Okrasná záhrada

Rod zahŕňa asi 75 druhov. Patria do rovnakej skupiny ako rododendrony ale sú menej zastúpené. O to však viac kvitnú. Druhy môžu byť stálozelené aj opadavé.

Azalky kvitnú väčšinou na červeno, ružovo a bielo. Kvitnú väčšinou na jar a preto sú veľmi podstatné pre záhonové kompozície. Často si ich mýlia a hoci majú radi rovnaké podmienky, je medzi nimi aj rozdiel.

Azalky a rododendrony rozdiel

Hlavne si všímajte listy. Rododendrony majú listy veľké, tmavozelené, až namodralé, z druhej strany hnedé a kožovité, zatiaľ čo azalka má listy drobnejšie, zelené a s jemnými chĺpkami na povrchu.

Kvety azalky sú na drevine usporiadané jednotlivo, zatiaľ čo rododendron ich má usporiadané v klastroch.  Rododendrony majú širšiu škálu farieb než azalky.

Prečítajte si aj článok o pestovaní rododendrónov.

Najznámejší druh je Azalea japonica a jej kríženci.

Pestujú sa obyčajne vonku na záhone, chránenom stanovišti v kyslej pôde – rašeline. Milujú slnko, kumulované teplo od múra a steny, chránenú polohu pred vetrom a mrazmi, ale nie celodenný úpek. Najlepšie je mozaikový tieň, nie plný tieň. V spoločenstve iných stálozelených druhov a ihličnanov vytvorí dokonalú kulisu najmä počas kvitnutia. Dobre sa pestujú v krovitej podobe.

Pôda môže byť aj piesočnatá, doplnená o kompost a rašelinu. Nevhodná je pre výsadbu trvalo podmáčaných pôd, do ílu a nevýživných pôd, skál.

Vysádzajú sa na jar alebo na začiatku jesene, do vopred pripravených jám. Treba počítať s jej prirodzenou šírkou podľa kultivaru. Majú radi aj mulčovanie kôrou, štiepkou, ihličím. Nepoužívajte štrk a kamene, ktoré sa často v lete prehrievajú. 

Zálievka by mala byť po výsadbe hojná. Ak sa jedná o stálozelený druh, je nutné zalievať aj v zime, počas obdobia, keď nemrzne. Najčastejšou príčinou vyhynutie je práve vyschnutie, nie vymrznutie.

Azalky patria medzi jedovaté rastliny, nekonzumujú sa a pri práci s nimi by ste mali používať ochranné rukavice.

Hnojenie nie je nutné, ak ich pravidelne nanovo mulčujete kompostom, rašelinou, ihličím. Hnojenie s hnojivami s vyšším obsahom dusíka, je skôr nevhodné, lebo sa potom tvoria len listy a farebne sa tiež dokážu zmeniť od dávky hnojenia. Skôr sa sústreďte na vyšší obsah fosforu a draslíka., čo je vhodné pre tvorbu kvetov a vyzrievanie pletív.

Stromčekové azalky

Okrem klasických krovitých nízkych druhov si azalku môžete vypestovať alebo aj zakúpiť aj na kmienku v podobe stromčeka. Mnohé sú obľúbené aj medzi priaznivcami bonsajov. Dokonca existujú druhy, ktoré sú určené pre bytové podmienky Azalea indica, patrí medzi obľúbené izbové rastliny. V obchodných reťazcoch často vidíte práve názov stromčeková azalka, no nikto nevie, či sa jedná o drevinu na kmienku, ktorá prežije u nás zimu alebo je to izbová rastlina.

Ak túžite pestovať túto bohato kvitnúcu drevinu, prezrite si náš aktuálny sortiment azaliek

Dôležitý je latinský názov. Ak sa jedná o Azalea japonica, tá hoci je na kmienku, či krovitá v našich podmienkach bežne zimu prežije, zamulčovaná. Ak sa jedná o Azalea indica, je to izbová rastlina, mrazy vonku neprežije. Nenechajte sa oklamať.

Azalky kvitnutie

Azalky kvitnú na jar. Ker je doslova obsypaný jednotlivými kvetmi v červenej, ružovej a bielej farby. Pokiaľ vidíte aj inú farbu, nie je to azalka ale rododendron s ktorým je často zamieňaná.

Nekvitne Vám azalka?

Skúste skontrolovať nasledovné podmienky: slnko až polotieň, riedky mozaikový tieň, chránené stanovisko. Dostatok vlahy ale nie podmáčaná ílovitá pôda. Takmer žiadny rez nevykonávajte. Hnojenie nie je nutné, dusíkaté hnojivá sú nevhodné, tvoria sa po nich len listy. Nepresádzajte ich každoročne. Mrazy v zime mohli zničiť kvetné puky, ktoré sa tvoria už po odkvitnutí. Nevhodné zazimovanie, nízka ochrana.

Pestovanie azalky v kvetináči

Okrem trvalých výsadieb môžete pestovať aj azalky v kvetináčoch. Počítajte však s tým, že takéto azalky musíte potom premiestniť v novembri do bytu, domu, chodby s teplotou do 8 st. Darí sa im v keramických a kameninových kvetináčoch, kde sa v lete neprehrievajú korene a v chladných mesiacoch zároveň dokážu naviazať vodu. Nezabudnite, že na dno potrebujú drenáž, pre správny odtok vody. Neznášajú premokrenie a korene vo vode. Vyžadujú tiež kyslé prostredie a to zabezpečíte rašelinou.

Azalka prezimovanie

Azalky pestované v kvetináčoch ponechajte na mieste len do polovice novembra alebo podľa aktuálnych teplôt Prezimujú v tmavej a suchej miestnosti s teplotami 6-8 stupňov. Vonku pestované azalky treba zamulčovať kôrou v oblasti koreňov a vnútro vyplniť ihličnatými konármi.

Azalka strihanie

Azalky nie je potrebné každoročne a pravidelne strihať. Ak potrebujete upraviť tvar alebo odstrániť estetické nedostatky, urobte tak po odkvitnutí. Kvetné puky pre budúce kvitnutie sa totiž diferencujú takmer hneď po odkvitnutí a rezom by ste ich odstránili a tak sa obrali o jarné kvitnutie.

Veríme, že si tieto dreviny zamilujete. V spoločenstve pierisov, rododendronov, vresovcov a skimmie budú naozaj nádherné. A ten pohľad na zakvitnuté kry Vám naozaj budú stáť za to.

TIP: Nie len kvety robia záhradu peknou, prečítajte si článok o drevinách, ktoré ju ozdobia plodmi.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Ešte skôr ako sa začnú vysádzať popínavé rastliny treba vybrať najvhodnejšie druhy vzhľadom na to, či treba zakryť celú plochu alebo prizdobiť iba jej časť. Treba tiež zobrať do úvahy ich nároky na polohu, pôdu a klimatické podmienky, ale aj ich vzrastové vlastnosti.

Dôležitým je tiež spôsob prichytávania rastlín na podporu. Niektoré majú prichytávajúce korienky alebo terčíky, iné zas ovíjavé úponky a pod. Väčšinu popínavých rastlín treba   aspoň zo začiatku usmerňovať prípadne vyväzovať. Režú sa iba vtedy, keď prerastajú vymedzené miesto. Niektoré druhy sa môžu vysádzať nad svahmi a vysokými terasami, z ktorých potom voľne ovísajú dolu.

Kompletný sortiment popínavých rastlín z ponuky nášho eshopu

Pri pestovaní popínavých drevín pri murovaných plotoch alebo pri múroch domov je dôležité vysadiť rastliny tak, aby ich koreňový systém bol v dosahu zrážkovej vody. Brečtan má rád dostatok vlahy. Darí sa mu na slnku i v tieni. Pestrolisté kultivary brečtanu treba v zimnom období v koreňovej oblasti chrániť prikrývkou   proti mrazu.

Pestovanie clematisu

Ozajstnými skvostami medzi popínavými rastlinami sú plamienky (Clematis). Vysádzajú sa na slnečnom mieste a korene sa nastielajú vhodným nastielacím materiálom, príp. nižšou výsadbou, ktorá   udržuje korene vlhké. Najvhodnejším termínom na výsadbu plamienkov je jeseň alebo začiatok jari. Kontajnerované rastliny možno vysádzať v ktorejkoľvek časti roka, treba im však zabezpečiť pravidelné zavlažovanie. Väčšina plamienkov potrebuje svetlo a slnko, ale ich korene majú radšej chlad, preto sa nastielajú rozličným materiálom.

Ak sa plamienky sadia k stene, umiestnia sa asi 30 cm od nej, pretože pôda pod stenou je vo všeobecnosti veľmi suchá. Na dno jamy sa pred sadením odporúča dať vrstvu kvalitného záhradného kompostu. Stonky novovysadených plamienkov sa priväzujú k opore.

Clematis druhy

Plamienky kvitnú v rôznom čase a rôzne sú aj ich potreby na rez. Podľa strihania sa rozdeľujú do troch hlavných skupín:

Plamienky kvitnúce na jar

Nevyžadujú rez iba občasné presvetlenie. Radíme sem Clematis alpina (´Columbine´, ´Constance´, ´Pink Flamingo´, ´Ruby´), Clematis macropetala (´Blue Bird´, ´Lagoon´, ´Markham´s Pink´), Clematis montana (´Rubens´, ´Freda´, ´Mayleen´)

Plamienky kvitnúce na jar a v lete

Vyžadujú hlbší rez niekoľkých silnejších ročných výhonov. Patria sem veľkokveté hybridy: ´Alabast´, ´Dr. Ruppel´, ´Duchess of Edimburg´, ´H. F. Young ´, ´Kőnigskind´, ´Lasurstern´, ´Nelly Moser´, ´Niobe´, ´Piilu´, ´Snow Queen´, ´The Presiden´, ´Miss Bateman´

Plamienky kvitnúce od polovice leta

Tieto druhy vyžadujú hlboký rez. Do tejto skupiny patria Clematis viticella ´Mary Rose´, ´Black Prince´, ´Comtesse de Bouchaud´, ´Huldine´, ´Venosa Violacea´, Clematis tangutica, Clematis integrifolia a Clematis rehderiana.

Všetky veľkokveté hybridy, ktoré kvitnú začiatkom leta patria do druhej skupiny. Do tretej skupiny patrí obľúbený plamienok   tangutský, ktorý sa skoro na jar úplne zrezáva.

Vyberte si z ponuky plamienkov v  našom eshope

Clematis strihanie

obr. a. Jemný presvetľovací rez u na jar kvitnúcich druhov 

obr. b. Strihanie plamienka - hlbší rez niekoľkých silnejších výhonov u druhov kvitnúcich na jar a v lete  

obr. c. Hlboký rez u druhov kvitnúcich od polovice leta

Rez vistérií

Tu si môžete pozrieť aktuálnu ponuku vistérií

obr. 1: Po výsadbe skrátime hlavný výhon asi 1 meter nad zemou. Bočné skrátime o niečo viac.  

obr. 2: V lete vyväzujeme postranné výhony k natiahnutým drôtom a skracujeme ich na štyri očká. Skrátením povzbudíme tvorbu kvetných pupeňov. 

obr. 3: V zime skrátime hlavný výhon a spodné postranné výhony vyviažeme vodorovne na natiahnuté drôty.      

obr. 4: Krátke výhony postranných konárov zaštipneme na štyri očká. Najspodnejšie novo vyrašené výhony odstránime.

obr. 5: Postranné konáre skrátime o tretinu. Horné konáre vodorovne upevníme. Hlavný výhon skrátime tiež.      

obr. 6: V nasledujúcich rokoch pravidelne zrezávame postranné výhony v zimnom období po odkvitnutí. 

TIP: Prečítajte si aj článok o ďalších zaujímavých popínavkách, ktorými môžete vhodne doplniť výsadbu.

Koniec októbra a mrazíky sú predzvesťou prichádzajúcej zimy a preto treba povyberať z pôdy všetky letné hľuzy a cibuľoviny. Neprekáža im povrchný mráz, ale práve ten, kedy už premŕza  pôda.

Kedy vyberať gladioly zo zeme

Všetky gladioly, georgíny, tigrídie a acidantery je nutné z pôdy vybrať včas. Hľuzy begónii, ktoré ste pestovali v nádobách je nutné tiež uskladniť, zrezať a vybrať z pôdy alebo ponechať v nádobách, kde je substrát úplne preschnutý. Počas slnečných dní trsy letných cibuľovín vykopte, nechajte preschnúť a potom odstráňte všetky listy.

Nikdy neuskladňujte hľuzy poškodené, mäkké, plesnivé alebo preseknuté počas vykopávania. Pleseň alebo iné hubové ochorenie, by sa rýchlo prenieslo aj na iné hľuzy a cibule. Cibule a hľuzy môžete uskladniť v suchých hoblinách, pilinách, v bublinkovej fólii v pivnici, kde neklesá teplota pod 0°C. Nemusia mať ani svetlo, ani závlahu počas celej zimy. Pokiaľ máte množstvo hľúz, môžete trsy rozdeliť.

Vo februári ich skontrolujte a ponechajte v pivnici. Všímajte si len hľuzy begónii, ktoré je nutné v tom období vysadiť do nádob. Nezabudnite si všetky trsy označiť, lebo gladioly a acidantery sú veľmi podobné, nakoľko patria aj do rovnakej skupiny. Ak ich ešte nepestujete, na jar si ich môžete zakúpiť.

Jar bude ideálne obdobie na obohatenie záhrady o nové letné cibuľoviny

Pestujú sa jednoducho ako jarné cibuľoviny, len ich treba vyberať vždy na jeseň z pôdy.

To isté platí aj pre kany, niektoré veternice, orientálne ľalie, kornútovky, kaly a frézie.

Vysadené cibule zorníc je nutné tiež presadiť do nádob a naďalej pestovať v byte. Letnené cibule na záhonoch zosilneli, nabrali dostatok živín a určite aj narástli.

V zimnom období a začiatkom jari sa Vám  preto odvďačia kvetmi. Ľalie nie je nutné vyberať z pôdy, naše zimy prežijú. Náchylné na vlhkosť sú však orientálne druhy. Tie preto vyberte do nádob alebo ich hneď od začiatku pestujte v nádobách.

TIP: Chcete zo svojho trávniku urobiť na jar nádhernú lúku, plnú farieb? Prečítajte si článok o tom ako vytvoriť rozkvitnutú lúku pomocou jarných cibuľovín.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Podľahli ste kráse jesenných astier? Nie sú náročné na pestovanie. Sú dekoratívne najmä v jesennom období a kvitnú do prvých mrazov, kedy už mnohé trvalky odkvitli. Preto sú tak výnimočné a obohatia každý záhon bohatým kvitnutím

Dokvitnú spolu s aksamietnicami, cíniami, rudbekiami a chryzantémami. Jesenné astry nájdete v rôznej podobe a v rôznych farbách aj keď ich farebná škála je čiastočne obmedzená.

Napriek tomu rozžiaria každý trvalkový záhon. Odtiene ružovej, purpurovej až červenej, fialovej, modrej a bielej. Milujú slnko, počas roka dostatok vlahy a priepustný výživný substrát. Môžete ich nájsť v nízkej i vysokej forme. Patria medzi dlhoveké trvalky a dokonca sa aj rýchlo rozmnožujú pomocou semien, či koreňovými výbežkami. Sú výborné pre opeľovače.

Astry druhy

Astry nájdete v rôznej podobe. Od nízkych skalkových až po stredne vysoké alebo vysoké, dominantné trsy do pozadia záhona.

Nízke astry

Používajú sa najmä pre pestovanie v skalke alebo do nádob.

Aster alpinus – astra alpínska, nájdete v rôznych farbách. Na nízkych stonkách vyniknú nádherné kvety, ktoré si zamilujete.

Aster dumosus - astra nízka, krovitá

Vyniknú najmä ružové, biele a fialové odtiene. Vyznačuje sa kompaktným a bohatým kvitnutím. Hodia sa na lemy a výplň záhona v prednej časti s rozchodníkmi a nízkymi okrasnými trávami.

Vysoké astry

Tie vyššie ako Aster novae – belgii alebo Aster novae-angliae, je nutné každý tretí rok deliť, pre vitálnosť rastu a tvorbu kvetov. Tiež je potrebné ich vyväzovať, nakoľko ide o vyššie druhy a mohli by sa polámať svojou vlastnou váhou. Dosahujú výšku aj 1,5 m, preto zvoľte aj správnu výsadbu do pozadia.

Aster ericoides – vresovcovitá. Pestuje sa menej často ale zaslúži si obdiv. Nádherná je tiež v jeseni.

A.ericoides ´Snowflurry´ Vám doslova vyrazí dych. Bohatý a previsnutý bochník, obsypaný bielymi drobnými kvetmi vynikne v nádobe alebo prevísajúco cez múrik. Vyplní tiež každú plochu v záhone.Nenáročná na podmienky a pestovanie. Na jar suché výhonky ostriháte a každoročne od koreňa vyženie nové.

Vysoké kultivary napr. Prostratum dominujú tiež bielymi kvetmi, so žltým stredom, výška okolo 1m.

Astry nájdete v našej ponuke medzi jesennými trvalkami

Kedy sadiť astry

Astry v ponuke sa predávajú kontajnerované, teda sa môžu vysádzať počas celého roka, okrem trvalo zamrznutej pôdy. Na jar po delení trsov získate množstvo trsov na ďalšiu výsadbu.

Výborne sa kombinujú s jarnými cibuľovinami, nakoľko neskoro pučia a preto majú cibule dostatok priestoru pre rast a aj vyniknú.

Neskôr, keď jarné cibuľoviny odkvitnú a zatiahnú, naplno svoju krásu prejavia zelené drobné listy astier a v jesennom období kvety.

Astry môžete využiť aj do jesenných kytíc a do rôznych aranžmánov. Nízke formy môžete pestovať aj v nádobách na balkóne alebo terase. Samozrejme vo veľkých nádobách a s oporou môžete pestovať aj vysoké druhy.

TIP: Prečítajte si aj článok ako vytvoriť záhon z dlho kvitnúcich trvaliek.

Okrasná záhrada v zimnom období sa nám väčšinou spája so šeďou a jednotvárnosťou. Nemusí to však tak byť. Tento krát Vás naučíme, ako nakombinovať dreviny, aby vynikli najmä v zimnom období, kedy v záhrade chýba farebnosť.

Nielen vďaka kvetom je záhrada krásna. Musíte sa naučiť vnímať farbu ako takú, prípadne celkový vzhľad, ktorý práve v zimnom období, kedy je množstvo drevín bez listov vnímame inak a chudobnejšie.

Aj dreviny, ker či trvalka bez listov majú svoju hodnotu a objem, ktorým vypĺňajú prázdne miesta v záhonoch. Pokiaľ na ne napadne sneh, zväčšia svoje proporcie a už ich vnímame mohutnejšie. V kombinácii s modrou oblohou dokonale kontrastujú. Myslite na tieto kontrasty a zaujímavý dekor už v jeseni.

Nezostrihávajte všetky odkvitnuté súkvetia trvaliek, okrasné trávy jemne zviažte a dreviny okrasné plodmi aj spod snehu dokážu zázraky. Nakoniec si na nich pochutnajú vtáci. Vhodné kombinácie sú základom dokonalej záhrady, ktorá nemá prázdne miesta, vyniká habitusom, farbami.

Určite nájdete na záhrade miesto alebo záhon, kde ste časom zistili, že po zatiahnutí cibuľovín, vykopaní letných hľúz a zatiahnutí funkie zostal na záhone jeden malý ker, ktorý nie je ničím zaujímavý. Keď bol obklopený kvetmi, zelenými listami, ker tvoril dominujúcu funkciu, vypĺňal priestor hmotne, teraz je sám a okolo je len mulčovacia kôra alebo kameň.

Pre zimné obdobie sú určite zaujímavé dreviny, ktoré dokážu aj za chladných podmienok vykvitnúť. Určite vsaďte na hamamel s dokonalými žltými strapatými kvietkami rozmiestnenými po celých vetvičkách, kalinu voňavú (Viburnum fragrans) a zemolez voňavý (Lonicera fragrantissima).

Spestrite si záhradu kríkmi kvitnúcimi v zime

Vždy zvoľte takú kombináciu, aby keď rastliny zatiahnu alebo ich vykopete, zostali druhy, ktoré sú trváce, niečím zaujímavé, dokonca vedia zmeniť farbu alebo sú stálozelené. Aj ihličnany nie sú len zelené. Majú rôzne výšky, šírku, odtiene, hustotu, habitus, kmienok alebo zaujímavé ihličie či farbu.

Pokiaľ nechcete kombinovať a milujete ihličnany, vysaďte rôzne druhy a kultivary ako tuje (Thuja), smreky (Picea), jedličky (Abies), borievky (Juniperus) či cyprušteky (Chamaecyparis, Cupressocyparis). Ostatné dreviny, ktorým opadli listy a torzá trvaliek doplnia zvyšné miesto. Na jar vhodne plochu dopĺňajú jarné cibuľoviny, ktorými nikdy nič nepokazíte.

Kompletný sortiment ihličnanov z nášho eshopu

Ak máte chuť kombinovať, kombinujte opadavé kry s ihličnanmi, trvalkami a okrasnými trávami. Vhodné sú budleja (Buddleia), perovec (Pennisetum), borovica (Pinus), rozchodník (Sedum), nízka borievka (Juniperus), vysoký flox (Phlox paniculata), funkia (Hosta), cibuľoviny a letničky, ktoré v zime na záhone nevidíte.

Aj dreviny s farebnou a inak zaujímavou kôrou sú výborným, priam výtvarným doplnkom celej záhradnej atmosféry spolu so snehom. Výrazne červené konáre hustého svíbu bieleho (Cornus alba) Vás očaria už z diaľky. Naopak svíb výbežkatý (Cornus stolonifera Flaviramea) rozžiari záhradu žltozelenými konárikmi. Previsnutá japonská čerešňa (Prunus serrulata) vynikne nie len svojím habitusom, ale aj mahagónovým sfarbením dlhých konárov. Nezabudnite na impozantné a mohutné vŕby, ktorých farby konárov sa nedajú ani opísať. Všetky dreviny však vyberajte zásadne podľa veľkosti záhrady.

Správny výber rastlín a drevín zabezpečuje aj primeraný rast a správne zahustenie záhona. Nechcete predsa po rokoch odstraňovať prerastené rastliny. Nečakajte zázraky hneď v prvom roku po vysadení. Rastliny musia vytvoriť svoj objem, aby aj farebne vynikli. Jesenné obdobie je vhodné na výsadbu, inšpirujte sa našou ponukou okrasných drevín a spestrite si záhradu.

TIP: Ozdobné plody často vydržia na kríkoch aj počas zimy. Prečítajte si článok o drevinách s okrasnými plodmi.

Obyčajne je to záhradka alebo úzky priestor pred domom. V každom prípade ide o reprezentatívny priestor, ktorý by mal osloviť okoloidúceho, mal by ladiť s architektúrou domu a celkovou výsadbou v okrasnej časti záhrady.

Od veľkosti priestoru potom závisí aj konkrétny výber rastlinných druhov, ich počet a celková kompozícia predzáhradky. Nesnažte sa na malý priestor vtesnať veľa dominantných rastlín alebo prvkov, ktoré síce priestor vyplnia, ale kompozícia bude bez štýlu a voľnosti.

Predzáhradka je priestorom vstupným. Zamerajte sa na zamaskovanie smetných nádob, vhodné umiestnenie schránky, vhodný chodník, prípadne osvetlenie. Na malom priestore nevysievajte trávnik. Zvoľte radšej štrk, kamene. Uľahčíte si kosenie, prístup a budete mať menšiu starostlivosť. Zamerajte sa na výber rastlín. Mali by tam byť rastliny, ktoré sú stálozelené, pre celoročný efekt.

Vyberajte z ihličnanov a vždyzelených krov. Je ich naozaj široká ponuka. Dôležitá je aj vhodná dominanta. Všetko však naozaj záleží od priestoru. Na veľmi úzkom priestore neuvažujte nad stromom. Dominantu v takom prípade vytvorí aj okrasná tráva, plastika, prípadne nízky previslý druh na kmienku, ktorý už ďalej nebude rásť do výšky, ale bude zväčšovať len svoju korunu, ktorú jednoducho upravíte rezom.

Výsadby môžete realizovať do pravidelného tvaru, kde je viac opakujúcich sa rastlín v prísne strihaných tvarov, napr. nízky plot z krušpánu, nejaké ihličnany, trvalky alebo ako rozvoľnenú výsadbu, čo znamená, pár kusov ihličnanov, listnatých krov, trvaliek, cibuľovín, okrasné trávy, doplnené štrkom, kameňmi, lavičkou a osvetlením.

Pred samotnou výsadbou zvážte okrem veľkosti priestoru aj umiestnenie predzáhradky voči svetovým stranám. Od toho sa odvíja tiež samotný výber rastlín. Nie všetky znesú priame celodenné slnko, alebo trvalý tieň.

Predzáhradka v tieni

Aj tienistá predzáhradka môže mať svoje čaro. Zaujímavé a atraktívne funkie (Hosta), zvončeky (Campanula), srdcovky (Dicentra), heuchery (Heuchera) dokážu rozžiariť aj ten najtmavší kút farbami.

Ak je vaša predzáhradka v tieni, vyberte si trvalky do tieňa alebo sa inšpirujte okrasnými kríkmi do tieňa

Práve rastliny okrasné listom patria medzi tie, čo obľubujú tieň a nejde práve len o zelenú farbu ale rôzne jej odtiene, ktoré prechádzajú až do siva a modra, prípadne vyfarbujú do červena a žlta, čo platí pre heuchery.

Slnečná predzáhradka

Medzi zaujímavé trvalky, ktorým sa bude dariť na slnečnom stanovišti patria určite levanduľa (Lavandula), rudbekie (Rudbeckia), krásnoočko (Coreopsis). V prípade, že vám to priestor umožní, vhodné sú aj kvitnúce kríky na slnečné stanovište.

Pokiaľ si nie ste istý výberom rastlín, napíšte nám a my vám poradíme.

TIP: Skalky patria medzi obľúbené a často budované záhradné diela. Prečítajte si, ktoré rastliny sú vhodné do skalky.

Na úspešné pestovanie ruží potrebujeme dodržať niekoľko jednoduchých zásad a odporúčaní. Ktoré to sú, sa dočítate v našom článku.

Klimatické podmienky

Pestované ruže majú rozličnú odolnosť voči klimatickým podmienkam, v ktorých sa pestujú. Najotužilejšie sú tzv. botanické druhy, po nich sú sadové (hybridné) ruže. V menej priaznivých klimatických podmienkach treba väčšiu pozornosť venovať zazimovaniu. Ide najmä o to, aby po roztopení snehovej prikrývky prečkali bez poškodenia neskoré jarné mrazíky a značné teplotné rozdiely medzi dňom a nocou pri intenzívnom slnečnom žiarení.

Pôda

Ruže dobre rastú v hlbokej piesočnato-hlinitej ľahšej a nie príliš suchej pôde, ktorá má byť dostatočne vzdušná a pri daždi alebo zalievaní má dobre prijímať vodu. Dôležité je zásobenie pôdy humusom.

Nevhodné sú pôdy ťažké ílovité zlievavé trvale zamokrené bahnité alebo studené, kamenisté alebo veľmi plytké pôdy. Ruže sa nedaria ani v pôdach veľmi kyslých alebo celkom piesočnatých, nedostatočne zásobených humusom, z ktorých sa všetky živiny vyplavujú do spodných vrstiev. Ťažké pôdy sa zlepšujú pridaním rašeliny, kompostu, rašelinových substrátov. Priepustnosť sa zlepší pridaním piesku, popola, pomôže aj rozložený hydinový alebo králičí hnoj, ktorý sa v ťažších pôdach nezarýľuje príliš hlboko. Veľmi kyslé pôdy sa upravujú pridaním práškového vápna alebo silne prevápneného kompostu.

Väčšina ruží sa očkuje na hlboko zakoreňujúce podpníky, ktoré neznášajú vysokú hladinu podzemnej vody. Tá spôsobuje žltnutie listov a podporuje výskyt čiernej škvrnitosti. V takých prípadoch je nevyhnutné pozemok odvodniť. Ružiam vyhovuje občasné zavlaženie najmä v období sucha. Prípustná hĺbka hladiny podzemnej vody je asi 1 m.

Svetlo a teplo

Pri celodennom oslnení ruže veľmi rýchlo odkvitajú a pri južných stenách budov trpia na slnečný úpal a sucho. Ušľachtilé ruže najlepšie rastú pri teplotách 15-22 °C. Pokiaľ teplota vystúpi nad 25 °C a horúčavy trvajú dlhšie, kvety blednú a aj tmavo kvitnúce kultivary majú dokonca popálené korunné lupienky.

Na svahovitých pozemkoch sa daria ruže na juhozápadnom alebo západnom svahu. Ružiam sa darí aj v krátkotrvajúcom tieni vyšších stromov, neznesú však pritienenie počas väčšej časti dňa. V úplnom tieni pri severných stenách budov a na strmých severných svahoch sa žiadne ruže nedaria. Viac tu trpia chorobami a škodcami, drevo nevyzrieva a oveľa ľahšie namŕzajú.

Šipové ruže sa tiež nemajú vysádzať do tesnej blízkosti stromov, najmä takých, ktorých korene veľmi ochudobňujú pôdu o živiny a vlahu, ako sú brezy, javory, jasene a pod. V záhradách sa ruže nevysádzajú do bezprostrednej blízkosti jahôd, šalátu a inej zeleniny, alebo kríkov drobného ovocia. V pravý čas by sa totiž nedali vykonať ochranné postreky.

Ružiam škodí aj trvalý prievan, ktorý vzniká na rohoch budov a na voľných miestach medzi domami, ale nevyhovujú im ani uzavreté polohy a obstavaných dvoroch alebo záhradách oplotených vysokými múrmi. Prúdenie vzduchu je veľmi dôležité v boji proti hubových chorobám a živočíšnym škodcom.

Kedy sadiť ruže

Dôležitá je hustota vysádzania ruží, ktorá závisí od vzrastu a kultivaru. Slabo rastúce kultivary sa sadia vo vzdialenosti 0,3 – 0,4 m, silnejšie rastúce kultivary vo vzdialenosti 0,5 m a viac. Medzi stromčekovitými ružami sa dodržiava vzdialenosť najmenej 1 m a treba nechať aj dostatok miesta na skláňanie ružového stromčeka pri zazimovaní.

Špecifickú skupinu tvoria popínavé ruže. Vzdialenosť vysádzania týchto ruží závisí od vzrastu kultivaru ale aj od spôsobu použitia. Minimálna vzdialenosť býva 1,2 m, ale niekde to môže byť aj viac ako 2 či 3 m podľa okolností. Podobne aj pri sadových ružiach hustotu výsadby treba prispôsobiť veľkosti a tvaru vysádzaného kultivaru.

Ruže sa vysádzajú od októbra do apríla pokiaľ nie je zamrznutá pôda. Pri jesennej výsadbe vytvoria ruže ešte pred príchodom mrazov jemné korienky a na jar majú potom určitý náskok. Nevýhodou jesenného vysádzania však je, že vysadené rastliny sú vystavené mrazom.

Aktuálny sortiment popínavých ruží nájdete aj v našom eshope

Jarné vysádzanie sa neodporúča do zamokrených ťažkých pôd. Priveľmi teplé počasie hneď po vysadení je pre sadenice nebezpečné. Vysádzanie stromčekovitých ruží je lepšie odložiť na jar, pretože ich spoľahlivé zazimovanie je prácne. Aj vo vysokých polohách s častými mrazmi sa ruže vysádzajú radšej na jar. Pripravené sadenice sa nesmú nechať voľne ležať na slnku a ich korene treba chrániť pred vetrom. Keď sú kry čiastočne zaschnuté, celé rastliny je najlepšie ponoriť do vody.

Pri jesennej výsadbe sa zrezávajú iba konce nalomených alebo poškodených konárikov a ponechá sa tri až päť najsilnejších konárikov. Na jar sa tieto výhonky skrátia na niekoľko púčikov.

Pri jarnej výsadbe sa pri vysádzaní odstránia nepotrebné výhonky a ponechané sa skrátia podľa sily na dva až tri púčiky. Pokiaľ sú rastliny v dobrom stave, možno nechať aj viac púčikov. Poškodené korene treba odstrániť a zostávajúce sa skrátia asi o polovicu. Ruže sa nevysádzajú na okraj záhona ale najmenej 25 cm od neho. Po vytýčení vzdialenosti medzi rastlinami treba vyhĺbiť jamy o rozmeroch 40 x 40 x 40 cm. Na dno treba navŕšiť kopček kompostovej zeminy, v žiadnom prípade sa však nepridávajú priemyselné ani iné hnojivá. S prihnojovaním treba začať až v ďalšom roku po výsadbe. Pri vysádzaní sa korene nesmú násilne ohýbať. Rozložia sa do jamky voľne tak, aby smerovali dolu a sadenica sa podrží tak vysoko, aby miesto štepenia bolo asi 5 cm pod povrchom pôdy. Jamka sa naplní do dvoch tretín zeminou, pritlačí sa, aby priľahla ku koreňom a rastlina sa zaleje vodou.

Dôkladná zálievka je nevyhnutná najmä pri vysádzaní na jar. Keď voda vsiakne, zemina sa doplní a potom nakopcuje od výšky 20 cm. Pred príchodom mrazov treba túto vrstvu ešte zväčšiť. Na jar chráni nakopcovaná zemina rastlinu pred účinkami slnka a vysušujúcim vetrom. Po uplynutí asi troch týždňov po jarnom vysádzaní sa odporúča navŕšenú zeminu opatrne odstrániť. Na jeseň vysádzané ruže sa odkrývajú začiatkom apríla. Popínavé ruže sa vysádzajú ešte o niečo hlbšie, tak aby miesto očkovania bolo asi 10 cm pod povrchom pôdy. Pri výsadbe popínavých ruží k múru sa ruže sadia najmenej pol metra od neho a šikmo sa privádzajú k stene.

Stromčekové ruže sa sadia ku kolom, pretože slabý kmeň by nevydržal hmotnosť obrastu. Kôl má byť dostatočne pevný a siahať až do koruny, aby sa nevylomila ani pri prudkej víchrici. Stromček sa vysádza v šikmej polohe odklonený od opory asi o 30° na tú stranu, kam sa bude na zimu vždy ukladať. Ľahšiemu ohýbaniu stromček prispeje aj plytšie vysádzanie.

Rez ruží

Ruže nezaceľujú rany pomocou závalu ako niektoré ovocné dreviny, ale iba im zasychá drevo i kôra okolo miesta rezu. Rez sa preto musí robiť 5 až 8 mm nad zdravým púčikom, aby nevyschol. Nožnice musia byť veľmi ostré, aby pletivá konárika nerozdrvili. Rezná plocha má byť sklonená smerom od púčika, aby voda nestekala cez púčik. Hlavný rez ruží sa robí zásadne na jar po prezimovaní.

Jarný rez ruží

Cieľom jarného rezu je:

– vytvarovať ker do pravidelného tvaru a obmedziť jeho rast v nežiaducom smere,

– dopestovať čo najkrajšie veľké kvety na dlhých stopkách alebo viac menších kvetov na väčšom počte výhonkov,

– predĺžiť život celého kra stálym zmladzovaním a odstraňovaním starých výhonkov, čím sa povzbudí rast mladých bujných výhonkov.

Každá skupina ruží sa reže odlišne. Veľkokveté ruže na záhonoch sa zrezávajú na 3-6 púčikov na jednom výhonku. Slabé výhonky sa skracujú viac, silné menej. Ak sa z kra plánujú získať kvety do vázy, ruže sa režú hlbšie a ponechávajú sa 3-4 púčiky. Vyrastie tak menej, ale silných, výhonkov s veľkými peknými kvetmi.

Pri mnohokvetých ružiach sa ponecháva 3-6, v niektorých prípadoch však až 8 púčikov, čo závisí predovšetkým od kultivaru a stavu rastliny.

Popínavé ruže sa režú tak, aby vytvorili čo najviac mladých bujne rastúcich výhonkov, z ktorých rastlina druhým rokom kvitne. Týmto spôsobom si dopestujete pre vás tie najkrajšie popínavé ruže.

Pri raz kvitnúcich popínavých ružiach sa na jar skracujú len tenké konce výhonkov, ktoré sú obyčajne namrznuté a hlavný rez sa robí hneď po odkvitnutí. Vtedy sa odstránia prestarnuté výhonky, t.j. výhonky staršie ako štyri roky, až pri povrchu pôdy.

Remontantné (viackrát kvitnúce) kultivary popínavých ruží sa v dolnej časti kra vyhoľujú, preto sa režú tak, že sa odstráni jeden alebo dva staré výhony nad zdravým púčikom blízko povrchu pôdy.

Sadové ruže väčšinou nepotrebujú žiadny rez. Ich kry sa len presvetľujú a konce slabých alebo preschnutých výhonkov sa skracujú.

Miniatúrne ruže sa režú až na polovicu výšky kultivaru. Odumreté časti treba opatrne odrezať. Stromčekovité ruže sa režú tak ako kríčkové, skôr hlbšie, aby sa obmedzil objem a hmotnosť koruny. Treba dbať na to, aby nový výhonok prispel k dokonalému vytváraniu koruny.

Letný rez ruží

Pri letnom reze sa skracujú jednotlivé príliš bujné výhonky, najmä pri kríkoch veľkokvetých ruží a pri stromčekovitých ružiach. Letný rez podporuje tvorbu ďalších kvetov. Pokiaľ sa odstraňujú odkvitnuté kvety až po opadaní lupienkov, obyčajným odštipnutím kvetnej stopky tak, ako sa to robí pri narcisoch, tulipánoch a pivonkách, je to zásadná chyba. Nový výhonok bude umiestnený príliš vysoko a bude slabý, tenký a ohybný. Pri odstraňovaní odkvitnutých kvetov je výhodné dodržiavať zásady správneho letného rezu. Odkvitnutý kvet sa má odstrániť ešte pred úplným opadaním lupienkov, t.j. hneď keď stratil estetický vzhľad. Veľkokvetým ružiam s odkvitnutým kvetom treba odrezať aj časť stonky s neúplnými listami (trojpočetnými) a s jedným listom úplným (päťpočetným). Púčik má vždy smerom na von, ako aj pri jarnom reze. V septembri a neskôr na jeseň sa ruže skracujú minimálne a nerežú sa ani ruže s dlhými stopkami do vázy, aby drevo vyzrelo a vedelo sa brániť proti mrazu. Pri remontantných popínavých ružiach podporuje letný rez opätovné bohatšie kvitnutie.

Kyprenie ruží

Ruže si vyžadujú nakyprenú a nezaburinenú pôdu, preto plytká okopávka a časté kyprenie ušetria veľa hnojenia a zálievky. Skyprená vrchná vrstva chráni hlbšie vrstvy pôdy pred vyschnutím. Hlbokým kyprení sa však môže rastlinám aj uškodiť, preto sa obrába len do hĺbky 10 cm. Zbytočne sa medzi ruže nemá šliapať, najmä keď je povrch pôdy vlhký. Po každom nevyhnutnom vkročení treba pôdu prekypriť. S blížiacou sa jeseňou treba obmedziť kyprenie pôdy, aby sa zastavil rast a obnovovanie výhonkov. Takto sú ruže pripravené na úspešné prezimovanie.

Vyberte si z ponuky nádherných zdravých ruží z ponuky eshopu

Mulčovanie

Pre ruže je veľmi výhodné mulčovanie, čiže nastielanie. Záhon sa zakrýva vhodným materiálom, napr. lístím, pokosenou trávou, rašelinou, drvenou kôrou alebo štiepkami. Ušetrí sa tým na dlhšie obdobie kyprenie pôdy a tiež sa nemusí tak často zalievať.

Zaštipovanie

Skorým zaštipovaním sa upravuje rast príliš bujných výhonkov. Pri výhonkoch, ktoré by mali kvitnúť v priebehu mája, sa mladý výhonok zaštipuje na 3-4 púčiky. Ruža má potom viac kvetov, ale kvitne trochu neskôr.

Hnojenie ruží

Na prihnojovanie ruží sa používajú prevažne zložené kombinované hnojivá, t.j. hnojivá obsahujúce rôzne živiny v správnom pomere. Ruže sú citlivé na vyšší obsah solí v pôde, preto sa najmä na ťažších pôdach nesmú hnojivá predávkovať. Korene ruží nesmú prísť nikdy do styku s čerstvým maštaľným hnojom, ktorý by spôsobil uhynutie najmä mladých sadeníc. Hydinový trus je výdatné hnojivo najmä vo forme hnojivej zálievky, používa sa však veľmi zriedený výluh skvaseného trusu. Rašelina je výborným zdrojom humusu pre svoj pomalý rozklad v pôde. V pôdach vylepšených rašelinou vytvárajú ruže bohatšie korene. Z organických hnojív je najlepší kompost, ktorý sa ružiam pridáva kedykoľvek, ale najmä v predjarí, ešte pred odstránením zimnej prikrývky. Na záhon sa rozkladá v hrúbke asi 5 cm a plytko sa zapracováva do vrchnej vrstvy pôdy.

Čas hnojenia

Rozvrh hnojenia by mal vyzerať nasledovne:

1. Skoro v predjarí, ako to dovolí počasie, ešte pred odokrytím ruží (napr. kompostom)

2. Asi v polovici mája, keď ruže začínajú vytvárať puky, po daždi alebo po zavlažovaní sa prihnoja roztokom rýchle pôsobiaceho kvapalného hnojiva. Každý ker sa zaleje 3 litrami roztoku.

3. Koncom júna sa hnojivá zálievka rovnakým spôsobom opakuje, opäť na dobre zavlaženú pôdu.

4. Koncom októbra až začiatkom novembra sa ruže majú prihnojiť draselno-fosforečným hnojivom pre lepšie vyzretie pletív a zvýšeniu odolnosti voči mrazu.

Ruže možno hnojiť aj na list špeciálnymi hnojivami pre listovú výživu rastlín, v desať až štrnásť dňových intervaloch, tri až štyri razy počas vegetačného obdobia.

Zavlažovanie

Ruža potrebuje najviac vody v období najintenzívnejšieho rastu, teda od jarného pučania a po prvom odkvitnutí, keď sa začína rast nových výhonkov. Na zavlažovanie treba myslieť už pri kyprení pôdy, preto sa vytvárajú mierne zvýšené okraje záhonov, aby zálievková voda neodtekala zo záhonov, ale vsiakla tam, kde je potrebná. Nezavlažuje sa za prudkého slnečného žiarenia. Pri závlahe treba dbať na to, aby sa voda nedostala na listy. Dôležitá je aj výdatná závlaha ešte pred začiatkom mrazov. Nebezpečenstvo stupňujú teplé slnečné dni vo februári a v marci, keď nadzemné časti rastlín odparia značné množstvo vody, zatiaľ čo vrchná vrstva pôdy nerozmŕza. Preto ak je suchá jeseň, treba ruže výdatne zaliať ešte pred prvými mrazmi.

Prezimovanie

Pre úspešné prezimovanie je dôležitý výber odolných kultivarov. To platí najmä pre popínavé ruže, ktoré sa len ťažko dajú zakrývať. V našom sa musí väčšina pestovaných ruží musí chrániť pre mrazom prikrytím, najlepšie ornicou. Drobný mráz ružiam neuškodí a prispeje skôr k opadaniu lístia. Ruže stačí prikryť pred nástupom trvalých mrazov, prípadne mrazov silnejších ako – 8 °C. Kríkové ruže sa prikrývajú do výšky asi 20-30 cm. Nakopcovaná zemina má preniknúť medzi výhonky tak, aby nevznikali dutinky, kde by mohlo mrznúť alebo by sa mohli rozmnožiť plesne. V chladnejším podmienkach osoží dodatočné prikrytie pôdy čečinou.

Ochrana proti chorobám a škodcom

Dobre ošetrované rastliny sú odolnejšie voči napadnutiu chorobami a škodcami, preto je dobré dodržiavať všetky pestovateľské rady. Rýchlu o účinnú ochranu umožňujú vhodné a včas použité chemické prípravky. Vhodným obdobím na postrekovanie je neskoré popoludnie, keď slnečné žiarenie slabne a netreba sa obávať popálenia listov. V zamračených dňoch sa môže postrekovať kedykoľvek, ale vždy za bezvetria. Roztok má byť jemne rozptýlený, preto sa nepostrekuje z malej vzdialenosti priamo na listy. Treba dodržiavať stanovené riedenie prípravkou, lebo väčšia koncentrácia môže spôsobiť značné škody. Prípravky treba striedať, najmä organické. Pri aplikácii treba dbať nielen na to, aby sa rastliny nepoškodili, ale aj na vlastnú bezpečnosť. Treba dodržiavať všetky bezpečnostné opatrenia podľa návodu a používať ochranné pomôcky.

TIP: Radi by ste skombinovali ruže s inými rastlinami? Prečítajte si článok v ktorom sa dozviete čo zasadiť k ružiam.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Levanduľa patrí medzi najkrajšie a najobľúbenejšie aromatické byliny súčasnosti. Pokiaľ aj Vy túžite po vypestovaní tejto rastliny priamo od semienka, dodržiavajte tieto rady a určite sa Vám to podarí.

S výsevom začnite už vo februári, aby ste do mája až júna získali silné rastliny na výsadbu do záhrady alebo do nádob na terasu. Semená musia byť dozreté a suché.

Levanduľa pestovanie zo semena

Ako pestovať levanduľu zo semena si vysvetlíme v  nasledujúcich bodoch.

1. Pripravte si vhodnú plytkú nádobu, misku.

2. Zmiešajte záhradnícky univerzálny substrát s podielom piesku 1:1.

3. Semená vysievajte na riedko, plytko a zasypte 1 mm jemnej vrstvy piesku (alebo nezasypávajte vôbec).

4. Výsev prikryte jednou vrstvou servítky a zavlažte postrekom tak, aby sa semená nevyplavili.

5. Misku umiestnite na svetlé, vzdušné a teplé miesto.

6. Nevhodné miesto je nad radiátorom, lebo substrát sa rýchlo vysušuje a hrozí, že zaschnú aj semená, prípadne už klíčiace slabé rastlinky.

7. Dbajte na to, aby rastlinky neboli vytiahnuté a misku pravidelne otáčajte za svetlom, prípadne použite lampu a svieťte na výsevy aspoň 3 hodiny denne (v zimnom období je málo prirodzeného svetla).

8. Po vyklíčení mladé rastlinky opatrne vyberte pomocou ceruzky či tenkej paličky z pôdy a presaďte samostatne po jednom kuse do kvetináčov alebo väčších nádobiek.

9. Zalievajte s mierou, substrát neprelievajte, doprajte im ideálnu teplotu a svetlo.

10. Kedy sadiť levandulu dopestovanú zo semena? V máji až júni sú rastliny vhodné na výsadbu do záhonov a lemov.

11. Vyššie rastliny môžete zaštipnúť.

12. Vyžaduje priame celodenné slnko, ľahké, priepustné, piesočnaté, na živiny chudobné pôdy a málo vlahy.

Celý sortiment levandulí nájdete aj v ponuke nášho eshopu

13. Kvety očakávajte v budúcom roku.

14. Aby priesady levanduľe prezimovali, mladé jedince na záhone prikryte konármi, čečinou, lístím, prípadne použite kartóny, pod ktoré dáte ešte listy zo stromov.

14. Levanduľu v nádobách (ak bude zimovať vonku na terase) umiestnite ešte do drevenej debničky, vysteľte lístím alebo použite polystyrén.

15. Prezimovať ju môžete aj vo svetlej pivnici na okne, všade tam, kde nemrzne a teplota sa pohybuje do 10 °C.

16. Na jar levanduľu zostrihajte a udržiavajte kompaktný tvar.

17. V júli až v auguste zostrihajte odkvitnuté súkvetia, zozbierajte semená.

18. Nestrihajte až do dreva.

19. Radikálnejší rez po staré drevo zvládne levanduľa na jar lepšie ako pred zimou.

20. V treťom roku po výsadbe môžete na záhone získať veľké rastliny produkujúce množstvo kvetov, z ktorých môžete vytvoriť dekoračné kytice, zozbierať množstvo semien, prípadne vyskúšať vyrobiť levanduľový cukor.

21. Počítajte s tým, že jedna rastlina v dospelosti narastie do šírky aj 60 cm. Preto ju vysádzajte jednotlivo alebo ako nízky živý plot, obruby a lem cca 50 cmod seba.

22. Okrem klasickej levanduľovo modrej a fialovej levandule si určite zamilujete aj ružovkasté a biele kultivary.

23. Francúzska levanduľa a jej kultivary u nás zimu prezimujú len zriedka.

TIP: Prečítajte si náš článok o tom aké druhy levandule môžete pestovať na záhrade.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Pre niekoho starodávne, staromódne, no napriek tomu atraktívne a variabilné. Patria medzi obľúbené hľuznaté rastliny, nakoľko starostlivosť o ne je minimálna a rýchlo sa aj rozrastajú. Na rozdiel od niektorých ľalií a gladiol je kosatec naozaj nenáročný a dokáže ho pestovať každý, bez pravidelného vyberania z pôdy pred zimou.

Sú plne mrazuvzdorné. V krátkom čase získate dostatok hľúz na presádzanie aj darovanie. Okrem toho sú zaujímavé aj výškovo, takže v trvalkovom záhone si nájdu svoje uplatnenie.

Píšeme o variabilných kosatcoch. Ich farba siaha od bielej až po tmavo fialovú s rôznymi pásikmi a škvrnami. Dokonca aj tmavo bordové, či žlté kultivary vyniknú a rozžiaria každý záhon. Hoci je ich kvitnutie krátkodobé, určite zaujmú postupným kvitnutím.

Na jar spolu s iberkou (Iberis), cibuľnatými rastlinami, vytvoria dokonalú kompozíciu, ktorá priláka aj včely a drobný hmyz. Dokonca im neprekáža ani polotieň. Vhodnými partnermi sú bergénia (Bergenia), srdcovka (Dicentra).

Kosatce druhy

Vybrať si môžete zo širokej farebnej škály ale hlavne podľa výšky. Skalkové nízke, kvitnúce skoro na jar alebo klasické záhradné, vysoké a potom holandské, nemecké, sibírske aj trpaslíčie kosatce.

Kedy sadiť kosatce

Kontajnerované kosatce môžete vysádzať počas celého roka, až do trvalého zamrznutia pôdy. Kosatce z hľúz sa vysádzajú od polovice júla až do konca septembra do vopred pripravenej pôdy. Určite ju už však neprihnojujte. Vyhovujú im priepustné pôdy.

Kosatce presádzanie

Kosatce sa presádzajú v lete, po odkvitnutí. Časť listov môžete zrezať a hľuzy rozdeliť.

Kosatce strihanie

Ako sme už vyššie spomenuli, počas presádzania môžete listovú plochu skrátiť na minimum. Hľuza bude mať viac síl na zakoreňovanie než na vyživovanie listov. Tak isto porasty, ktoré sú už trvalé môžete očistiť od suchých a starých listov priebežne počas roka a po odkvitnutí tiež zrezať listy, Vyživovať sa bude potom hľuza, ktorá bude zároveň rásť a naberať živiny pre budúce kvitnutie.

Stanovište

Menšie druhy sú vhodné na pestovanie v skalke alebo vo vyvýšených  záhonoch. Tiež sa dajú pestovať v nádobách. Iné sú zasa atraktívne v blízkosti vodnej plochy, dokonca vyrastajú aj z plytčiny. Ich listy sú mečovité až trávové a tiež doplnia záhon o zeleň.

Záhradné vysoké kosatce sú vhodné na trvalkové záhony alebo na miesta, o ktoré sa veľmi nestaráte, popri ceste, kde sa môžu bez problémov rozrastať. Myslíte, že si dokáže vybrať zo širokej farebnej škály?

Vyberte si kosatce do svojej záhrady alebo sa inšpirujte ďalšími rozmanitými cibuľovinami z našej ponuky

Prečo nekvitnú kosatce

Dôvodov môže byť viac. Mladé výsadby – mladé hľuzy. Na krásu sa čaká, teda musíte aj vy počkať na to, kým sa riadne zakorenia, rozrastú a budú mať dostatok síl vykvitnúť.

Naopak môže to byť tým, že porast je už starý, neboli vyživované, hľuzy sú staré, suché, prípadne choré, prehryzené.  V prípade, že hľuzy vystúpili na povrch, zasypte ich tenkou vrstvou suchého substrátu, presaďte, staré odstráňte.

Kosatce korenia plytko teda ich hlboko ani nesaďte. Uprednostnia kyslejšie pH a slnko.

Choroby kosatcov

Najvážnejšia je snáď škvrnitosť listov - presnejšie Heterospóriová škvrnitosť listov. Prejavuje sa hlavne počas daždivého obdobia, s výdatnou vlhkosťou.

Kvety občas napáda kvetárka kosatcová a kvetné puky kosatcov postupne zahnívajú.

Prípadne sa môže vyskytnúť piliarka kosatcová , jej larvy a samotný hmyz požierajú listy.  Ochrana je potom chemická. Nenechajte sa však odradiť.

Zazimovanie kosatcov

Sú mrazuvzdorné, mnohé vyrastajú aj z vody. Nevyžadujú špeciálnu ochranu. Vystúpené hľuzy treba prikryť tenkou vrstvou suchého substrátu. Ak sa v záhone nachádzajú aj trvalky, ktoré vyžadujú ochranu, nič sa nestane ak ochránite čečinou alebo lístím aj hľuzy.

Na jar ochranné pokryvy odstráňte. Žiadnu inú starostlivosť nevyžadujú.

TIP: Chcete aby sa nudný trávnik na jar zaplnil kvitnúcimi cibuľovinami? Prečítajte si článok o tom ako si vypestovať nádhernú rozkvitnutú lúku.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Keď sa povie ibištek, napadne Vás poväčšine ibištek sýrsky, ktorý sa nachádza na vidieku všade v záhradách, dokonca popri cestách, v parkoch alebo izbový čínsky ibištek. Existujú však aj iné ibišteky, ktoré dokážu v záhrade naozaj zažiariť.

Predstavíme Vám ich a naučíme Vás ich aj pestovať. 

Ako pestovať ibištek bahenný

V poslednej dobe je ibištek bahenný dokonca boom na trhu. Žiadaný, atraktívny veľkokvetý ibištek, ktorý v záhrade naozaj bude dominantnou drevinou. Najatraktívnejšie sú práve veľké tanierovité kvety bielej, ružovej, púdrovej, červenej až bordovej farby. Niektoré kultivary vynikajú aj bordovými a strihanými listami ale nič sa nevyrovná ich kvetom. Kvitnutie síce nie je dlhé ale zato očarujúce. 

Najvhodnejšie je zabezpečiť si kontajnerované dreviny, ktoré môžete vysadiť kedykoľvek počas roka až do trvalého zamrznutia pôdy. Vyžadujú kvalitné, humózne pôdy, dostatočne vlhké a slnečné stanovište. Kvitnú od polovice júna až do mrazov. Po odkvitnutí môžete všetky výhony zrezať na 10 cm. Kvitnú totiž vždy na nových výhonkoch, ktoré vyrastú od koreňa. Rašiť začínajú neskoro, koncom apríla až v máji. Zrezané dreviny je nutné zamulčovať a pripraviť na zimu alebo výhony ponechať a odstrihnúť ich až na jar v marci. A koreň zamulčovať lístím, slamou alebo kôrou.

Ibišteky môžete pestovať aj v nádobách. Nezabudnite na pravidelnú zálievku a hnojenie tekutým hnojivom a pozor na prezimovanie. V nádobách dreviny prezimujú ťažšie, pokiaľ sa jedná o nevhodné umiestnenie do plastov. Zvoľte veľké keramické, tehlové, drevené nádoby, vystlané textíliou, jutou, prípadne ich obaľte. Rez je rovnaký.

Ibištek sýrsky pestovanie

Ibišteky sýrske sú klasické kvitnúce dreviny vhodné do živých plotov alebo pestované ako solitérne kry. Hoci Vás očaria svojím bohatým kvitnutím, farbami, rašia až koncom jari podľa podmienok  niektoré až v lete, a preto dlho zostávajú neolistené. Iné kry a stromy sú dávno olistené a na ibišteku nevidieť ani len púčik. Vyžadujú slnko až polotieň, vhodné priepustné pôdy, závetrie a južné orientácie s dostatkom slnka. Obľubujú v blízkosti oporné múriky, steny, kde sa v zime dokáže nakumulovať teplo. Sú to opadavé a mrazuvzdorné dreviny. Farebne Vás zaujmú najmä fialové, ružové, bordové a biele kultivary. Neznáša premokrenie ale ani totálne sucho, teda počas leta uvíta zálievku a povedia Vám to aj ovisnuté listy na kríku. Dokáže rásť aj v kyslej pôde. Pozor na korene, plytko korení a neznáša okopávanie.

Ibištek čínsky pestovanie

Pestovanie ibišteka čínskeho je možné v záhrade len ako prenosnú drevinu v nádobe. Zimu v našich podmienkach neprežijú, preto ich na terase aj balkóne, či záhone kľudne letnite do 5 stupňov a potom premiestnite do bytových podmienok. Zimu prežijú pri teplote 10-13 st.C. V blízkosti okna, bez radiátora. Nevyhovuje mu ani podlahové kúrenie. Vyžaduje skôr menší kvetináč, lebo plytko korení ako všeobecne ibišteky. Po premiestnení z vonka sa často stáva, že niektoré listy opadnú. Je to len zmenou prostredia a aj teplôt. Ak opadnú všetky listy skontrolujte teplotu a vlhkosť. Pri teplote 10 stupňov nie je dôležité pravidelne a často zalievať, aby substrát nebol mokrý, len primerane vlhký a druhú zálievku aplikujte až po preschnutí. Listy na jar určite narastú. Podporíte to hnojením.

Ibištek čínsky strihanie

Ibištek čínsky sa strihá na jar. Skrátia sa dlhé výhony, udržíte tým tak kompaktný tvar a prinútite ho kvitnúť.

Aktuálny sortiment ibištekov nájdete medzi okrasnýmí kríkmi v našom eshope

Strihanie ibišteka na jeseň

Na jeseň môžete zostrihať výhonky ibišteka bahenného ale nie je to podmienka. Ideálne, ak to ponecháte na jar. Rovnako to platí o reze ibišteka sýrskeho. V predjarí, po uplynutí najväčších mrazov ostriháte ibištek  a on krásne obraší, aj keď neskôr. Staršie porasty na jar upravíte hlbším rezom tiež.

Živý plot z ibišteka

Dreviny dorastajú aj do 3-4 m.  Máme teraz na mysli ibištek sýrsky. Rastie však pomaly. Staršie živé ploty s ibištekom sýrskym vám poskytnú nádherný pohľad najmä v lete. Ker je hustý, doslova obsypaný kvetmi. Ideálny vo vidieckom sídle, bez strihania, kedy sa doslova rozkvitnú do krásy celé výhonky. Ak ho plánujete udržiavať v prísnej stene, oberáte sa o značnú časť kvetov.  Ibištek bahenný je tiež vhodný na živé ploty, len počítajte s tým, že kým dosiahne aspoň 5-6 výhonov bude potrebovať čas. Na jar počítajte s tým, že budú zrezané na 10 cm. Teda istý čas budete bez živého plota.

Prečo nekvitne ibištek

Ibišteky nekvitnú ak sú vysadené vo veľkých nádobách. Viac sa im darí, ak majú korene natesno. Skúste teda kontajnerovaným zvoliť menšie nádoby. Prípadne skontrolovať stanovište. Malo by byť naozaj bez prievanu, teplé, slnečné, chránené. Skontrolujte rovnako výskyt škodcov, najmä vošky. Rovnako im doprajte hnojenie, správnu zálievku a rez vykonávajte rozhodne vtedy, kedy sa má rezať.

Choroby ibišteka

Najčastejšie sú to vošky, ktoré doslova obsypú celý ker, najmä listy, koncové výhonky. Postačí však zvoliť správny postrek a vyhnete sa tak lepkavým listom, následne mravcom a celkovo vošiek. Pokiaľ vám opadávajú listy, treba skontrolovať podmienky, najmä orientáciu, pomer slnka a tieňa, vlahu, či vzdušnú vlhkosť. Ak dreviny nevysvetliteľne vädnú, skontrolujte koreňový systém, poškodenie koreňov alebo ohryz.

Mrazuvzdorné ibišteky

Všetky ibišteky sú v našich podmienkach mrazuvzdorné. Samozrejme okrem čínských. Tie sú považované v našich podmienkach za izbové. Ideálne, ak sú zimy so snehom, vtedy zvládnu aj -25 st C. Pripravte ich však vždy na zimu aspoň mulčovaním koreňov, slamou, lístím, ihličnatými vetvičkami, kôrou. Nič tým nepokazíte, naopak, len získate.

TIP: Ak chcete svoju záhradu ozodobiť množstvom kríkov, prečítajte si aj článok, v ktorom predstavujeme menej známe ozdobné kry.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.