Blog

Tisy (Taxus) sú prastaré stromy či kríky, ktoré sa na Zemi vyskytovali už v druhohorách. Niektoré druhy môžu dorastať do výšky až dvadsiatich metrov a odhaduje sa, že najstaršie známe exempláre dosahujú vek až 300 rokov. V súčasnosti sú však tieto neopadavé stromy silne ohrozené, a hoci sa u nás tis červený bežne vyskytoval voľne v prírode, dnes už naň narazíte snáď len v parkoch a záhradách, kde je pestovaný ako okrasná drevina.

Jeho pestovanie nie je príliš náročné. Voliť je možné z desiatok rôznych kultivarov, a okrem pôsobivých živých plotov je možné tisy pestovať aj ako solitéry alebo bonsaje.

Ako pestovať tis

Vhodné stanovište
Tisy znesú prakticky akékoľvek svetelné podmienky. Veľmi dobre sa im darí na slnku, vďaka ktorému sú ich plody zdobiace vetvy ešte červenšie. Prospievajú však aj v plnom tieni. Pôda na stanovišti by mala byť dobre priepustná, vlhká a ideálne vápenitá.

Ako sadiť tis

Zakúpené kríky vysádzame buď na jar, keď odídu posledné mrazíky, alebo naopak na jeseň pred tým, než teplomer klesne pod nulu. Kontajnerované dreviny vysádzame počas celého roka okrem zimy. Ak sadíme tis ako samostatne stojaci s vidinou košatého kríka, treba mu poskytnúť dostatok priestoru.

Pokiaľ máte v pláne rastlinu tvarovať alebo pestovať ako bonsaj, bude sa skvele hodiť aj do skalky či medzi záhonmi. Pri výsadbe živého plotu potom musíme dodržať určité rozostupy, aby sme každému kríku poskytli dostatok životného priestoru.

Starostlivosť
Tisy nemajú žiadne zvláštne požiadavky na starostlivosť. Mladé rastliny musíme po výsadbe pravidelne zalievať, aby dobre zakorenili. Potom sa už o seba strom postará v tomto ohľade viac-menej sám. Hnojenie nie je potrebné, ak však chcete stromčeku prilepšiť, použite na to napríklad kompost, ktorý rozprestrite okolo kmeňa.

Čo sa týka zimy, tisy ju v našich podmienkach zvládajú dobre a nevyžadujú žiadne špeciálne úkony pred prvými mrazmi. Iba novo vysadené kríky by sme mali chrániť napríklad čečinou, aby mráz nepoškodil korene.

Druhy tisu

Tis červený

známy aj ako tis obyčajný (Taxus baccata) sa bežne vyskytuje v zmiešaných lesoch Európy aj Ázie. Dnes sa však jedná o ohrozenú a chránenú rastlinu, ktorá je vo voľnej prírode skôr vzácnosťou.

Plody tohto druhu sú sýto červené a výťažky z nich sa využívajú v medicíne ako zložka niektorých liečiv. Tis červený je dnes veľmi obľúbenou okrasnou rastlinou, ktorá zdobí parky, mestá aj záhrady. Vďaka vysokej hustote dreva sa tiež využíva na výrobu drahého nábytku či iných drevených predmetov.

Do záhrady si pestovatelia môžu vysadiť celý rad rôznych odrôd. Medzi tie najobľúbenejšie patria napríklad ‚Amersfoort' so zaguľatenými ihlicami, ‚Aurea' so žlto sfarbenými ihlicami, ‚Erecta' rastúci ako mohutný vzpriamený ker alebo ‚Repandens', čo je nízka poliehavá forma tisu alebo 'Fastigiata, striktne stĺpovitého vzrastu.

Ďalšie druhy tisu
Tis čínsky – vyskytuje sa iba v Číne a vo Vietname
Tis japonský – výskyt v Japonsku a na východe Ruska
Tis himalájsky – hornaté oblasti Barmy, južnej Číny a Himaláje
Tis floridský - jedná sa o silne ohrozený endemit, ktorý sa vyskytuje iba v USA, konkrétne v štáte Florida
Tis mexický – oblasti strednej Ameriky
Tis kanadský - sever Spojených štátov amerických a Kanada

Ak uvažujete o výsadbe tisu aj vo vašej záhrade, vyberte si napríklad z odrôd tisov, ktoré máme aktuálne v ponuke nášho e-shopu

Kedy strihať tis

Tis veľmi dobre znáša radikálny rez. Vďaka tomu je možné ho prakticky neobmedzene tvarovať. Základný rez robíme raz ročne, najlepšie koncom júna. V tomto období odstránime všetky vetvy a výhony, ktoré narúšajú kompaktný tvar rastliny. Tis môžeme tiež zaštipovať a tvarovať ako bonsaj alebo pestovať ako tvarovaný solitér.

Živý plot z tisu

Z tejto prastarej rastliny môžeme vytvoriť aj husté živé ploty. Výhodou je, že tisy rastú pomerne pomaly, preto odpadá neustále strihanie počas roka. Rez tisu v živom plote stačí vykonávať pokojne raz za rok, opäť optimálne koncom júna, avšak pokiaľ si zakladáte na precíznom tvare, je možné vetvičky skrátiť kedykoľvek počas vegetačného obdobia.

Ďalším nesporným plusom živého plotu z tisu je, že zostane zelený po celú zimu, a navyše jeho vetvy ozdobia aj sýto červené bobule. Tisy tiež veľmi dobre znášajú znečistenie, hodí sa teda na oddelenie pozemku od rušnej cesty alebo do blízkosti priemyselných zón. Rastlina má dokonca tendenciu nečistoty pohlcovať a pomáhať prečistiť vzduch v jej okolí.

Je tis jedovatý?

Pri pestovaní tisu v záhrade by sme mali mať na vedomí, že sa jedná o prudko jedovatú rastlinu. Tisy obsahujú celý rad toxických látok, či už sa jedná o alkaloidy, nitrily alebo steroidy. Treba však podotknúť, že deriváty z niektorých týchto látok sa využívajú v modernej medicíne na liečbu rakoviny vaječníkov a pľúc. V minulosti sa výťažky z tisu využívali aj po uštipnutí hadom alebo na vyvolanie potratu.

Tis je tiež veľmi silný alergén, teda konkrétne samčie rastliny. V jarnom mesiacoch kvety produkujú veľké množstvo peľu, pričom peľové zrná sú natoľko drobné, že hravo prenikajú aj sieťami proti peľu a môžu tak priťažiť alergikom. Pri nadýchaní peľu však obavy z otravy nie sú nutné - peľ neobsahuje dostatok alkaloidov.

Na pozore by sa mali mať aj majitelia domácich a hospodárskych zvierat. Najmä kone a dobytok môže po požití čakať silná reakcia či dokonca smrť. Pri chove kôz ale nie sú obavy nutné, tieto zvieratá znášajú jedy obsiahnuté v rastline veľmi dobre. Rovnako tak nie je dôvod tisy nevysádzať, ak žijete blízko lesa.

Plod tisu

Je veľmi prekvapivým faktom, že hoci je celá rastlina silne toxická, sýto červené dužinaté obaly semien sú viac-menej jedlé, dokonca chutia sladko. Pri požití bobule tisu teda človeku nič nehrozí, ale dôležité je tvrdé semeno vo vnútri dužiny nerozhryznúť a vypľuť. Všeobecne je však v semenách menej toxínov ako v iných častiach rastliny. Napriek tomu sa neodporúča výsadba tisov ľuďom, ktorí majú malé deti, u ktorých je riziko ochutnania bobúľ pripomínajúcich drobné ovocie veľké.
 
TIP: Ak je váš pozemok prevažne v tieni a chýbajú mu slnečné lúče, no nechcete sa vzdať živého plotu a stále hľadáte vhodný druh, prečítajte si článok o ihličnanoch do tieňa.

Arónia (Aronia melanocarpa), alebo aj jarabina čierna, prípadne temnoplodec, je opadavý ker, ktorého bobule sú obľúbené pre svoje pozitívne účinky na ľudské zdravie. Kríky arónie pohlcujú smog a dobre znášajú aj rast v priemyselných oblastiach. Vďaka svojej húževnatosti sa pestuje ako súčasť živých plotov.

Starostlivosť o ker nie je nijako náročná, arónia preferuje slnečné až polotienisté a suchšie stanovište, navyše je odolný voči škodcom. Je to skrátka ideálna rastlina do každej záhrady, preto si ju poďme predstaviť bližšie.

Arónia odrody

Do rodu arónie zaraďujeme tri konkrétne druhy:

Arónia jahodovolistá (Aronia arbutifolia)

kríky sú vysoké približne 2 až 4 metre. Bežne sa vyskytuje v USA, jeho plody boli obľúbené u pôvodných obyvateľov Ameriky. Malvice tohto druhu sú jasne až tmavo červené a na kríku zostávajú až do zimy.

Arónia čiernoplodá (Aronia melanocarpa)

pestuje sa nielen pre svoje živinami nabité plody čiernej farby, ale aj ako okrasná rastlina. Kríky sú až tri metre vysoké, nemajú žiadne zvláštne nároky na pestovanie a hodia sa do každej záhrady.

Arónia čerešňolistá (Aronia prunifolia)

tento druh sa vyznačuje vajcovitými špicatými listami, ktoré sú na spodnej strane mierne ochlpené. Plody sú červené až čierne a nezostávajú na kríku cez zimu.

Ako zasadiť aróniu

Na pestovanie arónie si najprv musíme zaobstarať kvalitné sadenice. Výsadba sa potom nijako nelíši od sadenia iných kríkov. Najprv si teda vyhĺbime dostatočne hlbokú jamu, asi o 15 centimetrov hlbšiu, než je samotný koreňový bal. Steny jamy môžeme ešte narušiť špičkou rýľa, aby sme koreňom uľahčili prechod zeminou.

Dno jamy vyložíme čerstvým záhradným substrátom premiešaným s kompostom, na ktorý krík položíme. Potom už len prekryjeme korene zeminou, dobre ju pritlačíme a ker zalejeme.

Čo sa týka termínu výsadby, máme dve možnosti - buď ker vysadíme na jeseň pred prvými mrazmi, alebo potom na jar, keď naopak posledné mrazy odídu. Kontajnerované dreviny je možné vysadiť počas celého roka, okrem zimy.

A ako pestovať aróniu ďalej? Rastlina nepotrebuje takmer žiadnu ďalšiu starostlivosť. Mladý ker treba pravidelne zalievať, kým sa riadne neuchytí. Preferuje slnko, v polotieni porastie tiež, no plody môžu mať problém dozrievať. Krík môžeme raz za čas prihnojiť kompostom.

Vysaďte si tento liečivý ker aj do svojej záhrady. Aktuálnu ponuku zaujímavých odrôd arónií si môžete pozrieť v našom e-shope

Strihanie arónie

Rez arónie sa neodporúča robiť nijako radikálne. To však platí v prípade, že túžite po záplave bielych kvetov a bohatej úrode plodov. V tomto prípade môžeme zrezávať iba nové alebo príliš staré výhony, pretože plody sa objavujú na dvoch až šesťročných vetvách. Pozor tiež na zrezávanie koncov vitálnych výhonov, pretože plody sa najčastejšie nachádzajú práve na ich koncoch.

Arónia živý plot

Aróniu je možné pestovať aj ako súčasť živého plotu. Rastlina pohlcuje nečistoty vo vzduchu, a tak je arónia ideálnym živým plotom v prípade, že bývate blízko priemyselnej oblasti alebo pri hlavnej ceste. Ďalšou výhodou je krásny vzhľad po celé ročné obdobie – na jar zdobia kríky sýto zelené listy, v lete biele až ružové kvety, na jeseň a v zime červené alebo čierne plody.

O živý plod z arónie sa treba starať naozaj minimálne. Vďaka odolnosti proti škodcom a chorobám nevznikajú v poraste prázdne miesta po poškodení. Pri výsadbe plotu rozmiestnime jednotlivé rastliny s približne 50 centimetrovými rozostupmi.

Plody arónie

Plody arónie sa začínajú objavovať v treťom až štvrtom roku života, pričom úroda býva najväčšia medzi siedmym až desiatym rokom veku kríka. Z jednej rastliny je možné získať 3 až 8 kilogramov bobúľ ročne.

Ovocie je plné vitamínov, minerálnych a antioxidantov. Vďaka tomu pôsobí proti celému radu zdravotných neduhov. Pôsobí blahodárne na kardiovaskulárny systém, žalúdočné vredy a celkové zdravie žalúdka a tráviacej sústavy, problémy s chudokrvnosťou, zlepšenie pamäte, zlepšenie zraku a zdravia očí.

Látky obsiahnuté v plodoch tiež zmierňujú príznaky neurodegeneratívnych ochorení ako je Parkinsonova a Alzheimerova choroba, pomáhajú udržať optimálnu hladinu cukru v krvi, a v neposlednom rade veľmi účinne zbavujú telo ťažkých kovov a ďalších nežiaducich látok.

Arónia a jej využitie

Plody temnoplodca čierneho majú široké využitie. Okrem toho, že sú obľúbené v ľudovom liečiteľstve, sa používajú na prípravu ovocných štiav a sirupov, kompótov, džemov a marmelád, vína a iných alkoholických nápojov ale aj čajov.

Plody je tiež možné sušiť či mraziť na neskoršie spracovanie. Čerstvé malvice majú skôr trpkú chuť, preto sa ovocie zriedka konzumuje nespracované.
 
TIP: Pokiaľ chcete vašu záhradu maximálne využiť, a zároveň by ste v nej radi mali dostatok súkromia, stavte aj na aróniu. Po vysadení vznikne jedlý živý plot, ktorý bude nielen krásny, ale aj užitočný!

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Pelargonium crispum alebo Pelargonium citronella je pomenovanie pre zaujímavý a vyhľadávaný muškát s citrónovou vôňou, ktorý jednoducho odpudzuje lietajúci a otravný hmyz ako komáre a osi.

Muškát proti komárom ?

Atraktívny kultivar ´Moskito Schocker´je polodrevnatý muškát, ktorý aj ľahko prezimujete. Má výrazné aromatické listy a nepatrné kvety. Listu sú mierne zvlnené, iné než majú bežné vzpriamené muškáty. Stačí slabý vánok a ucítite príjemnú citrónovú vôňu. Dosahuje výšku max 50 cm.

Ideálny pre výsadbu do nádob, môže byť aj v závesnom kvetináči. Kvitne drobnými kvetmi, ktoré nie sú až tak zaujímavé ako celková vôňa muškátu.

Určite máte v záhrade alebo na balkóne či terase miesta, kde sa večer so západom slnka usadíte a vychutnáte si pohodovú atmosféru a tú Vám môžu znepríjemniť komáre.

Začiatkom jarnej sezóny si môžete zaobstarať muškáty, ktoré odpudzujú komáre

Skúste sa obklopiť týmito rastlinkami v nádobách a uvidíte rozdiely.

Citrónový muškát pestovanie

Citrónový muškát pestujete podobne ako klasické vzpriamené muškáty. Môžete si ich zabezpečiť v skorých jarných mesiacoch v sadbovačoch a dopestovať alebo zakúpiť mladé kontajnerované rastlinky, ktoré si vysadíte do ľubovoľných nádob.

Vyžadujú slnko až polotieň, výživný substrát pre balkónové rastliny, výdatnú zálievku podľa teploty a hnojenie cca 1x za týždeň podobne ako iné balkónové rastliny.

Na jeseň ho zrežte o polovicu a odrezky môžete zakoreniť. Muškáty umiestnite v chladnej a svetlej miestnosti na okne alebo v pivnici. Dajú sa dobre prezimovať aj v tme, s minimálnou zálievkou. Vo februári, je nutné ich ostrihať ešte o 1/3 a pripraviť na jar.

Muškát s citrónovou vôňou si obľúbite nie len pre vôňu ale aj praktické využitie najmä pri večernom posedení.

TIP: Tvoria muškáty hlavnú časť vašej balkónovej výsadby? Prečítajte si článok akú starostlivosť by ste muškátom mali poskytnúť.

Morušovníky, latinsky Morus, sú opadavé stromy, ktorých plody sú drobné a veľmi chutné súplodie nažiek, ktorým hovoríme moruše. Stromy pochádzajú z Číny, avšak v teplejších oblastiach Európy sú vysádzané už po celé stáročia a darí sa im tu veľmi dobre. Morušovníky sú tiež veľmi úzko späté s výrobou hodvábu. Na ich listoch si totiž s obľubou pochutnávajú húsenice priadky morušovej, z ktorej kokonov sa hodvábne vlákna získavajú.

Stromčeky moruší si však môžete vysadiť aj na svojej záhrade. V našom článku sa dozviete viac o pestovaní, a tiež o ďalších odrodách tohto druhu.

Pestovanie moruše

Pestovanie moruší je možné iba v niektorých častiach nášho územia. Potrebujú totiž teplejšie podnebie, priemerná ročná teplota by sa mala pohybovať okolo 8 °C. Vhodné sú teda teplejšie nížiny, napríklad južné Slovensko je na pestovanie moruší ako stvorené.

Stromy potrebujú plne slnečné stanovište. Tieň im nerobí dobre, plody zle dozrievajú a nie sú tak sladké. Dôležitý je aj správny typ pôdy. Musí byť dostatočne výživná, hlinitá, aby dobre udržovala teplo. Morušovníky neznášajú trvalé zamokrenie, preto by mal byť substrát tiež dobre priepustný.
Zálievkou sa zaoberáme iba v prvom roku po výsadbe, kým sa strom dobre uchytí. Korene morušovníkov sú veľmi rozrastené a siahajú hlboko, takže si strom vodu dobre nájde aj sám. Potrebuje však, aby mu v tomto nekonkurovala žiadna iná väčšia rastlina v okolí, preto morušovníky vysádzame v dostatočnej vzdialenosti od ostatných drevín.

Výsadba moruše

Morušu si zaobstaráme ideálne na jar či na jeseň, kedy je tiež najlepší čas na jeho výsadbu. Pred výsadbou ponoríme korene mladého stromčeka do vedra s odstátou, ideálne dažďovou vodou na niekoľko hodín. Medzitým si pripravíme dostatočne hlbokú jamu, korene sa potrebujú dobre uchytiť - preto môžeme kopať do hĺbky pokojne až jedného metra, pričom na spodok jamy v prípade nutnosti vysypeme čerstvý záhradný substrát obohatený o kompost.

Ďalej postupujeme tak, ako je bežné – k mladému stromčeku umiestnime kôl ako oporu a koreňový systém rastliny dôkladne prisypeme kyprou zeminou. Zeminu primerane utlačíme a novo vysadený stromček ešte zalejeme, v období zakoreňovania by okolitá pôda nemala byť príliš suchá, aj keď v budúcnosti moruše preferujú skôr suchšiu zeminu.

Plody moruše

Plodom morušovníka je súplodie nažiek, ktoré je doslova nabité živinami. Okrem vysokého obsahu vitamínu C obsahuje aj veľké množstvo vlákniny, vitamínu K, vitamínov zo skupiny B, železa, vápnika, fosforu, draslíka, horčíka aj zinku – skrátka prírodný vitamínový komplex. Zaujímavosťou moruší je, že obsahujú aj veľké množstvo rastlinných bielkovín, ktoré sú navyše dobre stráviteľné, čo z nich robí ideálnu plodinu pre vegánov a vegetariánov.

Plody morušovníka svojim tvarom môžu pripomínať černice. Nie sú však tak kyslé, ich chuť je skôr sladká. Farba môže byť temne fialová, ružová až biela.

Plody morušovníka dozrievajú počas leta, a ak máte v blízkosti nejaký z týchto stromov, iste ste si všimli, ako opadané plody vyzerajú - sú celé zničené a roztlačené. Moruše sú veľmi krehké a nezvládajú manipuláciu ani dopravu, preto ich takmer nikdy nezoženiete na trhu ani na pultoch obchodov.

A to je ďalší dôvod, prečo si morušovník zasadiť aj na svojej záhrade. Výber chutných odrôd moruší nájdete aj v našom e-shope

Rez moruše

Výchovný rez moruší

Keď stromček vysadíme a začne sa nám pomaly rozrastať, je potrebné prvé výhony strechovito skrátiť, aby sme docielili pravidelný rast vetiev. Počas života morušovníka už robíme iba rez výchovný, radikálny rez tieto stromy nepotrebujú a je úplne zbytočný.

Výchovný rez vykonávame v dobe vegetačného pokoja, asi mesiac po zhodení listov. Nemali by sme ho vykonávať v mrazoch. Ďalšou možnosťou je zrezať stromček v predjarí, ešte pred nasadením púčikov. Režeme iba vetvy s priemerom menším ako 5 centimetrov, v opačnom prípade strom stráca príliš veľa miazgy. V každom prípade rany ošetríme štepárskym voskom.

Moruša previsnutá rez

U moruší previsnutých je to s rezom trochu inak. Ak kupujeme rezom neošetrený stromček v záhradníctve, budeme musieť všetky previsnuté výhony skrátiť asi o dve tretiny ich dĺžky hneď v prvom roku vysadenia mladého stromu. Nasledujúce vegetačné obdobie necháme vetvy voľne rásť a od ďalšieho roka už odstraňujeme iba tie vetvy, ktoré vybočujú z požadovaného tvaru koruny, teda vykonávame opäť iba akýsi udržiavací výchovný rez.

Odrody moruše

Moruša čierna

Moruša čierna, latinsky Morus nigra, je opadavý strom, ktorý sa dorastá do výšky až 10 metrov. Pestuje sa ako strom okrasný aj ovocný. Zrelé plody tohto druhu sú tmavo fialové a možno ich konzumovať čerstvé alebo ich pridávať do zaváranín, ovocných štiav či vína. Ide o pomerne teplomilnú rastlinu, ktorej sa dobre darí vo vinárskych oblastiach.

Moruša biela

Moruša biela, latinsky Morus albumu, je spravidla o niečo málo vyššia ako moruša čierna. Taktiež však ide o opadavý strom s na pohľad úzkou korunou, ktorému sa dobre darí v teplých oblastiach. Plody sú svetlo ružové až úplne biele. Práve tento druh sa pestuje pre priadky morušové – hmyz, ktorý stojí za produkciou drahých hodvábnych vlákien. U nás sa pestuje oveľa častejšie ako jeho príbuzný Morus nigra.

Morušovník previsnutý

Morušovník previsnutý nie je druhom ako takým, jedná sa iba o previsnutú variantu morušovníka čierneho alebo bieleho. Medzi pestovateľmi je veľmi obľúbený najmä vďaka ľahšiemu prístupu k plodom pri zbere.

Veríme, že po prečítaní článku bude výber a aj samotné pestovanie moruše pre vás hračkou a jej chutné a sladké plody sa stanú súčasťou mnohých záhrad.

TIP: Ak chcete pestovať ešte menej známe a tradičné druhy, inšpirujte sa napríklad článkom o pestovaní goji, kľukvy a ďalších druhov.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Rod černíc je natoľko obsiahly, že sa jeho výskumom zaoberá dokonca zvláštna odnož botaniky. Nás však budú v nasledujúcom článku zaujímať iba tmavé, sladkokyslé plody černice beztŕňovej, ktoré sa vyznačujú práve absenciou tŕňov. Ak zhrnieme základné vlastnosti týchto užitočných rastlín, môžeme povedať, že sa jedná o kríky opatrené drobnými tŕňmi, ktorých plody sú spravidla jedlé a chutné.

Plody sa s obľubou konzumujú čerstvé, ich využitie je však oveľa širšie. Z černíc možno pripravovať múčniky, kompóty, marmelády a džemy, šťavy, ovocné vína, ba dokonca pálenky. Ak je úrody nadbytok, môžeme okrem vyššie spomínaného černice aj zmraziť. Svoje uplatnenie nájdu tiež listy černice, z ktorých sa pripravujú bylinné odvary ľudového liečiteľstva.

Černice odrody

Ako sme si už povedali v úvode nášho článku, druhov a odrôd černíc je naozaj veľa. Medzi tie najobľúbenejšie a najlepšie černice patria napríklad tieto:

'Arapaho' - túto odrodu je možné vysadiť takmer vo všetkých pestovateľských oblastiach. Vyznačuje sa pravidelnou násadou veľkých a chutných plodov.

'Navaho' - jedná sa o novší kultivar, ktorý zaujme vzpriameným rastom, veľkými a chutnými plodmi, ktoré dozrievajú v auguste až septembri. Patrí medzi druhy bez tŕňov.

'Loch Ness' - odroda veľmi dobre znáša aj silnejšie mrazy a patrí medzi tie odolnejšie aj čo sa chorôb týka. Na stonkách sa koncom leta objavujú veľké trsy plodov, pod ktorými sa rastlina doslova prehýba. Je tak potrebná opora. Zber úrody je veľmi jednoduchý aj vďaka absencii tŕňov, o ktoré by sme sa mohli poraniť.

'Black Jewel' - plody tohto kultivaru sú tmavo fialové, na pohľad až čierne. Majú výraznú, sladkú chuť a sú vhodné pre všetky druhy spracovania.

'Triple Crown' - túto odrodu radíme medzi polovzpriamené, potrebuje teda k svojmu rastu oporu. Je ale o poznanie kompaktnejší ako iné odrody. Patrí medzi skoré druhy a plody sa objavujú už začiatkom júla.

'Dirksen' – tento kultivar vysádzame skôr v teplejších oblastiach. Je odolná voči chorobám a nesie veľké, mierne kyslé až trpké plody vyváženej chuti, ktoré možno spotrebovať nielen na priamu konzumáciu, ale aj na pečenie alebo zaváranie.

'Cacanska Beztrna' - je obľúbená vďaka absencii tŕňov a veľmi sladkým plodom. Patrí medzi stredne skoré odrody.

'Black Satin' - rastliny sú vysoké a bohato vetvené. Vďaka tomu sú výnosy z jedného kríka pomerne veľké, a je možné z neho zozbierať až 6 kilogramov stredne veľkých sladkých černíc. Tŕne na rastlinách takmer nenájdeme.

'Relevant' - medzi novšie odrody radíme aj Relevant. Rastlina sa hodí do všetkých pestovateľských oblastí a nesie plody skvelej chuti.

V našom e-shope nájdete chutné a zdravé černice aj na svoju záhradu

Pestovanie černice

Ako pestovať černice? U dnešných odrôd černíc to nie je nič náročné, ale niektorých pravidiel sa držať musíme. Dôležitý je pravidelný rez, dostatočne pevná opora, po ktorej sa rastliny môžu plaziť, úrodná pôda s občasným prihnojením a samozrejme pravidelná zálievka. Černice nie sú náročné na priestor a pestovať ich môžeme pokojne pri drôtenom plote na menších záhradkách.

Kedy sadiť černice

Klasické černice sa bežne do záhrady vysádzajú na jeseň, avšak beztrnné varianty môžeme vysádzať aj v jarných mesiacoch. Ak chceme presadiť mladé rastliny na iné stanovište, poprípade do väčšieho kvetináča, opäť tak možno urobiť na jar aj v jesenných mesiacoch.

Černice v kvetináči

Pestovanie černíc v kvetináči je pomerne neobvyklé, ale nie nemožné. V poslednej dobe, keď sa ľudia z miest dávajú na „balkónové zahradničenie“, sa černice pestujú v nádobách stále častejšie. Aj v tomto prípade samozrejme potrebuje rastlina oporu. Volíme skôr kompaktnejšie odrody. Pri pestovaní v kvetináči budeme musieť rastlinu v prvých rokoch presadiť do priestranejšej nádoby. Urobíme tak na jar či na jeseň.

Čo sa týka zeminy, postačí bežný záhradný substrát, ktorý premiešame s dobre odležaným kompostom alebo použijeme už pripravené hnojivo. K černiciam v kvetináči pristupujeme rovnako aj pri reze, ktorý je však v tomto prípade o niečo radikálnejší.

Čím hnojiť černice

Černice je nevyhnutné prihnojovať hneď na jar, keď potrebujú k svojmu rastu čo najviac dusíka. Počas vegetačného obdobia prihnojujeme tiež, avšak tentoraz by sa malo jednať skôr o hnojivo s obsahom draslíka a síry. Keďže hodláme plody konzumovať, je najlepšie využiť na výživu hnojivá organické. Skvelý je kompost alebo napríklad slepačince.

Pre správny rast a bohatú úrodu môžeme využiť aj prípravky s obsahom mykorhíznych húb. Tie fungujú na princípe symbiózy, kedy sa huby usadia na koreňoch rastliny a zásobujú ju živinami. Ďalšou výhodou je potom zahustenie a rozšírenie koreňového systému, vďaka čomu môže rastlina z pôdy čerpať ešte viac živín. Výborným prípravkom z tejto skupiny je napríklad SYMBIVIT.

Choroby černíc

Aj keď sú černice pomerne húževnaté a odolné rastliny, môžu sa o ne pokúšať niektoré choroby aj škodcovia. Medzi tie najbežnejšie patria napríklad hrdze či vošky.

Ako strihať černice

Rez černíc je potrebné vykonávať pravidelne, pretože kríky sa rýchlo rozrastajú. Pravidelný rez tiež zaistí väčšiu úrodu a vyššiu odolnosť voči chorobám. A kedy strihať černice? Robíme tak hlavne na jar, kedy je rez veľmi radikálny, ale aj na jeseň potrebujú kríky skrátiť.

Ako strihať černice na jar

Na jar striháme černicu čo najskôr, avšak až vtedy, keď už nehrozia príliš silné mrazy. Striháme hlavne odplodené výhony, plody sa totiž objavujú na dvojročných výhonkoch. Vďaka tomu, že výhony, ktoré neplodili, ponecháme, a tie ostatné odstrihneme, sa dočkáme bohatej úrody každoročne.

Strihanie černíc na jeseň

 Aby bol ker košatý, môžeme niektoré postranné výhony ešte skrátiť nad druhým až tretím púčikom. Táto časť výhonu zdrevnatie a z očiek budú vyrastať čerstvé výhony. Tento rez černíc vykonávame na jeseň, ideálne v septembri. Na zimu by sme mali čo najviac listov ponechať. Černice sú síce mrazuvzdorné, ale silný mráz a studený vietor príliš dobre neznáša. Lístie, ktoré ešte neopadalo, im poskytne určitú ochranu.

TIP: Spoločne s ostružinami si môžete na záhrade aj v kvetináči vypestovať aj napríklad kiwi. Ak máte obavy z pestovania, prečítajte si článok o pestovaní kiwi.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Hlohyňa sa radí medzi vždyzelené vytrvalé kríky, ktoré v záhrade pôsobia veľmi esteticky v sezóne aj po nej. Na jar sa na kríku objavujú bohaté kvetenstvá, od konca leta až do jesene sa na vetvách červenajú drobné okrúhle plody, v zime je ker ozdobný zaujímavým listom. ak si chcete hlohyňu šarlátovú v záhrade vysadiť aj vy, v našom článku sa dočítate ako na to.

Hlohyňa šarlátová patrí medzi okrasné rastliny. Ide o neopadavý ker, ktorý má svoj pôvod v Ázii a na juhu Európy. V slovenskej prírode nie je pôvodný, avšak tento druh hlohyne u nás pomerne rýchlo udomácnil a v poslednej dobe ju môžeme nájsť aj ako voľne rastúci v našej prírode.

Krík obvykle dosahuje výšku až dva metre. Vetvy pokrývajú modifikované tŕne a kopijovité až eliptické listy drobnejších rozmerov, ktoré na zimu neopadávajú. Hlohyne sa často vysádzajú do živých plotov, okolo múrikov i len tak do priestoru, kde sa ich vetvy môžu rozpínať do šírky.

Odrody hlohyne

- ‚Orange Glow' – odolný variant so sýto oranžovými žiarivými plodmi.

- ‚Red Column' – hlohyňa, pre ktorú je typická sýta červená farba okrúhlych malvičiek.

- ‚Harleqiun' – tento kultivar možno spoznať podľa zelenobielych panašovaných listov s nádychom ružovej.

- ‚Soleil D'Or' – pre túto odrodu sú typické žlto sfarbené plody.

- ‚Saphyr Jaune' – má svetlejšie žlté, drobné plody.

- ‚Orange Charmer' – bohato kvitne, plody sýto oranžové.

- ‚Mohave' – odroda s krásne červeno vyfarbenými plodmi.

- ‚Fire Light' – malvice sú oranžové, vrcholky listov tejto odrody majú červenkastú farbu.

Ďalšie odrody vhodné na pestovanie v našich klimatických podmienkach sú: ‚Ebben', ‚Kasan', ‚Pauciflora' či ‚Telstar'.

Pestovanie hlohyne

Doba výsadby

Kontajnerové druhy hlohyne šarlátovej vysádzame najčastejšie na jar alebo v jesenných mesiacoch, ale možno ich bez problémov vsádzať počas celého vegetačného obdobia.

Stanovište

Slnko, polotieň; pri plnom tieni menej kvitne. Kríky vysádzame minimálne pol metra od seba a od ďalších prekážok, aby sa mohli primerane rozpínať do priestoru.

Nároky na pôdu

Bežný záhradný substrát, dáva prednosť zásaditejším vápenatým pôdam.

Závlaha

Dobre znáša sucho, dlhodobo vyžaduje polosuché stanovište. Novovysadené kríky zalievame pravidelne, už vyrastené silné rastliny potom obvykle nezalievame, vystačia si so zrážkami.

Hlohyňa strihanie

Rez vykonávame koncom zimy až začiatkom jari. Pri skracovaní by nemalo mrznúť. Rez nesmie byť príliš radikálny – vetvy nikdy neskracujeme o viac ako jednu tretinu.

Odolnosť

Veľmi odolná rastlina, nenáročná na pestovanie, plne mrazuvzdorná.

Množenie: hlohyňa sa množí pomocou odrezkov. Čo sa týka hnojenia, rastlina nie je na živiny náročná, raz za čas je možné použiť napríklad kompost. Pri prehnojení nijako nezvýšime okrasnú hodnotu kríka, naopak mu môžeme uškodiť.

Našu aktuálnu ponuku hlohyne šarlátovej si môžete pozrieť priamo v eshope

Kvety hlohyne

Kvety sa na kríkoch objavujú od mája do júna. Rastú vo veľmi bohatých kvetenstvách, ktoré tvoria mnohoramenné chocholíky. Jednotlivé kvety sú drobné, päťpočetné a pravidelné. Farba kvetov je obvykle biela, o niektorých odrôd môže byť aj mierne ružovkastá.

Hlohyňa jedlé plody

Po odkvitnutí sa na okolíkoch začnú objavovať plody. Tie vyzerajú ako bobule, jedná sa však o drobné malvice. Plody majú žltú, oranžovú, alebo červenú farbu. Na vetvách sa malvičky držia až do zimy, pričom nestrácajú svoju farbu. Obvykle slúžia ako potrava pre vtáky a majú estetickú funkciu v záhrade. Hlohyňa šarlátová má plody mierne jedovaté – kvôli možnej zámene s hlohom, ktorého plody sú jedlé, je dôležité to mať na pamäti.

Prezimovanie hlohyne

Hlohyňa šarlátová je rastlina, ktorá je plne mrazuvzdorná a bez problémov zvláda aj teploty dlhodobo bod bodom mrazu, bez úhony vydrží aj –27 °C.

Dospelé urastené kríky teda nie je potrebné na zimu nijako pripravovať. Mladé, čerstvo vysadené kríky je vhodné pred mrazíkmi chrániť napríklad netkanou textíliou. Na konci zimy, keď sa už ortuť teplomera šplhá nad nulu, pristúpime k odstráneniu vetiev a častí rastliny, ktoré boli poškodené mrazom a snehom.

Choroby a škodcovia hlohyne

Čo sa týka chorôb a škodcov, hlohyňa obvykle nemá problémy ani s jedným. Jedná sa o pomerne húževnatú a odolnú rastlinu, ktorá nie je náchylná na poškodenie patogénmi ani inými vonkajšími vplyvmi.

Využitie hlohyne

Využitie hlohyne šarlátovej je pomerne jednostranné. Ide totiž o čisto okrasnú rastlinu, ktorej plody nie sú jedlé a nespracováva sa ani žiadna ďalšia časť kríka.

Najčastejšie sú hlohyne vysádzané do živých plotov, ktoré sú vďaka pravidelnému kvitnutiu a žiarivým nápadným plodom oveľa pútavejšie. Krík navyše rastie veľmi husto, a tak taký živý plot poskytne aj dostatok súkromia alebo zachytí nečistoty z okolia.

V parkoch, v mestách, ale aj v záhradách bývajú hlohyne vysadené aj ako solitéry. V tomto prípade je nutné ker držať čo najďalej od ďalších rastlín alebo napríklad od plotu. Okolo urastenejšieho kríka ale možno vysadiť nižšie či ľahko tvarovateľné kríky, ako je napríklad bršlen, poprípade okrasné trávy. V okolí kríka je vhodné rozmiestniť mulčovaciu kôru, ktorá len podčiarkne vzhľad celého zátišia, ktorý nebude narušovaný nežiaducou burinou.

TIP: Kto by nechcel aby okrasné kríky v záhrade vydržali aj zimné mrazy! Prečítajte si ktoré kvitnúce mrazuvzdorné kríky skrášlia vašu záhradu aj v zime.

Ovocné dreviny sú klasické dreviny, ktoré si tiež vyžadujú odbornú starostlivosť, aby ste docielili vysokú a kvalitnú úrodu. Nepôjde to bez základných faktorov, ako je rez, závlaha, hnojenie a ochrana voči chorobám a škodcom.

Na trhu je množstvo druhov a kultivarov, ktoré sú rezistentné, čiže odolné voči niektorým ochoreniam a škodcom a nevyžadujú takú chemickú ochranu voči bežným ochoreniam.

Bez  závlahy a hnojenia však nastávajú problémy s rastom, vývojom kvetných pukov a dokonca aj kvalita plodov a ich veľkosť či chuť je ovplyvnená práve ich zdravotným stavom.

Hnojením dodáte stromu základné živiny, ktoré sú nevyhnutné pre rast alebo dozrievanie pletív, množstvo kvetov a plodov. Samozrejme je dôležité, aké hnojivá používate a akým spôsobom ich ponúknete danej drevine. Na všetko je určité vhodné obdobie.

Na jar je vhodné pridávať hnojivá v podobe rozloženého kompostu, listovky a dusíka. Pozor však na bujne rastúce ovocné druhy, tie dusíkom nepodporujte. Na jeseň používajte naopak hnojivá s vyšším obsahom draslíka a fosforu.

Prírodná či chemická cesta?

Pred samotnou výsadbou ovocných stromov venujte dostatočnú pozornosť príprave pôdy. Vhodné je aj hnojenie maštaľným hnojom, napr. 1 až 2 roky pred samotnou výsadbou stromov. Strom si potom dlhodobo berie živiny z hĺbky. Nikdy nepridávajte čerstvý hnoj ku kmeňom i koreňom. Granulovaným hnojivom hnojte do vlhkej pôdy.

Ďalšie prvky, ktoré ovocné dreviny vyžadujú, sú vápnik, horčík a iné mikroelementy. Čo sa týka ochrany voči rôznym chorobám a škodcom, je samozrejme na Vás, akú chemickú či biologicko-ekologickú ochranu zvolíte. Je niekoľko možností.

Vyberte si vhodné ovocné stromy do svojho sadu z našej ponuky*

* dostupnosť v jesennej ponuke

Momentálne je tu obdobie bio pestovania plodov, čo je bez akejkoľvek chemickej ochrany. Bohužiaľ, niekedy to bez chémie nejde. Potom je tu jediný spôsob, ako zamedziť šíreniu ochorenia, a to vykopaním a odstránením daného pestovaného kultivaru zo sadu a záhrady a nahradením ho za rezistentný.

Postreky v ovocnej záhrade

Myslíte si, že bez postrekov to v dnešnej dobe v ovocnej záhrade nepôjde? Ako s chorobami a škodcami bojovali naši predkovia? Používali rôzne odvary z lúčnych a liečivých rastlín, ktoré aj v dnešnej dobe našli v záhradách a sadoch uplatnenie. Používajú sa výluhy zo žihľavy a iných aromatických plodín ako cibuľa a cesnak, tabak, ktoré škodcom nevoňajú.

Niekedy však neprebehne úplná spokojnosť s výsledkom, ale zato takýto postrek vnímame ako eko-hnojivo a bio-podporné látky.

Potom nastalo obdobie použitia silnej chémie, ktoré malo aj negatívne účinky na celé životné prostredie. V dnešnej dobe nachádzajú na trhu uplatnenie ekologické postreky, ktoré priamo pôsobia na škodcu alebo chorobu a bohužiaľ bez nich to niekedy nejde. Kučeravosť listov u broskýň určite nezničíte výluhom. Musíte včas použiť meďnaté prípravky, ktorými priam celý strom a púčiky vysprchujete. Práve v máji sa aplikuje  druhý preventívny postrek.

V máji sa aplikujú postreky proti múčnatke egrešov, jabloní a ríbezlí a pokiaľ chcete pravidelne zozbierať úrodu marhúľ, nezabudnite na postrek proti monilióze marhúľ (odumieranie výhonov a kvetov). Nevyhnutný je aj postrek proti piliarke slivkovej a vrtivke čerešňovej. Samozrejme, našli by sa aj ďalšie vhodné postreky  na jahody, marhule, vinič.

Skúste dreviny dôkladne kontrolovať, včas zakročiť proti škodcom ako sú vošky. Dodržiavajte správne aplikovanie výživ a hnojív, pravidelne a výdatne zalievajte, najmä počas suchej jari a v čase násady kvetov a plodov. Misy okolo kmeňov udržiavajte v nezaburinenom stave pre lepší prísun vody a živín priamo ku koreňom. Možno sa Vám potom podarí niektoré dreviny zachrániť pred postrekmi.

Na jar mnohí aplikujú predjaré postreky, ktoré majú za úlohu zničiť prezimujúce štádia škodcov, vajíčka a larvy, ktoré sa s postupným otepľovaním začínajú prebúdzať a vyvíjať. Postrek musíte vykonať pred samotným kvitnutím za bezveterného počasia, bez prítomnosti dažďa s teplotou okolo 15 °C.

TIP: Aby ovocné stromy v sade prosperovali a dokázali odolávať škodcom a chorobám, musíte im vytvoriť vhodné podmienky pre ich rast. Prečítajte si ovocné desatoro pestovateľa a zvýšte si šancu na zdravý rast stromov.

Batáty, známe aj ako sladké zemiaky, sa v slovenskej kuchyni objavujú stále častejšie. Ich špecifická chuť výborne vynikne v domácich hranolkách aj zemiakovom pyré. S veľkou obľubou ich nakupujú mamičky batoliat, ktoré sladkastú chuť ocenia asi najviac.

Túto tropickú a zdravú zeleninu si však môžeme bežne vypestovať aj doma, a nie je na to potrebné nič viac než na pestovanie klasických zemiakov, ktoré už dobre poznáme. Poďme sa teda pozrieť, ako na to!

Všetko o batátoch

Povojnca batátová, niekedy tiež jedlá, latinsky potom Ipomea batatas, patrí medzi tropické rastliny pochádzajúce zo strednej Ameriky. Hľuzy tejto rastliny sú jedlé, ich dužina je väčšinou sýto oranžová (môže mať však aj ďalšie farby od žltej až po fialovú) a má mierne sladkú chuť. Tieto hľuzy sa využívajú obdobne ako hľúzy zemiaka, vzhľadom sú zemiakom tiež podobné, aj keď tieto dve rastliny botanicky príbuzné nie sú.

Jedná sa o plazivú rastlinu, s vajcovitými až srdcovitými listami, ktoré pôsobia veľmi esteticky a povijnica sa často pestuje aj ako okrasná. Vo väčšine prípadov sa však pestuje pre hľuzy, a to nielen na záhradkách vášnivých pestovateľov, ale aj vo veľkom. Medzi najväčších producentov batátov sa radí Čína, Malawi a Tanzánia.

Sladké zemiaky druhy

Je známych viac ako 400 rôznych odrôd batátov, ktoré sa od seba líšia v mnohom – veľkosťou, tvarom a farbou listov, veľkosťou, tvarom, chuťou a farbou hľúz, veľkosťou a celkovým vzhľadom rastliny a podobne. Vzhľadom k takému počtu rôznych kultivarov si ich tu nemôžeme vymenovať všetky, a tak si uvedieme aspoň pár z tých, ktoré sú bežne dostupné u nás a dobre znášajú naše klimatické podmienky.

Na Slovensku sa sladký zemiak pestuje ako pre hľuzy, tak ako okrasná rastlina.

Okrasné batáty:

- ‚Yellow' – listy sú svetlo zelené so žltým podtónom, klasické veľkosti.
- ‚Compact Yellow' – žltozelené listy sú menšie veľkosti. Rastlina sa s oporou dorastá až do 3 metrov.
- ‚Red' – listy sú temne červené, dužina hľúz má tiež tmavší odtieň.
- ‚Cameo' – vajcovité listy majú veľmi tmavý fialový odtieň.
- ‚Colored Leafs' – bujne rastúci kultivar so zelenobielymi až ružovkastými listami. Pestuje sa hlavne ako okrasný.
- ‚Green' – táto odroda sa vyznačuje trávovo zelenými listami, ktoré sú skôr srdcovitého tvaru.
- ‚Marguerite' – listy sú srdcovité a limetkovo zelené, pestuje sa ako okrasná.

Jedlé batáty:

- ‚Erato White' – vysoká produkcia hľúz, listy hlboko sú vykrajované, hľuzy majú hnedú šupku a bielu dužinu.
- ‚Erato Orange' – táto odroda sa od tej predchádzajúcej líši iba tým, že plody majú dužinu oranžovej farby.

Aktuálne dostupné odrody sladkých zemiakov si môžete vybrať aj v našom eshope

Ako pestovať batáty

Okrasné:

- Stanovište: pestovanie batátov je vhodné na slnku až v polotieni. Pestovať sa dá v záhone, v kvetináči aj väčšom kvetináči. Okrasné kultivary sa skvele hodia do kvetináčov k letničkám.
- Nároky na pôdu: výživný a kyprý substrát
- Závlaha: rastlina má radšej vlhké prostredie bez prelievania.
- Rez: pestuje sa ako letnička, rez teda nevyžaduje.
- Množenie: batáty množíme pomocou listových rezňov alebo naklíčených hľúz.
- Hnojenie: okrasné druhy hnojíme raz až dvakrát týždenne hnojivom pre balkónové rastliny

Jedlé:

- Stanovište: pestujeme na slnku až v polotieni, na dostatočne veľkom priestranstve. K stonkám je možné umiestniť oporu, v opačnom prípade sa bude rastlina na stanovišti chovať ako pôdokryvná.
- Nároky na pôdu: hlboké, hlinitopiesočnaté pôdy bohaté na živiny.
- Závlaha: pravidelne zalievame, v období sucha zálievku ešte zintenzívnime.
- Rez: rez nie je vyžadovaný, batát sa pestuje ako jednoročná rastlina.
- Odolnosť: nie sú mrazuvzdorné, pred prípadnými prízemnými mrazíkmi je nutné rastliny chrániť.
- Množenie: batáty množíme pomocou listových rezňov alebo naklíčených hľúz.
- Hnojenie: ak pestujeme povojnicu batátovú pre hľuzy, je nutné používať organické hnojivá, napríklad kompost.

Ako sadiť batáty

Batáty väčšinou pestujeme z koreňových hľúz. Je potrebné počítať s tým, že plazivá povojnica zaberie na pozemku dosť miesta, preto jej vyhradíme obdobné políčko, ako by sme sadili klasické zemiaky. Na pozemku si vytvoríme asi 10 centimetrov hlboké brázdy rozmiestnené približne 40 centimetrov od seba. Samotné naklíčené hľuzy do nich vkladáme opäť so 40-centimetrovým rozostupom. Rozmiestnené hľuzy zahrnieme hlinou do hrobčekov, pričom predtým ešte môžeme do zeminy zapraviť kompost alebo hnoj.

Kvitnutie a dozrievanie hľúz

Kvety sa objaviť môžu, ale nemusia. Keď už budete mať to šťastie, nájdete kalichovité kvietky bielej, ružovej až fialovej farby, ktoré sú pomerne veľké a na rastline rozmiestnené v skupinách.

Hľúzy dozrievajú obvykle počas septembra a októbra. Poznáme to tak, že byľ začne zasychať. Až po jej úplnom zaschnutí môžeme hľúzy vykopať. Postupujeme veľmi opatrne, mechanické poškodenie sladkých zemiakov by malo za následok ich rýchlu skazu, vzhľadom na obsah cukru. Zozbierané batáty môžeme uskladniť na suchom, chladnom a dobre vetranom mieste.

Choroby a škodcovia batátov

V našich podmienkach sa povojnici batátovej škodcovia aj choroby vyhýbajú a k žiadnemu z ochorení tu nie je náchylná. Na rastline si nepochutnávajú ani pásavky a ďalší „typicky zemiakoví“ škodcovia. Jediné, na čom si môžu nepozvaní hostia pochutnávať, sú hľuzy. Tie zvyčajne požierajú hlodavce.

Využitie batátov

Ako sme sa už zmienili vyššie, batát sa často pestuje ako rastlina okrasná listom. Skvele sa jej darí v nádobách a pestovatelia ju s obľubou vysádzajú do kvetináčov s letničkami, s ktorými tvoria krásne, previsnuté, aj meter dlhé kompozície.

Pre človeka sú však užitočnejšie hľuzy tejto rastliny. Tie obsahujú celý rad živín, ľahko stráviteľné sacharidy, dostatok vlákniny, betakarotén a mnoho ďalších zdraviu prospešných látok. Zrelé hľuzy teda našli svoje široké uplatnenie v kuchyni a je možné ich zaradiť do mnohých receptov. Batáty je možné variť, piecť, smažiť – medzi najobľúbenejšie recepty patria batátové pyré, batátové hranolky, ale aj zemiakové placky z batátov, prípadne sladké pokrmy a múčniky.

TIP: Ak sa chcete dozvedieť viac aj o pestovaní ďalších druhov zeleniny, prečitajte si napríklad náš článok o pestovaní rajčín na balkóne.

Jarné obdobie je charakteristické nielen zakladaním nových plôch trávnika, ale aj starostlivosťou o pôvodný, prípadne regeneráciu starého trávnika po zime. Jar je v plnom prúde, ešte stihnete urobiť niekoľko vecí, ktoré značne ovplyvnia kvalitu a vizáž trávnatej plochy.

V prvom rade dbajte na to, ak ste ešte tak neurobili, aby bol trávnik vyhrabaný od starého lístia, nečistôt, napríklad po strihaní trvaliek a krov. Ak je príliš sucho, treba začať intenzívne zalievať a hnojiť dusíkatými hnojivami, ktoré trávnik dostanú do kondície.

Pokiaľ sa Vám zdá, že Váš trávnik aj napriek zálievke a hnojeniu neprosperuje, nerastie, dokonca stráca farbu, určite vyžaduje vertikutáciu, čiže prevzdušnenie, a tento mesiac ju ešte môžete vykonať. Ide o princíp prerezania starej mačiny pomocou nožov a drôtov, ktoré vytrhajú a dostanú na povrch všetok mach, nečistoty, odumreté steblá a množstvo nadbytočných hustých koreňov. Vertikutátor so zberným košom Vám uľahčia prácu v tom, že zbytky hneď zbierajú. Počítajte s tým, že nečistoty bude naozaj veľa a do malého kompostu sa Vám asi nezmestia.

Trávnik po tomto úkone môže opäť dýchať, prázdne miesta môžete dosiať, prípadne zapieskovať, pokiaľ je podklad hutný a trávnik zakladaný na ťažkej pôde. Samozrejme, nezabudnite na zálievku alebo počkajte na vhodné obdobie, kedy bezprostredne začne pršať. Už po týždni uvidíte výrazné rozdiely.

Ako sa zbaviť machu v trávniku

Tvorí sa Vám množstvo machu v trávniku a na niektorých miestach ani trávnik nevidíte? Príčina nie je nadmerná zálievka alebo vlhká pôda. Je to odraz nekvalitnej starostlivosti o trávnik a tento stav môže nastať z rôznych príčin, ako sú:

- nedostatočná výživa - hnojenie, 

- sucho – nedostatočná plytká zálievka, 

- zlá drenáž – trávnik založený na ťažkej, ílovitej pôde,

- nedostatočná vertikutácia, 

- nízke kosenie trávnika najmä počas horúčav (trpia najmä plochy bez automatickej závlahy), 

- množstvo tieňa, 

- kyslá pôda.

Machu sa v prvom rade zbavíte vertikutáciou a potom môžete vylepšiť stav trávnika hnojenín a správnym prísunom dôležitých prvkov pre rast, farbu a vitalitu. Trávnik je náročný aj na závlahu. Ak zalievate každé ráno a večer, ešte to neznamená, že mu doprajete dostatok vody. Plytké zalievanie v malom množstve prenikne len tesne pod povrch a korene sa dostatočne nenapijú. Stačí raz za deň v ranných alebo večerných hodinách a intenzívne.

Starostlivosť o trávnik na jeseň

V jeseni a v zime je nutné si ho všímať tiež. Už nie je potrebné ho zalievať tak intenzívne, lebo jesenné obdobie disponuje aj množstvom zrážok. Je nutné vyhrabať všetko lístie, konáriky a nečistoty. Ku koncu jesene je nutné tiež vypustiť závlahu, aby nedošlo k poškodeniu trysiek.

Trávnik naposledy pokoste na výšku 4 – 5 cm. Otázka však znie, kedy je vhodné trávnik naposledy pokosiť? V prípade priaznivého počasia môžete kosiť aj v novembri. Keď rastie, treba kosiť. Pokiaľ máte skúsenosti, že vo Vašej lokalite je vždy množstvo snehovej prikrývky, snažte sa počas odhadzovania snehu neukladať sneh na trávnik vo veľkých kopách. Sneh sa tak spúšťa pomaly, keď zmrzne je plný vody a je dosť ťažký.

Tiež neodporúčame chodiť po trávniku, keď je príliš mrazivo. Platí to najmä pre reprezentačné trávniky, nízko kosené a strešné trávniky. November už nie je vhodný na zakladanie nových trávnikov, ani na prevzdušnenie. Budete musieť počkať do jari.

Trávniky, založené koncom septembra a v októbri, bude treba na jar možno dosiať. Trávniky zakladané na jeseň sa však na jar prebudia a zazelenajú skôr a sú aj hustejšie, nakoľko majú po zime dostatok vlahy. Tam, kde je plocha príliš roztrieštená, prípadne vo svahu alebo inom nedostupnom teréne, využite pôdopokryvné dreviny, prípadne plochu vysypte kameňmi a štrkom. Nie všade môže a musí byť trávnatá plocha.

Trávnatá plocha na záhrade patrí pre mnohých medzi dominantné a najviac ošetrované plochy v záhrade. Dokonalý trávnik musí byť pre niekoho bez ďateliny a kvitnúcich vytrvalých rastlín, ktoré trávnikári nazývajú burinou, pre iných je práve ďatelina a sedmokrásky či púpava skrášlením inak fádnej zelenej plochy. Na jeseň si trávnik vyžaduje starostlivosť tiež. Okrem toho, že za teplých a suchých dní je nutné ho zalievať, musíte previesť aj hnojenie hnojivami s vyšším obsahom draslíka ako prípravu na zimu.

Starší trávnik alebo trávnik, ktorý neprosperuje, je vhodné v tomto období prevzdušniť vertikutátorom. Pracuje sa s ním rovnako ako s kosačkou. Záhradu však musíte prebehnúť v dvoch rôznych smeroch. Počítajte s obrovskou hmotou odpadu. Budete prekvapení, čo všetko z neho vyhrabete. Trávnik po vertikutácii nepôsobí príliš esteticky, ale v krátkom čase zregeneruje a zazelená sa. Musíte mu dopriať ešte dostatok vlahy.

Mnohých môže počas daždivých dní trápiť pleseň na trávniku. Vzniká väčšinou v dôsledku nepriepustnej pôdy pod trávnikom, vlaha sa drží na povrchu a vzniká pleseň. Pomôže vertikutácia, vyhrabanie trávnika a mierne zalievanie. Pokiaľ sa Vám drží v trávniku mach, nie je to nadmernou vlhkosťou ako si väčšina myslí, ale nesprávnym zložením pôdy, prvkov, nesprávnym hnojením a nepriepustnou vrstvou pod trávnikom.

Pokiaľ sa Vám ani po viacerých pokusoch nedarí dopestovať pekný trávnik na niektorých menších miestach, vyskúšajte položiť na problematické miesta hotové trávnaté koberce. Pokiaľ trávniku nedodáte dostatok vlahy, bude mať plocha len krátkodobý efekt. Potom je už vhodnejšie vysypať plochu štrkom, pieskom, prípadne vysadiť pôdopokryvné rastliny alebo trvalky, po ktorých sa síce nechodí ako po tráve, ale svoju funkciu zelenej plochy splnia zaručene.

TIP: Chcete aby sa váš trávník rozžiaril farbami nádherných kvetov? Prečítajte si článok o rozkvitnutej lúke.

Chcete pestovať citrusy a bojíte sa, že sú náročné na podmienky? Nie je to tak. Zvládne to každý. Dokonca si ho môžete vypestovať priamo zo semien. Musíte však vedieť ako na to a my Vám pomôžeme. Pokiaľ chcete v pomerne krátkej dobe očakávať plody, je ideálne kúpiť si štepenú rastlinu a pripraviť jej vhodné podmienky.

Najlepšie je, ak začnete s pestovaním citrónu, viac náročnejšia je potom mandarínka a pomaranč.

Citrusy pestovanie

Citrónovník, mandarínkovník aj pomarančovník pochádzajú z teplých oblastí, ktoré sú bohaté na slnko, množstvo svetla a tie isté alebo veľmi podobné podmienky musíte zabezpečiť aj v byte. Môžu byť pestované na parapetnej doske, nie však na južnom okne. Hrozí spálenie listov.

Substrát musí byť priepustný, ľahký s nízkym pH a kremičitým pieskom. Na dno nádoby dajte určite drenážnu vrstvu. Zalievajte počas leta hojne, ale miska by nikdy nemala obsahovať vodu. Vodu používajte mäkkú, odstátu, najlepšie dažďovú s hnojivom najmä počas rastu a tvorby kvetov a plodov.

V zime sa nehnoja a zníži sa aj celková intenzita zálievky v závislosti na teplotu a svetlosť miestnosti. Čím svetlejšia a teplejšia miestnosť, tým vyššia zálievka. Substrát nechajte vždy mierne preschnúť. Opad listov môže byť spôsobený nevhodnými podmienkami ako je nedostatok svetla a chlad v kombinácii so zálievkou.

Ideálna teplota podľa odrôd sa pohybuje v rozmedzí od 0 - 18 °C maximálne. Vo väčšine prípadov 15 - 18 °C v zimnom období. Pokiaľ máte možnosť zimovať aj v nižších teplotách, je to pre citrusy vyhovujúce. Nevyžadujú potom ani toľko svetla.

V lete môž byť na terase, balkóne, v záhrade. Jedná sa však o letnenie starších rastlín viac ako 5 ročných, ktoré nie sú tak náchylné na ochorenia a škodcov, majú pevnejšie výhonky aj listy. Tiež nesmú byť umiestnené na priamom slnku. Inak hrozí spálenie listov. Vyhovuje mu rosenie na list a zvyšovanie tak vzdušnej vlhkosti.

Rez je rovnako dôležitý. Vykonáva sa počas neaktivity rastliny teda koncom zimy začiatkom jari. V prvom rade sa odstraňujú poškodené, suché a odumreté konáriky. Ostatné sa môžu skrátiť. Odstraňujú sa rovnako križujúce alebo do vnútra koruny smerujúce výhonky. Hlavný výhonok sa skracuje tak, aby bočné prevyšoval o cca 15 cm max. Dbajte na rez najmä u mladých rastlín, aby ste včas vypestovali pevnú a peknú korunku. Výhonky musia byť dostatočne silné na to, aby uniesli váhu plodov.

Počas kvitnutia s rastlinou nemanipulujte. Rastliny sa presádzajú až vtedy, keď korene prerastú nádobu. Nie je nutné každoročné presádzanie ako je to u bežných izbových kvetov. Staršie a väčšie dreviny sa presádzajú aj po 5 - 10 rokoch. Nádoba by nikdy nemala byť príliš veľká, ale vždy len o niečo väčšia ako bola predchádzajúca.

10 základných bodov starostlivosti alebo ako to nepokaziť:

1. neprenášať rastliny, nemeniť im neustále podmienky

2. citrusy sa každý rok nepresádzajú

3. počas kvitnutia a tvorby plodov s rastlinou nemanipulujte

4. počas kvitnutia v zimnom období je nutné zabezpečiť umelé opelenie kvetov pomocou štetca

5. pre správnu úrodnosť a vyváženosť rastliny je nutné ponechať len určitý počet plodov v závislosti na vek

6. dreviny, počet listov, stability konárikov a niektoré manuálne odtrhnúť ešte pred vývojom. Zabezpečíte tak prísun živín ponechaným plodom, rast a vitalitu citrusu

7. správna identifikácia problému (ochorenie alebo škodca) a jeho včasná ochrana zabezpečí opätovné prosperovanie rastliny

8. hnojenie, správny substrát, teplotné a vlahové podmienky zabezpečujú správny rast, tvorbu kvetov a plodov počas celého roka

9. letnenie starších rastlín napomáha k celkovému zdravotnému stavu a rastu koncom zimy vyžadujú správny rez

10. ochráňte rastliny pred prievanom, mrazom a málo svetlým priestorom

TIP: Medzi obľúbené izbové rastliny patrí aloe vera. Ak vás bližšie zaujíma ako sa o túto užitočnú rastlinu starať, prečítajte si náš článok o pestovaní aloe.