Blog

Túžite po krásne farebnej záhrade, balkóne alebo priestore za oknom? V tom prípade sa pustite do pestovania klinčekov. Tieto krásne kvety sa pýšia nádhernými farbami a pritom je ich pestovanie nenáročné. Prečítajte si, ako postupovať a čomu sa vyhnúť.

Charakteristika klinčekov

Klinčeky neodmysliteľne patrili do záhradiek našich babičiek. Pre svoju krásu však bývajú často pestované aj v súčasnosti. S klinčekom sa zároveň spája zaujímavá symbolika, ktorá siaha až do stredoveku. Vtedy bola táto rastlina symbolom pre Pannu Máriu, čo napokon pripomína doteraz používaný ľudový názov pre klinček bradatý – slzičky Panny Márie. Medzi klinčeky sa radí aj starý známy karafiát.

Klinčeky sú všeobecne domovom v Európe a Ázii. Vo voľnej prírode sa na ne dá natrafiť na slnečných stanovištiach na suchších medziach, skalkách a svahoch.

Prezrite si rôzne druhy klinčekov v našom e-shope a vybavte sa včas na novú pestovateľskú sezónu

Klinček druhy

Klinčekov existuje celý rad. Vďaka tomu nie je problém vybrať si takú rastlinu, ktorá sa bude vo vašej záhrade najviac vynímať. Klinčeky môžeme rozdeliť do nasledujúcich kategórií.

Nízke vytrvalé druhy klinčekov

Tieto druhy bývajú hojne pestované v skalke. K populárnym druhom sa v tomto ohľade radí najmä klinček alpský, klinček sivý, klinček japonský či klinček peritý. Zabudnúť nesmieme ani na klinček kropenatý, ktorý ako jeden z mála dobre znáša kyslú pôdu.

Klinčeky ako letničky

Pravdepodobne najobľúbenejším druhom klinčeka u nás, ktorý sa pestuje ako letnička, je klinček čínsky. Ten na prvý pohľad zaujme svojim nižším rastom, pričom kvitne v najrôznejších farbách. Jeho kvety sú malé, ale v záhrade zaručene vyniknú.

Ak je reč o letničkách, musíme spomenúť aj klinček karafiát či karafiát záhradný. Táto kvetina je charakteristická svojim vysokým vzpriameným rastom. Keďže je ideálna na rez, často sa umiestňuje ako dekorácia do vázy.

Dvojročné klinčeky

Medzi obľúbené dvojročné rastliny môžeme zaradiť klinček bradatý, ktorý dorastá do výšky 30-50 cm. Tento klinček býva spravidla pestovaný v pestrej škále farieb. Rovnako je ideálny na rez, vďaka čomu v sezóne ozdobí vašu vázu.

Klinček do kvetináča

Klinček sa často pestuje v kvetináči, vďaka čomu si môžete ozdobiť svoj okenný parapet alebo napríklad priestor na balkóne. Ak hľadáte vhodný druh klinčekov na pestovanie v kvetináči, vyberajte skôr z nižších a stredne veľkých druhov. Ideálnou voľbou sú letničky, pri ktorých sa môžete tešiť na farebné kvety prakticky po celé leto. Oproti trvalkám sa rozrastajú rýchlejšie a začínajú tiež rýchlejšie kvitnúť.

Pestovanie klinčekov v kvetináči

Poďme sa teraz pozrieť na to, ako postupovať pri pestovaní klinčekov v kvetináči a aké nároky vlastne tieto rastliny majú. Výhodou je, že pestovanie klinčekov je naozaj ľahké. Vďaka tomu si s ním hravo poradia aj začiatočníci. Všeobecne možno odporučiť vybrať týmto rastlinám slnečné stanovište. Z hľadiska pôdy voľte nezamokrený vápenitý typ. Rastlinu nezabudnite pravidelne zalievať, ale vyvarujte sa premokreniu, ktoré by mohlo viesť k hnilobe koreňov.

Klinček je vhodné pred výsadbou na vonkajšie stanovište predpestovať. Semená je možné vysievať do kvetináčov za oknom alebo do skleníka a neskôr ich presadiť von (akonáhle už nehrozia mrazíky).

Klinček v kvetináči aj voľne v pôde býva voči chorobám pomerne dobre odolný. U vyšších druhov sa môže objaviť múčnatka či pleseň šedá, pričom rozvoj plesní môže podporiť dlhodobo vlhké počasie. Ak by sme mali vymenovať nejakých škodcov, mohlo by sa jednať snáď len o zajaca, ktorý by sa na vašu záhradu mohol zatúlať. Listy hvozdíka sú pre neho totiž pochúťkou.

Klinček po odkvitnutí

Akonáhle klinček odkvitne, odporúčame odstrániť zvädnuté kvety a prípadne odumreté časti rastlín. Vďaka tomuto kroku podporíte ďalšie kvitnutie. Niektoré druhy klinčekov môžu znova vykvitnúť v druhom období kvitnutia.

TIP: Zaujala vás možnosť pestovania klinčekov? Preskúmajte aj ďalšie vhodné letničky do nádob a vzájomne ich skombinujte.

Podľahli ste kráse týchto nádherných rastlín, ktoré vám učarovali vďaka nádherným kvetom? Ešte ich nepestujete? Myslíte si, že nemáte dostatok informácií o ich nárokoch na pestovanie? Poradíme vám základné pestovateľské rady, aby aj váš záhon bol zaujímavý bez toho, aby išlo práve o japonskú výsadbu.

Charakteristika rododendronov

Rododendrony (Rhododendron) pochádzajú z Ázie, ale rastú po celom svete. Rod zahŕňa až 900 druhov vždyzelených až opadavých stromov a kríkov. Vzhľadovo vám ich nemusíme zvlášť predstavovať. Typické sú pre nich kopijovité, lesklé, tmavo zelené listy rôznej dĺžky. Pestujú sa najmä pre atraktívne a voňavé kvety, ktoré vyrastajú jednotlivo alebo v zhlukoch od konca jari do leta. Kvety sú rôznej farby aj veľkosti.

Prezrite si aktuálnu ponuku nádherných rododendrónov z nášho e-shopu

Rododendron druhy

Rododendrony nájdu uplatnenie v skalke či na záhonoch. Hodia sa tiež do tienistého kúta, na tvorbu živých plotov a neformálnych clôn a tiež ako solitéra. Rododendrony je možné pestovať aj v nádobe na terase. Rozdeľujú sa do niekoľkých skupín, ale najznámejšie sú 4 skupiny:

Vždyzelené rododendrony

Rododendrony Vireya

Azalky

Azaleodendrony

Väčšinou ide o mrazuvzdorné druhy. Okrem skupiny Vireya, ktoré sa pestujú v zimnej záhrade alebo v studenom skleníku. Veľmi pekne tiež vyzerá, keď sa rozhodnete pestovať rododendron na kmienku.

Rododendron pestovanie

Ako zasadiť rododendron

Rododendrony vyžadujú vlhké, dobre priepustné, humusové kyslé pôdy s podielom listovky.

Je potrebné ich vysádzať do polotieňa a plytko. Neznášajú hlbokú výsadbu a trvalý tmavý tieň. Miesto výsadby by malo byť chránené pred silným vetrom.

Po odkvitnutí odstraňujte odkvitnuté súkvetia, vylúpnutím. Počas kvitnutia doprajte drevinám hnojivo určené pre rododendrony. Na jar môžete dlhé výhony odstrániť strihaním. Najdôležitejšia je jesenná a zimná zálievka počas dní, kedy nemrzne.

Na zimu ich môžete nastlať v koreňovej časti lístím. Najmä mladé výsadby, pretože plytko korenia.

Bohužiaľ ich napádajú choroby a škodcovia, preto im venujte dostatočnú starostlivosť a pravidelne ich kontrolujte.

Rododendron presádzanie

K otázke ako pestovať rododendron patrí aj nutnosť presádzania. Kedy presadiť rododendron? Jednoducho vtedy, ak už prerástol stanovište, alebo sa mu napríklad na vami zvolenom stanovisku nedarí. Táto rastlina znáša presadenie dobre v prípade, že ho urobíte na jeseň alebo na jar. V období presádzania by ale nemalo mrznúť.

A ako presadiť rododendron? Pri presádzaní rastliny postupujte tak, že zviažete vetvy, aby sa vám pri prenášaní nezlomili. Následne opatrne rýľom obryte koreňový bal. Akonáhle sa celý uvoľní, rastlinu presuňte na dostatočne veľkú plachtu. Jej prostredníctvom potom môžete rastlinu pretiahnuť na nové miesto. Novo zasadené či presadené rododendrony nepotrebujú prihnojovať

Žltnutie rododendronov

Pokiaľ listy žltnú, pôda je pravdepodobne vápenatá, prípadne ho zalievate tvrdou vodou s vysokým obsahom vápnika.

Prečo nekvitne rododendron

Aj keď sa snažíte rastline zaistiť tie najlepšie možné podmienky, môže sa stať, že vám nebude kvitnúť. Dôvodom môže byť napríklad situácia, kedy rastline odstraňujete opadané listy. Druhým dôvodom, prečo rododendron nekvitne, môže byť nezaštipovanie odkvitnutých kvetov. Tie treba odstraňovať vždy po odkvitnutí, aby ste dosiahli lepšiu násadu kvetov v nasledujúcej sezóne. Pri zaštipovaní je nutné postupovať veľmi opatrne, aby ste náhodou nepoškodili či dokonca nevylomili púčiky, ktoré sú už pripravené na pučanie.

Pokiaľ rododendron na záhrade už máte a nekvitne, skúste ho presadiť, začať na jar zalievať vhodným hnojivom, doplniť mu kyslú pôdu s pH 4,5 - 5,5, skontrolovať či je, bol zasadený plytko alebo nebol vysadený v tmavom tieni.

Rododendron strihanie

Najvhodnejším obdobím pre omladzovací rez rododendronu býva okamih chvíľu po odkvitnutí. To znamená v priebehu júna a začiatku júla. Ak by ste rez vykonali príliš skoro na jar, mohli by ste nové výhony vystaviť riziku omrznutia a zaschnutia. Vetvičky, ktoré budete strihať, skráťte na dĺžku 30 až 60 cm. Pamätajte na to, aby ste na vetvách ponechali čapíky, z ktorých bude môcť rastlina neskôr vyrašiť a vytvoriť zhluk nových výhonov. Dajte si pozor na to, aby ste rododendron nevystavovali radikálnemu rezu. Vždy rez vykonávajte postupne. Zmladzovanie kríka teda môžete pokojne rozložiť do obdobia 2 až 3 rokov.

Rododendron prezimovanie

Rododendrony je vhodné v zimných mesiacoch chrániť pred mrazmi. Ako presne?

Prezimovanie rododendronu

Rastlinám môžete dopriať čerstvú rašelinu alebo mulč. Vďaka tomu ochránite veľmi plytké korene rastliny. Pokiaľ sa rozhodnete v zime rododendron zalievať, vždy sa rozhodnite pre veľmi malé dávky vody. Zároveň zalievajte rastlinu iba v dňoch, keď nehrozia silné mrazy.

Ako vidíte, rododendrony sú naozaj nádherné a vašu záhradu dokážu premeniť na nepoznanie. Preto určite neváhajte a vysaďte si tento ker do záhrady aj vy.

TIP: Pestujete v záhrade vistériu a nekvitne vám? V našom ďalšom článku poradíme ako ju prinútiť kvitnúť.

Lahodné ovocie, ktoré neodmysliteľne patrí k typickým záhradám v našich končinách. Presne tak je možné charakterizovať marhule, ktorých pestovanie sa u nás teší veľkej popularite. Zistite, aké sú tie najlepšie odrody marhúľ, ako pri pestovaní postupovať a na čo si dať pozor.

Pozrieme sa tiež na to, kedy a ako strihať marhuľu, aby sa strom tešil dobrému zdraviu a vy docielili bohatú úrodu.

Najlepšie odrody marhúľ

Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie marhule vo vašej záhrade, určite vás bude zaujímať, akú konkrétnu odrodu zvoliť. Jednotlivé odrody sa pritom najčastejšie delia do troch skupín, a to na skoré, stredne skoré a neskoré typy.

Skoré odrody marhúľ

Skoré odrody marhúľ sú charakteristické tým, že plody sa na strome objavujú už v júni a júli. Jednotlivé odrody spravidla tiež vynikajú dobrou odolnosťou voči mrazu. Plody marhúľ bývajú chuťovo vyvážené. Ak počas sezóny panujú dobré podmienky, môžete sa dokonca dočkať druhého zberu.

Z obľúbených raných odrôd marhúľ možno spomenúť napríklad odrodu Aurora, Karola, Pinkcot, Barbora, Sylvercot či Vesna.

Stredne skoré odrody marhúľ

Tieto odrody marhúľ sa tešia popularite predovšetkým pre veľkosť svojich plodov a dobu zrenia. Skvele sa hodí do oblastí s mierne teplým podnebím. K zberu marhúľ je spravidla možné pristúpiť uprostred leta.

K najobľúbenejším odrodám v tejto kategórii sa radí Veharda, Harcot, Kioto a Goldrich.

Neskoré odrody marhúľ

S neskorými odrodami marhúľ sa spája úroda na konci sezóny. Plody totiž dozrievajú až na konci leta a na jeseň. Na druhú stranu ponúknu mnohokrát výraznejšiu chuť, a to vďaka svojej dlhšej dobe zrenia.

Z populárnych neskorých odrôd marhúľ stojí za zmienku odroda Harlayne, Harogem či Bergeron.

Vyberte si medzi jednotlivými stromčekmi marhúľ tú pravú odrodu presne pre vás a pustite sa do pestovania

Mrazuvzdorné marhule

Medzi mrazuvzdorné odrody marhúľ je možné zaradiť odrodu Ledana. Hojne odporúčaná býva aj odroda Velita, ktorá zároveň vyniká pomerne slušnou odolnosťou voči hubovým chorobám. V čase kvitnutia znáša mrazíky dobre, rovnako ako prípadné nárazové jarné mrazíky.

Pokiaľ budete marhuľu pestovať vo vyšších polohách, kde sa očakávajú nielen prízemné, ale aj kotlinové mrazíky, je možné odporučiť odrodu Lerosa. Jej plody sa skvele hodia nielen na priamu konzumáciu, ale aj konzervovanie.

Z ďalších mrazuvzdorných odrôd marhúľ je možné odporučiť odrodu Kompakta, Goldrich či Minaret.

Sadenie marhule

Stromčeky marhúľ je možné do záhrady vysadiť ako na jeseň, tak na jar. Z hľadiska pôdy preferujú skôr suchší variant ľahšieho typu. Príliš ťažká pôda totiž môže zaťažovať korene. Studeným a zamokreným pôdam sa vyhnite.

Pred samotnou výsadbou je nutné skrátiť všetky korene a prípadne odstrániť tie poškodené (až na zdravú časť). Vysadené stromčeky je vhodné vyviazať ku kolom a zaistiť im ochranu proti poškodeniu zverou.

Pri výsadbe marhule sa hojne používajú takzvané podpníky. Zjednodušene povedané sa jedná o rastlinu (alebo jej časť), ktorá slúži na očkovanie či vrúbľovanie inej rastliny. Jej zásluhou sa podporí prežitie zasadenej rastliny. Ako podpníky pre marhule sa pri kvalitných pôdach používajú marhuľové semenáče. V prípade ťažšej alebo suchšej pôdy je možné zvoliť myrobalán. V ťažších vlhkých pôdach je možné pracovať so slivkovými podpníkmi.

Starostlivosť o marhule spočíva predovšetkým v častej zálievke mladého stromu. Tie staršie stačí zalievať už iba v období sucha. Staviť ďalej môžete na priebežné mulčovanie pôdy v okolí stromu, vďaka čomu potlačíte rast buriny a zadržíte vlahu v pôde.

Za ako dlho plodí marhuľa

Marhule začínajú plodiť väčšinou druhý až tretí rok po výsadbe. Vôbec najvyššiu plodnosť stromy spravidla dosahujú medzi desiatym až dvanástym rokom. Marhule sa najčastejšie pestujú do tridsiateho roku života.

Rez marhúľ

Jednou z veľmi dôležitou disciplínou pri pestovaní tohto ovocného stromu je bezpochyby správne strihanie marhúľ. Kedy po akom reze siahnuť?

Jarný rez marhúľ

Jarný rez marhúľ sa vykonáva v období od začiatku pučania až do mája. Ide o výchovný rez, pri ktorom sa odstraňujú suché, choré či poškodené výhonky. Tento rez je zásadné prevádzať najmä pri novo vysadených stromčekoch. V ďalších rokoch potom slúži na to, aby ste strom udržali v dobrej kondícii.

Letný rez marhúľ

K letnému rezu marhúľ sa pristupuje v období od polovice júna až augusta (preto sa mu niekedy hovorí aj augustový rez marhúľ). Jeho úlohou je podnietiť rast nových vetiev. Tvorbu mladých letorastov dlhších ako 25 cm je možné podporiť skrátením vetví o tretinu až polovicu. Vďaka tomu podporíme očká na spodnej časti letorastu na to, aby tvorili ďalšie výhony.

Jesenný rez marhúľ

Na jeseň sa môžete zamerať na zastrihovanie konármi obťažkaných stromov, pri ktorých sa jednotlivým vetvám nedostáva dostatok svetla. Bez jesenného rezu by marhuľa nemusela mať na jar dostatok sily na to, aby mohli vyrašiť nové púčiky. Rovnako tak drevinu zbavte suchých, odumretých alebo chorých vetiev.

Radikálny rez marhúľ

Ako radikálny rez marhúľ sa označuje ten, ktorý sa vykonáva bezprostredne po výsadbe. Vtedy treba odstrániť všetky výhonky, ktoré rastú príliš nízko a mohli by deformovať kmeň rastliny. Okrem toho je nutné skrátiť aj všetky ostatné výhony, ktoré sa najčastejšie strihajú na jednu tretinu až dve tretiny dĺžky. Ideálnym obdobím pre tento rez je prvá jar po jesennej výsadbe stromu.

TIP: Hľadáte ďalšiu originálnu plodinu na pestovanie vo vašej záhrade? Prečítajte si aj náš článok zameraný na pestovanie moruše.

Ginkgo biloba je mimoriadne silný strom. Zaujímavosťou je, že išlo o jedinú drevinu, ktorá prežila po útoku atómovej bomby v Hirošime. Rastie veľmi pomaly, ale nakoniec môže dosiahnuť výšku až 30 metrov. Okrem toho je však možné pestovať aj zakrpatené odrody, ktoré môžete tvarovať ako bonsaj.

Zistite, ako pri pestovaní tohto stromu postupovať a na čo si dať pozor.

Charakteristika ginka dvojlaločného

Ginkgo biloba (čiže ginko dvojlaločné) sa radí k najstarším stromom na zemi. Pýši sa vysokou odolnosťou voči prírodným živlom, klimatickým zmenám a tiež najrôznejším chorobám. Zaujímavosťou je skutočnosť, že aj keď na prvý pohľad nevyzerá ako ihličnan, radí sa práve medzi ihličnaté stromy. Jednotlivé ihlice sú totiž už natoľko sploštené, že pripomínajú skôr listy.

Listy ginkgo biloby majú tvar dvojlaločných vejárov a bývajú pomerne veľké. V letných mesiacoch sa vyfarbujú do krásnej sviežo zelenej farby. Na jeseň potom prirodzene žltnú a postupne opadávajú.

Vyberte si sadenice ginka dvojlaločného a pustite sa do jeho pestovania aj u vás doma

Ginkgo biloba pestovanie

Ginko dvojlaločné je vo východnej Ázii považované za posvätný strom. Často sa preto vysádza v blízkosti miestnych chrámov. Pestovať ho však možno aj v našich podmienkach. Vybrať si môžete z rôznych variantov - niektoré druhy sú previsnuté, iné zakrpatené a iné majú rôzne tvarované listy.

Ginku sa najlepšie darí v priepustnej suchšej ílovitej pôde. Spravidla dobre znáša aj znečistené ovzdušie a zasolené pôdy. Vyhnite sa ale trvalému tieňu a premokreniu. Obľubuje rásť skôr na teplejších stanovištiach, ale je mrazuvzdorný do zhruba -20 °C. Stromy existujú buď samčie, alebo samičie. Na zasadenie do blízkosti domov možno však odporučiť iba samčie rastliny. Plody samičích stromov totiž môžu nepríjemne zapáchať.

Ginko dvojlaločné má tendenciu rásť skôr pomaly. Za rok priemerne prirastá zhruba 30 cm. Prvýkrát začína strom plodiť zhruba vo svojich 35 rokoch. Ak chcete používať listy, je vhodné ich zberať na konci leta, prípadne skoro na jeseň (ako začnú meniť svoju farbu).

Novo vysadený strom potrebuje pravidelnú zálievku, kým nedôjde k zapusteniu hlbokých koreňov. Potom je možné ho zalievať iba počas suchých letných mesiacov. Spravidla tiež nie je potrebné používať hnojivo, pretože ginkgo biloba dokáže všetky potrebné živiny čerpať z pôdy.

Ginkgo biloba pestovania v kvetináči

Ginko dvojlaločné sa dá pestovať nielen voľne v pôde, ale aj kvetináči. Požiadavky na pestovanie sú v mnohom podobné, v niektorých ohľadoch sa však líšia. Najprv treba zvoliť dostatočne veľkú nádobu s drenážnymi otvormi. Rastlina v kvetináči totiž potrebuje pravidelnú zálievku, a to obzvlášť v čase jej aktívneho rastu.

Ginkgo biloba strihanie

Ak chcete ginko dvojlaločné udržať v primeranej veľkosti, môžete ho veľmi ľahko udržiavať rezom. Strih totiž znáša skvele a aj z toho dôvodu sa mnohokrát pestuje ako efektný bonsaj.

Pamätajte na to, že každá odroda stromu má svoj prirodzený obrys. Stĺpovité stromy napríklad rastú v úzkom tvare stĺpu, iné odrody môžu mať skôr pyramídový alebo dáždnikový tvar. Orezávať môžete všetky vetvy, ktoré zdanlivo konkurujú hlavnému kmeňu. Odstraňovať možno aj malé vzpriamené stonky vyrastajúce zo zeme (tzv. prísavky). Nezabudnite priebežne odstraňovať aj všetky vetvy, ktoré vyzerajú mŕtve alebo slabé.

Plody ginkgo biloby

Ako sme už spomínali, zo samičích kvetov dozrievajú plody, ktoré príliš nevoňajú. Disponujú pomerne mäsitou šupkou, ktorá kryje jedlý biely oriešok. Tieto oriešky bývajú vo východnej Ázii považované za pochúťku. Ich chuť je možné pripodobniť gaštanom, niektorým chutia ako kombinácia edamame, zemiakov a píniových orieškov. Keďže sú mierne toxické, možno naraz konzumovať iba niekoľko semien.

TIP: Hľadáte skôr osvedčenú klasiku? V tom prípade si nenechajte ujsť náš článok zameraný na tuje, ktoré sa často používajú na optické oddelenie priestoru.

Nádherná a pritom jedovatá. Púštna ruža je krásna rastlina pochádzajúca z Afriky, ktorá skvele ozdobí napríklad váš parapet. Zaujme svojimi kvetmi, ktoré sa vyfarbujú do bielej, ružovej až tmavočervenej farby. Ako na jej pestovanie?

Pestovanie púštnej ruže

Púštna ruža ( Adenium obesum ) je sukulentná rastlina, ktorá vás doslova uchváti svojimi nádhernými kvetmi. Práve vďaka nim skvele rozžiari každý priestor. Ako napovedá samotný názov, táto rastlina pochádza z púštnych oblastí strednej Afriky a arabského polostrova. Vo svojom domácom prostredí vytvára kríky alebo menšie stromčeky, ktoré sú charakteristické hrubým kmeňom i konármi. Farba kvetov môže byť biela, ružová až tmavo červená, vďaka čomu celok pôsobí veľmi dekoratívnym dojmom.

Z hľadiska pôdy na pestovanie voľte piesočnatú zeminu. Vhodný môže byť substrát pre kaktusy a sukulenty. Mladé rastliny sa presádzajú každý rok vždy na jar. Staršie rastliny môžete presádzať podľa aktuálnej potreby.

Púštna ruža je zvyknutá na teplé počasie. Preto niet divu, že jej najviac prospieva dostatok slnečných lúčov v priebehu celého roka. Akonáhle je slnečného svitu málo alebo nastane zima, môžete ju nechať odpočívať pri teplote okolo 15 °C. V tomto období je zároveň dôležité obmedziť zálievku a rastline dopriať len toľko vody, aby jej neuschli korene. Od apríla do októbra je naopak nutné ružu pravidelne zalievať, pričom do zálievky môžete pridať hnojivo na kaktusy a sukulenty. Ak máte skleník, môžete púštnu ružu zhruba od apríla do septembra pestovať v ňom.

Treba zdôrazniť, že púštna ruža je jedovatá. Preto ju vždy umiestnite mimo dosahu detí a domácich miláčikov. Zároveň je možné odporučiť, aby ste pri manipulácii s ňou používali rukavice.

Prezrite si aktuálnu ponuku púštnych ruží v našom e-shope a vyberte si rastlinu, ktorá vás svojimi kvetmi uchváti

Tvarovanie púštnej ruže

Púštna ruža je veľmi tolerantná k rezu a tvarovaniu. Vďaka tomu si z nej môžete postupom času vytvoriť efektný bonsaj. Rastline môžete dať vzpriamený alebo napríklad šikmý vzhľad. Tiež ju možno tvarovať do vzhľadu nejakého živočícha a podobne.

Púštnej ruži opadávajú listy

Púštnu ružu prirodzene opadávajú listy v momente, keď nastane obdobie sucha. Tento problém však môže nastať aj v prípade, keď dôjde k určitej zmene podmienok (napríklad rastlinu prenesiete na iné stanovište). Pokiaľ je to váš prípad, nesnažte sa rast nových listov podporiť o to väčšou zálievkou. Namiesto toho nechajte rastlinu, aby si zvykla na nové prostredie pri minimálnej zálievke. Ak púštna ruža zhadzuje listy, môže problém spočívať aj v nedostatku svetla.

Púštna ruža žltnutie listov

Pokiaľ si všimnete že listy púštnej ruže začnú žltnúť, je na mieste obmedziť zálievku.

Púštna ruža nekvitne

Púštna ruža kvitne pri správnej starostlivosti niekoľkokrát do roka. Prvé kvety sa spravidla objavujú v máji a júni, ďalšie potom na scénu prichádzajú koncom leta.

Čo ale môže stáť za tým, že púštne ruže nekvitne vôbec? V prvom rade to môže nastať v prípade, keď rastlina nemá dostatočný prístup k slnečnému svetlu.

Kvety sa tiež nemusia na rastline objaviť v prípade, že ste ju nedávno presadili. Vtedy si totiž rastlina ešte len môže zvykať na nové prostredie a svoju energiu smerovať skôr do rastúcich koreňov než do toho, aby kvitla.

Problémy s kvetmi môžu nastať aj v momente, keď rastlina stojí v rozmočenej pôde alebo vo vode. V takom prípade rastlina nielen prestáva kvitnúť, ale sa na nej môže objaviť aj hniloba.

Púštna ruža nevyžaduje veľkú intenzitu hnojenia. Avšak dostatok živín je podstatným faktorom na to, aby sa mohli rozvinúť kvety.

Púštne ruže a škodcovia

Silné a zdravé rastliny sa spravidla škodcom dokážu veľmi dobre ubrániť. Niekedy však môže byť púštna ruža napadnutá roztočmi či vlnatkami. Pokiaľ týchto škodcov na rastline zbadáte, použite ochranný prostriedok podľa návodu. Pamätajte na to, že vôbec najväčšiu škodu môžete rastline napáchať v prípade, keď ju vystavíte príliš chladnému prostrediu a nadmernej vlhkosti.

TIP: Slnečné stanovište vyhovuje aj ďalším rastlinám. Zistite, ako pestovať nádchovník, ktorý vám okrem iného pomôže od upchatého nosa.

Ozdobte svoj vstup do domu, terasu alebo napríklad balkón. Jednou z možností sú okrasné trávy, medzi ktoré sa radí aj majestátna ozdobnica čínska. Zistite, ako na jej správne pestovanie, ako ju pripraviť na zimu a kedy ju zastrihávať.

Charakteristika ozdobnice čínskej

Ozdobnica čínska sa právom radí k jedným z najobľúbenejších okrasných tráv. Okrem svojho dekoratívneho vzhľadu poteší aj nízkymi nárokmi na pestovanie. Ozdobnica čínska pôvodne pochádza z východnej Ázie, pričom v dnešnej dobe je známe veľké množstvo ich kultivarov. Jednotlivé odrody sa líšia najmä svojou výškou, tvarom, farbou listov a kvetov.

Skoré odrody ozdobnice čínskej kvitnú v auguste a septembri veľkými súkvetiami so striebornou až hnedočervenou farbou. Neskoré kultivary kvitnú len výnimočne. Ako okrasná tráva sa tiež v priebehu roka mení. Zatiaľ čo na jar má krásne sviežu zelenú farbu, počas roka listy tmavnú a na jeseň sa sfarbujú do najrôznejších odtieňov.

Prezrite si majestátne ozdobnice čínske v našom e-shope a ozdobte s ich pomocou aj vašu záhradu

Pestovanie ozdobnice čínskej

Ozdobnici čínskej sa najlepšie darí na slnečnom, prípadne mierne zatienenom stanovisku. Ak ju vysadíte do polotieňa, treba počítať s tým, že menej kvitne. Z hľadiska pôdy táto rastlina nie je nijako náročná. Len si treba dať pozor na dlhodobo zamokrenú pôdu, v ktorej by mohla uhnívať. Voľte ideálne dobre priepustnú bežnú pôdu s dostatočným množstvom živín. V suchších a chudobnejších pôdach budú trsy ozdobnice prirodzene menšie. Rastlinu stačí zalievať iba na začiatku vegetácie a v prípade veľkého sucha.

Než nastane zimné obdobie, môžete ozdobnicu čínsku zviazať. Vďaka tomu zabránite tomu, aby sa jednotlivé trsy vplyvom snehu roztvárali. Ozdobnice síce nevyžadujú sezónne hnojenie, avšak kvalitný kompost v jarných mesiacoch rastline určite dopriať môžete.

Najznámejšie kultivary ozdobnice čínskej

Kultivarov ozdobnice čínskej existuje naozaj veľa. K tým najznámejším sa radí napríklad 'Zebrinus' charakteristický svojimi priečne pruhovanými listami.

Kultivar 'Variegatus' zaujme štíhlymi trsmi, ktoré dorastajú až do výšky 170 cm. Jeho listy sú pozdĺžne zelenobielo pruhované a oblúkovito previsajú. V našich podmienkach však kvitne iba výnimočne.

'Silbertum' sa pýši listami širokými zhruba 2 cm. Jednotlivé listy majú uprostred svetlý pruh.

Pokiaľ sa obzeráte po skôr drobnejšom kultivare, môžete staviť napríklad na 'Flamingo'. Jeho trs dorastá do výšky 90 cm. Zaujme svojim bohatým kvitnutím. Súkvetia sú najskôr ružové až vínové, neskôr sa vyfarbujú do krásneho striebristého odtieňa.

Pokiaľ naopak hľadáte skutočne vysokú okrasnú trávu, môžete sa rozhodnúť pre ozdobnicu obrovskú. Jej nároky na pestovanie sa od ozdobnice čínskej prakticky nelíšia.

Ozdobnica čínska v kvetináči

Ozdobnica čínska patrí medzi typické solitérne trávy. Vzhľadom k tomu v záhrade najlepšie vynikne v podobe jednotlivých trsov na starostlivo pokosenom trávniku. Napriek tomu sa však môžete rozhodnúť pre jej pestovanie v kvetináči a týmto spôsobom ozdobiť napríklad váš balkón či terasu.

Vždy však pamätajte na správny výber nádoby. Kvetináč by mal byť dostatočne veľký, aby bolo možné zaistiť zdravý a kvalitný rast ozdobnice. Dostatočná šírka je potom kľúčom k tomu, aby si rastlina dokázala vytvoriť kvalitný koreňový systém. Kvetináč by tiež mal mať na dne drenážnu vrstvu, vďaka ktorej rastline zaistíte adekvátnu vlhkosť.

Ozdobnica čínska ako rýchlo rastie

Rýchlosť rastu ozdobnice čínskej môže závisieť nielen od konkrétneho kultivaru, ale aj od podmienok, ktoré jej doprajeme. Všeobecne možno povedať, že ročný prírastok je zhruba 10 cm.

Ozdobnica čínska strihanie

Na zastrihávanie ozdobnice čínskej sa odporúča pristúpiť na jar, akonáhle pominú posledné mrazy. V tom čase zrežte celý trs zhruba 10 - 15 cm nad zemou. A kedy naopak ozdobnicu čínsku rozhodne nestrihať? Na jeseň, rovnako ako ostatné okrasné trávy.

TIP: Pamätajte na správne zazimovanie okrasných tráv, aby ste sa z ich krásy mohli tešiť aj budúci rok. V našom článku zistite, ako postupovať.

Vytvorte si u vás v záhrade kúsok Stredomoria. Skvele vám k tomu poslúžia olivovníky, s pestovaním ktorých si hravo poradia aj začiatočníci. Zistite, akú pôdu zvoliť, ako výdatne túto rastlinu zalievať a na čo si dať pozor. Poradíme vám aj s tým, ako sa starať o olivovník v zime.

Olivovník európsky

Pestovanie olivovníkov nie je žiadna veda. Najobľúbenejším druhom olivovníka, ktorý sa pestuje u nás, je jednoznačne olivovník európsky. Ten zaujme atraktívnymi úzkymi striebristými listami a typickými zelenými plodmi. Pôvodne pochádza z Iránu, odkiaľ sa postupom času rozšíril do Stredozemia. Olivovníky sa nemusia pestovať nutne len kvôli olivám. Skvele totiž poslúžia aj ako originálne okrasné stromy, ktoré premenia vašu záhradu či terasu na nepoznanie.

V našom e-shope nájdete zaujímavé olivovníky na predaj. Stačí si teda len vybrať, objednať a zakomponovať ich do svojej záhrady alebo napríklad na terasu

Olivovník v záhrade

Olivovníkom sa najviac darí v jemne vlhkej pôde, preto pamätajte na ich pravidelné zalievanie. Zatiaľ čo v zimných mesiacoch bude pravdepodobne stačiť zalievať rastlinu raz týždenne, v lete jej doprajte dostatok vlahy aspoň dvakrát až trikrát týždenne. Pozor si však dajte na to, aby voda v kvetináči zbytočne nestála, pretože by mohla spôsobiť uhnívanie koreňov. Substrát na olivovník voľte ideálne tak, aby išlo o mierne zásaditú piesočnato-hlinitú pôdu.

Olivovníky na svoj správny rast potrebujú dostatok slnečných lúčov. Preto je vhodné ich vysadiť na záhradu orientovanú ideálne na juh. Rastlinu netreba rosiť, pretože v prírode bežne rastie v suchom podnebí.

Ako strihať olivovník

Rez olivovníka rozhodne nemusí byť nijako radikálny. Treba však pravidelne zastrihávať bujné letorasty. Dlhé vetvy sa strihajú preto, aby strom zmohutnel a netiahol sa príliš do výšky. Pravidelne tiež uvoľňujte stred stromu a prestrihajte vetvy, ktoré vedú smerom dovnútra.

Kedy strihať olivovník

Už vyrastené stromčeky treba upraviť rezom na jar, najneskôr však v polovici júla. Vďaka tomu stihnú nové výhony do zimy vyzrieť. Každé dva roky môžete tiež pristúpiť k presvetľovaciemu rezu.

Prvé olivy môžete na strome zaznamenať po zhruba piatich rokoch, a to predovšetkým na vrúbľovaných rastlinách. Postupne by sa potom mala plodnosť stromu zvyšovať, naplno však bude olivovník plodiť až po niekoľkých desaťročiach. Pamätajte tiež na to, že aby plody dostali svoju typickú chuť, treba ich macerovať v silne slanom náleve.

Olivovník v kvetináči

Olivovník je možné pestovať nielen voľne v záhrade. Popularite sa teší aj jeho pestovanie v nádobe. Pamätajte na to, že olivovníky zle znášajú vlhký vzduch. Preto je vhodné im zaistiť stanovište, kde bude vzduch skôr suchší, a to predovšetkým v zime. Ideálny môže byť napríklad priestor na chodbe alebo terase, ktorý je dobre chránený pred mrazom.

Ako pestovať olivovník v kvetináči

Pokiaľ sa rozhodnete pre tento spôsob, určite vás bude zaujímať, ako pestovať olivovník v nádobe. Zvoliť by ste mali dostatočne veľký kvetináč, aby sa mohli korene olivovníka voľne rozrastať. Nádoba by mala byť taká veľká, ako koruna stromu. Olivovník presaďte, akonáhle sa jeho koruna zväčší (najlepšie každých 3 až 5 rokov).

Samotný kvetináč s rastlinou potom umiestnite na slnečné miesto, kde bude chránený pred silnejšími vetrami. Na doplnenie živín v pôde pamätajte na to, aby ste zhruba každé dva roky olivovník prihnojovali a dosypávali nový substrát.

Aby dochádzalo k lepšiemu odtoku vody z kvetináča, je možné odporučiť vytvoriť vo vnútri nádoby drenážny systém. To znamená, že dno kvetináča vysypete štrkom či malými kamienkami a prikryjete substrátom.

Olivovník na kmienku

Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie okrasného olivovníka, môžete uprednostniť pestovanie dreviny na kmienku. Olivovník sa k tomu totiž skvele hodí.

Olivovník mrazuvzdorný spravidla nie je

Pokiaľ olivovník pestujete v nádobe, je vhodné ho na zimné mesiace preniesť do interiéru (zhruba koncom októbra alebo v momente, keď vonkajšia teplota klesne pod 10 °C). Olivovníky zasadené priamo v záhrade je možné pred mrazom ochrániť vhodným spôsobom zazimovania. Výnimkou môže byť mrazuvzdorný olivovník, ktorý dokáže chladné mesiace lepšie prečkať (napriek tomu sa však odporúča pred zimou určitým spôsobom ochrániť každú odrodu). Olivovník skrátka a jednoducho miluje teplo.

Ako zazimovať olivovník

Okolo olivovníka je možné navŕšiť pôdu, ktorá rastline poskytne izoláciu pred chladom. Okolie kmeňa ďalej tiež môžete prikryť mulčom, ktorý korene veľmi dobre ochráni. Vďaka navŕšenej pôde zároveň bude môcť voda stiecť ďalej od koreňov, vďaka čomu nebude olivovník v zime premokrený.

Pokiaľ očakávate, že vonkajšie teploty budú naozaj veľmi nízke, môžete kmeň a korunu stromu obaliť jutovinou či netkanou textíliou.

Ak rastlinu prenesiete do interiéru, vyhnite sa príliš tmavým a vlhkým priestorom (v ideálnom prípade olivovník umiestnite k oknu, aby sa mu aj v zimných mesiacoch dostalo dostatok slnečných lúčov).

TIP: Ak sa rozhodnete pre okrasné pestovanie olivovníka, môžete ho doplniť aj ďalšími záujímavými rastlinami. Jednou z možností je napríklad hebe. Zistite, ako pestovať hebe az akých variant môžete vyberať.

Hrušky sú takou pomyselnou klasikou slovenských záhrad. Ich plody sa skvele hodia nielen na priamu konzumáciu, ale aj na výrobu kompótov alebo napríklad destilátov. Zaujíma vás, akú odrodu si vybrať na pestovanie? Na aké stanovište túto ovocnú drevinu vysadiť, aby sa jej skvele darilo? A na čo si dať pozor? Čítajte náš článok zameraný na výsadbu hrušky a jej pestovanie.

Odrody hrušky

Jednotlivé odrody hrušiek sa delia do 3 základných kategórií - letné, jesenné a zimné.

Letné odrody hrušiek

U týchto odrôd sa úrody dočkáte spravidla od začiatku augusta do začiatku septembra. Pýšia sa sladkou a šťavnatou chuťou a sú určené na priamu konzumáciu. Medzi populárne letné odrody hrušiek sa radí napríklad Clappova, Isolda či hruška Williamsova.

Jesenné odrody hrušiek

Jesenné hrušky spravidla dozrievajú v septembri. Ich dužina je príjemne sladkastá, šťavnatá a rozplývavá. Tieto odrody sa tiež hodia buď na priamu konzumáciu, alebo krátkodobé uskladnenie. Medzi populárne jesenné druhy hrušiek sa radí napríklad Hardyho maslovka, Armida či Mramornaja.

Zimné odrody hrušiek

Konzumná zrelosť týchto hrušiek nastáva zhruba od januára do apríla. Aj vzhľadom na to sú väčšinou určené na uskladnenie. Z obľúbených odrôd možno spomenúť napríklad hrušku Erika, Amfora či Blanka a Bohemica.

Ponuka hrušiek v našom e-shope je pomerne rozsiahla. Vyberte si odrodu, ktorá vám najviac zachutí

Hrušky do vyšších polôh

Zatiaľ čo niektoré odrody hrušiek sú vhodné do teplejších oblastí s nadmorskou výškou od 200 do 350 metrov, iné je možné vysadiť v lokalitách s nadmorskou výškou od 200 do 500 metrov. Medzi hrušky do vyšších polôh sa radí napríklad Alice, Erica, hruška Lucasova či Alfa. Naopak z teplomilných hrušiek môžeme spomenúť hrušku Williamsovu či Amforu.

Samoopelivé hrušky

Ako samoopelivosť sa označuje schopnosť opelenia kvetu prenesením vlastného peľu z prašníka (peľnice) na bliznu. Medzi samoopelivé odrody hrušiek patrí napríklad hruška Condo či hruška Patten. Spomenúť môžeme tiež čiastočne samoopelivú odrodu s označením hruška Suvenír. Klasické odrody sú prevažne cudzoopelivé a vyžadujú na získanie bohatej úrody opeľovače.

Sadenie hrušiek

Hrušky majú všeobecne vyššie nároky na podmienky stanovišťa. Dariť sa im bude najmä v teplých a stredných polohách, pričom priemerná ročná teplota stanovišťa by sa mala pohybovať medzi 7,5-9 °C.

Čo sa týka pôdy, tú voľte hlbokú, stredne ťažkú až ťažšiu. Mala by byť slabo kyslá až neutrálna, ideálne je pH medzi 6,0-7,2 pH. Naopak nevhodné na pestovanie sú vápenité a podmáčané pôdy. Dôležitá je tiež správna orientácia stanovišťa na svetové strany, kde hruškám prospieva najmä juhovýchodná, juhozápadná či južná expozícia.

Pre samotnú výsadbu hrušky treba vyhĺbiť dostatočne veľkú jamu (s rozmermi zhruba 1 m × 60 cm). Pred zasadením stromčeka odstráňte jeho odumreté korene a namočte ho do vody. Väčšina mladých stromov bude v prvých rokoch života potrebovať vhodnú oporu. Preto do vyhĺbenej jamy zatlčte aj kôl. Po zasadení stromu do pôdy ho nezabudnite zaliať zhruba 15 litrami vody. Pri výsadbe hrušky môžete použiť aj prípravok Plantasorb, ktorý pomáha v pôde udržovať vodu a uvoľňuje ju pre potreby rastliny v suchom období. Najväčší účinok pritom dosahuje spoločne s mykorhiznými prípravkami.

Choroby hrušky

Medzi najvýznamnejšie choroby hrušiek sa radí takzvaná hrdza hrušková, hostiteľom je borievka. Choroba sa pritom vyskytuje práve v miestach, kde sa nachádzajú oba tieto stromy. Prevencia pred výskytom choroby spočíva v tom, že by ste nemali oba hostiteľské stromy pestovať v tesnej blízkosti. Pokiaľ teda chcete mať v záhrade hrušku, aj borievku, zasaďte ich aspoň 300 metrov od seba (záleží však aj na prúdení vzduchu a podobne). Ak sa chcete chorobe vyhnúť, oplatí sa tiež vyberať hrušky rezistentné voči hrdzi hruškovej.

Z ďalších chorôb môžeme spomenúť takzvanú moníliovú hnilobu hrušiek, kedy sa na jednotlivých plodoch rýchlo rozširujú hnilobné škvrny a nasleduje postupná hniloba celých plodov.

Rez hrušky

Rez hrušiek sa vykonáva podľa prakticky rovnakých zásad ako rez jabloní. Táto drevina všeobecne rez znáša veľmi dobre. Keďže má tendenciu rásť strmšie smerom nahor, je vhodné ju vyväzovať hneď na začiatku pestovania. Vďaka tomu si môžete nastaviť vhodný základný tvar koruny.

Kedy strihať hrušky

Ako prvý prichádza na rad rez hrušiek po výsadbe. V tomto prípade pritom záleží na tom, ako starý stromček ste zasadili a či už stihol vytvoriť nejaké postranné vetvy. Tieto vetvy sa skracujú tesne nad púčikom smerujúcim von. Všetky nové výhony môžete pri novom stromčeku skracovať zhruba na polovicu. Zároveň odstraňujte tie výhony, ktoré rastú smerom do koruny stromu. Vďaka pravidelnému rezu v prvom roku života sa koruna hrušky veľmi rýchlo rozvetví.

Jarný rez hrušky

V rámci jarného rezu hrušky môžete skracovať alebo zaštipovať letorasty, vďaka čomu podporíte lepšiu tvorbu púčikov.

Zimný rez hrušiek

K prerezaniu hrušky je možné pristúpiť aj v zime, vďaka čomu podporíte jej celkové zdravie a úrodnosť. Pokiaľ sa jedná o strom so slabým rastom, odporúča sa strih hrušky vykonávať ideálne pred obdobím vegetačného pokoja. Dajte si však pozor na to, že zimný rez hrušky sa nesmie vykonávať pri teplote nižšej ako -8 °C, pretože mráz by mohol poškodiť obnažené pletivo.

TIP: Hrušky a jablká patria neodmysliteľne k sebe a sú súčasťou takmer každej ovocnej záhrady. Prečítajte si, ako vybrať jablone do chladných oblastí, aby sa im darilo.

Cvikla alebo inak červená repa sa radí k pomerne nenáročným rastlinám. Vďaka tomu si jej pestovanie môže vyskúšať prakticky každý. Samotná cvikla obsahuje veľké množstvo vitamínov, minerálov a vlákniny a jej skvelú chuť si budete môcť užívať prakticky po celú jeseň a zimu.

Zistite, ako na jej správne pestovanie, aby ste na konci úspešne zozbierali bohatú úrodu zdravých plodov.

Cvikla druhy

V súčasnej dobe sú k dostaniu najrôznejšie druhy cvikle. Natrafiť môžete nielen na červenú repu, ale aj na oranžovú, svetlo žltú alebo napríklad červenú s bezfarebnými prúžkami na priereze.

Červená repa

Repa červená pochádza z oblasti Stredomoria a severnej Afriky. Pýši sa priemernými nárokmi na pôdu a možno preto povedať, že sa jej bude dariť takmer všade. Rozlišujeme pritom niekoľko odrôd červenej repy.

Najpestovanejšou odrodou je červená okrúhla repa s guľovitou buľvou s intenzívne fialovým povrchom. Má jemnú dužinu s výraznou chuťou a väčšinou veľmi dobre odoláva chorobám.

Odroda Kahira má ploche guľovitú buľvu, ktorá je na povrchu hladká a pýši sa tmavo červenou farbou. Dužina je sýto červená. Odroda skvele chutí ako v surovom stave, tak aj nakladaná.

Okrúhla repa Monopoly má intenzívne červené vnútorné vyfarbenie. Táto repa tvorí veľmi dobre vyfarbené buľvy, ktoré sú odolné voči vybiehaniu. Rovnako 'Betina'.

Vyskúšať môžete aj pestovanie poloneskorej až neskorej odrody Alexis, ktorá tvorí valcovité buľvy. Jej dužina je červená a má veľmi jemnú chuť. Odroda vyniká skvelou odolnosťou voči chorobám aj vybiehaniu.

Repa šalátová

Šalátová repa je iné označenie pre klasickú repu červenú. Oba tieto pojmy teda označujú to isté.

Samostatnú kategóriu tvorí kŕmna repa, ktorá sa používa ako vysoko stráviteľné krmivo s vysokým obsahom vitamínov a minerálov a zároveň nízkym obsahom vlákniny. Kŕmna repa vyniká tiež veľmi dobrou skladovateľnosťou.

Nakúpte si semienka cviklí a skúste si túto pochúťku vypestovať aj na svojej vlastnej záhrade

Pestovanie cvikle

Červenej šalátovej repe sa bude najlepšie dariť v ľahkej až stredne ťažkej pôde. Doprajte jej takú pôdu, ktorá je bohatá na živiny a zároveň dobre priepustná. Tejto rastline sa bude skvele dariť na záhone po strukovinách. Susediť môže napríklad so šalátom, uhorkami, kalerábmi či cesnakom. Naopak pestovaniu v tesnej blízkosti zemiakov a paradajok sa radšej vyhnite.

Výsev cvikle

Cvikla sa vysieva zhruba od polovice apríla do polovice júla, v chladnejších oblastiach radšej až v máji. Semienka repy je možné vysievať do riadkov, ktoré sú od seba vzdialené zhruba 30 až 40 cm. Umiestnite ich do hĺbky približne 2-4 cm. Po vysiatí jednotlivé riadky opatrne prihrňte, pritlačte a zalejte. Následne ich možno prikryť bielou netkanou textíliou.

Akonáhle rastliny červenej repy vzídu, môžete ich pretrhať na vzdialenosť zhruba 10 cm. V záhone ponechajte vždy len tie najsilnejšie rastliny. Vďaka pretrhaniu docielite zhruba rovnako veľké bulvy. Záhon s červenou repou je na mieste pravidelne kypriť a zbavovať buriny. Čím je rastlina väčšia, tým je okopávanie menej potrebné.

V prvom mesiaci rastu pamätajte na dôkladnú zálievku. Neskôr (za predpokladu, že nie je dlhšiu dobu sucho) nie je intenzívna zálievka tak nutná. Pôda by nikdy nemala byť premokrená. Červenú repu je možné zberať priebežne, najneskôr však pred príchodom prvých mrazov. Vyrývajte ju opatrne aj s koreňom zhruba 2-3 cm nad buľvou.

Cvikla a škodcovia

Cviklu môžu v niektorých prípadoch napadnúť skočky, ktoré tvoria na listoch malé dierky. Škodcom môže byť aj Siatica oziminová, ktorá v buľvách vyhrýza cestičky. Ochrana pred týmito škodcami je bohužiaľ pomerne obtiažna. Môžete však vyskúšať zasadiť do tesného susedstva saturejku či kôpor, ktoré svojou arómou škodcu odpudia.

TIP: Pri svojich pestovateľských pokusoch nezostávajte iba pri cvikliach. Preskúmajte aj možnosti pestovania ďalšej populárnej koreňovej zeleniny. Prečítajte si napríklad náš článok zameraný na správne pestovanie mrkvy.

Krásny, ale prudko jedovatý. Presne tak je možné stručne charakterizovať oleander, ktorý najmä v Stredomorí tvorí bujné živé ploty. U nás sa pritom popularite teší jeho letné pestovanie voľne v záhrade či nádobách. Ako na to, aby sa rastline darilo a na čo si dať pozor?

Ako pestovať oleander

Oleander je vždyzelený ker alebo malý strom, ktorý je charakteristický svojimi krásnymi kvetmi a prudkou jedovatosťou. Pýši sa spravidla pomerne úzkymi zelenými listami a rôznofarebnými kvetmi, ktoré majú najčastejšie odtieň ružovej, žltej alebo bielej. Jeho výška môže byť 2 až 6 metrov.

Pokiaľ sa vám oleandre páčia a chcete ich pestovať v záhrade, je nutné dodržať hneď niekoľko pravidiel. Správna starostlivosť a podmienky sú totiž kľúčové na to, aby sa tejto rastline darilo. Z hľadiska stanovišťa voľte slnečné a teplé polohy. Ideálne ho umiestnite na plné slnko, prípadne do polotieňa.

Ďalej venujte pozornosť správnej príprave pôdy. Substrát na oleander by mal byť dobre priepustný s dobrým systémom odvodnenia. Na tento účel teda môžete do pôdy pridať piesok. Oleander býva dobre odolný voči suchu, avšak v čase rastu (na jar a v lete) vyžaduje pravidelnú zálievku. Vyhnite sa však premokreniu. Nedostatok vody, predovšetkým v čase nasadzovania kvetov, môže byť dôvodom, prečo nekvitne oleander.

Hľadáte sadenice oleandra na predaj? V našom e-shope nájdete množstvo rôznych variantov. Vyberte si medzi nimi svojho favorita

Ako zasadiť oleander

Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie oleandra zo semienka, zasaďte ich do substrátu a ten udržujte stále vlhký. Aby ste podporili klíčenie, umiestnite ich na teplé a vlhké miesto (pomôcť si môžete aj fóliou). Semienka by vám mali vyrásť zhruba za 2 až 3 týždne.

Oleander jedovatosť

Oleander je prudko jedovatý. Preto sa jeho pestovanie neodporúča v domácnostiach, kde by k nemu mohli mať prístup deti alebo domáci miláčikovia. Jedovaté sú pritom všetky časti rastliny vrátane kvetov, pričom najväčšia koncentrácia jedovatých látok sa nachádza v listoch. Zatiaľ čo mierna otrava sa prejaví nevoľnosťou, požitie väčšieho množstva listov môže spôsobiť smrť.

Oleander druhy

Oleandre sa pestujú v mnohých rôznych odrodách. Najznámejší je oleander obyčajný a jeho kultivary. Tieto rastliny sa rozlišujú aj podľa farby jednotlivých kvetov, kedy najčastejší je oleander biely, ružový, čajový a červený.

Kedy strihať oleander

Rez oleandra sa zvyčajne vykonáva do konca leta alebo jesene. Menej často sa potom k nemu pristupuje na jar.

Kedy strihať oleander, aby kvitol

Pokiaľ je váš oleander dostatočne košatý a môžete ho pravidelne presádzať, rez nie je vyložene nutný. Aby ste docielili kvitnutie, je vhodné nezrezať úplne všetky výhony. Bohato stačí, keď skrátite iba tie najstaršie.

Ako strihať oleander

A ako teda pri strihu oleandra postupovať? Rez sa vykonáva tesne nad praslenom. Ide o miesto, kde vyrastajú tri až štyri listy naraz. Staré prerastené vetvy je možné zrezať zhruba o tretinu. Zároveň odstráňte príliš tenké alebo nevhodne rastúce výhony. Pokiaľ sa jedná o mladší ker, môžete vybrané výhony iba zaštipnúť a týmto spôsobom docieliť košatejší vzhľad.

Pestovanie oleandra v kvetináči

Oleander môžete pestovať nielen voľne v záhrade, ale aj v kvetináči. V takom prípade si dajte pozor na to, aby ste sa vyhli premokreniu alebo nedostatku vlahy. Počas leta ho výdatne zalievajte. V podvečer môžete pristúpiť aj k roseniu, dajte si len pozor na namočenie kvetov.

Oleander na kmienku

Výnimkou nie je ani pestovanie oleandra na kmienku, kedy je koruna pestovaná v rôznej výške. Týmto spôsobom sa z kmienka odstraňujú nežiaduce výhony a listy a do tejto formy sa dostanú rastliny zásahom činnosti pestovateľa. Pri odstraňovaní listov používajte rukavice.

Kedy presadiť oleander

S pestovaním rastliny v kvetináči úzko súvisí otázka, kedy presádzať oleander. Pokiaľ veľkosť kvetináča prestane rastline vyhovovať, je na mieste ju presadiť a dopriať jej viac priestoru pre rast. Vhodným obdobím na presadenie je jar, prípadne jeseň či zima po odkvitnutí kvetov. Pri presádzaní používajte rukavice a tričko s dlhým rukávom, aby ste zbytočne neprišli do priameho kontaktu s jedovatou rastlinou.

Kedy dať oleander von

Pokiaľ oleander pestujete v kvetináči, môžete ho ľahko prenášať medzi vnútorným a vonkajším prostredím na základe aktuálnej vonkajšej teploty. Pri prezimovaní ho môžete von umiestniť v momente, keď sa teplota pohybuje medzi 10 a 15 °C a nehrozia už posledné mrazíky.

Oleander prezimovanie

Oleander sa radí medzi rastliny, pri ktorých je v chladných oblastiach dôležité pamätať na správny spôsob zazimovania. Vďaka tomu toto obdobie ľahšie prekoná a na jar sa budete z jeho krásy opäť tešiť.

Ako zazimovať oleander

Akonáhle teploty klesnú pod bod mrazu, je vhodné rastlinu preniesť do nemrznúcich podmienok. Ak oleander pestujete v nádobe, môžete ho na zimné mesiace preniesť do domáceho prostredia (napríklad do zimnej záhrady alebo na verandu).

Mrazuvzdorný oleander

Pokiaľ túžite po pestovaní mrazuvzdorného oleandra, je potrebné siahnuť po odolných druhoch rastliny. Napríklad oleander mrazuvzdorný Atlas Nain de Tidili znesie aj -8 °C v nádobe a až -15°C krátkodobo v exteriéri. Vzhľadom k tomu tento oleander zazimovanie nevyžaduje a nie je nutné ho chrániť pred jarnými či jesennými mrazíkmi.

TIP: Skúste si vypestovať aj ďalšie kríky s nádychom exotiky. Zistite, ako pestovať hebe a na čo si dať pozor.