Okrasná záhrada

Chcete sa pýšiť hustým živým plotom, ktorý vašu záhradu ochráni pred zvedavými pohľadmi okoloidúcich? V tom prípade je potrebné sa rozhodnúť pre správny typ dreviny. Jednou z možností je brest sibírsky, čiže turkestánsky brest. Ten ponúkne veľmi slušný ročný prírastok. Zároveň je jeho pestovanie pomerne nenáročné a ľahko si s ním poradia aj začiatočníci.

Charakteristika turkestánskeho brestu

Turkestanský brest (Ulmus pumila celer) je iné označenie pre brest sibírsky. Táto okrasná drevina vyniká svojim veľmi rýchlym rastom a v kategórii živých plotov by ste len ťažko hľadali konkurenta. Pravidelný ročný prírastok brestu sibírskeho dosahuje 1,2 až 1,8 metra. Táto drevina sa veľmi dobre rozvetvuje. Zároveň skvele znáša strih a dá sa preto ľahko tvarovať do podoby hustého živého plotu.

Na prvý pohľad vás určite zaujmú aj lesklé zelené listy. Brest sibírsky sa pýši malými zelenými až žltkastými listami v tvare vajíčka. Okraje jednotlivých listov sú pílkovité, pričom olistenie v hlavnej sezóne je pomerne husté.

Vypestujte si tento zázračný živý plot vo svojej záhrade aj vy. Zaobstarajte si sadu sadeníc v našom e-shope

Turkestanský brest výsadba

Poďme sa teraz podrobnejšie pozrieť na to, ako vysádzať turkestánsky brest. Brest sibírsky je ideálne zasadiť do neutrálnej pôdy, ktorú môžete doplniť rašelinou alebo kompostom. Pokiaľ budete turkestánsky brest sadiť do ťažkých hlinitých pôd, možno odporučiť do pôdy pridať piesok. V suchých mesiacoch rastline doprajte dostatočnú zálievku. Na dostatok vody je brest sibírsky náročný predovšetkým v prvých rokoch svojho rastu. Akonáhle rastliny zosilnejú, vystačia si s menším množstvom vody.

Sadenice turkestánskeho brestu sadíme do jamy s hĺbkou a šírkou zhruba 30 až 40 cm. Samotné rastliny vysádzajte od seba zhruba 20 až 30 cm.

Turkestanský brest v zime

Výhodou brestu sibírskeho je jeho vysoká odolnosť voči mrazivému počasiu. Táto drevina výborne znáša mrazy až do teploty -35 °C.

Živý plot z turkestánskeho brestu

Turkestanský brest je ideálnou voľbou pre tvorbu živého plotu. Na tento účel je vhodné ho vysadiť buď na jar (od marca do júna), alebo na jeseň pred príchodom prvých mrazov (od konca septembra do novembra).

Strihanie turkestánskeho brestu

Prvý rok na jar je vhodné turkestánsky brest zrezať zhruba 15 až 20 cm nad zemou, aby sa drevina bohato rozvetvila. Ďalší rez turkestánskeho brestu vykonajte počas leta, kedy jednotlivé vetvičky zrežete zhruba na polovicu. Na jeseň už stačí drevinu iba podľa potreby dotvarovať.

TIP: Zistite, aké sú ďalšie stromy vhodné na živý plot a vytvorte si z vašej záhrady oázu pokoja a súkromia.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Evodia (čiže včelí strom) je okrasný listnatý strom, z ktorého prítomnosti v záhrade ťažia najmä včelári. Kvitne totiž až na konci leta, keď sa už v prírode prirodzene nachádza málo kvetov. Zistite, čo je pre neho charakteristické a aké pravidlá dodržať pri jeho pestovaní.

Včelí strom

Evodia, ampak alebo tiež včelí strom. To všetko sú označenia pre jeden a ten istý strom, ktorý sa u nás pestuje prevažne v botanických záhradách, parkoch alebo arborétach. Postupom času sa však jeho pestovanie teší popularite aj v bežných záhradách pri domoch. Z jeho benefitov napokon ťažia najmä včelári, pretože včelám ponúkne potravu aj v neskorom lete.

Medonosný strom evodie sa radí do čeľade rutovitých (Rutaceae). Samotný rod potom zahŕňa zhruba 50 druhov stromov, ktoré pôvodne pochádzajú z východnej Ázie, Austrálie a Polynézie.

U nás v strednej Európe býva najčastejšie pestovaný Evódia Daniellova (Tetradium daniellii), stretnúť sa môžeme aj s Evódia hupehenská (Tetradium hupehensis).

Zaobstarajte si sadenice evodie a pustite sa do pestovania tejto zaujímavej dreviny aj vy

Včelí strom pestovanie

Pokiaľ chcete mať vo svojej záhrade stromy pre včely, môže pre vás byť práve evodia skvelým spôsobom, ako tento cieľ dosiahnuť. Jej pestovanie je pomerne jednoduché a s touto úlohou si hravo poradia aj začiatočníci.

Evodiu je vhodné umiestniť na slnečné alebo polotienisté stanovište. Keďže mladé stromy bývajú pomerne citlivé na vietor, zvoľte ideálne miesto, ktoré je dobre chránené pred silným vetrom. Čo sa pôdy týka, evodia preferuje hlinitopiesočnatú až hlinitú pôdu. Skvelou voľbou je pôda s neutrálnym alebo mierne kyslým pH. Keďže včelí strom nezvláda trvalo zamokrenú pôdu, nezabudnite zaistiť jej odvodnenie.

U mladých stromčekov pamätajte v prvých rokoch na pravidelnú zálievku. Staršie stromy sú už voči suchu odolnejšie.

Výhodou tohto medonosného stromu je tiež skutočnosť, že je v našich klimatických podmienkach plne mrazuvzdorný. Mladé stromčeky však odporúčame v prvých rokoch pred mrazmi chrániť. Použiť je možné mulčovanie alebo netkanú textíliu.

Kam zasadiť včelí strom

Pokiaľ máte včelín, je vhodné evodiu zasadiť do blízkosti jednotlivých úľov. Ako sme už spomínali, ideálne vyberajte slnečné miesto, ktoré maximalizuje kvitnutie. Hodiť sa ale môže aj do sadu s ovocnými stromami alebo do úžitkovej časti záhrady. Rozhodnúť sa môžete aj pre jeho výsadbu na okraj záhrady, kde evodia vynikne ako zaujímavý solitérny strom.

Na druhú stranu ale myslite na to, že drevina má tendenciu priťahovať veľké množstvo včiel a hmyzu. Preto môže byť jej výsadba nežiadúca v blízkosti obytného priestoru alebo napríklad záhradného posedenia, kde vás môže hmyz obťažovať. Čo sa týka doby výsadby, evodia sa vysádza na jar alebo na jeseň.

Kedy kvitne evodia

Evodia strom začína kvitnúť zhruba 5 až 7 rokov od výsadby. Obdobie kvitnutia nastáva od júla do augusta. Práve vďaka tejto neskoršej dobe kvitnutia a veľkému množstvu vyprodukovaného nektáru sa jedná o obľúbenú voľbu včelárov.

TIP: Existuje množstvo ďalších stromov, ktoré môžu byť skvelou voľbou do vašej záhrady. Zistite napríklad, ako na pestovanie magnólie.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Premýšľate, akou pôvabnú letničkou si vyzdobiť vašu záhradu, balkón alebo terasu? Jednou z možností je rastlina osteospermum, ktorej kvety sa môžu sfarbovať do pestrej škály odtieňov. Poďme sa pozrieť na to, kedy vysievať osteospermum, aké podmienky tejto rastliny zaistiť a na čo si dať počas pestovania pozor. Ale nebojte sa. Rastlina je pomerne nenáročná a poradia si s ňou aj začiatočníci.

Čo je pre osteospermum charakteristické

Osteospermum (inými slovami aj kapská margaréta, lúčovka alebo modroočko) je krásna rastlina pôvodne pochádzajúca z Afriky. Vo svojej pôvodnej oblasti sa jedná o dlhoročnú rastlinu, v našich podmienkach však býva pestovaná ako letnička. V zime totiž u nás pre ňu nie sú ideálne teplotné podmienky.

Osteospermum dorastá do výšky 20 až 40 cm. Tešiť sa pritom môžete na očarujúce kvety, ktoré sa môžu sfarbovať do bieleho, žltého, fialového, ružového, oranžového, červeného alebo modrastého odtieňa. Jednotlivé odrody rastliny sa pýšia väčšinou nie príliš výraznými kopijovitými listami.

Zaobstarajte si sadeničky osteospermum v našom e-shope a ozdobte touto krásnou rastlinou vašu záhradu

Je osteospermum trvalka?

Osteospermum je pôvodne trvalka, avšak v našich podmienkach býva najčastejšie pestovaná ako letnička. Na prezimovanie táto rastlina vyžaduje vzdušné a dostatočne presvetlené stanovište, kde sa teplota pohybuje od 2 do 10 °C. Osteospermum a mráz totiž nejdú dohromady.

S čím kombinovať osteospermum

Kvety osteospermum môžu vytvárať zaujímavé kombinácie s množstvom rôznych rastlín. Hodiť sa k nim môžu napríklad gazánia, skvele ale vyzerá aj verbena či petúnia. Vsadiť môžete aj na okrasné trávy, ako je kostrava či ostrica. Kontrast k výrazným kvetom môže vytvoriť napríklad smil (Helichrysum), santolina či levanduľa. Podobnú dobu kvitnutia ako osteospermum ponúkne napríklad nechtík alebo cínia.

Ako pestovať osteospermum zo semien

Teraz sa poďme podrobnejšie pozrieť na to, ako pestovať osteospermum. Semená sa vysievajú do ľahkého substrátu v období od februára do marca. Substrát je pritom vhodné doplniť perlitom, ktorý ho ešte viac prevzdušní. Semienká klíčia 2 až 3 týždne, pričom na to potrebujú teplotu okolo 20 °C. Ideálne je zvoliť slnečné a zároveň dobre chránené stanovište. Pokiaľ bude osteospermum vystavené zlému počasiu, má tendenciu zatvárať kvety (avšak s príchodom priaznivejšieho počasia sa opäť rozvinú).

Osteospermum nezabudnite pravidelne zalievať. V priebehu vegetačného obdobia je vhodné rastlinu taktiež prihnojovať.

Osteospermum v kvetináči

Osteospermum je možné pestovať nielen voľne v záhone, ale aj v nádobe. Na dno kvetináča je vhodné nasypať štrk. Potom zmiešajte pôdu s kompostom a nasypte ju do dvoch tretín nádoby. Následne môžete pridať pomaly uvoľňujúce sa hnojivo. Rastlinu potom zasaďte do kvetináča.

Nezabudnite ju pravidelne zalievať. Dajte si ale pozor na to, aby vo vode nestála a nezačali jej uhnívať korene. Priebežne tiež odstraňujte odkvitnuté kvety, čím si zaistíte novú násadu.

Osteospermum v zime

Ako už bolo spomenuté, v našich podmienkach býva jednoduchšie pestovať osteospermum ako letničku. Pokiaľ sa ale napriek tomu chcete pokúsiť o prezimovanie osteospermy, je dôležité dodržať niekoľko pravidiel. Predovšetkým treba rastlinu premiestniť do interiéru v momente, keď teploty klesnú pod 10 °C (a zároveň pred príchodom prvých mrazov).

Na prezimovanie voľte svetlé a chladné stanovište s teplotou medzi 5–10 °C. Ideálna môže byť napríklad zimná záhrada, pivnica s oknom či nezámrzný skleník. Počas zimy obmedzte zálievku a rastlinu zalievajte iba tak, aby substrát úplne nevyschol. Pred prezimovaním nezabudnite rastlinu zastrihnúť na dĺžku 10–15 cm.

S príchodom jari môžete začať prísun vody postupne navyšovať. Pokiaľ už korene rastliny vyplnili celý kvetináč, môžete osteospermum zasadiť do nového substrátu. Akonáhle už nehrozia posledné jarné mrazíky (väčšinou v polovici mája), môžete rastlinu presunúť von.

TIP: Inšpirujte sa a zistite aké sú ďalšie letničky rôznych farieb a vytvorte kombináciu, ktorá zaujme na prvý pohľad.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Paulovnia je krásny strom, ktorý si vaše srdce získa najmä pre svoju nádhernú farbu kvetov. Zistite viac o pestovaní paulovnie a o tom, aké podmienky jej dopriať. Pozrieme sa aj na pravidlá výsadby a rezu.

Charakteristika paulovnie

Paulovnia (inak známa aj ako pavlovnia alebo paulownia) je exotický strom, ktorý zaujme nielen krásou svojich listov a kvetov. Pochádza z Ázie, konkrétne z Číny. Strom bol pomenovaný po ruskej cárovnej Pavlovne.

Paulovnia patrí medzi opadavé stromy, ktoré sa pýšia veľkou korunou. Má veľké srdcovité listy a fialovo-modré kvety, ktoré bezpochyby zaujmú na prvý pohľad. Paulovnia kvitne väčšinou na jar. V Číne a Japonsku je paulovnia strom šťastia, pretože prináša dobro a blahobyt.

Je známych niekoľko druhov paulownie, medzi ktoré sa radí najmä paulovnia plstnatá (latinsky Paulownia tomentosa) či paulovnia pretiahnutá (latinsky Paulownia elongata).

Paulownia a nevýhody jej pestovania

Medzi nevýhody tohto stromu sa radí jeho invazívny charakter. Vďaka veľkému množstvu semien a schopnosti klíčiť v rôznych podmienkach ľahko splaňuje, čo môže spôsobovať riziko pre pôvodné ekosystémy a potlačenie pôvodnej vegetácie. Na záhrade alebo v jej blízkom okolí sa preto paulovnia môže stať ťažko regulovateľnou drevinou. Do pestovania paulownie u nás sa však môžete bez obáv pustiť.

Rýchlorastúci strom paulownia

Strom býva cenený pre svoje rýchle prírastky dreva, ktoré vyniká po stránke svojej ľahkosti a zároveň pevnosti. Navyše má široké spektrum využitia, vyrába sa z neho nábytok, stavebné materiály alebo napríklad hračky. V závislosti od konkrétneho kultivaru dokáže za jeden rok vyrásť až o úctyhodných 5 metrov.

V našom e-shope ponúkame paulovnii plstnatú v podobe sadeníc. Neváhajte a vysaďte si ju na svoju záhradu

Paulownia sadenie

Paulowniu je vhodné vysadiť buď na jar, alebo na jeseň. Na pestovanie voľte dostatočne veľkú a hlbokú jamu, do ktorej sa zmestí celý koreňový systém. Pavlovnii sa najviac darí na slnečnom alebo polotienistom stanovisku. Pri pestovaní paulownie si ale dajte pozor na príliš vlhké prostredie, pretože tento strom nemá rád trvalé zamokrenie a prítomnosť stojatej vody.

Čo sa pôdy týka, zvoľte ideálne dobre priepustnú a mierne vlhkú. Stromu sa bude dariť najmä v ľahko kyslej až neutrálnej pôde. Pred samotnou výsadbou môžete kvalitu pôdy vylepšiť kompostom alebo organickými hnojivami.

Kedy kvitne paulownia

Paulovnia plstnatá kvitne na jar, väčšinou v období od apríla do mája. Zaujímavosťou je, že paulovnia kvitne ešte pred olistením stromu. Na holých vetvách sa teda objavujú vzpriamené kvetenstvá so svetlo fialovými, trubkovitými kvetmi. Tie sa pýšia veľmi jemnou a príjemnou vôňou, vďaka čomu býva strom v záhradách veľmi cenený.

Paulownia korene

Paulovnie vytvárajú korene, ktoré zasahujú pomerne hlboko do pôdy. Vďaka tomu majú prístup k vlahe aj živinám z nižších pôdnych vrstiev.

Paulownia a jej strihanie

Priebežný rez paulovnie je kľúčový na to, aby ste udržali žiadúci tvar stromu a podporili jeho zdravý rast. Keďže strom rastie pomerne rýchlo, venujte pravidelnej starostlivosti pozornosť.

Ideálna doba k rezu nastáva v období vegetačného pokoja (obvykle od neskorej jesene do predjaria). V tomto čase strom spravidla nemá listy a obmedzíte riziko poškodenia nových výhonkov. Pokiaľ náhodou zimný rez nestihnete, môžete k nemu pristúpiť aj na jar (ešte pred pučaním nových púčikov).

Ak chcete mať paulovniu s rovnejším kmeňom a rozložitejšou korunou, odstráňte spodné a príliš husté vetvy. Nezabúdajte tiež priebežne odstraňovať suché, poškodené, choré či krížiace sa konáre. Vďaka tomu zlepšíte zdravotný stav stromu.

TIP: Hľadáte ďalšie veľké stromy do záhrady, ktoré ponúknu estetický vzhľad a sprostredkujú vám príjemný tieň? Alebo chcete zakomponovať skôr stromy do malej záhrady s kompaktným rastom? Inšpirujte sa vhodnými variantmi.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Túžite vašu skalku doplniť o skutočne zaujímavú rastlinu, ktorá zaručene pritiahne pozornosť na prvý pohľad? Jednou z možností je plesnivec alpínsky, ktorý sa pýši nádhernými kvetmi v tvare malých hviezd. Prečítajte si, ako na jeho pestovanie, aké podmienky mu dopriať a s čím môžete túto jedinečnú rastlinu skombinovať.

Charakteristika plesnivca alpínského

Plesnivec alpínsky (latinsky Leontopodium alpinum) je vytrvalá rastlina, ktorá sa prirodzene vyskytuje najmä v horských oblastiach a na skalnatých stanovištiach. Na prvý pohľad vás jednoznačne zaujme svojimi striebristo bielymi kvetnými úbormi, ktoré obklopujú kopijovité listy. Skvele sa hodí na skupinovú výsadbu v skalke.

Zaobstarajte si semienka alebo sadeničky plesnivca alpínskeho v našom e-shope a vysaďte ich rovno na záhon

Okrem plesnivca alpínského je známych hneď niekoľko ďalších druhov plesnivca. Patrí medzi ne napríklad plesnivec čínsky (Leontopodium sinense), plesnivec himalájsky (Leontopodium himalayanum), plesnivec japonsky (Leontopodium japonicum) alebo plesnivec sibírsky (Leontopodium sibiricum).

Pestovanie plesnivca alpínskeho

Alpínsky plesnivec býva medzi pestovateľmi oceňovaný pre svoje nízke nároky na pestovanie. Kľúčová je najmä správna voľba stanovišťa. Ideálne túto rastlinu vysaďte na slnečné stanovište, dariť sa jej však bude aj v polotieni. Voľte zásaditú, priepustnú a štrkovitú pôdu. Rastlina vyžaduje skôr miernu zálievku a viac ako premokrenie toleruje skôr suchšie podmienky.

Plesnivec v záhrade

Sadenice plesnivca môžete na záhradu vysádzať od konca mája až do augusta. Pekne vyzerajú na záhone vysadené do sponu 30 × 20 cm. Výhodou je, že rastlina je v našich podmienkach plne mrazuvzdorná. Jediné, pred čím treba rastlinu chrániť, je dlhodobá vlhkosť a dlho ležiaci sneh.

Plesnivec kvet

Plesnivec alpínsky je vysoko dekoratívny predovšetkým vďaka svojmu zaujímavému kvetu. Vzhľadom k tomu sa často suší a hodí sa aj na dekoratívne účely.

Tieto jedinečné kvety sa pýšia bielou chlpatou štruktúrou a na prvý pohľad pripomínajú malé hviezdy. S pomocou plesnivca tak môžete do vašej záhrady preniesť kus prírody z vysokohorských oblastí. Pamätajte na to, že plesnivec spravidla kvitne až v druhom roku od výsadby, a to v období od konca mája do augusta.

Kde vysadiť plesnivec

Plesnivec sa skvele stane súčasťou vašej skalky. Pri voľbe stanovišťa sa snažte ideálne napodobniť jeho prirodzené prostredie. To znamená, že môžete plesnivec alpínsky vysadiť na kamenisté miesto.

Rastline sa bude dariť napríklad v štrbinách medzi jednotlivými kameňmi. Doplniť ho možno napríklad okrasnými trávami alebo kvitnúcimi skalničkami s podobnými nárokmi. Plesnivec alpínsky sa môže vynímať aj na suchom múriku spoločne so skalkovými sukulentmi.

Výsev plesnivca

K výsevu tejto rastliny pristupujte ideálne počas februára. Pomocníkom vám bude substrát pre izbové rastliny, do ktorého je možné pridať malé množstvo piesku. Jednotlivé semená iba ľahko zasypte, pritlačte a opatrne zalejte. Semená klíčia pri teplote aspoň 18 °C. Na dopestovanie sadeničiek je potom potrebná teplota okolo 12 až 16 °C.

Predpestovanie plesnivca alpínskeho zaberie zhruba tri mesiace. Po tejto dobe môžete sadeničky zasadiť na vami zvolené stanovište. Pamätajte na to, že rastlina vyžaduje dobre priepustnú pôdu. Ideálne voľte kamenistú, vápenitú a nezamokrenú pôdu.

TIP: Inšpirujte sa, aké sú ďalšie vhodné rastliny do skalky a pustite sa do plánovania.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Obe tieto rastliny patria medzi dominantné trvalky a ich názvy sa často zamieňajú. Prečítajte si, ako ich od seba rozoznáte a aké sú rozdiely v ich pestovaní.

Eremurus pestovanie

Fakľa (Eremurus) je trsovitá trvalka pochádzajúca z Ázie. Vytvára mohutné bezlisté kvetné stonky a každá z nich tvorí hustý klas hviezdnicovitých bielych, ružových alebo žltých kvetov s nápadnými tyčinkami, ktoré sú vyhľadávané včelami a motýľmi

Pre bohaté kvitnutie potrebujú studenú zimu, ktorá navodí kvitnutie. Mladé rastlinky sú však citlivé na mráz. Fakľa vyžaduje suché, priepustné pôdy, pestovanie na plnom slnku v trvalkovom záhone.

Dôležité je sa postarať aj o fakľu po odkvitnutí. Listy nechajte prirodzene odumrieť, aby poskytli hľuze energiu na nasledujúci rok.

Vyberte si kvet fakle z ponuky eshopu a ozdobte touto trvalkou vašu záhradu

Na jeseň je nutné ich nastlať kompostom, ale koreňovú hlavu nechať voľnú. Rozmnožujú sa delením trsov po odkvitnutí.

Kleopatrina ihla pestovanie

Fakľovka (Kniphofia), nazývaná aj Kleopatrina ihla, je podzemkatá trvalka pochádzajúca z Afriky. Väčšinou sú to stálozelené rastliny, existujú však aj opadavé druhy.

Rastliny vytvárajú rovnako bezlisté pevné stonky ukončené dlhými súkvetiami klasovitých kvetov so strapcami. Kvety bývajú červené, oranžové, biele i žlté a kombinované. Výškou dosahujú od 50 do 180 cm.

Objavte fakľovku v našej aktuálnej ponuke a vysadte si ju na záhon alebo aj do nádoby

Pri pestovaní fakľovky si dajte pozor na zimnú vlhkosť, ktorá rastline nevyhovuje. Citlivé druhy sa musia pestovať s nástielkou, ktorá im vyhovuje alebo v chladnom skleníku. Vyžaduje hlboké, priepustné, suchšie pôdy na plnom slnku alebo v čiastočnom tieni.

Vynikne v trvalkovom záhone aj ako solitéra. Rozmnožuje sa delením trsov skoro na jar. V čase kvitnutia sú plné čmeliakov, včiel a iného hmyzu.

Kleopatrina ihla v kvetináči

Kleopatrinu ihlu je možné pestovať aj v nádobách a týmto spôsobom si oživiť napríklad vašu terasu alebo balkón. Pamätajte ale na to, aby bol kvetináč dostatočne veľký (pojať by mal minimálne 10 litrov substrátu). Dno nádoby musí mať otvory, aby mohla prebytočná voda odtekať. Na lepšie odvodnenie je vhodné dať na dno zhruba 5cm vrstvu hrubého štrku či drobných kamienkov.

Fakľovka strihanie

K rezu fakľpvky je možné pristúpiť v rôznych častiach roka. Na jar sa napríklad odstraňujú všetky suché, poškodené alebo mŕtve listy, ktoré na rastline zostali z predchádzajúceho roka. Na jeseň môžete odrezať kvety a poškodené listy a kleopatrinu ihlu tak pripraviť na zimu.

Kleopatrina ihla presádzanie

Kleopatrinu ihlu je možné presádzať, avšak je potrebné byť v tomto ohľade opatrní. Zásobná hľuza tejto rastliny je totiž veľmi krehká a môže sa pomerne ľahko zlomiť.

Pokiaľ sa do tejto úlohy chcete pustiť, vytvorte si najskôr v zemi dostatočne veľkú jamu, do ktorej sa okrem hľúzy zmestia aj korene. Niektoré korene môžu byť silne prepletené, preto postupujte veľmi opatrne. Pamätajte na to, aby vegetačný vrchol rastliny smeroval vždy nahor (nájdete ho v stredovom puku). Dajte si pozor na to, aby žiadna z častí hľuzy zo zeme nevyčnievala.

Ak máte tendenciu jednu rastlinu opakovane presádzať, môžete následne bojovať s problémom, že nebude kvitnúť. Vždy je preto lepšie nechať kleopatrinu ihlu na jednom stanovisku viac rokov.

Čo s fakľovkou po odkvitnutí

Kleopatrina ihla na prvý pohľad zaujme svojou listovou ružicou, ktorá je podobná ružici juky. Rovnako kvet vyrastá zo stvolu, ktorý je pokrytý šupinami. Po odkvitnutí je však nutné stvol, ktorý môže dosahovať dĺžku až 2 metrov, odrezať.

Kleopatrina ihla zazimovanie

Aby rastlina dobre zvládla zimné mesiace, je vhodné zhruba o tretinu skrátiť jej listy. Hlavnú časť rastliny potom môžete zakryť opadaným lístím drevín. V teplejších lokalitách zvláda kleopatrina ihla zimu pomerne obstojne. V chladnejších miestach je vhodné využiť jej dôkladné zateplenie opadaným lístím. Všeobecne možno povedať, že kleopatrina ihla je mrazuvzdorná až do -25 °C.

Kleopatrina ihla na jar

Kleopatrina ihla sa najčastejšie vysádza na jeseň, ale k tomuto kroku možno pristúpiť aj na jar. Okrem toho je vhodné v tomto období začať s pravidelnou zálievkou (za predpokladu, že pôda nie je prirodzene vlhká). Akonáhle začne rastlina dosahovať väčšiu výšku, zaistite jej oporu, aby sa vystavená vetru nezlomila. V momente, keď kleopatrina ihla začne rásť, môžete tiež začať s prihnojovaním hnojivom bohatým na fosfor a draslík, vďaka ktorému podporíte rast kvetov.

Je kleopatrina ihla jedovatá?

Áno, u kleopatrinej ihly sú jedovaté všetky časti rastliny. Rastlina môže byť toxická nielen pre ľudí, ale aj pre zvieratá. Pri manipulácii s hľuzami (počas výsadby) je vhodné vždy používať rukavice.

Pokiaľ chcete prilákať hmyz do záhrady, určite začnite pestovať tieto dominantné trvalky, ktoré Vám rozpália záhradu ako pochodne, ktoré pripomínajú práve tieto kvety.

TIP: Poznáte kaméliu a jej nároky na pestovanie? Zistite ako túto krásnu kvetinu, pripomínajúcu ružu pestovať.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Orlíček patrí medzi skutočne dych vyrážajúce rastliny. Jeho kvety navyše do vašej záhrady prilákajú čmeliakov, včely a tiež motýle. Z hľadiska pestovania sa jedná o nenáročnú rastlinu, s ktorou si poradia aj pestovatelia začiatočníci. Zistite, aké podmienky orlíčku dopriať, aby ste sa mohli tešiť z jeho rastu.

Orlíček obyčajný

Najznámejším druhom orlíčka je orlíček obyčajný (Aquilegia vulgaris). V Európe sa jedná o pôvodný druh a naraziť naň preto môžete aj vo voľnej prírode. Ide o vytrvalú rastlinu, ktorá zaujme vzpriamenými stonkami a trsom listov. Dorastá do výšky okolo 80 cm. Kvety orlíčka obyčajného majú charakteristický trubkovitý tvar a pýšia sa výraznými ostrými cípmi na konci, ktoré pripomínajú orlie pazúry. Kvety sa môžu sfarbovať do fialového, modrého alebo ružového odtieňa. Orlíček obyčajný kvitne počas jari a leta, a to obvykle od mája do júla.

Je orlíček jedovatý?

Áno. Trvalka orlíček obsahuje alkaloidy a je preto jedovatý. Pokiaľ máte malé deti, odporúčame rastlinu vysadiť na miesto, ktoré je mimo ich dosahu.

S čím kombinovať orlíček

Orlíček vynikne nielen ako solitér na pestovanom trávniku, ale môže doplniť aj vašu skupinovú výsadbu. Efektne vyzerá napríklad v kombinácii s pivonkami, kosatcami alebo ružami. Hodiť sa môže tiež k narcisom a iným skorým cibuľovinám.

Orlíček alpský

Z ďalších populárnych odrôd orlíčka stojí za zmienku orlíček alpský (Aquilegia alpina). Domovom tejto rastliny sú Alpy, ako napokon napovedá samotný názov. Dospelá rastlina dorastá do výšky až 50 cm. Stonka je vzpriamená, mierne rozvetvená a vyrastajú na nej modrasté kvety s charakteristickou stavbou. Perfektne vynikne aj ako rezaná rastlina do vázy.

Orlíček kanadský

Orlíček kanadský (Aquilegia canadensis) je druh orlíčka, ktorý pochádza zo Severnej Ameriky. Tento orlíček sa pýši krásnymi výraznými červenými kvetmi so žltým stredom. Skvele vynikne v rámci zmiešaných trvalkových záhonov a tiež na skalkách.

Orlíček vejárovitý

Orlíček vejárovitý (Aquilegia flabellata) je druh orlíčka pochádzajúci z východnej Ázie, konkrétne z Japonska a Kórey. V dospelosti môže dosahovať výšku 20 cm. V máji až júni kvitne krásnymi kvietkami snehobielej farby. Prízemné listy vytvárajú vankúš, z ktorého vyrastajú dlhé stonky. Skvele sa hodí aj na pestovanie v nádobách.

Prezrite si sadeničky aj semienka orlíčka v našom e-shope a vyberte si variant do vašej záhrady

Orlíček výsev

Orlíček sa radí medzi nenáročné rastliny a dokáže sa pomerne dobre prispôsobiť rôznym podmienkam. Preferuje slnečné až polotienisté stanovište. Dajte si pozor, aby bolo miesto chránené pred ostrým poludňajším slnkom. Na plnom slnku má totiž tendenciu vädnúť.

Pôdu voľte dobre odvodnenú a s dostatočným množstvom humusu. Pred výsadbou môžete do pôdy pridať kompost alebo iný organický materiál na zlepšenie štruktúry a zvýšenie obsahu živín.

Orlíček spravidla dokáže odolať suchu, avšak počas suchých období je nutné ho pravidelne zalievať. Pôdu preto udržujte vlhkú, ale dajte si pozor na premokrenie.

Kedy vysadiť orlíček

Semená orlíčka je vhodné na záhon vysiať v priebehu apríla a mája. Semená je možné buď vysievať priamo do zeme, alebo ich najprv predpestovať a sadenice von premiestniť neskôr. Keďže semená klíčia na svetle, vysejte ich na povrch substrátu, a potom ich iba mierne pritlačte.

Presadenie orlíčka

Treba upozorniť, že orlíček nemá rád delenie trsov a presádzanie. Vzhľadom k tomu je lepšie orlíček množiť semenami.

Orlíček po odkvitnutí

Akonáhle orlíček odkvitne, zostane z neho len nijako výrazne zaujímavá zelená ružica listov. Pokiaľ chcete zabrániť tomu, aby sa orlíček vysemenil, nezabudnite jednotlivé stonky s kvetmi včas odstrihnúť. Pokiaľ túžite po tom, aby záhon vyzeral krásne aj po zvyšok sezóny, oplatí sa orlíček kombinovať s rastlinami, ktoré kvitnú dlhšie. Vďaka tomu sa budete môcť priebežne tešiť z krásnych pestrofarebných kvetov.

Orlíček strihanie

Ako sme už spomínali, včasné zastrihnutie kvetov po odkvitnutí rastliny zaistí, že sa rastlina nevysemení a nebude sa rozširovať po vašej záhrade. Po odkvitnutí je možné tiež prerezať zvädnuté alebo poškodené listy a stonky a týmto spôsobom podporiť zdravý rast rastliny.

TIP: Orlíček môžete v záhrade skombinovať s ďalšími zaujímavými trvalkami. Zistite, ako pestovať heucheru, ktorá môže túto rastlinu skvele doplniť.
Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Je množstvo okrasných krov, ktoré dokážu vytvoriť zaujímavé zákutia. Kalina (Viburnum) však patrí medzi tie dreviny, ktoré sú hodnotné pre svoje kvety a niektoré aj vďaka stálozeleným listom.

Čiže ich variabilita je všeobecne použiteľná v záhradných kompozíciách ako solitéra, aj do pozadia záhonov, dokonca aj na zmiešané živé ploty, či pestovanie v nádobách.

Rozlišuje sa cca 200 druhov. Výber nádherných kalín nájdete aj v našom eshope.

Kalina druhy

Medzi najznámejšie vždyzelené druhy kaliny patrí Viburnum rhytidophyllum (Kalina vrásčitolistá). Jej impozantné vráskavé listy zdobia ker počas celej zimy. Sú dlhé, vráskavé, sýto zelené a pomerne pevné. Na jar rozkvitne bieložltými kvetmi.

Zvláštnosťou je aj to, že kvetné púčiky sa tvoria už na jeseň, sú hnedé a pokryté chĺpkami, ktoré na citlivej pokožke môžu spôsobiť podráždenie a začervenanie. Neskôr po odkvitnutí sa vytvoria červené plody, ktoré sú jedovaté.

Na pestovanie nie je náročná. Znáša všetky typy pôdy, okrem plytkých a podmáčaných pôd sa jej naozaj bude dariť kdekoľvek. Rastie pomerne rýchlo, bez rezu v svetlom tieni až polotieni. Počas tuhej zimy síce môže stratiť časť listov, ale tie na jar rýchlo dorastú.

Ďalšia vždyzelená kalina je kalina Davidova (Viburnum davidii), ktorá je charakteristická elegantným vzhľadom. Má modrozelené listy, biele kvety, ktoré kvitnú na jar. V lete, po opelení, sa tvoria modré plody, ktoré sú nejedlé. Dorastá do výšky okolo 1m.

Je naozaj nádherná, ale potrebuje zimnú ochranu a chránené stanovište pred silným vetrom, rovnako aj pred priamym zimným a letným slnkom. Je citlivá na mráz, preto je nutné (najmä v období, keď sú holomrazy bez snehu) celú rastlinu obaliť textíliou. Obľubuje mierne kyslé pôdy. Odvďačí sa vám krásnym kvetom a lístím, ktoré je dekoratívne počas celého roka. Rovnako tak ani na jar ju neprehliadnete. Púčiky sú ružovkasté, ale vykvitnú z nich biele kvety.

Kalina bodnantská je veľmi atraktívna rastlina, hlavne počas zimných mesiacov. Viburnum bodnantense 'Dawn' rozkvitá počas miernych zím už koncom decembra a vydrží kvitnúť do marca. Kvety má úzke trubkovité, najskôr sýto ružovej a neskôr svetlo ružovej farby. Vykvitajú v zhlukoch priamo na bezlistej vetve. Najväčšou prednosťou je silná, ale veľmi príjemná vôňa, ktorá sa rozširuje v teplejších zimných dňoch a je predzvesťou prichádzajúcej jari.

Ďalšia atraktívna je Kalina obyčajná s bielymi guľovitými súkvetiami, ktoré zaplavia celý ker. Viburnum opulus 'Roseum' kvitne v máji nádhernými súkvetiami, ktoré doslova visia z vetvičiek. Z diaľky pôsobia ako kvety hortenzie. Listy síce na jeseň opadávajú, ale ešte predtým sa celý ker rozžiari červeným odtieňom.

Výborne sa jej darí na plnom slnku, v každej pôde a dokonca nevyžaduje ani hnojenie. Má však v obľube humózne pôdy. Dosahuje výšku 3 m. Je to naozaj impozantná dominanta predzáhradky alebo zmiešaného záhonu. Dokonca by sa jej darilo aj vo veľkej nádobe.

abudnúť nesmieme ani na kalinu pražskú (Viburnum 'Pragense'), ktorá má podobu vždyzeleného kríka. Listy sú lesklé, vrásnité, kopijovité podlhovasté. Tešiť sa môžete na drobné kvety, ktoré sa objavujú na konci jari. Ker dorastá do výšky až 2,5 metrov.

Nemenej krásnou odrodou je kalina voňavá (Viburnum farreri). Tento opadavý ker pochádza z Číny. Rastie vzpriamene a je bohato rozvetvený. Kvitne ešte pred rašením listov, a to najčastejšie od marca do mája.

Pestrý výber okrasných kríkov z nášho eshopu

A takto by sa dalo skutočne pokračovať v popise aj ďalších kalín. Majú široké využitie, preto ich nevynechajte pri plánovaní vašej novej koncepcie záhrady.

Ker kalina

Kalina je ker, ktorý v záhrade pôsobí veľmi efektným dojmom. Poďme sa pozrieť na to, kedy kvitne a aké odrody sú vždyzelené.

Kedy kvitne kalina

Doba kvetu závisí od konkrétnej odrody. Kalina obyčajná kvitne od mája do júla. Hlavné obdobie kvitnutia nastáva spravidla v júni, kedy je ker dokonale obsypaný farebnými kvetmi. Kalina bodnanská vás kvetmi poteší najčastejšie od marca do apríla. Kalina vráskavolistá kvitne hneď skoro na jar.

Kalina kvitnúca v zime

Pokiaľ túžite, aby vašu záhradu kvety rozžiarili aj v zimných mesiacoch, vysaďte si tu kalinu bodnanskú. U nej sa totiž počas miernej zimy môžu kvety objaviť už v decembri.

Vždyzelená kalina

Medzi vždyzelené druhy kaliny sa radí napríklad kalina vrásčitolistá, kalina vavrinolistá, kalina Dávidova alebo kalina širokolistá. Tieto odrody teda záhrade poskytujú zeleň aj počas zimných mesiacov a jedná sa o kaliny neopadavé. Naopak listy kaliny obyčajnej, kaliny voňavej či kaliny bodnanskej sa na jeseň sfarbujú do červena a opadajú.

Ako rýchlo rastie kalina

Rýchlosť rastu kaliny sa samozrejme odvíja od konkrétneho druhu a taktiež podmienok, ktoré tomuto kríku doprajete. Typický ročný prírastok sa pohybuje zhruba od 20 do 40 cm. Rast kaliny podporíte vhodnou starostlivosťou, pravidelným prihnojovaním a správne zvolenou zálievkou.

Kalina obyčajná rez

Podmienky pre rez kaliny sa čiastočne odvíja od toho, pre akú odrodu sa rozhodnete.

Kaliny kvitnúce na jar sa režú hneď po odkvitnutí. Okrem toho môžete odstrániť staršie vetvy blízko pri zemi, čím podporíte rast nových výhonkov a zlepšíte celkový tvar.

Vždyzelené kaliny je vhodné ľahko prerezať buď na jar, alebo po odkvitnutí. Na udržanie kompaktného vzhľadu môžete tiež na jar skrátiť nové výhony o tretinu až polovicu.

Kaliny kvitnúce v zime sa režú na začiatku jari, čím podporíte rast nových výhonov.

Kalina na kmienku

Na pestovanie na kmienku sú ideálnou voľbou skôr kompaktné odrody kalín, ako napríklad kalina vavrinolistá či kalina obyčajná. Pokiaľ máte o pestovaní kaliny na kmienku záujem, je potrebné sa zamerať na správny rez. U mladého kríka odstraňujte spodné vetvy, aby ste podporili rast hlavnej stonky. Akonáhle kmienok dosiahne požadovanú výšku, zastrihnite vrchol hlavnej stonky, čím podporíte rast koruny.

Je kalina jedovatá?

Plody kaliny sú pre ľudí jedovaté. Ich konzumácia môže vyvolať zápal žalúdka a čriev.

TIP: Prečítajte si aj článok o ďalšom zaujímavom kríku - budleji. Patrí medzi rýchlo rastúce kríky, ktoré vás prekvapia nádhernými farbami.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Papuľka sa vďaka svojim pestrofarebným kvetom radí k veľmi obľúbeným rastlinám do záhrady. Jej pestovanie je pritom pomerne nenáročné. Aké podmienky rastline dopriať, aby sa vám odvďačila záplavou krásnych kvetov? A aké sú najobľúbenejšie druhy papuliek?

Pestovanie papuľky

Pri pestovaní papuľky je dôležité venovať pozornosť správnemu výberu pôdy. Táto rastlina totiž vyžaduje dobre priepustnú pôdu bohatú na živiny. Ideálne voľte slnečné stanovište, pretože práve dostatok slnečných lúčov je dôležitý na dosiahnutie zdravého rastu a bohatého kvitnutia. Rastline doprajte pravidelnú zálievku, ale vyhnite sa trvalému premokreniu. Papuľka spravidla lepšie znáša sucho ako premokrenie.

Výsev papuľky

Pestovanie papuľky nie je náročné. Výsev môžete vykonávať v marci, a to buď v skleníku, alebo za oknom. Semienka nezasypávajte zeminou, skôr ich len jemne zatlačte. Svetlo totiž podporuje ich klíčenie.

Pokiaľ panuje okolitá teplota okolo 18 °C, semená vyklíčia za zhruba 7 až 10 dní. Po vyklíčení prepikírujte jednotlivé semenáčiky. Akonáhle sú rastliny dostatočne veľké, zaštipnite ich vrchol, aby sa rozvetvili. Do záhrady môžete sadenice vysadiť už v priebehu apríla. Slabé mrazíky by im totiž nemali uškodiť. Kvety papuľky sa objavujú zhruba od júla do októbra.

Zaobstarajte si semená papuľky a pustite sa do jeho výsevu sami. Vašu záhradu potom ozdobia pestrofarebné kvety

Papuľka  po odkvitnutí

V momente, keď papuľka v záhrade odkvitne, je na mieste všetky odkvitnuté súkvetia odstrániť. Týmto spôsobom rastlinu podporíte v tvorbe ďalších kvetov bez toho, aby sa vysilovala tvorbou semien.

Prezimovanie papuliek

Papuľka dokáže prečkať skôr miernejšiu zimu. V našich podmienkach sa preto častejšie pestuje ako letnička. Pokiaľ predsa len chcete, aby vám ponúkla kvety aj budúci rok, myslite na jeho zazimovanie. Ideálne je preniesť papuľku na zimné mesiace dovnútra (napríklad na chodbu či zimnú záhradu).

Je papuľka trvalka?

Aj keď býva papuľka väčšinou pestovaná ako letnička, v skutočnosti ide o krátkovekú trvalku. V teplejších oblastiach dokáže prežiť aj niekoľko rokov, pokiaľ mu k tomu poskytnete dobré podmienky a panujú mierne zimy.

Vo väčšine oblastí, kde sú skôr chladnejšie zimy, sa však papuľka pestuje ako jednoročná, pretože nie je odolná voči mrazom. Pokiaľ chcete, aby papuľka mrazivé počasie zvládla, je potrebné ju pred týmto počasím ochrániť. Na zimné mesiace ho preneste dovnútra alebo mu poskytnite ochranu prostredníctvom mulčovania.

Papuľka väčšia

Medzi najznámejšie druhy papuľky sa radí papuľka väčšia (latinsky Antirrhinum majus). Popularite sa teší najmä pre svoje veľké, živé, farebné kvety. Táto rastlina dorastá do výšky 1 metra, vďaka čomu jednoznačne vynikne v každej záhrade. Papuľka väčšia si vaše srdce získa vďaka rôzne sfarbeným kvetom so zaujímavou  korunou. Má tiež zaujímavé kopijovité listy. Na podporu ďalšieho zakvitnutia je pritom na mieste pravidelne odstraňovať odkvitnuté súkvetia.

Papuľka nízka

Druhou najznámejšou odrodou papuľky je papuľka nízka (latinsky Antirrhinum nanum). Jedná sa o kompaktnejší variant papuľky, ktorá sa skvele hodí do menších záhrad alebo na pestovanie ako okrajová rastlina. Papuľka nízka dosahuje výšku okolo 30 cm. Aj napriek tomu však ponúkne veľmi pôsobivé kvetenstvo. Odroda býva cenená aj pre svoju schopnosť intenzívne kvitnúť po celé leto. Vďaka tomu perfektne premení vašu záhradu.

TIP: Zaujíma vás, kedy nastáva vhodný čas na výsev letničiek? A s čím papuľky skombinovať? Nenechajte si ujsť ďalší z našich článkov.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Veronika (Veronica) sa pýši pestrou rôznorodosťou druhov a tým pádom aj bohatou paletou farieb. Vďaka tomu môžete s jeho pomocou vytvárať zaujímavé kombinácie, ktoré vo vašej záhrade, na terase či balkóne jednoznačne vyniknú. Navyše sa jedná o trvalku, ktorá je pomerne nenáročná na pestovanie a ľahko si s ňou poradia aj začiatočníci.

Charakteristika veroniky

Veronika (latinsky Veronica) vás prekvapí krásnymi nežnými kvetmi. V súčasnosti pritom môžete vyberať z veľkého množstva druhov. Jednotlivé odrody sa líšia nielen svojim tvarom, ale aj kvetenstvom a celkovým vzrastom. Vo voľnej prírode sa s veronikou najčastejšie stretnete na vlhkých miestach svetlých lesov, v blízkosti močiarov, na stepných pláňach a tiež horských lúkach.

S čím kombinovať veroniku

Nízke kobercovito rastúce Veronica trvalky nájdu uplatnenie pri tvorbe skaliek, hodia sa však na zakomponovanie aj do suchých múrikov.

Stredne vysoké druhy veroniky môžu tvoriť zaujímavé kombinácie napríklad s levanduľou, kocúrnikom, makom, margarétkou, šalviou, klinčekom alebo rebríčkom.

Najvyššie odrody veroník potom nájdu uplatnenie ako pozadie pre nižšie rastliny. Vysadiť ich môžete tiež pred určitý múrik alebo plot, kde budú potláčať jednoliatu plochu.

Prezrite si jednotlivé trvalky veroniky v našej ponuke a vyberte si medzi nimi odrodu, ktorá sa vám bude najviac páčiť

Kvet rastliny Veronica

Ako sme už spomínali, veronika sa pýši krásnymi kvetmi, ktoré vyniknú na prvý pohľad. V závislosti od konkrétnej odrody sa pritom môžete stretnúť s rôznymi tvarmi i farbou kvetov. Veronika sa sfarbuje do modrého, fialového, ružového či bieleho odtieňa.

Kedy strihať veroniku

Na podporu bohatšieho kvitnutia rastliny pomôže, ak budete pravidelne odstraňovať už odkvitnuté kvety. Ak si všimnete, že staršie trsy majú tendenciu menej kvitnúť, môžete im pomôcť tým, že ich na jar alebo na jeseň mierne rozdelíte. A ako strihať veroniku? Na to sa pozrieme nižšie.

Veronika po odkvitnutí

Veroniky najčastejšie kvitnú v priebehu júla a augusta. Odkvitnuté kvety pritom môžete odstraňovať priebežne, kedykoľvek si ich všimnete. Po odkvitnutí je možné tiež veroniku zostrihnúť až k zemi, a to najneskôr na konci zimy.

Veronika druhy

Existuje množstvo druhov veroník, ktoré sa líšia svojím tvarom, vzrastom aj farbou kvetov. Medzi tie najznámejšie sa radia nasledujúce.

Veronika klasnatá

Veronika klasnatá (Veronica spicata) je charakteristická svojimi klasovitými súkvetiami. Listy sú skôr úzke a disponujú vrúbkovanými okrajmi. Kvety môžu byť rôznych farieb. Stretnúť sa môžete s modrou, ružovou, fialovou aj bielou. Táto rastlina sa často používa ako okrasná rastlina v záhonoch, skalkách alebo iných záhradných kompozíciách.

Veronika dlholistá

Veronika dlholistá (Veronica longifolia) je vysokým druhom veroniky so štíhlymi klasmi a modrofialovými kvetmi. Jeho početné postranné výhony postupne nakvitajú a predlžujú celkovú dobu kvitnutia.

Veronika rozprestretá

Veronika rozprestretá na prvý pohľad zaujme svojim rozprestretým plazivým rastom. Rastlina má drobné modré alebo fialové kvety, ktoré sa vyskytujú v strapcoch na koncoch jednotlivých stoniek. Jedná sa o nízku okrasnú rastlinu, ktorá nájde uplatnenie ako pôdopokryvná rastlina alebo na skalkách.

Veronika perzská

Zabudnúť nesmieme ani na veroniku perzskú (Veronica persica). Ako napovedá samotný názov, táto rastlina pochádza z Perzie. Jedná sa o jednoročnú bylinu, ktorá disponuje drobnými modrými kvetmi s vajcovitými listami.

Veronika lekárska

Z ďalších odrôd za zmienku stojí veronika lekárska (Veronica officinalis). Táto bylina zaujme jednoduchými listami a drobnými modrými alebo fialovými kvetmi, ktoré sa združujú do vzpriamených klasov. Čaj z tejto rastliny sa používa napríklad pri prechladnutí alebo kašli.

Veronika laločnatá

Veronika laločnatá (Veronica sublobata) zaujme svojimi laločnatými listami, ktoré môžu pripomínať tvar priečne rozrezaného srdca. Práve vďaka tomu získava rastlina svoj charakteristický vzhľad. Kvety sa môžu sfarbovať do modrého alebo fialového odtieňa, pričom na vrchole stoniek tvoria husté klásky.

Veronika poľná

Veronika poľná (Veronica agrestis) má skôr drobné kvety sfarbujúce sa do modrého, fialového alebo bieleho odtieňa. Obvykle rastie na trávnatých poliach, na okrajoch ciest, poliach či viniciach.

Veronika brečtanolistá

Veronika brečtanolistá (Veronica hederifolia) má drobné kvety v modrej, fialovej alebo bielej farbe. Listy sa podobajú brečtanu, odtiaľ napokon plynie aj samotný názov. Táto veronika tiež býva považovaná za burinovú rastlinu.

Veronika nitkovitá

Veronika nitkovitá (Veronica filiformis) sa pýši svojimi nitkovitými, tenkými stonkami a drobnými bielymi alebo ružovými kvetmi. Vo voľnej prírode často rastie na chudobných a kamenistých stanovištiach.

Veronika klasnatá pestovanie

Veronika klasnatá sa radí medzi pomerne nenáročné rastliny. S jeho pestovaním si preto veľmi dobre poradia aj začiatočníci. Rastline doprajte slnečné stanovište a bežnú záhradnú pôdu. Skvelou voľbou je dobre priepustná hlinitopiesočnatá pôda.

Aj keď pomerne dobre toleruje sucho, pri dlhodobom nedostatku vody jej doprajte závlahu. Prihnojovať ju však nie je potrebné. Veronika klasnatá je tiež veľmi dobre odolná voči mrazom, a to až do teploty -39 °C.

TIP: Veronika patrí medzi zaujímavé rastliny, ktoré určite vyniknú po boku ďalších kvetov. Odhaľte rady na pestovanie astilby a pustite sa do tvorby zaujímavých kombinácií.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.