Okrasná záhrada

Tropická juka premení priestor u vás doma aj v záhrade. Táto rastlina si vaše srdce jednoznačne získa vďaka krásnemu vzhľadu a nenáročnému pestovaniu. Zistite, aký druh sa v slovenských záhradách teší najväčšej popularite a aké podmienky rastline dopriať, aby sa vám odvďačila svojim bezproblémovým rastom.

Charakteristika juky

Pestovanie juky v posledných rokoch získava na popularite. Ide o izbovú rastlinu, ktorá miluje teplo. Na prvý pohľad si určite obľúbite jej exotický vzhľad, ktorý pripomína palmu. Juka pochádza z južných častí Ameriky a Mexika. Má podobu menšieho stromčeka, z ktorého kmienka vyrastá jeden alebo viac trsov dlhých, úzkych a zelených listov. Kvitnúca juka potom krásne ozdobí vašu záhradu či iný priestor.

Juka druhy

Všeobecne existuje mnoho druhov juky. Niektoré z nich sú pritom prirodzene lepšie adaptované na špecifické klimatické podmienky ako iné. Pred výberom konkrétneho druhu juky si preto premyslite, či sa jedná o vhodnú voľbu práve do vašich podmienok. V našich záhradách sa najčastejšie stretnete s jukou vláknitou.

V našom e-shope nájdete kvalitné sadenice juky. Vyberte si vhodný kultivar a pustite sa do jeho pestovania aj vy

Juka vláknitá

Juka vláknitá (latinsky Yucca filamentosa) je druh, ktorý pôvodne pochádza zo Severnej Ameriky. Charakteristickou vlastnosťou sú mečovité listy, ktoré sú dlhé a široké. Tuhé zelené listy pritom majú biele či krémové vlákna tiahnuce sa okolo ich okrajov. Na konci dlhých stoniek sa objavujú súkvetia s nádhernými bielymi alebo krémovými kvetmi.

Ak sa rozhodnete pre pestovanie juky vonku, vyberte jej slnečné až polotienisté stanovište. Z hľadiska pôdy vyžaduje dobre odvodnenú pôdu, ktorá môže byť piesočnatá a pokojne aj chudobná na živiny. Juka vláknitá dobre odoláva suchu a častú zálievku nevyžaduje.

Juka vláknitá a jedovatosť

Kvety juky bývajú v Amerike využívané a stáva sa z nich obľúbená pochúťka. Okvetné lístky svojou chuťou pripomínajú špargľu a bývajú pridávané napríklad do zeleninových šalátov. Niekedy sa tiež obaľujú v cestíčku, usmažia sa a na záver sa pocukrujú.

Iná situácia však nastáva v otázke toho, či je juka jedovatá pre mačky a psy. Odpoveď totiž znie áno. Juka obsahuje rovnako ako napríklad aloe vera či dracena saponíny. Po požití sa u zvieraťa môže objaviť slinenie, zvracanie, hnačka a apatia.

Juka obrovská

Juka obrovská (Yucca elephantipes) býva niekedy prezývaná ako slonia noha. Ide o pomerne veľký sukulentný druh, ktorý sa často pestuje ako izbová rastlina. Na vonkajšom stanovišti vám porastie skôr v teplejších klimatických podmienkach.

Juka obrovská zaujme svojimi dlhými mečovitými listami, ktoré sú usporiadané v ružici. Ich dĺžka môže byť až 1,5 metra. Táto rastlina vyžaduje dostatok svetla, ale pozor si dajte na priame slnko, ktoré by mohlo spáliť jej listy. Na pestovanie voľte dobre odvodnenú pôdu, ktorá rýchlo vysychá. Rastlina lepšie znáša sucho ako premokrenie.

Juka banánová

Medzi ďalšie rozšírené druhy sa radí juka banánová (Yucca baccata). Táto rastlina plodí jedlé plody, ktoré pripomínajú banán. Odtiaľ napokon plynie aj jej názov. Právom sa radí k najmrazuvzdornejším jukám. Jej listy sú zelenomodré, merajú zhruba jeden meter a po hranách tvoria vlákna. V našich podmienkach sa ale spravidla plodov nedočkáte.

Juka krátkolistá

K veľmi dobre mrazuvzdorným jukám sa radí aj juka krátkolistá (Yucca brevifolia). Ide o vôbec najvyššieho predstaviteľa rodu juka, ktorý dorastá do úctyhodnej výšky 10 až 12 metrov. Navyše sa dožíva až stovky rokov.

Juka nádherná

Juka nádherná (latinsky Yucca gloriosa) je vzpriamene rastúci ker alebo strom, ktorý môže dosahovať do výšky až 5 metrov. Listy sú širšie, mečovité, pevné a disponujú ostrými koncami. Ich sivasto zelená farba získava modrastý nádych.

Juka sivá

Juka sivá (latinsky Yucca glauca) je vždyzelená rastlina. Pýši sa skôr nízkym vzrastom, bežne dorastá do výšky zhruba 60 cm. Jej kvety sú biele a vyrastajú v hustých strapcoch. Svojím tvarom pritom pripomínajú konvalinky. Listy vyrastajú v prízemnej ružici a dosahujú peknú modrozelenú farbu.

Vonkajšia juka

Niektoré druhy juky je možné pestovať aj vonku, iné sú v našich podmienkach naopak vhodnejšie do domáceho prostredia. Medzi vonkajšie juky sa radí najmä spomínaná juka vláknitá.

Vonkajšia juka v kvetináči

Pamätajte na to, že juka zasadená v kvetináči je oveľa menej mrazuvzdorná ako tá zasadená voľne v záhrade. Rastliny v nádobe môžu zničiť aj mrazy okolo -5 °C. Vzhľadom k tomu sa najčastejšie odporúča juku v kvetináči na zimné mesiace preniesť alebo ju aspoň dobre zazimovať. Juka môže prezimovať v zimnej záhrade. Na ochranu pred mrazom je možné použiť izoláciu tvorenú hrubou vrstvou polystyrénu. Vďaka tomu ochránite jej korene. Odporúčame ju pestovať v keramickom, terakotovom alebo hlinenom kvetináči, ktorý dobre viaže vodu v zime.

Kedy presadiť vonkajšiu juku

Presádzanie juky budete riešiť v prípade, keď sa rozhodnete túto rastlinu pestovať v nádobe. Juka vyžaduje dostatok miesta, preto ju pravidelne presádzajte v momente, keď je jej kvetináč už malý. Koreňový systém juky môže byť pomerne zložitý, preto je priestranná nádoba kľúčom k úspechu.

V prípade, že juku presádzate, skontrolujte jej korene. Ak narazíte na zhnité alebo čierne kusy, odrežte ich. Zároveň môžete mierne zrezať zvyšok koreňov, aby ste obnovili silu rastliny.

Juka žltnutie listov

Žltnutie listov u juky je väčšinou späté s nadmernou zálievkou. Tento problém ale môže spôsobiť aj nedostatok svetla či živín alebo malý kvetináč.

Ako zachrániť juku

Pokiaľ je žltnutie vo veľkej miere, rastlinu odporúčame vybrať z kvetináča a dôkladne skontrolovať jej korene. Hnedé a zahnívajúce odstráňte a skúste tiež existujúci substrát nahradiť novým. Juku neprelievajte.

Pokiaľ vaša juka chradne a nič nepomáha, môžete ju tiež pod listami odrezať a nechať znova zakoreniť.

Prerastená juka

Juka samozrejme môže prerásť do rozmerov, ktoré už pre priestor vašej záhrady budú neprijateľné. V takom prípade sa nebojte rastlinu orezať a namnožiť.

Zrezanie juky

Zrezanie juky sa väčšinou vykonáva na začiatku vegetačného obdobia. Aby rastlina dobre vyzerala, nezabúdajte tiež priebežne odtrhávať staré a suché spodné listy. Zbaviť sa môžete aj tých listov, ktoré netrčia smerom nahor, ale naopak oblúkovito previsajú.

Juka vláknitá po odkvitnutí

Akonáhle dôjde k odkvitnutiu juky, odporúča sa celú stonku pri zemi odrezať. Po odkvitnutí postupne odumiera celá ružica a okolo nej sa postupne vytvára niekoľko dcérskych ružíc.

TIP: Rozkvitnutá záhrada je jednoznačne nádherná. Prezrite si náš prehľad vhodných kvitnúcich stromov a nechajte sa inšpirovať.

Krásna dvojročka - to je náprstník, ktorý vo vašej záhrade vzhľadom na svoju výšku zaručene vynikne. Zistite, aké sú jeho najrozšírenejšie druhy a aké podmienky dodržať, aby sa náprstníku dobre darilo.

Charakteristika náprstníka

Náprstník (latinsky Digitalis) je rod rastlín z čeľade skorocelovitej. Listy tejto trvalky sú pritom usporiadané do tvaru ružice prízemného listu. Ružicu vytvára v prvom roku. Kvety sa pýšia tvarom zvonu, pričom môžu dosahovať rôzne farby (od bielej, cez ružovú až po fialovú). Kvitne v druhom roku. Náprstníky tiež majú charakteristické semenáčiky v tvare malého náprstku, odkiaľ napokon plynie aj samotný názov. Jedná sa o krátkovekú trvalku, dvojročku. Materská rastlina obyčajne po dvoch rokoch odumiera a v blízkosti vyrastú mladé rastliny zo semien.

Náprstník je v domovine trvalka, pri ktorej sa rozlišuje hneď niekoľko druhov. Poďme si tie najznámejšie z nich v stručnosti predstaviť. V našich podmienkach rastie ako dvojročná rastlina.

Náprstník červený

Náprstník červený (latinsky Digitalis purpurea) je dvojročná bylina. Tento druh je známy predovšetkým pre svoje krásne kvety v tvare zvonu, ktoré majú spravidla červenú farbu. V Európe sa jedná o pôvodný druh. Často sa pritom pestuje v záhradách ako okrasná rastlina. Charakteristická je pre ňu aj prízemná ružica listov a vysoký kvetný stvol.

Náprstník veľkokvetý

Náprstník veľkokvetý (latinsky Digitalis grandiflora) sa preslávil svojimi veľkými kvetmi, ktoré sa líšia od ostatných druhov náprstníkov. Kvety sú pomerne masívne a majú trubkovitý tvar. Ich farba môže byť žltá až svetlo žltá. Listy sú zelené, striedavé a pýšia sa eliptickým či kopijovitým tvarom.

Náprstník vlnatý

Náprstník vlnatý (latinsky Digitalis lanata) dorastá do výšky 0,4 až 0,8 metra. Zvonkovité kvety sa pritom sfarbujú do bledo okrovej farby. Rastlina pôvodom pochádza z Balkánu a dobre sa jej darí najmä v humóznych pôdach.

Náprstník žltý

Náprstník žltý (latinsky Digitalis lutea) pôvodne pochádza zo západnej Európy. Od mája do júla vás poteší svojim súkvetím. Tešiť sa môžete na dlhý jednostranný trs so žltými rúrkovitými kvetmi. Náprstník žltý dorastá do výšky až 80 cm.

V našom e-shope nájdete náprstník v pestrých farbách a rôznych druhoch. Vyberte si variant, ktorý sa vám bude do záhrady najviac hodiť

Pestovanie náprstníka

Tejto rastline sa najviac darí na polotienistom až slnečnom stanovisku. Vzhľadom na to je vhodné vybrať také miesto, kde panuje dostatok denného svetla, ale kde zároveň bude rastlina chránená pred priamym poludňajším slnkom.

Čo sa týka pôdy, voľte vlhkú a dobre priepustnú variantu. Je dôležité zabezpečiť, aby pôda mala dobrú drenáž, aby ste zabránili zamokreniu koreňov. Počas suchých období môžete rastlinu zalievať.

Vzhľadom na svoju výšku vyžaduje väčšina náprstníkov oporu. Ich kvetné stonky totiž môžu byť pomerne vysoké a krehké. Vzhľadom na to využite kolíky alebo určitú podpornú konštrukciu. Náprstníky všeobecne silné hnojenie nevyžadujú.

Náprstník jedovatosť

Pri náprstníku sú jedovaté všetky časti rastliny. Pokiaľ náhodou dôjde k požitiu aj malej časti náprstníka, okamžite sa obráťte na záchrannú službu. Rastlina je nebezpečná nielen pre človeka, ale aj pre zvieratá.

Náprstník po odkvitnutí

Akonáhle náprstník odkvitne, jeho stonka sa odreže až nad listovou ružicou. Vďaka tomu rastlina na mieste vydrží dlhšie. Spätným rezom po odkvitnutí môžete predĺžiť životnosť jednotlivých rastlín.

Náprstník v zime

Náprstník sa najčastejšie pestuje v záhone spoločne s ďalšími trvalkami. Na zimné mesiace je vhodné tento záhon ľahko prikryť čečinou. Nič ďalšie ale nie je potrebné.

TIP: Skombinujte náprstník v záhone s ďalšími trvalkami. Zistite, ako pestovať zimozeleň a ďalšie populárne rastliny.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Stračonôžka sa môže ľahko stať dominantou vašej záhrady. Ide totiž o výrazný kvet, ktorý len tak neprehliadnete. Zistite, aké sú obľúbené druhy stračonôžky, ako na jej pestovanie a čomu sa vyvarovať. Táto rastlina sa perfektne hodí aj pre pestovateľov začiatočníkov.

Charakteristika stračonôžky

Stračonôžka je trvalka, ktorá dorastá do úctyhodnej výšky 120 až 200 cm. Vzhľadom na to nie je problém ju medzi ostatnými kvetmi v záhrade rozpoznať. Stračonôžka rastie v trsoch, ktoré je možné na jar rozdeliť. Vďaka svojej veľkosti perfektne vynikne ako zaujímavá solitéra. Z hľadiska sfarbenia sa môžete stretnúť s bielou, cez ružovú až po výrazne modrú farbu.

Poznávacím znakom stračonôžky sú delené, často päťpočetné kvety s ostrohou. Kúzlo tejto rastliny spočíva v tom, že vytvára bohato nahustené súkvetie v tvare hrozna alebo klasu. Listy, ktoré vyrastajú v spodnej časti, sú väčšinou pomerne zubaté a majú tri, päť alebo výnimočne sedem lalokov.

Druhy stračonôžok

Pri stračonôžke rozlišujeme hneď niekoľko zaujímavých druhov. V strednej Európe je pritom pôvodným druhom iba stračonôžka stračka.

Stračonôžka "stračka"

Medzi obľúbené kultivary stračonôžky možno zaradiť Delphinium Grandiflorum 'Magic Fountain White' s krásnymi snehobielymi kvietkami.

Stračonôžka biela

Stračonôžka biela Delphinium Cultorum 'Galahad' taktiež zaujme krásne bielou farbou kvetov. Skvele sa hodí na stanovište zaliate slnkom.

Stračonôžka zo série Pacific

Snehobiele kvety, ktoré iste prilákajú nejedného motýľa, ponúkne aj Delphinium Pacific 'Galahad'. Na blankytne modré kvety sa môžete tešiť pri variantoch Delphinium Pacific 'Summer Skies' alebo Delphinium Pacific 'Blue Bird'.

Nádherné fialové kvety ponúkne varianta Delphinium Pacific 'Black Knight', ktorá vzhľadom k tejto farbe krásne vynikne na slnkom zaliatych stanovištiach. Delphinium Pacific 'Astolat' sa pýši sýto ružovými kvetmi, ktoré vyrastajú na dlhých stonkách.

Stračonôžka veľkokvetá

Stračonôžka veľkokvetá - vysoká, Delphinium elatum, je známa pre svoje veľké a výrazné kvety. To napokon napovedá aj jej názov. Stretnúť sa môžete s rôznymi farebnými variantmi.

Stračonôžka záhradná

Stračonôžka záhradná Delphinium x cultorum vznikla krížením rôznych druhov stračonôžok. Stretnúť sa môžete s najrôznejšími výškami, farbami aj tvarmi kvetov. Vďaka tomu je pre pestovateľov mimoriadne atraktívna.

Vyberte si semená aj sadenice stračonôžok v našom e-shope a ozdobte s ich pomocou svoju záhradu

Stračonôžka pestovanie

Veľkou výhodou stračonôžky sú bezpochyby jej nízke nároky na pestovanie. Z hľadiska pôdy vyžaduje hlbokú, humóznu a kyprú pôdu, čo možno docieliť pridaním kompostu už počas výsadby.

Odvďačí sa vám aj v prípade, že ju čas od času prehnojíte tekutým hnojivom. Pamätajte tiež na dostatok vlahy. Stračonôžka vyžaduje slnečné stanovište a polohu, kde bude chránená pred vetrom.

Výsev stračonôžky

Stračonôžku je možné pestovať za využitia priameho výsevu. Semená možno vysiať už na jeseň, pričom dokážu prezimovať a pokvitnú opäť na jar.

Prípadne je možné pristúpiť k skorému jarnému výsevu, vďaka ktorému rastlina pokvitne začiatkom leta. Obe varianty je možné tiež skombinovať a týmto spôsobom si stračonôžkovú sezónu predĺžiť.

Stračonôžka pestovania zo semien

Pamätajte na to, že teplota pôdy na klíčenie semien by mala byť okolo 13 °C. Jednotlivé semená sejeme zhruba 0,5 cm hlboko. Je dôležité, aby mali pre klíčenie tmu. Akonáhle rastliny vzídu a ich výška bude maximálne 30 cm, doprajte im oporu. Výnimkou sú v tomto ohľade iba zakrpatené odrody, ktoré budete pestovať na skalke.

Pokiaľ budete predpestovanie vykonávať v skleníku, môžete rastliny von presadiť zhruba v druhej polovici mája. Semená stračonôžky pritom klíčia zhruba 3 až 6 týždňov.

Rez stračonôžky

Akonáhle stračonôžka odkvitne, je vhodné do hĺbky zrezať jej stonku. Zároveň rastlinu dostatočne pohnojte a doprajte jej výdatnú zálievku. Týmto spôsobom ľahko docielite to, že vám stračonôžky na konci leta vykvitnú druhýkrát.

K ďalšiemu rezu sa pristupuje na jeseň. Vtedy po odumretí stonky odrežte tesne pri zemi celú rastlinu.

Je stračonôžka jedovatá?

Stračonôžka sa radí medzi mierne jedovaté odrody. Jej požitie môže spôsobiť vážne zdravotné komplikácie. Problém však môže nastať aj pri kontakte s listami, kedy môže dôjsť k podráždeniu kože. Pokiaľ sa teda radíte medzi alergikov alebo citlivé osoby, je vhodné pri manipulácii s rastlinou vždy používať ochranné rukavice.

TIP: Stračonôžku môžete doplniť aj ďalšími zaujímavými trvalkami. Zistite napríklad, ako na úspešné pestovanie čemerice.

Sirôtky alebo aj fialky u nás na Slovensku patria k veľmi populárnym druhom rastlín. K videniu preto bývajú v mnohých tradičných aj moderných záhradách. Zistite, ako postupovať pri pestovaní sirôtok a na čo si dať pozor. A pozrieme sa aj na to, na aký účel môžete využiť kvety tejto zaujímavej rastliny.

Fialka druhy

Fialka, sirôtka (Viola) je trvalka, ktorej existuje hneď niekoľko druhov. Medzi tie najznámejšie sa radí sirôtka záhradná, sirôtka poľná, sirôtka previsnutá, sirôtka veľkokvetá alebo napríklad sirôtka roľná. Podľa doby kvitnutia rozlišujeme skoré a neskoré sirôtky.

Je fialka jedlá?

Veľa ľudí sa pýta, či je fialka jedovatá. Odpoveď je jednoduchá: nie. Sirôtka patrí ku kvetom, ktoré sú jedlé a môžu teda ozdobiť vaše taniere s rozmanitými druhmi pokrmov alebo napríklad dezertmi. Ich pestré farby na tanieri dozaista vyniknú. Navyše si budete môcť užiť ich sviežu a jemne orieškovú chuť.

Zaobstarajte si semená alebo sadenice sirôtok v najrôznejších farbách a pustite sa do ich predpestovania

Kedy vysievať sirôtky

Doba výsevu sirôtok sa líši podľa toho, kedy chcete, aby vám táto rastlina vykvitla. Pokiaľ chcete svoju záhradu ozvláštniť na jar, vysievame sirôtky už v júli. Aby ste docielili jesenného kvitnutia, vysievajte sirôtky čoskoro, už začiatkom marca. Zatiaľ čo v júli môžete semeno vysievať rovno na záhon, v marci na predpestovanie voľte nádobu umiestnenú v chladnejšej miestnosti bez mrazu.

Nezabudnite na to, že vysiate semená nesmú nikdy zaschnúť. Preto dôsledne dbajte na pravidelnú a dostatočnú zálievku. Semeno vzíde približne za desať dní. Alternatívou je obstaranie už vypestovaných sadeníc, vďaka ktorým sa môžete z krásnych kvetov tešiť okamžite.

Fialka pestovanie

Aby ste podporili dlhú dobu kvitnutia fialiek vonku, oplatí sa voliť pôdu bohatú na živiny. Fialky / Sirôtky síce znášajú priame slnko, ale v takom prípade kvitnú kratšiu dobu. Ideálne je preto voliť polotieň. Myslite aj na to, že tieto rastliny potrebujú dostatok vlahy.

Fialka v kvetináči

Sirôtky možno bez problémov pestovať nielen voľne v záhone, ale aj kvetináči alebo inej nádobe. Veľa pestovateľov napríklad pristupuje k tomu, že sirôtkami vysadí hrantíky za oknom. Pokiaľ sa rozhodnete pre sirôtky v črepníku, opatrite nádobu dobrou drenážou.

Ako dlho vydržia fialky v kvetináči

To záleží na tom, kedy sa rozhodnete k pestovaniu sirôtky pristúpiť. Pri predpestovaní rastliny v júni sa budete môcť z kvetov tešiť ten istý rok na jeseň, a potom znova na jar. Pokiaľ sa rozhodnete pre výsev založený začiatkom jesene, budú sirôtky nakvitať v nasledujúcom roku vo februári až marci.

Čo s odkvitnutými sirôtkami

Sirôtky pri vysokých letných teplotách obvykle prestávajú kvitnúť. A začnú znova až v momente, keď sa trochu ochladí. V takom prípade môžete po odkvitnutí sirôtky mierne ostrihať a pohnojiť.

Sirôtka a mráz

Sirôtky patria k veľmi otužilým druhom. Vďaka svojej mrazuvzdornosti sirôtka väčšinou dokáže
priamo v záhrade úspešne prezimovať. Napriek tomu možno však odporučiť sirôtky v zime pre istotu pred veľkými holomrazmi ochrániť prostredníctvom ich prikrytia čečinou.

TIP: Sirôtky rozhodne nie sú jedinou rastlinou s jedlými kvetmi. Ďalším variantom je kapucínka väčšia. Naštudujte si, ako pestovať kapucínky a pusťte sa do toho.

Máte na záhrade temný a prázdny kút, v ktorom nič nerastie, pretože tam slnko svieti len určitú hodinu cez deň? Nie je to tragédia. Existuje množstvo rastlín, ktorým sa darí práve v polotieni až tieni a na slnku nie sú životaschopné.

Ide najmä o druhy okrasné listom. V nich naozaj spoznáte variabilnosť zelenej farby, napríklad v kombinácii so žltou, bielou alebo ružovou. Dokonca modrolisté kultivary dodajú priestoru úplne iný tvar a svetlosť.

Medzi atraktívne patria hosty, ktorým sa hovorí aj funkie. Tieto zaujímavé trvalky pochádzajú z Japonska, ale už viac ako dve storočia sú známe aj v Európe, kam sa rozšírili z anglických záhrad.

Hosta druhy

Hosta je dostupná hneď v niekoľkých rôznych odrodách, ktoré sa líšia tvarom aj sfarbením jednotlivých listov.

Medzi vysoké a dominantné odrody sa radí napríklad Hosta Sieboldiana 'Elegans'. Naopak menšou odrodou je napríklad Hosta ´Patriot´. Medzi najvyšie hosty sa právom radí Hosta 'Blue Angel'.

V záhone určite vynikne aj Hosta 'Frances Williams'. Medzi najobľúbenejšie hosty sa právom radí Hosta 'Hyazinthina', ktorá ponúkne listy vyrastajúce z bohatej ružice

Veľké srdcovité listy šedomodrej farby má variant Hosta 'June'. Na bledo zelené listy s tmavším lemovaním sa môžete tešiť pri odrode Fortunei 'Albopicta'. Hosta 'Aureomarginata' na prvý pohľad zaujme svojimi veľkými srdcovitými listami tmavozelenej farby. Krásne klenuté zelené listy s bielym lemovaním ponúkne populárna Hosta 'Albomarginata'.

Medzi veľmi známe funkie sa ďalej radí odroda 'Mediovariegata' s mierne vlnitými listami, Hosta 'Yellow Splash Rim' s krémovo žltým olemovaním alebo Hosta 'Wide Brim' s drobnými tmavo fialovými kvetmi.

Pustiť sa môžete tiež do pestovania Hosty Ventricosa s tmavo fialovými žíhanými kvetmi alebo netradičného kultivaru Hosta 'Red October' s pútavo červenými vysokými stonkami. Ako vidíte, možností existuje skutočne veľa.

Hosta s čím ju kombinovať

Pokiaľ sa rozhodnete hostu kombinovať s ďalšími rastlinami, vždy vezmite do úvahy vlastnosti danej rastliny. Vďaka svojmu nižšiemu vzrastu napríklad skvele doplnia vyššie rastliny, s ktorými môžu vytvárať zaujímavý kontrast. Hosty tak možno umiestniť do prednej časti záhona a za ňu vysadiť napríklad hortenzie či ľalie.

Funkie sa skvele kombinujú aj s najrôznejšími okrasnými trávami. Na tento účel perfektne poslúžia odrody s jemnými listami, medzi ktoré patria napríklad ostrice či texaská tráva. Ďalej je možné hostu kombinovať s rastlinami s kontrastnou farbou listov. Veľmi dobre sa k tomu hodí napríklad heuchera, drieň alebo astilba. Funkia skvele vynikne aj pri jazierkách ako podrastová rastlina bok po boku papradí a okrasných tráv.

Hosty pestovanie

Poďme sa teraz pozrieť na to, ako pestovať hosty, aké konkrétne podmieky zaistiť a na čo si dať v tomto ohľade pozor.

Prezrite si krásne hosty z nášho sortimentu a vyberte si medzi nimi odrodu na pestovanie v záhone či kvetináči

Hosta na slnko

Hostám sa výborne darí práve na tienistých stanovištiach, hoci napríklad žltolisté kultivary znesú niekoľko hodín slnečného žiarenia. Výhodou je, že svojimi listami pokryjú celú plochu a tým nedajú šancu burine. Platí tu však, že dosiahnutie tohto efektu potrebuje svoj čas a trvá to niekoľko rokov.

Základnou farbou je zelená, ale známe sú aj modré až tyrkysové kultivary, panašované, s bielym alebo žltým lemovaním. Listy majú úzke, široké, srdcovité, oválne a okrem listov mnohé nádherne voňajú. Najmä biele pripomínajú vôňu ľaliu.

Od jari do jesene vás tešia listy, v lete sa rozvinú kvety a potom listy zožltnú a zatiahnu sa. Na mieste zostane prázdne miesto, ktoré mnohým nevyhovuje. Preto v ich blízkosti vysaďte okrasný ker do tieňa, ktorý bude mať celoročný efekt a jarné cibuľoviny pre skorý jarný efekt.

Funkie vysádzame do bežnej záhradnej zeminy, nemajú žiadne špeciálne požiadavky a nevyžadujú ani hnojenie, dokonca sa zaobídu aj bez presádzania. Uvítajú skôr vlhký substrát a nemali by sa pestovať v úplne vysušenej pôde. Práve s vlhkosťou pôdy by v tienistej časti záhrady nemal byť problém. Znesú aj mrazivé počasie, ale v prípade silného mrazu by sa mali zakryť napríklad čečinou.

Hosty strihanie

Na podporu zdravého rastu rastliny je potrebné hostám po odkvitnutí odstrániť súkvetia s kvetmi. Na strihanie listov hosty sa pristupuje počas neskorej jesene. Ideálny čas nastáva v momente, keď udrú prvé mrazy a listy funkie začnú odumierať a vädnúť. Včasnou prípravou rastliny na zazimovanie predídete najrôznejším škodcom, ako sú napríklad slimáci, ktorí by v listoch mohli prezimovať.

Hosta pestovanie v kvetináči

Pestovanie hosty je bez problémov možné aj v kvetináči. V tejto podobe sa budú vynímať napríklad v priestranstve pergoly, terasy alebo balkóna.

Funkie v kvetináči

Na dosiahnutie dobrých výsledkov je nutné vybrať nádobu s primeranou veľkosťou, teda ani príliš malú, ani príliš veľkú. Pri pestovaní v nádobe nezabúdajte na priebežnú zálievku, a to obzvlášť za teplého alebo suchého počasia. Akonáhle sa funkia rozrastie a vyplní vám celý kvetináč, je nutné jej dopriať viac priestoru a nadbytočné trsy rozsadiť.

Hosta presádzanie

Ak sa rozhodnete zmeniť hoste jej stanovište, pristupujte k tomu ideálne na jar alebo na jeseň. Vtedy totiž nastáva čas na ich presádzanie a delenie. Hosty by sa pritom mali deliť pravidelne, a to každé tri až štyri roky.

Hosta v zime

Listy hosty v zime uhynú. Koreňový systém však dokáže v pôde prežiť a na jar sa budete môcť tešiť opäť na nárast nových listov. U tejto rastliny zároveň platí, že čím staršia je, tým krajšia sa javí.

Ako zazimovať hostu

Výhodou hosty je, že je plne mrazuvzdorná. Vzhľadom k tomu zazimovanie hosty v záhrade nemusíte nijako zvlášť riešiť. Iba je možné odporučiť záhon pre istotu zakryť vrstvou lístia.

Veríme, že sme vás inšpirovali a možno práve hostami zaplníte tienisté miesto vo svojej záhrade. Pozrite sa aj na náš aktuálny sortiment.

Vyberte si z ďalších trvaliek vhodných do tieňa a vytvorte s ich pomocou originálne kombinácie, ktoré pritiahnu pozornosť

TIP: Skombinujte hosty s ďalšími rastlinami, ktoré milujú tieň. Prečítajte si o ďalších rastlinách vhodných do tieňa.

Lantana je jednoznačne zaujímavá rastlina, ktorá si vaše srdce získa pre krásnu farbu svojich kvetov. Pochádza z trópov a pestovať ju môžete nielen vo forme kríka, ale aj efektne na kmienku. Zistite, aké podmienky tejto rastline zaistiť, aby sa jej skvele darilo.

Charakteristika lantany

Lantana má podobu exotického kríka, ktorý pôvodom pochádza z Južnej Ameriky. V našich podmienkach býva lantana pestovaná ako balkónová rastlina. Niektorí pestovatelia ju tiež umiestňujú do svetlej chodby domu.

Čo je na lantane jednoznačne najzaujímavejšie, sú jej kvety. Tie totiž v priebehu času menia svoju farbu, vďaka čomu rastlina skutočne vynikne na prvý pohľad. Spočiatku sa kvety rastliny sfarbujú do žltého odtieňa. Neskôr sa farba mení skôr na oranžovú. Následne kvety sčervenajú, až nakoniec prejdú do fialovej. Kvety lantany bývajú veľkým lákadlom aj pre včely a motýle.

Je lantana jedovatá?

Aj keď sú lantany doslova dych vyrážajúce, je potrebné počítať s jednou tienistou stránkou. A tou je ich jedovatosť. U lantany sú jedovaté všetky časti rastliny. Pokiaľ teda budete s lantanou manipulovať, odporúčame vziať si na pomoc rukavice. V opačnom prípade môže rastlina u citlivých osôb vyvolať alergickú reakciu. Dajte si tiež pozor na zabránenie prístupu detí a domácich maznáčikov.

Zaobstarajte si sadenice lantany a ozvláštnite s ich pomocou balkón, terasu alebo iný priestor.*

*Sadenice v našom e-shope sú dostupné vo vhodnom čase na ich výsadbu

Lantana druhy

Najznámejším druhom lantany je Lantana menlivá (respektíve lantana premenlivá). Aj tá je však dostupná v niekoľkých odrodách. V našom e-shope nájdete napríklad Lantana Camara Tropic 'Pitaya' alebo Lantana Camara Tropic 'Ara'.

Lantana pestovanie

Čo sa týka pôdy, lantane sa darí v rašeline zmiešanej so záhradným kompostom. Stanovište voľte ideálne na plnom slnku s dostatkom svetla. Pozornosť venujte tiež pravidelnej zálievke, aby ste podporili stálu vlhkosť koreňového balu. Vyhnite sa však úplnému premokreniu. Rastline môžete pre lepší rast dopriať pravidelné prihnojovanie, a to približne raz týždenne.

Lantana v kvetináči

Lantana býva najčastejšie pestovaná v nádobách. Pokiaľ sa rozhodnete ju na letnú sezónu umiestniť do záhona, je to možné, ale na jeseň ju musíte opäť vyryť a presunúť na miesto, kde nehrozia mrazy.

Lantana strihanie

Lantana sa orezáva na jeseň predtým, než sa rozhodnete ju zazimovať. Prípadne je možné k rezu pristúpiť aj skoro z jari.

Lantana prezimovanie

K zazimovaniu lantany je vhodné pristúpiť ešte predtým, ako udrú prvé mrazíky (teda zhruba koncom septembra či začiatkom októbra). V tomto období ju presuňte na miesto, kde sa teplota pohybuje v rozmedzí od 10 do 20 °C. Pamätajte na to, že lantana musí mať dostatok svetla.

Lantana sa vo vhodných podmienkach radí medzi neopadavé kríky. Preto je nutné jej dopriať aj v zimných mesiacoch pravidelnú zálievku. Dajte si pozor na to, aby substrát nikdy úplne nevyschol.

Lantana na kmienku

Lantanu možno pestovať nielen v podobe menších kríkov, ale aj na kmienku. Týmto spôsobom docielite určité úspory miesta a zároveň elegantnejšieho vzhľadu. V tomto smere skvele poslúžia rastliny očkované na kmienok, pri ktorých sa vám bude ľahko udržovať korunka. Pamätajte na to, že kým kmienok poriadne zosilnie, je dôležité ho vyväzovať k dostatočne pevnej opore.

Ako na množenie lantany

Pokiaľ sa rozhodnete rastlinu rozmnožiť, môžete na to využiť odrezky, a to počas konca leta alebo na jeseň. Jednotlivé odrezky je nutné odobrať, potom ich môžete ošetriť špeciálnym prípravkom podporujúcim zakoreňovanie.

Následne ich zasaďte do substrátu, ktorý vytvoríte zmiešaním rašeliny a perlitu v pomere 1:1. Výsledok je dôležité prikryť fóliou, aby došlo k zvýšeniu vzdušnej vlhkosti. Takto pripravené odrezky môžete uchovávať v izbovej teplote. Akonáhle dôjde k úplnému prekoreneniu, môžete ich presunúť do kvetináčov.

TIP: Vytvorte si zaujímavé kombinácie letničiek na vašom balkóne. Zistite, s čím kombinovať muškáty, aby výsledok fungoval.

Margaréta a chryzantémovka sú dve odlišné rastliny, ktoré sa však medzi sebou často zamieňajú. V oboch prípadoch sa môžete tešiť na krásne romantické kvety, ktoré sa budú vynímať v záhrade, na balkóne aj terase.

Ako sa ale o rastliny správne starať, aby sa vám odvďačili záplavou nádherných kvetov? Na čo si dať pozor? Na tieto a ďalšie otázky si odpovieme v nasledujúcom článku.

Charakteristika margaréty

Margaréta (latinsky Leucanthemum) je rastlina, ktorá je rozšírená prakticky po celom svete. Na prvý pohľad zaujme svojimi bielymi alebo ružovými kvetmi s typickým žltým stredom. Táto vytrvalá rastlina hojne rastie na lúkach a pastvinách, ale aj na okrajoch ciest. U včiel a motýľov je tento kvet obľúbený preto, že sa jedná o bohatý zdroj nektáru.

S margarétou sa však spája aj určitá symbolika. Mnoho ľudí napríklad verí, že margarétový veniec dokáže priniesť šťastie a ochranu pred zlom. V anglickej kultúre býva margaréta spájaná s láskou a romantikou.

Margaréty v záhrade sa skvele vynímajú bok po boku ďalších rastlín. Pristane im to napríklad v kombinácii s rudbekiami a ďalšími vysokými kvetmi. Margaréty sa tiež môžu týčiť nad nižšími rastlinami a vytvárať tak nové poschodie.

V minulosti sa margaréty radili do rodu chryzantém. V súčasnej dobe však už majú margaréty svoj vlastný rod s latinským označením Leucanthemum. Z toho dôvodu sa niekedy môžeme stretnúť s chybným označením a zaradením rastliny medzi chryzantémy.

Charakteristika chryzantémovky

Chryzantémovka (latinsky Argyranthemum) sa margarétam podobá iba stavbou kvetov. Inak sa jedná o krovitú rastlinu, poloker. V našich podmienkach sa pestuje ako letnička, ktorú je možné prezimovať. Bežne dorastá do výšky 60 až 90 cm a charakteristické sú pre túto rastlinu rozstrapkané, kopijovité až čiarkovité listy.

Margaréta druhy

Medzi najznámejšie druhy margaréty sa bezpochyby radí margaréta veľkokvetá či margaréta biela. Atraktívnych kvetov sa dočkáte aj pri margaréte Leucanthemum x Maximum 'Victorian Secret'.

Medzi margaréty býva niekedy zaraďovaná rimbaba obyčajná (čiže margaréta rimbaba), ktorej drobné kvetinové úbory sú však margaréte iba podobné.

Vyberte si margaréty do kvetináčov i záhrady a ozvláštnite s ich pomocou priestor. Nádherné biele kvety si určite zamilujete. A dajte šancu aj chryzantémovkám.

Margaréta pestovanie

Margaréty spája hneď niekoľko vlastností. Znášajú aj horšie pôdne podmienky a pomerne dlho vydržia vo váze. K predpestovaniu margaréty sa pristupuje v období od marca do júna. Rozhodne je na mieste vykonať výsev semien najprv do pareniska alebo výsevných hrantíkov. Na konkrétne stanovište ich môžete preniesť zhruba od mája do augusta (záleží samozrejme na dobe výsevu semien).

Margaréte sa najlepšie darí na slnečnom až polotienistom stanovisku. Rastline preto vyberte miesto, kde v dostatočnej miere svieti slnko (ale dajte si pozor na ostré poludňajšie slnko v horúcich letných mesiacoch).

Čo sa týka pôdy, voľte ideálne dobre priepustnú pôdu s mierne kyslým až neutrálnym pH. Rastlina nie je náročná na zalievanie. Aj keď je dostatok vlahy potrebný, pamätajte na to, že margaréta neznáša premokrenie.

Ako strihať margaréty

Aby ste sa tešili z bohatej nádielky kvetov, je vhodné margarétu pravidelne zastrihnúť. Po odkvitnutí sa zamerajte na včasný strih starých kvetov. Vďaka tomu dokáže rastlina vykvitnúť v tom istom roku ešte raz. Rovnako tak aj na jeseň odkvitnuté margaréty zostrihnite, aby sa zbytočne nevysilovali vytváraním semien.

Margaréta patrí medzi dlhoveké trvalky. Avšak zhruba raz za dva až tri roky jej doprajte rozsadenie.

Ako zazimovať margaréty v kvetináči

Margaréty patria medzi mrazuvzdorné trvalky, teda ich pestovanie v kvetináčoch je jednoduché a nevyžadujú žiadnu ochranu. Rez sa potom prevádza na jar.

Pokiaľ je margaréta súčasťou vášho trvalkového záhona v záhrade, je vhodné tieto rastliny na zimu ľahko prikryť čečinou či mulčovacou kôrou, ak ich pestujete v severných chladnejších oblastiach.

Margaréta na kmienku? Poslúži skôr chryzantémovka

Ak chcete ozvláštniť priestor na vašej terase alebo napríklad balkóne, možno vás bude zaujímať možnosť pestovania margaréty na kmienku. V tomto smere však poslúži skôr chryzantémovka. Konkrétne chryzantémovka parížska (latinsky Argyranthemum frutescens) dorastá do výšky okolo pol metra a vytvára kompaktný krík. Aj tieto rastliny po odkvitnutí zastrihujeme a môžeme tiež tvarovať korunu kríka. Rastlinu je možné prezimovať, inak je to letnička.

Chryzantémovka pestovanie

Chryzantémovke sa najlepšie darí na slnečnom stanovisku. Aby ste docielili dobrý rast a bohatú násadu kvetov, stavte na kvalitný a dobre priepustný substrát a pravidelné hnojenie. Pokiaľ bude v zemine zastúpený určitý podiel ílu, môže to pomôcť správnemu zadržaniu živín a vody.

Pamätajte tiež na priebežnú zálievku, aby ste substrát udržali mierne vlhký. Dajte si ale pozor na premokrenie rastliny, čo poznáte podľa typického žltnutia listov. Naopak v prípade sucha môžete bojovať s deformáciou listov a celkovým zakrpatením rastliny v raste.

Kvety sa u chryzantémovky objavujú už v máji a na rastline pretrvávajú zhruba do konca októbra. Vďaka tomu rastlina zdobí priestor počas veľkej časti sezóny. Odkvitnuté kvety pravidelne odstraňujte. Vďaka tomu dáte rastline priestor, aby mohli nasadiť nové puky.

Bohatú násadu kvetov môžete podporiť pravidelným prihnojovaním rastliny. Chryzantémovka sa odporúča hnojiť ideálne raz za týždeň.

Chryzantémovka druhy

Rovnako ako pri margaréte, aj pri chryzantémovke sa môžete stretnúť s radom odrôd. Rôzne odtiene ružovej ponúkne odroda Argyranthemum Percussion 'Double' Pink. Na veľké kvety v ružovej farbe sa môžete tešiť pri variante Argyranthemum Percussion 'Pink Eye'.

Zaujímavým variantom je aj netradičný kultivar Argyranthemum´Double Pink Honeybees´. Tmavo ružové kvety nájdete pri odrode Argyranthemum Day-Zee 'Wine Red'. Ak sa vám páči chryzantémovka so žltou farbou kvetov, nenechajte si ujsť odrodu Argyranthemum Pac Day-Zee Yellow.

Zazimovanie chryzantémovky

Výhodou chryzantémovky je, že si jeho prítomnosť môžete užívať mnoho rokov. Túto rastlinu totiž možno zazimovať. S príchodom nižších teplôt chryzantémovky v nádobe preneste na svetlé miesto s teplotou 5 až 10 °C. Zálievku obmedzte na minimum, ale dajte si pozor na to, aby substrát úplne nevyschol.

Ako strihať chryzantémovky

Chryzantémovku je vhodné na jeseň zredukovať zhruba o tretinu. Na jar potom môžete pristúpiť k ráznemu rezu na udržanie typického huňatého tvaru rastliny.

TIP: Zistite, ako pestovať chryzantémy a doplňte s ich pomocou okrasné záhony vo vašej záhrade.

Túžite po zaujímavej rastline, ktorá vám bude robiť radosť svojimi pestrofarebnými kvetmi? Jednou z možností je verbena, čiže železník. Táto rastlina sa bude skvele vynímať v záhone alebo kvetináči, ktorým môžete ozdobiť svoj parapet. Zistite, aké druhy existujú a ako postupovať pri jej pestovaní.

Verbena či železník

Verbena, železník sú označenéia pre jednu a tú istú rastlinu. Verbena môže byť letnička aj trvalka, pričom vašu záhradu zahalí do krásnych farieb. Kvitne bohato a vyníma sa nielen v záhone, ale aj v kvetináči či inej nádobe.

Verbena trvalka

Nie všetky verbeny sú letničky. Výnimkou je napríklad železník argentínsky (latinsky Verbena bonariensis). Jedná sa o trvalku, ktorá dokáže veľmi dobre prečkávať slovenské zimy. Bežne dorastá do výšky 1,5 až 2 metre a perfektne poslúži ako dominanta celého záhonu. Kvitne fialovomodrými súkvetiami. Ďalšou populárnou trvalkou je železník lekársky, ktorý zaujme tuhou a priamou stonkou dorastajúcou do výšky až pol metra.

Verbena letnička

Z letničkových variantov verbeny stojí za zmienku napríklad odroda Verbena pac ´Vera Deep Blue´, ktorá počas kvitnutia zaujme krásnou vôňou a pýši sa krásnymi fialovými kvetmi. Kvety vo fialovej a bielej farbe ponúkne odroda Verbena 'Vera Blue Bicolor'.

Nádherné biele kvety ponúkne Verbena pac ´Vera White´. Pokiaľ túžite po červenej odrode, môžete sa rozhodnúť napríklad pre Verbenu 'Summerdream Dark Red' alebo poloprevisnutú Verbenu 'Estrella Red'. Jedinečné červené kvety ponúkne aj letnička Verbena Wfl 'Gala Beauty Red'. Originálnym variantom je Verbena x peruviana ´Voodoo Red Star´ s červenobielymi kvetmi.

Ak hľadáte rastlinu s krásnymi ružovými kvetmi, bude pre vás skvelou voľbou varianta Verbena Summerdream 'Pink' alebo Verbena Wfl 'Estrella Pink'.

Prezrite si žiarivé druhy železníka a vyberte si medzi nimi variant, ktorý sa bude vynímať v záhone, kvetináči aj inej nádobe

Pestovanie verbeny

Verbene sa najviac darí na južnom, západnom či juhovýchodnom stanovisku. Pokiaľ ju umiestnite do tieňa, nedočkáte sa bohužiaľ kvetov. Verbeny je možné vypestovať aj zo semienok. V tomto smere však možno narazíte na chúlostivosť mladých rastliniek, a preto nejde o nič jednoduché. Vzhľadom k tomu sa ako praktickejšie javí zakúpenie už prijatých a silných sadeníc.

Pri pestovaní železníka sa nezaobídete bez kvalitného substrátu, ktorý by mal byť dobre priepustný a dostatočne výživný. Verbena vyžaduje pravidelnú zálievku, pričom substrát by mal byť schopný vodu po zálievke podržať. Táto rastlina sa skvele hodí na pestovanie do samozavlažovacích hrantíkov, ktoré jej zaistia permanentný prísun vody. Pri pestovaní verbeny pamätajte na zalievanie ráno alebo večer, v sparných letných dňoch pokojne aj každý deň.

Verbena prezimovanie

Mnoho ľudí sa rozhodne s príchodom chladného počasia sa verbeny zbaviť a na jar si kúpiť opäť nové sadenice. To je samozrejme jedna z možných ciest, ale pokiaľ nechcete s príchodom jari utrácať za nové sadenice, môžete sa pokúsiť o zazimovanie rastliny.

V tomto ohľade myslite na to, že verbena potrebuje v zimnom období svetlo, ale zároveň nízku teplotu. Tá by sa mala pohybovať okolo 8-10 °C. Vzhľadom k tomu sa na prezimovanie rastliny skvele hodia napríklad zimné záhrady alebo presvetlené chodby. Čo sa týka zálievky, v zimných mesiacoch stačí dopriať rastline vodu iba v malom množstve. Bohato stačí verbénu zaliať raz za 7 až 14 dní.

Pred jarou stačí železníky zrezať na výšku zhruba 5 centimetrov a preniesť ich do priestorov s teplotou nad 15 °C. Pri pravidelnej zálievke sa môžete pomerne skoro dočkať toho, že rastlina obrazí a rozkošatí sa.

Kvet verbena

Aby ste docielili veľké množstvo kvetov, je na mieste verbenu raz za 14 dní prihnojiť fosforečnými hnojivami. Akonáhle kvety odkvitnú, odštipnite ich. Vďaka tomu sa budete môcť tešiť z kvitnutia počas celej vegetačnej sezóny.

Verbena v kvetináči

Verbena v kvetináči je skvelým spôsobom, ako ozvláštniť parapety vášho okna a pritom urobiť zaujímavú zmenu oproti bežne rozšíreným muškátom. Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie v kvetináči, stojí za odporúčanie použitie špeciálnych samozavlažovacích hrantíkov, ktoré rastline sprostredkujú dostatok vlahy.

Ako na množenie verbeny

Túžite po tom verbenu namnožiť? Zaštiepené výhonky tejto rastliny je možné využiť ako odrezky, ktoré najlepšie a najrýchlejšie zakorenia vo vode. Odrezky zbavte spodných listov. Bohato stačí, keď ich necháte zhruba šesť až osem. Akonáhle dôjde k ich zakoreneniu, presadte ich do zmesi perlitu, piesku a rašeliny.

Verbenu trvalku rozmnožíte jednoducho delením trsov na jar.

Na množenie verbeny je možné používať aj metódu kopcovania či potápania, kedy stred nových výhonov zahrniete zeminou a ponecháte ho tak počas siedmich až ôsmich týždňov. Následne môžete výhon s korienkami oddeliť a zasadiť ho samostatne.

TIP: Inšpirujte sa, ako vytvoriť letničkový záhon a premeňte svoju záhradu pomocou krásne kvitnúcich rastlín.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Kapucínka je bylinný poklad, ktorý si vás získa nielen pre svoje krásne kvety. Jednotlivé časti rastliny bývajú často využívané v rámci ľudového liečiteľstva. Veľká výhoda spočíva v nízkych nárokoch na pestovanie, s ktorým si preto poradia aj začiatočníci.

Aké stanovište a pôdne podmienky tejto rastline dopriať? Podrobné informácie vám odhalí práve tento článok.

Charakteristika kapucínky

Kapucínka je pomerne rýchlo rastúca letnička, ktorá na prvý pohľad zaujme svojimi veľkými žltými, oranžovými a červenými kvetmi. Tieto kvety sú nielen krásne, ale zároveň aj jedlé. Vďaka nízkym nárokom rastlina ľahko vyrastie aj úplnému začiatočníkovi.

Veľkou výhodou tejto rastliny je, že ju možno využiť aj ako ochrankyňu zeleniny a rôznych ovocných stromov. Má totiž tendenciu na seba prirodzene priťahovať vošky, húsenice a slimáky. Tiež odpudzuje plesne a choroby tekvíc, zemiakov, reďkoviek, brokolice, kapusty, karfiolu či kalerábu.

Kedy kvitne kapucínka

Na rastline sa kvety objavujú od júna, pričom kapucínka kvitne až do prvých mrazov. Zdobiť môže vaše kvetinové záhony, ploty, pergoly či okenné hrantíky.

Vyberte si semená kapucínky v našom e-shope a pustite sa do pestovania. Vyberať môžete z rôznych variantov s odlišnou farbou kvetov

Kapucínka druhy

Existuje hneď niekoľko druhov kapucínky, ktoré sa líšia najmä svojou veľkosťou a farbou kvetov. Niektoré z nich sú nízke, iné popínavé. Atypické kvety a listy ponúkajú kapucínka Tropaeolum peregrinum.

Krásne šarlátové kvety a zároveň temne zelené listy ponúkne odroda ´Princess Of India´. Skvele vynikne na okraji záhona aj vo väčšej nádobe. Obľube sa teší aj pnúca kapucínka väčšia ´Out Of Africa´ s bielo panašovanými listami.

Kapucínka väčšia ´Baby Rose´ zaujme svojimi tmavo ružovými kvetmi, ktoré hojne priťahujú hmyz. Kapucínka ´Tom Pouce´ sa pýši kompaktným vzrastom a kvety so zmesou rôznych farieb. Ďalším perfektným variantom je kapucínka väčšia ´Bijou Double´ v zmesi farieb červenej, oranžovej a žltej.

Kapucínka výsev

Kapucínka sa vyžíva na slnečnom a teplom stanovisku. Neznáša mráz, preto sa u nás pestuje ako letnička. Výsev kapucínky sa vykonáva do hniezd po 2 až 4 semenách do sponu 30 x 30 cm a do hĺbky asi 2 cm.

Pôdu voľte skôr chudobnejšiu a dobre priepustnú, ktorá však nie je príliš prehnojená dusíkom. Pamätajte na to, že semená v pôde nikdy nesmú zaschnúť. Preto si dajte pozor na ich pravidelné zalievanie. Semená začínajú klíčiť v priebehu dvoch až troch týždňov.

Kedy vysádzať kapucínku

Semená kapucínky klíčia pri teplote okolo 15 °C. Vzhľadom na to je možné pristúpiť k ich výsevu na záhon v druhej polovici mája, kedy už nehrozia prízemné mrazíky. Pokiaľ sa rozhodnete si predpestovať sadeničky, môžete tak urobiť už v polovici apríla (v takom prípade však sadeničky pestujte v skleníku alebo doma za oknom).

Kapucínka pestovanie v kvetináči

Kapucínka sa dá bez problémov pestovať nielen v záhone v záhrade, ale aj v kvetináči či inej nádobe. Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie kapucínky doma, pamätajte na dodržanie správneho stanovišťa a nádobu umiestnite tak, aby na ňu priamo nepražilo slnko. Keďže má rastlina rada vlhko, doprajte jej pravidelnú zálievku.

Využitie kapucínky

Kapucínka nachádza v kuchyni pestré uplatnenie. Mladé listy, puky a kvety sa pýšia ostrou korenistou chuťou, ktorá pripomína chuť žeruchy siatej. Kvety sa hojne používajú na ochutenie zeleninových šalátov, chlebíčkov a ďalších pokrmov. Spracovať teda možno všetky nadzemné časti rastliny.

V ľudovom liečiteľstve sa kapucínka podáva napríklad počas chrípky, prechladnutia, zápaloch dýchacej sústavy alebo bolestiach v krku. Môže byť nápomocná na uvoľnenie hlienu a dezinfekciu dýchacích ciest.

Kedy zbierať semená kapucínky

Púčiky a nezrelé semená kapucínky sa zbierajú a nakladajú do kyslého nálevu podobne ako kapary. Zrelé semená na ďalšie uchovanie a použitie rastlina ponúka zhruba v priebehu septembra a októbra.

TIP: Zaujíma vás, ktoré kvety sú jedlé okrem kapucíniek? Nenechajte si ujsť aj náš článok zameraný práve na túto tému.

Pivonky patria medzi obľúbené trvalky. Už v minulosti boli takmer v každej predzáhradke, vo vidieckych záhradách našich babičiek. Ich krása je ťažko opísateľná. Obrovské majestátne kvety na pevných stonkách sú nápadné už z diaľky.

Mnohé potrebujú oporu, aby sa udržali na stonkách. Kvety sú bohaté, plné, iné prázdne s výrazným stredom, rôznych farieb, plné sladkej a typickej vône lákajúce opeľovače.

Patria medzi spoľahlivé trvalky, ktoré radi splnia svoju úlohu v akomkoľvek záhone. Výborne sa kombinujú s inými trvalkami. Kvitnú od jari do leta a po odkvitnutí svojou bohatou zeleňou vyplnia akýkoľvek záhon a vytvoria dostatočne hustú hmotu. Samozrejme, hovoríme už o starších porastoch.

Pivonka sa dožíva aj 100 rokov, teda pokiaľ sa rozhodnete ju pestovať, zvážte jej výsadbu, teda vhodnosť miesta na dlhodobé pestovanie. Niektoré kultivary sú vysoké a potrebujú dostatočný priestor aby vynikli.

Vyberte si pivonky z našej ponuky alebo sa inšpirujte pestrou ponukou trvaliek

Druhy pivoniek

Existujú kultivary s jednoduchými kvetmi alebo plnokveté, rôznych farieb a veľkostí. Mohli by sme ich rozdeliť do dvoch skupín: drevnaté alebo bylinné.

Bylinné druhy každoročne vyrastú, vytvoria listy, vykvitnú a potom odumrú a v budúcej sezóne opäť vyrastú od koreňa novými výhonkami. Dosahujú výšku 60-80 cm.

Drevnaté druhy si ponechávajú pôvodnú stonku, ktorá drevnatie a potom majú charakter kríka. Tým sa rozlišujú aj výškou. Drevnaté vo vhodných podmienkach dorastajú aj do 2 m.

Z konkrétnych odrôd možno spomenúť napríklad pivonku plnokvetú 'Karl Rosenfield' s plnými kvetmi v červenej farbe. Pivonka bylinná 'Shirley Temple' zaujme jemne bieloružovými kvetmi, ktoré neskôr blednú až na bielu farbu. Odroda 'Rosea Plena' sa pýši krásnymi zdvojenými kvetmi v ružovej farbe. Odroda ´Alba Plena´ je zaujímavá kráska s bielymi kvetmi. Pre biele a lesklé kvety býva hojne pestovaná aj odroda 'Duchesse De Nemours'.

Z odrôd s ružovými kvetmi možno ďalej spomenúť napríklad 'Sorbet', ktorá v poslednej dobe patrí medzi jedny z najvyhľadávanejších. Za pozornosť stojí aj 'First Arrival' s ružovo-fialovým sfarbením, 'Sarah Bernhardt', 'Alexander Fleming' či Bowl of Beauty. Zabudnúť nesmieme ani na pivonku 'Cytherea' či japonskú pivonku 'Sword Dance'.

S krásnou koralovou farbou vás určite zaujme pivonka 'Pink Hawaiian Coral'. Dych vyrážajúce červené kvety ponúkne pivonka 'Nippon Beauty'. Tmavo červené kvety v kombinácii s výraznými žltými tyčinkami potom vynikajú pri odrode 'Buckeye Belle'.

Pokiaľ zatúžite po pivonkách s bielou farbou kvetov, stoja za odporúčanie odrody 'White Towers', 'Honey Gold' s bielo-zlatými kvetmi alebo pivonka 'Krinkled White' s veľkými bielymi čaškovitými kvetmi. Veľmi zaujímavo pôsobí aj pivonka 'Laura Dessert' s plnými krémovo žltými kvetmi.

Kedy sadiť pivonky

Podstata úspešného pestovania tkvie v správnej výsadbe. Vysádzajú sa plytko, pričom je potrebné zvoliť vhodný substrát pre pivonky. V ílovitých pôdach vytvorte na dne drenážnu vrstvu.

A ako pestovať pivonky? Pamätajte na to, že vlhké prostredie pre tieto rastliny nie je vhodné. Neznášajú časté presádzanie, okopávanie a v prvých rokoch po výsadbe mladej rastliny odporúčame nastlať v mieste koreňov. Tým ich ochránite aj v zime pred vymrznutím. Postačí vám na to mulč. Pre výsadbu pivoniek vyberte chránenú polohu, slnko až polotieň a v priebehu rastu im doprajte hnojivo a zálievku.

V krátkom čase rozžiari váš záhon a zároveň vykúzli úsmev na tvári. Vyhnite sa prievanu, severnej strane a kyslej pôde. Tu prospievať nebudú.

Presádzanie pivoniek

Pivonky neznášajú presádzanie. Čas od času je ale nutné k tomuto kroku pristúpiť. Najvhodnejším obdobím na presádzanie pivoniek je august. V tomto čase teda pivonky v záhone môžete rozdeliť, vybrať zo zeme a presunúť ich na iné stanovište. Vždy ale pamätajte na to, že tieto rastliny vyžadujú slnečné stanovište s dobrou pôdou. Po presadení budú kvitnúť o 3 roky cca.

Hnojivo na pivonky

Premýšľate, čím hnojiť pivonky, aby ste podporili ich zdravý rast? Tieto rastliny je vhodné prihnojovať na konci leta za použitia fosforečného a draselného hnojiva. Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie drevitých pivoniek, využite iba minerálne hnojivá s obsahom fosforu.

Pivonky pestovanie v kvetináči

Tieto rastliny je možné bez problémov pestovať aj v nádobách. Platí pritom, že v kvetináči ľahšie vypestujete skôr bylinné pivonky. Pamätajte, že nádoba by mala byť dostatočne veľká a hlboká. Mala by mať odtokové otvory, aby ste sa vyhli plesniveniu koreňov. Pri samotnom sadení hľúz pivoniek ich umiestnite zhruba 3 cm pod povrch. Môžete pridať trochu hnojiva. Nezabudnite pôdu udržiavať vlhkú, ale nie mokrú. V momente, keď pivonky vyrastú, ich nemusíte zalievať príliš často.

Pivonky v záhrade

Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie pivoniek v záhrade, vysádzajte ich do hĺbky zhruba 8-10 cm. V prípade, že hľuzy zasadíte príliš hlboko, pivonky nemusia vykvitnúť.

Kedy kvitnú pivonky

Pivonky v záhrade kvitnú prevažne od apríla do júna. Vtedy priestor vašej záhrady, terasy alebo napríklad balkóna zahalia do nádherných farieb.

Pivonky po odkvitnutí

Správna starostlivosť o pivonky po odkvitnutí vám zaistí, že sa rastliny budú tešiť skvelému zdraviu a aj v nasledujúcom roku nasadia krásne nové kvety. Odkvitnuté kvety preto odstraňujte. Ale pozor. Nikdy neodstraňujte spoločne s kvetmi aj listy. Tie sú pre túto rastlinu veľmi dôležité, pretože prostredníctvom nich zbiera slnečnú energiu.

Pivonky na jeseň a na jar

Pivonky nie sú náročné na pestovanie. Plytko korenia, teda neznášajú častú manipuláciu s koreňmi ani okopávanie. Preto len po odkvitnutí odstráňte odkvitnuté súkvetia, aby sa zbytočne nevysilili pri tvorbe semien. Dôležitá je tiež správna starostlivosť o pivonky na jeseň a na jar.

Pivonky na jeseň

Na jeseň odstráňte časť poškodených listov a suché listy a časť ponechajte. Pred zimou zasypte vnútro lístím.

Pivonky na jar

Na jar, keď uvidíte od koreňa nové lístky, odstráňte suché výhonky.

Kvety pivoniek sú nádherné na dekorovanie a aranžovanie, do svadobných kytíc alebo len tak do vázy. Pôsobia majestátne a romanticky, najmä plné kultivary. V záhrade by mali byť umiestnené tak, aby kompozične vyplnili miesto v záhone a zároveň pôsobili a boli dominantné. V obľube ich majú aj motýle a čmeliaky. Určite sa stanú aj vašimi obľúbenými rastlinami. V našej ponuke nájdete zaujímavé kultivary, stačí si len vybrať.

TIP: Dominantné trvalky majú tiež svoje miesto v záhone. Prečítajte si napríklad článok o rozdieloch medzi fakľou a fakľovkou.