Blog

Trvaliek v záhrade nikdy nie je dosť. Sú jedinečné vďaka tomu, že rastú bez problémov na jednom mieste niekoľko rokov a naďalej Vás tešia väčším trsom a väčším počtom kvetov. V tejto druhej časti o trvalkách Vám predstavím ďalšie tri obľúbené, pre niekoho možno menej známe trvalky.

Flox pestovanie

Poznáme aj nízke kobercové floxy (Phlox subulata), ale teraz sa budeme viac zaujímať o kvetnaté vysoké floxy (Phlox paniculata) – flox metlinatý, ktoré sú dominantou nielen vidieckych záhrad.

Floxy sú vyššie trvalky, ktoré Vás jednoznačne zaujmú množstvom kvetov v súkvetí a farbou. Sú jednofarebné aj dvojfarebné, s očkom alebo bez. Patria k mrazuvzdorným trvalkám, ktoré neúnavne kvitnú celé leto až do jesene.

Pokiaľ Vám chýba niečo zaujímavé v trvalkovom záhone, určite si ich vysaďte. Dorastajú do výšky 60-100 cm, majú zelené úzke listy a zaujímavé sú najmä kvety nachádzajúce sa na konci stonky. Farby nájdete naozaj od biele, ružovej, bordovej, modrej, fialovej, oranžovej až po kombináciu farieb, s očkom, pásikmi.

Flox je dosť vysoká trvalka s plytkou koreňovou sústavou, preto nezabúdajte na výdatnú zálievku. Zvädnuté listy a ovisnuté kvety sú už prvým náznakom toho, že trvalke chýba vlaha. Vyžaduje tiež priepustné, mierne kyslé prostredie, slnko aj polotieň. Zalievajte skoro ráno alebo neskoro večer. Vysokým kultivarom doprajte oporu.  Rozmnožujú sa delením trsov na jeseň alebo na jar. Podmienkou je však dostatočná vlaha.

Atraktívne kultivary

´Orange Perfection´- 80 cm, oranžové kvety

´Blue Paradise´ - 80 cm, modré kvety

´Pax´- 60-80 cm, biely

´Star Fire´- 60-80 cm, karmínovočervený

´Red Ridding Hood´ 60-80 cm, tmavoružový

´Sweet Summer® 'Compact Pink With Eye' – 80 cm, svetloružový, novinka

Ako strihať floxy

Floxy sa strihajú na jar, keď sa v spodnej časti začnú zelenať listy. Existujúce staré vykvitnuté stonky sa už nezazelenajú.

S čím kombinovať flox

Floxy sa výborne kombinujú s rudbekiou, monardou, echinaceami, heleniom, náprstníkmi a inými trvalkami, ktoré obľubujú slnečné záhony. Výborne sa im darí aj v nádobách na terase, len nezabudnite na oporu a zálievku.

Aj tienisté miesta záhrady môžu žiariť farbami. Inšpirujte sa našou ponukou trvaliek, ktoré sú vhodné práve do tieňa

Monarda pestovanie

Ďalšia atraktívna trvalka so strapatým kvetom, ktorú v záhrade oceníte je určite monarda. Absolútne nenáročná na pestovanie. Atraktívna aromatická trvalka so štvorhrannými stonkami.

Obľubuje slnečné stanovište s priepustnou pôdou. Výborne sa rozrastá. Pri zakoreňovaní potrebuje dostatok vlahy a slnko aspoň 6-8 hodín denne. Listy sú aromatické.  Kvet sa podobá kvetu šalvie. Kvety sú vo farbách : červená, ružová, fialová a biela a ich odtiene. Kvitne od júla do augusta.

Napriek tomu, že je to trvalka, je vhodné ju po 2 – 3 rokov rozdeliť a vysadiť aj nové trsy. V optimálnych podmienkach s dostatočnou vlahou a priamym slnkom, môže prerásť celý záhon, preto je vhodné ju deliť a usmerňovať v raste.

Rez je možné uskutočniť po odkvitnutí, tým rastlinu podporíte v opakovanom kvitnutí. Nezrezané súkvetia sú na konci jesene a zimy vhodné pre vtákov, obsahuje dostatok semien. V nadbytočnom tieni alebo vo vlahe môže trpieť múčnatkou, inak je nenáročná na pestovanie.

Monarda druhy

Monarda didyma – Monarda dvojmocná

Väčšina bežne pestovaných monárd je odvodená od tohto druhu. Na každej štvorhrannej stonke sú 2 prasleny kvetov ružovej farby. Výška 90 cm. Kultivary : ´Scarlet´

Monarda fistulosa  - Monarda rúrkovitá sú hybridy. Stonky sú oblejšie. Kvety sú fialové a ružové, výška len do 50 cm.  Napríklad kultivary ´Prärienacht´, ´Mahagony´, ´Schneewittchen´

Monarda citriodora - Monarda citrónová, je letnička pre slnečné záhony. Dobre sa rozrastá. Kvitne v lete. Určite si ju v letničkových záhonoch obľúbite.

Doprajte záhrade nevšedný vzhľad použitím monardy. Dlhé kvitnutie a pestré farby prilákajú aj opeľovače do záhrady.

Ľaliovka pestovanie

Treťou nenáročnou trvalkou, s mohutnými trsmi a rôznymi farbami kvetov sú ľaliovky - Hemerocallis.

Rod zahŕňa asi 13-15 druhov vždyzelených, poloopadavých až opadavých trvaliek, z ktorých bolo vypestovaných až 30 000 kultivarov. Teda ponuka je naozaj široká. Domovinou sú okraje lesa v Kórei, Číne a Japonsku. Majú rôznu farbu aj tvar kvetu.

Tvar kvetu : pavúkovitý, hviezdovitý, trojuholníkovitý, kruhovitý, zmnožený.

Farby od biele, cez žltú, ružovú, bordovú, fialový, tmavú červenočiernu. S listami dlhými 45 – 120 cm. Zaujímavé je, že napriek kráse kvetov, kvet na rastline sú rozkvitnuté maximálne jeden deň, resp. 16 hodín. Nočné ľaliovky kvitnú len v noci.

Preferujú slnečné stanovište, priepustnú, výživnú pôdu, s miernou zálievkou. Ideálne trvalky do zmiešaných trvalkových záhonov. Menšie kultivary sú vhodné aj do nádob.

Vytvárajú hustý trs zelených dlhých listov. Teda bez kvetov je to výborná zelená výplň v záhone. Po odkvitnutí zostávajú v trse suché stonky kvetov, ktoré sa po dokonalom odkvitnutí dajú vybrať rukou z trsu. Postupne odumierajú aj listy. Teda cez zimu je plocha prázdna.

Na jar sa znova objavia listy a trs sa postupne zväčšuje. Dlhodobé sucho a tieň znižujú kvitnutie. Rastliny sú plne mrazuvzdorné, ale tým, strácajú všetky listy a trs je neskôr odhalený, je vhodné na konci jesene až do jari trs zamulčovať.

Presádzanie ľalioviek

Trsy je potrebné presádzať. Ideálne obdobie je jar počas rašenia alebo na konci leta, po odkvitnutí, keď vidieť listy, ktoré aj tak skoro odumrú. Po presádzaní je potrebne dostatočne zalievať.  Vhodné je každý trs presadiť po 3 rokoch.

S čím kombinovať ľaliovky

Ľaliovky sa dajú kombinovať s echinaceami, verbenou, okrasnými trávami a inými zaujímavými trvalkami. Kombinácie už ponecháme vašej fantázii. Niekto uprednosťnuje monokultúrne výsadby a zvolí jeden pás 2 farieb ľalioviek, niekto obľubuje kombináciu s inými trvalkami v širokom záhone, kde po zatiahnutí ľaliovky plochu nahradí iná trvalka.

Ľaliovky  a zaujímavé kultivary

´Stella de Oro´- Nádherná žiarivožltá ľaliovka rozžiari každú záhradu. Kvety sú čisto žlté. Vnútro kvetu je tmavšie žlté. Krátko kvitne, ale radosť urobí každému. Kvety sú na dlhých pevných stonkách, ktoré dobre odolávajú vetru i dažďu.

´Black Prince´- Ľaliovka zaujme tmavočerveným až purpurovým kvetom s oranžovým stredom a pásmi na vonkajších okvetných lístkoch.

´Elegant Candy´- Trvalka so stredne ružovými kvetmi a trojuholníkovým tmavoružovým okom a zeleným hrdlom. Patrí medzi najkrajšie ľaliovky.

Ľaliovky po odkvitnutí

Po odkvitnutí si ich nemusíte všímať a ponecháte ich takto do jari, kedy vytiahnete suché stonky a listy a očistíte celý trs. Alebo ich očistíte už na jeseň. Povyberáte suché stonky. Zelené listy ponecháte ešte mesiac na mieste a potom ich skrátite na 15 cm. Trs zamulčujete slamou alebo lístím do jari.

TIP: Nezabudnite si prečítať aj prvú časť o najkrajších trvalkách do záhrady, kde sme vám predstavili iné trvalky, ktoré by nemali chýbať v žiadnom záhone.

Svoj záhon však môžete obohatiť o nespočetné množstvo ďalších trvaliek, ktoré budú práve pre vás tie najkrajšie. Jednou z nich je napríklad aj pivonka. Viac o pestovaní pivoniek sa dozviete v tomto článku.

Dichondra, inými názvami tiež strieborný vodopád alebo strieborný dážď, je previsnutá rastlina s drobnými listami zeleno striebristej farby. Rastlina pochádza z oblastí strednej Ameriky. Vytvára až dva metre dlhé "liany", a je tak ideálnou okrasnou rastlinou do závesných hrantíkov na balkónoch či terasách.

Ako pestovať strieborný vodopád

Dichondra preferuje plné slnko, nanajvýš mierny polotieň. Umiestnenie závisí aj od konkrétneho druhu dichondry, niektoré kultivary sú pôdopokryvné a vysádzame ich tak do záhonov. Iné, konkrétne práve „strieborný vodopád“, sa hodia na pestovanie v závesných kvetináčoch alebo v klasických kvetináčoch.

Rastline doprajeme stredne intenzívnu a pravidelnú zálievku, avšak vďaka svojmu pôvodu si dobre poradia aj s kratšou dobou sucha. Dichondru vyživujeme hnojivami pre nekvitnúce rastliny - hnojivo aplikujeme raz za 14 dní spoločne so zálievkou.

Množenie dichondry

Dichondru je možné pomerne ľahko rozmnožiť pomocou semien i odrezkov. Semená vysádzame do pareniska v interiéri, ideálne už počas marca. Na vyklíčenie semien by mala byť izbová teplota približne 25 stupňov, ideálne je teda umiestnenie blízko radiátora. Substrát udržujeme stále vlhký a mladé sadenice premiestnime von až koncom mája.

Ďalšou možnosťou je rezkoanie. Odrezky udržujte v teplote 18 až 20 stupňov. Odoberáme ich viac-menej kedykoľvek od jari do jesene. Odrezok by mal mať asi pätnásť centimetrov. Jeho spodnú stranu potom potrieme stimulátorom na zakorenenie a zapichneme do substrátu.

Strieborný dážď do záhrady

Ak pestujeme rastlinu v záhone, zastane pôdopokryvnú funkciu. Rozrastá sa do dĺžky až 2 metre a vytvára na povrchu záhona hustý strieborný koberec. V tomto prípade sa snažíme dichondru udržiavať skôr v suchšom prostredí, pretože hustý vlhký porast by mohli napádať plesne.

Dichondra na balkón

Asi najobľúbenejšie je pestovanie dichondry na balkónoch či terasách. Skvele sa hodí do závesných kvetináčov, ktoré striebristé listy doslova obrastú. Okrem toho možno dichondru kombinovať s ďalšími previsnutými rastlinami do kvetináčov - najlepšie vyzerá s kvitnúcimi druhmi ako sú petúnie, lobelky, bakopa a podobne.

Ak hľadáte nové kúsky do letných hrantíkov, "strieborný vodopád" bude tou pravou voľbou. Prevísajúce dichondry do nádob nájdete v našom e-shope

Dichondra prezimovanie

Dichondry nevystavujte mrazu ani teplotám nižším ako 10 stupňov celzia. Keď začne priemerná vonkajšia teplota klesať, premiestnite rastlinu do teplejšieho skleníka alebo do nevykurovanej miestnosti v interiéri. Ešte predtým je dobré dichondru skrátiť tak, aby sa dobre skladovala. Zemina v kvetináči by nemala byť ani cez zimu dlhodobo suchá. Zálievku teda znížime na minimum, občas však rastlinu v zimnom období zalejeme.

TIP: Či už chcete vyzdobiť balkón, okenné parapety alebo kvetináče na terase, pomôžu vám s tým letničky do nádob. Zvoľte klasické muškáty či petúnie, begónie alebo nadrobno kvitnúce lobelky, ktoré sa hodia aj do závesných kvetináčov.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Hrach siaty, latinsky Pisum sativum, je veľmi významná hospodárska plodina. Radíme ju medzi strukoviny – struky skrývajú semená, ktoré majú široké využitie v potravinárskom priemysle. Ešte zelené sa dajú využiť ako chutná zelenina, po dozretí môžeme semená variť a ďalej spracovávať.

Pestovanie hrachu na balkóne, v záhrade, na záhonoch či na poliach nie je nijako náročné. V nasledujúcich riadkoch si priblížime, ako pestovať hrach, aké podmienky plodina vyžaduje, aké druhy poznáme a ako hrach vysádzať.

Pestovanie hrachu

Hrach vyžaduje neutrálne pH pôdy, optimálne je pH 6,5-7. Zemina by mala byť kyprá, vzdušná a dobre priepustná.
Stanovište volíme svetlé, priame slnko však môže semená aj celé rastliny zbytočne vysušovať. Rastliny chránime pred vetrom.
Zálievku aplikujeme pravidelne najmä po výseve, pri vzchádzaní rastlín, pri kvitnutí a nasadzovaní strukov.

Prihnojovanie hrachu nie je nutné. Rastlina si z pôdy dokáže získať pomerne dosť živín aj vďaka symbiotickým baktériám na koreňoch.

Pestovanie hrachu na záhrade

Výsadba hrachu do záhonov v záhrade je najbežnejší spôsob pestovania. Má však svoje úskalia, pričom tým najväčším je, že hrach nemožno na rovnakom mieste, ale ani vo väčšej vzdialenosti od tohto miesta pestovať skôr ako po troch rokoch. Dôvodom sú patogény chorôb alebo zárodky škodcov, ktoré sa môžu v pôde držať.

Pred výsevom záhon starostlivo zbavte buriny. Pôdu prekyprite a zapracujte kompost. Ďalšie hnojenie už nie je počas celej vegetačnej doby potrebné.

Pestovanie hrachu v kvetináči

Hrášok možno ľahko pestovať aj v kvetináči. Výhodou je nielen to, že ho môžete umiestniť na balkón, terasu alebo do skleníka, ale hlavne možnosť pestovať plodinu každoročne. Hrantíky naplníme každý rok čerstvým kvalitným substrátom zmiešaným s kompostom. Pri pestovaní postupujeme podobne ako pri pestovaní v záhonoch – pravidelne zalievame, nehnojíme a poskytneme rastlinám oporu na popínanie.

Do klasického kvetináča sa zmestia dva rady, pričom medzera medzi nimi je veľká asi 5 centimetrov. Rovná vzdialenosť by mala byť medzi jednotlivými semenami.

Čo pestovať po hrachu

Cyklus striedania plodín je pri hrachu dlhý najčastejšie 3-6 rokov, na poliach potom 4-10 rokov. Vzhľadom na baktérie na koreňoch bôbovitých rastlín, medzi ktoré hrach patrí, je táto plodina najlepším zdrojom dusíka pre pôdu.

Tá je teda pre ďalšie plodiny dobre pripravená a na pozemku sa bude dariť napríklad všetkým druhom listovej a hlúbovej zeleniny, koreňovej zelenine, plodovej zelenine alebo tekviciam. Po hrachu nikdy nevysádzame ďalšie strukoviny.

Odrody hrachu

Hrach siaty pravý (Pisum sativum subsp. sativum) - je druh pestovaný pre plody a semená. Zberá sa v rôznych fázach zrelosti. Zelený hrach slúži ako zelenina, zrelé semená sa ďalej spracovávajú – v kuchyni najčastejšie varením.

Pod tento druh patria ďalšie poddruhy: hrach dreňový, hrach cukrový, hrach guľatosemenný.

Hrach siaty roľný (Pisum sativum subsp. elatius) - známy pod ľudovým názvom "peluška". Pestuje sa hlavne ako krmivo pre hospodárske zvieratá, vyrába sa z neho senáž a kŕmne zmesi.

Zasaďte si tento rok chutný a zdravý hrášok aj vy. U nás v e-shope si vyberiete z mnohých odrôd hrachu dreňového aj cukrového

Kedy sadiť hrach

Termín siatia hrachu

Semená hrachu klíčia aj pri nízkych teplotách. Medzi záhradkármi sa termíny na výsev hrachu rôznia. Niektorí čakajú na koniec apríla až začiatok mája, avšak v teplejších oblastiach môžeme semená vysievať už koncom marca.

Letný výsev hrachu

Začiatkom leta sa často v záhonoch uvoľní miesto po niektorých plodinách, napríklad po šalátoch, reďkovkách a podobne. Voľná pôda sa priamo ponúka na letný výsev hrachu. Ten robíme počas celého júla. Semená klíčia už behom pár dní a do prvých mrazov stihnú rastliny plodiť.

Ako sadiť hrach

Hrach vysievame do riadkov vzdialených od seba 12 až 15 centimetrov. Niektorí záhradkári vysádzajú na husto, iní preferujú redší porast a vzdialenosť medzi riadkami tak môže byť aj viac ako 20 centimetrov. Vzdialenosť medzi semenami v riadku závisí od druhu a odrody, preto je vhodné vždy dodržať odporúčania na obale semien. Optimálna hĺbka výsevu je 5 centimetrov.

Úroda hrachu

Kedy sa zbiera hrach? To záleží na mnohých okolnostiach ako je termín výsadby, odroda, stanovište, počasie aj preferovaná zrelosť. Skoré odrody zberáme už 12 týždňov po výseve, neskoré pokojne až koncom leta. Po letnej výsadbe môžeme zrelé struky zbierať až koncom jesene pred prvými mrazmi.

TIP: Medzi najobľúbenejšiu zeleninu v našich záhradách patria už po celé roky paradajky. Ako úspešne pestovať paradajky vám poradíme v našom predchádzajúcom článku. A po prečítaní tipov si môžete v našom e-shope rovno priesady paradajok objednať.

Baza čierna, latinsky Sambucus nigra, patrí medzi naše najväčšie pôvodné byliny. Ide o pomerne hojnú rastlinu, ktorú nájdete na rôznych stanovištiach – v mestských parkoch, okolo ciest, pozdĺž riek či dokonca na okrajoch lesov, poľných ciest a remízok.

Čierna baza čiže baza sa v ľudovom liečiteľstve používa po celé stáročia, a tak niet divu, že ju nájdeme pod množstvom ľudových názvov ako je už spomínaná baza, ale aj psia baza, pánbožková apatieka.

Ker je u nás aj v celej strednej Európe pôvodný a vyskytuje sa tu bežne v prírode. Dorastá do výšky 3 až 7 metrov a spoznáme ho podľa vajcovitých nepárno perovitých listov usporiadaných po piatich. Kvety sú bielej až krémovej farby a výrazne voňajú. Po ich odkvitnutí sa objavia plody - čierne bobule, ktoré slúžia hlavne ako potrava pre vtáctvo.

Ak chcete mať túto liečivú bylinu počas roka k dispozícii a využiť čerstvé kvety, môžete si ju vysadiť aj do záhrady. Vybrať si navyše môžete aj z rôznych odrôd. V nasledujúcich riadkoch sa o pestovaní bazy čiernej v záhrade dozviete všetko, čo pred výsadbou potrebujete vedieť.

Baza čierna pestovanie

Kríky bazy sú pomerne veľké a rozkladajú sa do šírky, a tak je dôležité im vyčleniť dostatok priestoru. Pestujú sa ako solitéry a nevadí im rásť napríklad pri múriku alebo pri plote. Vhodné je slnečné stanovište, prípadne polotieň.

Pôda by mala byť hlinitá až hlinitopiesčitá, dobre vyživená, kyprá a priepustná. Aj keď je baza nenáročná a rastie všade, pri týchto podmienkach sa dočkáte väčšieho množstva kvetov a plodov.

Kríky bazy čiernej môžeme každoročne prihnojiť dusíkom alebo použiť kompost, ktorý rozprestrieme okolo kmeňa. Ak je v lete príliš sucho a teplo, doprajte baze aj občasnú zálievku.

Kríky sú plne mrazuvzdorné, pred zimou nepotrebujú okrem rezu žiadnu špeciálnu starostlivosť ani ochranu.

Čo sa týka rozmnožovania bazy, môžeme postupovať niekoľkými spôsobmi. Tým prvým je množenie semenami, ktoré je pomerne zdĺhavé. Záhradníci tak preferujú skôr odrezky, kedy sa na konci augusta odoberajú mladé výhonky s dĺžkou asi 10 až 20 centimetrov. Tie sa zapichnú do zeminy a pomerne rýchlo zapustia korene.

Druhy bazy čiernej

Pri pestovaní bazy v záhrade máme možnosť zvoliť niektorú zo šľachtených odrôd. Medzi tie najobľúbenejšie patria napríklad:

´BLACK TOWER´ - tento netradičný kultivar akoby ani čiernu bazu na prvý pohľad nepripomínal. Rastie skôr do výšky, než aby sa rozkladal do šírky. Listy sú tmavé, vínového odtieňa. Na jar potom kvitne ružovobielymi kvetmi, ktoré sú pomerne veľké a vonia po citrónoch.

'HASCHBERG' - odroda je veľmi podobná divokej forme bazy čiernej. Ide o vysoký ker, ktorý môže dosahovať výšku až 7 metrov. Vetvy sú rozložité, kvety majú bielu farbu a plody sú čierne. Listy majú tmavo zelený odtieň.

'EVA LACE' - ďalší zaujímavý kultivar, ktorý v záhrade pôsobí veľmi esteticky a často sa pestuje ako okrasný ker. Listy sú úzke, majú červenofialové sfarbenie. Kvety sú svetlo ružové a plody temne fialové až červené. Rovnako ako všetky druhy pri kvitnutí silne vonia. Je vhodný aj do kríkových výsadieb.

´BLACK BEAUTY´ - okrasná odroda s veľmi tmavými listami v bordovom odtieni. Vhodná do záhonov k ďalším druhom kríkov.

Ak by sme sa na druhy bazy pozreli skôr z botanického hľadiska, môžeme pod rodom “baza” nájsť hneď niekoľko príbuzných bazy čiernej. Medzi tie patrí napríklad baza červená alebo baza chabzová, známa aj ako baza biela, ktorú si s jeho čiernym príbuzným môžeme v čase kvitnutia ľahko pomýliť. Na ich rozpoznanie nám môže napovedať výška, baza chabzová totiž nedorastá viac ako dva metre.

Čiernu bazu pre okrasu aj úžitok do vašej záhrady si môžete vybrať aj na našom e-shope

Kvet bazy čiernej

Baza čierna kvitne postupne. Veľké a košaté vrcholičnaté súkvetia tvorené drobnými päťpočetnými kvetmi bieložltej (u niektorých odrôd ružovej) farby sa objavujú od mája až do augusta.

Kvety veľmi silno voňajú - ker ucítite aj na niekoľko metrov ďaleko. Vďaka ich aróme aj veľkému množstvu sladkého nektáru prilákajú do záhrady mnoho opeľovačov.

Kvety sú veľmi výživné a používajú sa v ľudovom liečiteľstve aj v modernej medicíne. Obsahujú totiž veľké množstvo nenasýtených mastných kyselín, triesloviny, flavonoidy, glykozidy, tanín a ďalšie účinné látky. Pripravuje sa z nich odvar alebo obľúbený bazový sirup, ktorý sa už po stáročia používa na riešenie rôznych zdravotných neduhov. Bazový kvet sa dokonca konzumuje, a to ako vyprážaný pokrm.

Baza čierna plody

Plody dozrievajú koncom augusta. Jedná sa o malé bobule čiernej alebo temne fialovej farby. Ak ich necháte na kríkoch, poskytnú na jeseň a začiatkom zimy potravu vtáctvu. Ak plody bazy čiernej chcete využiť sami, je možné z nich pripraviť alkoholické likéry, sirupy, džemy, zaváraniny či bazové víno.

Baza čierna jedovatosť

Listy a kôra kríku sú pre človeka jedovaté. Obsahujú totiž glykozidy a alkaloidy, ktoré pôsobia preháňavo, vo väčšom množstve môžu vyvolať aj zvracanie.

Plody tieto látky obsahujú tiež, avšak tepelným spracovaním sa ich účinky neutralizujú. Neodporúča sa tedy bobule konzumovať v surovom stave.

Kedy prerezať bazu čiernu

Baza znesie aj radikálny rez, avšak odporúča sa skôr mierne výchovné tvarovanie a rez výhonkov starších ako dva roky, ktoré už neplodia. Odstraňovať môžete výhony pokojne ihneď po odkvitnutí a dať tak možnosť rastu mladým konárom.

Kvety sa totiž na každom výhonku objavujú iba raz. Počas vegetačného obdobia vykonávame iba mierny výchovný rez a rez kvetov a plodov. Staršie vetvy odstraňujeme až na jeseň, kedy sa rastlina chystá na obdobie vegetačného pokoja.

TIP: Baza je bezpochyby jedným z najvoňavejších kvitnúcich kríkov, ktoré môžeme v záhrade pestovať. Doplniť ho môžete ďalšími kvitnúcimi kríkmi alebo okrasnými stromami. Najkrajšie kvitnúce stromy do záhrady sme vám predstavili v našom predchádzajúcom článku.

Ostrica (Carex), je bylina či tráva z čeľade šachorovitých. Ide o vytrvalú rastlinu. Pre všetkých zástupcov tohto veľmi rozsiahleho rodu je typická absencia kolienok na tenkých stonkách a výrazne špicaté, dlhé, tenké listy.

Ostrice nájdeme rásť voľne v prírode, mnoho druhov je v strednej Európe pôvodných. Vďaka svojmu trsovitému tvaru sa zástupcovia ostríc dostali do hľadáčika šľachtiteľov, ktorí z nich vytvorili pôsobivé okrasné rastliny skvele sa hodiace do moderných záhrad.

Pestovanie ostrice v záhrade

Stanovište - vyberáme skôr polotieň, na slnku by tráva mohla rýchlo vysychať a žltnúť.

Pôda - ostrice preferujú vlhký a dobre priepustný substrát. Nie sú náročné na živiny ani na konkrétny typ pôdy, avšak ako pri každej rastline platí, že čím kvalitnejší substrát je, tým lepšie sa rastline darí.

Rozmnožovanie - ak si chcete záhon s ostricami rozšíriť, ideálnym obdobím je jeseň, kedy je možné trsy trávy vykopať, rozdeliť a vysadiť na iné stanovište. Ďalším spôsobom je pestovanie zo semien.

Nároky na pestovanie - ostrica je odolná, plne mrazuvzdorná rastlina (niektoré druhy sú na mráz citlivejšie), ktorá príliš starostlivosť nepotrebuje. Počas veľmi suchých dní ocenia zálievku, vysoké druhy môžeme zväzovať alebo zaplietať.

Aj vašu záhradu môžu skrášliť ostrice v rôznych farbách a veľkostiach. Vyberte si niektorý z obľúbených druhov na našom e-shope

Ostrica druhy

Tráva ostrica zahŕňa desiatky, ak nie stovky rôznych druhov. Uveďme si tie najobľúbenejšie, ktoré záhradníci aj pestovatelia s obľubou vysádzajú.

Ostrica Buchananova

Ostrica Buchananova (Carex buchananii) je stredne veľký druh dorastajúci do výšky 40 až 50 centimetrov. Rastie v košatých trsoch. Listy majú hnedohrdzavú farbu a kvety sa objavujú počas júna a júla. Na pestovanie tohto druhu je vhodné aj slnečné stanovište. Na zimu nemení farbu a netreba ju strihať, hodí sa však skôr do teplejších oblastí. Vhodná je mierne kyslá pôda, v záhonoch vedľa rododendronov a vresov sa jej bude dariť veľmi dobre.

Ostrica chocholatá

Carex comans, dorastá do výšky až 30 cm. Tvorí trsy dlhých úzkych listov. Farba listov môže byť rôzna - môže byť od svetlo zelenej až po jemne hnedú, záleží na zvolenej odrode. Listy zostávajú dekoratívne po celý rok. Kvitne od apríla do mája. Medzi obľúbené kultivary patria napríklad 'Bronze Perfection' alebo 'Amazon Mist'.

Ostrica japonská

Ostrica japonská, latinsky Carex morrowii, je vždyzelený druh kvitnúci od apríla do mája. Husté trsy obvykle dorastajú do výšky až 40 cm. Tento druh pôsobí veľmi dekoratívne a medzi obľúbené odrody patrí napríklad 'Ice Dance', 'Irish Green' alebo 'Variegata'.

Ostrica muskingumská

Ostrica muskingumenská (Carex muskingumensis) má veľmi tenké listy a tvorí hustý trs dorastajúci do výšky až 60 centimetrov. Najlepšie teda vynikne ako solitér alebo v modernom záhone, kde doplnia napríklad levanduľu či zakrpatené brezy. Na jar je vhodné trsy zostrihať.

Ostrica previsnutá

Ostrica previsnutá, latinsky ako Carex pendula, tvorí veľmi bohaté a vysoké trsy, nezriedka sa dorastajúce aj jedného metra. Tento druh sa stane dominantou záhonov, pestuje sa aj ako solitéra. Na zimu sa trsy trávy zväzujú či zaplietajú. Listy sú o niečo širšie ako u iných okrasných druhov, majú obvykle tmavo zelenú farbu a ich povrch môže byť lesklý.

Ďalšie vysádzané druhy okrasných ostríc

Medzi ďalšie druhy, s ktorými sa môžeme v okrasných záhradách stretnúť, patria napríklad:
ostrica Grayova (C. grayi Carey)
ostrica vysoká (C. elata)
ostrica žltá (C. flava)
ostrica horská (C. montana)
ostrica vtákonohá (C. ornithopoda)
ostrica tôňomilná (C. umbrosa)
ostrica sivá (C. flacca)

TIP: Nenašli ste pre okrasné trávy v záhrade miesto? Nechajte ich vyniknúť na terase či balkóne. Okrasné trávy v kvetináči sú krásnou prírodnou dekoráciou, ako ich pestovať, a ktoré druhy sa na to najlepšie hodia, vám poradíme v našom predchádzajúcom článku.

Mať krásnu a zaujímavú záhradu môže mať naozaj každý. Niekto si pod týmto predstavuje čisté línie, krásny a udržiavaný trávnik s jedným solitérom a zakrpatenými ihličnanmi a niekto ovocný sad. Pre niekoho sú to trvalkové záhony a zaujímavé premenlivé okrasné kry, ktoré počas roka menia svoj vzhľad.

Použitím trvaliek však naozaj dokážete vytvoriť nádherné scenérie. Výborne sa kombinujú, sú variabilné farbou, tvarom, výškou, použitím, lákajú opeľovače a okrem toho, že sa dobre rozrastajú, sú podľa druhov vhodné na akékoľvek miesto. V tejto prvej sérii o trvalkách vám predstavíme tri trvalky, na slnečné stanovište, ktoré patria medzi zaujímavé a obľúbené medzi pestovateľmi.

Rudbekia pestovanie

Rudbekie, strapaté slniečka záhrad. Latinsky Rudbeckia, patrí medzi atraktívne a nenáročné trvalky pre slnkom zaliate záhony. Rod zahŕňa letničky, trvalky pochádzajúce zo Severnej Ameriky. Majú rozkonárené alebo nerozkonárené stonky, listy s drsným povrchom. Kvetné úbory vyrastajú jednotlivo na dlhých stonkách. Kvitne od leta do jesenných mrazov.

Často majú žlté kvety s vypuklým terčom. Niektoré okvetné lupene majú aj farbu oranžovú, bordovú, červenú, tmavú, zelenú. Sú vhodné na rez. Najčastejšie sa pestujú v zmiešaných trvalkových záhonoch. Nižšie druhy v popredí, vysoké v pozadí.

Rudbekia druhy

Poznáme niekoľko druhov.

Rudbeckia hirta patrí u nás medzi krátko žijúce trvalky alebo skôr jednoročné druhy, ktoré sa však dobre vysemeňujú na záhone, teda sa tam môžu objaviť opakovane zo semien. Terč je tmavohnedý a okvetné lupene výrazné zlato, oranžovo, žíhané. Výška je podľa podmienok pestovania a lokality od 30-90 cm.

Rudbeckia ´Herbstsonnie´- dorastá do výšky až 2 metre, pozor teda na umiestnenie v záhone.

Rudbeckia fulgida výborne znáša aj sucho. Dorastá do výšky 90 cm  kvety sú veľké, žlté s vypuklým tmavým terčom.

Rudbeckia laciniata sa niekedy správa invazívne. Môže merať aj 2 m. Je to podzemkatá trvalka, rozrastajúca sa. No v trvalkových záhonoch lesného typu má svoje obľúbené miesto.

Rudbekie uprednostňujú priepustné, výživné pôdy, nie piesočnaté pôdy na priamom slnku. Pôda si musí vedieť vlahu udržať. Výborne sa kombinujú. Nevýhodou je, že ich často požierajú slimáky. Neprekážajú im ani drsné stonky a listy. Často nekontrolovaný porast zmizne rýchlo pred očami. Pozor teda na nové rastlinky v záhone.

Rudbekia strihanie

Trvalky sa môžu po odkvitnutí ponechať na záhone a ostrihať až na jar. Niektorí však odstrihávajú odkvitnuté súkvetia priebežne po odkvitnutí.

Rudbekia a pestovanie zo semien

Trvalky vysievame do studeného pareniska začiatkom jari. Po vyklíčení ich jednotíme a presadíme jednotlivo. Druhým spôsobom je delenie trsov na jeseň alebo na jar. Tento spôsob je rýchlejší.

Jednoročné druhy vysievame na jar pri teplote 16 stupňov.

Celú paletu trvaliek v tých najkrajších farbách si môžete prezrieť aj v našom e-shope

Kokarda pestovanie

Zaujímavou je aj ďalšia trvalka a to je kokarda, latinsky Gaillardia. Kvety tejto trvalky naozaj rozžiaria letné a jesenné záhony. Sú atraktívne farbou a kompaktnosťou. Sú žltej, červenej, bordovej farby alebo dvojfarebné.

Kokarda druhy

Existuje niekoľko desiatok druhov, u nás sa však pestujú dva Kokarda ostitá  a (Gaillardia aristata) a Kokarda veľkokvetá (Gaillardia grandiflora).

Kokarda ostitá (Gaillardia aristata) Hoci sú kvety naozaj jedinečné, patrí medzi krátkoveké trvalky. Znamená to, že na záhone zostáva bez delenia max 3-5 rokov. Dobre sa však rozširuje semenami a mladými rastlinkami. Kvitne už v prvom roku, kvety pripomínajú tvarom margarétky, sú však inak sfarbené. Kvitnú celé leto až do jesene.

´Granada´- kvetinové lupienky kultivaru Gaillardia aristata ´Granada´ sú zvláštne zafarbené tak, že polovica každého lupienku je smerom k stredu červená a smerom k okrajom žltá, čo dodáva rastline exotický vzhľad.

Kokarda veľkokvetá (Gaillardia grandiflora)

Kvety sú naozaj veľkolepé, dvojfarebné, červené so žltým alebo oranžovým okrajom.

Odroda ´Kobolt´ - je nízkeho vzrastu do 20 cm, kvety sú rovnako dvojfarebné. Stred je červený a okraje okvetných lístkov sú žlté. Kvitne až do mrazov.

Kríženec ´Burgunder´- má kvety vínovočervenej farby. Výška je 50-60 cm. Niekedy sa uvádza názov aj ´Burgundy´.

Kokardy vyžadujú priepustné, výživné a ľahké pôdy na priamom slnku. V zime neznášajú zimnú vlahu, množstvo snehu a preto sa občas stane, že na jar už nevyrašia.

Kokarda a pestovanie zo semien

Semená letničiek aj trvaliek sa vysievajú na jar pri 13-18 stupňoch, priamo do voľnej pôdy sa vysievajú koncom jari. Semená rastú veľmi dobre. Po vyklíčení sa jednotia. Trvalky kvitnú už v prvom roku. Odstrihávaním odkvitnutých súkvetí podporíte hustotu habitusu a nové listy. Udržiavate tak kompaktnosť rastliny.  Všetky kokardy sú výborné do letných kytíc. V záhone sa často uplatňujú medzi trvalka, pozor však na slimáky a slizniaky, ktoré ich tiež s obľubou konzumujú, hoci listy aj stonky sú drsné podobne ako u rudbekie.

Krásnoočko pestovanie

Treťou veľmi obľúbenou trvalkou je krásnoočko, kráska, latinsky Coreopsis.

Coreopsis – krásnoočko, kráska je veľkým rodom až 100 druhov, medzi ktorými sú letničky aj trvalky. Mnohé pochádzajú zo Severnej Ameriky a Mexika, kde na prériách rastú bežne ako tráva.

Majú protistojné, zelené, pomerne úzke listy. Sú to vzpriamené rastliny, niektoré drevnatejú. Kvitnú bohato, množstvo kvetom prevažne žltej farby. Kvety lákajú včely a iné opeľovače. Sú vhodné do kytíc, aranžmánov a rez.

Vyžadujú rovnaké podmienky  ako predchádzajúce druhy. Priepustnú, výživnú pôdy, veľa slnka a primeranú vlahu. Sú mrazuvzdorné. Rýchlo sa rozširujú do okolia semenami a v druhom roku Vás na záhone dokážu prekvapiť nové mladé sadenice. Vysoké druhy potrebujú oporu. Odstrihávaním odkvitnutých súkvetí podporíte remontantné kvitnutie až do mrazov.

Krásnoočko druhy

Coreopsis grandiflora – Kráska veľkoúborová je dominantou každého kvitnúceho záhona. Najmä kultivary  ´Early Sunrise´, ´Sunray´, obe majú žlté, akoby plné súkvetia. Výška rastliny je cca 40-70 cm.

C. verticillata – táto kráska sa vyznačuje svojim hustým vzhľadom a drobnejšími kvetmi. Listy sú akoby kôprovité. ´Grandiflora´- má tmavožlté kvety, ´Moonbeam´- má citrónovo žlté úbory, ´Zagreb´- zlatožlté úbory a výborne toleruje sucho.

C. lanceolata- kráska kopijolistá, dosahuje výšku cca do 40 cm. Zaujímavé sú kultivary: ´Sonnenkind´ - má zlatožlté súkvetia, ´Sterntaler´ - má žlté úbory s hnedým stredom.

Kultivar ´Limerock Ruby, patrí medzi novšie odrody a kvety sú bordovo červené. Výška je 30-40 cm. Pri pestovaní pozor na zimnú vlahu.

Coreopsis rosea – Kráska ružová a kultivar ´American Dream´sa Vám určite zapáči. Kvety sú drobné, ružové.  

Tieto trvalky si určite obľúbite, pre ich variabilnosť a použitie. Sú nenáročné na pestovanie a svojimi nevšednými kvetmi a farebnosťou pri vhodných kombináciách Vás budú tešiť až do jesene.

TIP: Ak vám to priestor dovolí, za trvalky môžete vysadiť napríklad okrasné kríky. Jedným z nich je aj cezmínia a viac o jej pestovaní sa dočítate v našom článku.

Inšpirujte sa aj druhou časťou nášho miniseriálu o najkrajších trvalkách, kde vám predstavíme flox, monardu a ľaliovku.

Orech kráľovský, niekedy tiež ako orech vlašský, latinsky Juglans regia, je vysoký opadavý strom z čeľade orechovitých. Tvar koruny závisí predovšetkým od toho, či sa jedná o šľachtenú odrodu či divý orech, dorastať môže až 50 metrov na výšku.

Orechy majú pre ľudí mnoho významov. Asi tým najdôležitejším sú ich plody, teda orechy, ktoré obsahujú veľké množstvo vitamínov a minerálnych látok. Ďalej sa strom využíva na získavanie kvalitného dreva či ako medonosná a tieniaca rastlina do záhrady.

Pestovanie orechov

Stanovište - orechy vysádzame ideálne na plné slnko, prípadne do mierneho polotieňa - vždy ako solitéry.
Pôda - vhodná pôda je stredne ťažká, hlinitá až hlinitopiesčitá.
Zálievka - substrát by mal byť neustále vlhký. Vyrastený strom si s tým poradí sám, mladý stromček po výsadbe však musíme pravidelne zalievať, aby zapustil korene.

Druhy orechov

Orech kráľovský (Juglans regia)

tomuto druhu sa primárne venujeme v našom článku. Ide totiž o najrozšírenejší druh u nás. Strom je vysoký, široký a pôsobí majestátnym dojmom. Počas jari sa na vetvách objavujú samčie a samičie kvety, ktoré produkujú pomerne veľa nektáru, a tak lákajú do svojej blízkosti opeľovače. Listy orecha kráľovského sú nepárne a zložené z 5 až 9 jednotlivých lístkov.

Orech sa v záhradách pestuje najmä pre plody, ktoré sa nazývajú vlašské orechy. Využitie nájdu aj listy, najmä v kozmetickom priemysle a ľudovom liečiteľstve. Veľmi obľúbené je tiež drevo orecha, ktoré sa používa na výrobu nábytku a vyznačuje sa vysokou kvalitou a tvrdosťou.

Medzi ďalších zástupcov tohto druhu patrí napríklad:

Orech čierny (Juglans nigra)
Orech drobnoplodý (Juglans microcarpa)
Orech japonský (Juglans ailantifolia)
Orech mandžuský (Juglans mandshurica)
Orech popolavý (Juglans cinerea)

Zdravotné benefity orecha

Junglon získavaný z orechov sa používa v boji s črevnými parazitmi. Údajne tiež pomáha ničiť baktérie spôsobujúce zubný kaz. Využíva sa aj ako účinné preháňadlo.

Samotné plody, teda vlašské orechy, majú na ľudské zdravie veľký vplyv. Pomáhajú znižovať hladinu cholesterolu, podporujú mozgovú aktivitu, pozitívne ovplyvňujú zdravie srdca a celého kardiovaskulárneho systému, zlepšujú celkový metabolizmus a podieľajú sa na správnom zažívaní. Pravidelnou konzumáciou vlašských orechov tiež podporíte zdravie kostí, zubov, vlasov a nechtov. Látky obsiahnuté v suchých plodoch zlepšujú príznaky cukrovky II. typu a podporujú zdravý spánok.

Vypestujte si zdravé a chutné orechy na vlastnej záhrade. Potrebovať k tomu budete iba vhodné miesto a kvalitné sadenice orecha, ktoré si môžete vybrať aj z našej ponuky.

Ako zasadiť orech

Pokiaľ vysádzame viac kusov, dodržujeme rozostupy 14 metrov medzi jednotlivými stromami. Jama by mala mať veľkosť ideálne 50x50 centimetrov, najlepšie však 60x70 centimetrov. Pokiaľ sú zhoršené pôdne podmienky, vystelieme jamu na dne ešte kvalitným záhradníckym substrátom zmiešaným s kompostom.

Sadenie orecha z plodu

Ako vypestovať orech z orecha? Je to pomerne zdĺhavý a náročný proces, ktorý má často neistý výsledok. Pokiaľ sa aj napriek tomu chcete do pestovania týmto spôsobom pustiť, pripravte si neolúpané orechy. Tie namočíme do vody a potom odstránime dužinatý obal. Následne je nutné udržať orechy cez zimu v chlade. Ideálne je umiestniť ich do mrazničky. Na jar potom necháme orechy vyklíčiť vo vrstve zeminy, rašeliny a piesku - tento substrát ešte prekryjeme mulčom, aby sme udržali optimálnu vlhkosť aj teplotu.

Sadenie orecha

Najlepším variantom, ako pestovať orech, je zakúpiť si už predpestovanú drevinu. Vybrať si môžete z rôznych odrôd a veľkostí sadeníc. Dostupné bývajú malé stromčeky s výškou 50 centimetrov i urastenejšie kusy s výškou 150 centimetrov.

Výhodou väčších sadeníc je, že sú staršie a na plody nebudete čakať tak dlho ako pri najmenších sadeniciach. Nevýhodou je, že potrebujú oveľa väčšiu jamu a výsadba orecha je tak fyzicky náročnejšia.

Kedy zasadiť orech

Orech vysádzame na jar aj na jeseň. Pôda by ešte (alebo už) nemala byť zamrznutá.

Pokiaľ zvolíme jesennú výsadbu, nezabúdame mladý stromček aspoň v prvom roku chrániť pred mrazmi. Koreňový systém udržíme v teple mulčovaním a korunu môžete obaliť netkanou textíliou.

Ako rýchlo rastie orech

Orechy rastú pomerne pomaly. Ročné príbytky sú závislé od podmienok, v ktorých rastlinu pestujeme. Za nedostatku vody nemusia na stromčeku vyrašiť nové vetvy pokojne po celý rok. V prvých rokoch aj stromček rastie nepravidelne.

Udáva sa však, že priemerný prírastok pri dobrej starostlivosti je asi 20 centimetrov za rok. Od 10 roku veku sa rast ustáli a zrýchli, v tejto chvíli môžeme čakať, že bude strom každým rokom o 50 až 100 centimetrov vyšší, kým sa rast nezastaví na 40 až 50 metroch (u „zakrpatených“ odrôd je to samozrejme menej).

Kedy začne orech plodiť

Orechy najčastejšie prvýkrát plodia 10 až 15 rokov po výsadbe. Dnes sa už však stretneme s odrodami, ktoré plodia veľmi skoro, a to aj 4 roky od výsadby.

Rez orecha

Kedy prerezať orech? Tieto stromy spravidla rez príliš nevyžadujú. Po výsadbe je vhodné skrátiť výhonky, aby sa koruna dobre rozvetvila. Počas života stromu potom odstraňujeme aj choré či suché vetvy, aby sme predchádzali napadnutiu chorobami a škodcami.

U orechov je postup pri rezaní vetiev trochu iný ako u ostatných stromov. V tomto prípade totiž k skráteniu vetiev pristupujeme počas vegetačného obdobia, nie v zime alebo v predjarí. Počas zimného rezu sa totiž rany dobre nezacelia a strom by mohli napadnúť choroby.

TIP: Medzi ďalšie tradičné ovocie do záhrady patria napríklad marhule, slivky, hrušky či jablká. Nie všetky druhy však možno pestovať vo vyšších polohách. Jablone do chladných oblastí sú najlepšou voľbou. Ktoré odrody vybrať vám poradíme v našom predchádzajúcom článku.

Georgína, latinsky Dahlia, patrí do čeľade astrovitých a je stálicou v našich záhradách. Tento rod zahŕňa okolo 40 konkrétnych druhov a nespočetné množstvo odrôd a farebných variácií.

Georgíny pochádzajú z južnej Ameriky, kde je dodnes väčšina druhov doma. U nás sa najčastejšie stretávame s georgínou kráľovskou (Dahlia imperialis) a georgínou záhradnou (Dahlia pinnata).

Dahlie sa využívajú ako okrasné rastliny. Vysádzajú sa do kvitnúcich záhonov, do kvetináčov a používajú sa aj do rezaných kvetinových väzieb. Pestovanie georgín nie je náročné, potrebujú však starostlivosť a optimálne podmienky na život.

Dahlia pestovanie

Stanovište - georgíny vysádzame na plne slnečné stanovište, ktoré je chránené pred vetrom.

Pôda - vhodný je hlinitý a humózny substrát.

Závlaha - zeminu udržujeme stále mierne vlhkú. Pri pestovaní georgín v kvetináči dopĺňame vodu pravidelne a dáme pozor na prelievanie.

Výživa - v jesenných mesiacoch je do záhona vhodné zapraviť maštaľný hnoj či kompost. Na jar potom doplníme výživu klasickým hnojivom pre kvitnúce rastliny, ktoré môžeme aplikovať so zálievkou.

Hľuzy georgín

Georgíny je možné pestovať z odrezkov aj semienok, avšak ak sa rozhodnete pre pestovanie georgín, najčastejšie siahnete po hľuzách. Tie môžete buď zakúpiť alebo získať z rastlín z predchádzajúceho roka. Hľuzy zberáme vtedy, keď zmrzne nadzemná časť rastliny - v tejto chvíli ich opatrne vyberieme zo zeme, odstránime z nich zeminu a nečistoty, stonku odstrihneme a skladujeme ich pri 5 až 8 stupňoch. Potrebujú relatívne vysokú vlhkosť, preto je vhodné ich ukladať do rašeliny.

Ak si chcete tento rok tieto krásne kvety vysadiť do záhonov, je najvyšší čas si predpestovať sadenice. hľuzy georgín nájdete aj v našom e-shope

Kedy sadiť georgíny

Georgíny sú extrémne citlivé na mráz. Stačí, aby sa ochladilo na 0 °C a rastliny sa môžu nenávratne poškodiť. Hľuzy pred výsadbou namáčame cez noc do vody. Ak chcete mať v záhone náskok, môžete si ich nechať naklíčiť v interiéri. Než ich ale premiestnite von, myslite na postupné otužovanie.

Ako sadiť georgíny

Hľuzy ukladáme do zeme naklíčenými očkami nahor, približne 5 centimetrov pod povrch. Následne ich prekryjeme zeminou a pravidelne zalievame. Ak vysádzame vysoké odrody, nezabudneme umiestniť do záhonov aj oporu.

Georgíny bohato vetvia, preto jednotlivé hľuzy vysádzame v rozmedzí 40 až 60 centimetrov.

Ako sme si už uviedli vyššie, výsadba georgín je závislá od mrazov. Aby sme kvety neohrozili, je dobré hľuzy či sadenice vysadiť najskôr na konci apríla, ideálne až po troch zamrznutých, teda v polovici mája.

Georgíny v črepníku

Ako pestovať georgíny v kvetináči? Od pestovania v záhonoch sa to príliš nelíši. Opäť platí, že použijeme kvalitný hlinitý substrát zmiešaný s kompostom. Následne ukladáme namočené hľuzy očkami nahor. Nezabúdame na pravidelnú zálievku, môžeme využiť aj samozavlažovacie hrantíky.

Aj pri pestovaní v nádobách dodržíme rozostup hľúz 40 centimetrov. Používajú sa aj kompaktnejšie odrody. Kvetináče umiestnime na slnečné a teplé miesto do závetria.

Georgíny prezimovanie

Zazimovanie georgín je každoročný proces, vďaka ktorému môžete z daných hľúz na jar vypestovať nové rastliny.
Na jeseň najskôr počkáme, kým nadzemná časť rastliny zamrzne. Následne ju odstránime a vyberieme všetky hľuzy zo zeme. Očistíme ich, usušíme a uložíme na tmavé a chladné miesto (teplota by nemala byť vyššia ako 8 stupňov). Hľuzy na zimu ukladáme buď do rašeliny alebo do piesku, aby si udržali optimálnu vlhkosť.

TIP: Georgíny sú krásne kvety, ktoré v záhrade vyniknú aj doplnia už vysadené druhy. S ich pomocou môžete vytvoriť farebný záhon cibuľovín, ktorý pokvitne od jari až do jesene.

Dula a dulovec sú veľmi podobné názvy, ktoré označujú odlišné rastliny alebo ich časti. O týchto rozdieloch, ale aj o tom, ako na pestovanie dule a dulovca sa bližšie rozpíšeme v nasledujúcich riadkoch.

Čo je dula?

Dula je plod duly obyčajnej alebo podlhovastej (Cydonia oblonga). Jedná sa o strom či ker dorastajúci do výšky päť až osem metrov. Duly sa dnes pestujú pomerne vzácne, v záhradách a sadoch ich často nenájdeme, predtým bolo toto ovocie bežnejšie.

Stromčeky je možné pestovať aj ako okrasné. Majú zaujímavý tvar a počas jari rozkvitajú plnými ružovými kvetmi, ktoré do záhrady lákajú opeľovače.

Dula plod

Dula je teda názov pre plody dule - dreviny. Jedná sa o podlhovastú malvicu, ktorá pripomína akéhosi kríženca medzi jablkom a hruškou. V ľudovom názvosloví sa plodom hovorí aj "Venušine jablká".

Dule majú žltú farbu a výraznú sladkokyslú chuť. Obsahujú veľké množstvo vitamínu C aj ďalších zdraviu prospešných látok. Konzumujú sa len tepelne upravené.

Kvet dule

Kvety dule sú podobné ako u blízko príbuzných stromov z čeľade ružovitých. Sú päťpočetné a majú ružovú farbu. Dule sú samoopelivé.

Spracovanie plodov dule

Vzhľadom na kyslú chuť sa dule najčastejšie tepelne spracovávajú. Okrem chutných marmelád, džemov a zavaranín sa z malvíc pripravuje aj želé alebo pálenka. Pokiaľ necháte plody na stromoch prejsť mrazom, zosladnú a je možné ich konzumovať aj surové.

Dula pestovanie

Pestovanie dule je ľahké, jedná sa o nenáročné stromčeky či kríky, pri ktorých je potrebné dodržať isté pravidlá najmä pri výsadbe.

Stanovište - dulám sa darí v úrodnej hlinitej pôde, ktorá si udržuje optimálnu vlhkosť. Vhodné je slnečné stanovište, nevadí ani polotieň.

Závlaha - po vysadení mladého stromčeka je dôležité ho pravidelne a dostatočne zalievať ihneď po vysadení aj v celom nasledujúcom roku. Mladým stromčekom s nedostatočne rozvinutým koreňovým systémom dopĺňame vodu aj v ďalších rokoch, najmä pri extrémne suchom počasí.

Výživa - pokiaľ zvolíme správne stanovište a kvalitnú hlinitú pôdu, nie je potrebné stromy ďalej prihnojovať. Vhodné však je pred výsadbou vystlať dno jamy kompostom.

Dula strom

Aby vznikol z rastliny klasický strom s mohutnejším kmeňom, treba ju k tomu od začiatku smerovať. Pri sadeniciach sa ponecháva iba terminálny výhonok, ktorý sa hore zreže, aby sa začal rozvetvovať. Zvyšné výhonky úplne skrátime. Kmeň dule je silný asi ako u jabloní či hrušiek a nie príliš vysoký. Výrazná je skôr koruna, ktorá sa rozrastá až päť metrov do šírky.

Dula ker

Ak necháme dulu rásť bez počiatočného tvarovania, vyrastie z nej vysoký, bohato vetvený ker. Ten je vhodné tvarovať, výrazne to uľahčí zber plodov. Čo sa týka rezu, na konkrétnych „pravidlách“ sa nezhodnú ani odborníci. Niektorí pestovatelia preferujú radikálny rez a vetvy kríkov (či stromov) zrezávajú až o polovicu každý rok. Iný preferujú iba rez výchovný a pestovatelia, ktorí chcú dule ako ker, neprerezávajú až do prvých plodov.

Dula odrody

'Vranja' - má plody väčšie, skôr hruškovitého tvaru
'Ronda' - plody sú súmerne okrúhle a pripomínajú viac jablká, majú žltú farbu
'Leskovač' - plody sú skôr zelenkasté, okrúhle
'Portugal' - tvar je nepravidelný, mierne podlhovastý, farba plodov žltá
‘Pinterowa’ - hruškovitý tvar, plody sú veľké a žlté

Toto nezvyčajné ovocie sa bude skvele vynímať na slnečnom mieste vo vašej záhrade. Vyberte si niektorú z odrôd v našom e-shope a vypestujte si vlastné chutné a zdravé duly

Čo je to dulovec?

Aj keď je názov rastliny veľmi podobný, jedná sa o dva úplne odlišné druhy. Dulovec, latinsky Chaenomeles, je okrasný ker, ktorý často nájdeme v parkoch, v mestách či v okrasných záhradách.

Medzi najobľúbenejšie druhy tohto rodu patrí napríklad dulovec japonský so svojimi výrazne ružovými až červenými kvetmi.

Po odkvitnutí dulovce tvoria plody - malé malvice podobné plodom dule.

Dulovec pestovanie

S pestovaním je to obdobné ako pri duliach. Aj dulovce potrebujú slnečné stanovište, dobre priepustné hlinité pôdy a dostatok vlahy najmä po výsadbe.

Dulovec však počas života dobre znáša sucho, takže v ďalších rokoch už nie je zálievka nutná, s vodou ker zvládne hospodáriť sám. Dulovce sa najčastejšie pestujú ako solitéry či v kríkových výsadbách, zriedka sa stávajú súčasťou kvitnúcich živých plotov.

Dulovec plody

Plody dulovca sú podobné duliam. Sú však menšie a menej chutné. Ak by sme chceli plody dulovca jesť, treba ich pred konzumáciou tepelne spracovať.

TIP: Ak hľadáte ďalšie zaujímavé rastliny do záhrady, ktoré vás potešia chutnými a veľmi zdravými plodmi, vyskúšajte napríklad figy. Ako úspešne pestovať figovník vám poradíme v našom predchádzajúcom článku.

Vtáčí zob (Ligustrum) je väčšinou opadavý alebo poloopadavý listnatý ker z čeľade olivovitých. Rastlina dorastá približne do dvoch až troch metrov. Má tenké a vzpriamené vetvy pokryté drobnými chĺpkami, tenké listy a biele kvety usporiadané v latách, ktoré po odkvitnutí nahrádzajú čierne bobuľovité plody.

Vtáčí zob je u nás pomerne hojne rozšírenou rastlinou. Pestuje sa najmä ako živý plot, ale výnimkou nie sú ani solitéry. V nasledujúcom článku si uvedieme, aké podmienky na pestovanie ker potrebuje, ako ho strihať a ako na výsadbu vtáčieho zobu.

Pestovanie vtáčieho zobu

Stanovište - nie je náročný, vyhovuje mu takmer každý typ pôdy, rásť môže na plnom slnku aj v polotieni.

Zálievka - zalievame najmä v prvom roku a tesne po výsadbe. Počas ďalších rokov môžeme kríky zavlažiť v prípade veľmi suchého počasia. Živý plot ale väčšinou vie s vlhkosťou hospodáriť sám.

Hnojenie - pred výsadbou môžeme do vopred pripravených jám umiestniť kompost. Pôda sa vyživí a kríky budú spočiatku rásť rýchlejšie. Počas života ale žiadne výrazné prihnojovanie nepotrebuje.

Vtáčí zob druhy

Vtáčí zob obyčajný (Ligustrum vulgare)

Najrozšírenejší druh u nás. Listy na zimu opadávajú, vetvičky sú tenké a tvoria veľmi hustý porast. Počas leta sa na kríku objavujú biele kvety, ktoré striedajú čierne bobule poskytujúce potravu pre vtáctvo.

Vtáčí zob neopadavý

Ak hľadáte druh, ktorý uchráni váš pozemok pred zvedavými pohľadmi okoloidúcich aj v zime, siahnite miesto klasického po vtáčom zobe vajcovitolistom (Ligustrum ovalifolium). Tento vtáčí zob vždyzelený či poloopadavý väčšinou na naše mierne zimy listy vôbec nezhadzuje. Kvety aj plody sú veľmi podobné ako u vtáčieho zobu obyčajného.

Vtáčí zob je krásny a nenáročný ker, ktorý do vašej záhrady naláka opeľovače aj vtáctvo. Vtáčí zob nielen na živé ploty, ale aj na pestovanie v podobe solitérov, nájdete na našom e-shope

Živý plot z vtáčieho zobu

Výsadba vtáčieho zobu do živých plotov je veľmi častá - kríky sa najčastejšie pestujú na tieto účely. Plot vyrastie do výšky približne dvoch metrov. Rastie pomerne rýchlo a dá sa ľahko tvarovať. Vytvára hustý nepriestupný porast, ktorý dobre odoláva nárazom vetra.

Ako sadiť vtáčí zob

Vtáčí zob je ideálne vysádzať na jar. Do budúcej zimy si stihne vytvoriť dostatočne bohatý koreňový systém, ktorý ho čiastočne ochráni pred mrazmi. Vzrastejšie sadenice však nie je problém vysádzať ani od septembra do novembra, pričom sa odporúča chrániť korene mulčom.

Pri jednoradovej výsadbe použijeme asi tri rastliny na jeden bežný meter. Pokiaľ máte v pláne vysádzať vo viacerých radoch, potrebujete päť rastlín na bežný meter.

Hĺbka a šírka jamy by mala byť 30 až 40 centimetrov, podľa koreňového balu. Nezabudnite kopať jamy dostatočne ďaleko od plotu, aby ste mali v budúcnosti dostatok miesta na manipuláciu pri strihaní kríkov.

Kedy strihať vtáčí zob

Ako strihať vtáčí zob? V prvom roku plot zrežte asi 10 až 15 centimetrov nad zemou. To je dôležité pre bohaté rozvetvenie kríkov. Nemusíte sa obávať, po tomto kroku sa naštartuje veľmi rýchly rast. V lete potom nové výhonky skráťte o polovicu. Ďalšie skrátenie prichádza približne v novembri, kedy opäť výhony zrežeme – tentoraz všetky do rovnakej výšky, ktorý by mala činiť asi jeden meter.

V ďalšom roku už tak radikálni nebuďte a nechajte ker dorásť do výšky dvoch metrov. V tejto chvíli už prejdite iba na pravidelné tvarovanie a zastrihovanie.
Kedy teda strihať vtáčí zob? Ideálna doba je koniec jari a koniec jesene.

Ako rýchlo rastie vtáčí zob

Vtáčí zob rastie pomerne rýchlo. Pokiaľ dodržíte vyššie uvedené odporúčania pre pestovanie v prvých dvoch rokoch, budete mať v treťom roku už plne vyrastený, hustý a nepriestupný živý plot. Nezabudnite však, že rýchlosť rastu a kvalitu porastu určuje aj pravidelnosť strihania vtáčieho zobu, dostatočne výživná pôda aj slnečné stanovište.

Vtáčí zob v zime

Kríky nie sú plne mrazuvzdorné, no zimu zvládnu. Pokiaľ bývate v oblastiach, kde počas zimných mesiacov klesá ortuť na teplomere veľmi nízko, vysaďte kríky radšej na jar, aby stihli dobre zakoreniť. Tenké vetvy vtáčieho zobu sa môžu pod vrstvou snehu ohýbať a polámať. To sa ale deje skôr pri solitérnej výsadbe, pri živých plotoch len minimálne.

Vtáčí zob plody

Plodom tejto rastliny je približne 8 milimetrov veľká bobuľa čiernej farby. Plody zrejú na konci leta až začiatkom jesene a zostávajú na kríkoch až do zimy, kedy slúžia ako potrava pre vtáky. Bobule obsahujú glykozidy, ktoré môžu na človeka pôsobiť toxicky. Konzumácia plodov sa teda dôrazne neodporúča.

TIP: Kvety vtáčieho zobu majú biely až vanilkový odtieň, sú teda jemnejšie a nenápadnejšie. Pokiaľ však dávate v záhrade prednosť živým farbám, vysaďte si kvitnúci živý plot. Aké druhy sú najlepšie vám poradíme v predchádzajúcom článku.