Blog

Judášovec (Cercis), je nenáročná drevina atraktívna nielen pre svoje farebné a početné kvety, ale aj zaujímavé listy. Patrí do čeľade bôbovitých, čo poznáme okrem iného podľa typickej stavby kvetu. Ide o opadavé kríky alebo stromy, ktoré pochádzajú pravdepodobne z oblastí Číny, kde sa dodnes vyskytuje päť endemických druhov. Ostatné druhy však nájdeme bežne rásť napríklad v Stredomorí alebo niektorých častiach severnej Ameriky.

Vďaka svojmu atraktívnemu vzhľadu a nenáročnosti je judášovec ideálnou voľbou pre rôzne záhradné kompozície. Môže byť pestovaný ako solitéra, v skupinách s inými kríkmi alebo ako súčasť kvitnúcich živých plotov. Veľké množstvo voňavých kvetov navyše priláka do záhrady plno opeľovačov.

Práve pre tie sa kríky najčastejšie pestujú. Majú obvykle sýto ružovú, fialovú či purpurovú farbu, u niektorých odrôd (napríklad Album) sa stretneme dokonca s bielou. Zaujímavosťou je, že kvety nemajú žiadne stopky, vyrastajú v trsoch priamo z konárov či kôry. Po odkvitnutí sa na ich mieste vytvárajú pre túto čeľaď typické struky s nejedlými semenami.

Judášovec druhy

Judášovec čínsky

(Cercis chinensis) je opadavý ker alebo malý strom pôvodom z Ázie. Táto rastlina je obľúbená pre svoje nápadné jarné kvety, ktoré sa objavujú ešte pred listami a zahaľujú celé vetvy do ružovej až fialovej farby.

Čínsky judášovec je ideálnou rastlinou do okrasných záhrad. Pestuje sa hlavne ako solitéra, prípadne v skupinách s inými kríkmi či kvetmi. Má zelené, srdcovité listy, ktoré na jeseň získavajú zaujímavú žltú farbu. Drevina je odolná voči mrazu a preferuje slnečné stanovište s dobre priepustnou, skôr zásaditou pôdou.

Na trhu nájdeme mnoho zaujímavých odrôd. Medzi tie obľúbené patrí napríklad 'Avondale' alebo 'Shirobana'.

Judášov strom

Judášovec strukový (Cercis siliquastrum), známy tiež ako judášov strom, patrí medzi opadavé kríky či stromy pochádzajúce z južnej Európy a západnej Ázie.

Kvety rastú priamo z kmeňa a vetiev, majú ružovú až fialovú farbu a rovnako ako u ostatných druhov, aj tu sa objavujú ešte pred vyrašením listov. Drevina dorastá do výšky približne šiestich metrov, hodí sa ako solitér do okrasných záhrad alebo parkov.

Tento druh je na tom s mrazuvzdornosťou o niečo horšie ako judášovec kanadský a čínsky, avšak s teplotami v nižších oblastiach Slovenska a Českej republiky si poradí bez problémov.

Judášovec kanadský

(Cercis canadensis) je opadavý ker alebo strom, ktorý pochádza z východných oblastí Severnej Ameriky. Kvety sú ružové až purpurové a na jar pokrývajú väčšinu vetiev. Krík dorastá do výšky asi piatich metrov, rastie skôr priemernou rýchlosťou. Jeho srdcovité listy majú veľmi zaujímavé farby, od sýto až temne zelenej, cez vínovú, naživo oranžovú až po bordovú.

Medzi obľúbené kultivary patria napríklad 'Forest Pansy', 'Merlot' alebo 'Ruby Falls'.

Chcete si užiť kvetmi zasypané judášovce aj vo svojej záhrade? Obľúbené druhy a kultivary nájdete v našom e-shope

Judášovec pestovanie

Výber vhodného stanovišťa

Najlepšie rastie na slnečných až polotienistých miestach, ale znesie aj tieň. Pokiaľ ho chcete pestovať v tieni, majte na pamäti, že kvetov bude menej.

Čo sa týka pôdy, judášovec preferuje priepustnú, humóznu a mierne vlhkú pôdu. Je však schopný rásť aj na chudobnejších a ťažších pôdach.

Všeobecne platí, že judášovec kanadský je oveľa odolnejší, poradí si s tieňom aj horšou pôdou. Naopak judášovec čínsky a strukový vyžaduje plné slnko a hlinité humózne pôdy.

Výsadba a starostlivosť

Judášovce môžete vysadiť na jar alebo na jeseň. Pred výsadbou je vhodné pripraviť pôdu tak, že do nej pridáte kompost. Niektoré druhy (napríklad judášovec strukový) preferujú mierne zásadité, vápenaté pôdy.

Výsadbu vykonávajte tak, aby koreňový krčok bol približne 5 cm pod úrovňou terénu. Po výsadbe rastlinu nezabudnite zaliať a udržiavať pôdu vlhkú, kým sa neuchytí.

Judášovec je nenáročný na starostlivosť. Jeho hlavnou požiadavkou je pravidelná zálievka, najmä v období sucha. Hnojenie nie je nutné, ale pokiaľ chcete podporiť kvitnutie, prihnojujte v tomto období fosforom a draslíkom.

Rez judášovca

Kríky môžete raz ročne (obvykle skoro na jar) prerezať, aby si udržali svoj kompaktný tvar. Nie je to ale nutné, niektorí záhradkári judášovce neprerezávajú vôbec, iba raz za čas odstránia staré, choré a nekvitnúce vetvy, prípadne vykonajú výchovný rez.

TIP: Okrasné aj plodiace stromy majú nielen estetickú funkciu, sú tiež dôležitým zdrojom potravy pre opeľovače. Medzi zaujímavé stromy do veľkej záhrady patria napríklad sakury, platany či moruše. Stromy do malej záhrady musia byť kompaktnejšie, vysaďte napríklad trpasličie brezy alebo zakrpatené odrody jabloní.

Brečtany (Hedera) sú vždyzelené popínavé rastliny. Ak sa plazí po zemi, ich výška nepresahuje 20 centimetrov, dĺžka je však aj niekoľko metrov. Obvykle sa stonky brečtanu upínajú na povrchy, po ktorých sa plazia, ako sú napríklad steny domov, stromy a podobne - v tomto prípade sa rastlina "vyšplhá" aj 30 metrov vysoko.

Brečtan má dva typy listov. Jedny sú laločnaté a slúžia na upínanie na povrchy, druhé sú srdcovité a majú voľný prístup k slnku.
Kvety brečtanu sú drobné, majú zelenožltú farbu a produkujú veľké množstvo nektáru, ktorý láka opeľovače. Koncom zimy z nich dozrievajú okrúhle, väčšinou čierne plody, ktoré slúžia ako potrava pre vtáctvo.

Ako pestovať brečtan

Stanovište - preferuje rozptýlené svetlo až tieň a nižšie teploty
Nároky na pestovanie - jedná sa o veľmi nenáročnú a odolnú rastlinu
Zálievka - počas vegetačnej doby doprajeme brečtanu miernu zálievku, v zime ju ešte obmedzíme. Mierne zalievame aj pri pestovaní v kvetináči
Substrát - rastlina preferuje rašelinový substrát
Hnojenie - brečtan pestovaný v kvetináči prihnojujeme pravidelne (cca raz za 14 dní) organickým hnojivom alebo hnojivom pre zelené izbové rastliny
Rozmnožovanie - množíme vegetatívne pomocou vrcholových odrezkov, ktoré necháme zakoreniť vo vode, a potom ich zasadíme do kvetináča s rašelinovým substrátom

Brečtan druhy

Udáva sa, že jednotlivých druhov je 12 až 15. Niektoré odborné zdroje sa totiž nezhodujú na tom, či sa v niektorých prípadoch jedná o jednotlivé druhy alebo len ich varianty.

Nové druhy totiž s najväčšou pravdepodobnosťou vznikali alopatricky (z pôvodných druhov). Ako prvý bol popísaný brečtan popínavý, ktorý je u nás najbežnejší – niektoré druhy tak môžu byť skôr jeho krížencom. Ďalej sa potom môžeme stretnúť s rôznymi šľachtenými odrodami, ktoré sa od seba líšia napríklad veľkosťou či farbou listov. Niektoré druhy je možné pestovať aj ako izbové.

Brečtan popínavý (Hedera helix)
Brečtan alžírsky (Hedera algeriensis)
Brečtan perzský (Hedera colchica)
Brečtan írsky (Hedera hibernica)

Ďalej sú to Hedera canariensis, Hedera cypria, Hedera iberica, Hedera maderensis, Hedera maroccana, Hedera nepalensis, Hedera pastuchowii, Hedera rhombea, Hedera azorica.

Hľadáte sadenice brečtanu do svojej záhrady? Vyberte si hneď z niekoľkých odrôd brečtanu popínavého v našom eshope

Ako sadiť brečtan

Brečtany vysádzame na jar a na jeseň. Sadenice môžeme buď zakúpiť alebo si ich predpestovať z mladých odrezkov, ktoré sme predtým nechali zakoreniť vo vode.

Ďalej postupujeme klasicky - pripravíme si dostatočne veľkú jamu, ktorú ideálne vysypeme rašelinou zmiešanou s hnojivom. Potom vložíme sadenicu, prikryjeme korene zeminou, utlačíme a rastlinu zalejeme.

Výsadbu brečtanu v malej záhrade si ale treba dobre premyslieť. Ide totiž o rýchlo rastúcu a silne expanzívnu rastlinu; ak sa jej budete chcieť v budúcnosti zbaviť, môže to byť beh na dlhú trať.

Brečtan na plot

Ak váš pozemok lemuje pletivový plot, ktorý neposkytuje príliš súkromie, môže byť pomerne lacným variantom výsadba brečtanu. Ten rastie pomerne rýchlo a pokiaľ zvolíme dostatočný počet sadeníc, bude plot počas jednej sezóny pokrytý zeleným „kobercom“ z listov. Pri výsadbe postupujeme podľa vyššie uvedených informácií. Keď sa stonky začnú vyťahovať a hľadať oporu, smerujte ich na plot. Smer rastu môžete ľahko regulovať.

Brečtan na fasáde

Okrem plotu je medzi záhradkármi obľúbenou oporou pre brečtan aj fasáda domu, chaty alebo napríklad garáže. Hoci by sa mohlo zdať, že ide o ideálne riešenie, ako zakryť rozpadajúcu sa omietku staršieho domu, opak je pravdou. Aby sme mohli nechať rastlinu voľne stúpať po fasáde, musí byť omietka úplne neporušená, bez prasklín, odkrytých tehál a podobne. V opačnom prípade budú drobné korienky brečtanu poškodenú fasádu ešte viac narúšať a tá môže následne pod ťarchou rastliny vo veľkom opadávať.

Ďalšou nevýhodou brečtanu na fasáde domu je pomerne veľké množstvo obťažujúceho hmyzu v okolí otvorených okien. Týmto spôsobom sa do domu môže vyšplhať dokonca aj hlodavec.

Brečtan na kmeni stromu

Mnohí sú toho názoru, že brečtan na stromoch je parazit, ktorý strom vyciciava. Nie je to však pravda. Brečtan nie je parazit, ani poloparazit ako imelo napríklad, dokonca ani liana, ktorá škrtí jednotlivé konáre.

Je to klasická zelená liana, ktorá len kmeň využíva na šplhanie. Do kôry sa upevňuje pomocou prísaviek a malých korienkov, ale neprechádza do vnútra pod kôru a tak nenarušuje nič stromu ani mu nijako neškodí.

Negatívum, ktoré môže časom a vekom vzniknúť je, že sa bujne zazelená, prenikne až do koruny stromov a tak zatieni samotný strom, ktorý potom pomalšie rastie, prípadne má menej nových výhonkov, lebo brečtan mu tieni a nedostáva už dostatok svetla.

Ako strihať brečtan

Rez brečtanu vykonávame na jar. Pri zmladzovacom reze skracujeme všetky výhony na jeden meter nad povrch pôdy. Následne dochádza k rýchlemu rastu. Pokiaľ rastie brečtan na miestach, z ktorých nechceme celý porast každoročne odstraňovať, môžeme vykonať iba rez výchovný a odstrániť prekážajúce výhony.

Brečtan v kvetináči

V posledných rokoch sa stal brečtan veľmi obľúbenou súčasťou okrasných kvetináčov. Najlepšie sa hodí k previsnutým rastlinám, medzi ktorých kvety sa rád prepletá. Na tento účel volíme druhy a odrody s drobnejšími listami, skvele vyzerajú aj panašované kultivary.

Pri výsadbe je dôležité starostlivo vyberať rastliny, ktoré do jedného kvetináča s brečtanom vysadíme. Mali by to byť druhy, ktoré tiež preferujú skôr polotieň, kyslé pH pôdy a miernu zálievku. Brečtan je preto ideálnym adeptom na dekoráciu jesenných nádob osadených rôznofarebnými vresmi, vresovcami a heucherami.

Brečtan izbový

Pestovanie brečtanu v kvetináči je teda pomerne bežnou záležitosťou a rôzne druhy brečtanu v kvetináči s menšími, obvykle zaujímavo sfarbenými listami, nájdeme v každom hobby markete či väčšom záhradníctve.

Pestovanie brečtanu v byte vyžaduje podobné pravidlá ako vonku – do kvetináča dáme rašelinový substrát, zálievka je skôr mierna, stanovište s dostatkom rozptýleného svetla. Rastlinu pravidelne hnojíme a počas zimného obdobia jej doprajeme chladnejšie priestory.

Je brečtan jedovatý?

Brečtan je taká rastlina "dvoch tvárí" - hovorí sa o ňom totiž, že je liečivý aj jedovatý. Výťažky z tejto rastliny totiž môžeme nájsť dokonca v sirupoch proti kašľu, ale z toxikologického hľadiska sa jedná o jedovatú rastlinu, kedy pri neodbornom zaobchádzaní môžu uškodiť všetky jej časti. Vyššie množstvo toxických látok je koncentrované v plodoch. Šťava z listov a stoniek zase môže spôsobovať kožné alergické reakcie.
 
TIP: Brečtany patria bezpochyby medzi najznámejšie popínavé druhy. Existuje ale mnoho menej známych popínavých rastlín, ktoré ho na záhrade aj v kvetináčoch skvele doplnia. Viac sa o nich dočítate v našom predchádzajúcom článku.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Mandľa (Prunus dulcis) je opadavý strom z čeľade ružovitých, ktorý sa pestuje pre svoje chutné a výživné plody – mandle. Sú príbuzné broskyniam, marhuliam a čerešniam, a vyžadujú aj podobné podmienky pre rast a starostlivosť.

Mandle pochádzajú z oblasti Stredného východu a juhozápadnej Ázie, kde boli pestované už pred tisíc rokmi. Dnes sa mandle pestujú vo veľkom množstve odrôd po celom svete, najmä v oblastiach s miernym podnebím, ako je Stredomorie, Kalifornia alebo Austrália.

Pestovanie mandľovníka môže byť náročnejšie ako pestovanie iných ovocných stromov, ale s pravidelnou a správnou starostlivosťou sa môžete tešiť na bohatú úrodu chutných mandlí aj v niektorých oblastiach u nás.

Odrody mandlí

‘Santa Caterina’

Jedná sa o samoopelivú odrodu, ktorej plody dozrievajú koncom septembra. Dobre zvláda aj mierne mrazy, hodí sa do našich vinárskych oblastí, kde bez problémov prezimuje. Vyznačuje sa sladkými a veľkými plodmi, ktorým predchádzajú ružovo sfarbené kvety.

‘Zora’

Čiastočne samoopelivá odroda. Kvety sa oproti iným kultivarom objavujú skôr a majú bielu farbu. Plody sú eliptické, úzke, stredne veľké, ich úroda je bohatá. U nás sa jej dobre darí vo vinárskych oblastiach a prakticky všade, kde plodia a prospievajú broskyne. Ide o kultivar odolný voči hubovým chorobám.

'Nonpareil'

Jedná sa o jednu z najpopulárnejších a najrozšírenejších odrôd mandlí na svete. Pochádza z USA a je známa pre svoje veľké, široké a ploché plody s tenkou šupkou. Táto odroda je veľmi obľúbená vďaka svojej vysokej produktivite, skvelej chuti a univerzálnosti - mandle z odrody 'Nonpareil' sa používajú ako na priamu konzumáciu, tak na výrobu mandľového mlieka, marcipánu alebo mandľových lupienkov.

'Carmel'

Táto odroda pochádza z Kalifornie a je obľúbená najmä pre svoju vysokú odolnosť voči chorobám a škodcom. Plody sú stredne veľké, oválneho tvaru a s mierne tvrdšou šupkou ako u odrody 'Nonpareil'. 'Carmel' sa často pestuje ako opeľovač pre iné odrody mandlí a je vhodný na priemyselné spracovanie, napríklad na mandle pražené alebo solené.

'Marcona'

Jedná sa o tradičnú španielsku odrodu, ktorá je známa pre svoje veľké, okrúhle a mäsité plody s jemnou chuťou. 'Marcona' je často považovaná za "kráľovnú" medzi mandľami a je obľúbená najmä v Španielsku, kde sa používa na prípravu tradičných pokrmov, ako sú turron (mandľový nugát) alebo polvorones (mandľové sušienky).

'Ferragnes'

Táto odroda pochádza z Francúzska a je obľúbená pre svoju vysokú odolnosť voči mrazu a suchu. Plody sú stredne veľké, podlhovastého tvaru a s tvrdšou šupkou. 'Ferragnes' je vhodný na pestovanie v stredoeurópskych podmienkach a je často používaný ako opeľovač pre iné odrody.

'Tuono'

Ide o taliansku odrodu, ktorá je známa pre svoje veľké, podlhovasté plody s tenkou šupkou a výraznou chuťou. 'Tuono' je obľúbená najmä v Taliansku, kde sa používa na prípravu tradičných pokrmov, ako sú amaretti (mandľové sušienky) alebo cantucci (mandľové piškóty).

Hľadáte zaujímavý doplnok do vinice alebo záhrady v teplejších a nižších oblastiach? Mandle sú skvelou voľbou - odolné a kvalitné odrody mandlí nájdete aj v našom e-shope

Mrazuvzdorná mandľa

Niektoré odrody mandlí sú odolnejšie voči mrazu a dajú sa pestovať aj v chladnejších podmienkach. Pri výbere odrody vždy zohľadníme oblasť, v ktorej stromy vysádzame. Väčšina „mrazuvzdorných“ odrôd znesie teploty len okolo -5 °C. Pri dlhodobejších mrazoch sa môžu poškodiť aj tieto kultivary. Na pestovanie v našich podnebných podmienkach sa hodí napríklad odroda “All in One”. Aj tak sa však odporúča mandľovníky vysádzať skôr do vinárskych oblastí.

Pestovanie mandlí

Vhodné stanovište na pestovanie mandľovníkov je slnečné a chránené miesto s dobre priepustnou, hlinito-piesočnatou pôdou. Mandle preferujú neutrálnu až mierne zásaditú pôdu s pH 6,5-7,5. Pred výsadbou je vhodné vykonať základné hnojenie kompostom alebo záhradným hnojom.

Mandle potrebujú pravidelnú zálievku, najmä v období sucha. Je dôležité udržiavať pôdu vlhkú, ale nie premokrenú, aby nedošlo k uhnívaniu koreňov. V období vegetácie je vhodné zálievku kombinovať s hnojením, napríklad pomocou tekutých hnojív na báze draslíka a fosforu.

Hnojenie mandlí by malo prebiehať pravidelne od jari do jesene. Na jar je vhodné použiť hnojivo s vyšším obsahom dusíka, ktorý podporuje rast listov a konárov. V priebehu vegetácie je potrebné prihnojovať hnojivami s vyšším obsahom fosforu a draslíka, ktoré podporujú kvitnutie a rodivosť.

Mandle sú náchylné na niektoré choroby a škodce, ako je monilióza alebo vošky. Na prevenciu je dôležité udržiavať čistotu okolia stromu, pravidelne odstraňovať opadané listy a plody.

Pestovanie mandľovníka má však aj svoje nevýhody. Stromy potrebujú veľa vody, čo môže byť problém v oblastiach s obmedzenými zdrojmi. Paradoxne práve v takých oblastiach sa pestuje najviac mandľovníkov na svete, príkladom môže byť napríklad Kalifornia.

Rez mandle

Pravidelný rez je dôležitý pre udržanie zdravého rastu stromu, kompaktný vzhľad a pro dosiahnutie čo najväčšej úrody. Rez by mal byť vykonávaný v období pokoja, teda v zimnom období.

A ako strihať mandľu? Pri reze je dôležité odstrániť prekrývajúce sa vetvy, aby bol strom dobre presvetlený. Odstráňte tiež poškodené, choré vetvy a staré neplodiace vetvy, aby sa podporil rast nových plodných vetví.

Kedy strihať mandľovník

Ako už bolo spomenuté, rez mandľovníka by mal prebiehať v období pokoja, teda v zimnom období. Ideálna doba pre rez je od decembra do februára, kedy strom stráca listy a je možné lepšie vidieť jednotlivé vetvy.

Plod mandľovníka

Plody mandľovníka, známe ako mandle, sú obľúbené po celom svete vďaka svojej výživnej hodnote a širokému využitiu v kuchyni. Mandle sa skladajú z jedlého semena obklopeného tvrdým orieškom a zelenou dužinou.

Mandle sú bohaté na vitamíny, minerály a antioxidanty. Obsahujú vysoké množstvo vitamínu E, ktorý podporuje zdravie kože a vlasov, a vitamínu B2, ktorý pomáha udržovať energiu v tele. Ďalej obsahujú minerály ako horčík, vápnik, fosfor a draslík. Mandle sú tiež dobrým zdrojom bielkovín a vlákniny.

V kuchyni sa mandle používajú v celom rade pokrmov a receptov. Môžeme ich jesť surové alebo pražené, pridávať ich do müsli, jogurtu či šalátov. Mandle sa tiež spracovávajú na mandľovú múku, ktorá je bezlepkovou alternatívou k pšeničnej múke a je vhodná pre osoby trpiace celiakiou. Mandľové mlieko je rastlinnou náhradou kravského mlieka a je obľúbené medzi vegánmi a ľuďmi s intoleranciou laktózy.

Mandle majú aj svoje miesto v kozmetike, kde sa z nich získava mandľový olej. Tento olej je bohatý na vitamín E a má hydratačné a regeneračné účinky na pokožku. Je vhodný na citlivú pokožku a často sa používa ako základ pre masážne oleje.

Nevýhodou je, že orechy obsahujú amygdalín (ten je hlavne v takzvaných mandliach horkých), ktorý sa v tele premieňa na kyanid. Konzumácia veľkého množstva surových mandlí môže byť preto nebezpečná, avšak pražením sa tento jed odstraňuje.

Kvet mandľovníka

Mandľa je okrem iného známa aj svojimi nádhernými bielymi alebo ružovými kvetmi, ktoré sa objavujú na jar. Kvety nielenže dodávajú stromu krásny vzhľad, ale kvitnúca mandľa tiež láka rôzne opeľovače od včiel, cez čmeliakov až po motýle.

TIP: Doplňte si záhradu niektorým z menej tradičných druhov ovocia. Zvoľte napríklad dulu, muchovník alebo mišpuľu. Rady, ako pestovať práve mišpuľu, nájdete v našom predchádzajúcom článku.

Hamamel (Hamamelis) je opadavý ker alebo malý strom, ktorý pochádza z čeľade Hamamelidaceae. Táto rastlina je známa pre svoje atraktívne žlté, oranžové alebo červené kvety, ktoré sa objavujú na konci zimy alebo na začiatku jari, často ešte predtým, než sa objavia listy.

Kvety majú charakteristický tvar s tenkými, povrazovitými okvetnými lístkami a vydávajú príjemnú vôňu.
Listy hamamelu sú striedavé, obvykle eliptického tvaru a na jeseň sa menia na žiarivé odtiene žltej a oranžovej farby.

Krík hamamel je tiež cenený pre svoju liečivú hodnotu, pretože obsahuje látky s protizápalovými a adstringentnými účinkami. Rastlina sa často pestuje ako okrasná drevina v parkoch a záhradách, obľúbená je najmä pre svoju schopnosť kvitnúť aj počas zimného obdobia.

Hamamel pestovanie

Pestovanie hamamelu je pomerne jednoduché a nevyžaduje veľa námahy, čo z neho robí ideálnu rastlinu pre záhrady.
Hamamel preferuje mierne podnebie a rastie najlepšie v pôdach s dobrou drenážou a mierne kyslým pH. Ideálne stanovište pre hamamel je polotieň alebo plné slnko, no rastlina je schopná tolerovať aj tienistejšie podmienky. Hamamel je pomaly rastúci ker, ktorý môže dosiahnuť výšku 3-4 metre a šírku 2-3 metre.

Pri výsadbe hamamelu je dôležité zaistiť dostatok priestoru pre rast a rozvoj kríka. Rastlina by mala byť vysadená do hĺbky koreňového balu a zavlažovaná pravidelne, kým sa nezakorení. Neskôr je hamamel voči suchu pomerne odolný.

Ker nevyžaduje časté hnojenie, ale na podporu rastu a kvitnutia je vhodné použiť pomaly uvoľňujúce hnojivo na jar. Rastlina tiež ťaží z mulčovania, ktoré pomáha udržať vlhkosť pôdy a chrániť korene pred mrazom.

Hamamel je známy svojimi liečivými vlastnosťami, najmä vďaka obsahu trieslovín a flavonoidov. V tradičnej medicíne sa používa pre svoje protizápalové a antiseptické účinky. Z kôry a listov hamamelu sa vyrába extrakt, ktorý sa používa v kozmetike a farmaceutickom priemysle.

Pestovanie hamamelu je skvelou voľbou pre záhrady s obmedzeným priestorom alebo pre tých, ktorí hľadajú rastlinu s nízkou údržbou a atraktívnym vzhľadom.

Kvety hamamelov prinášajú život do záhrady v čase, keď väčšina ostatných rastlín odpočíva. Ak si chcete tiež spestriť záhradu farebnými kvetmi uprostred zimy, kúpte si sadenice hamamelu, ktoré nájdete aj na našom e-shope

Rez hamamelu

Rez hamamelu je dôležitý pre udržanie jeho kompaktného tvaru a bohatého kvitnutia. Hamamel by mal byť prerezávaný každý rok na jar, predtým ako začnú pučať puky a než začne ker obrasť. Pri reze je dôležité odstrániť staré a poškodené vetvy, rovnako ako tie, ktoré rastú dovnútra kríku. Mladé výhony môžete skrátiť o polovicu, aby sa podporil rast nových vetiev.

Druhy hamamelu

Existuje niekoľko druhov hamamelu, ktoré sa líšia svojim vzhľadom a nárokmi na pestovanie. Medzi najznámejšie druhy patria: hamamel japonský (Hamamelis japonica), hamamel jarný (Hamamelis vernalis), hamamel mäkký (Hamamelis mollis), hamamel virginský (Hamamelis virginiana), hamamel prostredný (Hamamelis × intermedia)

Hamamel prostredný

(Hamamelis × intermedia) je kríženec medzi dvoma druhmi rodu Hamamelis, konkrétne medzi hamamelom japonským (Hamamelis japonica) a hamamelom virginským (Hamamelis virginiana). Tento opadavý ker je u nás najviac pestovaným druhom a je známy pre svoje atraktívne kvety, ktoré sa objavujú v zimných mesiacoch.

Kvety hamamelu prostredného sú najvýraznejším prvkom tohto kríka. Vyvíjajú sa v tvare remienkov a majú výraznú vôňu. Farba kvetov sa pohybuje od žltej cez oranžovú až po červenú, čo závisí od konkrétneho kultivaru. Kvitne obvykle od januára do marca, čo prináša živý prvok do záhrad počas zimného obdobia.

Listy sú striedavo usporiadané, eliptické až oválne, s pílovitým okrajom. Na jeseň sa listy sfarbujú do oranžova až červena, čo prispieva k celkovému estetickému vzhľadu kríka. Rastlina dorastá do výšky 3-4 metre a šírky 3-5 metrov, pravidelným rezom však môžete ker udržiavať aj kompaktnejší a vysadiť ho tak aj do menších záhrad.

Tento ker je vhodný pre solitérnu výsadbu, ako súčasť zmiešaných záhonov, prípadne ako súčasť živých plotov na ich spestrenie. Je tiež atraktívny pre opeľovače, ako sú včely a motýle, čo prispieva k biodiverzite záhrady.

Existuje mnoho kultivarov hamamelu prostredného, ktoré sa líšia farbou kvetov, veľkosťou a rastovými nárokmi. Medzi najznámejšie patrí 'Diane' s červenými kvetmi, 'Jelena' s oranžovými kvetmi a 'Pallida' alebo 'Arnold Promise' so žltými kvetmi.

TIP: Medzi nenáročné kríky, ktoré ozdobia vašu záhradu kvetmi, patrí napríklad aj nátržník. Viac o pestovaní nátržníka sa dočítate v našom predchádzajúcom článku.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Zeler voňavý (Apium graveolens) je rastlina z čeľade zelerovitých, ktorá sa pestuje najmä ako koreňová, ale aj listová zelenina. Pôvod zeleru nie je presne známy, pretože o jeho využití sa zmieňujú už tie najstaršie texty zo starovekého Egypta. V stredoveku bol už zeler dôležitou poľnohospodárskou plodinou, ktorá nechýbala v žiadnej polievke ani omáčke.

Zeler obsahuje celý rad živín, od vitamínu B, cez silice, glycídy, bielkoviny, až po minerálne látky ako je horčík, vápnik či draslík. Vďaka tomu sa tiež využíval (a dodnes využíva) v ľudovom liečiteľstve.

Pestovanie zeleru na záhrade vyžaduje nielen dostatok miesta, úrodnú pôdu a slnečné stanovište, ale aj pomerne dosť starostlivosti. Ako sa o túto zeleninu správne starať sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.

Ako pestovať zeler

Pestovanie zeleru nie je náročné, avšak vyžaduje trpezlivosť a starostlivosť. Zeler potrebuje dostatok vlahy, tepla a živín, len tak buľvy dobre porastú. Vody sa naozaj nebojte, zeler zvládne aj podmáčanú pôdu, záhradkári hovoria, že ju dokonca vyžaduje. Pre pestovanie zvoľte slnečné miesto.

Dôležitá je aj starostlivosť o rastliny počas vegetácie. Záhon pravidelne zbavujeme buriny a okopávame, aby sme rozbili pôdnu škrupinu a dostali do zeme vzduch. Vršky buliev by mali byť stále odhalené, niekedy sa tiež odlamujú staré listy a odstraňujú horné korene.

Druhy zeleru

Existujú dva základné druhy zeleru - zeler stopkový a zeler buľvový.

Zeler stopkový sa pestuje pre svoje chutné stopky, ktoré sa v kuchyni využívajú najmä ako čerstvá zelenina. Niekedy sa konzumujú aj s mladými listami.

Zeler buľvový sa pestuje pre podzemné hľuzy čiže buľvy, jedná sa o dôležitú poľnohospodársku plodinu. Buľvy sú dobre skladovateľné a obsahujú množstvo vitamínov a minerálnych látok.

Hnojenie zeleru

Zeler potrebuje dostatok živín, preto je vhodné hnojiť organickým hnojivom, bylinnými výluhmi alebo vyzretým kompostom. Hnojenie by malo prebiehať pravidelne, ideálne každých 14 dní. Dôležité je najmä doplnenie bóru a horčíka, čím možno okrem iného predchádzať aj praskaniu buliev alebo napadnutiu niektorými chorobami.

Skladovanie zeleru

Zeler je možné skladovať niekoľko mesiacov v chladnom a vlhkom prostredí. Stopkový zeler môžete uskladniť v pohári s vodou alebo zabalený v igelitovom sáčku v chladničke. Zeler buľvový je možné uskladniť v piesku alebo rašeline v chladnej pivnici.

Predpestovanie zeleru

Zeler sa najlepšie predpestuje v nádobách vo vnútri domu alebo vo vykurovanom skleníku.

Kedy siať zeler? S predpestovaním začíname už koncom februára až začiatkom marca, neskôr vysádzame už predpestované sadenice zo záhradníctva, vzhľadom na dlhé vegetačné obdobie by nám buľvy dostatočne nevyrástli.
Semienka zasypeme jemnou vrstvou substrátu a udržujeme vlhkosť a teplotu okolo 20 °C. Pestovanie zeleru zo semienka je pomerne zdĺhavé, na prvé lístky si počkáte aj štyri týždne.

Ak sa chcete pustiť do výsevu aj vy, kvalitné semienka zeleru nájdete v našom e-shope

Výsev zeleru

Semená zeleru sú veľmi drobné, preto je vhodné ich vysievať do radov v sadbovačoch, z ktorých ich neskôr prepikírujeme. Semená zasypeme jemnou vrstvou substrátu a udržujeme vlhkosť, ideálne pomocou rozprašovača, aby sme minimalizovali ich vyplavenie.

Na vyklíčenie musíme udržiavať teplotu okolo 20 °C. Semená nevysievame priamo do záhona, pokiaľ nejde o záhon vo vykurovanom skleníku, nevyklíčili by.

Sadenie zeleru

Návody na sadenie priesad zeleru sa niekedy líšia - niektorí záhradkári odporúčajú spon 30x30 centimetrov, iní sú zástancami väčšieho priestoru. Všeobecne platí, že tridsaťcentimetrové rozostupy sú minimum.

Zeler sadíme von na záhon po odkvitnutí čerešní, kedy už nehrozia mrazíky. Pri sadení je dôležité nezakryť príliš hlboko koreňový krčok, aby nedošlo k hnilobe. Krčok obvykle udržujeme odkrytý po celú dobu pestovania.

Ako vypestovať veľký zeler

Na vypestovanie čo najväčších buliev stačí dodržať pár pravidiel. Tým prvým je dostatok živín – pôda by mala byť ešte pred vysadením rastlín dobre vyživená kompostom. Počas vegetácie pridávame bylinné výluhy a Cererit, dôležitý je bór a horčík.
Nevyhnutný je dostatok vody, bez nej budú buľvy malé, dužina nebude správne šťavnatá a hľuzy môžu navyše praskať. Aby sme podporili tok živín do buľvy, odstraňujeme staré a suché listy. Vhodné je tiež odstraňovať zeminu z hornej časti hľuzy a udržiavať záhon bez buriny, ktorý môže zeleru drahocenné živiny odoberať.

TIP: Zeler máte už predpestovaný alebo ste jeho výsev tento rok nestihli včas? Využite voľné miesto v záhonoch pre ďalšie druhy koreňovej zeleniny. Kedy vysádzať mrkvu sa dozviete v našom predchádzajúcom článku.

Gaštan jedlý, latinsky Castanea sativa Mill, inými názvami tiež gaštanovník jedlý alebo len jedlý gaštan, je opadavý strom z čeľade bukovitých. Strom sa najčastejšie pestuje pre jeho plody - gaštany. Tie sú jedlé a veľmi výživné, majú vyššiu energetickú hodnotu ako zemiaky.

Jedlý gaštan si môžete vypestovať aj vo svojej záhrade, v nasledujúcich riadkoch vám poradíme, čo táto rastlina potrebuje.

Druhy gaštanov

Gaštan jedlý

V našom článku sa budeme venovať tomuto druhu - teda gaštanu jedlému, ktorého plody možno využiť v kuchyni. Jedlý gaštan je strom dorastajúci do výšky až 25 metrov. Koruna má vajcovitý tvar, borka je mierne sivobiela a kmeň môže byť hrubý aj dva metre. Tieto rozmery stromy dosiahnu počas svojho veľmi dlhého života, niektoré žijúce exempláre sú staré aj viac ako 500 rokov.

Listy sú elipsovité, s drobnými zúbkami na okrajoch, usporiadané striedavo po troch až piatich listoch. Kvety sa objavujú počas mája. Jedlý gaštan je jednodomá rastlina s jednopohlavnými kvetmi, radí sa medzi cudzoopelivé druhy. Pokiaľ teda chcete zbierať plody, je vhodné do záhrady umiestniť viac sadeníc.

Plodom gaštanu je nažka - jednotlivé semená sú po dvoch až troch usporiadané v pichľavom dužinatom obale. Po dozretí semien obal praská a vypadávajú zrelé semená, ktorým hovoríme jedlé gaštany.

Výsadbu gaštanu do záhrady starostlivo zvážte a uistite sa, že žiadny člen vašej domácnosti netrpí alergiou na peľ, pretože gaštan je veľmi silným alergénom.

Pestovanie gaštanu jedlého

Ako pestovať jedlý gaštan? Vyberte miesto, kde bude mať strom dostatok priestoru. Dobre sa mu darí na slnku aj v polotieni. Nezabudnite, že sa jedná o pomerne mohutné stromy, ktoré potrebujú dostatok priestoru. Gaštanovník sa hodí skôr do väčších záhrad, sadov alebo parkov.

Strom zalievame len v prvých rokoch po výsadbe, a to hlavne v období sucha. Gaštan dobre znáša sucho, správne zakorenené stromčeky už zalievať nemusíme.

Gaštanom sa dobre darí v teplejších a vinárskych oblastiach, kde bohato plodia. S plodmi môžeme pri množení semenami počítať najskôr za 20 rokov, ak si zakúpite štepenú sadenicu, úrody sa dočkáte podstatne skôr.

Láka vás vypestovať si vlastné chutné gaštany vo svojej záhrade? Sadenice gaštanu jedlého nájdete aj v našom e-shope

Gaštan konský

Pagaštan, divý gaštan, maďal iným názvom tiež pagaštan konský (Aesculus hippocastanum) má síce podobný ľudový názov ako gaštan jedlý, príbuzné však rastliny nie sú. Radíme ho do čeľade mydlovníkovitých. Jeho plody jedlé nie sú. Využíva sa ako okrasný strom a v nábytkárstve. Okrem toho je pagaštan konský dôležitou rastlinou pre včelárov aj pre ľudovú a modernú medicínu. Látky získavané zo semien, listov a ďalších častí stromu sa využívajú na výrobu mastí a ďalších liečiv.

Červený gaštan

Ani pagaštan pleťový (Aesculus x carnea) čiže pagaštan červený nie je s naším gaštanom jedlým blízko príbuzný. Tento druh radíme opäť do čeľade mydlovníkovitých. Oproti pagaštanu konskému má sýto ružové až červené kvety. Je tiež nižší a stretneme sa s ním menej často. Pestuje sa ako okrasná rastlina v parkoch.

Tahitský gaštan

Inocarpus, ľudovo zvaný ako tahitský gaštan, patrí do čeľade bôbovitých. Je to tropická rastlina, s ktorou sa u nás bežne nestretneme. Plody inokarpu sú jedlé a napríklad na tichomorských ostrovoch sa jedná o dôležitú poľnohospodársku plodinu.

Ako zasadiť gaštan

Gaštan vysádzame rovnako ako väčšinu stromov. Jama musí byť dostatočne hlboká, aby sme do nej mohli umiestniť celý koreňový bal. Ešte pred usadením stromu dno jamy poprepichujeme napríklad vidlami, korene budú ľahšie prerastať. Dno môžeme vysypať aj kompostom, ktorý mladý stromček pekne vyživí.

Kedy zasadiť gaštan? K výsadbe predpestovaných sadeníc môžeme pristúpiť na jar aj na jeseň. Ak by sme sa rozhodli pre pestovanie zo semien, vysievame ich na jar.

Kvitnúci gaštan

Kvety sa objavujú od mája do júna. Ide v podstate o jahňady, vyzerajú úplne inak ako kvety pagaštanov, s ktorými si ľudia gaštan jedlý často zamieňajú. Kvety tohto stromu sú nenápadné, drobné, zelenkastej farby.

Gaštan je jednodomá rastlina s jednopohlavnými, cudzoopelivými kvetmi. Pokiaľ nechcete strom pestovať len ako okrasný, ale radi by ste sa dočkali aj úrody, vysaďte minimálne dva stromy blízko seba. Alebo je vhodné zakúpiť vrúbľovanú sadenicu s 2 odrodami na jednom strome, pre opeľovanie. Na trhu sa objavujú aj samoopelivé kultivary. Postačí tak vysadiť do záhrady jeden stromček.

Gaštan jedlý rez

Gaštan rez nepotrebuje, avšak pri pestovaní pre plody v záhradách je žiaduce pravidelné odstraňovanie starých vetiev i tvarovanie koruny, ktorú sa snažíme udržať čo najviac kompaktnú. K rezu sadeníc pristupujeme až tretí rok po výsadbe, kedy výhonky skrátime asi o 10 centimetrov. V ďalšom roku, keď má už strom minimálne 4 silné výhony, skracujeme o ⅓ ich dĺžky. Tieto kroky sú dôležité pre správne utvorenie koruny.

V neskorších rokoch už strom režeme minimálne. Odstraňujeme suché alebo neplodiace vetvy, bočné výhony, ktoré narúšajú vzhľad koruny a podobne. Každý rez je nutné ošetriť štepárskym voskom.

Ako spoznať jedlý gaštan

Prvým znakom, ktorý nám pri rozpoznávaní napovie, je obal semien. Pri jedlom gaštane je husto pokrytý tenkými štetinami. Plody pagaštanu sú naopak uložené v dužnatejšom obale s menšími "hrotmi", ktorý má zelenú farbu.

Vnútri obalu sú v prípade jedlého gaštanu dve, tri, pokojne aj štyri semená splošteného tvaru, ktoré sú na jednej strane mierne špicaté. Pri konskom gaštane nájdeme v dužinatom obale jedno, nanajvýš dve okrúhle semená.

Ďalším znakom je potom samotný strom, konkrétne jeho listy. Pri konskom gaštane čiže pagaštane sú listy typicky dlanite zložené po piatich až deviatich listoch. U gaštanovníka vyrastá niekoľko elipsovitých listov na konci každej vetvičky.

TIP: Ďalším užitočným stromom do záhrady je napríklad orech kráľovský. Jeho plody sú veľmi zdravé a vyrastený strom navyše poskytne tieň v horúcich letných dňoch. O pestovaní orecha sa viac dozviete v našom predchádzajúcom článku.

Orgován, latinsky Syringa, je ker či nízky strom z čeľade olivovitých. U nás sa najčastejšie pestuje orgován obyčajný, ktorý nájdeme nielen v záhradách, parkoch a mestských zástavbách, ale aj čoraz častejšie ako divo rastúci. Orgován pôvodne pochádza pravdepodobne z juhovýchodnej Ázie, niektoré druhy sú pôvodné v juhovýchodnej Európe.

Tento opadavý ker či strom sa pestuje ako okrasná rastlina. Má široko srdcovité,  jednoduché listy a kvety nakvitajú v pomerne dlhých súkvetiach. Farba kvetu je najčastejšie v rôznych odtieňoch fialovej, nájdeme však aj biele, žlté a ružové kultivary.

Druhy orgovánu

Existuje asi 16 druhov orgovánu, pričom medzi tie najznámejšie patrí orgován čínsky, orgován karpatský, orgován hyacintokvetý, orgován Meyerov, a hlavne orgován obyčajný (Syringa vulgaris), ktorý sa najčastejšie pestuje u nás, pretože mu naše podnebné podmienky vyhovujú.

Orgován obyčajný je medzi pestovateľmi natoľko obľúbenou rastlinou, že ho nájdeme v množstve rôznych odrôd. Tie sa od seba líšia celkovým tvarom kríka, vzhľadom listov, veľkosťou súkvetia alebo farbou samotných kvetov.

Farby orgovánu

Orgován fialový

Najbežnejšie sú orgovány z fialovými kvetmi. Táto farba je orgovánu obyčajnému prirodzená. Medzi odrody, ktoré majú svetlé či tmavo fialové kvetenstvo patria napríklad: ‘Amethyst’, ‘Palibin’, ‘Charles Joly’, ‘Paul Thirion’, 'Michael Büchner' a ďalšie…

Biely orgován

Veľmi často sa stretneme s orgovánom kvitnúcim bielymi kvetmi, prípadne majú kvety jemný nádych ružovej farby. Kultivary so svetlými kvetmi sú napríklad: ‘Krasavica Moskvy’, ‘Madame Lemoine’, ‘Liliana’, 'Souvenire D'Alice Harding' a ďalšie…

Žltý orgován

Niektoré odrody môžu mať smotanové až výrazne žlté kvety, ktoré sa hodia najmä do svetlo ladených kríkových výsadieb a decentných záhrad. Najobľúbenejšou odrodou v tejto farbe je 'Primrose'.

Ružový orgován

Orgovány s ružovými kvetmi sú jemné, decentné a hodia sa napríklad k ružovým hortenziám, rododendronom a ďalším kvitnúcim kríkom. Obľúbenými odrodami sú: ‘Miss Kim’, ‘Superba’, ‘Maidens Blush’, ‘Kindy Rose Gaby’, ‘Žemčužina’ a ďalšie…

Nádherné farby orgovánu môžu oživiť aj vašu záhradu. Vyberte si niektorú z obľúbených odrôd v našom e-shope

Ako pestovať orgován

Stanovište - volíme plne slnečné stanovisko, v polotieni orgován menej kvitne aj vonia. Pestovať ho môžeme ako solitérnu rastlinu aj do kríkových výsadieb, pri ktorých je však nutné poskytnúť orgovánu dostatok priestoru a zodpovedajúci rez.

Substrát - orgován si vystačí s klasickým záhradným substrátom s neutrálnym pH, nemá zvláštne požiadavky.

Zálievka - ani na zálievku nie sú tieto kríky náročné. Intenzívne zalievame najmä mladé kríky po výsadbe. V ďalších rokoch dopĺňame vlahu najmä v horúcich letných dňoch a obdobiach sucha. Orgovánu vyhovuje mierne vlhký substrát, ktorý nie je premokrený.

Hnojenie - prihnojovať môžeme už od jari. Ideálny je kompost, ktorý rozhodíme okolo kríka, prípadne klasické hnojivá aplikované so zálievkou. Dôležité je doplnenie živín najmä v období kvetu.

Odolnosť - orgován obyčajný aj ďalšie u nás bežne pestované druhy sú plne mrazuvzdorné, je možné ich pestovať celoročne vonku. Netrpia ani na napádanie škodcami a chorobami.

Množenie - kríky množíme najlepšie odrezkami, je však možné aj potápanie, vrúbľovanie, očkovanie, výsev zo semien alebo množenie pomocou odkopkov a koreňových výmladkov.

Ako zasadiť orgován

Najprv si zvolíme vhodné stanovište, ktoré by malo byť dostatočne slnečné s neutrálnou až mierne zásaditou kyprou pôdou. Na dno pripravenej jamy dáme kompost.

Nezabúdajte, že orgovány majú veľký koreňový systém. Jama by teda mala byť dostatočne hlboká, v okolí nevysádzame rastliny príliš blízko a dno jamy ešte prepicháme napríklad vidlami, aby mohli korene ľahšie prerastať.

Koreňový bal pred výsadbou namáčame na 24 hodín do vedra s čistou vodou. Potom krík umiestnime do jamy, zasypeme kyprou zeminou a pravidelne zalievame, aby sme podporili zakorenenie. Orgován sa často rozrastá koreňovými výmladkami. Mladé výhonky likvidujte včas.

Kedy strihať orgován

Orgován znáša rez veľmi dobre. Preto je ľahké ho tvarovať a udržiavací rez môžeme vykonávať prakticky kedykoľvek. Súkvetia sú najhustejšie a v najvyššom počte na jednoročných a dvojročných výhonkoch, tie staré je teda vhodné odstraňovať, aby sme podporili rast nových. Na to je potrebné vykonať radikálnejší rez, ktorý realizujeme najčastejšie hneď po odkvitnutí.

A ako strihať orgován? Výhony môžete skrátiť a tvarovať do požadovaného vzhľadu kríka. Pri radikálnom reze sa nebojte skrátiť vetvy na 20 až 30 centimetrov dĺžky. Odstraňujeme aj všetky suché vetvy.

Orgován v kvetináči

Niektoré menšie druhy a odrody je možné pestovať aj v kvetináčoch, napríklad ako voňavú dekoráciu na slnečnej terase. Ako najlepší orgován do kvetináča sa javí orgován Meyerov, ktorý sa dorastá do výšky okolo jedného metra. Do nádob však môžete vysadiť aj iné druhy, je však dôležité ich od začiatku pravidelne tvarovať, aby sme zachovali kompaktný vzhľad.

Orgován na kmienku

Skvelou voľbou do kvetináčov, ale aj do záhonov, je orgován na kmienku. Vyzerá ako malý, bohato kvitnúci stromček. Tvarovanie klasického orgovánu do tejto formy je náročné, obvykle sa pristupuje k vrúbľovaniu na podnož. Takéto kmienkové formy neodnožujú.

TIP: Hľadáte ďalší zaujímavý druh do rozkvitnutej a voňavej záhrady, ktorá je ako stvorená pre včely, motýle a ďalšie opeľovače? Vysaďte si budleju alebo motýlí ker. O tom ako pestovať budleju sme sa viac rozpísali v našom predchádzajúcom článku.

Kapusta, odborne ako kapusta hlávková (Brassica oleracea) je hlúbová zelenina z čeľade kapustovitých. Pod týmto druhom nájdeme hneď niekoľko poddruhov. Klasická hlávková kapusta je totiž botanicky blízko príbuzná aj s kalerábom, kelom, ružičkovým kelom a podobne. V skutočnosti sa však tieto „druhy“ líšia snáď úplne vo všetkom, od vzhľadu, cez chuť až po konečné využitie.

V nasledujúcich riadkoch sa budeme venovať predovšetkým kapuste hlávkovej, jej kultivarom a priblížime si, ako pestovať kapustu, kedy ju vysadiť, ako zberať kapustu alebo ako pestovať kapustu v kvetináči.

Pestovanie kapusty

Stanovište - miesto na pestovanie kapusty by malo byť slnečné a teplé.
Zálievka - kapusta spotrebuje pomerne dosť vody. Záhon teda musíme pravidelne a výdatne zalievať počas celého vegetačného obdobia. Vlahu začneme obmedzovať až približne 3 týždne pred zberom. Ak by sme v intenzívnej zálievke pokračovali aj naďalej, mohli by hlávky začať praskať či zahnívať.
Hnojenie - ak chcete byť čo najekologickejší a mať kapustu bez zbytočnej chémie, bohato vyživte pôdu v záhone maštaľným hnojom, a to ešte pred samotným výsevom. Ďalšou možnosťou je hnojenie liadkovými hnojivami, ktoré aplikujeme v 2 dávkach - 14 dní po výsadbe a pred tvorbou hlávok.
Rozmnožovanie - kapustu množíme výhradne generatívne pomocou semien.
Odolnosť - jedná sa o dvojročnú rastlinu, ktorá sa pestuje ako jednoročná. Kvitne až v druhom roku, ak chcete pestovať kapustu pre semená, je nutné využiť vyhrievaný skleník. Táto rastlina totiž nie je mrazuvzdorná.

Druhy kapusty

Kapustu môžeme rozdeliť ešte na niekoľko poddruhov. Tým prvým je kapusta hlávková, o ktorej je reč práve v našom článku. Ďalším variantom môže byť kapusta pekinská alebo kapusta čínska.

Hlávková kapusta je našou klasickou zeleninou, ktorá našla využitie v mnohých tradičných receptoch. Na trhu je teda pomerne dosť rôznych odrôd, ktoré delíme podľa dĺžky vegetačnej doby na odrody skoré, letné, poloneskoré a neskoré.

Skorá kapusta

Skoré odrody sú určené na priamu konzumáciu. Nie sú príliš vhodné na skladovanie. Patria sem: ‘Unikát F1’, ‘Sláva F1’, ‘Zora’, ‘Juna F1’, ‘Dita’

Letné odrody kapusty

Ani letné odrody nie sú určené na skladovanie, ale na okamžitú spotrebu po zbere. Patria sem napríklad: ‘Mars’, ‘Lena F1’, ‘Inter’, ‘Ida F1’

Poloneskoré kultivary kapusty

Poloneskoré odrody kapusty sú vhodné na strúhanie, nakladanie aj zaváranie. Patria sem: 'Pourovo poloneskoré', ‘Kalibos’, ‘Pavlo F1’, ‘Megaton F1’

Kapusta neskorá

Neskoré kultivary sú okrem iného vhodné aj na uskladnenie. Patria sem napríklad: ‘Polar’, ‘Zerlina F1’, ‘Holt’, ‘Kamienna’

Zvoľte si najvhodnejšiu odrodu a vypestujte si kapustu vo svojom záhone. Semená kapusty zakúpite aj v našom e-shope

Výsev kapusty

Výsadba kapusty záleží hlavne na zvolenej odrode. Neskorú a poloneskorú kapustu môžeme priamo vysievať do záhona, zatiaľ čo skoré a letné odrody pestujeme z priesad predpestovaných v skleníku. Sadenice si predpestovávame už od februára, pričom do záhona ich premiestnime koncom marca.

Optimálny spon pre výsadbu je 50x30 centimetrov, v prípade letných odrôd, ktoré majú spravidla väčšie hlávky, vysádzame do sponu 50x50 centimetrov.

Poloneskoré a neskoré druhy sa vyznačujú ešte väčšími hlávkami, a tak je pre nich optimálne umiestnenie v spone 60x60 centimetrov.

Vysádzať môžeme buď sadenice, alebo vysievame semená v danom spone priamo do zeme. Tiež čas výsadby sa líši, tieto druhy vysádzame do záhonov od júna.

Zber kapusty

Tiež doba zberu závisí od toho, ktorý druh kapusty ste pri výsadbe zvolili. U skorých odrôd môžeme prvé hlávky začať zbierať už na konci apríla, väčšinou však v priebehu mája. Letnú kapustu potom zberáme od júla do augusta.

A kedy zbierať kapustu u zvyšných kultivarov? Poloneskoré odrody zostávajú vzhľadom na dobu výsadby v záhonoch o niečo dlhšie. Hlávky obvykle zberáme od septembra, pri veľmi neskorých odrodách môžeme zbierať zeleninu zo záhonu až v novembri.

Pestovanie kapusty v kvetináči

Kapustu nemusíme vysádzať iba do klasického záhona. Využiť môžeme aj rôzne typy nádob. Medzi záhradkármi je veľmi obľúbené pestovanie kapusty v prepravkách. Hlávka totiž potrebuje priestor 60x30 centimetrov, na čo sú plastové či drevené prepravky ideálne.

Pred samotnou výsadbou dáme na dno drenážnu vrstvu – pokiaľ nádoba nemá na dne žiadny otvor, je dôležité doň pár drobných dier urobiť.

Následne kvetináče či prepravky naplníme kvalitným záhradným substrátom zmiešaným s hnojom či kompostom, doprostred umiestnime sadenicu a na plnom slnku necháme hlávky dozrieť.

TIP: Jednou z najobľúbenejších plodín v slovenských záhradách sú paradajky. Tie sa hodia do záhona pokojne práve vedľa kapusty. Ako úspešne pestovať paradajky vám poradíme v našom predchádzajúcom článku.

Trojpuk, latinsky Deutzia, je kvitnúci ker z čeľade hortenziovitých. Jedná sa o pomerne nízke rastliny dorastajúce do výšky okolo jedného, maximálne dvoch metrov. Začiatkom leta sa na koncoch vetiev začínajú objavovať bohaté kvetenstvá tvorené zvončekovými kvetmi rôznych farieb.

Trojpuk sa pestuje ako okrasná rastlina nielen v záhradách, ale aj v parkoch či mestských zástavbách.

Trojpuk druhy

Trojpuk ružový

(Deutzia rosea) sa vyznačuje hustými bledoružovými kvetenstvami, ktoré sa začínajú objavovať už počas mája. Jedná sa o stredne rýchlo rastúci ker dorastajúci do výšky asi jeden a pol metra. Hodí sa do kríkových výsadieb alebo ako solitér.

Trojpuk drsný

(Deutzia scabra) patrí medzi sadovnícky zaujímavé kultivary s bielymi až ružovkastými kvetmi. Krík je vzpriamený a môže dorastať do výšky až 3 metrov. Pre svoje rozmery sa hodí hlavne na pestovanie samostatne.

Trojpuk štíhly

(Deutzia gracilis) patrí medzi pomalšie rastúce druhy so snehovo bielymi kvetmi. Dorastá do výšky asi 1,5 metra, a hodí sa tak nielen k samostatnému pestovaniu ako solitér, ale aj do kríkových záhonov a výsadieb. Kvety sú o niečo menšie ako u iných druhov trojpuku, avšak množstvom sa ostatným druhom vyrovnajú.

Vysaďte si tento vďačný ker aj do svojej záhrady. Či už umiestnite kvetmi zaplavený trojpuk do kríkovej výsadby alebo preň nájdete samostatné stanovište, vždy vás poteší záplavou hustých a voňavých kvetov

Trojpuk veľkolepý

(Deutzia magnifica) má opäť čisto biele kvety a dorastá do výšky asi dvoch metrov. Jedná sa o kríženca, ktorý ponúka mnoho rôznych kultivarov.

Pestovanie trojpuku

Tento svetlomilný ker uprednostňuje plne slnečné stanovište, ale dobre si poradí aj s polotieňom. Vyhovujú mu vlhké a dobre priepustné pôdy - trojpuk najmä v suchšom období pravidelne zalievame tak, aby zemina okolo kríka (alebo v kvetináči) nebola premokrená ani dlhšiu dobu suchá.

Premokrenie často spôsobuje uhnívanie koreňov alebo problémy s ich namŕzaním počas zimy. Veľké sucho môže zapríčiniť menšie množstvo kvetov a opad listov, preto je vhodné na stanovištiach s rýchlym vysychaním umiestniť okolo kríka drvenú kôru, ktorá vlhkosť lepšie udrží.

Trojpuk môžete pestovať nielen v záhrade, ale aj v nádobách na terase alebo na balkóne. Ide o plne mrazuvzdornú rastlinu, najmä trojpuk štíhly si s nízkymi teplotami poradí veľmi dobre a nevadí mu ani teploty siahajúce až pod -20 °C.

Trojpuk strihanie

Trojpuk rastie pomerne pomaly. Pravidelný a radikálny rez nevyžaduje, je ale vhodné po odkvitnutí zrezať staré vetvy až pri zemi. Tým poskytnete dostatočný prísun živín a svetla mladším výhonom, ktoré budú bohato kvitnúť v ďalšom roku.

TIP: Trojpuk vyzerá skvele vo výsadbe s ďalšími kvitnúcimi kríkmi ako sú napríklad vajgelia, hortenzia, kalina, rododendron či drobná azalka. O pestovaní azalky sme sa viac rozpísali v našom predchádzajúcom článku.

Banánovník (Musa) je rod rastlín pochádzajúcich údajne z Ázie. Zmienky o banánoch v Ázii sa datujú do obdobia až 600 rokov pred naším letopočtom. Až okolo roku 700 boli banánovníky arabskými obchodníkmi rozšírené po celej Afrike, s portugalskými moreplavcami potom v 16. storočí plávali až do južnej Ameriky.

Dnes patria banány medzi hospodársky významné plodiny a dopyt je po nich po celom svete. Vyznať sa v taxonómii tohto rodu nie je jednoduché, existujú totiž desiatky rôznych krížencov a ani botanici u niektorých z nich nevedia, či sa jedná o krížencov alebo samostatný druh.

Banánovník druhy

Konkrétnych druhov, kultivarov a krížencov banánovníka existujú stovky. My si predstavíme tie, ktoré je možné pestovať aj ako izbové rastliny u nás, prípadne v záhrade či v skleníku.

Mrazuvzdorný banánovník basjoo

Prvým druhom je u nás veľmi obľúbený mrazuvzdorný banánovník basjoo (Musa glakum). Vyznačuje sa výbornou odolnosťou voči nízkym teplotám. Možno ho v našich podmienkach pestovať nielen v skleníku či interiéri, ale aj v záhrade. Pred zimou však potrebuje špeciálnu starostlivosť (viď. ďalšie kapitoly).

Banánovník velutia

(Musa velitina) patrí skôr medzi zakrpatenejšie druhy, dorastá totiž do výšky maximálne 1,2 metra. Plody tohto druhu sú veľmi drobné, asi 7 centimetrov dlhé a nemajú žltú, ale ružovú farbu.

Banánovník červenolistý

(Ensete ventricosum cv. Maurellii) je zaujímavá odroda s červenými okrajmi listov. Vhodný na pestovanie v kvetináčoch v skleníku a na letnenie na terase. Listy sú veľké až 25 centimetrov a ročné prírastky sú až jeden meter.

Banánovník ornata

(Musa ornata) je typický svojimi pruhovanými listami. Kvety sú zdobené drobnými bodkami a majú ružovú farbu. Pokiaľ vám dorastú aj plody, slúžia iba na dekoráciu, jedná sa totiž o okrasný druh a plody nie sú vhodné na konzumáciu.

Ďalšie zaujímavé druhy banánovníka Banánovník habešský (Ensete ventricosum), Banánovník snehový (Musa sikkimensis), Banánovník ohnivý (Musa coccinea).

Ako pestovať banánovník

Pestovanie tejto mohutnej exotickej byliny v byte či na záhrade nie je také náročné, ako by sa mohlo zdať. Na pamäti by sme však mali mať fakt, že sa jedná skôr o okrasnú rastlinu a kvetov, prípadne plodov sa dočkáte iba výnimočne.

Substrát pre banánovník si treba namiešať. Malo by sa jednať o zmes piesku, rašeliny a kvalitnej zeminy s kompostom s neutrálnym pH. Zálievka musí byť pravidelná, vlahu doplníme dvakrát až trikrát týždenne a množstvo vody prispôsobíme veľkosti rastliny. Zemina nesmie byť premokrená ani príliš suchá. Banánovník prihnojujeme raz týždenne hnojivom s vysokým obsahom draslíka a dusíka.

Ako zasadiť banánovník

Pred výsadbou si namiešame vhodný substrát zmiešaním piesku, rašeliny a kompostu tak, aby bolo pH tejto zmesi neutrálne. Ak máme niektorý z mrazuvzdorných druhov a plánujeme ho vysadiť do záhrady, musíme vyhĺbiť väčšiu jamu a časť zeminy nahradiť práve týmto substrátom. Nesmieme zabudnúť ani na dostatok priestoru, niektoré druhy sa totiž dorastajú aj niekoľko metrov a veľké listy sa rozkladajú aj do šírky.

Pestovanie banánovníka v kvetináči

Ako vypestovať banánovník v kvetináči? Ak vysádzame banánovník do nádoby, je potrebné, aby bola dostatočne veľká. Pre mladé sadenice postačí nádoba s veľkosťou asi 10 litrov. Ak zvolíte na začiatku menšiu nádobu, budete musieť banánovník čoskoro presadiť. V opačnom prípade stačí presádzať do väčšej nádoby s čerstvým substrátom asi raz za päť rokov. Dospelé, plne vyrastené banánovníky potrebujú nádobu s objemom až 40 litrov. Také rastliny sa už zle prenášajú z miesta na miesto, a tak je vhodné im včas nájsť stále stanovište.

Banánovník – rastlina s nádychom exotiky, môže zdobiť aj váš interiér či záhradu. Pozrite si našu aktuálnu ponuku

Vonkajší banánovník

Vonkajším banánovníkom môže byť v horúcich letných mesiacoch asi každý druh alebo kultivar. Tieto byliny milujú slnko a teplo, letnenie na terase či v záhrade im veľmi svedčia. Ak chcete každoročne rastlinu vynášať z interiéru von, zvoľte skôr menší druh, aby manipulácia s dospelou rastlinou nebola tak náročná.

Mrazuvzdorný banánovník

Problém s pestovaním banánovníka vonku začína s príchodom jesene a nízkych teplôt. Aj tu je však riešenie – mrazuvzdorný banánovník. Vybrať môžete hneď z niekoľkých druhov, pričom u nás je najobľúbenejší banánovník basjoo, ktorý si poradí s teplotami 10 až 17 stupňov Celzia pod nulou.

Ďalším druhom je potom banánovník snehový, ktorý znesie aj teploty klesajúce pod -20 °C. Oba druhy je možné pestovať vonku celoročne a vysadiť ich môžete priamo do zeme.

Banánovník izbová rastlina

Ostatné druhy sa poväčšine v našich podmienkach pestujú ako izbové rastliny. Do interiéru sa hodia hlavne menšie druhy, ktoré dorastajú do výšky okolo jedného metra. Do zimnej záhrady či vyhrievaného skleníka potom môžete vysadiť aj vyššie a rozložitejšiee rastliny, ak máte pre ne dostatok miesta. Pestovanie prebieha rovnako ako pri vonkajších druhoch, počas zimy sa snažíme aspoň v rámci možností navodiť obdobie vegetačného pokoja.

Rodiaci banánovník

Mnoho u nás pestovaných druhov patrí medzi okrasné rastliny a ich plody nie sú určené na spotrebu. S kvetmi sa vo vhodných podmienkach stretnete celkom často, plody však dozrievajú veľmi výnimočne. Pri pestovaní v byte sa plodov môžete dočkať pokojne až po 4 rokoch (ak vôbec), v tropickom vyhrievanom skleníku s optimálnou vlhkosťou je výskyt plodov častejší a na rastline sa objavujú asi po 12 mesiacoch od výsadby.

Zazimovanie banánovníka

Pestovanie banánovníka v zime vyžaduje isté opatrenia. Mrazuvzdorné varianty pestované celoročne vonku sa na jeseň úplne zatiahnu a je vhodné ich chrániť - najmä koreňový systém chránime pred mrazmi mulčom.

Ostatné druhy banánovníkov pestované v nádobách umiestnime na zimu do interiéru – ideálne sú nižšie teploty pohybujúce sa v rozmedzí od 10 do 15 stupňov. Na zimu znížime zálievku a vlahu dopĺňame iba po úplnom vyschnutí zeminy. Obmedzíme aj hnojenie.

TIP: Okrem banánovníka môžete doma či v záhrade pestovať aj ďalšie menej známe druhy ovocia. Inšpirujte sa v našom predchádzajúcom článku.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.