Blog

Bakopa (alebo tiež bacopa) sa radí medzi nádherné a zároveň nenáročné letničky, s pestovaním ktorých si hravo poradia aj začiatočníci. Skvele vynikne najmä v závesných kvetináčoch na vašom balkóne či terase. Tešiť sa môžete na záplavu drobných kvetov, ktoré jednoznačne skrášlia každý priestor. Zistite, ako na pestovanie bakopy.

Kvet Bakopa

Bakopa je rastlina milujúca vlhkosť. Patrí do čeľade skorocelovitých, do ktorej spadajú aj rôzne druhy skorocelu či veroniky. Rastlina bakopa na prvý pohľad zaujme svojimi dužinatými stonkami, ktoré sú pokryté drobnými vajcovitými listami. Bokopa je pomerne silne rozvetvená a jej stonky majú tendenciu sa rozrastať do priestoru a plaziť sa po zemi.

V prirodzenom prostredí bakopa poteší záplavou krásnych kvetov prakticky po celý rok. V našich podmienkach kvitne počas letných mesiacov. Čo sa farby týka, môžu mať kvety bakopy biely, ružový, fialový alebo modrý odtieň. Na jednej rastline pritom možno nájsť desiatky kvetov.

Druhy bakopy

Existuje hneď niekoľko druhov bakop, z ktorých si môžete vybrať svojho favorita. Poďme si predstaviť tie najrozšírenejšie z nich.

Bakopa plnokvetá

Medzi plnokveté kultivary bakopy sa radí napríklad Sutera 'Scopia Levander' s krásne levanduľovou farbou kvetov, Sutera 'Scopia Double Snowball' s bielymi kvetmi alebo Sutera 'Scopia Gulliver Blue' so zaujímavými fialovomodrými kvetmi.

Bakopa biela

Biela farba kvetov je najbežnejším variantom pri tejto rastline. Do tejto kategórie môže patriť množstvo kultivarov, napríklad Sutera Bacopa 'Dynamic White' alebo Sutera Bacopa 'Midi White'.

Bakopa fialovomodrá

Pod týmto označením môžete nájsť napríklad kultivar Sutera Bacopa 'Giga Blue', ktorý sa pýši pomerne veľkými kvetmi a bohatým kvitnutím.

Bakopa ružová

Nádherné ružové kvety s bielym stredom vám ponúkne napríklad kultivar Bacopa 'Pink Domino', ktorý sa pýši bohatým kvitnutím. Odroda Sutera Bacopa Giga Rose zaujme hviezdicovitými ružovými kvetmi, vďaka ktorým skvele ozvláštni každý priestor.

V našom e-shope nájdete obľúbené balkónovky bakopy. Skúste si ich vypestovať aj vy

Pestovanie bakopy

Aj keď bakopa vyžaduje svetlé stanovište, nie je bezpodmienečne nutné ju vysádzať na priame slnko. Bohato si vystačí s rozptýleným svetlom. Keďže sa bakopa radí medzi vlhkomilné rastliny, je potrebné udržiavať pôdu neustále vlhkú. Dajte si ale pozor na premokrenie, ktoré by mohlo rastline uškodiť.

Bakopa v kvetináči

Najbežnejším spôsobom pestovania bakopy je v kvetináči. Ako sme už spomínali, táto rastlina sa skvele hodí najmä do závesných kvetináčov a truhlíkov. Pred samotnou výsadbou si pripravte vhodný substrát. Na dno kvetináča umiestnite drenážnu vrstvu, ktorá poslúži na odtok prebytočnej vody. Živiny môžete bakope dodávať pomocou kompostu, prípadne využiť vhodný substrát.

Bakopa s muškátom

Bakopa a muškát sa radia medzi rastliny často pestované v kvetináčoch. Aj preto vás môže napadnúť, či je možné obe rastliny pestovať dohromady. Bakopa a muškát majú podobné nároky na svetlo a tiež ponúknu veľmi dobrý rastový súlad. Prednosťou môže byť aj ich doplnenie v rámci vzhľadu. Zatiaľ čo muškáty rastú do výšky, bakopa celok doplní svojim previsnutým rastom.

Aby ale všetko harmonicky fungovalo, je nutné si dať pozor na niekoľko zásadných vecí. Zatiaľ čo muškát znesie suchšiu pôdu, bakope prísušok vadí. Preto kvetináč zalievajte pravidelne, ale s mierou. Muškáty potrebujú viac živín ako bakopa, a to predovšetkým fosfor a draslík na bohaté kvitnutie. Na druhú stranu pri bakope si treba dať pozor na prehnojenie draslíkom. Vzhľadom na to používajte vyvážené hnojivo určené pre balkónové kvety a nepreháňajte to s ním. Zatiaľ čo muškát znesie aj chudobnejší substrát, bakopa vyžaduje ľahkú a zároveň dobre priepustnú pôdu.

Aby bakopa kvitla

Pokiaľ na bakope nepozorujete žiadne kvety, môže za tým stáť hneď niekoľko dôvodov. Prvým z nich môže byť nedostatok svetla. Ak ste rastlinu umiestnili do tieňa alebo polotieňa, môže mať s kvitnutím problémy. V tomto prípade je teda vhodné rastlinu presunúť na vhodnejšie stanovište.

Bakopa má rada pravidelnú zálievku, ale neznáša premokrenie ani presušenie. Pokiaľ je substrát trvalo mokrý alebo naopak suchý, bacopa nekvitne. Správnemu rastu a kvitnutiu môže brániť aj príliš ťažká, ílovitá alebo nepriepustná pôda. Vznik nových pukov môžete podporiť aj pravidelným odstraňovaním odkvitnutých kvetov a zastrihávaním výhonkov. Pozor si dajte aj na prehnojenie rastliny dusíkom, ktorý síce podporuje rast listov, ale na druhú stranu môže obmedzovať kvitnutie.

Bakopa prezimovanie

Bakopa spravidla dokáže odolávať teplotám do -5 °C. Väčšinou preto stačí na zazimovanie pristúpiť až na konci jesene. Po odkvitnutí ju zrežte zhruba o 20 cm a uložte ju na chladné svetlé stanovište bez mrazu. Skvele poslúži napríklad studená chodba alebo zimná záhrada. Teplota by sa tu mala pohybovať okolo 10 °C. Na jar rastlinu presaďte a akonáhle zaznamenáte pučanie nových výhovnov, presuňte ju späť na vonkajšie stanovište.

TIP: Prečítajte si viac o tom, ako sa starať o kvety na balkóne, aby sa vám odvďačili krásnym a zdravým rastom.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Trápi vás vo vašej záhrade výskyt krtkov a radi by ste sa ich konečne raz a navždy zbavili? Pokiaľ nepatríte medzi priaznivcov chemických riešení, budete sa prirodzene obzerať po vhodných rastlinách, ktoré tieto zvieratá odpudzujú. Zistite, čo proti krtkom na záhrade pestovať, aby si títo nepozvaní hostia svoju návštevu nabudúce rozmysleli.

Krtko na záhrade je estetickým problémom

Krtkovia môžu potrápiť nejedného záhradkára. Tento hmyzožravý cicavec je už dlhú dobu považovaný za škodcu, ktorý ničí záhradu. Žije v podzemných chodbách a o jeho výskyte vo vašej záhrade sa spravidla dozviete až v momente, keď objavíte prvý krtinec. Tieto krtince pritom vznikajú z prebytočnej hliny, ktorú krtkovia vytláčajú von z podzemných chodieb, aby mohli dýchať. Pokiaľ taký krtinec rozhrabete, často sa v jeho blízkosti objaví nový. Krtko si totiž týmto spôsobom stráži prívod vzduchu.

Aj keď veľa záhradkárom objavené krtince zapríčinia vrásky na čele, v skutočnosti by ste mali skôr jasať. Sú totiž indikátorom zdravej pôdy, ktorá je úrodná a bohatá na potravu. Práve v takej pôde sa totiž krtkovia prirodzene zdržujú. Krtince pritom môžete aj zužitkovať. Zemina z nich je totiž krásne prevzdušnená a možno ju použiť napríklad do kvetináčov na pestovanie vašich izbových rastlín.

Ako sa zbaviť krtka na záhrade

Väčšine ľudí krtkovia prekážajú práve z estetického hľadiska. Ostatne nie je sa čomu diviť. Roky pracne budujete krásnu záhradu, staráte sa o trávnik, sadíte okrasné rastliny. A zrazu stačí len chvíľa a celá vaša práca príde nanivoč. Krtko môže poškodiť korene mladých sadeničiek a týmto spôsobom napáchať veľa škody. Našťastie ale existuje niekoľko prírodných spôsobov, ako sa tohto škodcu môžete zbaviť.

Kvety proti krtkom

Pokiaľ sa pozrieme na to, čo proti krtkom skutočne zaberá, dostaneme sa k rôznym druhom rastlín. Krtkovia majú veľmi citlivý čuch. Preto je vhodné v záhrade pestovať také rastliny, ktoré im svojim pachom budú nepríjemné. Konkrétne možno odporučiť využiť silu nechtíka, aksamietnice. Krtkom nevonia ani obyčajný cesnak, z ktorého navyše budete mať úžitok.

Na odpudenie krtkov ďalej poslúži napríklad láskavec krvavý, cisárska koruna, čemerica východná či kandík americký. Ricín obyčajný je na prvý pohľad zaujímavá červená rastlina proti krtkom, ktorá je však mierne jedovatá kvôli šťave. Dajte si teda pozor v prípade, že máte domácich miláčikov alebo deti.

Ochrana proti krtkom v záhrade

Vždy pamätajte na to, že krtka zabiť nesmiete. Je totiž chránený. Jedinou možnosťou teda je ho zo záhrady vyhnať a váš pozemok pred týmto nepozvaným hosťom naďalej chrániť.

Pomôcť si môžete listy bazy čiernej, ktoré jednoducho nastrkáte do jednotlivých chodbičiek. Okrem toho je možné použiť aj listy bazalky, levandule alebo mäty. Všetky tieto prírodné prostriedky môžu byť v boji proti krtkom v záhrade veľmi účinné. Krtkom nevoňajú ani psie alebo mačacie chlpy. Skúste teda dôkladne vyčesať svojho domáceho maznáčika a chlpy nastražiť do jednotlivých chodbičiek.

TIP: V záhrade dokážu potrápiť nielen krtkovia, ale aj najrôznejší dotieravý hmyz. Zistite, čo funguje proti komárom, aby ste si letné posedenie užili bez nepríjemných štípancov.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Chcete sa vo svojej záhrade pýšiť záplavou romantických kvetov, ktoré jednoznačne pritiahnu pozornosť? V tom prípade sa môžete pustiť do pestovania lobelky. Táto rastlina nielen nádherne vyzerá, ale navyše ju zvládnu ľahko vypestovať aj začiatočníci. Zistite, na čo si v tomto ohľade dať pozor a aké druhy sa radia k tým najobľúbenejším.

Charakteristika lobelky

Lobelka sa právom radí medzi populárne rastliny do záhrady. Pýši sa totiž prekrásnymi drobnými kvetmi, ktoré vytvárajú bohaté kvitnúce trsy. Lobelka sa perfektne vyníma ako v kvetinovom záhone, tak aj v závesnom kvetináči. Táto rastlina pritom kvitne tak bohato, že jej listy pod záplavou kvetov doslova zanikajú.

Vyberte si sadeničky alebo semienka lobeliek v našom e-shope a pustite sa do ich pestovania na záhone či v kvetináči

Ako na pestovanie lobelky

Pestovanie lobeliek je pomerne jednoduché. Rastlinám sa darí najmä na slnečných stanovištiach, dobre však porastú aj v polotieni. Pokiaľ nimi chcete ozdobiť vaše okná, vyberajte ideálne tie, ktoré sú orientované na juh, juhovýchod, východ či juhozápad.

Kvety sa objavujú zhruba v júni a pretrvávajú až do mrazov. Nezabudnite pritom lobelky pravidelne zalievať. Obzvlášť v horúcich letných dňoch vyžadujú zvýšenú zálievku. Na druhú stranu s hnojivom to nepreháňajte. Rastlinu stačí prihnojiť zhruba raz za desať dní železitým hnojivom.

Pestovanie lobeliek zo semienok

Lobelku je možné vysievať už v priebehu januára a februára. Jednotlivé semienka sú veľmi drobné, preto ich nezasypávame substrátom. Zároveň výsev nesmie byť príliš hustý. Semienka začínajú klíčiť už po týždni. Akonáhle lobelka vzíde, dvakrát ju prepichujeme (vždy trs niekoľkých rastlín). Prípadne je možné semienka vysievať do sadbovača po zhruba 10 kusoch a takto sa prepichovaniu vyhnúť.

Lobelky v kvetináči

Ako už bolo spomenuté, lobelky sú ideálnou voľbou pre pestovanie v kvetináči či nádobe. Týmto spôsobom môžu ozdobiť parapet vášho okna, balkón alebo napríklad terasu. Sadenice kvetov balkónových lobeliek pritom môžete von umiestniť až v momente, keď už nehrozia ranné mrazíky. Aby sa vám lobelka odvďačila záplavou kvetov, pamätajte na jej dôsledné zalievanie (v nádobe obzvlášť).

Lobelka prezimovanie

Akonáhle lobelka odkvitne, môžete ju zrezať zhruba o jednu tretinu. Vďaka tomu podporíte pravdepodobnosť, že rastlina znovu obrazí a pokvitne. Lobelka nie je mrazuvzdorná. Vonku zimu neprežije. Môžete ju premiestniť do bytu alebo na chladné schodisko a prezimovať ju tam.

Druhy lobeliek

Čo sa lobeliek týka, je známych približne 400 rôznych druhov, ktoré sa líšia svojím vzhľadom aj nárokmi na pestovanie. Poďme sa podrobnejšie pozrieť na to, aké konkrétne druhy lobelky sa tešia popularite práve u nás.

Lobelka previsnutá

Jedným z najobľúbenejších druhov lobelky je jednoznačne lobelka previsnutá, ktorá má svoje čestné miesto v mnohých závesných kvetináčoch. Farba kvetov sa môže ďalej líšiť podľa konkrétneho kultivaru. Stretnúť sa môžete s bielymi, modrými alebo napríklad fialovými kvetmi.

Lobelka biela

Lobelka biela zaujme svojimi bielymi kvetmi, ktoré vytvárajú zaujímavý kontrast so zelenými listami. Skvele sa hodí na kombináciu s inými letničkami, napríklad s modrou lobelkou alebo farebnými muškátmi.

Lobelka modrá

Najznámejším a najobľúbenejším druhom lobelky je lobelka modrá (Lobelia erinus). Na prvý pohľad vás určite upútajú jej modré kvety, často s bielym stredom. Husté koberce nízkych kvetov vyniknú v rámci skalky, záhona alebo v kvetináči.

Lobelka šarlátová

Lobelka šarlátová (Lobelia cardinalis) je rastlina, ktorá sa od bežnej lobelky modrej líši vzpriamenejším rastom a nápadnými červenými kvetmi. Tento variant môže dosahovať výšku až 90 cm.

Lobelka modrá veľkokvetá

Alternatívou ku klasickej lobelke modrej môže byť lobelka modrá veľkokvetá (Lobelia siphilitica). Tento druh je charakteristický krásnymi svetlo až tmavomodrými kvetmi, ktoré vyrastajú na pomerne vysokých stonkách. Táto lobelka nie je tak citlivá na sucho, napriek tomu si vyžaduje pravidelnú zálievku.

TIP: Na vašej terase nemusíte pestovať len okrasné rastliny, ale aj tie úžitkové. Zistite, ako pestovať chutnú zeleninu na balkóne a pustite sa do práce.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Zvonček (Campanula) je nádhernou rastlinou, ktorá dokáže jednoznačne osviežiť vašu záhradu, balkón alebo terasu. Navyše sa dá pestovať aj v domácich podmienkach. Zistite, aké podmienky tejto trvalke dopriať a aké druhy sa radia k tým najobľúbenejším. Pozrieme sa aj na to, na čo si dať pri pestovaní zvončeka pozor.

Zvonček a jeho pestovanie

Pestovanie zvončekov je naozaj nenáročné. Tieto rastliny nekladú vysoké nároky na pôdu. Vystačí si s bežnou dobre priepustnou zeminou. Je možné pritom odporučiť do pôdy kompost či iný organický materiál. Pamätajte na pravidelnú zálievku rastliny, a to najmä počas suchých období. Vyhnite sa však premokreniu, ktoré by mohlo spôsobiť uhnívanie koreňov.

Čo sa týka hnojenia, zvonček ho spravidla nepotrebuje. Avšak pri výsadbe alebo na jar je dobré pridať do pôdy univerzálne hnojivo alebo kompost, aby sa rastline lepšie darilo.

Kde vysadiť zvončeky

Pri výsadbe zvončekov je samozrejme potrebné zohľadniť individuálne požiadavky na základe vami zvolenej odrody. Všeobecne možno odporučiť týmto rastlinám slnečné (prípadne mierne zatienené) stanovište. Vyhnite sa príliš tmavým miestam, kde by zvončeky mohli menej kvitnúť alebo by sa mohli príliš vyťahovať za svetlom.

Vyberte si aj tento rok sadeničky zvončekov a vypestujte si tieto nádherné trvalky vo svojej záhrade

Campanula pestovanie vonku

Pri pestovaní zvončekov vonku je možné tieto rastliny veľmi dobre kombinovať s ďalšími trvalkami, letničkami alebo okrasnými trávami. Týmto spôsobom môžete vytvárať farebne zaujímavé a harmonické kompozície. Zvončeky možno doplniť napríklad margarétami, šalviou, kostravou či petúniami. Fantázii sa však medze rozhodne nekladú.

Campanula pestovanie doma

Zaujímavosťou je, že niektoré druhy zvončekov možno pestovať aj doma ako izbové rastliny. Rastlinu umiestnite na stanovište, kde panuje dostatok rozptýleného svetla. Ideálne je tiež na pestovanie zvoliť skôr chladnejšiu miestnosť, v ktorej je teplota okolo 15–20 °C. Príliš vysoké teploty a sucho v interiéri môžu rastline uškodiť. Keďže majú zvončeky rady vyššiu vzdušnú vlhkosť, môžete ich čas od času rosiť (obzvlášť počas vykurovacej sezóny).

Z odrôd, ktoré sa dajú dobre pestovať v interiéroch, možno spomenúť napríklad Campanula isophylla alebo nízky druh Campanula portenschlagiana, ktorý je ideálny na pestovanie v kvetináčoch.

Zvončeky v kvetináči

Zvončeky môžete pestovať v nádobe, vďaka čomu si možno ozvláštniť nielen váš interiér, ale aj priestor na balkóne či terase. Počítajte s tým, že zvončeky sa môžu pomerne rýchlo rozrastať, a preto im doprajte dostatočne veľkú nádobu. Kvetináč musí disponovať odtokovými otvormi, aby ste predišli premokreniu rastliny. Mladé rastliny je možné presádzať každý rok na jar, pri starších rastlinách už stačí k tomuto kroku pristúpiť zhruba každé dva až tri roky.

Aké zvončeky poznáme

Zvonček (známy tiež ako Campanula) je rod z čeľade zvončekovité (Campanulaceae). V súčasnej dobe existuje viac ako 300 rôznych druhov zvončekov.

Pre jednotlivé rastliny sú charakteristické atraktívne kvety, ktoré sa v závislosti od konkrétneho druhu môžu sfarbovať do krásnej fialovej, modrej, ružovej či bielej farby. Kvety zvončeka sú najčastejšie práve v tvare zvončeka, listy potom srdcovito alebo guľovito tvarované. Usporiadanie listov môže byť v prízemnej ružici, alebo striedavo po celej dĺžke stonky. Aké sú teda obľúbené druhy Campanule?

Zvonček maličký

Campanula cochleariifolia je pomerne nízky, kompaktný a bohato kvitnúci druh zvončeka. Skvele sa hodí nielen do trvalkových záhonov, ale aj do skaliek či nádob.

Zvonček Poscharskov

Campanula poscharskyana je vytrvalá rastlina, ktorá vytvára bohaté vankúše poliehavých stoniek. Dorastá pritom do výšky iba 10 cm a tešiť sa môžete na záplavu modrých kvetov.

Zvonček bodkovaný

Campanula punctata je vytrvalá bylina pôvodne pochádzajúca z Kórey. Môže dorastať až do výšky 1 metra. Kvety majú tvar valcovito pretiahnutého zvončeka a vyrastajú na koncoch stonky.

Zvonček klbkatý

Campanula glomerata disponuje klbkami súkvetí, ktoré obsahujú zhluky kvetov na vrchole stonky. Rastlina obvykle dosahuje výšku 30 až 60 cm. Listy môžu byť čiarkovité alebo vajcovité, striedavo usporiadané.

Zvonček širokolistý

Campanula latifolia je vytrvalá bylina, ktorá vo voľnej prírode rastie vo vlhších lesoch a na vlhkých lúkach. Kvety sa sfarbujú do fialového odtieňa, často sa však vyskytuje aj bielokvetá forma.

Zvonček karpatský

Campanula carpatica je vytrvalá rastlina pôvodom z hôr Karpatského oblúka. Väčšinou dorastá do výšky 15 až 30 cm. Má drobné zvonkovité kvety, ktoré môžu byť sfarbené fialovo, modro alebo bielo. Listy tejto rastliny sú skôr menšie, hladké a tmavo zelené.

Zvonček skalničkový

Campanula portenschlagiana je malá vytrvalá rastlina pochádzajúca z Dalmácie. Pýši sa vankúšovitým rastom a obvykle dosahuje výšku 10 až 20 cm. Drobné zvonkovité kvety sa môžu sfarbovať do modrého, fialového alebo bieleho odtieňa. Listy sú drobné, hladké.

Zvonček broskyňolistý

Zaujímavým druhom zvončeka je aj zvonček broskyňolistý Campanula persicifolia pochádzajúci z Európy a Ázie. Má vysoké stonky a väčšinou dosahuje výšku 60 až 120 cm. Jeho úzke listy sú pritom podobné listom broskyne, odtiaľ napokon plynie aj jeho meno.

TIP: Zvončeky môžete v záhrade doplniť ďalšími zaujímavými rastlinami, ktoré lahodia oku. Zistite, ako na pestovanie sirôtok, ktoré sú tiež obľúbenou voľbou.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Chcete sa pýšiť hustým živým plotom, ktorý vašu záhradu ochráni pred zvedavými pohľadmi okoloidúcich? V tom prípade je potrebné sa rozhodnúť pre správny typ dreviny. Jednou z možností je brest sibírsky, čiže turkestánsky brest. Ten ponúkne veľmi slušný ročný prírastok. Zároveň je jeho pestovanie pomerne nenáročné a ľahko si s ním poradia aj začiatočníci.

Charakteristika turkestánskeho brestu

Turkestanský brest (Ulmus pumila celer) je iné označenie pre brest sibírsky. Táto okrasná drevina vyniká svojim veľmi rýchlym rastom a v kategórii živých plotov by ste len ťažko hľadali konkurenta. Pravidelný ročný prírastok brestu sibírskeho dosahuje 1,2 až 1,8 metra. Táto drevina sa veľmi dobre rozvetvuje. Zároveň skvele znáša strih a dá sa preto ľahko tvarovať do podoby hustého živého plotu.

Na prvý pohľad vás určite zaujmú aj lesklé zelené listy. Brest sibírsky sa pýši malými zelenými až žltkastými listami v tvare vajíčka. Okraje jednotlivých listov sú pílkovité, pričom olistenie v hlavnej sezóne je pomerne husté.

Vypestujte si tento zázračný živý plot vo svojej záhrade aj vy. Zaobstarajte si sadu sadeníc v našom e-shope

Turkestanský brest výsadba

Poďme sa teraz podrobnejšie pozrieť na to, ako vysádzať turkestánsky brest. Brest sibírsky je ideálne zasadiť do neutrálnej pôdy, ktorú môžete doplniť rašelinou alebo kompostom. Pokiaľ budete turkestánsky brest sadiť do ťažkých hlinitých pôd, možno odporučiť do pôdy pridať piesok. V suchých mesiacoch rastline doprajte dostatočnú zálievku. Na dostatok vody je brest sibírsky náročný predovšetkým v prvých rokoch svojho rastu. Akonáhle rastliny zosilnejú, vystačia si s menším množstvom vody.

Sadenice turkestánskeho brestu sadíme do jamy s hĺbkou a šírkou zhruba 30 až 40 cm. Samotné rastliny vysádzajte od seba zhruba 20 až 30 cm.

Turkestanský brest v zime

Výhodou brestu sibírskeho je jeho vysoká odolnosť voči mrazivému počasiu. Táto drevina výborne znáša mrazy až do teploty -35 °C.

Živý plot z turkestánskeho brestu

Turkestanský brest je ideálnou voľbou pre tvorbu živého plotu. Na tento účel je vhodné ho vysadiť buď na jar (od marca do júna), alebo na jeseň pred príchodom prvých mrazov (od konca septembra do novembra).

Strihanie turkestánskeho brestu

Prvý rok na jar je vhodné turkestánsky brest zrezať zhruba 15 až 20 cm nad zemou, aby sa drevina bohato rozvetvila. Ďalší rez turkestánskeho brestu vykonajte počas leta, kedy jednotlivé vetvičky zrežete zhruba na polovicu. Na jeseň už stačí drevinu iba podľa potreby dotvarovať.

TIP: Zistite, aké sú ďalšie stromy vhodné na živý plot a vytvorte si z vašej záhrady oázu pokoja a súkromia.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Evodia (čiže včelí strom) je okrasný listnatý strom, z ktorého prítomnosti v záhrade ťažia najmä včelári. Kvitne totiž až na konci leta, keď sa už v prírode prirodzene nachádza málo kvetov. Zistite, čo je pre neho charakteristické a aké pravidlá dodržať pri jeho pestovaní.

Včelí strom

Evodia, ampak alebo tiež včelí strom. To všetko sú označenia pre jeden a ten istý strom, ktorý sa u nás pestuje prevažne v botanických záhradách, parkoch alebo arborétach. Postupom času sa však jeho pestovanie teší popularite aj v bežných záhradách pri domoch. Z jeho benefitov napokon ťažia najmä včelári, pretože včelám ponúkne potravu aj v neskorom lete.

Medonosný strom evodie sa radí do čeľade rutovitých (Rutaceae). Samotný rod potom zahŕňa zhruba 50 druhov stromov, ktoré pôvodne pochádzajú z východnej Ázie, Austrálie a Polynézie.

U nás v strednej Európe býva najčastejšie pestovaný Evódia Daniellova (Tetradium daniellii), stretnúť sa môžeme aj s Evódia hupehenská (Tetradium hupehensis).

Zaobstarajte si sadenice evodie a pustite sa do pestovania tejto zaujímavej dreviny aj vy

Včelí strom pestovanie

Pokiaľ chcete mať vo svojej záhrade stromy pre včely, môže pre vás byť práve evodia skvelým spôsobom, ako tento cieľ dosiahnuť. Jej pestovanie je pomerne jednoduché a s touto úlohou si hravo poradia aj začiatočníci.

Evodiu je vhodné umiestniť na slnečné alebo polotienisté stanovište. Keďže mladé stromy bývajú pomerne citlivé na vietor, zvoľte ideálne miesto, ktoré je dobre chránené pred silným vetrom. Čo sa pôdy týka, evodia preferuje hlinitopiesočnatú až hlinitú pôdu. Skvelou voľbou je pôda s neutrálnym alebo mierne kyslým pH. Keďže včelí strom nezvláda trvalo zamokrenú pôdu, nezabudnite zaistiť jej odvodnenie.

U mladých stromčekov pamätajte v prvých rokoch na pravidelnú zálievku. Staršie stromy sú už voči suchu odolnejšie.

Výhodou tohto medonosného stromu je tiež skutočnosť, že je v našich klimatických podmienkach plne mrazuvzdorný. Mladé stromčeky však odporúčame v prvých rokoch pred mrazmi chrániť. Použiť je možné mulčovanie alebo netkanú textíliu.

Kam zasadiť včelí strom

Pokiaľ máte včelín, je vhodné evodiu zasadiť do blízkosti jednotlivých úľov. Ako sme už spomínali, ideálne vyberajte slnečné miesto, ktoré maximalizuje kvitnutie. Hodiť sa ale môže aj do sadu s ovocnými stromami alebo do úžitkovej časti záhrady. Rozhodnúť sa môžete aj pre jeho výsadbu na okraj záhrady, kde evodia vynikne ako zaujímavý solitérny strom.

Na druhú stranu ale myslite na to, že drevina má tendenciu priťahovať veľké množstvo včiel a hmyzu. Preto môže byť jej výsadba nežiadúca v blízkosti obytného priestoru alebo napríklad záhradného posedenia, kde vás môže hmyz obťažovať. Čo sa týka doby výsadby, evodia sa vysádza na jar alebo na jeseň.

Kedy kvitne evodia

Evodia strom začína kvitnúť zhruba 5 až 7 rokov od výsadby. Obdobie kvitnutia nastáva od júla do augusta. Práve vďaka tejto neskoršej dobe kvitnutia a veľkému množstvu vyprodukovaného nektáru sa jedná o obľúbenú voľbu včelárov.

TIP: Existuje množstvo ďalších stromov, ktoré môžu byť skvelou voľbou do vašej záhrady. Zistite napríklad, ako na pestovanie magnólie.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Premýšľate, akou pôvabnú letničkou si vyzdobiť vašu záhradu, balkón alebo terasu? Jednou z možností je rastlina osteospermum, ktorej kvety sa môžu sfarbovať do pestrej škály odtieňov. Poďme sa pozrieť na to, kedy vysievať osteospermum, aké podmienky tejto rastliny zaistiť a na čo si dať počas pestovania pozor. Ale nebojte sa. Rastlina je pomerne nenáročná a poradia si s ňou aj začiatočníci.

Čo je pre osteospermum charakteristické

Osteospermum (inými slovami aj kapská margaréta, lúčovka alebo modroočko) je krásna rastlina pôvodne pochádzajúca z Afriky. Vo svojej pôvodnej oblasti sa jedná o dlhoročnú rastlinu, v našich podmienkach však býva pestovaná ako letnička. V zime totiž u nás pre ňu nie sú ideálne teplotné podmienky.

Osteospermum dorastá do výšky 20 až 40 cm. Tešiť sa pritom môžete na očarujúce kvety, ktoré sa môžu sfarbovať do bieleho, žltého, fialového, ružového, oranžového, červeného alebo modrastého odtieňa. Jednotlivé odrody rastliny sa pýšia väčšinou nie príliš výraznými kopijovitými listami.

Zaobstarajte si sadeničky osteospermum v našom e-shope a ozdobte touto krásnou rastlinou vašu záhradu

Je osteospermum trvalka?

Osteospermum je pôvodne trvalka, avšak v našich podmienkach býva najčastejšie pestovaná ako letnička. Na prezimovanie táto rastlina vyžaduje vzdušné a dostatočne presvetlené stanovište, kde sa teplota pohybuje od 2 do 10 °C. Osteospermum a mráz totiž nejdú dohromady.

S čím kombinovať osteospermum

Kvety osteospermum môžu vytvárať zaujímavé kombinácie s množstvom rôznych rastlín. Hodiť sa k nim môžu napríklad gazánia, skvele ale vyzerá aj verbena či petúnia. Vsadiť môžete aj na okrasné trávy, ako je kostrava či ostrica. Kontrast k výrazným kvetom môže vytvoriť napríklad smil (Helichrysum), santolina či levanduľa. Podobnú dobu kvitnutia ako osteospermum ponúkne napríklad nechtík alebo cínia.

Ako pestovať osteospermum zo semien

Teraz sa poďme podrobnejšie pozrieť na to, ako pestovať osteospermum. Semená sa vysievajú do ľahkého substrátu v období od februára do marca. Substrát je pritom vhodné doplniť perlitom, ktorý ho ešte viac prevzdušní. Semienká klíčia 2 až 3 týždne, pričom na to potrebujú teplotu okolo 20 °C. Ideálne je zvoliť slnečné a zároveň dobre chránené stanovište. Pokiaľ bude osteospermum vystavené zlému počasiu, má tendenciu zatvárať kvety (avšak s príchodom priaznivejšieho počasia sa opäť rozvinú).

Osteospermum nezabudnite pravidelne zalievať. V priebehu vegetačného obdobia je vhodné rastlinu taktiež prihnojovať.

Osteospermum v kvetináči

Osteospermum je možné pestovať nielen voľne v záhone, ale aj v nádobe. Na dno kvetináča je vhodné nasypať štrk. Potom zmiešajte pôdu s kompostom a nasypte ju do dvoch tretín nádoby. Následne môžete pridať pomaly uvoľňujúce sa hnojivo. Rastlinu potom zasaďte do kvetináča.

Nezabudnite ju pravidelne zalievať. Dajte si ale pozor na to, aby vo vode nestála a nezačali jej uhnívať korene. Priebežne tiež odstraňujte odkvitnuté kvety, čím si zaistíte novú násadu.

Osteospermum v zime

Ako už bolo spomenuté, v našich podmienkach býva jednoduchšie pestovať osteospermum ako letničku. Pokiaľ sa ale napriek tomu chcete pokúsiť o prezimovanie osteospermy, je dôležité dodržať niekoľko pravidiel. Predovšetkým treba rastlinu premiestniť do interiéru v momente, keď teploty klesnú pod 10 °C (a zároveň pred príchodom prvých mrazov).

Na prezimovanie voľte svetlé a chladné stanovište s teplotou medzi 5–10 °C. Ideálna môže byť napríklad zimná záhrada, pivnica s oknom či nezámrzný skleník. Počas zimy obmedzte zálievku a rastlinu zalievajte iba tak, aby substrát úplne nevyschol. Pred prezimovaním nezabudnite rastlinu zastrihnúť na dĺžku 10–15 cm.

S príchodom jari môžete začať prísun vody postupne navyšovať. Pokiaľ už korene rastliny vyplnili celý kvetináč, môžete osteospermum zasadiť do nového substrátu. Akonáhle už nehrozia posledné jarné mrazíky (väčšinou v polovici mája), môžete rastlinu presunúť von.

TIP: Inšpirujte sa a zistite aké sú ďalšie letničky rôznych farieb a vytvorte kombináciu, ktorá zaujme na prvý pohľad.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Jakon / Yakon je plodina, ktorá bola od pradávna pestovaná Inkami pre svoju vynikajúcu chuť a vysoký obsah prospešných látok. U nás jakon zatiaľ nie je tak rozšírený, ale je to veľká škoda. Táto chuťovo veľmi zaujímavá zelenina si ľahko získa vaše srdce. Navyše je pestovanie jednoduché a v mnohom pripomína pestovanie klasických zemiakov. Poďme sa podrobnejšie pozrieť na to, čo jakon je a aké podmienky mu zaistiť.

Čo je jakon

Jakon (Smallanthus sonchifolius) je vytrvalá rastlina z čeľade hviezdicovitých. Prirodzene sa vyskytuje v dažďových lesoch Peru a Bolívie v nadmorských výškach od 1 000 do 3 770 metrov.

Jakon (alebo tiež yacon) je zaujímavá, ochlpená rastlina, ktorá môže dorastať až do výšky 3 metrov. Pýši sa husto vetvenou stonkou, ktorá nesie sýto zelené listy trojuholníkového tvaru. Jednotlivé listy majú aj zaujímavý zubatý okraj. Nadzemná časť rastliny je tvorená niekoľkými chlpatými olistenými stonkami.

Nižšie v zemi sa potom nachádzajú zásobné hľúzy jakonu, ktoré zaujmú svojim vretenovitým tvarom. Ich vzhľad môže pripomínať pretiahnuté zemiaky alebo napríklad topinambury. Vďaka svojmu zloženiu sa tieto hľúzy využívajú ako superpotravina. Nad týmito hľúzami rastlina tvorí hľúzy stonkové (čiže kaudexy), ktoré jej slúžia na vegetatívne rozmnožovanie. Používajú sa ako sadivo a na konzumáciu vhodné nie sú.

Zaobstarajte si sadenice jakonu v našom e-shope a pustite sa do ich pestovania. Poradia si s ním aj začiatočníci

Ako chutí jakon

Z yaconu sa konzumujú práve vyššie zmienené zásobné hľuzy. Tie sa vykopú zo zeme, olúpu sa a môžete ich konzumovať. Aj keď vyzerajú ako zemiaky, svojou chuťou pripomínajú skôr svieže ovocie. Sú šťavnaté a pripodobniť ich možno napríklad k jablkám či hruškám.

Hľúzy možno konzumovať surové alebo sušené. Rovnako sa môžu piecť, variť alebo smažiť. Z jakonu je možné tiež lisovať šťavu. Záleží teda len na vašich preferenciách. Ich prednosťou je vysoký obsah vlákniny, draslíka, železa, vápnika, fosforu a enzýmov.

Ako jakon usušiť

Po zbere majú hľuzy yakonu tendenciu pomerne rýchlo vysychať. Na uskladnenie sa preto často sušia. V tomto ohľade môžete postupovať rovnako, ako by ste krájali jablko na mesiačiky. Jednotlivé hľuzy najemno nakrájajte a sušte ich v sušičke alebo rúre.

Pestovanie Yakonu

Jakon si môžete v našich podmienkach vyskúšať vypestovať aj vy. Pamätajte, že rastline vyhovuje slnečné stanovište. Na svoj rast tiež vyžaduje dostatočné množstvo vlahy. Ideálne voľte dobre priepustnú pôdu bohatú na humus. Ťažké a zamokrené pôdy vhodné nie sú.

Jakon na predaj má podobu sadeníc. Priamu výsadbu jakonu robte do vopred pripravených jamiek. Rastliny vysádzajte asi 40 cm od seba, aby mala každá rastlina dostatok priestoru na svoj rast.

Kedy vysadiť jakon

Jakon sa vysádza na konci apríla alebo na začiatku mája. Počas vegetačného obdobia postupujte podobne ako pri zemiakoch. Teda nezabudnite kypriť a ohŕňať riadky.

Jakon mrazuvzdornosť

Yakon je všeobecne citlivý na mráz, pri ktorom dochádza k poškodeniu listov a stoniek. Jednotlivé hľuzy môžete zberať po rozkvete kvetov alebo s príchodom prvých jesenných mrazov. Možno ich buď ihneď konzumovať, alebo ich uskladniť. V chladnej a tmavej pivnici hľuzy vydržia až do nasledujúcej jari.

Teraz už viete nielen to, kde kúpiť yakon, ale aj aké podmienky mu dopriať a čím podporiť jeho zdravý rast. Neváhajte a vyskúšajte túto superpotravinu aj vy.

TIP: Okrem jakonu sa môžete pustiť do výsadby ďalšej chutnej, tentokrát tradičnej zeleniny. Zistite napríklad, ako vypestovať chutný hrášok.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Paulovnia je krásny strom, ktorý si vaše srdce získa najmä pre svoju nádhernú farbu kvetov. Zistite viac o pestovaní paulovnie a o tom, aké podmienky jej dopriať. Pozrieme sa aj na pravidlá výsadby a rezu.

Charakteristika paulovnie

Paulovnia (inak známa aj ako pavlovnia alebo paulownia) je exotický strom, ktorý zaujme nielen krásou svojich listov a kvetov. Pochádza z Ázie, konkrétne z Číny. Strom bol pomenovaný po ruskej cárovnej Pavlovne.

Paulovnia patrí medzi opadavé stromy, ktoré sa pýšia veľkou korunou. Má veľké srdcovité listy a fialovo-modré kvety, ktoré bezpochyby zaujmú na prvý pohľad. Paulovnia kvitne väčšinou na jar. V Číne a Japonsku je paulovnia strom šťastia, pretože prináša dobro a blahobyt.

Je známych niekoľko druhov paulownie, medzi ktoré sa radí najmä paulovnia plstnatá (latinsky Paulownia tomentosa) či paulovnia pretiahnutá (latinsky Paulownia elongata).

Paulownia a nevýhody jej pestovania

Medzi nevýhody tohto stromu sa radí jeho invazívny charakter. Vďaka veľkému množstvu semien a schopnosti klíčiť v rôznych podmienkach ľahko splaňuje, čo môže spôsobovať riziko pre pôvodné ekosystémy a potlačenie pôvodnej vegetácie. Na záhrade alebo v jej blízkom okolí sa preto paulovnia môže stať ťažko regulovateľnou drevinou. Do pestovania paulownie u nás sa však môžete bez obáv pustiť.

Rýchlorastúci strom paulownia

Strom býva cenený pre svoje rýchle prírastky dreva, ktoré vyniká po stránke svojej ľahkosti a zároveň pevnosti. Navyše má široké spektrum využitia, vyrába sa z neho nábytok, stavebné materiály alebo napríklad hračky. V závislosti od konkrétneho kultivaru dokáže za jeden rok vyrásť až o úctyhodných 5 metrov.

V našom e-shope ponúkame paulovnii plstnatú v podobe sadeníc. Neváhajte a vysaďte si ju na svoju záhradu

Paulownia sadenie

Paulowniu je vhodné vysadiť buď na jar, alebo na jeseň. Na pestovanie voľte dostatočne veľkú a hlbokú jamu, do ktorej sa zmestí celý koreňový systém. Pavlovnii sa najviac darí na slnečnom alebo polotienistom stanovisku. Pri pestovaní paulownie si ale dajte pozor na príliš vlhké prostredie, pretože tento strom nemá rád trvalé zamokrenie a prítomnosť stojatej vody.

Čo sa pôdy týka, zvoľte ideálne dobre priepustnú a mierne vlhkú. Stromu sa bude dariť najmä v ľahko kyslej až neutrálnej pôde. Pred samotnou výsadbou môžete kvalitu pôdy vylepšiť kompostom alebo organickými hnojivami.

Kedy kvitne paulownia

Paulovnia plstnatá kvitne na jar, väčšinou v období od apríla do mája. Zaujímavosťou je, že paulovnia kvitne ešte pred olistením stromu. Na holých vetvách sa teda objavujú vzpriamené kvetenstvá so svetlo fialovými, trubkovitými kvetmi. Tie sa pýšia veľmi jemnou a príjemnou vôňou, vďaka čomu býva strom v záhradách veľmi cenený.

Paulownia korene

Paulovnie vytvárajú korene, ktoré zasahujú pomerne hlboko do pôdy. Vďaka tomu majú prístup k vlahe aj živinám z nižších pôdnych vrstiev.

Paulownia a jej strihanie

Priebežný rez paulovnie je kľúčový na to, aby ste udržali žiadúci tvar stromu a podporili jeho zdravý rast. Keďže strom rastie pomerne rýchlo, venujte pravidelnej starostlivosti pozornosť.

Ideálna doba k rezu nastáva v období vegetačného pokoja (obvykle od neskorej jesene do predjaria). V tomto čase strom spravidla nemá listy a obmedzíte riziko poškodenia nových výhonkov. Pokiaľ náhodou zimný rez nestihnete, môžete k nemu pristúpiť aj na jar (ešte pred pučaním nových púčikov).

Ak chcete mať paulovniu s rovnejším kmeňom a rozložitejšou korunou, odstráňte spodné a príliš husté vetvy. Nezabúdajte tiež priebežne odstraňovať suché, poškodené, choré či krížiace sa konáre. Vďaka tomu zlepšíte zdravotný stav stromu.

TIP: Hľadáte ďalšie veľké stromy do záhrady, ktoré ponúknu estetický vzhľad a sprostredkujú vám príjemný tieň? Alebo chcete zakomponovať skôr stromy do malej záhrady s kompaktným rastom? Inšpirujte sa vhodnými variantmi.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Túžite vašu skalku doplniť o skutočne zaujímavú rastlinu, ktorá zaručene pritiahne pozornosť na prvý pohľad? Jednou z možností je plesnivec alpínsky, ktorý sa pýši nádhernými kvetmi v tvare malých hviezd. Prečítajte si, ako na jeho pestovanie, aké podmienky mu dopriať a s čím môžete túto jedinečnú rastlinu skombinovať.

Charakteristika plesnivca alpínského

Plesnivec alpínsky (latinsky Leontopodium alpinum) je vytrvalá rastlina, ktorá sa prirodzene vyskytuje najmä v horských oblastiach a na skalnatých stanovištiach. Na prvý pohľad vás jednoznačne zaujme svojimi striebristo bielymi kvetnými úbormi, ktoré obklopujú kopijovité listy. Skvele sa hodí na skupinovú výsadbu v skalke.

Zaobstarajte si semienka alebo sadeničky plesnivca alpínskeho v našom e-shope a vysaďte ich rovno na záhon

Okrem plesnivca alpínského je známych hneď niekoľko ďalších druhov plesnivca. Patrí medzi ne napríklad plesnivec čínsky (Leontopodium sinense), plesnivec himalájsky (Leontopodium himalayanum), plesnivec japonsky (Leontopodium japonicum) alebo plesnivec sibírsky (Leontopodium sibiricum).

Pestovanie plesnivca alpínskeho

Alpínsky plesnivec býva medzi pestovateľmi oceňovaný pre svoje nízke nároky na pestovanie. Kľúčová je najmä správna voľba stanovišťa. Ideálne túto rastlinu vysaďte na slnečné stanovište, dariť sa jej však bude aj v polotieni. Voľte zásaditú, priepustnú a štrkovitú pôdu. Rastlina vyžaduje skôr miernu zálievku a viac ako premokrenie toleruje skôr suchšie podmienky.

Plesnivec v záhrade

Sadenice plesnivca môžete na záhradu vysádzať od konca mája až do augusta. Pekne vyzerajú na záhone vysadené do sponu 30 × 20 cm. Výhodou je, že rastlina je v našich podmienkach plne mrazuvzdorná. Jediné, pred čím treba rastlinu chrániť, je dlhodobá vlhkosť a dlho ležiaci sneh.

Plesnivec kvet

Plesnivec alpínsky je vysoko dekoratívny predovšetkým vďaka svojmu zaujímavému kvetu. Vzhľadom k tomu sa často suší a hodí sa aj na dekoratívne účely.

Tieto jedinečné kvety sa pýšia bielou chlpatou štruktúrou a na prvý pohľad pripomínajú malé hviezdy. S pomocou plesnivca tak môžete do vašej záhrady preniesť kus prírody z vysokohorských oblastí. Pamätajte na to, že plesnivec spravidla kvitne až v druhom roku od výsadby, a to v období od konca mája do augusta.

Kde vysadiť plesnivec

Plesnivec sa skvele stane súčasťou vašej skalky. Pri voľbe stanovišťa sa snažte ideálne napodobniť jeho prirodzené prostredie. To znamená, že môžete plesnivec alpínsky vysadiť na kamenisté miesto.

Rastline sa bude dariť napríklad v štrbinách medzi jednotlivými kameňmi. Doplniť ho možno napríklad okrasnými trávami alebo kvitnúcimi skalničkami s podobnými nárokmi. Plesnivec alpínsky sa môže vynímať aj na suchom múriku spoločne so skalkovými sukulentmi.

Výsev plesnivca

K výsevu tejto rastliny pristupujte ideálne počas februára. Pomocníkom vám bude substrát pre izbové rastliny, do ktorého je možné pridať malé množstvo piesku. Jednotlivé semená iba ľahko zasypte, pritlačte a opatrne zalejte. Semená klíčia pri teplote aspoň 18 °C. Na dopestovanie sadeničiek je potom potrebná teplota okolo 12 až 16 °C.

Predpestovanie plesnivca alpínskeho zaberie zhruba tri mesiace. Po tejto dobe môžete sadeničky zasadiť na vami zvolené stanovište. Pamätajte na to, že rastlina vyžaduje dobre priepustnú pôdu. Ideálne voľte kamenistú, vápenitú a nezamokrenú pôdu.

TIP: Inšpirujte sa, aké sú ďalšie vhodné rastliny do skalky a pustite sa do plánovania.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.