Okrasná záhrada

Stratifikácia - určite ste sa s týmto pojmom už stretli, no mnohí ani netušíte, čo to v skutočnosti znamená. Odborné termíny, ktoré nájdete na internete či v literatúre, dokáže vyhľadať každý, no pochopiť ich je už ťažšie.

Stratifikácia sa týka najmä niektorých osív a semien, ktoré bez nej nemajú takú klíčivosť a úspešnosť ako nestratifikované semená. Laicky napísané to znamená, že semená niektorých druhov trvaliek potrebujú prejsť obdobím chladu (cca 60 - 90 dní) pokračujúcim následným zvýšením teploty. Jedná sa o imitovanie vonkajších podmienok.

Semená rastlín, ktoré sa samovoľne vysemenia z materskej rastliny, spadnú na jeseň do pôdy, medzi kamene, kde aj časť prezimuje, premrzne a následne uvidíte na jar klíčiace mladé rastlinky, ktoré sú oveľa silnejšie než tie z priamych výsevov pestovaných v bytových podmienkach.

Ak máte možnosti, semená sa dajú stratifikovať vo vlhkom piesku v pivnici, v miestach, kde je chlad. Odporúčame stratifikovať viac ako 2 mesiace.

V chladničke, bez piesku, ide o suchú stratifikáciu. Tam je vhodné zabaliť semienka do papierovej utierky, vreckovky a ešte do papierového vrecka a uložiť na dno. Po tomto období semená vysejte a teplotu zvýšte. Čoskoro budete vidieť klíčiace rastlinky.

Využite stále vhodný jesenný čas napríklad na nákup trvaliek

Druhy, ktoré je vhodné stratifikovať: poniklec, horec, lupina, stračonôžky.

Samozrejme sa stáva, že aj nestratifikované semená vyklíčia. Je ich však menej.

Príklad: Poniklec je najlepšie vysievať ihneď po zbere semienok, kedy sú naozaj vyzreté. Jednoducho ich vysejte pod nejaký ker, ktorý ich ochráni pred mrazmi. Ak chcete vysiať do nádob, potrebujú prejsť chladom, čiže stratifikáciou. Je potrebné ich dať do chladničky aspoň na 4 mesiace a potom plytko vysiať. Skôr sa im darí v ľahkých aj piesočnatých pôdach.

Pre tých, ktorí chcú rozmnožovať delením alebo mladými rastlinkami, je lepšie to robiť v čase,  keď sú ešte rastliny malé, keďže poniklec neznáša narušenie koreňovej časti.

TIP: Trvalky je často vhodné rozmnožovať aj delením trsov. Prečítajte si článok práve na túto tému.

Tuje napriek kritikom patria medzi často používané ihličnany pre získanie zelenej steny, ktorá dokáže v krátkom čase opticky oddeliť priestor, izolovať priestor od komunikácie a tiež dokáže nahradiť pevné oplotenie. Navyše výhodou je pomerne rýchly rast a neopadavosť počas zimy.

Najčastejšie sa nachádzajú vysadené ako súvislý zelený pás v živom plote, ako solitéry v záhrade či dokonca v nádobách pred vchodom do domu alebo na terase ako mobilný živý plot pre získanie tienenia či oddelenia sa.

Pestovanie tují

Tuje patria medzi nenáročné druhy, čo sa týka pôdnych podmienok a vlahy. Dobre rastú na plnom slnku aj v polotieni. Obľúbené kultivary sú : Smaragd, Brabant, Europa Gold.

Tují je oveľa viac a stále je čas na ich výsadbu, pozrite si aktuálnu ponuku tují v našom eshope

Ako sadiť tuje

Začneme otázkou kedy sadiť tuje. Dreviny zakúpené v kontajneroch sa vysádzajú od marca do novembra, alebo do trvalého zamrznutia pôdy, podľa podmienok. Vysádzajú sa do vopred pripravených otvorov do hĺbky ako boli vysadené v kvetináčoch.

Dreviny väčšie resp. vyššie s koreňovým balom sa vysádzajú skoro na jar v priebehu marca alebo neskoro na jeseň, prelom október, november.  Uvítajú dostatočne veľký otvor a kvalitný kompost alebo substrát pre ihličnany.

Rýchlorastúce tuje nevyžadujú inak špeciálne podmienky pre rast. Najdôležitejšie sú správne rozostupy, vetraná plocha, vhodná starostlivosť ( zalievanie, hnojenie).

Rozostupy pri výsadbe sú veľmi dôležité. Spon vysádzaných drevín sa udáva podľa výšky plota v budúcnosti. Pokiaľ chcete živý plot do výšky 4-5 m, potrebujete rozostupy 80 - 90 cm od seba. Pokiaľ chcete finálnu výšku plota do 3 m, rozostup 70 cm je ideálny. Menšie ploty – menšie rozostupy. Minimálne však 50 cm od seba. Pri nesprávnom rozostupe v budúcnosti hrozí pomalý rast, zakrpatenie každej druhej dreviny vo výsadbe, slabé prírastky, konkurenčný boj o vodu, živiny, koreňový priestor. Hustá výsadba sa rovná nevetraný priestor a vznik múčnatiek, hubových ochorení atď. Od oplotenia je tiež vhodné dodržať vzdialenosť 70-80 cm.  Je to kvôli jednoduchšiemu ošetrovaniu plota aj kvôli rezu drevín či aplikácii postreku či hnojiva.

Tuje rastú priemerne 20-40 cm ročne. Je to závislé od kultivaru a podmienok pestovania. Vo vhodnej oblasti s pravidelným hnojením a primeranou závlahou rastú 25-40 cm ročne. V horších podmienkach, bez hnojenia 20 cm.

Ako sa starať o tuje

Bežnou starostlivosťou sa rozumie primeraná závlaha počas celého roka. Bezprostredne po výsadbe,  po dobu 1-2 rokov aj počas zimy, keď nemrzne. Hnojenie na jar i počas sezóny a na jeseň hnojivami pre vyzrievanie pletív, lepšie prezimovanie, aplikácia horkej soli.

Strihanie tuje

Tuje striháme cca 2-3x ročne, zo strán, vrchol nechávame dorásť do požadovanej výšky až potom zastrihneme. Pokiaľ chcete extra hustý plot, zostrihnite aj vrchol, ten sa pravdepodobne rozvetví na 2. Rez tují je ideálne vykonať prvýkrát na jar v mesiaci apríl, druhý letný rez v júni a posledný na koniec augusta – september. Strihajú sa nožnicami alebo krovinorezom. Ideálny rez je tesne pred dažďom, pod mrakom, nie v horúčavách. Potom nasleduje hnojenie a intenzívna zálievka alebo dážď.

Solitéry alebo dreviny pestované v nádobách môžu byť strihané do špirál, kužeľov, obdĺžnikov a do iných tvarov.

Pravidelne kontrolujte aj zdravotný stav drevín. Včasné odhalenie a správne diagnostikovanie chorôb a škodcov je začiatok úspechu a zdravé dreviny a pekný plot.

Tuje môžete pestovať aj celoročne v nádobe, ideálne ak nie je plastová. Obyčajne skrášľujú vchod do domu, lemujú balkón či terasu. Nádoba musí byť dostatočne veľká, primeraná koreňovému balu pri kúpe. V malom kvetináči s minimom priestoru pre korene budú aj minimálne rásť. Doprajte im pravidelnú a výdatnú zálievku. Otvor v nádobe na odtok prebytočnej vody by mal byť samozrejmosťou.

Plastové nádoby sú nevhodné, nakoľko sa v lete prehrievajú, v zime neviažu vodu, a praskajú, premŕzajú drevinám korene.  Vhodné nádoby sú kameninové, keramické, betónové, alebo zo špeciálne tvrdeného plastu, ak im doprajete výstelku, či jutový obal.

TIP: Prečítajte si článok v ktorom sa zaoberáme hnednutím tují.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Patria k najtypickejším trvalkám jesene. Ich charakteristická vôňa má svoje čaro. Väčšina ľudí si ju spája so sviatkom všetkých svätých a cintorínom. Nie sú však len druhmi, ktoré bežne vidíte na cintorínoch.

Skúste im prísť na chuť aj Vy. V minulosti bolo v záhradách oveľa viac chryzantém. Rôzne výšky, tvary a farebné druhy lemovali prírodne upravené záhony.

V záhradách sa viac pestujú drobnokveté kultivary, ktoré sú dostatočne odolné voči zime a nemusia sa na zimu vyberať z pôdy. Vonku však dokážu prezimovať aj kultivary so stredne veľkými kvetmi.

Kedy sadiť chryzantémy

Najvhodnejšie obdobie na výsadbu je jar, po mrazoch. Treba im vybrať vhodné miesto v trvalkovom záhone s dostatočným priestorom, pretože ide o väčšie rozpínavé rastliny.

Pre bohaté kvitnutie vyžadujú zaštipovanie, dostatok slnka, vhodný substrát, priemerné množstvo vody a výživu. Od októbra sa už nehnoja. Citlivejšie druhy sa po odkvitnutí zrežú asi 5 cm nad zemou a prikryjú sa vrstvou rašeliny alebo čečinou, suchým lístím. Môžu sa tiež vybrať z pôdy a s koreňovým balom položiť do debničky a umiestniť v studenom skleníku, pivnici s teplotou 5 – 8 °C. Vyžadujú asi 4 – 6 týždňové obdobie vegetačného pokoja.

Chryzantémy druhy

Rozdelenie chryzantém podľa formy úborov : jednoduché, guľovité, prechodné, baletkovité, guľovito zvlnené, veternicovité, pompónkovité, lyžicovité, rúrkovité, pavúkovité

Základné rozdelenie chryzantém : hybridné, črepníkové a chryzantémy skupiny Rubellum

Hybridné : vyštipované a nevyštipované

Nevyštipované sa ďalej delia na : rozvetvené, drobnokveté, kaskádovité a pompónkovité

Neskorá jeseň je v našom eshope typická výpredajom rastlín, vyberte si napríklad trvalky za skvelé ceny

Chryzantémy sú krásne a variabilné. Svojou typickou vôňou nám pripomínajú, že prišla naozaj jeseň. Sú vhodné aj na výsadby do nádob na balkóny a terasy. Najviac predávané druhy nízkeho kompaktného rastu sú však naozaj len sezónnou záležitosťou, nakoľko boli vypestované v špecifických podmienkach s regulovanou teplotou a upravenou dĺžkou dňa, ošetrované trpasličím hormónom. Pokiaľ sa Vám ich podarí prezimovať, tak v budúcom roku už obyčajne nedosahujú pôvodnú výšku, ale sú vyššie. Podmienkou úspešného prezimovania je vhodná teplota a minimum vody. Substrát pred ďalšou zálievkou musí byť preschnutý. Najvhodnejšie riešenie je, ak rastliny aj s nádobou zakopete vonku na záhon a prikryjete lístím a ihličím až do jari.

 Vyštipovanie chryzantém

Pre kompaktný tvar a bohaté kvitnutie sa musia chryzantémy vždy vyštipovať. Vyštipovanie sa robí v júni, okolo Jána (24.6). Kde sa vrcholový výhonok vezme medzi 2 prsty palec a ukazovák a zaštipne sa nechtom, teda odstráni, v pazuchách listov tak, aby sa tam rozvetvil a nasadil tak viac kvetných pukov. V opačnom prípade sa vytvorí len jeden výhonok s jedným pukom.

Nevyštipávajú sa veľkokveté odrody. Zároveň tak udržiavame kompaktný tvar, stabilný základ a kvetné puky po celom obvode. Nerobí sa to nožnicami, lebo rana je obyčajne po reze rovná a otvorená. Ak to urobíte nechtom, výhonok zároveň stlačíte a uzatvoríte a nie je tam taký veľký priestor na prenos infekcie alebo voľný priestor pre vstup hubových a iných ochorení.

Ako hnojiť chryzantémy

Chryzantémy sa nemusia hnojiť ihneď po výsadbe. Hnoja sa v priebehu roka do septembra- októbra, podľa počasia. Od októbra sa už nehnoja. Používa sa hnojivo s postupným uvoľňovaním živín, kvapalné alebo granulované.

Chryzantémy v črepníku

Okrem záhona môžete chryzantémy pestovať aj v nádobe. Vyniknú tak v čase jesennom na balkóne, terase, pri vstupe do domu, či na parapete okna. Rastliny sa dajú v nádobe pestovať dlhodobo, ak sa potom správne zazimujú. Obyčajne sa stretávame s otázkami pestovateľov, že v čase kvitnutia boli chryzantéme krásne zakvitnuté, neskôr začali chradnúť. Po ostrihaní začali vädnúť aj stonky a nakoniec sa celé vysušili. Áno, stáva sa to. Dôvodov je niekoľko.

V prvom rade, si treba uvedomiť, že väčšina chryzantém pred 1.11 je zakúpených v obchodných reťazcoch, ktoré nemajú ani len vhodné podmienky na pestovanie, zálievku, veľakrát sú vystavené nevhodným podmienkam, v mrazoch, či umelému osvetleniu, prechádzajú zmenami cez vyschnutie substrátu, následne preliatie, plesne atď. teda kupujete väčšinou vystresovanú rastlinu. Mnohí ju tiež kupujete ako krátkodobú rastlinu, teda len na konkrétne obdobie, veľakrát v akcii. Chryzantémy sú však trvalky a ak sa Vám ich podarí zakúpiť v dobrom stave a prezimovať, môžete sa z nich tešiť aj o rok.

Odporúčame však nakupovať u overených pestovateľov, v záhradných centrách, kde sa im venuje príslušná starostlivosť a sú pestované vonku po celý čas. Pred mrazmi obyčajne kvitnú. Ak ich chcete udržať dlhšie v kvete, sledujte nočné a ranné teploty a prikrývajte ich. Predĺžite tak kvitnutie.

Choroby chryzantém

Najčastejšie trpia hubovými ochoreniami, konkrétne septóriovou škvrnitosťou listov. Na listoch sú tmavohnedé až čierne škvrny, bodky. Šíri sa najmä za vlhkého počasia, dažďa ale aj pri nevhodnej zálievke. Preto dbajte na vhodnú výsadbu, tiež hustotu sponu a pre výsadbu zvoľte vždy vhodné miesto, dostatočne slnečné a nepodmáčané so striedmou závlahou.

Vošky – zelené malé vošky viditeľné najmä na vrcholových výhonkoch, dokonca aj kvetoch. Nič estetické ale boj s nimi sa dá zvládnuť.

Bzdochy, sú menej viditeľné. Poškodzujú listy aj vrcholy výhonkov aj kvety. Na miestach môžete vidieť vpichy a potom sa postupom rastu deformujú listy aj kvety. Ako postrek na vošky i bzdochy môžete použiť Karate Zeon 5 CS.

TIP: Ak rozmýšľate nad záhonom trvaliek, prečítajte si článok o tom ako založiť trvalkový záhon, ešte stále je čas...

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Papučková orchidea je na pohľad zaujímavá, takmer až exoticky pôsobiaca rastlina, ktorú pri dodržaní istých zásad môžete bez problémov pestovať vo svojej záhrade.

Črievičník papučkový

kroky k úspešnému pestovaniu

Prečítajte si v našom návode aké pestovateľské podmienky sú potrebné pre prijatie po vysadení, prežitie a celkový rast cypripédií.

Vhodné stanovište

Polotieň bez priameho slnka počas poludnia. Veľmi vhodné miesto je na severnej strane budovy. Väčšina cypripédií sú lesné rastliny, a preto uprednostňujú chladné miesta, ktoré veľmi nevysychajú a neprehrievajú sa počas leta. Ideálne sú tiež miesta, v ktorých sa darí papradiam. Svoje cypripédiá tiež nevysaďte blízko stromov alebo veľkých krov, aby im ich korene neodčerpávali vodu a živiny!

Pôdne podmienky

Papučkové záhradné orchidey potrebujú vzdušnú priepustnú (hĺbka 10 cm) a stredne vlhkú pôdu. Ťažké a ílovité pôdy treba vylepšiť napríklad prímesou piesku. Ak je plánované umiestnenie privlhké, treba mu zabezpečiť drenáž. V pieskových pôdach, ktoré rýchlo vysychajú, sa odporúča zvýšiť ich schopnosť udržať vodu prídavkom perlitu.

Pokrytie pôdy vrstvou bukového lístia alebo ihličia má pozitívny vplyv na štruktúru a vlhkosť. Papučkové záhradné orchidey sú úplne mrazuvzdorné, a preto nepotrebujú žiadnu doplňujúcu ochranu počas zimy.

Výsadba

Korene rozložte v horných 10 cm pôdy tak, aby púčik bol asi 2-3 cm pod úrovňou pôdy. Zostávajúci substrát nasypte okolo bez pritláčania a dôkladne zalejte.

Zálievka a hnojenie

Pôda by nemala nikdy úplne vyschnúť, a preto je počas suchého leta nevyhnutná pravidelná zálievka. Na jar sa odporúča rastliny pravidelne prihnojovať bežnými hnojivami avšak v polovičnej koncentrácii.

Výsadba spolu s inými rastlinami

Papučkové záhradné orchidey vyzerajú najlepšie v kombinácii s pomalo rastúcimi papraďami, krpčiarkami (Epimedium) alebo funkiami. Nedokážu však súperiť s bujne rastúcimi trvalkami, krami a stromami. Dávajte preto pozor na tieto vznešené rastliny!

Aktuálna ponuka cypripédií z nášho eshopu

Ochrana papučkových orchideí

Slimáky dokážu spôsobiť pohromu za jednu noc. Obzvlášť na jar treba na mladé výhonky cypripédií dávať pozor a zabezpečiť im primeranú ochranu.

Pestovanie a pokyny k pestovaniu záhradných orchideí rodu Cypripedium

Aby ste predišli stratám v zime, pozorne si prečítajte nasledujúce pokyny.

1. Ak je počas zimy vlhké a daždivé počasie (teploty do +5 ° C sú dostatočné pre spánok cypripedií), mali by ste chrániť rastliny v kvetináčoch na dobre vetranom mieste chránenom pred dažďom, a tak predchádzať zahnívaniu.

2. V chladných oblastiach s teplotami -20 ° C alebo nižšie, nie sú žiadne problémy s prezimovaním, a to ani v prípade rastlín v kvetináčoch. Počas zimy je dôležitá ochrana proti priamemu slnku, aby sa zabránilo prebúdzaniu rastlín počas dňa. V opačnom prípade kolísanie teploty spôsobuje straty, najmä v prvej zimnej dobe po výsadbe do kvetináča. Okrem toho sa odporúča zakrytie rastlín vetvami ihličnanov.

3. Nepoužívajte textíliu chrániacu proti mrazmi ani iné pevné kryty. Myši radi žijú pod takýmito prístreškami a zvyšujú tiež možnosť vzniku hniloby alebo skorého začiatku rastu. Fóliové tunely alebo skleníkové prístrešky sa tiež neodporúčajú, pretože teplota v nich príliš vysoko stúpa počas slnečných dní. Cypripédiá majú radšej polotieň, priamo vonku v mrazivých podmienkach počas celej zimy a najmä rovnomernú teplotu, ktorá nestúpa !

Zhrnutie

Nie je to mráz, ktorý by mohol zničiť vaše rastliny. Je to práve zahrievanie počas dňa alebo dlhotrvajúca vlhkosť. Vysadené rastliny v kvetináčoch, ktoré ponoríte do piesku, majú koreňovú sústavu úplne v bezpečí bez akýchkoľvek ďalších opatrení.

TIP: Prečítajte si článok o rastlinách, ktoré sú vhodné do tieňa.

Zima, zima, zima, už sa k nám blíži. Nie sme nadšení, ale aj záhrada a všetko v nej si musí oddýchnuť po náročnej sezóne. Rastliny rástli, bujneli, kvitli, niektoré vytvorili aj plody a teraz nadchádza čas, kedy musia načerpať sily do jarného prebudenia.

Určité druhy sú zvyknuté na snehovú prikrývku či silné mrazy a nevyžadujú žiadne prikrývanie. Mnohé rastliny však bez našej pomoci zimu neprežijú.

Vymrznutie verzus vyschnutie

Toto je snáď najčastejší problém zimného obdobia. Pre viacerých začiatočníkov pestovateľov končí obdobie pravidelných zálievok s poklesom teplôt. Slnko nesvieti, je chladno, polievať netreba. Mýlia sa. Počas celého jesenného obdobia, dokonca aj bezmrazivej zimy, je zálievka pre viaceré dreviny a rastliny tou najdôležitejšou súčasťou kvalitného prezimovania. Jedná sa najviac o vždyzelené ihličnany, staršie a nové výsadby, živé ploty, okrasné dreviny ako javory, budleje, vajgélie, ruže.

Mnohé dreviny bez vody prežijú síce dlho, ale ak jej je nedostatok, prejavuje sa to v pletivách, ktoré v zime mráz poškodí a na jar už je neskoro na čokoľvek, aj na reklamácie. Na jar, keď všetci kontrolujeme záhony a počítame škody po zime, je prvé čo si všimneme, že ker, strom sa neprebudil, konáre sú bez života, skonštatujeme – vymrzol.

Pravdou však je, že vyschol, počas mrazivých dní zimy a na jar už nemal dostatok síl. Prevenciou je dostatok vody. Samozrejme netreba vytvárať močiare, ale určite zalievať treba. Jesenné dažde sú veľmi prospešné, ale nie sú tak intenzívne, aby nahradili kvalitnú jesennú zálievku, ktorá rastliny zásobí na zimu.

Zimná ochrana rastlín

Iné rastliny, najmä v skalke okrem zálievky vyžadujú prikrývanie. Vhodným materiálom je čečina, konáre ešte s lístím, ktoré keď opadajú, vytvoria dokonalý kryt.

Chúlostivé druhy, za ktorými by nám bolo ľúto, radšej v chladných oblastiach vykopte a zasaďte do nádob a prezimujte na mieste bez mrazov (figovníky). Okrasné trávy vyžadujú zviazanie, dokonca aj niektoré príliš košaté ihličnany, ktoré by sa mohli pod váhou snehu polámať. V severnejších oblastiach Slovenska je nutné prikrývať aj trvalky, ktoré pochádzajú zo Stredomoria – bylinky a levanduľu, okrasnú trávu imperátu.

Bohatý sortiment okrasných rastlín na jesennú výsadbu nájdete aj v našom eshope

Dokonalé zakorenenie a ukotvenie je ďalším úspechom prezimovania. Vysoké dreviny s kmeňom, najmä tie, ktoré teraz vysádzate musíte aj priväzovať ku kolíkom a iným oporám, aby ich silný zimný vietor nevyvrátil. Snažte sa ich vysádzať mimo smeru silného severného vetra a miesta, kde sa vietor točí. Ak je to nutné, dreviny vhodne upevnite a tiež zabezpečte mäkkú podložku, ktorá zabráni odieraniu kmeňa o kolík.

Platí to aj o nových výsadbách kmienkových ruží a ovocných stromov. Ovocné stromy a iné dreviny, najmä vysadené v blízkosti lesa, lúky a pozemkov bez oplotenia obaľte zajačím pletivom. Ochránite mladé stromčeky pred ohrýzaním. Veľmi radi si na mladej kôre pochutnávajú srny a zajace. Pokiaľ je pozemok oplotený, skontrolujte stav pletiva a oplotenia, zahrabte jamy a spevnite plochy, kadiaľ by sa zver mohla dostať k jednoduchej potrave.

Vysoké trvalky, ktoré kvitnú, zviažte a odstráňte až na jar. Listy, ktoré už teraz nevyzerajú vábne a pôsobia na záhone neesteticky nemusíte odstraňovať je to výborná a prirodzená ochrana rastliny pred zimou, mokrým snehom alebo holomrazmi. Jarné upratovanie v záhonoch bude o to radostnejšie, keď zistíte, že Vaše rastliny sa bez problémov prebúdzajú a v zime sa im darilo dobre.

TIP: Ak práve plánujete výsadbu rastlín do okrasnej záhrady, inšpirujte sa napríklad článkom o stálozelených drevinách.

Rastlinný odpad trápi nejedného z nás. Nie je problém ho vytvoriť, ale problémom je, kam ho dať, aby bol z neho aj úžitok. Najväčší odpad je zo strihaného živého plota. Drobné aj dlhé konáre sa povaľujú pod plotom a kopia sa do neuveriteľnej výšky. Čo s ním?

Môžete použiť drvič konárov, ktorý množstvo zredukuje a odpad sa zmenší v podobe štiepky, ktorú môžete použiť na mulčovanie, alebo ju môžete vysypať do vopred pripravenej jamy, ktorá bude slúžiť ako skrytý kompost. Vhodné je to na ploche, ktorá je malá a na kompost už nie je v záhrade miesto. Do takejto jamy môžete nahádzať všetky odkvitnuté letničky, lístie zo stromov, všetok rastlinný odpad okrem burín ako pýr a buriny so semenami.

Môžete však z nich urobiť výluh a ten použiť ako zelené hnojenie. Štiepka z konárov vynikne na okrasnom záhone.

Z niektorých konárov môžete vytvoriť dočasný kryt pre jesennú výsadbu cesnaku a tiež je to odpudzujúce pre mačky, ktoré si chcú svoju potrebu vykonať práve vo vyčistených hriadkach v zeleninovej záhrade.

Aj toto obdobie je stále vhodné na výsadbu jarných cibuľovín alebo drevín do živého plotu, no aj iných okrasných a ovocných druhov.

Pichľavé konáre z ruží použite na ochranu Vašich obľúbených rastlín, do ktorých tiež s obľubou chodia mačky alebo pes. Drobné konáriky môžete použiť ako deliaci plot k novovysadeným druhom, aby ste nezabudli, kde ste ich vysadili.

Pokiaľ máte na záhrade aj parenisko, ako podklad je vhodný maštaľný hnoj a treba ho prikryť vrstvou lístia z opadaných ovocných stromov. Lístie z orecha však nepoužívajte ani na kompost. Niektoré farebné lístie môžete s deťmi pozbierať a vyplniť s nimi kvetináče a prútené koše, do ktorých naukladáte pár okrasných tekvičiek. Niektoré lístie môžete využiť ako výplňový materiál do vriec, a tak zazimovať okrasné rastliny na terase a balkónoch.

Využitie lístia na zazimovanie balkónoviek

Rastliny, ktoré chcete zimovať a pestovať na balkóne, je nutné na zimu pripraviť tiež. Rastliny pestované v klasických plastových nádobách počas zimy trpia najviac. Plast ich nezahreje a veľakrát sa stáva, že vymrznú alebo vyschnú z nedostatočnej vlahy. Takéto nádoby je nutné ešte vložiť do drevenej debničky alebo väčšej keramickej nádoby, ktorú vysteliete textíliou alebo bublinkovou fóliou, podľa veľkosti aj kúskami polystyrénu a ostatné vyplniť suchým lístím.

TIP: Prečítajte si aj článok ako pripraviť úžitkovú záhradu na zimu.

Druhy, ktoré sa bežne používajú do skaliek a na výsadbu sutí, sa používajú aj na výsadbu suchých múrikov. Suché kvetinové múriky majú výhodu v jednoduchej stavbe bez použitia malty alebo betónu.

Ide o kamene nasucho ukladané na seba v tvare múru, ktoré sa presýpajú len pieskom, štrkom, do ktorého je následne uskutočnená výsadba. Samotné rastliny potom držia múr, vypĺňajú ho.

Neznamená to, že stavba musí byť len dobrá po výsadbe rastlín. Musí byť pevná a stabilná, aby nepodliehala poveternostným vplyvom.

Suché múriky obyčajne bývajú vysoké len 50 cm, max. 1 meter. Dodržte správnu šírku, sklon, prípadne na spodku umiestnite aj drenážne rúrky na odtok vody.

Takýto kvetinový múrik môže oddeliť napríklad okrasnú časť od úžitkovej, prípadne ním môžete vyrovnať členitý terén v záhrade alebo s ním len okrášliť miesto v blízkosti terasy a sedenia.

V prvom roku po výsadbe nečakajte zázraky. Rokmi bude múrik stále krajší a krajší. Tiež ho viete kedykoľvek doplniť ďalšími rastlinami, ktoré vytvoria previsy, zhluky a koberce. Drobné cibuľoviny Vám vytvoria ideálny jarný efekt v skorom období po zime.

Vhodné rastliny do suchého múriku sú napríklad skalničky alebo si vyberte nízke okrasné trávy

Múrik by mal byť umiestnený na slnku. Nezabudnite na zavlažovanie bezprostredne po výsadbe. Na výsadbu sa používajú väčšinou druhy, ktoré nevyžadujú výdatnú zálievku, ale bez nej to nepôjde.

Používajú sa skalničky, pôdopokryvné nízke rastliny a dreviny, drobné jarné cibuľoviny, nízke kobercové trvalky a okrasné trávy.

Rovnakým spôsobom môžete vysadiť aj iné múriky. Čo sa týka finančného hľadiska, pre niekoho lacná záležitosť, ak je zvolený domáci druh kameňa, z blízkeho lesa alebo kameňolomu. Drahšie a atraktívnejšie kamene Vás budú stáť viac. Vhodná je aj bridlica, pieskovec, andezit, vápenec.

TIP: Chystáte sa okrem suchého múriku vybudovať vo vašej záhrade aj skalku? Prečítajte si článok o tom aké trvalky sú vhodné práve do skalky.

Rod zahŕňa asi 75 druhov. Patria do rovnakej skupiny ako rododendrony ale sú menej zastúpené. O to však viac kvitnú. Druhy môžu byť stálozelené aj opadavé.

Azalky kvitnú väčšinou na červeno, ružovo a bielo. Kvitnú väčšinou na jar a preto sú veľmi podstatné pre záhonové kompozície. Často si ich mýlia a hoci majú radi rovnaké podmienky, je medzi nimi aj rozdiel.

Azalky a rododendrony rozdiel

Hlavne si všímajte listy. Rododendrony majú listy veľké, tmavozelené, až namodralé, z druhej strany hnedé a kožovité, zatiaľ čo azalka má listy drobnejšie, zelené a s jemnými chĺpkami na povrchu.

Kvety azalky sú na drevine usporiadané jednotlivo, zatiaľ čo rododendron ich má usporiadané v klastroch.  Rododendrony majú širšiu škálu farieb než azalky.

Prečítajte si aj článok o pestovaní rododendrónov.

Najznámejší druh je Azalea japonica a jej kríženci.

Pestujú sa obyčajne vonku na záhone, chránenom stanovišti v kyslej pôde – rašeline. Milujú slnko, kumulované teplo od múra a steny, chránenú polohu pred vetrom a mrazmi, ale nie celodenný úpek. Najlepšie je mozaikový tieň, nie plný tieň. V spoločenstve iných stálozelených druhov a ihličnanov vytvorí dokonalú kulisu najmä počas kvitnutia. Dobre sa pestujú v krovitej podobe.

Pôda môže byť aj piesočnatá, doplnená o kompost a rašelinu. Nevhodná je pre výsadbu trvalo podmáčaných pôd, do ílu a nevýživných pôd, skál.

Vysádzajú sa na jar alebo na začiatku jesene, do vopred pripravených jám. Treba počítať s jej prirodzenou šírkou podľa kultivaru. Majú radi aj mulčovanie kôrou, štiepkou, ihličím. Nepoužívajte štrk a kamene, ktoré sa často v lete prehrievajú. 

Zálievka by mala byť po výsadbe hojná. Ak sa jedná o stálozelený druh, je nutné zalievať aj v zime, počas obdobia, keď nemrzne. Najčastejšou príčinou vyhynutie je práve vyschnutie, nie vymrznutie.

Azalky patria medzi jedovaté rastliny, nekonzumujú sa a pri práci s nimi by ste mali používať ochranné rukavice.

Hnojenie nie je nutné, ak ich pravidelne nanovo mulčujete kompostom, rašelinou, ihličím. Hnojenie s hnojivami s vyšším obsahom dusíka, je skôr nevhodné, lebo sa potom tvoria len listy a farebne sa tiež dokážu zmeniť od dávky hnojenia. Skôr sa sústreďte na vyšší obsah fosforu a draslíka., čo je vhodné pre tvorbu kvetov a vyzrievanie pletív.

Stromčekové azalky

Okrem klasických krovitých nízkych druhov si azalku môžete vypestovať alebo aj zakúpiť aj na kmienku v podobe stromčeka. Mnohé sú obľúbené aj medzi priaznivcami bonsajov. Dokonca existujú druhy, ktoré sú určené pre bytové podmienky Azalea indica, patrí medzi obľúbené izbové rastliny. V obchodných reťazcoch často vidíte práve názov stromčeková azalka, no nikto nevie, či sa jedná o drevinu na kmienku, ktorá prežije u nás zimu alebo je to izbová rastlina.

Ak túžite pestovať túto bohato kvitnúcu drevinu, prezrite si náš aktuálny sortiment azaliek

Dôležitý je latinský názov. Ak sa jedná o Azalea japonica, tá hoci je na kmienku, či krovitá v našich podmienkach bežne zimu prežije, zamulčovaná. Ak sa jedná o Azalea indica, je to izbová rastlina, mrazy vonku neprežije. Nenechajte sa oklamať.

Azalky kvitnutie

Azalky kvitnú na jar. Ker je doslova obsypaný jednotlivými kvetmi v červenej, ružovej a bielej farby. Pokiaľ vidíte aj inú farbu, nie je to azalka ale rododendron s ktorým je často zamieňaná.

Nekvitne Vám azalka?

Skúste skontrolovať nasledovné podmienky: slnko až polotieň, riedky mozaikový tieň, chránené stanovisko. Dostatok vlahy ale nie podmáčaná ílovitá pôda. Takmer žiadny rez nevykonávajte. Hnojenie nie je nutné, dusíkaté hnojivá sú nevhodné, tvoria sa po nich len listy. Nepresádzajte ich každoročne. Mrazy v zime mohli zničiť kvetné puky, ktoré sa tvoria už po odkvitnutí. Nevhodné zazimovanie, nízka ochrana.

Pestovanie azalky v kvetináči

Okrem trvalých výsadieb môžete pestovať aj azalky v kvetináčoch. Počítajte však s tým, že takéto azalky musíte potom premiestniť v novembri do bytu, domu, chodby s teplotou do 8 st. Darí sa im v keramických a kameninových kvetináčoch, kde sa v lete neprehrievajú korene a v chladných mesiacoch zároveň dokážu naviazať vodu. Nezabudnite, že na dno potrebujú drenáž, pre správny odtok vody. Neznášajú premokrenie a korene vo vode. Vyžadujú tiež kyslé prostredie a to zabezpečíte rašelinou.

Azalka prezimovanie

Azalky pestované v kvetináčoch ponechajte na mieste len do polovice novembra alebo podľa aktuálnych teplôt Prezimujú v tmavej a suchej miestnosti s teplotami 6-8 stupňov. Vonku pestované azalky treba zamulčovať kôrou v oblasti koreňov a vnútro vyplniť ihličnatými konármi.

Azalka strihanie

Azalky nie je potrebné každoročne a pravidelne strihať. Ak potrebujete upraviť tvar alebo odstrániť estetické nedostatky, urobte tak po odkvitnutí. Kvetné puky pre budúce kvitnutie sa totiž diferencujú takmer hneď po odkvitnutí a rezom by ste ich odstránili a tak sa obrali o jarné kvitnutie.

Veríme, že si tieto dreviny zamilujete. V spoločenstve pierisov, rododendronov, vresovcov a skimmie budú naozaj nádherné. A ten pohľad na zakvitnuté kry Vám naozaj budú stáť za to.

TIP: Nie len kvety robia záhradu peknou, prečítajte si článok o drevinách, ktoré ju ozdobia plodmi.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Ešte skôr ako sa začnú vysádzať popínavé rastliny treba vybrať najvhodnejšie druhy vzhľadom na to, či treba zakryť celú plochu alebo prizdobiť iba jej časť. Treba tiež zobrať do úvahy ich nároky na polohu, pôdu a klimatické podmienky, ale aj ich vzrastové vlastnosti.

Dôležitým je tiež spôsob prichytávania rastlín na podporu. Niektoré majú prichytávajúce korienky alebo terčíky, iné zas ovíjavé úponky a pod. Väčšinu popínavých rastlín treba   aspoň zo začiatku usmerňovať prípadne vyväzovať. Režú sa iba vtedy, keď prerastajú vymedzené miesto. Niektoré druhy sa môžu vysádzať nad svahmi a vysokými terasami, z ktorých potom voľne ovísajú dolu.

Kompletný sortiment popínavých rastlín z ponuky nášho eshopu

Pri pestovaní popínavých drevín pri murovaných plotoch alebo pri múroch domov je dôležité vysadiť rastliny tak, aby ich koreňový systém bol v dosahu zrážkovej vody. Brečtan má rád dostatok vlahy. Darí sa mu na slnku i v tieni. Pestrolisté kultivary brečtanu treba v zimnom období v koreňovej oblasti chrániť prikrývkou   proti mrazu.

Pestovanie clematisu

Ozajstnými skvostami medzi popínavými rastlinami sú plamienky (Clematis). Vysádzajú sa na slnečnom mieste a korene sa nastielajú vhodným nastielacím materiálom, príp. nižšou výsadbou, ktorá   udržuje korene vlhké. Najvhodnejším termínom na výsadbu plamienkov je jeseň alebo začiatok jari. Kontajnerované rastliny možno vysádzať v ktorejkoľvek časti roka, treba im však zabezpečiť pravidelné zavlažovanie. Väčšina plamienkov potrebuje svetlo a slnko, ale ich korene majú radšej chlad, preto sa nastielajú rozličným materiálom.

Ak sa plamienky sadia k stene, umiestnia sa asi 30 cm od nej, pretože pôda pod stenou je vo všeobecnosti veľmi suchá. Na dno jamy sa pred sadením odporúča dať vrstvu kvalitného záhradného kompostu. Stonky novovysadených plamienkov sa priväzujú k opore.

Clematis druhy

Plamienky kvitnú v rôznom čase a rôzne sú aj ich potreby na rez. Podľa strihania sa rozdeľujú do troch hlavných skupín:

Plamienky kvitnúce na jar

Nevyžadujú rez iba občasné presvetlenie. Radíme sem Clematis alpina (´Columbine´, ´Constance´, ´Pink Flamingo´, ´Ruby´), Clematis macropetala (´Blue Bird´, ´Lagoon´, ´Markham´s Pink´), Clematis montana (´Rubens´, ´Freda´, ´Mayleen´)

Plamienky kvitnúce na jar a v lete

Vyžadujú hlbší rez niekoľkých silnejších ročných výhonov. Patria sem veľkokveté hybridy: ´Alabast´, ´Dr. Ruppel´, ´Duchess of Edimburg´, ´H. F. Young ´, ´Kőnigskind´, ´Lasurstern´, ´Nelly Moser´, ´Niobe´, ´Piilu´, ´Snow Queen´, ´The Presiden´, ´Miss Bateman´

Plamienky kvitnúce od polovice leta

Tieto druhy vyžadujú hlboký rez. Do tejto skupiny patria Clematis viticella ´Mary Rose´, ´Black Prince´, ´Comtesse de Bouchaud´, ´Huldine´, ´Venosa Violacea´, Clematis tangutica, Clematis integrifolia a Clematis rehderiana.

Všetky veľkokveté hybridy, ktoré kvitnú začiatkom leta patria do druhej skupiny. Do tretej skupiny patrí obľúbený plamienok   tangutský, ktorý sa skoro na jar úplne zrezáva.

Vyberte si z ponuky plamienkov v  našom eshope

Clematis strihanie

obr. a. Jemný presvetľovací rez u na jar kvitnúcich druhov 

obr. b. Strihanie plamienka - hlbší rez niekoľkých silnejších výhonov u druhov kvitnúcich na jar a v lete  

obr. c. Hlboký rez u druhov kvitnúcich od polovice leta

Rez vistérií

Tu si môžete pozrieť aktuálnu ponuku vistérií

obr. 1: Po výsadbe skrátime hlavný výhon asi 1 meter nad zemou. Bočné skrátime o niečo viac.  

obr. 2: V lete vyväzujeme postranné výhony k natiahnutým drôtom a skracujeme ich na štyri očká. Skrátením povzbudíme tvorbu kvetných pupeňov. 

obr. 3: V zime skrátime hlavný výhon a spodné postranné výhony vyviažeme vodorovne na natiahnuté drôty.      

obr. 4: Krátke výhony postranných konárov zaštipneme na štyri očká. Najspodnejšie novo vyrašené výhony odstránime.

obr. 5: Postranné konáre skrátime o tretinu. Horné konáre vodorovne upevníme. Hlavný výhon skrátime tiež.      

obr. 6: V nasledujúcich rokoch pravidelne zrezávame postranné výhony v zimnom období po odkvitnutí. 

TIP: Prečítajte si aj článok o ďalších zaujímavých popínavkách, ktorými môžete vhodne doplniť výsadbu.

Koniec októbra a mrazíky sú predzvesťou prichádzajúcej zimy a preto treba povyberať z pôdy všetky letné hľuzy a cibuľoviny. Neprekáža im povrchný mráz, ale práve ten, kedy už premŕza  pôda.

Kedy vyberať gladioly zo zeme

Všetky gladioly, georgíny, tigrídie a acidantery je nutné z pôdy vybrať včas. Hľuzy begónii, ktoré ste pestovali v nádobách je nutné tiež uskladniť, zrezať a vybrať z pôdy alebo ponechať v nádobách, kde je substrát úplne preschnutý. Počas slnečných dní trsy letných cibuľovín vykopte, nechajte preschnúť a potom odstráňte všetky listy.

Nikdy neuskladňujte hľuzy poškodené, mäkké, plesnivé alebo preseknuté počas vykopávania. Pleseň alebo iné hubové ochorenie, by sa rýchlo prenieslo aj na iné hľuzy a cibule. Cibule a hľuzy môžete uskladniť v suchých hoblinách, pilinách, v bublinkovej fólii v pivnici, kde neklesá teplota pod 0°C. Nemusia mať ani svetlo, ani závlahu počas celej zimy. Pokiaľ máte množstvo hľúz, môžete trsy rozdeliť.

Vo februári ich skontrolujte a ponechajte v pivnici. Všímajte si len hľuzy begónii, ktoré je nutné v tom období vysadiť do nádob. Nezabudnite si všetky trsy označiť, lebo gladioly a acidantery sú veľmi podobné, nakoľko patria aj do rovnakej skupiny. Ak ich ešte nepestujete, na jar si ich môžete zakúpiť.

Jar bude ideálne obdobie na obohatenie záhrady o nové letné cibuľoviny

Pestujú sa jednoducho ako jarné cibuľoviny, len ich treba vyberať vždy na jeseň z pôdy.

To isté platí aj pre kany, niektoré veternice, orientálne ľalie, kornútovky, kaly a frézie.

Vysadené cibule zorníc je nutné tiež presadiť do nádob a naďalej pestovať v byte. Letnené cibule na záhonoch zosilneli, nabrali dostatok živín a určite aj narástli.

V zimnom období a začiatkom jari sa Vám  preto odvďačia kvetmi. Ľalie nie je nutné vyberať z pôdy, naše zimy prežijú. Náchylné na vlhkosť sú však orientálne druhy. Tie preto vyberte do nádob alebo ich hneď od začiatku pestujte v nádobách.

TIP: Chcete zo svojho trávniku urobiť na jar nádhernú lúku, plnú farieb? Prečítajte si článok o tom ako vytvoriť rozkvitnutú lúku pomocou jarných cibuľovín.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.