Okrasná záhrada

Vytvorte si vo svojej záhrade romantické zákutia pomocou popínavých ruží. Táto kráľovná kvetov vám vo svojej pnúcej podobe doslova očaruje. Rastlina skvele dotvorí napríklad vašu pergolu či múrik. Pustiť sa môžete aj do tvorby originálnej ružovej brány.

Zistite, ako popínavé ruže pestovať a na čo si dať pozor.

Obľúbené druhy popínavých ruží

Popínavé ruže je možné v základe rozdeliť do dvoch kategórií:

Prvá z nich je tvorená tými odrodami, ktoré sú charakteristické skôr menej ohybnými prútmi, bohatými kvetmi a zároveň pomerne dlhou dobou kvitnutia.

Druhú skupinu tvoria popínavé ruže, ktoré disponujú veľmi dlhými pružnými výhonkami a menším zoskupením kvetov. Medzi záhradkármi býva táto kategória popínavých ruží označovaná ako Rambler či lianovité popínavé ruže.

Čo sa týka obľúbených druhov popínavých ruží, tých existuje hneď niekoľko. Spomenúť môžeme napríklad popínavú ružu Rosa 'Cairo', ktorá na prvý pohľad zaujme svojimi ružovými kvetmi. Ruža 'Coral Dawn' je krásna popínavá rastlina, ktorá sa pýši ružovými kvetmi strednej veľkosti (zhruba 8 cm).

Z ďalších odrôd stoja za zmienku ruže 'Crimson Glory'. Tie vytvárajú pomerne dlhé výhony pre ľahké upínanie na mreže, ploty či stromy. Pýši sa krásnymi purpurovými kvetmi. Ruža 'Don Juan' kvitne opakovane a vašu záhradu sfarbí do tónov tmavočervenej farby. Ruža 'Kimono' zaujme stredne veľkými kvetmi v ružovej farbe, pričom táto odroda dobre znáša aj polotieň.

Ďalšou opakovane kvitnúcou popínavou ružou je ruža 'Parade' s ružovými kvetmi. Hodí sa na tvorbu stien i porastov na oblúky, treláže či pergoly. Atraktívna ruža 'Paul Scarlet' ponúka šarlátovo červené kvety, pričom vytvára veľmi bujný porast. Kvety v tomto prípade kvitnú v rovnakom čase.

Ruža 'Sutter's Gold' poteší záplavou pestrých žltých až zlatých kvetov. Z ďalších žltých odrôd možno spomenúť ružu 'Goldenfinger', ktorá vytvára majestátny stĺp plný žiarivých kvetov. Ruža 'Ilse Krohn Superior' vyniká svojimi bohatými bielymi kvetmi. A pokiaľ zatúžite po popínavých ružiach v oranžovej farbe, odporúčame kultivar 'Westerland Orange'. V závislosti od konkrétnych podmienok sa môžete tešiť na kvety v marhuľovej až lososovej farbe.

Vyberte si sadenice popínavých ruží z našej aktuálnej a nechajte sa ich krásou doslova očarovať

Popínavé ruže pestovanie

Pestovanie popínavých ruží sa síce neradí k tým najjednoduchším záhradkárskym úlohám, ale vzhľadom na svoj krásny vzhľad to určite stojí za skúšku.

Samotné pestovanie popínavých ruží môžete začať buď na jar, alebo na jeseň. V oboch prípadoch odporúčame používať sadenice v bezlistom stave. Jednotlivé sadenice sa vysádzajú do vopred vyhĺbenej jamy, do ktorej ich umiestnite v takom náklone, aby ruže rástli smerom k podpore. Na uchytenie výhonkov môžete používať tyčky alebo napríklad praktické plastové úchytky.

Čo sa pôdy týka, ruže sa najviac vyžívajú v piesočnatohlinitej pôde s priepustnou spodnou vrstvou. Obsah humusu by sa v tejto pôde mal pohybovať v rozmedzí od 5 do 7 %. Ruže vyžadujú slabo kyslú až neutrálnu pôdnu reakciu (to znamená pH pôdy 6 až 7).

Pre zdravý rast je dôležité zvoliť aj vhodné stanovište. Popínavej ruži sa bude dariť najmä na stanovisku, ktoré smeruje k juhovýchodu či juhozápadu. Dôležité je zaistiť ruži ochranu pred vetrom. U menších rastlín tieň nevadí, avšak vyrastené ruže potrebujú na vykvitnutie slnečný svit. Dajte si však pozor na celodennú žiaru, ktorá by mohla kvetom skôr ublížiť.

Popínavá ruža pri stene

Pomocou popínavých ruží môžete ozdobiť rôzne priestory. Staviť môžete nielen na ich pestovanie pri stene. Tieto rastliny sa môžu tiež ovíjať okolo kmeňov, popínať po plotoch či pergolách a vytvárať tak najrôznejšie romantické zákutia vo vašej záhrade.

Ak túžite po ruži pnúcej sa po múriku, odporúčame zamerať sa na rastliny s tuhšími výhonkami. V tomto prípade sa rastliny sadia od múrika vo vzdialenosti aspoň 10 cm, aby mohlo dôjsť k dostatočnému prúdeniu vzduchu. Prevísajúce druhy ruží potom môžu skvele "padať"z múrika smerom dole.

Popínavé ruže strihanie

Aby vám vaše pnúce ruže robili radosť, je nutné sa priebežne zamerať na ich rez a údržbu. Ako strihať popínavé ruže a kedy k akému strihu pristúpiť?

Jarný rez popínavých ruží

K prvému rezu popínavých ruží sa pristupuje najskôr po treťom roku ich života. Vtedy už majú nosné stonky poriadnu silu na pnutie. Rez popínavých ruží na jar zahŕňa odstránenie starého a mŕtveho dreva a odrezanie nepotrebných bočných vetvičiek.

V rámci omladzovacieho strihu popínavých ruží sa strihajú jedna či dve hlavné stonky priamo pri základni rastliny, zhruba 20 cm nad zemou. Malé bočné vetvy strihajte vždy za tretím očkom.

Jesenný rez popínavých ruží

Rez popínavých ruží na jeseň nie je výslovne nutné vykonávať. V tomto období môžete iba odstrániť nevzhľadné konce rastliny s odkvitnutými kvetmi a prípadne aj výhony, ktoré vám na záhrade prekážajú.

Škodcovia a choroby popínavých ruží

Za najhoršieho škodcu nielen popínavých ruží sú považované vošky. Pokiaľ sa u vás v záhrade objavia, môžete sa s nimi vysporiadať pomocou vhodného postreku.

Medzi ďalších často sa objavujúcich škodcov popínavých ruží sa radí múčnatka ružová. Poznáte ju podľa toho, že sa na listoch a výhonkoch objavujú šedé povlaky. Ďalšou nepríjemnou chorobou je hrdza ružová, ktorú rozpoznáte podľa červených výčnelkov a hrdzavých kôpok na listoch. V oboch prípadoch je na mieste pristúpiť k páleniu napadnutých výhonov a použitiu vhodného prípravku.

Pnúcu ružu môže potrápiť aj čierna škvrnitosť na listoch a výhonkoch, ktorá vytvára nevzhľadné čierne a žlto orámované škvrny.

TIP: Premýšľate, s čím budú ladiť ruže vo vašej záhrade? Prečítajte si aj náš článok zameraný na to, s čím tieto rastliny kombinovať.

Zahaľte svoju záhradu do závoja pestrofarebných kvetov. Pusťte sa do pestovania sasaniek, ktorých kvety sa môžu v závislosti od konkrétneho druhu sfarbovať do najrôznejších odtieňov.

Ich pestovanie je navyše nenáročné a hravo si s ním poradia aj začiatočníci.

Charakteristika veterníc

Veternica (latinsky Anemone, inými slovami aj anemonka) je zaujímavá trvalka, ktorá pochádza prevažne zo severnej pologule. Táto rastlina je charakteristická svojim nízkym až vyšším vzrastom, ktorý sa pohybuje v rozmedzí od 10 do 90 cm. Niektoré druhy disponujú hľúzami, iné majú plazivé podzemky, alebo zväzkovité korene.

V závislosti od konkrétneho kultivaru môžu kvety vyrastať jednotlivo aj v súkvetiach. Zároveň môžu hýriť rôznymi farbami, ako je napríklad biela, žltá, červená, ružová či modrá.

Chcete aj svoju záhradu doplniť o nádherné kvety veterníc? Vyberte si v našom e-shope vhodnú odrodu a pustite sa do pestovania

Veternica druhy

S veternicou sa bežne stretneme pri prechádzke jarným lesom, kde spravidla žiaria jej krásne biele kvety. Avšak tieto trvalky sú dostupné v mnohých rôznych druhoch, ktoré môžu svojimi pestrofarebnými kvetmi skvele ozvláštniť každú okrasnú záhradu.

Podľa doby kvitnutia sa sasanky rozlišujú na tie, ktoré kvitnú na jar (napr. veternica hájna) a tie druhy veterníc, ktoré svojimi kvetmi zaujmú predovšetkým v lete a na jeseň (napr. veternica japonská).

Veternica biela

Tou pravdepodobne najznámejšou veternicou s bielou farbou kvetov je veternica hájna. Okrem toho môže ísť aj o veternicu lesnú, veternicu baldenskú či veternicu trojlistú.

Veternica červená

Krásnymi červenými kvetmi si vaše srdce určite získa veternica červená Anemone 'Hollandia'. Tá sa pýši červenými kvetmi s charakteristickým bielym pásikom v spodnej časti okvetného lístka. Ďalšou možnou odrodou v tejto kategórii je napríklad veternica vencová Governor. Do tejto kategórie môže patriť aj veternica hupehenská, ktorej kvety majú rôzne odtiene červenej, ružovej či bielej.

Veternica žltá

Zo žltých veterníc stojí za zmienku napríklad veternica iskerníkovitá, ktorá kvitne krásnymi žltými kvetmi. Je skvelou voľbou najmä do záhrad lesného charakteru.

Veternica modrá

Medzi veternice modrej farby sa radia tie, ktorých kvet sa sfarbuje do krásnej modrofialovej farby. Ak po takej rastline túžite aj vy, môžete sa rozhodnúť napríklad pre odrodu Anemone 'Lord Lieutenant'. Krásny modrý kultivar sa skrýva aj pod označením Anemone 'Mr. Fokker'.

Veternica ružová

Chcete svoju záhradu rozžiariť ružovými kvetmi? V tom prípade vás možno zaujme Anemone Hupehensis 'Serenade'. Táto romantická trvalka poteší pestovateľov krásnymi kvetmi počas celého leta až do polovice jesene. Ružovú farbu kvetov môže získať aj anemonka japonská.

Pokiaľ sa nedokážete rozhodnúť pre jednu farbu veterníc, môžete staviť na mix farieb. Zmes Anemone 'DE CAEN' zaujme kvetmi v modrej, červenej a bledo ružovej farbe.

Pestovanie veterníc

Podmienky pre pestovanie veternice sa líšia podľa toho, pre akú konkrétnu odrodu sa rozhodnete. Jarné odrody sa vyžívajú skôr na slnečnom mieste, veternicám kvitnúcim neskôr sa darí skôr v polotieni. Odporúčame sadiť cibuľky veterníc do zhruba dvojnásobne až trojnásobne väčšej hĺbky, než aká je ich vlastná veľkosť.

Umiestnenie veterníc sa líši v závislosti od konkrétneho druhu. Niektoré sú vhodné do skalky, iné sa hodia skôr pod stromy a kríky a ďalšie sú určené na záhon.

Z hľadiska zálievky je vhodné pristúpiť k pravidelnej miernej zálievke, a to až do zatiahnutia listov. Staviť môžete aj na prihnojenie živinami. Veternice kvitnúce na jar sa prihnojujú na jeseň, naopak tie kvitnúce na jeseň sa prihnojujú na jar.

Kedy kvitnú veternice

Doba kvetu závisí od zvoleného druhu veternice. Pri jarných odrodách sa kvety objavujú medzi februárom a aprílom. U neskôr kvitnúcich odrôd je to zhruba na konci leta.

Prezimovanie veterníc

Ku koncu jesene listy veternice prirodzene zhnednú. Vtedy nastáva ideálny čas na ich zastrihnutie a zároveň rastlinu prestávame zalievať. Na zimu je vhodné rastlinu zakryť ľahkým krytom. Na tento účel môže poslúžiť napríklad slama, stará tráva či čečina.

Ako vidíte, pestovanie veterníc nie je nič zložité a určite si s tým poradíte. Na oplátku sa vám tieto rastliny odvďačia svojimi krásnymi kvetmi, ktoré perfektne ozdobia vašu záhradu.

TIP: Medzi ďalšie krásne jarné kvety sa radia aj pivonky. Odhaľte, ako na úspešné pestovanie pivoniek a vytvorte si vo vašej záhrade krásne scenérie.

Chcete svoju záhradu ozvláštniť zaujímavým stromom a zároveň nechcete čakať príliš dlho? V tom prípade sú práve pre vás určené rýchlorastúce dreviny.

Zistite, aké varianty sa v tomto smere tešia popularite a odhaľte základné pravidlá pre ich pestovanie.

Pestovanie brezy

Breza sa radí medzi obľúbené opadavé stromy, a to predovšetkým vďaka svojmu nápadnému dekoratívnemu kmeňu. Ten na prvý pohľad zaujme bielou kôrou, ktorá sa v tenkých vrstvách odlupuje. Ak sa radíte medzi alergikov, treba spozornieť. Kvitnúca breza je totiž považovaná za jeden z najsilnejších alergénov.

Z hľadiska stanovišťa je vhodné voliť slnečné miesto. Brezy však dobre znesú aj polotieň. Čo sa pôdnych podmienok týka, nie sú brezy príliš náročné. Týmto stromom sa bude dobre dariť takmer v akejkoľvek pôde.

Počítajte s tým, že breza disponuje pomerne rozsiahlym koreňovým systémom, ktorý sa objavuje všade v okolí. Vzhľadom k tomu je ťažké vyrastenú brezu presadiť. Preto odporúčame sadenice briez už na začiatku umiestniť na stanovište, kde tiež zostanú.

Druhy brezy

U nás sa môžete najčastejšie stretnúť s bielou brezou. Tá vyniká svojou veľkou prispôsobivosťou, vďaka čomu sa môže vyskytovať v typovo veľmi odlišných lokalitách.

V menších záhradách býva často pestovaná odroda Youngii, ktorá zaujme svojim previsnutým dáždnikovým rastom. Odroda Fastigiata potom zaujme veľmi úzkym stĺpovitým vzhľadom, pričom dosahuje výšku až 15 metrov. Zaujímavá môže byť aj breza papierová, ktorá svoje meno dostala vďaka veľkým odlupujúcim sa bielym plátom kôry, ktoré svojím vzhľadom aj funkciou pripomínajú práve papier.

Ako rýchlo rastie breza

Breza môže za ideálnych podmienok dosiahnuť výšku až 30 metrov. Samotná rýchlosť rastu potom prirodzene závisí od mnohých faktorov, medzi ktoré sa radí pôda, klimatické podmienky, dostupnosť vody či živín. Všeobecne sa dá povedať, že prírastok činí zhruba 1,5 metra ročne.

Pestovanie cyprušteka

Cyprušteky sú skvelým pomocníkom v prípade, keď chcete rýchlo docieliť efektný živý plot. Tieto dreviny zaujmú svojou kompaktnou a úzkou korunou, ktorá je práve na tento účel úplne ideálna. Na vytvorenie kvalitného živého plotu bude treba vysadiť viac sadeníc v rade alebo v skupine. Rozhodnúť sa môžete ako pre jeden druh cyprušteka, tak aj kombináciu niekoľkých rôznych odrôd.

Pri výsadbe cyprušteka do záhrady dbajte na to, aby sa jednotlivé stromy svojimi spodnými vetvami dotýkali. K zálievke pristupujte pravidelne, dajte si však pozor na premokrenie stromov. Cyprušteky tiež neznáša presušenie. K presadeniu do vonkajšieho prostredia pristupujte na jar, keď už jednotlivé rastlinky začínajú obrastať. V zimných mesiacoch možno odporučiť cyprušteky zazimovať pomocou nahrnutého mulča alebo lístia zo záhrady.

Využite online predaj cypruštekov v našom e-shope a vyberte si kúsok, ktorý vám v záhrade bude robiť radosť

Druhy cypruštekov

Z hľadiska druhov máte rozhodne z čoho vyberať. Pomyselnou stávkou na istotu môže byť cypruštek vždyzelený. Vďaka svojim technickým a dekoratívnym vlastnostiam je v záhradách veľmi obľúbený.

Z ďalších populárnych odrôd stojí za zmienku cyprusovec Leylandský, ktorý ponúka ročný prírastok až 50 - 80 cm a skvele sa hodí na tvarovanie. V záhradách býva hojne pestovaný aj cypruštek Lawsonov, ktorý sa právom radí medzi najkrajšie stĺpkovité rastliny.

Ako rýchlo rastie cypruštek

Rýchlosť rastu pochopiteľne závisí od zvolenej odrody a tiež od podmienok, ktoré rastline doprajeme. Všeobecne sa dá povedať, že sa priemerný ročný prírastok pohybuje zhruba okolo 30-50 cm.

Pestovanie katalpy

Katalpa je krásny strom, ktorý na prvý pohľad zaujme svojimi veľkými srdcovými listami, výraznými kvetmi i plodmi. Vďaka svojej zvláštne tvarovanej korune vám pritom v záhrade sprostredkuje potrebný tieň. Ostatne právom býva niekedy označovaná ako taký živý slnečník.

Výhodou katalpy sú bezpochyby jej veľmi nízke nároky na pestovanie. Zasadiť ju je možné prakticky kamkoľvek. Rovnako jej vyhovuje prakticky akýkoľvek typ pôdy. Dobre znáša kyslejšiu aj vápenitú pôdu. Len si dajte pozor na to, aby bola pôda dostatočne kyprá a strom mohol zapustiť korene dostatočne do hĺbky. Vo výživnej pôde bohatej na humus budú semená katalpy všeobecne lepšie prospievať.

Z hľadiska stanovišťa voľte skôr slnečné. Keďže má katalpa radšej sucho, myslite aj na vhodný systém odvodnenia. Počas prvého roka po výsadbe ju ale zalievajte pravidelne. Mladé dreviny môžete tiež prihnojovať dusíkatými hnojivami.

Druhy katalpy

Existuje mnoho druhov katalpy, pre ktorých pestovanie sa môžete rozhodnúť. Za zmienku stojí napríklad katalpa trubačovitá pochádzajúca zo Severnej Ameriky. Medzi populárne druhy sa radí aj katalpa vajcovitá, katalpa nádherná či katalpa červenajúca.

Ako rýchlo rastie katalpa

Tak ako u iných drevín, aj v tomto prípade záleží na podmienkach, ktoré stromu doprajete. Všeobecne sa dá ale povedať, že sa ročný prírastok pohybuje zhruba okolo 50 cm.

Pestovanie vŕby

Medzi rýchlorastúce dreviny do záhrady sa radí aj vŕba. Vo voľnej prírode na ne často narazíte v blízkosti brehov riek, u rybníkov, vlhkých lúk, lužných lesov či rašelinísk. Prečítajte si náš článok zameraný na pestovanie vŕby. Prípadne na vás pestrá ponuka vŕb čaká v našom e-shope.

Pestovanie tavoľníka

Medzi ďalšie rýchlo rastúce a zároveň nenáročné dreviny do záhrady sa radí tavoľník. Zistite, ako na pestovanie tavoľníka a na čo si dať pozor v našom článku.

Pestovanie javora

Javor sa radí medzi krásne stromy, ktoré rozžiaria vašu záhradu. Vyberať môžete medzi javormi rôznych druhov. V našom článku sa tiež dozviete, ako na pestovanie javora a na čo si dať pozor.

Rýchlorastúce stromy na kúrenie

Chcete pestovať stromy predovšetkým na praktické využitie, teda kúrenie? Aj v tomto prípade pre vás bude rýchlosť rastu dôležitým faktorom pri výbere. Na tento účel sa skvele hodia najmä rýchlo rastúce listnaté stromy, ktoré u nás nie sú pôvodným druhom. Jednať sa môže napríklad o topol, pajaseň či Turkestanský brest (známy tiež ako brest sibírsky) a paulovniu plstnatú.

Turkestanský brest je charakteristický rýchlym rastom, pričom za jeden rok povyrastie až o 2 metre. Jeho pestovanie je pomerne nenáročné, ale môže mať trochu vyššie nároky na vlahu. Navyše veľmi dobre znáša rez a odrezané vetvy je možné teda priebežne používať na kúrenie. Z domácich odrôd stojí za zmienku napríklad jelša, vŕby či lieska.

Ponuka rýchlo rastúcich drevín je skutočne široká. Či už túžite po zaujímavom strome do záhrady, chcete si rýchlo vypestovať živý plot alebo napríklad zháňate stromy na kúrenie, prídete si na svoje. Stačí si len vybrať taký variant, ktorý bude zodpovedať vašim potrebám.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Krásne letničky, ktoré vašu záhradu premenia doslova na nepoznanie. Presne tak možno charakterizovať cínie. Pokiaľ stavíte na postupný výsev, môžu vašu záhradu či terasu zdobiť prakticky po celé leto.

Zistite, ako postupovať pri ich výseve a aké druhy existujú.

Charakteristika cínií

Cínia je okrasná letnička, ktorá sa medzi záhradkármi teší veľkej popularite. Cínií pritom existuje veľké množstvo kultivarov, ktoré sa môžu líšiť svojimi veľkosťami i farebnými prevedeniami. Pôvodom pochádza z Mexika, odkiaľ sa postupom času dostala k nám. Vďaka svojmu vzhľadu sa cínie často využívajú ako atraktívne lákadlo pre motýle. Okrem toho si ich ale tiež môžete narezať do vázy, alebo ich využiť ako okrasné kvety do kvetináčov.

Cínia druhy

Medzi základné druhy cínií sa radia georgínokveté. Tieto rastliny dorastajú do výšky až 90 cm a sú charakteristické veľkými, plnými a prevažne guľovitými kvetmi.

Kalifornské obrie cínie sa pýšia aj výškou okolo 1 metra a ich kvety bývajú strechovito usporiadané a mierne vyklenuté.

Obrie kaktusovité cínie zaujmú typickými strapatými kvetmi, ktoré majú dlhšie a mierne stočené korunné plátky. Do tejto kategórie sa radí napríklad cínia lepá syn. cínia vznešená.

Pomponkovité cínie disponujú menšími, plnými a vysoko klenutými kvetmi. Skvele sa hodia na záhon aj na rez.

Skabiosokveté cínie majú skôr drobné kvety, ktoré môžu pripomínať kvety hlaváča.

Populárna cínia haageova zaujme úzkymi listami a menšími poloplnými až plnými dvojfarebnými kvetmi.

Zaobstarajte si semená cínie už teraz a vytvorte si zo svojej záhrady alebo terasy doslova farebné kráľovstvo

Je cínia jedovatá?

Cínie jedovaté nie sú a ich pestovanie je preto bezproblémové aj u rodín s domácimi miláčikmi. Tieto rastliny však môžu spôsobiť podráždenie pokožky kvôli prítomnosti alkaloidov. Pri strihaní rastliny preto odporúčame nosiť rukavice, aby ste sa týmto reakciám na koži vyhli.

Cínia výsev

Výhodou cínií je ich schopnosť sa vo veľkej miere prispôsobiť väčšine pôdnych podmienok. Ideálnou voľbou je však pôda bohatá na živiny s dobrým systémom odvodnenia. Cíniu je vhodné vysievať do pôdy, kde už bude trvalo rásť (a kde ju teda nebudete vykopávať). Prerušenie koreňov v čase rastu totiž tejto rastline nevyhovuje.

Semená pri výseve umiestnite do vzdialenosti zhruba 10 až 50 cm od seba. U mladej cínie dbajte na dostatočnú zálievku, pôda by mala byť neustále mierne vlhká. U urastených cínií je už situácia odlišná a tak intenzívnu zálievku nevyžadujú.

V momente, keď sadenice cínie dosiahnu výšku zhruba 7 cm, je vhodné ich množstvo v záhone alebo kvetináči pretriediť. A to tak, aby od seba jednotlivé kvety boli vzdialené aspoň 15 až 20 cm. Akonáhle dôjde k odumretiu kvetov, ihneď ich odrežte. Týmto spôsobom docielite ďalšie bohaté kvitnutie.

Cínia do kvetináča

Cínia sa nemusí nutne vynímať iba priamo v záhone. Skvelú službu vám urobia aj v kvetináči, vďaka čomu ozdobia napríklad vašu terasu alebo balkón. Pamätajte na slnečné stanovište a dostatočne veľkú nádobu, aby sa rastline darilo. Keďže pestovanie cínie nie je nijako zložité, hravo si s ním poradí aj pestovateľ začiatočník.

Kedy vysádzať cínie

Čo sa týka samotného výsevu, semená cínie zasajte zhruba štyri až šesť týždňov pred poslednými očakávanými mrazmi. Rastlina začína klíčiť približne pri 10 °C. Pokiaľ chcete dosiahnuť jesenné kvitnutie cínie, môžete vysievať ešte v júni priamo na požadované miesto.

TIP: Pripravte sa na ďalšiu pestovateľskú sezónu v predstihu, okrem okrasných kvetov záhradu často tvorí aj zelenina. Zistite, ako správne predpestovať zeleninu.

S nechtíkom lekárskym sa nespája iba jeho využitie v domácej medicíne. Pestovaný býva aj pre svoje kulinárske využitie a krásny vzhľad, ktorý vynikne aj pri jeho reze do vázy. Navyše je pestovanie tejto bylinky nenáročné a hravo si s ním poradia aj začiatočníci.

Zistite, ako postupovať, kam bylinku umiestniť a ako sa o ňu správne starať.

Charakteristika nechtíka lekárskeho

Nechtík lekársky (Calendula officinalis) je jednoročná (niekedy dvojročná) bylina, ktorá dosahuje výšku až 50 cm. Pýši sa podlhovastými listami a bohato vetvenými stonkami. Kvety majú charakteristickú žltú až oranžovú farbu. Pôvod nechtíka nie je úplne známy. Pravdou ale zostáva, že jeho silu využívali už starí Egypťania.

Využitie nechtíka lekárskeho

Nechtík lekársky býva často využívaný v gastronómii a tiež liečiteľstve. Ak je reč o korení, táto bylinka sa používa ako náhrada drahého šafranu. Vďaka svojej farbe potom nájde uplatnenie pri výrobe rôznych druhov potravín.

Okrem toho sa z nechtíka lekárskeho často vyrábajú masti, odvary a tinktúry. Napríklad odvar z nechtíka sa môže používať ako obklad pri ranách či pomliaždeninách. Čaje sa využívajú pri ochorení pečene alebo napríklad na podporu zlepšenia trávenia. Nechtíkové masti potom nachádzajú uplatnenie u osôb, ktoré trápia napríklad akné, omrzliny, spáleniny či popraskaná koža.

Nakúpte si semienka nechtíka lekárskeho a buďte včas pripravení na novú pestovateľskú sezónu

Nechtík lekársky výsev

Výhodou nechtíka lekárskeho sú jeho veľmi nízke nároky na pestovanie. Túto bylinku môžete pestovať ako na záhrade v záhone, tak aj v nádobách na balkóne alebo za oknom. Najviac sa bylinke darí na slnečnom stanovisku, spravidla však znesie aj tienisté miesta. Z hľadiska pôdy je ideálnou voľbou vápenatá a dobre priepustná pôda. Naopak ťažké a zamokrené pôdy neznáša dobre.

Čo sa týka samotného výsevu na záhon, môžete k nemu pristúpiť v marci. Výsev robte po štipkách do sponu o veľkosti zhruba 15 × 50 cm. Semienka pri výseve jemne zatlačte do pôdy. Klíčenie rastliny trvá zhruba 10 až 14 dní, prvé kvety môžete zaznamenať po zhruba 10 až 12 týždňoch. Alternatívou je jesenný výsev nechtíka lekárskeho, kedy sa kvety objavia už v apríli alebo máji.

Nechtík lekársky pestovanie v kvetináči

Alternatívou na pestovanie v záhone je pestovanie nechtíka lekárskeho jednoducho v kvetináči, ktorý umiestnite na balkón či terasu. V tomto prípade nezabudnite rastline zaistiť dostatok slnečných lúčov, živín a zálievky. Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie vo veľkej nádobe, vybavte ju v spodnej časti drenážou. Vhodné je tiež zasadenie do samozavlažovacích hrantíkov.

Nechtík lekársky v záhrade

Pri pestovaní nechtíka lekárskeho v záhrade nezabudnite okolitú pôdu pravidelne kypriť a zbavovať buriny. V suchom období pamätajte na pravidelnú zálievku, aj keď rastlina spravidla zvládne aj niekoľko dní bez zalievania. Aby ste predĺžili dobu kvitnutia, je na mieste priebežne odstraňovať odkvitnuté kvety. Pokiaľ necháte poslednú zásobu kvetov dozrieť a vysemeniť, v ďalšom roku sa nemusíte výsevom zaoberať a o všetko potrebné sa postará príroda sama za vás.

V záhrade býva táto bylinka hojne pestovaná aj pre svoje dezinfekčné vlastnosti. Dokáže totiž do istej miery dezinfikovať pôdu a odpudzovať háďatko, preto býva pestovaná spoločne so zemiakmi. Zároveň nechtík lekársky odpudzuje vošky a mravce a chráni pred plesňami paradajky a uhorky.

TIP: Zorientujte sa v rozsiahlej ponuke letničiek a kúpte si tie pravé letničky do nádob, ktorými ozdobíte svoju terasu či balkón.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Túžite po krásne farebnej záhrade, balkóne alebo priestore za oknom? V tom prípade sa pustite do pestovania klinčekov. Tieto krásne kvety sa pýšia nádhernými farbami a pritom je ich pestovanie nenáročné. Prečítajte si, ako postupovať a čomu sa vyhnúť.

Charakteristika klinčekov

Klinčeky neodmysliteľne patrili do záhradiek našich babičiek. Pre svoju krásu však bývajú často pestované aj v súčasnosti. S klinčekom sa zároveň spája zaujímavá symbolika, ktorá siaha až do stredoveku. Vtedy bola táto rastlina symbolom pre Pannu Máriu, čo napokon pripomína doteraz používaný ľudový názov pre klinček bradatý – slzičky Panny Márie. Medzi klinčeky sa radí aj starý známy karafiát.

Klinčeky sú všeobecne domovom v Európe a Ázii. Vo voľnej prírode sa na ne dá natrafiť na slnečných stanovištiach na suchších medziach, skalkách a svahoch.

Prezrite si rôzne druhy klinčekov v našom e-shope a vybavte sa včas na novú pestovateľskú sezónu

Klinček druhy

Klinčekov existuje celý rad. Vďaka tomu nie je problém vybrať si takú rastlinu, ktorá sa bude vo vašej záhrade najviac vynímať. Klinčeky môžeme rozdeliť do nasledujúcich kategórií.

Nízke vytrvalé druhy klinčekov

Tieto druhy bývajú hojne pestované v skalke. K populárnym druhom sa v tomto ohľade radí najmä klinček alpský, klinček sivý, klinček japonský či klinček peritý. Zabudnúť nesmieme ani na klinček kropenatý, ktorý ako jeden z mála dobre znáša kyslú pôdu.

Klinčeky ako letničky

Pravdepodobne najobľúbenejším druhom klinčeka u nás, ktorý sa pestuje ako letnička, je klinček čínsky. Ten na prvý pohľad zaujme svojim nižším rastom, pričom kvitne v najrôznejších farbách. Jeho kvety sú malé, ale v záhrade zaručene vyniknú.

Ak je reč o letničkách, musíme spomenúť aj klinček karafiát či karafiát záhradný. Táto kvetina je charakteristická svojim vysokým vzpriameným rastom. Keďže je ideálna na rez, často sa umiestňuje ako dekorácia do vázy.

Dvojročné klinčeky

Medzi obľúbené dvojročné rastliny môžeme zaradiť klinček bradatý, ktorý dorastá do výšky 30-50 cm. Tento klinček býva spravidla pestovaný v pestrej škále farieb. Rovnako je ideálny na rez, vďaka čomu v sezóne ozdobí vašu vázu.

Klinček do kvetináča

Klinček sa často pestuje v kvetináči, vďaka čomu si môžete ozdobiť svoj okenný parapet alebo napríklad priestor na balkóne. Ak hľadáte vhodný druh klinčekov na pestovanie v kvetináči, vyberajte skôr z nižších a stredne veľkých druhov. Ideálnou voľbou sú letničky, pri ktorých sa môžete tešiť na farebné kvety prakticky po celé leto. Oproti trvalkám sa rozrastajú rýchlejšie a začínajú tiež rýchlejšie kvitnúť.

Pestovanie klinčekov v kvetináči

Poďme sa teraz pozrieť na to, ako postupovať pri pestovaní klinčekov v kvetináči a aké nároky vlastne tieto rastliny majú. Výhodou je, že pestovanie klinčekov je naozaj ľahké. Vďaka tomu si s ním hravo poradia aj začiatočníci. Všeobecne možno odporučiť vybrať týmto rastlinám slnečné stanovište. Z hľadiska pôdy voľte nezamokrený vápenitý typ. Rastlinu nezabudnite pravidelne zalievať, ale vyvarujte sa premokreniu, ktoré by mohlo viesť k hnilobe koreňov.

Klinček je vhodné pred výsadbou na vonkajšie stanovište predpestovať. Semená je možné vysievať do kvetináčov za oknom alebo do skleníka a neskôr ich presadiť von (akonáhle už nehrozia mrazíky).

Klinček v kvetináči aj voľne v pôde býva voči chorobám pomerne dobre odolný. U vyšších druhov sa môže objaviť múčnatka či pleseň šedá, pričom rozvoj plesní môže podporiť dlhodobo vlhké počasie. Ak by sme mali vymenovať nejakých škodcov, mohlo by sa jednať snáď len o zajaca, ktorý by sa na vašu záhradu mohol zatúlať. Listy hvozdíka sú pre neho totiž pochúťkou.

Klinček po odkvitnutí

Akonáhle klinček odkvitne, odporúčame odstrániť zvädnuté kvety a prípadne odumreté časti rastlín. Vďaka tomuto kroku podporíte ďalšie kvitnutie. Niektoré druhy klinčekov môžu znova vykvitnúť v druhom období kvitnutia.

TIP: Zaujala vás možnosť pestovania klinčekov? Preskúmajte aj ďalšie vhodné letničky do nádob a vzájomne ich skombinujte.

Podľahli ste kráse týchto nádherných rastlín, ktoré vám učarovali vďaka nádherným kvetom? Ešte ich nepestujete? Myslíte si, že nemáte dostatok informácií o ich nárokoch na pestovanie? Poradíme vám základné pestovateľské rady, aby aj váš záhon bol zaujímavý bez toho, aby išlo práve o japonskú výsadbu.

Charakteristika rododendronov

Rododendrony (Rhododendron) pochádzajú z Ázie, ale rastú po celom svete. Rod zahŕňa až 900 druhov vždyzelených až opadavých stromov a kríkov. Vzhľadovo vám ich nemusíme zvlášť predstavovať. Typické sú pre nich kopijovité, lesklé, tmavo zelené listy rôznej dĺžky. Pestujú sa najmä pre atraktívne a voňavé kvety, ktoré vyrastajú jednotlivo alebo v zhlukoch od konca jari do leta. Kvety sú rôznej farby aj veľkosti.

Prezrite si aktuálnu ponuku nádherných rododendrónov z nášho e-shopu

Rododendron druhy

Rododendrony nájdu uplatnenie v skalke či na záhonoch. Hodia sa tiež do tienistého kúta, na tvorbu živých plotov a neformálnych clôn a tiež ako solitéra. Rododendrony je možné pestovať aj v nádobe na terase. Rozdeľujú sa do niekoľkých skupín, ale najznámejšie sú 4 skupiny:

Vždyzelené rododendrony

Rododendrony Vireya

Azalky

Azaleodendrony

Väčšinou ide o mrazuvzdorné druhy. Okrem skupiny Vireya, ktoré sa pestujú v zimnej záhrade alebo v studenom skleníku. Veľmi pekne tiež vyzerá, keď sa rozhodnete pestovať rododendron na kmienku.

Rododendron pestovanie

Ako zasadiť rododendron

Rododendrony vyžadujú vlhké, dobre priepustné, humusové kyslé pôdy s podielom listovky.

Je potrebné ich vysádzať do polotieňa a plytko. Neznášajú hlbokú výsadbu a trvalý tmavý tieň. Miesto výsadby by malo byť chránené pred silným vetrom.

Po odkvitnutí odstraňujte odkvitnuté súkvetia, vylúpnutím. Počas kvitnutia doprajte drevinám hnojivo určené pre rododendrony. Na jar môžete dlhé výhony odstrániť strihaním. Najdôležitejšia je jesenná a zimná zálievka počas dní, kedy nemrzne.

Na zimu ich môžete nastlať v koreňovej časti lístím. Najmä mladé výsadby, pretože plytko korenia.

Bohužiaľ ich napádajú choroby a škodcovia, preto im venujte dostatočnú starostlivosť a pravidelne ich kontrolujte.

Rododendron presádzanie

K otázke ako pestovať rododendron patrí aj nutnosť presádzania. Kedy presadiť rododendron? Jednoducho vtedy, ak už prerástol stanovište, alebo sa mu napríklad na vami zvolenom stanovisku nedarí. Táto rastlina znáša presadenie dobre v prípade, že ho urobíte na jeseň alebo na jar. V období presádzania by ale nemalo mrznúť.

A ako presadiť rododendron? Pri presádzaní rastliny postupujte tak, že zviažete vetvy, aby sa vám pri prenášaní nezlomili. Následne opatrne rýľom obryte koreňový bal. Akonáhle sa celý uvoľní, rastlinu presuňte na dostatočne veľkú plachtu. Jej prostredníctvom potom môžete rastlinu pretiahnuť na nové miesto. Novo zasadené či presadené rododendrony nepotrebujú prihnojovať

Žltnutie rododendronov

Pokiaľ listy žltnú, pôda je pravdepodobne vápenatá, prípadne ho zalievate tvrdou vodou s vysokým obsahom vápnika.

Prečo nekvitne rododendron

Aj keď sa snažíte rastline zaistiť tie najlepšie možné podmienky, môže sa stať, že vám nebude kvitnúť. Dôvodom môže byť napríklad situácia, kedy rastline odstraňujete opadané listy. Druhým dôvodom, prečo rododendron nekvitne, môže byť nezaštipovanie odkvitnutých kvetov. Tie treba odstraňovať vždy po odkvitnutí, aby ste dosiahli lepšiu násadu kvetov v nasledujúcej sezóne. Pri zaštipovaní je nutné postupovať veľmi opatrne, aby ste náhodou nepoškodili či dokonca nevylomili púčiky, ktoré sú už pripravené na pučanie.

Pokiaľ rododendron na záhrade už máte a nekvitne, skúste ho presadiť, začať na jar zalievať vhodným hnojivom, doplniť mu kyslú pôdu s pH 4,5 - 5,5, skontrolovať či je, bol zasadený plytko alebo nebol vysadený v tmavom tieni.

Rododendron strihanie

Najvhodnejším obdobím pre omladzovací rez rododendronu býva okamih chvíľu po odkvitnutí. To znamená v priebehu júna a začiatku júla. Ak by ste rez vykonali príliš skoro na jar, mohli by ste nové výhony vystaviť riziku omrznutia a zaschnutia. Vetvičky, ktoré budete strihať, skráťte na dĺžku 30 až 60 cm. Pamätajte na to, aby ste na vetvách ponechali čapíky, z ktorých bude môcť rastlina neskôr vyrašiť a vytvoriť zhluk nových výhonov. Dajte si pozor na to, aby ste rododendron nevystavovali radikálnemu rezu. Vždy rez vykonávajte postupne. Zmladzovanie kríka teda môžete pokojne rozložiť do obdobia 2 až 3 rokov.

Rododendron prezimovanie

Rododendrony je vhodné v zimných mesiacoch chrániť pred mrazmi. Ako presne?

Prezimovanie rododendronu

Rastlinám môžete dopriať čerstvú rašelinu alebo mulč. Vďaka tomu ochránite veľmi plytké korene rastliny. Pokiaľ sa rozhodnete v zime rododendron zalievať, vždy sa rozhodnite pre veľmi malé dávky vody. Zároveň zalievajte rastlinu iba v dňoch, keď nehrozia silné mrazy.

Ako vidíte, rododendrony sú naozaj nádherné a vašu záhradu dokážu premeniť na nepoznanie. Preto určite neváhajte a vysaďte si tento ker do záhrady aj vy.

TIP: Pestujete v záhrade vistériu a nekvitne vám? V našom ďalšom článku poradíme ako ju prinútiť kvitnúť.

Ginkgo biloba je mimoriadne silný strom. Zaujímavosťou je, že išlo o jedinú drevinu, ktorá prežila po útoku atómovej bomby v Hirošime. Rastie veľmi pomaly, ale nakoniec môže dosiahnuť výšku až 30 metrov. Okrem toho je však možné pestovať aj zakrpatené odrody, ktoré môžete tvarovať ako bonsaj.

Zistite, ako pri pestovaní tohto stromu postupovať a na čo si dať pozor.

Charakteristika ginka dvojlaločného

Ginkgo biloba (čiže ginko dvojlaločné) sa radí k najstarším stromom na zemi. Pýši sa vysokou odolnosťou voči prírodným živlom, klimatickým zmenám a tiež najrôznejším chorobám. Zaujímavosťou je skutočnosť, že aj keď na prvý pohľad nevyzerá ako ihličnan, radí sa práve medzi ihličnaté stromy. Jednotlivé ihlice sú totiž už natoľko sploštené, že pripomínajú skôr listy.

Listy ginkgo biloby majú tvar dvojlaločných vejárov a bývajú pomerne veľké. V letných mesiacoch sa vyfarbujú do krásnej sviežo zelenej farby. Na jeseň potom prirodzene žltnú a postupne opadávajú.

Vyberte si sadenice ginka dvojlaločného a pustite sa do jeho pestovania aj u vás doma

Ginkgo biloba pestovanie

Ginko dvojlaločné je vo východnej Ázii považované za posvätný strom. Často sa preto vysádza v blízkosti miestnych chrámov. Pestovať ho však možno aj v našich podmienkach. Vybrať si môžete z rôznych variantov - niektoré druhy sú previsnuté, iné zakrpatené a iné majú rôzne tvarované listy.

Ginku sa najlepšie darí v priepustnej suchšej ílovitej pôde. Spravidla dobre znáša aj znečistené ovzdušie a zasolené pôdy. Vyhnite sa ale trvalému tieňu a premokreniu. Obľubuje rásť skôr na teplejších stanovištiach, ale je mrazuvzdorný do zhruba -20 °C. Stromy existujú buď samčie, alebo samičie. Na zasadenie do blízkosti domov možno však odporučiť iba samčie rastliny. Plody samičích stromov totiž môžu nepríjemne zapáchať.

Ginko dvojlaločné má tendenciu rásť skôr pomaly. Za rok priemerne prirastá zhruba 30 cm. Prvýkrát začína strom plodiť zhruba vo svojich 35 rokoch. Ak chcete používať listy, je vhodné ich zberať na konci leta, prípadne skoro na jeseň (ako začnú meniť svoju farbu).

Novo vysadený strom potrebuje pravidelnú zálievku, kým nedôjde k zapusteniu hlbokých koreňov. Potom je možné ho zalievať iba počas suchých letných mesiacov. Spravidla tiež nie je potrebné používať hnojivo, pretože ginkgo biloba dokáže všetky potrebné živiny čerpať z pôdy.

Ginkgo biloba pestovania v kvetináči

Ginko dvojlaločné sa dá pestovať nielen voľne v pôde, ale aj kvetináči. Požiadavky na pestovanie sú v mnohom podobné, v niektorých ohľadoch sa však líšia. Najprv treba zvoliť dostatočne veľkú nádobu s drenážnymi otvormi. Rastlina v kvetináči totiž potrebuje pravidelnú zálievku, a to obzvlášť v čase jej aktívneho rastu.

Ginkgo biloba strihanie

Ak chcete ginko dvojlaločné udržať v primeranej veľkosti, môžete ho veľmi ľahko udržiavať rezom. Strih totiž znáša skvele a aj z toho dôvodu sa mnohokrát pestuje ako efektný bonsaj.

Pamätajte na to, že každá odroda stromu má svoj prirodzený obrys. Stĺpovité stromy napríklad rastú v úzkom tvare stĺpu, iné odrody môžu mať skôr pyramídový alebo dáždnikový tvar. Orezávať môžete všetky vetvy, ktoré zdanlivo konkurujú hlavnému kmeňu. Odstraňovať možno aj malé vzpriamené stonky vyrastajúce zo zeme (tzv. prísavky). Nezabudnite priebežne odstraňovať aj všetky vetvy, ktoré vyzerajú mŕtve alebo slabé.

Plody ginkgo biloby

Ako sme už spomínali, zo samičích kvetov dozrievajú plody, ktoré príliš nevoňajú. Disponujú pomerne mäsitou šupkou, ktorá kryje jedlý biely oriešok. Tieto oriešky bývajú vo východnej Ázii považované za pochúťku. Ich chuť je možné pripodobniť gaštanom, niektorým chutia ako kombinácia edamame, zemiakov a píniových orieškov. Keďže sú mierne toxické, možno naraz konzumovať iba niekoľko semien.

TIP: Hľadáte skôr osvedčenú klasiku? V tom prípade si nenechajte ujsť náš článok zameraný na tuje, ktoré sa často používajú na optické oddelenie priestoru.

Ozdobte svoj vstup do domu, terasu alebo napríklad balkón. Jednou z možností sú okrasné trávy, medzi ktoré sa radí aj majestátna ozdobnica čínska. Zistite, ako na jej správne pestovanie, ako ju pripraviť na zimu a kedy ju zastrihávať.

Charakteristika ozdobnice čínskej

Ozdobnica čínska sa právom radí k jedným z najobľúbenejších okrasných tráv. Okrem svojho dekoratívneho vzhľadu poteší aj nízkymi nárokmi na pestovanie. Ozdobnica čínska pôvodne pochádza z východnej Ázie, pričom v dnešnej dobe je známe veľké množstvo ich kultivarov. Jednotlivé odrody sa líšia najmä svojou výškou, tvarom, farbou listov a kvetov.

Skoré odrody ozdobnice čínskej kvitnú v auguste a septembri veľkými súkvetiami so striebornou až hnedočervenou farbou. Neskoré kultivary kvitnú len výnimočne. Ako okrasná tráva sa tiež v priebehu roka mení. Zatiaľ čo na jar má krásne sviežu zelenú farbu, počas roka listy tmavnú a na jeseň sa sfarbujú do najrôznejších odtieňov.

Prezrite si majestátne ozdobnice čínske v našom e-shope a ozdobte s ich pomocou aj vašu záhradu

Pestovanie ozdobnice čínskej

Ozdobnici čínskej sa najlepšie darí na slnečnom, prípadne mierne zatienenom stanovisku. Ak ju vysadíte do polotieňa, treba počítať s tým, že menej kvitne. Z hľadiska pôdy táto rastlina nie je nijako náročná. Len si treba dať pozor na dlhodobo zamokrenú pôdu, v ktorej by mohla uhnívať. Voľte ideálne dobre priepustnú bežnú pôdu s dostatočným množstvom živín. V suchších a chudobnejších pôdach budú trsy ozdobnice prirodzene menšie. Rastlinu stačí zalievať iba na začiatku vegetácie a v prípade veľkého sucha.

Než nastane zimné obdobie, môžete ozdobnicu čínsku zviazať. Vďaka tomu zabránite tomu, aby sa jednotlivé trsy vplyvom snehu roztvárali. Ozdobnice síce nevyžadujú sezónne hnojenie, avšak kvalitný kompost v jarných mesiacoch rastline určite dopriať môžete.

Najznámejšie kultivary ozdobnice čínskej

Kultivarov ozdobnice čínskej existuje naozaj veľa. K tým najznámejším sa radí napríklad 'Zebrinus' charakteristický svojimi priečne pruhovanými listami.

Kultivar 'Variegatus' zaujme štíhlymi trsmi, ktoré dorastajú až do výšky 170 cm. Jeho listy sú pozdĺžne zelenobielo pruhované a oblúkovito previsajú. V našich podmienkach však kvitne iba výnimočne.

'Silbertum' sa pýši listami širokými zhruba 2 cm. Jednotlivé listy majú uprostred svetlý pruh.

Pokiaľ sa obzeráte po skôr drobnejšom kultivare, môžete staviť napríklad na 'Flamingo'. Jeho trs dorastá do výšky 90 cm. Zaujme svojim bohatým kvitnutím. Súkvetia sú najskôr ružové až vínové, neskôr sa vyfarbujú do krásneho striebristého odtieňa.

Pokiaľ naopak hľadáte skutočne vysokú okrasnú trávu, môžete sa rozhodnúť pre ozdobnicu obrovskú. Jej nároky na pestovanie sa od ozdobnice čínskej prakticky nelíšia.

Ozdobnica čínska v kvetináči

Ozdobnica čínska patrí medzi typické solitérne trávy. Vzhľadom k tomu v záhrade najlepšie vynikne v podobe jednotlivých trsov na starostlivo pokosenom trávniku. Napriek tomu sa však môžete rozhodnúť pre jej pestovanie v kvetináči a týmto spôsobom ozdobiť napríklad váš balkón či terasu.

Vždy však pamätajte na správny výber nádoby. Kvetináč by mal byť dostatočne veľký, aby bolo možné zaistiť zdravý a kvalitný rast ozdobnice. Dostatočná šírka je potom kľúčom k tomu, aby si rastlina dokázala vytvoriť kvalitný koreňový systém. Kvetináč by tiež mal mať na dne drenážnu vrstvu, vďaka ktorej rastline zaistíte adekvátnu vlhkosť.

Ozdobnica čínska ako rýchlo rastie

Rýchlosť rastu ozdobnice čínskej môže závisieť nielen od konkrétneho kultivaru, ale aj od podmienok, ktoré jej doprajeme. Všeobecne možno povedať, že ročný prírastok je zhruba 10 cm.

Ozdobnica čínska strihanie

Na zastrihávanie ozdobnice čínskej sa odporúča pristúpiť na jar, akonáhle pominú posledné mrazy. V tom čase zrežte celý trs zhruba 10 - 15 cm nad zemou. A kedy naopak ozdobnicu čínsku rozhodne nestrihať? Na jeseň, rovnako ako ostatné okrasné trávy.

TIP: Pamätajte na správne zazimovanie okrasných tráv, aby ste sa z ich krásy mohli tešiť aj budúci rok. V našom článku zistite, ako postupovať.

Vytvorte si u vás v záhrade kúsok Stredomoria. Skvele vám k tomu poslúžia olivovníky, s pestovaním ktorých si hravo poradia aj začiatočníci. Zistite, akú pôdu zvoliť, ako výdatne túto rastlinu zalievať a na čo si dať pozor. Poradíme vám aj s tým, ako sa starať o olivovník v zime.

Olivovník európsky

Pestovanie olivovníkov nie je žiadna veda. Najobľúbenejším druhom olivovníka, ktorý sa pestuje u nás, je jednoznačne olivovník európsky. Ten zaujme atraktívnymi úzkymi striebristými listami a typickými zelenými plodmi. Pôvodne pochádza z Iránu, odkiaľ sa postupom času rozšíril do Stredozemia. Olivovníky sa nemusia pestovať nutne len kvôli olivám. Skvele totiž poslúžia aj ako originálne okrasné stromy, ktoré premenia vašu záhradu či terasu na nepoznanie.

V našom e-shope nájdete zaujímavé olivovníky na predaj. Stačí si teda len vybrať, objednať a zakomponovať ich do svojej záhrady alebo napríklad na terasu

Olivovník v záhrade

Olivovníkom sa najviac darí v jemne vlhkej pôde, preto pamätajte na ich pravidelné zalievanie. Zatiaľ čo v zimných mesiacoch bude pravdepodobne stačiť zalievať rastlinu raz týždenne, v lete jej doprajte dostatok vlahy aspoň dvakrát až trikrát týždenne. Pozor si však dajte na to, aby voda v kvetináči zbytočne nestála, pretože by mohla spôsobiť uhnívanie koreňov. Substrát na olivovník voľte ideálne tak, aby išlo o mierne zásaditú piesočnato-hlinitú pôdu.

Olivovníky na svoj správny rast potrebujú dostatok slnečných lúčov. Preto je vhodné ich vysadiť na záhradu orientovanú ideálne na juh. Rastlinu netreba rosiť, pretože v prírode bežne rastie v suchom podnebí.

Ako strihať olivovník

Rez olivovníka rozhodne nemusí byť nijako radikálny. Treba však pravidelne zastrihávať bujné letorasty. Dlhé vetvy sa strihajú preto, aby strom zmohutnel a netiahol sa príliš do výšky. Pravidelne tiež uvoľňujte stred stromu a prestrihajte vetvy, ktoré vedú smerom dovnútra.

Kedy strihať olivovník

Už vyrastené stromčeky treba upraviť rezom na jar, najneskôr však v polovici júla. Vďaka tomu stihnú nové výhony do zimy vyzrieť. Každé dva roky môžete tiež pristúpiť k presvetľovaciemu rezu.

Prvé olivy môžete na strome zaznamenať po zhruba piatich rokoch, a to predovšetkým na vrúbľovaných rastlinách. Postupne by sa potom mala plodnosť stromu zvyšovať, naplno však bude olivovník plodiť až po niekoľkých desaťročiach. Pamätajte tiež na to, že aby plody dostali svoju typickú chuť, treba ich macerovať v silne slanom náleve.

Olivovník v kvetináči

Olivovník je možné pestovať nielen voľne v záhrade. Popularite sa teší aj jeho pestovanie v nádobe. Pamätajte na to, že olivovníky zle znášajú vlhký vzduch. Preto je vhodné im zaistiť stanovište, kde bude vzduch skôr suchší, a to predovšetkým v zime. Ideálny môže byť napríklad priestor na chodbe alebo terase, ktorý je dobre chránený pred mrazom.

Ako pestovať olivovník v kvetináči

Pokiaľ sa rozhodnete pre tento spôsob, určite vás bude zaujímať, ako pestovať olivovník v nádobe. Zvoliť by ste mali dostatočne veľký kvetináč, aby sa mohli korene olivovníka voľne rozrastať. Nádoba by mala byť taká veľká, ako koruna stromu. Olivovník presaďte, akonáhle sa jeho koruna zväčší (najlepšie každých 3 až 5 rokov).

Samotný kvetináč s rastlinou potom umiestnite na slnečné miesto, kde bude chránený pred silnejšími vetrami. Na doplnenie živín v pôde pamätajte na to, aby ste zhruba každé dva roky olivovník prihnojovali a dosypávali nový substrát.

Aby dochádzalo k lepšiemu odtoku vody z kvetináča, je možné odporučiť vytvoriť vo vnútri nádoby drenážny systém. To znamená, že dno kvetináča vysypete štrkom či malými kamienkami a prikryjete substrátom.

Olivovník na kmienku

Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie okrasného olivovníka, môžete uprednostniť pestovanie dreviny na kmienku. Olivovník sa k tomu totiž skvele hodí.

Olivovník mrazuvzdorný spravidla nie je

Pokiaľ olivovník pestujete v nádobe, je vhodné ho na zimné mesiace preniesť do interiéru (zhruba koncom októbra alebo v momente, keď vonkajšia teplota klesne pod 10 °C). Olivovníky zasadené priamo v záhrade je možné pred mrazom ochrániť vhodným spôsobom zazimovania. Výnimkou môže byť mrazuvzdorný olivovník, ktorý dokáže chladné mesiace lepšie prečkať (napriek tomu sa však odporúča pred zimou určitým spôsobom ochrániť každú odrodu). Olivovník skrátka a jednoducho miluje teplo.

Ako zazimovať olivovník

Okolo olivovníka je možné navŕšiť pôdu, ktorá rastline poskytne izoláciu pred chladom. Okolie kmeňa ďalej tiež môžete prikryť mulčom, ktorý korene veľmi dobre ochráni. Vďaka navŕšenej pôde zároveň bude môcť voda stiecť ďalej od koreňov, vďaka čomu nebude olivovník v zime premokrený.

Pokiaľ očakávate, že vonkajšie teploty budú naozaj veľmi nízke, môžete kmeň a korunu stromu obaliť jutovinou či netkanou textíliou.

Ak rastlinu prenesiete do interiéru, vyhnite sa príliš tmavým a vlhkým priestorom (v ideálnom prípade olivovník umiestnite k oknu, aby sa mu aj v zimných mesiacoch dostalo dostatok slnečných lúčov).

TIP: Ak sa rozhodnete pre okrasné pestovanie olivovníka, môžete ho doplniť aj ďalšími záujímavými rastlinami. Jednou z možností je napríklad hebe. Zistite, ako pestovať hebe az akých variant môžete vyberať.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.