Okrasná záhrada

Tieto rozkošné slniečka naozaj patria do trvalkového záhona zaliateho slnkom. Už v starých vidieckych záhradách mala svoje významné postavenie. Máme namysli teraz klasickú echinaceu purpurovú. Okrem toho, že patrí medzi liečivé rastliny, patrí medzi typické dlhokvitnúce trvalky. Pestré farby echinacey potom iste ozvláštnia každú záhradu.

Po reze majú tendenciu vykvitnúť opakovanie. V poslednom období je zaznamenaný obrovský vzostup a obľúbenosť znovu používať túto trvalku do záhonov vďaka novým kultivarom a žiarivým farbám.

Echinacea sa vyznačuje tmavým vystúpeným terčom v podobe ježka. Názov trvalky pochádza z latinského slova ehinops (jež). Dominuje najmä okvetnými jemne prevísajúcimi lístkami, ktoré môžu byť rôzne široké, zvlnené, alebo strapaté a tiež rôznych farieb. Výnimkou nie je biele, žlté, ružové, bordové sfarbenie a rôzne odtiene týchto farieb.

Sú to vyššie trvalky a vyniknú v skupinových výsadbách. Každoročne vás na trhu prekvapia nové a nové kultivary, pretože na šľachtenie je táto trvalka ako stvorená.

Kedy kvitne echinacea

Echinacea väčšinou kvitne až druhým rokom. Kvety sa pritom objavujú od júna do októbra. V tomto období je možné tiež zberať jej semená. Sfarbenie kvetov závisí od konkrétneho druhu. Jednať sa môže o svetlo ružovú až fialovú, bielu alebo žltú. Echinacea na jeseň aj v lete vašu záhradu zahalí do krásnych pestrofarebných odtieňov.

Echinacea druhy

Podľahnite šarmu kultivaru ´Magnus´ alebo ´Alba´. Alebo chcete pestovať niečo nezvyčajné? Potom je pre vás stvorený kultivar ´Southern Belle (R)´ Kvety sú veľmi atraktívne. Terč je tmavoružový, vypuklý až strapato pôsobiaci a z neho vyrastajú prevísajúce dlhé ružové tenké lupene typické pre echinacei. ´Milkshake´ je naozaj úchvatný kultivar. Terč je plnokvetý, smotanovobiely s oranžovým očkom a z neho vyrastajú prevísajúce dlhé krémovobiele lupene.

Echinacea 'Prima Ginger' sa radí medzi vyššie trvalky s krásnymi oranžovými až červenými pevnými lupienkami.

Kultivar 'Cheyenne Spirit' zahŕňa mix farieb. Vďaka tomu môžete na záhrade pestovať červenú, žltú, zlatú, oranžovú aj purpurovú echinaceu.

Ružová echinacea 'Glowing Dream' skvele vynikne v rámci vášho trvalkového záhona. Vaše srdce si určite získa vďaka atraktívnym tmavo ružovým kvetom. Ďalšou ružovou echinaceou je tiež odroda 'Papallo Semi Double Pink', variant 'Magnus' alebo napríklad 'Hot Summer'.

Pokiaľ túžite skôr po bielej echinacey, môžete sa rozhodnúť pre pestovanie kultivaru 'Kismet White' alebo 'Alba'. Smotanovo zelené kvety potom ponúkne variant 'Green Jewel'.

Medzi krásne oranžové echinacey sa radí odroda 'Marmalade' dosahujúca výšku 60 až 90 cm. Nemenej úchvatným variantom je aj kultivar 'Tiki Torch'.

Pokiaľ sa chcete pustiť do pestovania červenej echinacey, stojí za zmienku napríklad odroda 'Tomato Soup'. Jej názov jasne napovedá, na aký odtieň sa môžete tešiť. Vašu záhradu určite premení aj variant 'Hot Papaya'.

Ako pestovať echinaceu

Nie sú náročné na pestovanie. Vysaďte ich na slnečný záhon, s priemernou závlahou a stredne výživnou pôdou. V polotieni budú síce rásť ale nie dostatočne kvitnúť.

V našom e-shope nájdete echinaceu v množstve rôznych farieb. Vysaďte si tieto krásne slniečka na vašej záhrade aj vy.

Dosahujú výšku 40-70 cm. Kvitne od júna do októbra, často až do mrazov. Listy sú drsné, podlhovasté a zelené. Atraktívna je aj v zime, pokiaľ neodstránite odkvitnuté súkvetia. Na zimu zaťahuje a na jar môžete orezať celú rastlinu.

Rozmnožuje sa dobre aj semenami. Novovzniknuté kultivary však semenami nerozmnožíte. Tam je vhodné vykonať jarné alebo jesenné delenie trsov.

Prečítajte si ako správne rozmnožovať echinaceu ale aj iné trvalky ako napríklad kokardu, astru alebo heuchery.

Určite však stojí za to, začať pestovať tieto prekrásne trvalky, ktoré si určite zamilujete. Echinacea v záhone nádherne vynikne a patrí k najdlhšie kvitnúcim trvalkám.

Echinacea strihanie

Pri echinacey sa v októbri strihajú odkvitnuté kvety. Pokiaľ ich ale náhodou zabudnete ostrihať, neznamená to zásadný problém. Rastlinu môžete pokojne odkvitnutých kvetov zbaviť až na jar, konkrétne zhruba v marci.

Echinacea zazimovanie

Aj keď echinacea mráz nemá rada, v našich podmienkach väčšinou zimu prečká bez problémov. Rastline môžete pomôcť aspoň tým, že pred začiatkom zimy nahrniete ku koreňom väčšie množstvo pôdy. Pokiaľ echinaceu pestujete v chladnejších lokalitách, môžete ju navyše prikryť čečinou.

Echinacea pestovanie v kvetináči

Echinaceu možno bez problémov pestovať nielen v trvalkovom záhone, ale aj v nádobách na balkóne alebo na terase. Pri pestovaní v kvetináči pamätajte na pravidelnú zálievku.

Echinacea výsev

Pokiaľ sa rozhodnete pre výsev echinacey zo semien, môžete k tomuto kroku pristúpiť už v marci. Výsev je možné vykonávať buď na stanovište (ideálne do pareniska), alebo doma za okno za použitia výsevných misiek. Zhruba po dvoch mesiacoch od výsevu je možné rastliny presadiť na ich stanovište.

Echinacea vyžaduje ľahkú a vzdušnú pôdu. Preto pamätajte na pravidelné kyprenie pôdy okolo rastliny. Hnojením potom môžete docieliť bohatší kvet.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Premýšľate nad drevinou, ktorá by rozžiarila každú záhradu? Je to určite javor. Obľúbený, v rôznych farebných prevedeniach, s vyfarbením listov na jeseň, s listami a plodmi vhodnými na aranžovanie. Navyše sa pýši nenáročným pestovaním.

Javor druhy

Javorové stromy sú hojne rozšírené na severnej pologuli. Stretnúť sa s nimi môžete najmä v Severnej Amerike, Európe a Ázii. Medzi najznámejšie druhy javora sa radí javor horský, javor strieborný, javor jaseňolistý a javor mliečny. Nemenej populárny je javor japonský. Práve v japonskej kultúre pritom býva javor symbolom krásy a elegancie. Zabudnúť nesmieme ani na javor červený (niekedy označovaný aj ako javor kanadský), ktorého štylizovaný list je vyobrazený práve na kanadskej vlajke.

Okrasný javor druhy

Podľa stanovišťa v záhrade sa môžete rozhodovať medzi zelenolistými kultivarmi alebo červeno a oranžovolistými. Spravidla platí, že druhy a kultivary s červenými listami sa počas celého roka vysádzajú do polotieňa, kde nie je prudké slnko. Tým predídete spáleniu listov. Zároveň ich sýta červená, bordová až karmínová farba rozsvieti tmavší kút, ktorý potom vynikne naozaj pútavo a zaujímavo.

Zelenolisté kultivary znesú aj priame slnko. V jesennom období sa obvykle vyfarbujú do žlta, oranžova alebo červena. Vyžadujú dostatok vlhkosti, pretože množstvo listov vodu rýchlo odparuje. Preto sa substrát udržuje primerane vlhký, nie premokrený. Pestujú sa vo vlhších, dobre priepustných pôdach, na plochách chránených pred silným vetrom.

Druhy Acer palmatum je potrebné v prvých rokoch po výsadbe chrániť pred neskorými mrazmi nastieľaním i obaľovaním kmeňa. Inak vyniknú v trávniku, v zmiešanom trvalkovom záhone, spolu s inými javormi, dokonca aj v nádobe alebo ako bonsaj. Nie sú náročné na pestovanie, pokiaľ sa dodržia základné pestovateľské podmienky a potreby dané pre tento druh.

Prezrite si niekoľko kultivarov, ktoré by vás mohli zaujať. Je ich samozrejme oveľa viac.

ACER PALMATUM "BLOODGOOD" má zaujímavé tmavé červené až hnedé sfarbenie listov aj červené plody. Radí sa jednoznačne medzi najobľúbenejšie kultivary, a to kvôli svojej najintenzívnejšej farbe listov. Kultivar dorastá do výšky 3 až 4 metrov. Môže byť pestovaný aj ako červený javor na kmienku.

ACER CRATAEGIFOLIUM "VEITCHII" má tmavo zelené listy s krémovými a svetlo zelenými škvrnami, ktoré sú na jeseň tmavo ružové až purpurové.

Ďalší kultivar A. DISSECTUM „ATROPURPUREUM" s previsnutými vetvami. Listy má červené a na jeseň ohnivooranžové. V dospelosti dorastá do výšky okolo 2 metrov a jeho tvar je široko rozložitý.

"SCHLESINGER" upúta červenými škvrnami na zelených listoch. Ide o stredne veľký až veľký strom, ktorý disponuje veľmi hustou korunou. V dospelosti môže dosahovať výšku až 20 metrov.

ACER PALMATUM "SANGO-KAKU" a ACER SHIRASAWANUM "AUREUM" majú jasné, bledé žltozelené listy. ACER PALMATUM "SANGO-KAKU" zaujme oranžovo červenkastou farbou konárov cez leto, v zime sa potom jedná o sýto koralovo červenú. ACER SHIRASAWANUM "AUREUM" na prvý pohľad upúta tvarom listov, ktorý pripomína otvorený vejár.

ACER PALAMATUM "ORANGE DREAM" má atraktívne žlto zelené listy, na jeseň oranžové. Tento javor rastie pomaly do široko rozloženého kríka. Skvele sa hodí aj do menšej záhrady.

ACER PALMATUM ATROPURPUREUM má čiernočervené listy, ktoré sa menia na briliantovočervené. Ide o pomaly až stredne rýchlo rastúcu odrodu so široko rozloženým tvarom.

ACER PALMATUM "OSAKAZUKII" má listy na jeseň oranžové až karmínové. Rastie pomerne rýchlo. Najprv vzpriamene, neskôr sa mení do široko rozložitého habitu, ktorý pripomína viackmenný ker.

ACER PALMATUM "GREEN GLOBE" má listy zelené, na jeseň však sčervenie. Jeho listy sú jemné, hlboko štiepené.

ACER PALMATUM “BUTTERFLY” má ostro vykrajované listy, zelenej farby s bielym okrajom, ktoré sa pri rašení a za chladného počasia menia na ružovú farbu.

DISSECTUM pod týmto názvom nájdete strihanolisté formy.

Acer platanoides a jeho kultivary sú známe najmä pre globózne kultivary, ako solitéry do trávnika, prípadne na výsadbu aleje. Stretnúť sa môžete s kultivarmi Globosum (čo je javor s guľovitou korunou) či Crimson King. Sú však aj štíhle rastúce kultivary tohto druhu, napríklad Columnaris.

Kompletnú ponuku okrasných javorov nájdete aj v našom eshope

Neopadavý javor

Javor sa radí medzi listnaté stromy, ktoré na zimu opadajú. Pokiaľ teda hľadáte neopadavý javor, bohužiaľ budete sklamaní.

Ako pestovať javor?

Ako sme už spomínali, pri výbere stanovišťa sa orientujte farbou listov daného javora. Kultivary s červenými listami priamy úpal neznesú, naopak varianty so zelenými listami môžete vysadiť aj na slnečné stanovište.

Čo sa týka zeminy, voľte neutrálnu kyslú pôdu, ktorá bude dobre priepustná. Javor potrebuje pravidelnú zálievku, ale dajte si pozor na jeho trvalé premokrenie. Priebežne pamätajte aj na jeho hnojenie. Javorom prospieva vyššia vzdušná vlhkosť, preto odporúčame ich výsadbu v blízkosti záhradného jazierka alebo vodného toku.

Javor na záhradu

Javor býva v záhradách pestovaný pre svoj krásny vzhľad. Jeho listy na jeseň vám vykúzlia doslova dych vyrážajúci pohľad. Preto je možné odporučiť vysadiť ho na miesto, kde si budete môcť užívať krásny výhľad priamo na strom (napríklad v blízkosti vášho záhradného posedenia). Pokiaľ ste obmedzení priestorom, do menších záhrad sa hodí napríklad javor japonský, javor dlaňovitolistý, javor poľný či javor ohnivý.

Japonský javor zakrpatený

Zakrpatený japonský javor prenesie na jeseň do vašej záhrady krásne farby. Bežne dorastá do výšky okolo 1,5 až 2 metrov. Na prvý pohľad si vás určite získajú zaujímavé tvary listov a ich pestrá farebná škála.

Výber je skutočne široký a niektorým kúskom len málokto odolá. Javor určite musíte mať v záhrade aj vy, a to aj vďaka jeho pomerne nízkym nárokom na pestovanie.

Japonský javor strihanie

Japonské javory vynikajú po stránke vysokej tolerancie k rezu. Radikálny rez sa vykonáva vždy na jar. K menšiemu skráteniu vetiev potom môžete pristúpiť do konca augusta, aby sa jednotlivé rezné rany do zimy dokázali zaceliť.

Zabudnúť nesmieme ani na letný rez javora, ktorý sa vykonáva zhruba v druhej polovici júna. Vďaka tomuto kroku rastlina vyraší ešte v priebehu leta novými výhonkami, ktoré sa budú opäť pýšiť žiarivo červenými listami.

Japonský javor v kvetináči

Keďže japonský javor má obvykle podobu menšieho stromčeka, skvele sa hodí aj pre tých, ktorí nemajú na záhrade príliš veľa miesta. Zároveň ho možno umiestniť do nádoby a týmto spôsobom ho pestovať aj na terase alebo balkóne. V tomto ohľade nezabudnite voliť dostatočne veľký kvetináč na bezproblémový rast. Nádoba by nemala byť plastová. Zvoľte terakotu, pálenú hlinu, keramiku alebo betón.

Pri pestovaní v nádobe pamätajte na pravidelné zalievanie, ale dajte si pozor na preliatie. V dobe vegetácie je spravidla ideálnou voľbou každodenná zálievka. Na dno nasypte drenážnu vrstvu. Aby javor bez problémov prečkal zimné mesiace, obaľte nádobu netkanou textíliou. Zálievku v zime javor potrebuje iba v minimálnom množstve. Doprajte mu preto závlahu iba za teplejších bezmrazých dní.

TIP: Kombinácia okrasných drevín, ktoré vynikajú listami s tými, ktoré sú ozdobné kvetmi, môže byť naozaj veľmi očarujúca. Možno vás zaujala napríklad magnólia a chceli by ste vedieť viac o jej pestovaní.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Dychberúca kráska, ktorá si vás získa guľovitým tvarom kvetov v žiarivo žltej farbe. Presne taká je kraspédia, ktorú možno s trochou zveličenia označiť za slnko v záhrade. V našich podmienkach býva pestovaná ako letnička a jej vzhľad si určite ľahko obľúbite.

Zistite, aké podmienky rastline dopriať a na čo si dať pozor.

Charakteristika kraspédie

Kraspédia je pôvodom austrálska trvalka, v našich podmienkach však býva pestovaná ako letnička. Na prvý pohľad zaujme svojou mohutnou ružicou prízemných čiarkovitých listov, z ktorej vyrastajú vzpriamené kvetné stonky. Stonky sú tenké a dlhé a vyrastajú z nich žlté guľovité súkvetia. Svojím tvarom kraspédia pripomína paličky na bubon alebo tiež gombíky.

Kraspédiu je možné rezať, v takom prípade potom vynikne v aranžmánoch vo váze. Hojne sa používa aj v sušenej podobe.

Craspedia druhy

Existuje hneď niekoľko druhov kraspédií, ktorými môžete ozvláštniť priestor vašej záhrady, terasy či balkóna. Ich nevšedný vzhľad si určite ľahko obľúbite.

Kraspédia guľovitá

Jedna z najobľúbenejších kraspédií s latinským označením Craspedia globosa. Vybrať si môžete kultivar 'Billy Buttons', ktorý sa pýši nápadnými žltými kvetmi, ktoré vyrastajú na dlhých stonkách. Vysieva sa už v januári.

Alternatívou môže byť odroda 'Beauty Impr.', čo je neprehliadnuteľná letnička, ktorá sa môže vynímať aj vo vašej záhrade. Rovnako poteší svojimi nádhernými žltými kvetmi.

Zaobstarajte si semená i sadenice kraspédie a ozdobte s ich pomocou vašu záhradu alebo napríklad kvetináč za oknom

Pestovanie kraspédie

Kraspédia všeobecne vyžaduje slnečné stanovište. Doprajte jej kyslú a dobre priepustnú ľahšiu pôdu. Naopak tejto rastline nesvedčí príliš ťažká pôda, zatienenie a predovšetkým trvalá vlhkosť. V takých podmienkach kraspédia rastie slabo a môže byť tiež náchylná na zahnívanie.

Kraspédia výsev

Kraspédia je charakteristická pomerne dlhou vegetačnou dobou. Prvé kvety sa objavujú až zhruba po 5 až 6 mesiacoch od výsevu. Aby ste sa teda dočkali prvých kvetov koncom júla, musíte urobiť výsev vo februári, najneskôr v marci.

Aj tak sa ale rastlina do plného kvetu dostáva skôr až v auguste a v septembri. Vďaka tomu je perfektnou voľbou na to, aby ste jej krásou ozvláštnili vašu záhradu práve v období neskorého leta a začiatku jesene.

Craspedia prezimovanie

Kraspédia je veľmi citlivá na mráz. V našich podmienkach bohužiaľ kombináciu chladu a zimy neznesie a v zimných mesiacoch typicky uhníva.

TIP: Zistite, kedy je správny čas na výsev letničiek a buďte pripravení včas. S ich pomocou môžete vytvoriť napríklad originálny a pestrofarebný záhon.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Sviečkovec - gaura - nádherná trvalka, ktorá vašu záhradu zahalí do záplavy nežných romantických kvetov. Ide o pomerne nenáročnú rastlinu, s pestovaním ktorej si hravo poradia aj začiatočníci. Vďaka veľkému množstvu druhov si potom ľahko vyberiete variant, ktorý sa vo vašom priestore bude najviac vynímať.

Sviečkovec pestovanie

Gaura (čiže aj sviečkovec) sa právom radí k veľmi obľúbeným trvalkám. A nie je divu. Vašu záhradu obklopia krásnymi vzdušnými kvetmi, ktoré sa vo vánku pohybujú a pripomínajú motýlie krídla.

Trvalka gaura patrí do čeľade pupalkovitých. Pôvodne pochádza zo Severnej Ameriky. Jej slovenský názov sviečkovec je odvodený od charakteristického tvaru kvetov, ktoré na prvý pohľad pripomínajú práve sviečky.

Sviečkovec sa vyžíva najmä na slnečnom stanovisku. Čo sa pôdy týka, odporúčame hlinitopiesčitú humóznu pôdu s dobrým systémom odvodnenia. Vlhkú a premokrenú pôdu znáša zle, pretože v nej má tendenciu uhnívať.

Sviečkovec Lindheimerov

Existuje hneď niekoľko druhov sviečkovcov, ktorých pestovanie sa teší popularite. Tým pravdepodobne najznámejším je sviečkovec Lindheimerov. Práve z neho totiž vznikli všetky ďalšie kultivary sviečkovca bieleho a sviečkovca ružového.

Jedná sa o krásnu a nenáročnú rastlinu, ktorá vám sprostredkuje záplavu dych vyrážajúcich kvetov. K tomuto druhu sa pritom radí sviečkovec biely, ktorý (ako napovedá samotný názov) má iba biele kvety. Ďalším kultivarom sviečkovca Lindheimerova je sviečkovec ružový, ktorý pochopiteľne kvitne ružovými kvetmi v rôznych odtieňoch (v závislosti od konkrétneho kultivaru).

Zaobstarajte si sviečkovce v príjemných farbách a ozvláštnite s nimi trvalkový záhon alebo napríklad priestor vašej terasy

Gaura strihanie

Správne strihanie sviečkovca je dôležitým krokom k tomu, aby ste predĺžili jeho životnosť.

Kedy strihať sviečkovec

Na strihanie gaury pristúpte na jeseň, kedy vykonáte spätný rez na výšku 10 cm. Vďaka tomu budete môcť rastline šetriť sily na ďalší rok. Zároveň sa zbavíte starostí spojených so semenáčikmi. Pokiaľ má totiž rastlina vhodné stanovište, vysemeňuje sa, čo nemusí byť vždy žiaduce.

Gaura v záhone

Trvalka gaura sa bude skvele vynímať práve v trvalkovom záhone. Okrem toho však možno s jej pomocou ozvláštniť nádoby na terase alebo ju vysadiť do voľného priestranstva. Gaura bude nádherne vyzerať aj na skalke.

So sviečkovcom vytvoríte atraktívne lemovanie, vyššie kultivary potom môžu zastať rolu zaujímavého pozadia k nižším rastlinám. Pamätajte tiež na to, že dospelé rastliny gaury sa zle presádzajú. Preto je vhodné vybrať im také stanovište, na ktorom už zostanú.

S čím kombinovať gauru

Sviečkovec kombinácie najlepšie vytvorí s trvalkami, ktoré majú rovnaké nároky na stanovište. Skvele bude vyzerať napríklad bok po boku okrasných tráv, levandule či šalvie. Gauru možno pestovať aj spoločne so železníkom argentínskym, rudbekiami či echinaceou. Skrátka so suchomilnými rastlinami.

Gaura zazimovanie

Zatiaľ čo biely sviečkovec je plne mrazuvzdorný, ružové a panašované kultivary sú na zimu chúlostivejšie a môžu vymrznúť. Preto je dôležité myslieť na vhodnú ochranu, aby došlo k úspešnému prezimovaniu sviečkovca. Na zimné mesiace rastlinu prikryjeme čečinou. Okolie rastliny zamulčujte vrstvou lístia, prípadne využite prikrytie netkanou textíliou.

Gaura po zime

S príchodom jari a akonáhle už nehrozia mrazíky je možné odstrániť minuloročné suché stonky gaury.

TIP: Sviečkovec môžete doplniť aj ďalšími zaujímavými rastlinami. Stavte napríklad na zaujímavý lomikameň do skalky. Zistite, ako sa pestuje.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newsletteru.

Dymový strom ( Smoke tree) tak sa škumpe hovorí napríklad v Anglicku, pre jej zaujímavý vzhľad. Jemné páperové súkvetia sa vznášajú nad krom ako oblak dymu. Je to cenná listnatá, opadavá drevina. Sfarbenie listov a kvetov je podľa kultivaru. Ale poznáme ich v klasickej žlto-zelenej forme alebo s bordovými listami a ružovými kvetmi.

Kvitne od júna. Zaujímavé súkvetia zostávajú na drevine až do jesene. Svojim vzhľadom dá každej kompozícii atraktivitu. Výborne vyfarbuje, počas roka mení svoj vzhľad a tak je prínosom pri premene záhrady v akomkoľvek období. Drevo má navyše význam v rezbárstve, nakoľko má výnimočnú žltú farbu. Dosahuje výšku do 5 m a skôr sa rozrastá do šírky. Rastie pomerne pomaly.

Je to pomerne odolná drevina a má svoje opodstatnenie v záhradnej kompozícii, vďaka atraktívnym kvetom a vyfarbeným listom. Dobre zvláda aj naše zimy. V prípade dlhotrvajúcich mrazov môže namrznúť, ale dobre na jar regeneruje a dobre aj zvláda rez.

Obľubuje priepustné vápenaté pôdy, minimálne hnojenie a primeranú závlahu. Uprednostní skôr suchšie prostredie, než trvalé vlhko. Vyhovuje jej plné slnko, dostatočne široká plocha pre svoj prirodzený rast. A menej hnojenia. Obzvlášť atraktívne sú už staršie porasty a ich habitus aj po opade listov.

Latinský názov je trochu ťažší Cotinus coggygria. Tento základný druh má žltozelené listy a naružovelé súkvetia. Neskôr v jeseni vyfarbuje do ružova a listy do bordova.

Je škumpa vlasatá jedovatá?

Škumpa vlasatá patrí medzi jedovaté rastliny a môžu spôsobiť pri dotyku alergické reakcie, pluzgiere a podráždenie pokožky. Manipulujte s ňou v rukaviciach. Opadané lístie sa môže kompostovať.

Kultivary škumpy

´Royal Purple´  je najznámejší a najžiadanejší kultivar, ktorý vyniká bordovými - purpurovo žiarivými listami počas celej vegetácie a ružovými kvetmi. Keď rozkvitne, vyzerá to, ako by sa z rastliny valili obláčiky ružového dymu. Skvele vynikne ako solitéra, ale pestovať ju môžete aj v skupine s ďalšími kríkmi, kedy vám pomôže vytvoriť zaujímavý kontrast.

´Flame´ je atraktívny vďaka zeleným listom, veľkými až 10 cm,  ktoré na jeseň vyfarbia do oranžovo-červena.

´Grace´ má počas roka purpurovo červené listy ale na jeseň sa vyfarbia na ohnivočervené. V lete zaujme prítomnosťou krásnych kvetov v podobe ružových vláknitých metlín.

´Smokey Joe´ listy má tmavo vínové, na jeseň oranžovo červené. Kvety má drobné, usporiadané v dlhých metlinách s dĺžkou 15-29 cm, kvitne od mája do júla.

Aktuálny sortiment ponúkaných kultivarov škumpy si môžete pozrieť aj v našom eshope

Škumpa vlasatá strihanie

Nečakajte usporiadaný, kompaktný ker a pre jeho výsadbu potrebujete naozaj priestor, lebo prirodzene je strapatý a rastie do šírky. Pokiaľ ho chcete udržať v medziach a v menšej veľkosti vyžaduje rez skoro na jar. Nesmie byť však príliš hlboký.

Obyčajne sa pestuje ako voľnerastúci solitér alebo zakomponovaný ker s inými drevinami. Inak nevyžaduje žiadny rez. Po mrazoch môžete odstrániť poškodené výhony.

Pravidelné strihanie škumpy vlasatej je teda kľúčové najmä preto, aby ste udržali kompaktné rozmery rastliny.

Škumpa na kmienku

V malej záhrade sa uplatní škumpa na kmienku. Rovnako je vhodná pre pestovanie v nádobách. Vyberte si vhodnú výšku kmienka, na ktorej je naštepená a vytvarovaná korunka. Kmienok už viac nerastie do výšky, zväčšuje sa len korunka. Tú udržiavajte v kompaktnom tvare. Kmienok radšej ukotvite a priviažte k opore.

Ako rýchlo rastie škumpa vlasatá

Škumpa vlasatá rastie rýchlosťou zhruba 15 cm za rok. Vždy ale samozrejme záleží na tom, aké podmienky rastline zaistíte.

TIP: Chcete mať záhradu výnimočnú, čo sa týka druhového zloženia rastlín? Prečítajte si článok, kde vám predstavíme menej známe ozdobné kry.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie  o novinkách v sortimente, výhodné akciové ponuky, registrujte sa na odber nášho newsletteru.

Vypestujte si aj vy romantické srdiečka, ktoré sa budú vo vašej záhrade naozaj vynímať. Vďaka srdcovke premeníte každý priestor na doslova rozprávkový. Zistite, medzi akými obľúbenými variantami môžete vyberať a aké podmienky dodržať, aby sa tejto rastline darilo.

Charakteristika srdcovky

Srdcovka (Dicentra) býva v záhradách pestovaná pre svoj veľmi pekný vzhľad. Skvele vynikne predovšetkým v záhonoch, ktoré na jar ozvláštnia typický srdcovitý tvar tejto rastliny. V lete sa potom môžu slova ujať najrôznejšie neskôr kvitnúce trvalky a spoločne tak vytvoriť zaujímavú symbiózu.

Srdcovka je mimoriadne dekoratívna rastlina, ktorá disponuje výraznými kvetmi v tvare srdca. Tie sú zavesené na previsnutých stonkách, ktoré vyrastajú uprostred papradinových listov.

Chcete mať kvety v tvare srdca vo vašej záhrade? Neváhajte a kúpte si kvalitné sadeničky v našom e-shope

Pestovanie srdcovky

Aby sa vám srdcovka odvďačila svojim pôvabným vzhľadom, treba jej na to dopriať vhodné podmienky. Z hľadiska pôdy voľte mierne vlhkú, humóznu a priepustnú variantu. Pokiaľ použijete ťažkú ílovitú alebo príliš suchú pôdu, pravdepodobne sa jej príliš dariť nebude.

Dužinaté korene tejto rastliny rastú plytko pod povrchom pôdy. Preto je vhodné zamerať sa na pravidelné mulčovanie pôdy, vďaka čomu srdcovku ochránite pred nadmerným vysychaním.

Srdcovky sa radia medzi dlhoročné rastliny. Po odkvitnutí alebo skoro z jari ich môžete množiť delením trsov. Pamätajte ale na to, aby ste postupovali s citom. Dužinaté korene totiž môže byť jednoduché poškodiť.

Srdcovka kvet

Názov rastliny jednoznačne plynie z tvaru kvetov, ktoré pripomínajú malé srdiečka. Tieto jemné srdcovité kvety v odtieňoch ružovej a bielej dodajú priestoru romantický nádych a bezpochyby zaujmú na prvý pohľad.

Srdcovka po odkvitnutí

Stonky srdcovky pomerne krátko po odkvitnutí zoschnú a stiahnu sa späť do zeme, kde rastlina prečká do nasledujúcej jari. Po odkvitnutí sa odporúča slabnúce a zaťahujúce sa listy odstrihnúť a rastline dopriať pokoj.

Srdcovka nádherná

Srdcovka nádherná nesie latinské označenie Dicentra spectabilis. Rastlina pochádza z Číny a Japonska a pýši sa jasne ružovými kvetmi. Niektoré jej kultivary však môžu kvitnúť bielo. Jednotlivé kvety sú usporiadané vo visiacich súkvetiach, ktoré vytvárajú retiazky. Listy sú trojuholníkového tvaru a majú sviežo zelenú farbu. Bežne srdcovka nádherná dorastá do výšky 60 až 90 cm.

Srdcovka drobnokvetá

Srdcovka drobnokvetá (latinsky Dicentra spectabilis) sa radí medzi obľúbené kvety objavujúce sa nielen vo vidieckych záhradách. Jej kvety vyrastajú v riedkom jednostrannom strapci na oblúkovito ohnutých stonkách. Rastline sa skvele darí v kyprej záhradnej pôde s dostatkom vlahy. Vynikne ako solitéra aj ako súčasť skupinovej výsadby.

Srdcovka nízka

Srdcovka nízka, latinsky Dicentra formosa, je ďalším obľúbeným druhom tejto rastliny. Pochádza pritom zo západného pobrežia Severnej Ameriky, kde sa jej darí najmä v pritienených lesných stanovištiach. Srdcovka nízka bežne dorastá do výšky okolo 40 cm. Charakteristická je pre ňu prízemná ružica zelených, perovito tvarovaných listov s dlhými stopkami, ktoré spoločne vyrastajú z podzemku. Súkvetie potom tvoria obojpohlavné kvety s ružovou alebo bielou korunou.

TIP: Srdcovku môžete v záhrade doplniť množstvom ďalších krásnych rastlín. Prečítajte si napríklad, aký je rozdiel medzi fakľou a fakľovkou.

Krásna dvojročka - to je náprstník, ktorý vo vašej záhrade vzhľadom na svoju výšku zaručene vynikne. Zistite, aké sú jeho najrozšírenejšie druhy a aké podmienky dodržať, aby sa náprstníku dobre darilo.

Charakteristika náprstníka

Náprstník (latinsky Digitalis) je rod rastlín z čeľade skorocelovitej. Listy tejto trvalky sú pritom usporiadané do tvaru ružice prízemného listu. Ružicu vytvára v prvom roku. Kvety sa pýšia tvarom zvonu, pričom môžu dosahovať rôzne farby (od bielej, cez ružovú až po fialovú). Kvitne v druhom roku. Náprstníky tiež majú charakteristické semenáčiky v tvare malého náprstku, odkiaľ napokon plynie aj samotný názov. Jedná sa o krátkovekú trvalku, dvojročku. Materská rastlina obyčajne po dvoch rokoch odumiera a v blízkosti vyrastú mladé rastliny zo semien.

Náprstník je v domovine trvalka, pri ktorej sa rozlišuje hneď niekoľko druhov. Poďme si tie najznámejšie z nich v stručnosti predstaviť. V našich podmienkach rastie ako dvojročná rastlina.

Náprstník červený

Náprstník červený (latinsky Digitalis purpurea) je dvojročná bylina. Tento druh je známy predovšetkým pre svoje krásne kvety v tvare zvonu, ktoré majú spravidla červenú farbu. V Európe sa jedná o pôvodný druh. Často sa pritom pestuje v záhradách ako okrasná rastlina. Charakteristická je pre ňu aj prízemná ružica listov a vysoký kvetný stvol.

Náprstník veľkokvetý

Náprstník veľkokvetý (latinsky Digitalis grandiflora) sa preslávil svojimi veľkými kvetmi, ktoré sa líšia od ostatných druhov náprstníkov. Kvety sú pomerne masívne a majú trubkovitý tvar. Ich farba môže byť žltá až svetlo žltá. Listy sú zelené, striedavé a pýšia sa eliptickým či kopijovitým tvarom.

Náprstník vlnatý

Náprstník vlnatý (latinsky Digitalis lanata) dorastá do výšky 0,4 až 0,8 metra. Zvonkovité kvety sa pritom sfarbujú do bledo okrovej farby. Rastlina pôvodom pochádza z Balkánu a dobre sa jej darí najmä v humóznych pôdach.

Náprstník žltý

Náprstník žltý (latinsky Digitalis lutea) pôvodne pochádza zo západnej Európy. Od mája do júla vás poteší svojim súkvetím. Tešiť sa môžete na dlhý jednostranný trs so žltými rúrkovitými kvetmi. Náprstník žltý dorastá do výšky až 80 cm.

V našom e-shope nájdete náprstník v pestrých farbách a rôznych druhoch. Vyberte si variant, ktorý sa vám bude do záhrady najviac hodiť

Pestovanie náprstníka

Tejto rastline sa najviac darí na polotienistom až slnečnom stanovisku. Vzhľadom na to je vhodné vybrať také miesto, kde panuje dostatok denného svetla, ale kde zároveň bude rastlina chránená pred priamym poludňajším slnkom.

Čo sa týka pôdy, voľte vlhkú a dobre priepustnú variantu. Je dôležité zabezpečiť, aby pôda mala dobrú drenáž, aby ste zabránili zamokreniu koreňov. Počas suchých období môžete rastlinu zalievať.

Vzhľadom na svoju výšku vyžaduje väčšina náprstníkov oporu. Ich kvetné stonky totiž môžu byť pomerne vysoké a krehké. Vzhľadom na to využite kolíky alebo určitú podpornú konštrukciu. Náprstníky všeobecne silné hnojenie nevyžadujú.

Náprstník jedovatosť

Pri náprstníku sú jedovaté všetky časti rastliny. Pokiaľ náhodou dôjde k požitiu aj malej časti náprstníka, okamžite sa obráťte na záchrannú službu. Rastlina je nebezpečná nielen pre človeka, ale aj pre zvieratá.

Náprstník po odkvitnutí

Akonáhle náprstník odkvitne, jeho stonka sa odreže až nad listovou ružicou. Vďaka tomu rastlina na mieste vydrží dlhšie. Spätným rezom po odkvitnutí môžete predĺžiť životnosť jednotlivých rastlín.

Náprstník v zime

Náprstník sa najčastejšie pestuje v záhone spoločne s ďalšími trvalkami. Na zimné mesiace je vhodné tento záhon ľahko prikryť čečinou. Nič ďalšie ale nie je potrebné.

TIP: Skombinujte náprstník v záhone s ďalšími trvalkami. Zistite, ako pestovať zimozeleň a ďalšie populárne rastliny.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Stračonôžka sa môže ľahko stať dominantou vašej záhrady. Ide totiž o výrazný kvet, ktorý len tak neprehliadnete. Zistite, aké sú obľúbené druhy stračonôžky, ako na jej pestovanie a čomu sa vyvarovať. Táto rastlina sa perfektne hodí aj pre pestovateľov začiatočníkov.

Charakteristika stračonôžky

Stračonôžka je trvalka, ktorá dorastá do úctyhodnej výšky 120 až 200 cm. Vzhľadom na to nie je problém ju medzi ostatnými kvetmi v záhrade rozpoznať. Stračonôžka rastie v trsoch, ktoré je možné na jar rozdeliť. Vďaka svojej veľkosti perfektne vynikne ako zaujímavá solitéra. Z hľadiska sfarbenia sa môžete stretnúť s bielou, cez ružovú až po výrazne modrú farbu.

Poznávacím znakom stračonôžky sú delené, často päťpočetné kvety s ostrohou. Kúzlo tejto rastliny spočíva v tom, že vytvára bohato nahustené súkvetie v tvare hrozna alebo klasu. Listy, ktoré vyrastajú v spodnej časti, sú väčšinou pomerne zubaté a majú tri, päť alebo výnimočne sedem lalokov.

Druhy stračonôžok

Pri stračonôžke rozlišujeme hneď niekoľko zaujímavých druhov. V strednej Európe je pritom pôvodným druhom iba stračonôžka stračka.

Stračonôžka "stračka"

Medzi obľúbené kultivary stračonôžky možno zaradiť Delphinium Grandiflorum 'Magic Fountain White' s krásnymi snehobielymi kvietkami.

Stračonôžka biela

Stračonôžka biela Delphinium Cultorum 'Galahad' taktiež zaujme krásne bielou farbou kvetov. Skvele sa hodí na stanovište zaliate slnkom.

Stračonôžka zo série Pacific

Snehobiele kvety, ktoré iste prilákajú nejedného motýľa, ponúkne aj Delphinium Pacific 'Galahad'. Na blankytne modré kvety sa môžete tešiť pri variantoch Delphinium Pacific 'Summer Skies' alebo Delphinium Pacific 'Blue Bird'.

Nádherné fialové kvety ponúkne varianta Delphinium Pacific 'Black Knight', ktorá vzhľadom k tejto farbe krásne vynikne na slnkom zaliatych stanovištiach. Delphinium Pacific 'Astolat' sa pýši sýto ružovými kvetmi, ktoré vyrastajú na dlhých stonkách.

Stračonôžka veľkokvetá

Stračonôžka veľkokvetá - vysoká, Delphinium elatum, je známa pre svoje veľké a výrazné kvety. To napokon napovedá aj jej názov. Stretnúť sa môžete s rôznymi farebnými variantmi.

Stračonôžka záhradná

Stračonôžka záhradná Delphinium x cultorum vznikla krížením rôznych druhov stračonôžok. Stretnúť sa môžete s najrôznejšími výškami, farbami aj tvarmi kvetov. Vďaka tomu je pre pestovateľov mimoriadne atraktívna.

Vyberte si semená aj sadenice stračonôžok v našom e-shope a ozdobte s ich pomocou svoju záhradu

Stračonôžka pestovanie

Veľkou výhodou stračonôžky sú bezpochyby jej nízke nároky na pestovanie. Z hľadiska pôdy vyžaduje hlbokú, humóznu a kyprú pôdu, čo možno docieliť pridaním kompostu už počas výsadby.

Odvďačí sa vám aj v prípade, že ju čas od času prehnojíte tekutým hnojivom. Pamätajte tiež na dostatok vlahy. Stračonôžka vyžaduje slnečné stanovište a polohu, kde bude chránená pred vetrom.

Výsev stračonôžky

Stračonôžku je možné pestovať za využitia priameho výsevu. Semená možno vysiať už na jeseň, pričom dokážu prezimovať a pokvitnú opäť na jar.

Prípadne je možné pristúpiť k skorému jarnému výsevu, vďaka ktorému rastlina pokvitne začiatkom leta. Obe varianty je možné tiež skombinovať a týmto spôsobom si stračonôžkovú sezónu predĺžiť.

Stračonôžka pestovania zo semien

Pamätajte na to, že teplota pôdy na klíčenie semien by mala byť okolo 13 °C. Jednotlivé semená sejeme zhruba 0,5 cm hlboko. Je dôležité, aby mali pre klíčenie tmu. Akonáhle rastliny vzídu a ich výška bude maximálne 30 cm, doprajte im oporu. Výnimkou sú v tomto ohľade iba zakrpatené odrody, ktoré budete pestovať na skalke.

Pokiaľ budete predpestovanie vykonávať v skleníku, môžete rastliny von presadiť zhruba v druhej polovici mája. Semená stračonôžky pritom klíčia zhruba 3 až 6 týždňov.

Rez stračonôžky

Akonáhle stračonôžka odkvitne, je vhodné do hĺbky zrezať jej stonku. Zároveň rastlinu dostatočne pohnojte a doprajte jej výdatnú zálievku. Týmto spôsobom ľahko docielite to, že vám stračonôžky na konci leta vykvitnú druhýkrát.

K ďalšiemu rezu sa pristupuje na jeseň. Vtedy po odumretí stonky odrežte tesne pri zemi celú rastlinu.

Je stračonôžka jedovatá?

Stračonôžka sa radí medzi mierne jedovaté odrody. Jej požitie môže spôsobiť vážne zdravotné komplikácie. Problém však môže nastať aj pri kontakte s listami, kedy môže dôjsť k podráždeniu kože. Pokiaľ sa teda radíte medzi alergikov alebo citlivé osoby, je vhodné pri manipulácii s rastlinou vždy používať ochranné rukavice.

TIP: Stračonôžku môžete doplniť aj ďalšími zaujímavými trvalkami. Zistite napríklad, ako na úspešné pestovanie čemerice.

Sirôtky alebo aj fialky u nás na Slovensku patria k veľmi populárnym druhom rastlín. K videniu preto bývajú v mnohých tradičných aj moderných záhradách. Zistite, ako postupovať pri pestovaní sirôtok a na čo si dať pozor. A pozrieme sa aj na to, na aký účel môžete využiť kvety tejto zaujímavej rastliny.

Fialka druhy

Fialka, sirôtka (Viola) je trvalka, ktorej existuje hneď niekoľko druhov. Medzi tie najznámejšie sa radí sirôtka záhradná, sirôtka poľná, sirôtka previsnutá, sirôtka veľkokvetá alebo napríklad sirôtka roľná. Podľa doby kvitnutia rozlišujeme skoré a neskoré sirôtky.

Je fialka jedlá?

Veľa ľudí sa pýta, či je fialka jedovatá. Odpoveď je jednoduchá: nie. Sirôtka patrí ku kvetom, ktoré sú jedlé a môžu teda ozdobiť vaše taniere s rozmanitými druhmi pokrmov alebo napríklad dezertmi. Ich pestré farby na tanieri dozaista vyniknú. Navyše si budete môcť užiť ich sviežu a jemne orieškovú chuť.

Zaobstarajte si semená alebo sadenice sirôtok v najrôznejších farbách a pustite sa do ich predpestovania

Kedy vysievať sirôtky

Doba výsevu sirôtok sa líši podľa toho, kedy chcete, aby vám táto rastlina vykvitla. Pokiaľ chcete svoju záhradu ozvláštniť na jar, vysievame sirôtky už v júli. Aby ste docielili jesenného kvitnutia, vysievajte sirôtky čoskoro, už začiatkom marca. Zatiaľ čo v júli môžete semeno vysievať rovno na záhon, v marci na predpestovanie voľte nádobu umiestnenú v chladnejšej miestnosti bez mrazu.

Nezabudnite na to, že vysiate semená nesmú nikdy zaschnúť. Preto dôsledne dbajte na pravidelnú a dostatočnú zálievku. Semeno vzíde približne za desať dní. Alternatívou je obstaranie už vypestovaných sadeníc, vďaka ktorým sa môžete z krásnych kvetov tešiť okamžite.

Fialka pestovanie

Aby ste podporili dlhú dobu kvitnutia fialiek vonku, oplatí sa voliť pôdu bohatú na živiny. Fialky / Sirôtky síce znášajú priame slnko, ale v takom prípade kvitnú kratšiu dobu. Ideálne je preto voliť polotieň. Myslite aj na to, že tieto rastliny potrebujú dostatok vlahy.

Fialka v kvetináči

Sirôtky možno bez problémov pestovať nielen voľne v záhone, ale aj kvetináči alebo inej nádobe. Veľa pestovateľov napríklad pristupuje k tomu, že sirôtkami vysadí hrantíky za oknom. Pokiaľ sa rozhodnete pre sirôtky v črepníku, opatrite nádobu dobrou drenážou.

Ako dlho vydržia fialky v kvetináči

To záleží na tom, kedy sa rozhodnete k pestovaniu sirôtky pristúpiť. Pri predpestovaní rastliny v júni sa budete môcť z kvetov tešiť ten istý rok na jeseň, a potom znova na jar. Pokiaľ sa rozhodnete pre výsev založený začiatkom jesene, budú sirôtky nakvitať v nasledujúcom roku vo februári až marci.

Čo s odkvitnutými sirôtkami

Sirôtky pri vysokých letných teplotách obvykle prestávajú kvitnúť. A začnú znova až v momente, keď sa trochu ochladí. V takom prípade môžete po odkvitnutí sirôtky mierne ostrihať a pohnojiť.

Sirôtka a mráz

Sirôtky patria k veľmi otužilým druhom. Vďaka svojej mrazuvzdornosti sirôtka väčšinou dokáže
priamo v záhrade úspešne prezimovať. Napriek tomu možno však odporučiť sirôtky v zime pre istotu pred veľkými holomrazmi ochrániť prostredníctvom ich prikrytia čečinou.

TIP: Sirôtky rozhodne nie sú jedinou rastlinou s jedlými kvetmi. Ďalším variantom je kapucínka väčšia. Naštudujte si, ako pestovať kapucínky a pusťte sa do toho.

Máte na záhrade temný a prázdny kút, v ktorom nič nerastie, pretože tam slnko svieti len určitú hodinu cez deň? Nie je to tragédia. Existuje množstvo rastlín, ktorým sa darí práve v polotieni až tieni a na slnku nie sú životaschopné.

Ide najmä o druhy okrasné listom. V nich naozaj spoznáte variabilnosť zelenej farby, napríklad v kombinácii so žltou, bielou alebo ružovou. Dokonca modrolisté kultivary dodajú priestoru úplne iný tvar a svetlosť.

Medzi atraktívne patria hosty, ktorým sa hovorí aj funkie. Tieto zaujímavé trvalky pochádzajú z Japonska, ale už viac ako dve storočia sú známe aj v Európe, kam sa rozšírili z anglických záhrad.

Hosta druhy

Hosta je dostupná hneď v niekoľkých rôznych odrodách, ktoré sa líšia tvarom aj sfarbením jednotlivých listov.

Medzi vysoké a dominantné odrody sa radí napríklad Hosta Sieboldiana 'Elegans'. Naopak menšou odrodou je napríklad Hosta ´Patriot´. Medzi najvyšie hosty sa právom radí Hosta 'Blue Angel'.

V záhone určite vynikne aj Hosta 'Frances Williams'. Medzi najobľúbenejšie hosty sa právom radí Hosta 'Hyazinthina', ktorá ponúkne listy vyrastajúce z bohatej ružice

Veľké srdcovité listy šedomodrej farby má variant Hosta 'June'. Na bledo zelené listy s tmavším lemovaním sa môžete tešiť pri odrode Fortunei 'Albopicta'. Hosta 'Aureomarginata' na prvý pohľad zaujme svojimi veľkými srdcovitými listami tmavozelenej farby. Krásne klenuté zelené listy s bielym lemovaním ponúkne populárna Hosta 'Albomarginata'.

Medzi veľmi známe funkie sa ďalej radí odroda 'Mediovariegata' s mierne vlnitými listami, Hosta 'Yellow Splash Rim' s krémovo žltým olemovaním alebo Hosta 'Wide Brim' s drobnými tmavo fialovými kvetmi.

Pustiť sa môžete tiež do pestovania Hosty Ventricosa s tmavo fialovými žíhanými kvetmi alebo netradičného kultivaru Hosta 'Red October' s pútavo červenými vysokými stonkami. Ako vidíte, možností existuje skutočne veľa.

Hosta s čím ju kombinovať

Pokiaľ sa rozhodnete hostu kombinovať s ďalšími rastlinami, vždy vezmite do úvahy vlastnosti danej rastliny. Vďaka svojmu nižšiemu vzrastu napríklad skvele doplnia vyššie rastliny, s ktorými môžu vytvárať zaujímavý kontrast. Hosty tak možno umiestniť do prednej časti záhona a za ňu vysadiť napríklad hortenzie či ľalie.

Funkie sa skvele kombinujú aj s najrôznejšími okrasnými trávami. Na tento účel perfektne poslúžia odrody s jemnými listami, medzi ktoré patria napríklad ostrice či texaská tráva. Ďalej je možné hostu kombinovať s rastlinami s kontrastnou farbou listov. Veľmi dobre sa k tomu hodí napríklad heuchera, drieň alebo astilba. Funkia skvele vynikne aj pri jazierkách ako podrastová rastlina bok po boku papradí a okrasných tráv.

Hosty pestovanie

Poďme sa teraz pozrieť na to, ako pestovať hosty, aké konkrétne podmieky zaistiť a na čo si dať v tomto ohľade pozor.

Prezrite si krásne hosty z nášho sortimentu a vyberte si medzi nimi odrodu na pestovanie v záhone či kvetináči

Hosta na slnko

Hostám sa výborne darí práve na tienistých stanovištiach, hoci napríklad žltolisté kultivary znesú niekoľko hodín slnečného žiarenia. Výhodou je, že svojimi listami pokryjú celú plochu a tým nedajú šancu burine. Platí tu však, že dosiahnutie tohto efektu potrebuje svoj čas a trvá to niekoľko rokov.

Základnou farbou je zelená, ale známe sú aj modré až tyrkysové kultivary, panašované, s bielym alebo žltým lemovaním. Listy majú úzke, široké, srdcovité, oválne a okrem listov mnohé nádherne voňajú. Najmä biele pripomínajú vôňu ľaliu.

Od jari do jesene vás tešia listy, v lete sa rozvinú kvety a potom listy zožltnú a zatiahnu sa. Na mieste zostane prázdne miesto, ktoré mnohým nevyhovuje. Preto v ich blízkosti vysaďte okrasný ker do tieňa, ktorý bude mať celoročný efekt a jarné cibuľoviny pre skorý jarný efekt.

Funkie vysádzame do bežnej záhradnej zeminy, nemajú žiadne špeciálne požiadavky a nevyžadujú ani hnojenie, dokonca sa zaobídu aj bez presádzania. Uvítajú skôr vlhký substrát a nemali by sa pestovať v úplne vysušenej pôde. Práve s vlhkosťou pôdy by v tienistej časti záhrady nemal byť problém. Znesú aj mrazivé počasie, ale v prípade silného mrazu by sa mali zakryť napríklad čečinou.

Hosty strihanie

Na podporu zdravého rastu rastliny je potrebné hostám po odkvitnutí odstrániť súkvetia s kvetmi. Na strihanie listov hosty sa pristupuje počas neskorej jesene. Ideálny čas nastáva v momente, keď udrú prvé mrazy a listy funkie začnú odumierať a vädnúť. Včasnou prípravou rastliny na zazimovanie predídete najrôznejším škodcom, ako sú napríklad slimáci, ktorí by v listoch mohli prezimovať.

Hosta pestovanie v kvetináči

Pestovanie hosty je bez problémov možné aj v kvetináči. V tejto podobe sa budú vynímať napríklad v priestranstve pergoly, terasy alebo balkóna.

Funkie v kvetináči

Na dosiahnutie dobrých výsledkov je nutné vybrať nádobu s primeranou veľkosťou, teda ani príliš malú, ani príliš veľkú. Pri pestovaní v nádobe nezabúdajte na priebežnú zálievku, a to obzvlášť za teplého alebo suchého počasia. Akonáhle sa funkia rozrastie a vyplní vám celý kvetináč, je nutné jej dopriať viac priestoru a nadbytočné trsy rozsadiť.

Hosta presádzanie

Ak sa rozhodnete zmeniť hoste jej stanovište, pristupujte k tomu ideálne na jar alebo na jeseň. Vtedy totiž nastáva čas na ich presádzanie a delenie. Hosty by sa pritom mali deliť pravidelne, a to každé tri až štyri roky.

Hosta v zime

Listy hosty v zime uhynú. Koreňový systém však dokáže v pôde prežiť a na jar sa budete môcť tešiť opäť na nárast nových listov. U tejto rastliny zároveň platí, že čím staršia je, tým krajšia sa javí.

Ako zazimovať hostu

Výhodou hosty je, že je plne mrazuvzdorná. Vzhľadom k tomu zazimovanie hosty v záhrade nemusíte nijako zvlášť riešiť. Iba je možné odporučiť záhon pre istotu zakryť vrstvou lístia.

Veríme, že sme vás inšpirovali a možno práve hostami zaplníte tienisté miesto vo svojej záhrade. Pozrite sa aj na náš aktuálny sortiment.

Vyberte si z ďalších trvaliek vhodných do tieňa a vytvorte s ich pomocou originálne kombinácie, ktoré pritiahnu pozornosť

TIP: Skombinujte hosty s ďalšími rastlinami, ktoré milujú tieň. Prečítajte si o ďalších rastlinách vhodných do tieňa.