+421 2 54651414

Férové online záhradníctvo od roku 2001!   

Posts tagged 'drobné ovocie'

RSS kanál

Rez ovocných krov

Autor: Ing. Adriána Francová 14. januára 2019 Žiadne komentáre

           Množstvo a kvalita úrody na kroch je závislá od kvality pestovateľského prostredia, výživy a samozrejme ju priamo ovplyvňuje aj správny rez. Často sa stáva, že zoberieme do rúk nožnice a hurá do záhrady strihať vetvičky, keď je jar.

Rez ovocných krovA týmto nepremysleným ťahom, jedným strihom odstránite tohtoročnú úrodu. Nie všetky dreviny kvitnú a plodia na jednoročných výhonoch. Ponúkame Vám praktický prehľad o drobných kroch ovocia a základných strihoch, aby ste úrodu podporili a neoberali sa o ňu.

Dôležité je vedieť, že červenébiele ríbezle rodia na obrastových konárikoch na staršom dreve, ktoré však skracovaním prírastkov strácajú kvalitu, a preto treba kostrové konáre včas odstraňovať a nové výhony skrátiť na 3 očká. Rez drobného ovocia sa vykonáva v predjarí. Štvorročné konáre je potrebné vyrezať a podporiť tak rast nových. S úrodou v takomto prípade počítajte až o rok.

Čierne ríbezle rodia na jednoročnom dreve. Tiež veľmi rýchlo starnú. Podstatou je vyrezať všeky staré a zahusťujúce konáre (obyčajne to platí u krovitých typov). Koncom zimy, skoro na jar, sa režú na 2 – 3 púčiky. Potom sa už neskracujú, ale podporuje sa ich rast. Raz za 3 roky treby vykonať zmladzovací rez.

Egreše rovnako rodia na jednoročnom dreve, preto je dôležité odstrániť minuloročné výhony v predajrí, pred pučaním, najneskôr v marci. V neskoršom veku je potrebné zmladenie. Ponechajte na rastline 3 – 4 základné konáre a ostatné odrežte od bázy.  

Maliny sú známe ako raz rodiace a dvakrát rodiace. Raz rodiace maliny už budúci rok na jar uvidíte ako suché, bez obrastu nových lístkov, ktoré jednoducho vystriháte a z koreňov vyženú nový výhon. Dvakrát rodiace maliny prvýkrát rodia v dolnej polovici výhonu, ktorý sa skráti a znovu zarodia na novom obraste, z toho istého výhonu. Niekto reže už na jeseň, keď je zjavné, že maliny už nebudú rodiť. Často sa však stáva, že ešte z pod snehu na výhonkoch vidieť červené plody. Lepšie riešenie je tak na jar. Nestrihajte celé. Celé vystrihajte len suché či inak poškodené výhony.

Výber a výsadba ovocných drevín a krov

Autor: Ing. Adriána Francová 14. septembra 2018 Žiadne komentáre

      Október je charakteristický výsadbou ovocných stromov a krov. Môžete vysádzať až do trvalého zamrznutia pôdy. Dreviny budú mať dostatok času na ujatie sa a zakorenenie na novom stanovišti. Jesenné obdobie je pre výsadby vhodnejšie vo všetkých pestovateľských oblastiach okrem príliš chladných a severných oblastí. Pokiaľ plánujete marhule a broskyne vysádzať na Kysuciach a Spiši, kde je predpoklad dlhotrvajúcich mrazov a vysokej snehovej pokrývky počas dlhého zimného obdobia, môžete ich vysadiť aj na jar, keď pominú najhoršie mrazy. Musíte však zabezpečiť zálievku a vlahu, ktorú by inak získali vysadené v jeseni a v zimnom období. Výhodou jesenného vysádzania je aj to, že na jar, keď sa pôda a vzduch pomaly otepľujú, prebúdzajú sa postupne aj stromy a rýchlejšie vyrašia. Po jarnej výsadbe im to trošku trvá a niekedy aj stromčeky vyschnú z nedostatočnej vlahy. Bohatú úrodu však dosiahnete len správnym výberom kultivarov podľa pestovateľskej oblasti a tiež sa orientujte podľa typu pôdy a vlastností kultivaru, rastu, typu podpníka. Toto všetko by Vám mal poskytnúť predajca ovocných výpestkov ako samozrejmosť počas predaja. Vám postačí vedieť, kde chcete vysádzať a na čo chcete plody použiť. Dobre si premyslite miesto, kam budete dané zakúpené stromy vysádzať a dodržte všetky pestovateľské podmienky, aby ste zabezpečili maximálny komfort ovocným drevinám a krom. Neskôr sa to nezaobíde bez základných prác ako rez, zálievka, hnojenie, prebierka plodov. Ale máte celú zimu na to, aby ste si naštudovali všetko potrebné k danej odrode. Vyberajte dreviny rezistentné, odolné voči väčšine chorôb, aby ste nemuseli celý rok používať chemické postreky. Veď najlepšie chutia plody z vlastnej záhrady, keď viete čím a ako ste sa o ne starali.

Júlová záhrada

Autor: Ing. Adriána Francová 26. júla 2018 Žiadne komentáre

        Leto práve vrcholí, mnohí sa tešia na dovolenku a iní sa tešia na aktívny odpočinok práve v záhrade. K letu patrí grilovanie, kúpanie a slnenie sa. Nie každý však znesie horúčavy, preto máme pre Vás niekoľko tipov, ako sa osviežiť aj počas tých najteplejších a sparných dní. Pripravte si osviežujúci nápoj priamo z rastlín v záhrade a pochutnajte si na studenom miešanom šaláte.

Júlová záhradaDo 2-litrovej prázdnej fľaše nalejte čistú vodu. Zároveň si pripravte kocky ľadu. Do fľaše vsuňte niekoľko väčších odstrihnutých častí medovky alebo mäty piepornej, čokoládovej alebo akú doma na záhrade pestujete. Ak ich ešte nepestujete, je to jedinečný dôvod na to, založiť si na jeseň alebo jar bylinkový záhon, ktorý v lete s najväčšou pravdepodobnosťou využijete. Fľašu potom vložte do chladničky na hodinu. Potom môžete podávať s kockami ľadu, plátkom citrónu alebo limetky. Naozaj osviežujúci nápoj pre každého.

Ak Vás prekvapí hlad, jednoducho vybehnite do záhrady a natrhajte niekoľko plodov paradajok, uhoriek, papriky, reďkovky z neskorého jarného výsevu, nastrihajte pažítku a petržlenovú vňať a všetko zalejte bielym jogurtom.

Okrem manuálnej práce v záhrade Vás čaká množstvo ovocia a jeho spracovanie. Môžete sa rozhodnúť pre konzervovanie, sušenie, mrazenie, výrobu džemov, marmelád, zmrzlín a štiav. V tomto období dozrievajú marhule, maliny, letné jablká, broskyne.

Záhrada v lete si vyžaduje oveľa väčšiu starostlivosť ako v zimnom období. Jedná sa najmä o zavlažovanie. Zvoľte preto adekvátny spôsob, aby ste zavlažovali prakticky, primerane a zároveň neplytvali vodou. Podľa veľkosti záhrady uvažujte buď o ručnom zalievaní alebo automatickej závlahe. Aj zeleninová a ovocná záhrada môže byť zalievaná automaticky a to kvapkovou závlahou, kde ani jedna kvapka vody nevyjde nazmar.

Dominantou okien sú rastliny v nádobách. Ich koreňový systém je však pravidelne v nádobe prehrievaný, preto aj zálievka pre ne je naozaj dôležitá a to nie len v množstve, ale aj v čase, kedy zalievate. Zalievajte skoro ráno alebo neskoro večer. Ak hnojíte, dbajte na to, aby ste neprekročili množstvo hnojivovej zálievky. Ak plánujete dovolenku, zabezpečte kvetom osobu, ktorá ich zaleje alebo vsaďte na samozavlažovacie nádoby a iné vychytávky, ktoré Vám uľahčia život.

Máj v úžitkovej záhrade

Autor: Ing. Adriána Francová 22. mája 2018 Žiadne komentáre

        Pre ovocinára je máj ďalším náročným mesiacom, čo sa týka kontroly ovocných stromov, očkovania a postrekov.

Máj v úžitkovej záhrade

-          v tomto období dokončujeme preštepovanie ovocných drevín

-          na ovocných stenách vyväzujeme konáre

-          stromčekovým drevinám drobného ovocia zabezpečíme opory a dobre ich pripevníme

-          zavlažujeme jahody, prihnojujeme, prípadne ich môžeme podkladať slamou alebo podložkami

-          vysádzame nové ovocné dreviny pestované v kontajneroch

-          koncom mesiaca začíname s prebierkou plodov broskýň

-          ešte stále je vhodné obdobie na presvetľovací rez jabloní a hrušiek

-          jadrové ovocie ošetrujeme proti chorobám a škodcom

-          misy okolo ovocných drevín ponechávame nezaburinené a zavlažujeme

-          odstraňujem odnože na ríbezliach a egrešoch

-          konáre, na ktorých nie sú plody, skrátime

-          na dokvitajúci slivkách ukončíme postrek proti piliarke slivkovej

-          sledujeme pravidelne predpovede počasia a v prípade blížiacich sa mrazov môžeme kvitnúce ovocné dreviny chrániť zadymovaním, mladé stromčeky prikrývame

Máj v úžitkovej záhrade

A čo zeleninová záhrada?

Na hriadkach sa črtajú prvé lístky reďkoviek, hrášku, cibuľky, cesnaku a byliniek. Pre mnohých je tento mesiac však ďalšou fázou, kedy sa vysievasadí teplomilná zelenina. Nezabudnite na mrazy a včas ju prikryte a ochráňte. Úroda môže byť ohrozená.

-          vysievame fazuľu, tekvice, kukuricu, zemiaky a uhorky

-          sadíme zeler

-          v polovici mesiaca vysadíme predpestované rajčiny a papriku, melóny, uhorky

-          okopávameošetrujeme vysiatu zeleninu na jeseň

-          ošetrujeme rovnako vysiatu zeleninu  marci a v apríli

-          vo fóliovníku a skleníku vetráme, zatieňujeme, naďalej vysádzame novú zeleninu

-          ošetrujeme cibuľu a cesnak postrekmi proti mínerke pórovej a proti plesni

-          vysievame bylinky, delíme trsy mäty, rozsádzame šalviu, tymian

-          skoré zemiaky ošetrujeme proti pásavke zemiakovej

-          hrášku pripravíme oporu

Černice a zemolez

Autor: Ing. Adriána Francová 3. mája 2018 Žiadne komentáre

Černice a zemolez

      Ovocia plného vitamínov nikdy nie je dosť. Najchutnejšie sú pre každého iné, ale z drobného ovocia naozaj osviežia sladkokyslé černice a zaujímavé netradičné plody – zemolez kamčatský, ktorý je zaujímavý chuťou a jednoduchým pestovaním.

Pestovaním zemolezu môžete získať viac než len plody. Je to zaujímavý ker drobného ovocia, ktorý sa nepestuje v záhradách bežne, ale momentálne je veľmi obľúbený a čoraz častejšie sa vysádza. Kvitne skoro na jar bielymi hviezdičkovitými kvetmi. Pre kvalitnú úrodu potrebujete minimálne 2 rastliny, kde jedna z nich bude vhodným opeľovačom. Výhodou pre mnohých pestovateľov je fakt, že sa nemusí pestovať v kyslej pôde, ale vyžaduje bežnú záhradnú zeminu, najlepšie s podielom humusu a priepustnú. Miesto vyberajte na slnku alebo v polotieni. Už máji môžete zozbierať plody, ktoré sú podlhovasté, tmavomodré až fialové, s čučoriedkovou chuťou. Úrodu očakávajte v druhom roku po výsadbe. Pomocou týchto krov môžete vytvoriť aj živý plot. Nezabudnite na výdatnú zálievku najmä v letnom období. Ak sa Vám zdá, že listy schnú, vytvorte zástenu proti prudkému a priamemu slnku.

Černice boli obľúbené už v minulosti, nevýhodou boli len pichľavé výhonky, ktoré komplikovali zber. Teraz trh ponúka aj odrody bez tŕňov v rovnakej, dokonca v lepšej kvalite plodov. Sú to veľké tmavé a šťavnaté plody so širokým využitím. Vyžadujú bežné záhradné podmienky, rez, vyväzovanie na drôt a zalievanie. Môžete ich pestovať aj v malej záhrade na kovovej konštrukcii s drôtmi. Výborne sa zberajú a nezaberú extra veľa miesta. Vyskúšajte černicový džem, sirup alebo si nechajte pár na zmrazenie. V zime si urobíte chutný ovocný kokteil.

Dreviny nielen na kmienku, z ktorých je aj úžitok

Autor: Ing. Adriána Francová 3. mája 2018 Žiadne komentáre

Dreviny nielen na kmienku, z ktorých je aj úžitok (Ficus carica)        Priestor na balkóne je obyčajne malý, ale napriek tomu sa tu dajú pestovať dokonca aj stromy. Ak zvolíte previslé alebo štíhle tvary, stĺpovité formy, prípadne dreviny na kmienku, ušetríte na priestore a úroda sa Vám bude jednoduchšie zbierať.

Pestovať v nádobe môžete morušu, aróniu, muchovník, egreše, kmienkovú josturíbezle. Dokonca aj zemolez kamčatský Vás už v máji obdarí sladkými a šťavnatými plodmi. Vyberte si drevinu, prípadne ovocie, ktoré obľubujete a zvoľte primeranú nádobu a začnite s vysádzaním.

Na dno nádoby nasypte drenážnu vrstvu, potom nasypte výživný substrát, položte drevinu a zasypte ju. Korene nesmú vytŕčať a musia mať dostatočne veľký priestor. Pokiaľ je drevina vyššia a na kmienku, dodajte jej oporu vo forme kolíka. Pravidelne ju zalievajte, vo vhodnom čase prihnojujte a pôdu prevzdušňujte. V spodnej časti môžete vysadiť letničky, ktoré Vám dotvoria atmosféru na balkóne alebo tam vysadťe niekoľko koreňov jahôd, na ktorých si zasa pochutnáte.

Starostlivosť je rovnaká ako pri pestovaní vonku, ale dreviny vyžadujú viac vody. Pokiaľ milujete figy a máte vhodne orientovaný balkón na juh alebo juhovýchod, môžete sa dočkať aj plodov. Obyčajne sa figovníkom darí dobre aj v nádobe. Avšak nesprávne umiestnenie spôsobuje mnohým pestovateľom to, že plody nedozrú a zostanú zelené na rastline. Figovník potrebuje veľa slnka a tepla, zároveň chránené miesto pred silným vetrom a mrazmi.

V zimnom období sa mladé rastliny zazimujú v byte alebo sa musia obaliť. Určite poznáte aj jahodový strom (Psidium guajava). Hoci táto drevina, ker rýchlo rastie, potrebuje čas na to, aby vytvorila plody. Nepočítajte s úrodou v nasledujúcom roku. Je to zaujímavá a dekoratívna rastlina vhodná na balkónové pestovanie. Na zimu sa prenáša do bytu. Má krásne lesklé zelené listy, mladé listy sú načervenalé, kvitne na bielo a plodom sú sladké guličky pripomínajúce jahody s malými jadierkami vo vnútri. Vyžaduje kyslejší substrát, vlahu, znesie aj priame slnko. Ideálna rastlina pre začiatočníkov pestovateľov aj tropickej flóry. V zime musí byť teplota nižšia s dostatkom svetla. Pestuje sa podobne ako citrusy.

Existuje naozaj veľa možností, ako zaplniť balkón, aby nebol všedný, ale naopak zaujímavý, exotický, plný chutných plodov a pocitu, že priestor je dokonale využitý. Tak sa dajte do toho. 

Ovocné chuťovky z terasy a balkóna

Autor: Ing. Adriána Francová 3. apríla 2018 Žiadne komentáre

Ovocné chuťovky z terasy a balkóna

        Okrem zeleniny môžete na balkóne pestovať aj ovocné druhy. Samozrejme, nemáme teraz na mysli to, aby ste si zakúpili klasickú jabloň a vyskúšali ju pestovať v nádobe. Pre pestovanie v nádobách sú vhodné stĺpovité druhy jabloní, hrušiek, čerešní, takzvané baleríny alebo druhy previsnuté, pestované na kmienku.

Ide najmä o drobné ovocie. Postačí Vám jeden veľký črepník, nádoba, kde bude mať stromček dostatočný priestor pre svoj koreňový systém. Do jednej nádoby vysaďte vždy len jednu drevinu. Nezabúdajte na pravidelnú zálievku, hnojenie, kyprenie substrátu a kontrolovanie výskytu možných chorôb a škodcov.

Baleríny vyžadujú minimálny rez a rovnakú starostlivosť ako dreviny vonku. Už v druhom roku po výsadbe môžete zozbierať prvú úrodu, pokiaľ im zvolíte vhodné podmienky na pestovanie, čo sa týka aj svetla a vlahy. Nečakajte hneď obsypaný terminál množstvom jabĺk alebo hrušiek. Viete si predstaviť chutnejšie posedenie počas raňajok, keď si vlastnoručne zozbierate šťavnaté moruše a vysypete ich do jogurtu alebo müsli? Nič nie je lepšie ako vedomosť toho, čo jete.

Rovnako bohatej úrody sa dočkáte zo stromčekových tvarov drobného ovocia ako ríbezle, egreše alebo dokonca jahôd. Tie sú naozaj všestranné a veľmi chutné. Vypestujete ich v závesnej nádobe i v hrante namiesto muškátov. Výhodné je, ak si vyberiete niekoľko odrôd pre postupný zber, prípadne pestujte stáloplodiace jahody, z ktorých môžete zozbierať úrodu aj v októbri.

Čo sa oplatí pestovať v ovocnom sade?

Autor: Ing. Adriána Francová 8. februára 2018 Žiadne komentáre

        Samozrejme v prvom rade to, na čo máte Vy a Vaši blízki chuť, čo chcete spracovávať, konzervovať alebo uskladniť na zimu a zároveň vhodné odrody podľa pestovateľskej oblasti.

Niekedy však nestačí len toto. Musíte brať ohľad aj na veľkosť pozemku, smer prevládajúcich vetrov, orientáciu svetových strán. Vždy pred samotnou kúpou ovocného stromčeka uvažujte o jeho umiestnení a aj o čase, ktorý musíte stráviť so samotnou starostlivosťou k nemu.

Čo sa oplatí pestovať v ovocnom sade?Patrí sem zálievka, hnojenie, rez, prebierka plodov, zber ovocia, postreky. Prípadne si môžete zaobstarať osobného záhradníka, ktorý sa rád za finančnú odmenu o váš súkromný sad postará.

Pokiaľ máte dostatok voľného priestoru pre výsadbu ovocných stromov, dodržiavajte rozostupy, zvoľte výber podpníkov, čo sa týka rýchlosti rastu a výšky koruny v dospelosti, zvoľte pestovateľský tvar a v konečnom dôsledku vyberajte z odrôd podľa toho, ktoré Vám napríklad chutia, ktoré Vám odporučia alebo sú vhodné do pestovateľskej oblasti, v ktorej sa nachádzate.

Správna voľba prinesie ovocie

V niektorých prípadoch musíte zvoliť aj vhodného opeľovača. Mnohé druhy sú samoopelivé, ale podpora druhej odrody, ktorá v rovnakom čase kvitne, zabezpečí vyššie výnosy a kvalitnejšiu úrodu. 

Potom si môžete vybrať aj podľa toho, či chcete plody tvrdé, šťavnaté, zelené, červené, sypké, dužinaté, na konzervovanie, na priamy konzum.  V malom sade si môžete dovoliť len menšie množstvo druhov ovocných stromov, prípadne samoopelivé odrody alebo stĺpovité formy, ktoré nezaberajú príliš veľa miesta v korunnej časti. Počítajte však s nižšími úrodami.

Správna agrotechnika a ošetrovanie má priamy vplyv na veľkosť, kvalitu a množstvo úrody. Bez závlahy, správneho rezu a hnojenia to určite nepôjde. Preto, ak máte pochybnosti, nechajte si poradiť a pýtajte sa skúsených ovocinárov, kým si nezabezpečíte dostatok informácii aspoň o základnej starostlivosti o ovocný sad, z ktorého chcete vyťažiť maximum. 

V dnešnej dobe je množstvo kultivarov, ktoré sa dajú pestovať takmer vo všetkých pestovateľských oblastiach. Výnimkou sú mrazové kotliny a extrémne svahové stanovištia s extrémnymi podmienkami. A tiež si viete vybrať z pomedzi rezistentných odrôd, kde nemusíte aplikovať toľko chemických postrekov.   

Ovocné stromy a kry - návod na pestovanie

Autor: Adriána Francová 18. decembra 2017 Žiadne komentáre

Klimatické podmienky   

Pestovanie ovocných drevín má u nás dlhú tradíciu. Je to dané dobrými klimatickými podmienkami, ktoré umožňujú ich pestovanie vo všetkých regiónoch Slovenska. Vo väčšine prípadoch sú u nás pestované ovocné dreviny nenáročné na klimatické podmienky, ako aj na pôdu. Obľubu si v poslednom čase získavajú aj netradičné druhy ovocia pochádzajúce z oblastí s chladnejšou subtropickou klímou alebo z chladných oblastí Ázie či severnej Ameriky. Dobrá snehová pokrývka zabezpečuje dobré prečkanie zimy a jarné zásobenie rastlín vodou. Rastlinám kiwi (Actinidia), figovníka (Ficus carica), jujuby (Ziziphus jujuba) či citrónovníkovca (Poncirus trifoliata) sa bude dariť predovšetkým v nížinách západného, juhu stredného a východného Slovenska, na chránených stanoviskách s dlhým slnečným osvitom, pokiaľ možno málo veterných. Veľa škôd dokážu na týchto rastlinách napáchať neskoré jarné mrazíky, a preto na túto skutočnosť treba pamätať už pri výsadbe. Ideálne na výsadbu sú miesta pri južných, juhozápadných a severozápadných stenách domov či iných budov, ktoré poskytujú týmto teplomilným druhom vhodné mikroklimatické podmienky. Nevhodné sú polohy orientované na východ lebo u nich po zime dochádza k rýchlejšiemu nástupu vegetácie. Predčasne vyrašené výhony môžeme chrániť napr. jutovinou, ale u väčších rastlín je tento spôsob ochrany už náročnejší. Kanadským čučoriedkám (Vaccinium corymbosum), kamčatským čučoriedkám (Lonicera camtschatica), brusniciam (Vaccinium vitis-idaea), či kľukve (V. oxycarpum) sa darí aj vo vyššie položených oblastiach, kde prinášajú bohatú úrodu drobných plodov. Pretože sú obyčajne náročnejšie na vlahu, nie je vhodné ich sadiť na príliš vysychavé stanoviská. To platí najmä pri ich pestovaní v teplejších nížinných podmienkach.   

Pôda   

Všeobecne platí, že ovocným drevinám vyhovuje ľahšia humózna pôda s mierne kyslou reakciou. Je treba dbať, aby na mieste výsadby nebola vysoká hladina spodnej vody, pri ktorej by došlo k odhnívaniu koreňov. Príliš kamenisté, nepriepustné alebo zasolené pôdy sú na pestovanie nevhodné. Aj keď nároky na pôdu nie sú veľké, sú vďačné za každé zlepšenie štruktúry pôdy, jej Ph a celkového obsahu humusu a živín. Je to hlavne aktuálne pri novších odrodách, pri ktorých sa požadovaný efekt nedá dosiahnuť bez dodatkového prísunu organických a minerálnych hnojív. Dôležitá je pritom zásoba humusu v pôde, ktorá ovplyvňuje celú mikrobiológiu. Tu je viac možností, z ktorých sa najčastejšie využíva zlepšenie kompostom, alebo vyzretým maštaľným hnojom. Veľmi ťažké pôdy môžeme vylepšiť pieskom a u kyslých pôd nezabúdame na vápnenie. Ph môžeme zlepšovať použitím priemyselných hnojív, ktoré obsahujú vápnik.

Špecifickými nárokmi na pôdu sa vyznačujú najmä rastliny rodu Vaccinium, ktoré si vyžadujú kyslú, rašelinovú pôdu. Na to je dôležité myslieť už pred výsadbou, a pôdu do hĺbky cca. 30 - 50 cm na záhone vymeniť. Ďalšou, menej prácnou možnosťou je pestovanie týchto rastlín v nádobách, ktoré zapustíme do pôdy. Ich objem by však mal byť minimálne 10 litrov. Pokiaľ chceme mať bohatú úrodu, dôležité je rastliny pravidelne prihnojovať, pričom používame špeciálne hnojivá pre kyslomilné rastliny.

Zálievka

V poslednom období sa voda stáva dôležitým prvkom pri pestovaní všetkých ovocných drevinách. Je to dané zmenou klimatických podmienok, čo vedie k tomu, že rastliny sú odkázané na doplnkovú závlahu. V jarnom období majú dreviny väčšinou dostatok vody, ale v období intenzívneho rastu plodov je jej často nedostatok, čo sa môže odraziť v kvantite i kvalite očakávanej úrody. Na preschnutie sú citlivé všetky novovysadené dreviny. Obzvlášť treba dať pozor v letných mesiacoch na preschnutie kiwi (Actinidia). Mladé rastliny kiwi musíme tiež chrániť pletivom proti okusovaniu mačkami, ktoré ich poškodzujú najmä na jar pri rašení.   

Výsadba   

Samotná výsadba je veľmi dôležitým úkonom, ktorý ovplyvňuje naše pestovanie počas celej životnosti rastliny. Začať treba práve dôkladnou prípravou pôdy. Odporúča sa robiť výkop jám aj niekoľko dní dopredu a zapracovať do nich organické alebo minerálne hnojivo (Veget, Rokosan). Dôležitejšia je však veľkosť jamy, ktorá by pri jabloniach mala byť 60x60x60 cm. Tu treba tiež zohľadniť kvalitu pôdy. Ku koreňom nedávame v žiadnom prípade nevyzretý maštaľný hnoj alebo priemyselné hnojivo, ktoré by mohlo poškodiť korene. Vzdialenosť jám, čiže spon, je závislý od druhu, odrody ako aj použitého podpníka. U malín to býva 40x40 cm, kríčkovité ríbezle sadíme na vzdialenosť 80 až 120 cm, jablone na slabo rastúcich podpníkoch od 150 do 200 cm, kiwi na vzdialenosť 2,5 až 4 m. Dôležitá zásada pri výsadbe ovocných stromov ako aj iných vrúbľovaných drevín je neumiestniť miesto vrúbľovania pod úroveň pôdy. Miesto vrúbľovania nesmie byť zahrnuté zeminou, aby sme neznehodnotili význam vrúbľovania. Podpník brzdí rastovú silu ušľachtilej odrody, čím zlepšuje jej plodnosť. Ak je rastlina vysadená veľmi hlboko, môže ušľachtilá časť vytvoriť vlastné korene a tým potlačiť význam podpníka, čo bude mať za následok silnejší rast a zníženie rodivosti. Výsadbu voľnokorenných rastlín môžeme robiť na jar alebo na jeseň. Kontajnerované rastliny sa sadia po vybratí z kontajnera počas celého vegetačného obdobia priamo, bez skracovania koreňov. Úpravu koreňovej sústavy voľnokorenných rastlín robíme tesne pred výsadbou. Kvôli zlepšeniu prijímania vody skracujeme korene asi o 1/3 a viac, ako aj poškodené korene. Ak robíme výsadbu na jeseň, skrátenie nadzemnej časti nechávame na jar. Hĺbku výsadby prispôsobíme v závislosti od ovocného druhu. Jablone a hrušky na vegetatívnych podpníkoch vysádzame do takej hĺbky, aby miesto štepenia bolo minimálne 10 cm nad zemou. Kôstkoviny na semenných podpníkoch sadíme tak, aby bol koreňový krčok kúsok pod úrovňou pôdy. Drobné ovocie ako ríbezle, egreše, maliny sadíme cca 5 – 10 cm hlbšie ako rástli v škôlke. Po prisypaní koreňov do polovice hlinu utlačíme a poriadne zalejeme. Potom jamu dosypeme a opäť zalejeme. Pri zimnej výsadbe nahrnieme viac zeminy k rastline. Citlivejšie druhy (broskyne, marhule, nektarinky, figovníky) je vhodné na zimu obaliť vhodným priedušným materiálom.   

Rez   

Väčšinu ovocných drevín je treba ešte pred rašením zrezať. Novovysadené kôstkoviny vyžadujú bezpodmienečne silný hlboký rez! V opačnom prípade hrozí uhynutie stromkov. V prvých rokoch ide o výchovný rez, kedy tvarujeme rastlinu do podoby, ktorá nás bude sprevádzať počas celého pestovania. Všeobecne platí, že skracujeme výhony hlbšie, aby sme mohli nasmerovať kostrové konáre požadovaným smerom. U ríbezlí a egrešov ide o skrátenie výhonov o 1/3 až 1/2. Maliny sú často pripravené pri nákupe tak,  že ich netreba skracovať. U jabloní je rez ešte dôležitejší, pretože  jeho zanedbanie by nám mohlo robiť v budúcnosti problémy.  Problematika rezu je veľmi obsiahla s možnosťou použitia rôznych  tvarov. Každý druh a aj odroda má svoje špecifiká, podľa ktorých  sa riadime. U ovocných stromov vstupuje ako významný faktor  použitý podpník. Veľmi obľúbeným tvarom je štíhle vreteno, ktoré  pestujeme do 2 - 2,5 m výšky. Táto výška umožňuje pohodlný  prístup k stromu počas celej vegetácie. Rez, chemická ochrana a  zber je veľmi uľahčený ako aj bezpečný. Na rozdiel od iných tvarov  nezapestovávame hrubé kostrové konáre, ale na zvislom stredníku  ponechávame len polokostrové konáre pravidelne rozmiestnené  okolo hlavnej osi. Smerovanie konárov sa snažíme udržať vo vodorovnej  polohe a celý tvar koruny v pyramidálnom tvare. V prípade  štíhleho vretena sú najvhodnejšie jablone, ktoré sú štepené na slabo  rastúcom podpníku. Po zapestovaní hociktorého tvaru je treba  myslieť na udržiavací rez, ktorý je výhodne robiť každý rok. Ide o  presvetlenie koruny, alebo čiastočné zmladenie. Nezabúdame na  choré a poškodené konáre. Počas leta, ak nám vyjde čas, je vhodné  venovať sa letnému rezu. Má význam hlavne u jadrovín, kde  presvetľujeme príliš zahustenú korunu, a zároveň podporujeme  tvorbu kvetných púčikov pre ďalší rok.   

Figovník, režeme len veľmi málo, pretože rodí na vyzretých  dvojročných letorastoch a nevhodným zrezaním by sme sa mohli  pripraviť o väčšiu časť úrody. 

Mladú rastlinu kiwi koncom prvej zimy hlboko zrežeme na  jeden dobre vyvinutý púčik, aby sme vypestovali čo najsilnejší  letorast. Ak sa nám to nepodarí, opakujeme tento hlboký rez aj  na druhý rok. Ostatné slabé výhonky priebežne odrezávame. V  druhom roku, ak máme napestovaný kmeňový výhonok, skrátime  ho v požadovanej výške. Z posledných dvoch až troch púčikov vyrastú  výhony, ktoré vytvoria základnú kostru. Nesmieme zabudnúť  na ich priväzovanie. V treťom roku pestovania koncom februára až  začiatkom marca skrátime kostrové výhony asi o štvrtinu až tretinu.  Z ich púčikov rastú rodivé letorasty a z asi troch najspodnejších  púčikov sa tvoria kvety a prvé plody. V auguste ich skrátime od  posledného plodu za ôsmym listom a koncom zimy ich opäť skrátime  na dvojpúčikové čapíky. Z nich vyrastú nové rodivé letorasty,  ktoré poskytnú prvú väčšiu úrodu. Počas ďalších rokov opakujeme  letný rez a zimný na dvojočkové čapíky. Počas pestovania musíme  vymieňať odrodené a vyschnuté konáre novými mladými výhonmi.  Dozrievajúce plody nechávame na rastline až do neskorej  jesene. Oberané plody sú ešte tvrdé a nezrelé. Uskladníme ich v  chladnej a primerane vlhkej pivnici. Počas skladovania postupne  prichádzajú do konzumnej zrelosti, ktorú si udržia až do marca. 

V prvých dvoch rokoch po výsadbe čučoriedok sa odporúča  vykonať výchovný rez, teda nechať iba najsilnejšie konáre a odstrániť  všetky bočné výhonky s kvetnými púčikmi. V ďalších rokoch  čučoriedku striháme na jar, keď je známy jej zdravotný stav a kvalita  prezimovania. Rastlina vytvára kvetné púčiky na jednoročných  výhonoch z dvojročného dreva. Kvetné púčiky sú v porovnaní s  listovými väčšie.  Odrody pomalšie rastúcich čučoriedok s veľkou násadou plodov treba rezať hlbšie v porovnaní s bujnejšie rastúcimi kultivarmi s menším počtom plodov. Medzi odrody s nadmernou násadou plodov patria ´Bluecrop´, ´Blueray´, ´Berkeley´ a ´Patriot´. Tie sa režú radikálnejšie.

Obr. A – Jednoročný výhonok s listovými púčikmi

 

 

 

 

 

 

 

Obr. B – Dvojročné výhonky s rodivým obrastom

 

 

 

 

 

 

 

Obr. C – Vyrodené drevo, ktoré rezom odstraňujeme







Opeľovacie pomery kiwi

Medzi veľkoplodými druhmi (A. chinensis) si môžeme vybrať jednopohlavné (potrebujeme minimálne jednu samčiu na niekoľko samičích rastlín) a obojpohlavné, kde samčie a samičie kvety sú na jednej rastline. Aj pri obojpohlavných rastlinách je však vždy lepšie pestovať skupinu (3 - 6) rastlín, čo napomáha lepšiemu opeleniu, väčším a chutnejším plodom. Maloplodé odrody patria k botanickému druhu aktinídie význačnej (A. arguta). U nás pestujeme obojpohlavné odrody, ich plody sú oválne a narastú do 2 až 3 cm. Sú menej náročné na pestovanie a odolnejšie aj voči silnejším mrazom.

Ochrana proti chorobám a škodcom

Ovocné dreviny sú napádané rôznymi škodcami a chorobami, čo budí dojem akejsi bezmocnosti proti nim bojovať. Vo všeobecnosti ich môžeme rozdeliť na tie menej dôležité, s ktorými si rastlina vie poradiť, alebo neohrozujú priamo rastlinu či úrodu, a potom sú to choroby a škodcovia, ktorí po premnožení znižujú alebo úplne poškodzujú úrodu, poprípade dôjde k vyschnutiu celej rastliny. Rastliny sú náchylné na hubovité choroby hlavne v jarnom období, keď sú pletivá ešte mladé. Správnym použitím prípravku a jeho načasovaním vieme uchrániť úrodu a tešiť sa z pekných plodov. Aj keď daná problematika je obsiahla je treba spomenúť aspoň základne choroby a škodcov. U egrešov nezabúdame na múčnatku a u ríbezlí na hrdzu, ktoré vedia skomplikovať naše pestovanie. U jabloní sa okrem múčnatky a chrastavitosti pridávajú živočíšni škodcovia ako obaľovač alebo piliarky. V neposlednej rade netreba zabúdať na niektoré zásady pri použití chemických látok tak, aby účinnosť prípravku bola čo najlepšia, a aby sme neohrozovali naše zdravie.

Správna výsadba kôstkovín vrúbľovaných na semenných podpníkoch

Maliny a černice - návod na pestovanie

Autor: Adriána Francová 17. decembra 2017 Žiadne komentáre

Malina je poloker, ktorý v závislosti od odrody rodí na jednoročnom alebo dvojročnom dreve. Odrody s dvojročným cyklom v prvom roku vyženú odstredu mladé tenké olistené výhonky, tie sa rozvetvia a na nich sa vyvinú v druhom roku kvety a plody. Prúty, ktoré zarodili potom odumrú. Konáriky bývajú s tŕňmi, niektoré odrody ich majú hladké. Stáloplodiace odrody rodia na jednoročnom dreve, a preto sa kompletne zostrihávajú každú jar. Po zostrihnutí na jar vyženú nové výhonky s tie opäť zarodia.

Podnebie a klimatické oblasti

Maliny sa môžu pestovať vo všetkých klimatických oblastiach na Slovensku. Vyžadujú však chránené slnečné stanovište, ktoré podporuje vývin plodov a vysokú úrodu. Najčastejšie vysádzajú na okraje záhrad, napr. k plotu.

Príprava pôdy a výsadba

Maliny, podobne ako jahody, vyžadujú humóznu, dobre prevzdušnenú, hlinito-piesčitú neutrálnu alebo mierne kyslú pôdu. Najvhodnejšie obdobie na výsadbu sú na jar mesiace marec až máj, na jeseň október do príchodu prvých jesenných mrazov. Pokiaľ máme k dispozícii rastliny kontajnerované, môžeme ich vysádzať počas celého vegetačného obdobia. Rastliny vyberieme z kontajnera a spolu so zeminou ich vysadíme do vopred pripravenej jamy tak, aby výška okraju jamy bola rovnaká so zemitým obalom koreňov. Nekontajnerované maliny vysadíme do jám hlbokých asi 40 cm a priemeru do 60 cm. Vzdialenosť medzi kríkmi sa odporúča od 0,5 do 1m, podľa veľkosti odrody. Podľa potreby korene zrežeme a nadzemné výhonky skrátime asi na tretinu pôvodnej dĺžky. Po zasadení výdatne zalejeme, počas suchých dní maliny musíme zavlažovať. Od marca začneme prihnojovať.

Ošetrovanie a zber plodov

Pri pestovaní malín môžeme využiť aj rôzne oporné systémy, po ktorých porast vedieme. Takto je ker ľahšie dostupný pri ošetrovní i zbere plodov. Zabraňuje aj nežiadúcemu znečisteniu plodov, ktoré sú, rovnako ako jahody, na znečistenie či premokrenie veľmi háklivé a ľahko podliehajú plesniam. Černice majú podobné klimatické a pôdne nároky ako maliny. Najvhodnejší spôsob pestovania je pestovanie na opore. Ideálne sú natiahnuté drôty, železná alebo drevená mriežka. Aby ker ostal priehľadný, oddelíme od seba jednoročné a plodonosné dvojročné výhony. Tieto vyväzujeme na oporu. Odplodené dvojročné výhony (červené) na jar vystrihujeme tesne pri zemi. Tak vytvoríme miesto pre nové výhony. Takto zabezpečíme, aby sa choroby a škodcovia neprenášali zo starých výhonov na nové.

 

Na jar vystrihujeme u černíc dvojročné odplodené výhony

Posledné príspevky
Posledné komentáre
Archív blogu