Blog

Živý plot nemusí plniť len estetickú a ochrannú funkciu. Môžete si vysadiť aj dreviny, z ktorých budete mať aj reálny konzumný úžitok a záhradu tak obohatíte o kvety a neskôr aj o plody, ktoré sa dajú rôzne spracovať. Práca v záhrade tým môže byť aj osviežujúca a zberom plodov môžete zamestnať aj deti.

Kríky s jedlými plodmi

Jedlé živé ploty však vyžadujú dostatok priestoru, nakoľko sú rezom ošetrované iba minimálne. Medzi atraktívne druhy patria rakytník, muchovník, hloh, zemolez kamčatský a baza čierna.

Musíte však počítať aj s určitými nevýhodami jedlého plotu. Plody ako také lákajú vtákov a menšie zvieratká. Vtáctvo plody roznáša v zobákoch a dokážu ich preniesť na rôzne vzdialenosti a tak znečistiť aj terasu, povešanú bielizeň, chodníky a dlažby. Pokiaľ chcete tieto plodiace kry pred náletmi ochrániť, musíte si zabezpečiť ochranné siete, prípadne zabezpečiť plašiče alebo vyrobiť zaujímavého strašiaka.

Tip: Všetko, čo potrebujete vedieť o živých plotoch.

Každý druh sa zberá v inú dobu a aj sa rôzne spracováva. Pred samotným výberom a výsadbou živého plotu za účelom získavania pravidelných úrod plodov si rozmyslite, na čo konkrétne chcete plody využívať, ako ich spracovávať, prípadne si zabezpečte ich odbyt. Pokiaľ je priestor väčší, zvoľte aj viac druhov s postupným zberom.

Zemolezu i rakytníku vyberte vhodných partnerov – opeľovačov, aby boli úrody vo vyšších číslach. Prvú úrodu, po vysadení do správnych podmienok, očakávajte v 3. roku života.

Vyberte si z ponuky kríkov s jedlými plodmi

O vysadené kry je potrebné sa dobre starať. Dôležitá je zálievka, hnojenie a rez. Teraz nemáme na mysli rez v zmysle úpravy  vzhľadu krov, ale rez pre ďalšiu rodivosť a prosperovanie krov.

Krásny a navyše úžitkový živý plot sa dá vytvoriť aj z ovocných drevín, prečítajte si ako na to.

Čo môže byť krajšie ako vidieť kvitnúci živý plot? Tí, čo ho pravidelne striháte, nečakajte zázraky. Prísne strihaný živý plot zakvitne len málokedy na vnútorných výhonkoch.

Pokiaľ chcete mať kvitnúci živý plot, musíte si vybrať druhy, ktoré vytvoria voľne rastúci, čiže nestrihaný živý plot a na to potrebujete nie len správny výber druhov, ale aj dostatočný priestor v záhrade.

Takýto plot Vám zaberie aj 4 m do šírky zo záhrady. Preto sú tieto ploty vhodné na vidiek, do parkov a veľkých záhrad v prírodno-krajinárskom štýle. Zaujímavé sú ploty vysadené s jedným, dvomi alebo viacerými kvitnúcimi druhmi drevín a samozrejme aj tie, ktoré kvitnú postupne a tak obohatia záhradu vždy o nový pohľad.

Kvitnúce živé ploty

Vhodnými drevinami sú zlatovka prostredná (Forsythia intermedia), tamariška (Tamarix), tavoľník (Spiraea), pajazmín (Philadelphus), vajgélia, budleja (Buddleia), orgován (Syringa). Všetky tieto druhy sú atraktívne vôňou, farbou, tvarom i termínom kvitnutia. Navyše bude Vaša záhrada naozaj zaujímavá, plná motýľov a iného užitočného hmyzu.

Aj tieto nestrihané živé ploty však vyžadujú rez, aby opätovne vykvitli aj v budúcom roku a kvitnutie bolo bohaté a zároveň sa dreviny pravidelne regenerovali a zmladzovali.

Kríky kvitnúce v skorom jarnom období sa strihajú po odkvitnutí, naopak tie kvitnúce v lete sa strihajú skoro na jar. Rez môžete vykonať podľa veku a vzhľadu rastlín plytko alebo hlboko.

Po niekoľkých rokoch bude živý plot určite potrebovať zmladiť a preto zvoľte rez hlboký, až do dreva, odstraňujte aj staré a poškodené výhony od kmeňa, aby ste podporili rast mladých a silných výhonov.

Štýlové kombinácie sú in

Dreviny kombinujte a vysaďte tak, aby kvitli postupne. Vyberte si druhy a zistite si, v akom termíne kvitnú. Nakombinujte napríklad budleju (rôzne farby) so zlatým dažďom a tavoľníkom. Je už na Vás, akú farebnú kombináciu zvolíte.

Všetky dreviny na živý plot z našej aktuálnej ponuky

Na jar zažiarite jasnou žltou farbou pomocou zlatého dažďa a neskôr bielym vodopádom pomocou kvetov tavoľníka. V letnom období bude Váš plot unikátny vďaka kvetom a vôni letného orgovánu alebo motýlieho kra (budleji).

Tento ker láka motýle a na jednom ich môžete napočítať naozaj veľké množstvo a aj niekoľko druhov. Kvitne až do októbra. Dúfame, že ste si vybrali a budete naozaj očarení.

Možno by vás okrem kvetov potešili aj jedlé živé ploty.

Pozrite sa tiež na vhodné kombinácie drevín na živý plot.

Za úrodou sa skrýva správny výber druhov a starostlivosť o ne. Väčšina drevín pestovaných v nádobách tento fakt berú ako niečo neprirodzené. Sú však aj stĺpovité druhy, ktoré sú na to vhodné a navyše nevyžadujú odborný rez.

Stĺpovité ovocné stromy nazývané aj balleríny sa nerežú. Odstraňuje sa len obrast tvorený v spodnej časti podpníka alebo sa skracujú len bočné výhony za tretím očkom v auguste. Inak nevyžadujú žiadnu starostlivosť rezom aj niekoľko rokov. Dajú sa pestovať aj odrody na pomaly rastúcom podpníku v tvare štíhleho vretena, ale tie už vyžadujú odborný rez.

Stĺpovitá forma je geneticky daná, takže vždy bude hlavný terminál aj najdôležitejším pre tvorbu plodov. Do jednej nádoby sa vysádza vždy len jedna drevina. Stĺpové ovocné stromy sú vhodné aj na výsadbu do voľnej pôdy.

Nejedná sa len o jablone, ale aj o hrušky, slivky, čerešne, takže si môžete vybrať, čo by ste radi skúsili pestovať. Najväčšiu starostlivosť si však vyžadujú v pestovaní.

Zakrslé ovocné stromy z našej ponuky

Vyberajte preto vhodné nádoby s drenážou, vhodný a výživný substrát, nezabúdajte na pravidelnú zálievku a hnojenie a tiež kontrolu drevín z hľadiska chorôb a škodcov. Ide o rezistentné odrody, ale kontrolovať ich musíte.

Nečakajte plné debničky ovocia ako zo stromu v záhrade. Na to, že ovocný strom bude pestovaný v nádobe na pevnej ploche balkóna alebo terasy, zozbierate dobrú úrodu.

Už v prvom roku po výsadbe sa dočkáte prvých plodov, lebo vo väčšine prípadov ide o kúpu viacročného stromu, ktorý je už pripravený na rodenie.

Sú druhy samoopelivé i cudzoopelivé. Okrem týchto druhov, môžete pestovať aj stromčekové ríbezle a egreše. 

TIP: Ak sa chcete dozvedieť viac o pestovaní ovocia, prečítajte si náš článok o pestovaní ovocných stromov.

Každý si svoju záhradu predstavuje inak. Ale to najdôležitejšie vytvoria rastliny a dreviny. Poskytnú tieň, zátišie, súkromie, oddelia priestor, zjemnia línie, ochránia pred vetrom i slnkom a záhrade dodajú neopakovateľné čaro.

Môžete vyberať z druhov, ktoré sú vysoké, nízke, košaté, previslé, kvitnúce, plodiace a predsa pre vás budú tie najkrajšie kríky do záhrady.Okrem vizáže však vyberajte aj podľa podmienok, ktoré pre ne máte v záhrade. Tu je niekoľko tipov pre zaujímavé okrasné kríky do záhrady.

Inšpirujte sa kompletnou ponukou okrasných kríkov

Kríky do záhrady

Samostatnú a obľúbenú skupinu tvoria javory. Elegantne sa vynímajú v akejkoľvek záhrade ako solitéry, v skupinových výsadbách s inými drevinami, krami a trvalkami. Je ich nespočetné množstvo. Očaria počas celého roka a najmä v jesennom období, keď listy vyfarbujú do červena, oranžova, purpurova. Iné zas upútajú sviežou zelenou farbou s jemným panašovaním. Vyžadujú však polotieň.

Najkrajšie kvitnúce kríky do záhrady

Atraktívne sú aj v lete kvitnúce kry, vďaka ktorým máte v záhrade množstvo motýľov. Ker, ktorý naozaj priťahuje motýle, je letný orgován, inak nazývaný aj motýlí ker – budleja (Buddleia davidii). Svoju krásu ukáže v polovici júla a kvitne opakovane až do mrazov. Navyše sa z neho šíri sladká vôňa. Je to jediný ker, ktorý vyslovene láka motýľov a na jednom kry môžete napočítať neuveriteľné množstvo rôznych druhov motýľov. Kvitne na bielo, ružovo, purpurovo, fialovo i žlto. Kvetenstvom sa podobá orgovánu. Nádherné sú jemné oblúkovité vetvy plné kvetenstva skláňajúce sa až k zemi. Dbajte na správny výber miesta, lebo v krátkom čase vyrastie rýchlo do výšky i šírky.

Večnou krásou prekvitá nostalgická a zároveň stále obľúbená ruža. Je toľko kultivarov, že je veľmi ťažké vybrať si tú najkrajšiu. Bohato kvitnúce kry vyniknú ako solitér alebo ako liana popínajúca sa po pergole či oblúku.

Aktuálny výber sortimentu krásne kvitnúcich ruží nájdete aj v našom eshope

Stačí pravidelne odstraňovať odkvitnuté súkvetia a dažďom poškodené kvety a ker bude vyzerať dokonale. Mnoho kultivarov aj nádherne vonia.
Viac o pestovaní ruží sa dočítate napríklad v článku o pravidlách správneho rezu ruží.

Máte aj Vy svoj obľúbený ker, ktorý máte na záhrade, prípadne sa ho chystáte pestovať?

Máte záujem pestovať na balkóne a terase rôzne dreviny, kry a rastliny, ale nemáte čas alebo chuť priestor pravidelne dopĺňať a starať sa oň intenzívne? V takom prípade si ho viete vysadiť natrvalo pomocou vždyzelených krov, ihličnanov a rastlín, ktoré nevyžadujú príliš odbornú starostlivosť a zároveň obohatia priestor celoročne o upravený vzhľad.

Medzi mrazuvzdorné rastliny na balkón určite radíme ihličnany, ktoré nie sú len zelené. Okrem takmer všetkých odtieňov zelenej ich nájdete aj v modrej, sivej, striebornej a zaujímavé sú zlaté kultivary. Okrem výšky si viete vybrať aj dreviny na kmienku, guľovité a rôzne strihané kultivary, previsnuté druhy, ktoré vynikajú asi na prvom mieste a samozrejme aj plazivé a trpasličie kultivary, ktoré nevynikajú rýchlosťou rastu ale tvarom a kompaktným vzhľadom.

Nádoby tak nemusíte v krátkom čase vymieňať a dreviny presádzať. Neznamená to, že nebudú vyžadovať kvalitný substrát raz za rok.

Vyberte si z ponuky ihličnanov aj v našom eshope

Ihličnany všeobecne neznášajú premokrenú pôdu, preto pred výsadbou zvoľte vhodnú nádobu, najlepšie kameninovú, keramickú, vytvorte drenážnu vrstvu, zvoľte substrát pre ihličnaté dreviny a na povrch vysypte mulč v podobe kôry alebo kamienkov.

Kombinovať ich môžete s previsnutými druhmi vždyzelených krov ako skalník (Cotoneaster) alebo zaujímavými rastlinami a krami ako sú vresy a vresovce, skímia (Skimmia), bršlen (Euonymus), krušpán (Buxus), skalničky a nízke trvalky.

Pomocou vyšších ihličnanov môžete vytvoriť intímnu kulisu a zástenu. Vhodné sú tieto rastliny:

tuje západné ´Smaragd´ (Thuja occidentalis ´Smaragd´)

Cyprusovec leylandský Green

cyprusovec leylandov ´Gold Rider´ (Cupressocyparis leylandii ´Gold Rider´).

Z nízkych druhov sú vhodné

borovice kosodreviny (Pinus mugo ´Mughus´, Pinus mugo ´Mops´, ´Wintergold´)

alebo cyprušteky s pomalým rastom ako napr. Chamaecyparis obtusa ´Nana gracilis´.

Pre zelený balkón môžete vysadiť aj skalničky alebo nízke trvalky

Ak Vás predsa len presvedčíme, doplňte priestor aj o atraktívne sfarbené dreviny ako japonské javory (Acer), dráče (Berberis), bršleny (Euonymus) a okrasné trávy, ktoré priestoru dodajú šarm, farbu a jemnosť. Rovnako priestor oddelia a dodajú mu iný vzhľad popínavé rastliny, ktoré sú zaujímavé vďaka sezónnej premene. Najmä tie opadavé, ktoré sa prispôsobujú ročnému obdobiu. Pavinič (Parthenocissus) je v zime zaujímavý spleťou výhonkov na treláži , na jar rašením listov, koncom leta a v jeseni tvorbou plodov a jesenným červeným alebo bronzovým vyfarbením listov.

Potom stačí len vhodne upraviť priestor pomocou doplnkov a sedenia a každodenná party môže začať. Trebárs aj na terase. Veď záhrada nie je len o priestore a zelenom trávniku, je najmä o rastlinách a drevinách a vašom vzťahu ku nim. Pokiaľ ich obľubujete, na menšom priestore sa im viete venovať oveľa viac než na rozľahlej záhrade, kde si niekedy ani nevšimnete, že pár druhov už uhynulo.

Náš tip: Ak si chcete výsadbu doplniť, inšpirujte sa aj kvitnúcimi rastlinami na balkón.

Kto by si neprial, aby mu na terase počas celého roka niečo kvitlo a bolo zaujímavé, voňavé a estetické? Samozrejme, dá sa to. Treba si len sadnúť, vybrať rastliny a vhodne ich vysadiť tak, aby kvitli postupne a zaujali trebárs farebne, listami, habitusom a vôňou.

Keď hovoríme o balkónovkách, nemusí ísť striktne o muškáty a petúnie. V podstate môžeme hovoriť o akejkoľvek trvalke, drevine, ktorú budete pestovať na balkóne alebo terase a počas ročného obdobia nejakým spôsobom zmení svoj vzhľad.

Trvalky na balkón

Nápadité a pestré štyri ročné obdobia

Na JAR sú balkóny zaplnené jarnými cibuľovinami, tulipánmi (Tulipa) a narcismi (Narcissus), sedmokráskami (Bellis), sirôtkami (Viola), magnóliami (Magnolia) a čerešňami (Prunus avium), zanoväťou (Cytisus) a zlatým dažďom (Forsythia).

Kompletná ponuka jarných cibuľovín z nášho eshopu

LETO je charakteristické oleandrami (Nerium), sanvitáliami (Sanvitalia), muškátmi (Pelargonium), petúniami (Petunia), letným orgovánom (Buddleia), krásnoočkom (Coreopsis) a rôznymi trvalkami ako echinacea (Echinacea), rudbekia (Rudbeckia)...

JESEŇ je v znamení farieb a okrasných tráv. V nádobe vynikne ostrica (Carex), ozdobnica (Miscanthus), perovec (Pennisetum), imperata (Imperata), pavinič (Parthenocissus), javory (Acer), bršlen (Euonymus), chryzantémy (Chrysanthemum), starček (Senecio). Nezabudnite vysadiť jarné cibuľoviny do nádob. Tie Vás potešia skoro na jar, dokonca niektoré vykvitnú aj spod snehu.

Pozrite si všetky okrasné trávy na balkón aj do záhrady

ZIMA je trochu komplikovanejšia, ale nie je ťažké vybrať dreviny, kry a trvalky tak, aby zaujali aj v tomto nepriaznivom období. Vyniká brečtan (Hedera), vres (Calluna), vresovec (Erica). Hlavnými drevinami sú však stálozelené ihličnany a kry ( tuje, borovice, cyprušteky, borievky, smreky, vavrínovec, krušpán, skalník ). A to, že nekvitnú? Zaujmú určite tvarom, výškou a sfarbením ihličiek, ktoré nemusí byť striktne len zelené.

Do väčších nádob môžete vysadiť dreviny, ktoré Vám zakvitnú v zime, v predjarí, napríklad hamamel (Hamamelis), lieska (Corylus).

Určite sme Vás sčasti inšpirovali. Samozrejme existuje niekoľko stoviek ďalších rastlín, ktoré sa dajú pestovať a vzájomne kombinovať na balkóne a terase. Ak chcete pekný balkón a terasu, určite tieto priestory využívajte počas celého roka. Ani zima Vás nesmie odradiť.

TIP: V ďalšom článku sa dozviete viac o výsadbe balkónoviek a ich pestovaní.

Živé ploty z drevín dokážu kompozične dodať záhrade šarm aj celoročný meniaci sa efekt. Zakryjú nepekné miesta, výškovo dokážu rozdeliť záhradu, opticky ju zmenšiť aj zväčšiť. Nahrádzajú pevné betónové oplotenie, ktoré sa stalo v dnešnej dobe trendom, i keď nie veľmi šťastným riešením. Plocha záhrady sa používaním betónových oplotení umelo uzatvára a priestor sa prehrieva.

So živým plotom máte o premenlivosť v záhrade postarané. Samozrejme, nič nie je zadarmo. O živý plot sa treba starať, pravidelne ho zalievať, strihať a hnojiť. Úplne na začiatku je však najdôležitejší samotný výber a spôsob výsadby drevín do živého plota.

Poradíme Vám, ako si správne vybrať dreviny do živého plota, ktoré sú vhodné pre konkrétne miesta v záhrade, ktoré sú okrasné plodmi a stálozelené, alebo sú naopak opadavé, ale premenlivé s jesenným vyfarbovaním.

Kompletná ponuka rastlín na živé ploty v našom eshope

Zozbierali sme tiež najčastejšie otázky ohľadom živých plotov, kde možno nájdete aj odpovede na Vaše otázky ohľadom správneho výberu, pestovania a celoročnej starostlivosti.  

Dôležité je: 

1. Správny výber druhov a stanovišťa
2. Výsadba
3. Starostlivosť – strihanie, hnojenie, závlaha

Najčastejšie otázky a odpovede súvisiace s pestovaním živého plota:

Ako vybrať dreviny na živý plot?

Zodpovedajte si najskôr na tieto otázky:

1.Plot má byť stálozelený alebo opadavý?

2. Kvitnúci alebo jedlý pripadne kombinácia?

3. Voľnerastúci alebo strihaný?

4. Jedného druhu alebo kombinácia dvoch či viacerých?

5. Do akej výšky má dorásť? Nie všetky dreviny sú vhodné pre nízky živý plot alebo naopak pre vysoký.

6. Aké má mať obmedzenia? (Zvážiť pichľavé a jedovaté druhy kvôli deťom a zvieratám).

7. Koľko času viete venovať starostlivosti?

Aké dreviny použiť na živý plot?

Je veľmi veľa možností ako vytvoriť živý plot. Treba si len položiť otázku, aký chcete aby bol. Stálozelený, kvitnúci, opadavý, zmiešaný....tu je zoznam drevín na živé ploty podľa výšky aj s pomôckou ako ďaleko od seba vysádzať pre získanie požadovaného efektu. Info nájdete tu: Rastliny na živý plot.

Zároveň platí, že živý plot treba nakombinovať tak, aby spĺňal svoju funkciu aj esteticky pôsobil zároveň.

Ktoré dreviny patria medzi najčastejšie používané?

Ihličnaté: cyprusovec, tuja, tis, smrek, borievka

Stálozelené listnaté: vavrínovec, fotínia, krušpán, bršlen, vtáčí zob (Ligustrum vulgare´Atrovirens´), hlohyňa, cezmína, mahónia

Opadavé listnaté: hrab, brest, buk, javor, dráč, vtáčí zob, svíb, vŕba, javor

Kvitnúce: budleja, orgován, zlatý dážď, tavoľník, pajazmín, tamariška, škumpa, vajgelia, tavoľa, kalina, hortenzia.

Podrobnejšie informácie sú v článku o kvitnúcich živých plotoch.

Nízke trvalkové: ruže, levanduľa, šalvia,

Jedlý živý plot: muchovník, jarabina, baza, josta, rakytník, zemolez kamčatský, hlošina.

Viac na túto tému sa dočítate v článku o ovocných živých plotoch.

Ktoré menej používané listnaté druhy sú vhodné na výsadbu živého plota?

Z javora poľného (Acer camperstre)sa dá vytvoriť veľmi pekný živý plot. Navyše je nádherný kultivar ´Carnival´, ale ten je vhodný do polotieňa. Ak má byť umiestnený na priamom aj celodennom slnku určite zvoľte základný druh. Aby zhustol a nenarástol z neho klasický strom vyžaduje rez, najlepšie v júni. Rezom podporujete správny rast, hustotu a javor veľmi dobre znáša rez. Navyše je vhodný aj do mestského znečisteného prostredia a do našej oblasti, keďže je to domáci druh, je zvyknutý na podmienky v zime. Po 4 rokoch pestovania dokážete získať úchvatnú živú stenu. Zaujímavý živý plot docielite aj výsadbou bahenného ibišteka.

Ktoré ihličnany sú najrýchlejšie rastúce a vhodné na výsadbu pre získanie vysokej zelenej steny?

Cyprusovec nie je náročný na pestovanie. Skôr si treba uvedomiť hneď na začiatku, ako vysoký živý plot chcete dosiahnuť a podľa toho ho aj vysadiť. Vo vhodných podmienkach dokáže narásť aj 0,8m – 1 m za rok. Ak má byť plot vysoký nad 4 m, výsadba musí byť aspoň 1m od seba. Pokiaľ chcete dosiahnuť výšku 2-3 metre, vzdialenosť jednotlivých drevín od seba a od oplotenia stačí 0,8m.

Ako ďalšie vhodné druhy na živý plot sú tuje ´Brabant´, ´Smaragd´, ´Europa Gold´ a borievka – Juniperus scopulorum

Ihličnany sa musia polievať aj v zime?

Áno, ak je suchá a slnečná zima, a platí to aj pre stálozelené listnaté dreviny. Stálozelené ploty sa musia polievať aj v zime, v čase keď nemrzne, nakoľko majú listy a teda normálne žijú, nespia ako listnaté opadavé dreviny. Sú náchylnejšie na zimné slnko, ktoré ich môže spáliť pri nedostatku vody. Slnko v zimných mesiacoch odčerpá z rastliny všetku vodu cez listy, a preto neskôr na jar, keď už ostatné dreviny pučia a prebúdzajú sa po zime, poškodené rastliny zimným slnkom pôsobia ako vymrznuté a suché. Mráz rovnako katastrofálne pôsobí na rastliny, ktoré neboli zavlažované počas zimného obdobia.

Sú tuje ešte atraktívne na výsadbu živého plota?

Je to naozaj individuálne. Pre niekoho majú ešte stále význam, pre iného sú už obyčajnou a nezaujímavou drevinou. Na jednej strane však majú pekný habitus, držia svoj kompaktný tvar, pomerne rýchlo rastú a zelenú stenu dokážu vytvoriť. Živý plot sa vždy vysádza podľa toho, do akej výšky chcete plot dopestovať. A tiež samozrejme závisí od druhu a kultivaru. Smaragdy sa vysádzajú 0,7-1 m od seba. Thuja occidentalis ´Smaragd´, Golden Smaragd´, rastú cca 30 cm za rok. Pri hustých výsadbách si konkurujú a bojujú o živiny, nemajú dostatok miesta pre rast a tiež rast koreňov. Nedostatočné prúdenie vzduchu medzi výsadbou tiež môže spôsobiť plesne a iné choroby. Na jar je vhodné začať hnojiť štartovacím hnojivom. V zime im dopriať vodu, keď nemrzne.

Najpoužívanejšie dreviny:

Zo stálozelených - vavrínovce - výborné sú kultivary ´Novita´, ´Etna´, krušpán (pomaly však rastie), vtáčí zob, cezmína a hlohyňa šarlátová (je nevhodná na pozemok, kde sú deti, lebo je pichľavá a má plody, ktoré by deti mohli lákať).

Opadavé listnaté dreviny na živý plot

Z opadavých sú vhodné hrab, buk, brest a javor poľný, aj vzájomné kombinácie, potom kvitnúce živé ploty v kombinácii s orgovánom, budlejou, tamariškou, zlatý dážď, tavoľník, pajazmín...

Stálozelené dreviny na živý plot

...a samozrejme ihličnany : cyprušteky, smreky a v neposlednom rade obľúbené i neobľúbené tuje smaragdové.

Ako vysadiť živý plot z krušpánu?

Je potrebné vykopať rigol, do ktorého vložíte univerzálny záhradnícky substrát. Dreviny sa tesne po výsadbe nehnoja. Majú dostatok výživy v substráte a potrebujú sa prispôsobiť novým podmienkam. Rozostupy sa volia podľa veľkosti drevín a požadovanej výšky živého plota, či chcete len nízky lem alebo vysoký. Nízky plot 30-50 cm od seba, vysoký 50 cm od seba. Hnojiť treba až na jeseň, fosforečnými hnojivami a  najmä počas zimy, keď nemrzne a nebude sneh, treba zalievať. Viac sa mu darí na stanovišti v polotieni ako na priamom celodennom slnku. Pozor aj na kvalitu sadeníc. V prvom roku môže omrznúť, ale dobre znáša rez a aj dobre regeneruje.

Ako hnojiť živý plot?

Pôda sa bez hnojenia vyčerpáva, preto treba dopĺňať živiny. Napr. granulované hnojivo s postupným uvoľňovaním živín, univerzálne, alebo na ihličnany, na okrasné rastliny. Tiež môže byť v kvapalnej forme a riediť podľa návodu. Pozor aj na prehnojenie. Hnojenie treba prispôsobovať obdobiu. Na jar sa aplikuje hnojivo s vyšším obsahom dusíka, ako štartovacie, pre rast a zelenú farbu. V jeseni sa aplikujú hnojivá s vyšším obsahom fosforu a draslíka, pre vyzrievanie pletív, nakoľko sa jedná o dreviny, ktoré sú stálozelené, takže neodpočívajú ako opadavé dreviny, len spomalia svoje životné funkcie na minimum, ale stále vyžadujú vlahu, inak by cez zimy vyschli alebo vymrzli. Vymrznutie má tiež za následok nedostatok vlahy a nedostatočné vyzretie pletív. Hnoja sa raz za 2 mesiace, jesenným hnojivom max. do polovice októbra. Výborný je aj Kristalon, klasický kompost...

Horká soľ je obľúbené doplnkové hnojivo najmä na ihličnany s obsahom horčíka, ktoré zamedzuje vysychaniu vetiev a hnednutiu.

Ako vytvoriť protihlukovú zelenú stenu?

Protihlukové bariéry zo zelene sa nerobia ako súvislý pás živého plota, pretože tam sa zvuk len odrazí a zníži len minimálne. Potrebujete vytvoriť zmiešanú výsadbu z listnatých stromov a krov rôzneho habitusu a výšok s medzerami, kde sa zvuk roztriešti, poodráža do smerov a tým stratí na sile. Takýto pás široký asi 3 m dokáže znížiť hluk o 25%. Ihličnany v rade bez budúcich medzier tak 8%. Najmä listy plstnaté zachytávajú dobre zvuky, potom rôzny podrast. V pozadí musí byť však plot, stena. Výšku môžete konzultovať na obecnom, miestnom úrade, budete potrebovať povolenie a tomu predchádza ohlasovacia povinnosť.

Z akých drevín sa dá vytvoriť nízky živý plot, lem okolo záhona?

Výborné by boli napríklad nízke tavoľníky a levanduľa, plus polyantky ruže. Treba ich kombinovať alebo použiť len jeden druh. Vhodné sú tiež bršlen a krušpán.

Ako upraviť podložie pre výsadbu živého plota?

Všetko záleží od reálnych podmienok. Pokiaľ je tam íl, treba urobiť aj drenáž a dreviny vysadiť do výživného substrátu, stačí univerzalny záhradný substrát alebo vlastný kompost. Pokiaľ vysádzate do piesčitej pôdy, doplňte výživný substrát, bez drenáže.

Ako vysádzať?

Živý plot sa vysádza na rôzne vzdialenosti v závislosti od druhu a typu steny.

Pri výške plota nad 3 m, je potrebné vytvoriť väčšie rozostupy cca 0,7-1m. Pri stredne vysokých živých plotoch 0,6m od seba a pri nízkych plotoch malé rozostupy 0,3 – 0,5m.

Ako vytvoriť levanduľový lem?

Levanduľa dorastá do výšky 60 – 80 cm v kvete. Priemer jednej rastliny je aj 50 cm, preto sa popri chodníkoch a v záhonoch v jednom rade vysádza na vzdialenosť 0,4 – 0,5 m od  seba.

Ako vysadiť živý plot z hrabu, brestu a buka?

Do vytvorené rigola v jednom rade (spone) sa vysádzajú do výživnej pôdy na 1 bm (bežný meter) 3 – 4 ks drevín. Po výsadbe sa dreviny zostrihnú o 1/3, aby sa drevina rozvetvila a zahusťovala už odspodu.

Ak chcete dosiahnuť nepreniknuteľný živý plot používa sa aj výsadba do dvoj sponu, dvojradu, kde na 1 bm použijete 5-6 ks drevín.

Aký je rozdiel vo výsadbe kontajnerovaných  a voľnokorenných drevín?

Voľnokorenné dreviny na živý plot sa vysádzajú len skoro na jar alebo neskoro na jeseň, keď nemajú listy (to sa týka opadavých listnatých druhov. Kontajnerované dreviny sa môžu vysádzať počas celého roka, okrem trvalo zamrznutej pôdy za podmienky pravidelnej závlahy.

Kedy strihať živý plot?

Dreviny na živý plot sa mierne zostrihnú tesne po výsadbe. Druhé obdobie vhodné na rez existujúcich živých plotov je apríl a ďalšie jún – júl- august. Neskôr už nie, aby konáriky stihli zaschnúť a pletivá vyzrieť. Ideálne obdobie je v čase pod mrakom, s nižšími teplotami, skoro ráno alebo večer.

Ihličnany sa strihajú skoro na jar, alebo od júna do konca augusta. Viac sa dozviete v článku o tom, kedy strihať živý plot.

Dá sa vysadiť živý plot aj na balkóne?

Samozrejme. Vhodné sú z nižších druhov najmä krušpán či vtáčí zob. Z vyšších ihličnanov, ako sú tuje (Thuja occidentalis Smaragd, Brabant) dokážete vytvoriť ochrannú stenu, kulisu na balkóne i terase.

Článok o vždyzelených rastlinách na balkón.

Tu nájdete návod na pestovanie drevín.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Myslíte si, že na úpeku a celodennom slnku nedokáže nič rásť? Neporovnávajte to so sebou. Málokto by vydržal celý deň sedieť na slnku, tobôž nie bez kvapky vody. Niektoré druhy rastlín sú zo svojej domoviny zvyknuté na extrémne podmienky, suché a chudobné aj kamenisté, či piesočnaté pôdy, ktoré sa rýchlo prehrievajú a neudržia takmer žiadnu vodu. Napriek tomu rastú, dokonca kvitnú a môžete mať z nich úžitok.

Treba len zvoliť správny výber a nebudete nútení pravidelne záhon dopĺňať, dosádzať a plakať nad vyhynutými rastlinami. Na slnku sa darí stredomorským rastlinám, bylinkám a skalničkám zo sutí a skál, ktoré sú vystavené priamemu slnku a keď zaprší, dažďová voda len pretečie pomedzi kamene a nenechá na rastline takmer žiadnu stopu po vlahe.

Rastliny na priame slnko

Južná orientácia záhona je vystavená celodennému slnku, a preto vysádzajte rastliny ako:

levanduľa (Lavandula), veronika (Veronica spicata), mliečniky (Euphorbia), rudbekia (Rudbeckia), echinacea (Echinacea), rozchodníky (Sedum), skalná ruža (Sempervivum), okrasné trávy, floxy (Phlox), mydlica (Saponaria),  pakost (Geranium), krásnoočko (Coreopsis), fakľovka ( Eremurus), kleopatrina ihla (Kniphofia), čistec (Stachys), kokarda (Gailardia) a rôzne letničky.

Samozrejme to neznamená, že si nevyžadujú vašu pozornosť. Potrebujú minimálnu zálievku, často stačí aj vo forme zrážok, ale ak je rok a leto suché, potrebujú zavlažovanie.

Môžete ich vysadiť aj do chudobných pôd, do piesočnatej pôdy, na priame a celodenné slnko a bude sa im dariť.

Ďalšou skupinou sú bylinky, ktoré tiež rastú na slnku bez problémov:

tymián a materina dúška (Thymus), rozmarín (Rosmarinus), oregano, pamajorán (Origanum).

Pozrite si aj balkónovky na priame slnko

Bylinky môžete vysadiť do samostatných záhonov v blízkosti domu alebo do bylinkovej špirály. Do záhonu s trvalkami aplikujte aj piesok a rôzne frakcie štrku. Veľké kamene vytvoria dokonalú ilúziu. Ak chcete vytvoriť skalku, je to správna voľba.

TIP: Ak rozmýšľate nad výberom rastlín do skalky, prečítajte si článok o trvalkách do skalky.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Ovocné kríky a stromy sú u nás pestované s dlhoročnou tradíciou. Je to dané dobrými klimatickými podmienkami, ktoré umožňujú ich pestovanie vo všetkých regiónoch Slovenska. Vo väčšine prípadoch sú u nás pestované ovocné dreviny nenáročné na klimatické podmienky, ako aj na pôdu. Obľubu si v poslednom čase získavajú aj netradičné druhy ovocia pochádzajúce z oblastí s chladnejšou subtropickou klímou alebo z chladných oblastí Ázie či severnej Ameriky.

Pestovanie ovocných stromov

Dobrá snehová pokrývka zabezpečuje dobré prečkanie zimy a jarné zásobenie rastlín vodou. Rastlinám kiwi (Actinidia), figovníka (Ficus carica), jujuby (Ziziphus jujuba) či citrónovníkovca (Poncirus trifoliata) sa bude dariť predovšetkým v nížinách západného, juhu stredného a východného Slovenska, na chránených stanoviskách s dlhým slnečným osvitom, pokiaľ možno málo veterných. Veľa škôd dokážu na týchto rastlinách napáchať neskoré jarné mrazíky, a preto na túto skutočnosť treba pamätať už pri výsadbe.

Ideálne na výsadbu sú miesta pri južných, juhozápadných a severozápadných stenách domov či iných budov, ktoré poskytujú týmto teplomilným druhom vhodné mikroklimatické podmienky.

Nevhodné sú polohy orientované na východ lebo u nich po zime dochádza k rýchlejšiemu nástupu vegetácie. Predčasne vyrašené výhony môžeme chrániť napr. jutovinou, ale u väčších rastlín je tento spôsob ochrany už náročnejší. Kanadským čučoriedkám (Vaccinium corymbosum), kamčatským čučoriedkám (Lonicera camtschatica), brusniciam (Vaccinium vitis-idaea), či kľukve (V. oxycarpum) sa darí aj vo vyššie položených oblastiach, kde prinášajú bohatú úrodu drobných plodov. Pretože sú obyčajne náročnejšie na vlahu, nie je vhodné ich sadiť na príliš vysychavé stanoviská. To platí najmä pri ich pestovaní v teplejších nížinných podmienkach.   

Pôda   

Všeobecne platí, že ovocným drevinám vyhovuje ľahšia humózna pôda s mierne kyslou reakciou. Je treba dbať, aby na mieste výsadby nebola vysoká hladina spodnej vody, pri ktorej by došlo k odhnívaniu koreňov. Príliš kamenisté, nepriepustné alebo zasolené pôdy sú na pestovanie nevhodné. Aj keď nároky na pôdu nie sú veľké, sú vďačné za každé zlepšenie štruktúry pôdy, jej Ph a celkového obsahu humusu a živín. Je to hlavne aktuálne pri novších odrodách, pri ktorých sa požadovaný efekt nedá dosiahnuť bez dodatkového prísunu organických a minerálnych hnojív. Dôležitá je pritom zásoba humusu v pôde, ktorá ovplyvňuje celú mikrobiológiu. Tu je viac možností, z ktorých sa najčastejšie využíva zlepšenie kompostom, alebo vyzretým maštaľným hnojom. Veľmi ťažké pôdy môžeme vylepšiť pieskom a u kyslých pôd nezabúdame na vápnenie. Ph môžeme zlepšovať použitím priemyselných hnojív, ktoré obsahujú vápnik.

Špecifickými nárokmi na pôdu sa vyznačujú najmä rastliny rodu Vaccinium, ktoré si vyžadujú kyslú, rašelinovú pôdu. Na to je dôležité myslieť už pred výsadbou, a pôdu do hĺbky cca. 30 - 50 cm na záhone vymeniť. Ďalšou, menej prácnou možnosťou je pestovanie týchto rastlín v nádobách, ktoré zapustíme do pôdy. Ich objem by však mal byť minimálne 10 litrov. Pokiaľ chceme mať bohatú úrodu, dôležité je rastliny pravidelne prihnojovať, pričom používame špeciálne hnojivá pre kyslomilné rastliny.

Zálievka

V poslednom období sa voda stáva dôležitým prvkom pri pestovaní všetkých ovocných drevinách. Je to dané zmenou klimatických podmienok, čo vedie k tomu, že rastliny sú odkázané na doplnkovú závlahu. V jarnom období majú dreviny väčšinou dostatok vody, ale v období intenzívneho rastu plodov je jej často nedostatok, čo sa môže odraziť v kvantite i kvalite očakávanej úrody. Na preschnutie sú citlivé všetky novovysadené dreviny. Obzvlášť treba dať pozor v letných mesiacoch na preschnutie kiwi (Actinidia). Mladé rastliny kiwi musíme tiež chrániť pletivom proti okusovaniu mačkami, ktoré ich poškodzujú najmä na jar pri rašení.

Aktuálna ponuka rôznych druhov ovocných stromov z nášho eshopu

Výsadba   

Samotná výsadba je veľmi dôležitým úkonom, ktorý ovplyvňuje naše pestovanie počas celej životnosti rastliny. Začať treba práve dôkladnou prípravou pôdy. Odporúča sa robiť výkop jám aj niekoľko dní dopredu a zapracovať do nich organické alebo minerálne hnojivo (Veget, Rokosan). Dôležitejšia je však veľkosť jamy, ktorá by pri jabloniach mala byť 60x60x60 cm. Tu treba tiež zohľadniť kvalitu pôdy. Ku koreňom nedávame v žiadnom prípade nevyzretý maštaľný hnoj alebo priemyselné hnojivo, ktoré by mohlo poškodiť korene.

Vzdialenosť jám, čiže spon, je závislý od druhu, odrody ako aj použitého podpníka. U malín to býva 40x40 cm, kríčkovité ríbezle sadíme na vzdialenosť 80 až 120 cm, jablone na slabo rastúcich podpníkoch od 150 do 200 cm, kiwi na vzdialenosť 2,5 až 4 m. Dôležitá zásada pri výsadbe ovocných stromov ako aj iných vrúbľovaných drevín je neumiestniť miesto vrúbľovania pod úroveň pôdy. Miesto vrúbľovania nesmie byť zahrnuté zeminou, aby sme neznehodnotili význam vrúbľovania. Podpník brzdí rastovú silu ušľachtilej odrody, čím zlepšuje jej plodnosť. Ak je rastlina vysadená veľmi hlboko, môže ušľachtilá časť vytvoriť vlastné korene a tým potlačiť význam podpníka, čo bude mať za následok silnejší rast a zníženie rodivosti.

Kedy sadiť ovocné stromy

Výsadbu voľnokorenných rastlín môžeme robiť na jar alebo na jeseň. Kontajnerované rastliny sa sadia po vybratí z kontajnera počas celého vegetačného obdobia priamo, bez skracovania koreňov. Úpravu koreňovej sústavy voľnokorenných rastlín robíme tesne pred výsadbou. Kvôli zlepšeniu prijímania vody skracujeme korene asi o 1/3 a viac, ako aj poškodené korene. Ak robíme výsadbu na jeseň, skrátenie nadzemnej časti nechávame na jar. Hĺbku výsadby prispôsobíme v závislosti od ovocného druhu. Jablone a hrušky na vegetatívnych podpníkoch vysádzame do takej hĺbky, aby miesto štepenia bolo minimálne 10 cm nad zemou. Kôstkoviny na semenných podpníkoch sadíme tak, aby bol koreňový krčok kúsok pod úrovňou pôdy - obr. na konci článku.

Drobné ovocie ako ríbezle, egreše, maliny sadíme cca 5 – 10 cm hlbšie ako rástli v škôlke. Po prisypaní koreňov do polovice hlinu utlačíme a poriadne zalejeme. Potom jamu dosypeme a opäť zalejeme. Pri zimnej výsadbe nahrnieme viac zeminy k rastline. Citlivejšie druhy (broskyne, marhule, nektarinky, figovníky) je vhodné na zimu obaliť vhodným priedušným materiálom.   

Rez   

Väčšinu ovocných drevín je treba ešte pred rašením zrezať. Novovysadené kôstkoviny vyžadujú bezpodmienečne silný hlboký rez! V opačnom prípade hrozí uhynutie stromkov. V prvých rokoch ide o výchovný rez, kedy tvarujeme rastlinu do podoby, ktorá nás bude sprevádzať počas celého pestovania. Všeobecne platí, že skracujeme výhony hlbšie, aby sme mohli nasmerovať kostrové konáre požadovaným smerom. U ríbezlí a egrešov ide o skrátenie výhonov o 1/3 až 1/2. Maliny sú často pripravené pri nákupe tak,  že ich netreba skracovať. U jabloní je rez ešte dôležitejší, pretože  jeho zanedbanie by nám mohlo robiť v budúcnosti problémy.  Problematika rezu je veľmi obsiahla s možnosťou použitia rôznych  tvarov. Každý druh a aj odroda má svoje špecifiká, podľa ktorých  sa riadime. U ovocných stromov vstupuje ako významný faktor  použitý podpník. Veľmi obľúbeným tvarom je štíhle vreteno, ktoré  pestujeme do 2 - 2,5 m výšky. Táto výška umožňuje pohodlný  prístup k stromu počas celej vegetácie. Rez, chemická ochrana a  zber je veľmi uľahčený ako aj bezpečný. Na rozdiel od iných tvarov  nezapestovávame hrubé kostrové konáre, ale na zvislom stredníku  ponechávame len polokostrové konáre pravidelne rozmiestnené  okolo hlavnej osi. Smerovanie konárov sa snažíme udržať vo vodorovnej  polohe a celý tvar koruny v pyramidálnom tvare. V prípade  štíhleho vretena sú najvhodnejšie jablone, ktoré sú štepené na slabo  rastúcom podpníku. Po zapestovaní hociktorého tvaru je treba  myslieť na udržiavací rez, ktorý je výhodne robiť každý rok. Ide o  presvetlenie koruny, alebo čiastočné zmladenie. Nezabúdame na  choré a poškodené konáre. Počas leta, ak nám vyjde čas, je vhodné  venovať sa letnému rezu. Má význam hlavne u jadrovín, kde  presvetľujeme príliš zahustenú korunu, a zároveň podporujeme  tvorbu kvetných púčikov pre ďalší rok.   

Figovník režeme len veľmi málo, pretože rodí na vyzretých  dvojročných letorastoch a nevhodným zrezaním by sme sa mohli  pripraviť o väčšiu časť úrody. 

Viac informácií o tom ako pestovať figovník

Mladú rastlinu kiwi koncom prvej zimy hlboko zrežeme na  jeden dobre vyvinutý púčik, aby sme vypestovali čo najsilnejší  letorast. Ak sa nám to nepodarí, opakujeme tento hlboký rez aj  na druhý rok. Ostatné slabé výhonky priebežne odrezávame. V  druhom roku, ak máme napestovaný kmeňový výhonok, skrátime  ho v požadovanej výške. Z posledných dvoch až troch púčikov vyrastú  výhony, ktoré vytvoria základnú kostru. Nesmieme zabudnúť  na ich priväzovanie. V treťom roku pestovania koncom februára až  začiatkom marca skrátime kostrové výhony asi o štvrtinu až tretinu.  Z ich púčikov rastú rodivé letorasty a z asi troch najspodnejších  púčikov sa tvoria kvety a prvé plody. V auguste ich skrátime od  posledného plodu za ôsmym listom a koncom zimy ich opäť skrátime  na dvojpúčikové čapíky. Z nich vyrastú nové rodivé letorasty,  ktoré poskytnú prvú väčšiu úrodu. Počas ďalších rokov opakujeme  letný rez a zimný na dvojočkové čapíky. Počas pestovania musíme  vymieňať odrodené a vyschnuté konáre novými mladými výhonmi.  Dozrievajúce plody nechávame na rastline až do neskorej  jesene. Oberané plody sú ešte tvrdé a nezrelé. Uskladníme ich v  chladnej a primerane vlhkej pivnici. Počas skladovania postupne  prichádzajú do konzumnej zrelosti, ktorú si udržia až do marca. 

V prvých dvoch rokoch po výsadbe čučoriedok sa odporúča  vykonať výchovný rez, teda nechať iba najsilnejšie konáre a odstrániť  všetky bočné výhonky s kvetnými púčikmi. V ďalších rokoch  čučoriedku striháme na jar, keď je známy jej zdravotný stav a kvalita  prezimovania. Rastlina vytvára kvetné púčiky na jednoročných  výhonoch z dvojročného dreva. Kvetné púčiky sú v porovnaní s  listovými väčšie.  Odrody pomalšie rastúcich čučoriedok s veľkou násadou plodov treba rezať hlbšie v porovnaní s bujnejšie rastúcimi kultivarmi s menším počtom plodov. Medzi odrody s nadmernou násadou plodov patria ´Bluecrop´, ´Blueray´, ´Berkeley´ a ´Patriot´. Tie sa režú radikálnejšie.

Detailné informácie o pestovaní čučoriedok

Obr. A – Jednoročný výhonok s listovými púčikmi

Obr. B – Dvojročné výhonky s rodivým obrastom

Obr. C – Vyrodené drevo, ktoré rezom odstraňujeme

Opeľovacie pomery kiwi

Medzi veľkoplodými druhmi (A. chinensis) si môžeme vybrať jednopohlavné (potrebujeme minimálne jednu samčiu na niekoľko samičích rastlín) a obojpohlavné, kde samčie a samičie kvety sú na jednej rastline. Aj pri obojpohlavných rastlinách je však vždy lepšie pestovať skupinu (3 - 6) rastlín, čo napomáha lepšiemu opeleniu, väčším a chutnejším plodom. Maloplodé odrody patria k botanickému druhu aktinídie význačnej (A. arguta). U nás pestujeme obojpohlavné odrody, ich plody sú oválne a narastú do 2 až 3 cm. Sú menej náročné na pestovanie a odolnejšie aj voči silnejším mrazom.

Prečítajte si aj článok, ktorý sa zaoberá témou pestovania kiwi

Ochrana proti chorobám a škodcom

Ovocné dreviny sú napádané rôznymi škodcami a chorobami, čo budí dojem akejsi bezmocnosti proti nim bojovať. Vo všeobecnosti ich môžeme rozdeliť na tie menej dôležité, s ktorými si rastlina vie poradiť, alebo neohrozujú priamo rastlinu či úrodu, a potom sú to choroby a škodcovia, ktorí po premnožení znižujú alebo úplne poškodzujú úrodu, poprípade dôjde k vyschnutiu celej rastliny. Rastliny sú náchylné na hubovité choroby hlavne v jarnom období, keď sú pletivá ešte mladé. Správnym použitím prípravku a jeho načasovaním vieme uchrániť úrodu a tešiť sa z pekných plodov. Aj keď daná problematika je obsiahla je treba spomenúť aspoň základne choroby a škodcov. U egrešov nezabúdame na múčnatku a u ríbezlí na hrdzu, ktoré vedia skomplikovať naše pestovanie. U jabloní sa okrem múčnatky a chrastavitosti pridávajú živočíšni škodcovia ako obaľovač alebo piliarky. V neposlednej rade netreba zabúdať na niektoré zásady pri použití chemických látok tak, aby účinnosť prípravku bola čo najlepšia, a aby sme neohrozovali naše zdravie.

Obr. dole: Správna výsadba kôstkovín vrúbľovaných na semenných podpníkoch

Správne založená skalka, ktorá je vysadená vhodnými rastlinami poteší každého záhradkára a milovníka slalničiek. Jej údržba nemusí byť vôbec náročná. Prečítajte si ako na založenie skalky a pestovanie skalničiek.

Založenie skalky

Napriek tomu, že založenie skalky patrí medzi najťažšie úkony v záhrade (aspoň z hľadiska správneho založenia a výberu rastlín), skalničky ako také patria medzi nenáročné rastliny na pestovanie.

Na stavbu skalky sa dajú využiť okrem prirodzených svahov aj umelé svahy nadväzujúce na stenu, múr či plot. Dokonca aj rovinatý terén sa môže vhodnými terénnymi úpravami pretvoriť na krásnu skalku, pri ktorej môže byť jazierko. A nakoniec skalničky sa dajú pestovať aj na rovine medzi plochými kameňmi, kde je tu a tam umiestnený aj masívnejší kameň alebo ich skupina. Skalka sa dá založiť vo všetkých polohách bez ohľadu na pôdne podmienky, pretože tie sa dajú v každom prípade upraviť. Najlepšie miesto je na slnku alebo v miernom polotieni.

Sadenie skalničiek

Pred vlastným vysádzaním skalky si treba urobiť plán výsadby. Najlepšie je podľa katalógu vybrať si vhodné druhy skalničiek, zakresliť ich do plánika skalky a zvoliť im vždy vhodných spoločníkov. Treba pamätať aj na farebné kombinácie kvetov a olistenia, pretože aj bez kvetov má skalka pôsobiť zaujímavo.

Aktuálna ponuka skalničiek z nášho eshopu

Dôležité je, aby na skalke kvitlo vždy niekoľko druhov od jari až do jesene. Okrem rastlín určených na vysádzanie treba vždy aj vhodné náradie, medzi ktoré patria jednak záhradnícke lopatky, lyžička s dlhou rúčkou, prípadne naberačka na vyberanie zeminy. Na mieste výsadby treba dôkladne zničiť vegetatívne sa rozmnožujúce buriny. Premokrené miesta treba zdrenážovať, na suchšie miesta zabezpečiť prívod vody. Väčšina skalničiek sa darí v normálnej skôr hlinito- piesočnatej pôde. Kyslomilným druhom treba pripraviť zmes rašeliny a kremitého piesku zmiešanú s listovkou, prípadne ihličnatkou, vápnomilné druhy ocenia pridanie starej omietky alebo drveného vápenca do substrátu.

Kedy sadiť skalničky

Skalničky sa vysádzajú najlepšie na jar v období od marca až do mája, alebo na jeseň od augusta až do októbra. Rastliny v kontajneroch možno vysádzať počas celého vegetačného obdobia, s výnimkou horúcich letných dní. Po vysadení je rastliny najlepšie výdatne zaliať a zatieniť, aby sa lepšie ujímali.

Ošetrovanie

Počas roka treba skalku udržiavať čistú od burín a dbať na dostatok vlahy. Treba sa pravidelne starať o ochranu rastlín proti chorobám a škodcom. Skalničky sa zásadne nehnoja priemyselnými hnojivami. Nanajvýš staršie rastliny, ktoré sú už dlhšiu dobu na jednom stanovisku, vyberieme z pôdy, aby im bolo možné vymeniť starú pôdu za novú.

Zimovanie

Niektoré chúlostivé skalničky treba na zimu prikryť vrstvou lístia, rašeliny alebo čečinou. Na jar, keď už pominula hrozba mrazov, možno túto vrstvu odstrániť. Pri vždyzelených rastlinách sa prikrývka neodstraňuje naraz, pretože rastliny by mohlo poškodiť slnko.

Skalničky v nádobách

Skalničky môžete pestovať aj v nádobách a dokážu vzniknúť naozaj zaujímavé kompozície za predpokladu, že zvolíte správne rastliny, ktoré si navzájom nebudú konkurovať a prerastať cez seba. Tu je tip na výsadbu do väčšej nádoby, ktorú môžete umiestniť v záhrade alebo na balkóne.

Zvoľte väčšiu kameninovú alebo plastovú nádobu s odtokovým otvorom, na jej dno nasypte štrk alebo kamienky ako drenáž. Použite substrát priamo na skalničky alebo kaktusy, prípadne klasický substrát zmiešajte s pieskom a jemným štrkom. Do tejto pripravenej zmesi môžete vysádzať skalné ruže – Sempervirens, rozchodníky – Sedum, floxy – Phlox subulata, iberky – Iberis.

Druhy, ktoré vytvárajú koberce, umiestňujte po obvode nádoby a kusy zvoľte podľa samotnej veľkosti. Vysaďte ich tak, aby jemne prevísali. Ak použijete skalné ruže samostatne, vytvorte k nim malú imitáciu krajiny. Doplňte kameň, drevené paličky, štrk, prípadne malý domček pre vtáčika alebo slimačie ulity a vaša skalka v kvetináči je hotová.

Prečítajte si aké rastliny vysadiť ak je vaša budúca skalka alebo trvalkový záhon na celodennom slnku.