+421 2 54651414

Férové online záhradníctvo od roku 2001!   

Posts tagged 'drobné ovocie'

RSS kanál

Čo sa oplatí pestovať v ovocnom sade?

Autor: Ing. Adriána Francová 8. februára 2018 Žiadne komentáre

        Samozrejme v prvom rade to, na čo máte Vy a Vaši blízki chuť, čo chcete spracovávať, konzervovať alebo uskladniť na zimu a zároveň vhodné odrody podľa pestovateľskej oblasti.

Niekedy však nestačí len toto. Musíte brať ohľad aj na veľkosť pozemku, smer prevládajúcich vetrov, orientáciu svetových strán. Vždy pred samotnou kúpou ovocného stromčeka uvažujte o jeho umiestnení a aj o čase, ktorý musíte stráviť so samotnou starostlivosťou k nemu.

Čo sa oplatí pestovať v ovocnom sade?Patrí sem zálievka, hnojenie, rez, prebierka plodov, zber ovocia, postreky. Prípadne si môžete zaobstarať osobného záhradníka, ktorý sa rád za finančnú odmenu o váš súkromný sad postará.

Pokiaľ máte dostatok voľného priestoru pre výsadbu ovocných stromov, dodržiavajte rozostupy, zvoľte výber podpníkov, čo sa týka rýchlosti rastu a výšky koruny v dospelosti, zvoľte pestovateľský tvar a v konečnom dôsledku vyberajte z odrôd podľa toho, ktoré Vám napríklad chutia, ktoré Vám odporučia alebo sú vhodné do pestovateľskej oblasti, v ktorej sa nachádzate.

Správna voľba prinesie ovocie

V niektorých prípadoch musíte zvoliť aj vhodného opeľovača. Mnohé druhy sú samoopelivé, ale podpora druhej odrody, ktorá v rovnakom čase kvitne, zabezpečí vyššie výnosy a kvalitnejšiu úrodu. 

Potom si môžete vybrať aj podľa toho, či chcete plody tvrdé, šťavnaté, zelené, červené, sypké, dužinaté, na konzervovanie, na priamy konzum.  V malom sade si môžete dovoliť len menšie množstvo druhov ovocných stromov, prípadne samoopelivé odrody alebo stĺpovité formy, ktoré nezaberajú príliš veľa miesta v korunnej časti. Počítajte však s nižšími úrodami.

Správna agrotechnika a ošetrovanie má priamy vplyv na veľkosť, kvalitu a množstvo úrody. Bez závlahy, správneho rezu a hnojenia to určite nepôjde. Preto, ak máte pochybnosti, nechajte si poradiť a pýtajte sa skúsených ovocinárov, kým si nezabezpečíte dostatok informácii aspoň o základnej starostlivosti o ovocný sad, z ktorého chcete vyťažiť maximum. 

V dnešnej dobe je množstvo kultivarov, ktoré sa dajú pestovať takmer vo všetkých pestovateľských oblastiach. Výnimkou sú mrazové kotliny a extrémne svahové stanovištia s extrémnymi podmienkami. A tiež si viete vybrať z pomedzi rezistentných odrôd, kde nemusíte aplikovať toľko chemických postrekov.   

Ovocné stromy a kry - návod na pestovanie

Autor: Adriána Francová 18. decembra 2017 Žiadne komentáre

Klimatické podmienky   

Pestovanie ovocných drevín má u nás dlhú tradíciu. Je to dané dobrými klimatickými podmienkami, ktoré umožňujú ich pestovanie vo všetkých regiónoch Slovenska. Vo väčšine prípadoch sú u nás pestované ovocné dreviny nenáročné na klimatické podmienky, ako aj na pôdu. Obľubu si v poslednom čase získavajú aj netradičné druhy ovocia pochádzajúce z oblastí s chladnejšou subtropickou klímou alebo z chladných oblastí Ázie či severnej Ameriky. Dobrá snehová pokrývka zabezpečuje dobré prečkanie zimy a jarné zásobenie rastlín vodou. Rastlinám kiwi (Actinidia), figovníka (Ficus carica), jujuby (Ziziphus jujuba) či citrónovníkovca (Poncirus trifoliata) sa bude dariť predovšetkým v nížinách západného, juhu stredného a východného Slovenska, na chránených stanoviskách s dlhým slnečným osvitom, pokiaľ možno málo veterných. Veľa škôd dokážu na týchto rastlinách napáchať neskoré jarné mrazíky, a preto na túto skutočnosť treba pamätať už pri výsadbe. Ideálne na výsadbu sú miesta pri južných, juhozápadných a severozápadných stenách domov či iných budov, ktoré poskytujú týmto teplomilným druhom vhodné mikroklimatické podmienky. Nevhodné sú polohy orientované na východ lebo u nich po zime dochádza k rýchlejšiemu nástupu vegetácie. Predčasne vyrašené výhony môžeme chrániť napr. jutovinou, ale u väčších rastlín je tento spôsob ochrany už náročnejší. Kanadským čučoriedkám (Vaccinium corymbosum), kamčatským čučoriedkám (Lonicera camtschatica), brusniciam (Vaccinium vitis-idaea), či kľukve (V. oxycarpum) sa darí aj vo vyššie položených oblastiach, kde prinášajú bohatú úrodu drobných plodov. Pretože sú obyčajne náročnejšie na vlahu, nie je vhodné ich sadiť na príliš vysychavé stanoviská. To platí najmä pri ich pestovaní v teplejších nížinných podmienkach.   

Pôda   

Všeobecne platí, že ovocným drevinám vyhovuje ľahšia humózna pôda s mierne kyslou reakciou. Je treba dbať, aby na mieste výsadby nebola vysoká hladina spodnej vody, pri ktorej by došlo k odhnívaniu koreňov. Príliš kamenisté, nepriepustné alebo zasolené pôdy sú na pestovanie nevhodné. Aj keď nároky na pôdu nie sú veľké, sú vďačné za každé zlepšenie štruktúry pôdy, jej Ph a celkového obsahu humusu a živín. Je to hlavne aktuálne pri novších odrodách, pri ktorých sa požadovaný efekt nedá dosiahnuť bez dodatkového prísunu organických a minerálnych hnojív. Dôležitá je pritom zásoba humusu v pôde, ktorá ovplyvňuje celú mikrobiológiu. Tu je viac možností, z ktorých sa najčastejšie využíva zlepšenie kompostom, alebo vyzretým maštaľným hnojom. Veľmi ťažké pôdy môžeme vylepšiť pieskom a u kyslých pôd nezabúdame na vápnenie. Ph môžeme zlepšovať použitím priemyselných hnojív, ktoré obsahujú vápnik.

Špecifickými nárokmi na pôdu sa vyznačujú najmä rastliny rodu Vaccinium, ktoré si vyžadujú kyslú, rašelinovú pôdu. Na to je dôležité myslieť už pred výsadbou, a pôdu do hĺbky cca. 30 - 50 cm na záhone vymeniť. Ďalšou, menej prácnou možnosťou je pestovanie týchto rastlín v nádobách, ktoré zapustíme do pôdy. Ich objem by však mal byť minimálne 10 litrov. Pokiaľ chceme mať bohatú úrodu, dôležité je rastliny pravidelne prihnojovať, pričom používame špeciálne hnojivá pre kyslomilné rastliny.

Zálievka

V poslednom období sa voda stáva dôležitým prvkom pri pestovaní všetkých ovocných drevinách. Je to dané zmenou klimatických podmienok, čo vedie k tomu, že rastliny sú odkázané na doplnkovú závlahu. V jarnom období majú dreviny väčšinou dostatok vody, ale v období intenzívneho rastu plodov je jej často nedostatok, čo sa môže odraziť v kvantite i kvalite očakávanej úrody. Na preschnutie sú citlivé všetky novovysadené dreviny. Obzvlášť treba dať pozor v letných mesiacoch na preschnutie kiwi (Actinidia). Mladé rastliny kiwi musíme tiež chrániť pletivom proti okusovaniu mačkami, ktoré ich poškodzujú najmä na jar pri rašení.   

Výsadba   

Samotná výsadba je veľmi dôležitým úkonom, ktorý ovplyvňuje naše pestovanie počas celej životnosti rastliny. Začať treba práve dôkladnou prípravou pôdy. Odporúča sa robiť výkop jám aj niekoľko dní dopredu a zapracovať do nich organické alebo minerálne hnojivo (Veget, Rokosan). Dôležitejšia je však veľkosť jamy, ktorá by pri jabloniach mala byť 60x60x60 cm. Tu treba tiež zohľadniť kvalitu pôdy. Ku koreňom nedávame v žiadnom prípade nevyzretý maštaľný hnoj alebo priemyselné hnojivo, ktoré by mohlo poškodiť korene. Vzdialenosť jám, čiže spon, je závislý od druhu, odrody ako aj použitého podpníka. U malín to býva 40x40 cm, kríčkovité ríbezle sadíme na vzdialenosť 80 až 120 cm, jablone na slabo rastúcich podpníkoch od 150 do 200 cm, kiwi na vzdialenosť 2,5 až 4 m. Dôležitá zásada pri výsadbe ovocných stromov ako aj iných vrúbľovaných drevín je neumiestniť miesto vrúbľovania pod úroveň pôdy. Miesto vrúbľovania nesmie byť zahrnuté zeminou, aby sme neznehodnotili význam vrúbľovania. Podpník brzdí rastovú silu ušľachtilej odrody, čím zlepšuje jej plodnosť. Ak je rastlina vysadená veľmi hlboko, môže ušľachtilá časť vytvoriť vlastné korene a tým potlačiť význam podpníka, čo bude mať za následok silnejší rast a zníženie rodivosti. Výsadbu voľnokorenných rastlín môžeme robiť na jar alebo na jeseň. Kontajnerované rastliny sa sadia po vybratí z kontajnera počas celého vegetačného obdobia priamo, bez skracovania koreňov. Úpravu koreňovej sústavy voľnokorenných rastlín robíme tesne pred výsadbou. Kvôli zlepšeniu prijímania vody skracujeme korene asi o 1/3 a viac, ako aj poškodené korene. Ak robíme výsadbu na jeseň, skrátenie nadzemnej časti nechávame na jar. Hĺbku výsadby prispôsobíme v závislosti od ovocného druhu. Jablone a hrušky na vegetatívnych podpníkoch vysádzame do takej hĺbky, aby miesto štepenia bolo minimálne 10 cm nad zemou. Kôstkoviny na semenných podpníkoch sadíme tak, aby bol koreňový krčok kúsok pod úrovňou pôdy. Drobné ovocie ako ríbezle, egreše, maliny sadíme cca 5 – 10 cm hlbšie ako rástli v škôlke. Po prisypaní koreňov do polovice hlinu utlačíme a poriadne zalejeme. Potom jamu dosypeme a opäť zalejeme. Pri zimnej výsadbe nahrnieme viac zeminy k rastline. Citlivejšie druhy (broskyne, marhule, nektarinky, figovníky) je vhodné na zimu obaliť vhodným priedušným materiálom.   

Rez   

Väčšinu ovocných drevín je treba ešte pred rašením zrezať. Novovysadené kôstkoviny vyžadujú bezpodmienečne silný hlboký rez! V opačnom prípade hrozí uhynutie stromkov. V prvých rokoch ide o výchovný rez, kedy tvarujeme rastlinu do podoby, ktorá nás bude sprevádzať počas celého pestovania. Všeobecne platí, že skracujeme výhony hlbšie, aby sme mohli nasmerovať kostrové konáre požadovaným smerom. U ríbezlí a egrešov ide o skrátenie výhonov o 1/3 až 1/2. Maliny sú často pripravené pri nákupe tak,  že ich netreba skracovať. U jabloní je rez ešte dôležitejší, pretože  jeho zanedbanie by nám mohlo robiť v budúcnosti problémy.  Problematika rezu je veľmi obsiahla s možnosťou použitia rôznych  tvarov. Každý druh a aj odroda má svoje špecifiká, podľa ktorých  sa riadime. U ovocných stromov vstupuje ako významný faktor  použitý podpník. Veľmi obľúbeným tvarom je štíhle vreteno, ktoré  pestujeme do 2 - 2,5 m výšky. Táto výška umožňuje pohodlný  prístup k stromu počas celej vegetácie. Rez, chemická ochrana a  zber je veľmi uľahčený ako aj bezpečný. Na rozdiel od iných tvarov  nezapestovávame hrubé kostrové konáre, ale na zvislom stredníku  ponechávame len polokostrové konáre pravidelne rozmiestnené  okolo hlavnej osi. Smerovanie konárov sa snažíme udržať vo vodorovnej  polohe a celý tvar koruny v pyramidálnom tvare. V prípade  štíhleho vretena sú najvhodnejšie jablone, ktoré sú štepené na slabo  rastúcom podpníku. Po zapestovaní hociktorého tvaru je treba  myslieť na udržiavací rez, ktorý je výhodne robiť každý rok. Ide o  presvetlenie koruny, alebo čiastočné zmladenie. Nezabúdame na  choré a poškodené konáre. Počas leta, ak nám vyjde čas, je vhodné  venovať sa letnému rezu. Má význam hlavne u jadrovín, kde  presvetľujeme príliš zahustenú korunu, a zároveň podporujeme  tvorbu kvetných púčikov pre ďalší rok.   

Figovník, režeme len veľmi málo, pretože rodí na vyzretých  dvojročných letorastoch a nevhodným zrezaním by sme sa mohli  pripraviť o väčšiu časť úrody. 

Mladú rastlinu kiwi koncom prvej zimy hlboko zrežeme na  jeden dobre vyvinutý púčik, aby sme vypestovali čo najsilnejší  letorast. Ak sa nám to nepodarí, opakujeme tento hlboký rez aj  na druhý rok. Ostatné slabé výhonky priebežne odrezávame. V  druhom roku, ak máme napestovaný kmeňový výhonok, skrátime  ho v požadovanej výške. Z posledných dvoch až troch púčikov vyrastú  výhony, ktoré vytvoria základnú kostru. Nesmieme zabudnúť  na ich priväzovanie. V treťom roku pestovania koncom februára až  začiatkom marca skrátime kostrové výhony asi o štvrtinu až tretinu.  Z ich púčikov rastú rodivé letorasty a z asi troch najspodnejších  púčikov sa tvoria kvety a prvé plody. V auguste ich skrátime od  posledného plodu za ôsmym listom a koncom zimy ich opäť skrátime  na dvojpúčikové čapíky. Z nich vyrastú nové rodivé letorasty,  ktoré poskytnú prvú väčšiu úrodu. Počas ďalších rokov opakujeme  letný rez a zimný na dvojočkové čapíky. Počas pestovania musíme  vymieňať odrodené a vyschnuté konáre novými mladými výhonmi.  Dozrievajúce plody nechávame na rastline až do neskorej  jesene. Oberané plody sú ešte tvrdé a nezrelé. Uskladníme ich v  chladnej a primerane vlhkej pivnici. Počas skladovania postupne  prichádzajú do konzumnej zrelosti, ktorú si udržia až do marca. 

V prvých dvoch rokoch po výsadbe čučoriedok sa odporúča  vykonať výchovný rez, teda nechať iba najsilnejšie konáre a odstrániť  všetky bočné výhonky s kvetnými púčikmi. V ďalších rokoch  čučoriedku striháme na jar, keď je známy jej zdravotný stav a kvalita  prezimovania. Rastlina vytvára kvetné púčiky na jednoročných  výhonoch z dvojročného dreva. Kvetné púčiky sú v porovnaní s  listovými väčšie.  Odrody pomalšie rastúcich čučoriedok s veľkou násadou plodov treba rezať hlbšie v porovnaní s bujnejšie rastúcimi kultivarmi s menším počtom plodov. Medzi odrody s nadmernou násadou plodov patria ´Bluecrop´, ´Blueray´, ´Berkeley´ a ´Patriot´. Tie sa režú radikálnejšie.

Obr. A – Jednoročný výhonok s listovými púčikmi

 

 

 

 

 

 

 

Obr. B – Dvojročné výhonky s rodivým obrastom

 

 

 

 

 

 

 

Obr. C – Vyrodené drevo, ktoré rezom odstraňujeme







Opeľovacie pomery kiwi

Medzi veľkoplodými druhmi (A. chinensis) si môžeme vybrať jednopohlavné (potrebujeme minimálne jednu samčiu na niekoľko samičích rastlín) a obojpohlavné, kde samčie a samičie kvety sú na jednej rastline. Aj pri obojpohlavných rastlinách je však vždy lepšie pestovať skupinu (3 - 6) rastlín, čo napomáha lepšiemu opeleniu, väčším a chutnejším plodom. Maloplodé odrody patria k botanickému druhu aktinídie význačnej (A. arguta). U nás pestujeme obojpohlavné odrody, ich plody sú oválne a narastú do 2 až 3 cm. Sú menej náročné na pestovanie a odolnejšie aj voči silnejším mrazom.

Ochrana proti chorobám a škodcom

Ovocné dreviny sú napádané rôznymi škodcami a chorobami, čo budí dojem akejsi bezmocnosti proti nim bojovať. Vo všeobecnosti ich môžeme rozdeliť na tie menej dôležité, s ktorými si rastlina vie poradiť, alebo neohrozujú priamo rastlinu či úrodu, a potom sú to choroby a škodcovia, ktorí po premnožení znižujú alebo úplne poškodzujú úrodu, poprípade dôjde k vyschnutiu celej rastliny. Rastliny sú náchylné na hubovité choroby hlavne v jarnom období, keď sú pletivá ešte mladé. Správnym použitím prípravku a jeho načasovaním vieme uchrániť úrodu a tešiť sa z pekných plodov. Aj keď daná problematika je obsiahla je treba spomenúť aspoň základne choroby a škodcov. U egrešov nezabúdame na múčnatku a u ríbezlí na hrdzu, ktoré vedia skomplikovať naše pestovanie. U jabloní sa okrem múčnatky a chrastavitosti pridávajú živočíšni škodcovia ako obaľovač alebo piliarky. V neposlednej rade netreba zabúdať na niektoré zásady pri použití chemických látok tak, aby účinnosť prípravku bola čo najlepšia, a aby sme neohrozovali naše zdravie.

Správna výsadba kôstkovín vrúbľovaných na semenných podpníkoch

Maliny a černice - návod na pestovanie

Autor: Adriána Francová 17. decembra 2017 Žiadne komentáre

Malina je poloker, ktorý v závislosti od odrody rodí na jednoročnom alebo dvojročnom dreve. Odrody s dvojročným cyklom v prvom roku vyženú odstredu mladé tenké olistené výhonky, tie sa rozvetvia a na nich sa vyvinú v druhom roku kvety a plody. Prúty, ktoré zarodili potom odumrú. Konáriky bývajú s tŕňmi, niektoré odrody ich majú hladké. Stáloplodiace odrody rodia na jednoročnom dreve, a preto sa kompletne zostrihávajú každú jar. Po zostrihnutí na jar vyženú nové výhonky s tie opäť zarodia.

Podnebie a klimatické oblasti

Maliny sa môžu pestovať vo všetkých klimatických oblastiach na Slovensku. Vyžadujú však chránené slnečné stanovište, ktoré podporuje vývin plodov a vysokú úrodu. Najčastejšie vysádzajú na okraje záhrad, napr. k plotu.

Príprava pôdy a výsadba

Maliny, podobne ako jahody, vyžadujú humóznu, dobre prevzdušnenú, hlinito-piesčitú neutrálnu alebo mierne kyslú pôdu. Najvhodnejšie obdobie na výsadbu sú na jar mesiace marec až máj, na jeseň október do príchodu prvých jesenných mrazov. Pokiaľ máme k dispozícii rastliny kontajnerované, môžeme ich vysádzať počas celého vegetačného obdobia. Rastliny vyberieme z kontajnera a spolu so zeminou ich vysadíme do vopred pripravenej jamy tak, aby výška okraju jamy bola rovnaká so zemitým obalom koreňov. Nekontajnerované maliny vysadíme do jám hlbokých asi 40 cm a priemeru do 60 cm. Vzdialenosť medzi kríkmi sa odporúča od 0,5 do 1m, podľa veľkosti odrody. Podľa potreby korene zrežeme a nadzemné výhonky skrátime asi na tretinu pôvodnej dĺžky. Po zasadení výdatne zalejeme, počas suchých dní maliny musíme zavlažovať. Od marca začneme prihnojovať.

Ošetrovanie a zber plodov

Pri pestovaní malín môžeme využiť aj rôzne oporné systémy, po ktorých porast vedieme. Takto je ker ľahšie dostupný pri ošetrovní i zbere plodov. Zabraňuje aj nežiadúcemu znečisteniu plodov, ktoré sú, rovnako ako jahody, na znečistenie či premokrenie veľmi háklivé a ľahko podliehajú plesniam. Černice majú podobné klimatické a pôdne nároky ako maliny. Najvhodnejší spôsob pestovania je pestovanie na opore. Ideálne sú natiahnuté drôty, železná alebo drevená mriežka. Aby ker ostal priehľadný, oddelíme od seba jednoročné a plodonosné dvojročné výhony. Tieto vyväzujeme na oporu. Odplodené dvojročné výhony (červené) na jar vystrihujeme tesne pri zemi. Tak vytvoríme miesto pre nové výhony. Takto zabezpečíme, aby sa choroby a škodcovia neprenášali zo starých výhonov na nové.

 

Na jar vystrihujeme u černíc dvojročné odplodené výhony

Goji, Kľukva, Gotu Kola - návod na pestovanie

Autor: Adriána Francová 17. decembra 2017 Žiadne komentáre

Goji / Lycium / Kustovnica

Výsadba

Pôda by mala mať okolo pH 8, skôr ľahšia, piesočnatoílovitá. Rastliny vysádzame na vzdialenosť 2 - 2,5 m. Do jamy sa oplatí pridať vyzretý hnoj alebo ešte lepšie kompost. Od konca mája až do konca kvitnutia a násady plodov sa odporúča dôkladný výživový postrek na listy.

Závlaha

Občasná, nárazová. Na jar raz mesačne, v lete a na jeseň raz až dvakrát za mesiac. Prvá a posledná zálievka by mala byť výdatná, až 60 mm. Mladé rastliny zalievame až do doby dôkladného zakorenenia podľa potreby.

Výchovný rez

Cieľom je zaistiť skorú násadu plodov. V prvom roku sa hlavný kmeň vypestuje do výšky 50-60 cm. Okolo hlavného kmeňa si vyberte 3-5 bočných konárikov rovnomerne rozmiestnených, ktoré budú slúžiť ako základ koruny a tie zostrihnite na 10-20 cm, aby sa podporilo druhotné rozkonárovanie. Medzitým nechajte 3-4 konáre z hlavného kmeňa bez zaštipovania. Tie budú slúžiť ako dočasná plocha na skorú násadu plodov. Novovyrastené vyššie položené konáre sa skracujú, aby sa posilnili nižšie položené výhony. V druhom roku vyberte jeden silný vertikálny výhon zo spodnej časti ako predĺženie kmeňa. Skráťte ho o 10-20 cm, aby sa podporilo rozkonárovanie. Potom si vyberte 1 až 2 prúty a skráťte ich o 10 cm na plodné výhony. Ak sú nejaké výhonky z kostrových alebo vedľajších konárov, ponechajte jeden, ktorý zastrihnete 10 až 20 cm nad korunou stromu. Potom ponechajte ďalších 4-5 druhotných výhonov, ktoré budú tvoriť druhotnú plodiacu korunu. Všetky ostatné výhony z hlavného kmeňa sa odstránia. V treťom až piatom roku sa opakuje postup z druhého roku. Spodné konáre slúžia na posilnenie a zväčšenie koruny. Ak nejaký vzpriamený výhon vyrastie z vrchnej časti rastliny, skráťte ho 10-20 cm nad korunou stromu. Ak nerastie žiadny vertikálny výhon z hlavného kmeňa, vyberte 1-3 vertikálne výhony z vrchných konárov 15-20 cm od hlavného kmeňa a skráťte ich 20 cm nad korunou. Po piatich rokoch pestovania má priemerný strom výšku 1,6 m, jeho koruna šírku 1,5 m a kmeň má priemer asi 6 cm.

Prerezávanie

Hlavným účelom je omladiť konáre a získať pravidelne a bohato plodiacu rastlinu. Princípom je odstránenie prekrížených, zahusťujúcich a prestarnutých konárov a koreňových výmladkov. Snažíme sa vypestovať zdravé výhony v prázdnych miestach koruny, ktoré budú vytvárať nové plodné výhony. Jarné prerezávanie sa vykonáva v druhej polovici apríla. Pri ňom sa odstraňujú suché konáre po zime. Cieľom letného prerezávania je odstránenie výhonov z hlavného kmeňa a hlavných konárov. Ak je však v korune medzera alebo časť kmienku odumiera, udržujte ich a skracujte pre druhotné rozkonárovanie. V mieste bez kmeňa vyberte vertikálne výhony a nechajte ich rásť do 10 cm nad korunu. Zimné prerezávanie sa vykonáva po zbere alebo vo februári až marci ďalšieho roku. Odstráňte silné výhony zospodu a vrchu kmeňa, aby sa udržala výška rastliny. Odstráňte staré, slabé, vzpriamené, prekrížené a choré konáre vo vnútri koruny. Po prerezávaní by mali byť výhony rovnomerne rozmiestnené pre dobrý prístup svetla a vzduchu.

Zber a sušenie ovocia

Zber je vhodné vykonať, keď sú plody zrelé na 80-90 %. Vyvarujte sa zberu po daždi. Bobule potrebujú opatrné zaobchádzanie, aby sa nestlačili a nepoškodili. Sušenie môže byť prirodzené vzduchom alebo mechanicky v sušičke. Plody rozložte v 2 cm vrstve a počas sušenia ich neotáčajte. Použitie Konzumácia sušených a čerstvých plodov – upravuje vysoký tlak, posilňuje zrak, odstraňuje závrate, bolesti v krížoch, chronické „vnútorné“ krvácanie, krvácanie z nosu, astmu a únavu.

Gotu Kola / Centella asiatica

Centella v lete porastie aj vonku na záhone, inak sa pestuje celoročne v izbových podmienkach, napríklad v závesnom kvetináči. Dobre sa rozrastá plazivými odnožami, ľahko zakoreňuje a pokryje plochu. Listy sa dajú niekoľkokrát v roku ostrihať nožnicami a usušiť pre neskoršie použitie. Teplota pri sušení nemá presiahnuť 30°C, aby sa zachovali účinné látky. Pre dobrý rast vyžaduje dostatok vody a snáď len mierne prihnojenie komplexnými hnojivami alebo ešte pred výsadbou dobrým kompostom. Burina sa musí vytrhať včas, neskôr by to bolo obtiažne. Pred príchodom zimy sa môžu pozberať, umyť a usušiť celé rastliny aj s koreňmi. Iba pár rastlín sa vysadí do kvetináča a prezimuje v miestnosti pri teplote (15°C), pre prípadnú výsadbu v budúcom roku.



Kľukva / Cranberry / Vaccinium macrocarpon

Umiestnenie

Kľukva obľubuje plné slnko a dobre priepustnú pôdu s obsahom organických častí. Pre výsadbu vykopte jamu dvakrát väčšiu ako je koreňový bal, aby sa rastlinka mohla dobre zakoreniť. Do ílovitej pôdy pridajte záhradnícky substrát alebo rašelinu. Odporúčaná vzdialenosť rastlín od seba je 60-90 cm.

Vzrast

Kľukva je pôdopokryvná rastlina. Koreňovými poplazmi sa dokáže rozšíriť asi 50 cm za rok. Konáriky vyrastajú z poplazov a dorastajú do výšky asi 15-20 cm. Na nich sa na jar objavia kvety a neskôr plody. Cieľom je v prvých dvoch rokoch dosiahnuť najväčšie rozšírenie poplazov na pokrytie pôdy a potom vytvoriť bohaté vertikálne výhonky (až do 200 na m2), ktoré budú kvitnúť a plodiť. Rastlina má jemný koreňový systém, ktorý rastie v hĺbke do 12 cm.

Zálievka

Počas prvej sezóny udržujte pôdu stále vlhkú. Po výsadbe výdatne zalejte a následne polievajte niekoľkokrát za týždeň počas celého leta. Pôda má byť vlhká na dotyk, nie však premočená.

Prihnojovanie

Pomáha bujnejšiemu rastu a bohatej násade plodov. Používajte živinami dobre vybalansované hnojivo dvakrát týždenne hlavne v máji a v júni.

Kvitnutie a plodenie

Svetloružové kvety sa objavujú skoro na jar. Niekoľko plodov sa dá dopestovať už v prvom roku po výsadbe, avšak od druhej sezóny bude úroda určite bohatšia, pretože rastlina už bude mať vytvorených viacero poplazov.

Zimovanie

Pri výsadbe do voľnej pôdy znesú až -40°C. Neskoro v novembri až začiatkom decembra sa rastliny odporúča ochrániť mulčovaním proti holomrazom a suchému zimnému vetru. Začiatkom apríla možno mulč odstrániť. Ak sa však majú vyskytnúť mrazivé noci, treba rastlinu na noc prikryť, a to hlavne ak už začala vytvárať nové mladé výhonky.

Rez

V treťom roku života rastliny odstráňte na jar staré odrodené výhony a skráťte poplazy podľa potreby ešte predtým než rastlina začne rásť. Takto dosiahnete zdravý vzrast a minimalizujete priveľmi dlhé poplazy. Každý tretí rok rez opakujte.

 

Alternatívne pestovanie ovocných stromov a krov v okrasnej záhrade

Autor: Ing. Adriána Francová 1. novembra 2017 Žiadne komentáre

 

Alternatívne pestovanie ovocných stromov a krov v okrasnej záhrade

       Je to novší spôsob pestovania ovocných druhov priamo na záhone spolu s okrasnými drevinami a trvalkami. Osvieži to celkový záhon a plody môžete oberať z nízkych stromov a krov priamo pri ošetrovaní trvaliek a okrasných tráv.

Vhodnými drevinami na výsadbu do záhonov sú napríklad broskyne. Na jar krásne kvitnú, v lete poskytnú šťavnaté plody a na jeseň vyfarbia svoje listy do nádhernej červenej. Výhodou je, že ušetríte priestor, nemusíte manuálne obhospodarovať samostatnú úžitkovú časť a samozrejme esteticky zvýšite hodnotu Vašej záhrady.

Každý strom či ker sa dá pestovať aj v záhone medzi trvalkami. Niektorým sa možno nebude páčiť opadnuté lístie na kameňoch či kôre, ale dnešné moderné stroje a vysávače dokážu zázraky aj na záhonoch. Vaša záhrada už nebude obyčajná, ale zaujímavá.

Pestovanie ovocných drevín a krov si vyžaduje aspoň základné odborné vedomosti pri spôsoboch ošetrovania a starostlivosti, strihania, pri aplikácii postrekov a hnojív. Na malú plochu sa snažte sústrediť adekvátne množstvo rastlín, nejdete predsa zakladať ovocný sad, ale chcete osviežiť záhradu o plody.

Zaujímavé sú napríklad druhy na kmienku. Nezaberajú toľko miesta, pod ich korunkou sa dajú pestovať trvalky alebo bylinky. Vhodné sú moruše previsnuté na kmienku, ríbezleegreše kmienkové, nízke tvary jabloní a broskýň, zemolez kamčatský, čučoriedky aj brusnicefigovník.

Altánok a pergolu môžete nechať porásť fazuľou, tekvicami alebo viničom, aktinídiou alebo černicami. Trávnik tiež nemusí zostať bez kvetov. Na vyhradenom mieste môžete založiť jedlú lúku. Vysadením skorocelu, sedmokrások, púpavy a podbeľu obohatíte šalát o množstvo zelených listov a trávnik už nebude fádny. Je to len na Vás. Možností ako tvoriť a zveľaďovať záhradu je veľa. Možno si vyberiete práve niektorú z nich. 

Netradičné drobné ovocie

Autor: Ing. Adriána Francová 4. októbra 2017 Žiadne komentáre

         Pre niekoho tradičné, pre niekoho netradičné. Je to určitý uhol pohľadu. Ak pestujete muchovník, môže sa Vám zdať, že pre je Vás toto ovocie známe. Nepatrí však medzi bežne pestované ovocné druhy. Napriek tomu má veľmi chutné plody a navyše patrí medzi estetické a okrasné kry s krásnymi bielymi hviezdicovými kvetmi. Dokonca sa z neho dá vytvoriť zaujímavý živý plot, ktorý poskytuje jedlé plody.

Netradičné drobné ovocie (Cornus mas)Vyskúšajte tiež pestovať drieň, ružu plodovú, zemolez kamčatský, schizandru čínsku alebo rakytník. Pestovanie môžete vyskúšať alebo cielene pestovať za určitým účelom. Pokiaľ neviete, čo ďalej robiť s určitými plodmi, radšej pestujte také druhy, ktorých plody dokážete spracovať a skonzumovať. Pokiaľ tieto rastliny pestujete v zmiešanom okrasnom záhone, určite dokážu v čase plodov spestriť záhradu a celkovú kompozíciu. Pozor však počas dozrievania plodov na množstvo hmyzu alebo znečistenie bieleho kameňa či kôry množstvom plodov, ktoré sa z kôry a kameňa ťažšie vyberajú.

V prípade záujmu uľahčiť zber plodov, ukladajte pod ker plachty alebo fólie. Výber pestovanej rastliny, dreviny vždy dôsledne zvážte, aby ste ju v budúcom roku nemuseli vykopávať a behať po celej záhrade s myšlienkou, kam ju zasadiť, ako presadiť. Často chceme pestovať všetko a vo veľkom množstve napriek tomu, že nemáme priestor a čas na starostlivosť.

Počuli ste už o drieni jedlom (Cornus mas) často nazývanom aj drienky? Tento ovocný druh je dlhovekou rastlinou. Dožíva sa aj 100 rokov. Pestuje sa už dávno, menej však v záhradách. Plody sú podlhovasté a červené s vysokým obsahom vitamínu C. V čase kvitnutia je rajom pre včely a hmyz. Kvitne na žlto a je silne aromatický. Plody sa dajú jesť čerstvé alebo sú výborné na kompóty, džemy a šťavy. Môžete z neho vytvoriť aj živý plot. Rastie stredne bujne, nevyžaduje takmer žiadny rez. Vyhovujú mu pôdy výživné a miesto na slnku a ochránené pred vetrom.

Pokiaľ uvažujete o záhrade ako o celku, vyberajte také druhy, z ktorých môžete mať úžitok a estetiku v jednom, napríklad dreviny na živé ploty s jedlými plodmi. Druhy striedajte a kombinujte.

 

Černice a zemolez

Autor: Ing. Adriána Francová 4. októbra 2017 Žiadne komentáre

Černice a zemolez

      Ovocia plného vitamínov nikdy nie je dosť. Najchutnejšie sú pre každého iné, ale z drobného ovocia naozaj osviežia sladkokyslé černice a zaujímavé netradičné plody – zemolez kamčatský, ktorý je zaujímavý chuťou a jednoduchým pestovaním.

Pestovaním zemolezu môžete získať viac než len plody. Je to zaujímavý ker drobného ovocia, ktorý sa nepestuje v záhradách bežne, ale momentálne je veľmi obľúbený a čoraz častejšie sa vysádza. Kvitne skoro na jar bielymi hviezdičkovitými kvetmi. Pre kvalitnú úrodu potrebujete minimálne 2 rastliny, kde jedna z nich bude vhodným opeľovačom. Výhodou pre mnohých pestovateľov je fakt, že sa nemusí pestovať v kyslej pôde, ale vyžaduje bežnú záhradnú zeminu, najlepšie s podielom humusu a priepustnú. Miesto vyberajte na slnku alebo v polotieni. Už máji môžete zozbierať plody, ktoré sú podlhovasté, tmavomodré až fialové, s čučoriedkovou chuťou. Úrodu očakávajte v druhom roku po výsadbe. Pomocou týchto krov môžete vytvoriť aj živý plot. Nezabudnite na výdatnú zálievku najmä v letnom období. Ak sa Vám zdá, že listy schnú, vytvorte zástenu proti prudkému a priamemu slnku.

Černice boli obľúbené už v minulosti, nevýhodou boli len pichľavé výhonky, ktoré komplikovali zber. Teraz trh ponúka aj odrody bez tŕňov v rovnakej, dokonca v lepšej kvalite plodov. Sú to veľké tmavé a šťavnaté plody so širokým využitím. Vyžadujú bežné záhradné podmienky, rez, vyväzovanie na drôt a zalievanie. Môžete ich pestovať aj v malej záhrade na kovovej konštrukcii s drôtmi. Výborne sa zberajú a nezaberú extra veľa miesta. Vyskúšajte černicový džem, sirup alebo si nechajte pár na zmrazenie. V zime si urobíte chutný ovocný kokteil.

Drobné ovocné kry ako doplnok záhrady

Autor: Ing. Adriána Francová 12. septembra 2017 Žiadne komentáre

Drobné ovocné kry ako doplnok záhrady

       Drobné ovocné kry sú súčasťou takmer každej záhrady. Nezaberajú veľa priestoru, nie sú náročné na pestovanie a pravidelne poskytujú úrodu plodov, ktoré viete vždy využiť. Pokiaľ máte menší priestor a nechcete sa vzdať pestovania drobného ovocia, zvoľte druhy na kmienku. Ide najmä o egreše či ríbezle.

Nezaberajú toľko priestoru, ale majú korunku, ktorú je potrebné tvarovať. Počítajte však s menšou úrodou, ako by ste zozbierali z kríka. Plody vedia byť však veľké a samozrejme chutné. Dajú sa pestovať aj vo väčšej vhodnej nádobe na terase alebo balkóne.

Stromčekové alebo kmienkové tvary vyžadujú vhodnú oporu, nakoľko váha korunky počas silnejšieho vetra by mohla kmienok polámať, prípadne nalomiť. Krovité druhy vyžadujú väčší priestor pre pestovanie, pretože úrodu dosiahnete len na viacročných konárikoch, nie jednoročných. Úroda je bohatšia než na kmienkových tvaroch. Pre dosiahnutie kvalitnej úrody je vhodné vysadiť niekoľko kusov rovnakých druhov (aspoň 2 ks).

Maliny sú veľmi obľúbené ovocie. Na ich pestovanie však potrebujete priestor, najlepšie v odľahlejšej časti záhrady, nakoľko sa rýchlo a dobre rozrastajú pomocou odnoží, a tak vytvárajú množstvo dcérskych rastlín. Ich rast treba regulovať a kontrolovať pokiaľ nechcete, aby Vám prerástli cez hlavu.

Jahody sa pestujú jednoducho a dajú sa pestovať aj v nádobe. Vyžadujú kyslejšiu pôdu, výživnú a starostlivosť ohľadom výdatnej zálievky a hnojenia počas rastu, kvitnutia a v čase dozrievania plodov. 

Starostlivosť o ovocné stromy a kry počas roka

Autor: Ing. Adriána Francová 12. septembra 2017 Žiadne komentáre

     Aj ovocné dreviny si vyžadujú celoročnú pozornosť. Nedá sa priamo poukázať, ktorá činnosť je najdôležitejšia. Ponúkame Vám prehľad, načo by ste počas celého roka nemali zabudnúť, aby dreviny boli v plnej kondícii, kvitli, plodili a najmä boli bez chorôb a škodcov. Pravidelne si ich všímajte. Len tak dosiahnete pravidelné a kvalitné úrody, veľké plody a radosť so záhradníčenia.

Jar – je obdobím po dlhej zime, kedy všetko opäť ožíva a prebúdza sa zo zimného spánku. Dbajte na zálievku, pokiaľ v zime nebol sneh a bola suchá jeseň. Na jar nemá pôda z čoho čerpať vlahu, preto je potrebné zalievať manuálne. Zalievajte v čase bez mrazov, výdatne okolo kmeňa. Najlepšie do misy, okolo kmeňa, ktorá je odburinená, pripravená na vstrebávanie vlahy a živín. Môžete tam pridať niekoľko lopatiek rozloženého kompostu, prípadne štartovacieho hnojiva pre rast a kvitnutie. Broskyne v predjarí vyžadujú postrek proti kučeravosti listov, iné ovocné dreviny ako marhule postrek proti moniliovému usychaniu kvetov a výhonkov, vinič proti chloróze, jahody proti roztočíku jahodovému, a ostatné dreviny proti prezimujúcim škodcom a hubovým či bakteriálnym chorobám. To platí napríklad pre ríbezle, egreše, slivky, broskyne. Jar je aj obdobím rezu. Tiež je to obdobie vysádzania nových stromov a krov.

Leto – aktívne obdobie kvitnutia i plodenia. Je dôležité zásobovať dreviny vodou a živinami pomocou hnojív. Všímať si samozrejme ochorenia, vošky a iné škodce, ktoré treba včas a za vhodného počasia zneškodniť, postriekať. Alebo sa snažte o pestovanie rezistentných odrôd, prípadne využiť bio a ekologické postreky a výluhy z rôznych dostupných rastlín, ktoré majú tiež svoje opodstatnenie. Koniec leta patrí zberu niektorých druhov ovocia a tým aj spracovaniu. Zbierajte aj opadané plody, zamedzíte zvýšenému výskytu včiel a ôs. Kôstkoviny sa po zbere strihajú a tak sa zabezpečí budúcoročná úroda. Môžete zvoliť aj radikálny rez. Ostatné dreviny, ktoré majú pod váhou plodov ohnuté konáre, podporte a vyviažte.

Jeseň – ďalšie aktívne obdobie pre iné druhy ovocných stromov, ktoré treba priebežne zberať, uskladňovať alebo spracovávať. Odstraňujte všetky poškodené plody, hrabte opadané lístie, prípadne prihnojujte hnojivom s vyšším obsahom draslíka. Misy okolo stromov ponechávajte bez burín, aby živiny a voda priamo presakovala ku koreňom. Kontrolujte výskyt chorôb a škodcov, prípadne zasiahnite vhodnými a dostupnými postrekmi alebo ekologickými prostriedkami. Pripravte dreviny na zimu napríklad natieraním kmeňa na bielo. Kmene mladých stromov môžete koncom jesene obaliť a zabezpečiť voči obhryzu zajačím pletivom. Koniec jesene je ideálna na zakladanie nových výsadieb a doplnenie druhov do ovocnej záhrady. Nezabudnite na ukotvenie oporu a zálievku.

Zima – odpočinkový čas pre všetky dreviny, ktoré boli počas roka aktívne. Je to však vhodné obdobie na zber vrúbľov, prípravu semenáčov na ďalšie množenie, stratifikáciu semien. Pravidelne kontrolujte uskladnenú úrodu aj dreviny. Počas silných a dlhotrvajúcich mrazov môžete zadymovať v blízkosti drevín, ktoré sú náchylnejšie na mrazy. V čase bez mrazov môžete zalievať. V čase s množstvom snehu treba opatrne sneh striasať z konárov a v prípade holomrazov naopak nahromadiť sneh ku kmeňom. Pravidelne kontrolujte dreviny, vhodne ich ukotvite a zabezpečte pred silným vetrom. Najmä mladé výsadby. Koncom zimy už môžete dreviny, najmä drobné ovocie a jadroviny, rezať.

Ovocné dreviny na balkóne

Autor: Ing. Adriána Francová 12. septembra 2017 Žiadne komentáre

         Skúšali ste už niečo netradičné? Pestovať ovocné dreviny v nádobách priamo na balkóne alebo terase? Samozrejme, je to možné. Dokonca sú na pestovanie v nádobách určené špeciálne kultivary alebo druhy do menších priestorov. Pestovať môžete stromčekové egreše, čučoriedky, brusnice, aktinídie, stromčekové ríbezle, jablone hrušky na pomaly rastúcich podpníkoch a typu Ballerina (stĺpovité).

Ovocné dreviny na balkóne (Morus alba)

Nečakajte však úrodu porovnateľnú s pestovaním vo voľnej pôde na záhrade. Dreviny majú obmedzený priestor v koreňovej časti i v korunkovej časti vzhľadom k priestoru na balkóne. Nie je to však nemožné. Doprajte im však výživný substrát, dostatočne veľké nádoby, drenáž, vhodné svetelné pomery a dostatok vlahy, lebo substrát v nádobách rýchlejšie presychá. Vhodné umiestnenie nádob má vplyv na samotnú životnosť drevín. Prudké a priame celodenné slnko nevyhovuje žiadnej drevine. Veľmi vďačné sú jahody v závesných nádobách a tiež jednoročné maliny. Z exotickejších rastlín je balkón vhodný na sezónne pestovanie citrusov a tiež figovníka, granátového jablka a banánovníka. Počítajte tiež so zvýšenou ochranou voči chorobám a škodcom a tiež je dôležitá výživa. Pokiaľ zvolíte vhodný substrát a dodržíte všetky agrotechnické podmienky k úspešnému pestovaniu, dočkáte sa aj úrody. Správny rez je okrem spomenutých podmienok jedna z najdôležitejších, ktorá značne ovplyvňuje úrodnosť, veľkosť a násadu plodov. Nebojte sa začať. Vyskúšajte jeden druh, napríklad aj príjemnú previslú morušu, ktorá naozaj osvieži plodmi, ale aj dotvorí priestor zaujímavým habitusom. Pred zimou musíte dbať na dôkladné zazimovanie nádob v koreňovej časti, nakoľko v nádobe korene skôr premrznú než v pôde. 

Posledné príspevky
Posledné komentáre
Archív blogu