí od použitej odrody - existujú totiž mrkvy skoré, stredne skoré či neskoré. Tie skoré sa zo záhonu obvykle zberajú už počas júla, pokojne už 2 až 3 mesiace po vysiatí (ak sa jedná o výsev jarný). Zber mrkvy u neskorých kultivarov vykonávame od septembra do októbra a platí, že čím dlhšie v záhone sú, tým je ich chuť lepšia a obsah živín vyšší.

Ako uskladniť mrkvu

Rád, ako uskladniť mrkvu na zimu, je skutočne veľa, a každý záhradkár uprednostňuje trochu iný spôsob. Všeobecne však platí niekoľko základných pravidiel. Tým prvým je, že uskladňujeme iba odrody neskoré, skoré nie sú na dlhodobé skladovanie vhodné. Po vytiahnutí úrody zo zeme odstránime vňať (tú môžeme využiť v kuchyni alebo ju treba zmraziť) a korene dobre očistíme od hliny. Nikdy ich ale neumývajte, mrkva by pri skladovaní mohla chytiť pleseň.

Následne pozbieranú zeleninu rozložíme a necháme chvíľu preschnúť na dobre vetranom, chladnom a suchom mieste. Najčastejšie sa potom mrkva dáva do debien, v ktorých sa zasype pieskom, a ukladá sa do tmavej pivnice s možnosťou vetrania, kde sa teplota počas zimy pohybuje medzi 0 až 4 °C. Piesok treba počas skladovania občas mierne zvlhčiť napríklad rozprašovačom.

Pestovanie mrkvy na balkóne

Pestovanie mrkvy na balkóne nie je nemožné, chce to ale zodpovedajúce vybavenie. Základom sú dostatočne hlboké nádoby. Kvetináče by teda mali mať aspoň 40 centimetrov na výšku. Obľúbené je tiež takzvané debnové pestovanie, kedy sa zelenina vysieva do 50 centimetrov hlbokej debny plnej záhradníckeho substrátu. Na balkónové pestovanie sa však odporúča voliť skôr skoré a drobnejšie odrody.
 
TIP: Patríte medzi vášnivých záhradkárov, ktorí sa nedokážu s koncom leta so starostlivosťou o záhradu rozlúčiť? Ak áno, vysaďte si druhy, ktoré budú kvitnúť alebo plodiť až do prvých mrazov. So starostlivosťou o zeleninu na jeseň vám poradíme v našom predchádzajúcom článku.

Rod gloxínia (Sinningia) zahŕňa asi 75 druhov rozdelených do desiatok až stoviek rôznych odrôd. Tie sa od seba líšia najmä sfarbením nápadne veľkých kvetov. Gloxínie pochádzajú zo strednej a južnej Ameriky. Jedná sa o vytrvalé byliny či menšie kríky, ktoré vyrastajú z podzemnej hľuzy.

U nás sa tieto kvety pestujú väčšinou ako izbové. Ako pestovať gloxínie sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.

Gloxínia starostlivosť

Nároky na svetlo - stanovište by malo byť dostatočne svetlé, ale nie na priamom slnku. Pod priamymi lúčmi sa listy rastliny zvinujú.
Závlaha - na zalievanie používame vždy odstátu vodu izbovej teploty, vyhnite sa studenej vode priamo z vodovodu. Vodu lejeme do misky, na listy a kvety by sa nemala dostať. Substrát by nikdy nemal zostať suchý, ale ani preliaty. Ideálne je použitie hlbšej misky, do ktorej umiestnime kamienky a postavíme na ne kvetináč. Kvetina si bude vodu postupne nasávať, a zároveň sa do jej okolia voda odparí, čo zaistí optimálnu vlhkosť.
Teplota – optimálna je izbová teplota.
Hnojenie - gloxíniu hnojíme v čase kvitnutia; použiť možno slabý roztok tekutého hnojiva na kvitnúce rastliny.
Substrát - kvetina si vystačí s klasickým záhradným substrátom, ale preferuje mierne kyslejšie pH, preto môžeme použiť aj substrát rašelinový.
Rozmnožovanie – množíme listovými odrezkami, obdobne ako africké fialky. Gloxíniu možno rozmnožiť aj generatívne semenami, nie je to však efektívny spôsob.

Druhy a odrody gloxínie

Medzi najobľúbenejšie druhy medzi pestovateľmi patrí napríklad gloxínia maličká (s. pusilla), gloxínia kráľovská (s. regina) alebo gloxínia nádherná (s. speciosa).

Posledný z týchto troch druhov sa vyznačuje veľkými kvetmi, vďaka ktorým sa obľúbený aj medzi šľachtiteľmi. Stretneme sa tak s desiatkami odrôd, pričom medzi najobľúbenejšie patria napríklad:

'Kaiser Friedrich' - kvety sú sýto červené, po okrajoch bielej
'Kaiser Wilhelm' - farba kvetov prechádza zo stredu z tmavo fialovej až okraj k bielej
'Etoile de Feu' - kvety sú sýto červené
'Mont Blanc' - táto odroda sa vyznačuje snehovo bielymi kvetmi
'Hollywood' - okvetné lístky tohto kultivaru sú tmavo fialové s mierne modrým nádychom
‘Defiance’ - farba kvetov je sýto červená

Hľadáte pestro kvetúcu izbovú rastlinu, ktorá bude zdobiť váš okenný parapet po celý rok? Vyberte si niektorú z obľúbených odrôd gloxínie v našom e-shope

Kvitnúce gloxínie

Kvety môžu mať rôzne farby v závislosti od konkrétnej odrody či druhu. Najčastejšie sú však červené, fialové, ružové alebo biele. Nijako nevonia a vo svojom prirodzenom prostredí lákajú opeľovače iba svojim vzhľadom. Pri rastlinách pestovaných v interiéri sa objavujú prakticky celoročne.

Po odkvitnutí stonky so zvyškom kvetu odstráňte, čoskoro sa potom objavia nové. Pokiaľ sú na rastline puky, ktoré sa dlho neotvárajú, premiestnite kvetináč inam – gloxínia pravdepodobne stojí v prievane.

Ako presadiť gloxíniu

Nový kvetináč naplníme vhodným substrátom, najlepšie zmesou klasickej záhradnej zeminy s rašelinou. Pod kvetináč umiestnime misku s kamienkami a do zeminy vložíme rastlinu, ktorú dobre prihrnieme hlinou. Potom nalejeme do misky vodu – nezalievame cez listy ani cez kvety.
Ak presádzame zazimované hľuzy, ukladáme ich do zeminy už koncom februára alebo začiatkom marca. Hľuzu dáme do vyhĺbenej jamky v substráte a prikryjeme ju asi dvoma centimetrami zeminy. Ideálne je hľuze vytvoriť malé „parenisko“ napríklad použitím fólie, mikroténového vrecka alebo veľkého pohára.

Zazimovanie gloxínie

Rastliny nie sú mrazuvzdorné a teplota ich okolia by nemala klesať pod 15 °C. Najlepší spôsob zazimovania gloxínie je nasledujúci – po odkvitnutí znížime rastline zálievku a úplne obmedzíme hnojenie. Nadzemnú časť môžeme zastrihnúť a kvetináč s hľuzou premiestniť do chladnejšej miestnosti (10-15 °C). Tu necháme hľuzu v pôvodnej zemine až do konca februára, kedy ju vyberieme a podľa postupu uvedeného vyššie presadíme.
 
TIP: Neviete si rady, ako sa starať o kvety v zime? Základom je zníženie zálievky a obmedzenie hnojiva. Ďalšie tipy a rady sa dozviete v našom predchádzajúcom článku.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Jeseň už naplno vládne v našich záhradách, no nič nám nebráni zaspomínať si na leto a jeho nádherné farby.V tomto článku si predstavíme letničky do záhrady podľa farby a previsnuté letničky na balkón.

Povieme si niečo o tom, ako pestovať kvitnúce letničky a aké farebné kombinácie môžu vyniknúť v kvetinovom záhone.

Žlté letničky

Medzi typické žlté letničky do záhrady patrí gazánia (lat. Gazania spledens). Kvitne veľkými žltými až žltooranžovými kvetmi. Je nenáročná, obľubuje slnečné stanovisko, znesie aj úpek. Nedarí sa jej na premokrenej pôde, pri daždi zatvára kvety.

Gazánie získame zo semien v marci, na záhon ich presádzame v máji, po posledných mrazoch. Kvitnú celé leto, až do neskorej jesene.

Medzi letničky do záhrady určite patrí aj slnečnica jednoročná (lat. Helianthus annuus). Typicky ju poznáme v žltej farbe, nájdeme však aj červené odrody. Vďaka svojmu vysokému vzrastu je dominantou každej okrasnej záhrady.
Semená vysievame priamo do záhrady od polovice apríla do začiatku mája v spone 30 x 30 cm. Slnečnica kvitne od júna do septembra. Kvety zbierame v júni až júli, semená v auguste. Obľubuje slnečné stanovisko, najväčšie nároky na zálievku má v lete. Nie je nutné ju predpestovať. Rastliny s kolovitým koreňom zle znášajú presádzanie.

Aksamietnice (lat. Tagetes patula) kvitnú žltými až oranžovými kvetmi. Tieto nenáročné letničky sú prínosné aj pre úžitkovú záhradu. Vďaka vôni sú aksamietnice prírodnou ochranou pre zeleninovú záhradu pred škodcami. Uprednostňujú pravidelnú zálievku, slnko aj polotieň, takže nimi môžeme podsadiť napríklad paradajky.
Semená vysievame v marci, na záhon presádzame v polovici mája. V okrasnej záhrade vyniknú v kombinácií s inými žltými bielymi letničkami.

Biele letničky

Cínia (lat. Zinnia elegans) v bielej farbe je pôvabným doplnkom každého záhonu. Cínie však kvitnú rôznych farbách, obľúbené sú aj v červenej, oranžovej či ružovej farbe. Sú to vyššie letničky, dobre sa kombinujú s vyššími trvalkami ako je echinacea (lat. Echinacea purpurea), alebo margaréta (lat. Leucanthemum maximum).
Cínie vysievame do pareniska v marci až apríli, na záhon v máji po posledných mrazoch. Uprednostňujú slnko, v tieni rastú pomalšie. Potrebujú pravidelnú zálievku najmä v letných mesiacoch. Cínie sa pri vetre a v daždi váľajú po zemi a lámu, treba ich pred búrkou zviazať špagátom. Kvitnú od júna do októbra.

Astrovka čínska (lat. Callistephus chinensis) patrí medzi kvitnúce letničky, ktoré vyniknú v bielej farbe. Zakúpiť si ich však vieme aj v červenej a modrej farbe. Ako letničky do záhrady sú vhodné vyššie odrody astrovky, na balkóne v nádobách lepšie vyzerajú nižšie odrody.
Astrovke čínskej vyhovuje slnko až polotieň. Vyzerá dobre v kombinácií s cíniami alebo aksamietnicami. Astrovkám sa tiež nedarí na premokrenej pôde, avšak v letných mesiacoch znesú aj výraznejšiu zálievku. Zo semienok ich vysievame na parenisko v marci až apríli, do záhonu v polovici mája. Kvitnú od leta až do jesene.

Ak ste sa rozhodli pestovať nenáročné letničky, môžete si vybrať napríklad zo semien v našom e-shope

Modré letničky

Limonka zohnutá (lat. Limonium sinuatum) poteší oko nielen na záhone. V sušenej kytici sa krásne ukáže spolu so slamienkou (lat. Helichrysum bracteatum).

Limonky ako kvitnúce letničky nájdeme najčastejšie v modrej až modrofialovej farbe. Nie sú však nezvyčajné aj biele, žlté alebo ružové. Limonku predpestovávame zo semien vo februári až marci, na záhon ju vysádzame v polovici mája. Výborne znáša sucho a prekáža jej prílišná zálievka, v premokrenej pôde plesnivie. Kvitne od júla do októbra.

Agerát mexický (lat. Ageratum mexicanum) patrí medzi letničky kvitnúce na modro a je kríčkového vzrastu. Sadenice agerátu vysádzame na záhon po 15. máji, pretože mu prekáža mráz. Darí sa mu na slnečnom stanovisku, ale vyžaduje pravidelnú zálievku. Kvitne od júla do septembra.

Zelené letničky

Okrasný kel alebo inak aj okrasná kapusta (lat. Brassica oleracea) svojím fialovým resp. bielym sfarbením uprostred dodá šmrnc kvetinovému záhonu. Hodí sa do kobercovej výsadby alebo v kombinácií s chryzantémami. Sadenice predpestujeme v júni až júli, na jeseň ich vysádzame na záhon. Pri poklese teploty sa začne stred ružice vyfarbovať rôznymi farbami. Okrasnému kelu neprekáža jemný mráz, rozžiari záhon aj po odkvitnutí neskoro kvitnúcich letničiek.

Červené letničky

Mak siaty (lat. Papaver somniferum) je typickou červenou letničkou. V kombinácií s inými nižšími bielymi letničkami alebo trvalkami vynikne na záhone svojou farbou. Na Slovensku je jeho pestovanie povolené do 100 m2, na väčšie plochy je nutné povolenie. Vysádza sa na prelome februára a marca priamo do zeme. Kvitne najčastejšie červenými, niekedy bielymi alebo červeno-bielymi kvetmi podľa odrody.

Láskavec metlinatý alebo aj amarant (lat. Amaranthus hypochondriacus) je letnička s červenými až bordovými kvetmi. Obľubuje suché a slnečné miesto. Pri dobrej starostlivosti dorastá do výšky až 80 cm. Vhodné je ho posadiť poza nižšie kvitnúce letničky do záhrady, ale pekne ukáže aj vo väčšom kvetináči na terase, či balkóne. Vyžaduje pravidelné zalievanie, kvitne od júla do októbra.

Previsnuté letničky

Previsnuté letničky sú často nesprávne označované ako ťahavé letničky. Ide o nesprávny výraz, pretože sa neťahajú po opore, ale visia z výšky a svojou krásou ozvláštňujú priestor balkóna či terasy. Medzi previsnuté letničky zaraďujeme žlté sanvitálie (lat. Sanvitalia procumbens), modré lobelky (lat. Lobelia erinus), červené muškáty (lat. Pelargionium peltatum) a rôznofarebné petúnie (lat. Petunia hybrida).

Sadenice presádzame do vonkajšieho prostredia v polovici mája do substrátu pre balkónové kvety. Petúnie a sanvitálie uprednostňujú slnko, muškátom sa darí najlepšie na slnku až v polotieni a lobelkám v polotieni až tieni. Previsnuté letničky potrebujú v letných mesiacoch pravidelnú zálievku. Kvitnú celé leto až do jesene.

TIP: Blížiaca sa zima je vhodné obdobie na plánovanie výsadieb a výsevov. Ďalšie inšpirácie letničiek na balkón nájdete aj v našom predošlom článku.