Okrasná záhrada

Čo môže byť krajšie ako vidieť kvitnúci živý plot? Tí, čo ho pravidelne striháte, nečakajte zázraky. Prísne strihaný živý plot zakvitne len málokedy na vnútorných výhonkoch.

Pokiaľ chcete mať kvitnúci živý plot, musíte si vybrať druhy, ktoré vytvoria voľne rastúci, čiže nestrihaný živý plot a na to potrebujete nie len správny výber druhov, ale aj dostatočný priestor v záhrade.

Takýto plot Vám zaberie aj 4 m do šírky zo záhrady. Preto sú tieto ploty vhodné na vidiek, do parkov a veľkých záhrad v prírodno-krajinárskom štýle. Zaujímavé sú ploty vysadené s jedným, dvomi alebo viacerými kvitnúcimi druhmi drevín a samozrejme aj tie, ktoré kvitnú postupne a tak obohatia záhradu vždy o nový pohľad.

Kvitnúce živé ploty

Vhodnými drevinami sú zlatovka prostredná (Forsythia intermedia), tamariška (Tamarix), tavoľník (Spiraea), pajazmín (Philadelphus), vajgélia, budleja (Buddleia), orgován (Syringa). Všetky tieto druhy sú atraktívne vôňou, farbou, tvarom i termínom kvitnutia. Navyše bude Vaša záhrada naozaj zaujímavá, plná motýľov a iného užitočného hmyzu.

Aj tieto nestrihané živé ploty však vyžadujú rez, aby opätovne vykvitli aj v budúcom roku a kvitnutie bolo bohaté a zároveň sa dreviny pravidelne regenerovali a zmladzovali.

Kríky kvitnúce v skorom jarnom období sa strihajú po odkvitnutí, naopak tie kvitnúce v lete sa strihajú skoro na jar. Rez môžete vykonať podľa veku a vzhľadu rastlín plytko alebo hlboko.

Po niekoľkých rokoch bude živý plot určite potrebovať zmladiť a preto zvoľte rez hlboký, až do dreva, odstraňujte aj staré a poškodené výhony od kmeňa, aby ste podporili rast mladých a silných výhonov.

Štýlové kombinácie sú in

Dreviny kombinujte a vysaďte tak, aby kvitli postupne. Vyberte si druhy a zistite si, v akom termíne kvitnú. Nakombinujte napríklad budleju (rôzne farby) so zlatým dažďom a tavoľníkom. Je už na Vás, akú farebnú kombináciu zvolíte.

Všetky dreviny na živý plot z našej aktuálnej ponuky

Na jar zažiarite jasnou žltou farbou pomocou zlatého dažďa a neskôr bielym vodopádom pomocou kvetov tavoľníka. V letnom období bude Váš plot unikátny vďaka kvetom a vôni letného orgovánu alebo motýlieho kra (budleji).

Tento ker láka motýle a na jednom ich môžete napočítať naozaj veľké množstvo a aj niekoľko druhov. Kvitne až do októbra. Dúfame, že ste si vybrali a budete naozaj očarení.

Možno by vás okrem kvetov potešili aj jedlé živé ploty.

Pozrite sa tiež na vhodné kombinácie drevín na živý plot.

Každý si svoju záhradu predstavuje inak. Ale to najdôležitejšie vytvoria rastliny a dreviny. Poskytnú tieň, zátišie, súkromie, oddelia priestor, zjemnia línie, ochránia pred vetrom i slnkom a záhrade dodajú neopakovateľné čaro.

Môžete vyberať z druhov, ktoré sú vysoké, nízke, košaté, previslé, kvitnúce, plodiace a predsa pre vás budú tie najkrajšie kríky do záhrady.Okrem vizáže však vyberajte aj podľa podmienok, ktoré pre ne máte v záhrade. Tu je niekoľko tipov pre zaujímavé okrasné kríky do záhrady.

Inšpirujte sa kompletnou ponukou okrasných kríkov

Kríky do záhrady

Samostatnú a obľúbenú skupinu tvoria javory. Elegantne sa vynímajú v akejkoľvek záhrade ako solitéry, v skupinových výsadbách s inými drevinami, krami a trvalkami. Je ich nespočetné množstvo. Očaria počas celého roka a najmä v jesennom období, keď listy vyfarbujú do červena, oranžova, purpurova. Iné zas upútajú sviežou zelenou farbou s jemným panašovaním. Vyžadujú však polotieň.

Najkrajšie kvitnúce kríky do záhrady

Atraktívne sú aj v lete kvitnúce kry, vďaka ktorým máte v záhrade množstvo motýľov. Ker, ktorý naozaj priťahuje motýle, je letný orgován, inak nazývaný aj motýlí ker – budleja (Buddleia davidii). Svoju krásu ukáže v polovici júla a kvitne opakovane až do mrazov. Navyše sa z neho šíri sladká vôňa. Je to jediný ker, ktorý vyslovene láka motýľov a na jednom kry môžete napočítať neuveriteľné množstvo rôznych druhov motýľov. Kvitne na bielo, ružovo, purpurovo, fialovo i žlto. Kvetenstvom sa podobá orgovánu. Nádherné sú jemné oblúkovité vetvy plné kvetenstva skláňajúce sa až k zemi. Dbajte na správny výber miesta, lebo v krátkom čase vyrastie rýchlo do výšky i šírky.

Večnou krásou prekvitá nostalgická a zároveň stále obľúbená ruža. Je toľko kultivarov, že je veľmi ťažké vybrať si tú najkrajšiu. Bohato kvitnúce kry vyniknú ako solitér alebo ako liana popínajúca sa po pergole či oblúku.

Aktuálny výber sortimentu krásne kvitnúcich ruží nájdete aj v našom eshope

Stačí pravidelne odstraňovať odkvitnuté súkvetia a dažďom poškodené kvety a ker bude vyzerať dokonale. Mnoho kultivarov aj nádherne vonia.
Viac o pestovaní ruží sa dočítate napríklad v článku o pravidlách správneho rezu ruží.

Máte aj Vy svoj obľúbený ker, ktorý máte na záhrade, prípadne sa ho chystáte pestovať?

Živé ploty z drevín dokážu kompozične dodať záhrade šarm aj celoročný meniaci sa efekt. Zakryjú nepekné miesta, výškovo dokážu rozdeliť záhradu, opticky ju zmenšiť aj zväčšiť. Nahrádzajú pevné betónové oplotenie, ktoré sa stalo v dnešnej dobe trendom, i keď nie veľmi šťastným riešením. Plocha záhrady sa používaním betónových oplotení umelo uzatvára a priestor sa prehrieva.

So živým plotom máte o premenlivosť v záhrade postarané. Samozrejme, nič nie je zadarmo. O živý plot sa treba starať, pravidelne ho zalievať, strihať a hnojiť. Úplne na začiatku je však najdôležitejší samotný výber a spôsob výsadby drevín do živého plota.

Poradíme Vám, ako si správne vybrať dreviny do živého plota, ktoré sú vhodné pre konkrétne miesta v záhrade, ktoré sú okrasné plodmi a stálozelené, alebo sú naopak opadavé, ale premenlivé s jesenným vyfarbovaním.

Kompletná ponuka rastlín na živé ploty v našom eshope

Zozbierali sme tiež najčastejšie otázky ohľadom živých plotov, kde možno nájdete aj odpovede na Vaše otázky ohľadom správneho výberu, pestovania a celoročnej starostlivosti.  

Dôležité je: 

1. Správny výber druhov a stanovišťa
2. Výsadba
3. Starostlivosť – strihanie, hnojenie, závlaha

Najčastejšie otázky a odpovede súvisiace s pestovaním živého plota:

Ako vybrať dreviny na živý plot?

Zodpovedajte si najskôr na tieto otázky:

1.Plot má byť stálozelený alebo opadavý?

2. Kvitnúci alebo jedlý pripadne kombinácia?

3. Voľnerastúci alebo strihaný?

4. Jedného druhu alebo kombinácia dvoch či viacerých?

5. Do akej výšky má dorásť? Nie všetky dreviny sú vhodné pre nízky živý plot alebo naopak pre vysoký.

6. Aké má mať obmedzenia? (Zvážiť pichľavé a jedovaté druhy kvôli deťom a zvieratám).

7. Koľko času viete venovať starostlivosti?

Aké dreviny použiť na živý plot?

Je veľmi veľa možností ako vytvoriť živý plot. Treba si len položiť otázku, aký chcete aby bol. Stálozelený, kvitnúci, opadavý, zmiešaný....tu je zoznam drevín na živé ploty podľa výšky aj s pomôckou ako ďaleko od seba vysádzať pre získanie požadovaného efektu. Info nájdete tu: Rastliny na živý plot.

Zároveň platí, že živý plot treba nakombinovať tak, aby spĺňal svoju funkciu aj esteticky pôsobil zároveň.

Ktoré dreviny patria medzi najčastejšie používané?

Ihličnaté: cyprusovec, tuja, tis, smrek, borievka

Stálozelené listnaté: vavrínovec, fotínia, krušpán, bršlen, vtáčí zob (Ligustrum vulgare´Atrovirens´), hlohyňa, cezmína, mahónia

Opadavé listnaté: hrab, brest, buk, javor, dráč, vtáčí zob, svíb, vŕba, javor

Kvitnúce: budleja, orgován, zlatý dážď, tavoľník, pajazmín, tamariška, škumpa, vajgelia, tavoľa, kalina, hortenzia.

Podrobnejšie informácie sú v článku o kvitnúcich živých plotoch.

Nízke trvalkové: ruže, levanduľa, šalvia,

Jedlý živý plot: muchovník, jarabina, baza, josta, rakytník, zemolez kamčatský, hlošina.

Viac na túto tému sa dočítate v článku o ovocných živých plotoch.

Ktoré menej používané listnaté druhy sú vhodné na výsadbu živého plota?

Z javora poľného (Acer camperstre)sa dá vytvoriť veľmi pekný živý plot. Navyše je nádherný kultivar ´Carnival´, ale ten je vhodný do polotieňa. Ak má byť umiestnený na priamom aj celodennom slnku určite zvoľte základný druh. Aby zhustol a nenarástol z neho klasický strom vyžaduje rez, najlepšie v júni. Rezom podporujete správny rast, hustotu a javor veľmi dobre znáša rez. Navyše je vhodný aj do mestského znečisteného prostredia a do našej oblasti, keďže je to domáci druh, je zvyknutý na podmienky v zime. Po 4 rokoch pestovania dokážete získať úchvatnú živú stenu. Zaujímavý živý plot docielite aj výsadbou bahenného ibišteka.

Ktoré ihličnany sú najrýchlejšie rastúce a vhodné na výsadbu pre získanie vysokej zelenej steny?

Cyprusovec nie je náročný na pestovanie. Skôr si treba uvedomiť hneď na začiatku, ako vysoký živý plot chcete dosiahnuť a podľa toho ho aj vysadiť. Vo vhodných podmienkach dokáže narásť aj 0,8m – 1 m za rok. Ak má byť plot vysoký nad 4 m, výsadba musí byť aspoň 1m od seba. Pokiaľ chcete dosiahnuť výšku 2-3 metre, vzdialenosť jednotlivých drevín od seba a od oplotenia stačí 0,8m.

Ako ďalšie vhodné druhy na živý plot sú tuje ´Brabant´, ´Smaragd´, ´Europa Gold´ a borievka – Juniperus scopulorum

Ihličnany sa musia polievať aj v zime?

Áno, ak je suchá a slnečná zima, a platí to aj pre stálozelené listnaté dreviny. Stálozelené ploty sa musia polievať aj v zime, v čase keď nemrzne, nakoľko majú listy a teda normálne žijú, nespia ako listnaté opadavé dreviny. Sú náchylnejšie na zimné slnko, ktoré ich môže spáliť pri nedostatku vody. Slnko v zimných mesiacoch odčerpá z rastliny všetku vodu cez listy, a preto neskôr na jar, keď už ostatné dreviny pučia a prebúdzajú sa po zime, poškodené rastliny zimným slnkom pôsobia ako vymrznuté a suché. Mráz rovnako katastrofálne pôsobí na rastliny, ktoré neboli zavlažované počas zimného obdobia.

Sú tuje ešte atraktívne na výsadbu živého plota?

Je to naozaj individuálne. Pre niekoho majú ešte stále význam, pre iného sú už obyčajnou a nezaujímavou drevinou. Na jednej strane však majú pekný habitus, držia svoj kompaktný tvar, pomerne rýchlo rastú a zelenú stenu dokážu vytvoriť. Živý plot sa vždy vysádza podľa toho, do akej výšky chcete plot dopestovať. A tiež samozrejme závisí od druhu a kultivaru. Smaragdy sa vysádzajú 0,7-1 m od seba. Thuja occidentalis ´Smaragd´, Golden Smaragd´, rastú cca 30 cm za rok. Pri hustých výsadbách si konkurujú a bojujú o živiny, nemajú dostatok miesta pre rast a tiež rast koreňov. Nedostatočné prúdenie vzduchu medzi výsadbou tiež môže spôsobiť plesne a iné choroby. Na jar je vhodné začať hnojiť štartovacím hnojivom. V zime im dopriať vodu, keď nemrzne.

Najpoužívanejšie dreviny:

Zo stálozelených - vavrínovce - výborné sú kultivary ´Novita´, ´Etna´, krušpán (pomaly však rastie), vtáčí zob, cezmína a hlohyňa šarlátová (je nevhodná na pozemok, kde sú deti, lebo je pichľavá a má plody, ktoré by deti mohli lákať).

Opadavé listnaté dreviny na živý plot

Z opadavých sú vhodné hrab, buk, brest a javor poľný, aj vzájomné kombinácie, potom kvitnúce živé ploty v kombinácii s orgovánom, budlejou, tamariškou, zlatý dážď, tavoľník, pajazmín...

Stálozelené dreviny na živý plot

...a samozrejme ihličnany : cyprušteky, smreky a v neposlednom rade obľúbené i neobľúbené tuje smaragdové.

Ako vysadiť živý plot z krušpánu?

Je potrebné vykopať rigol, do ktorého vložíte univerzálny záhradnícky substrát. Dreviny sa tesne po výsadbe nehnoja. Majú dostatok výživy v substráte a potrebujú sa prispôsobiť novým podmienkam. Rozostupy sa volia podľa veľkosti drevín a požadovanej výšky živého plota, či chcete len nízky lem alebo vysoký. Nízky plot 30-50 cm od seba, vysoký 50 cm od seba. Hnojiť treba až na jeseň, fosforečnými hnojivami a  najmä počas zimy, keď nemrzne a nebude sneh, treba zalievať. Viac sa mu darí na stanovišti v polotieni ako na priamom celodennom slnku. Pozor aj na kvalitu sadeníc. V prvom roku môže omrznúť, ale dobre znáša rez a aj dobre regeneruje.

Ako hnojiť živý plot?

Pôda sa bez hnojenia vyčerpáva, preto treba dopĺňať živiny. Napr. granulované hnojivo s postupným uvoľňovaním živín, univerzálne, alebo na ihličnany, na okrasné rastliny. Tiež môže byť v kvapalnej forme a riediť podľa návodu. Pozor aj na prehnojenie. Hnojenie treba prispôsobovať obdobiu. Na jar sa aplikuje hnojivo s vyšším obsahom dusíka, ako štartovacie, pre rast a zelenú farbu. V jeseni sa aplikujú hnojivá s vyšším obsahom fosforu a draslíka, pre vyzrievanie pletív, nakoľko sa jedná o dreviny, ktoré sú stálozelené, takže neodpočívajú ako opadavé dreviny, len spomalia svoje životné funkcie na minimum, ale stále vyžadujú vlahu, inak by cez zimy vyschli alebo vymrzli. Vymrznutie má tiež za následok nedostatok vlahy a nedostatočné vyzretie pletív. Hnoja sa raz za 2 mesiace, jesenným hnojivom max. do polovice októbra. Výborný je aj Kristalon, klasický kompost...

Horká soľ je obľúbené doplnkové hnojivo najmä na ihličnany s obsahom horčíka, ktoré zamedzuje vysychaniu vetiev a hnednutiu.

Ako vytvoriť protihlukovú zelenú stenu?

Protihlukové bariéry zo zelene sa nerobia ako súvislý pás živého plota, pretože tam sa zvuk len odrazí a zníži len minimálne. Potrebujete vytvoriť zmiešanú výsadbu z listnatých stromov a krov rôzneho habitusu a výšok s medzerami, kde sa zvuk roztriešti, poodráža do smerov a tým stratí na sile. Takýto pás široký asi 3 m dokáže znížiť hluk o 25%. Ihličnany v rade bez budúcich medzier tak 8%. Najmä listy plstnaté zachytávajú dobre zvuky, potom rôzny podrast. V pozadí musí byť však plot, stena. Výšku môžete konzultovať na obecnom, miestnom úrade, budete potrebovať povolenie a tomu predchádza ohlasovacia povinnosť.

Z akých drevín sa dá vytvoriť nízky živý plot, lem okolo záhona?

Výborné by boli napríklad nízke tavoľníky a levanduľa, plus polyantky ruže. Treba ich kombinovať alebo použiť len jeden druh. Vhodné sú tiež bršlen a krušpán.

Ako upraviť podložie pre výsadbu živého plota?

Všetko záleží od reálnych podmienok. Pokiaľ je tam íl, treba urobiť aj drenáž a dreviny vysadiť do výživného substrátu, stačí univerzalny záhradný substrát alebo vlastný kompost. Pokiaľ vysádzate do piesčitej pôdy, doplňte výživný substrát, bez drenáže.

Ako vysádzať?

Živý plot sa vysádza na rôzne vzdialenosti v závislosti od druhu a typu steny.

Pri výške plota nad 3 m, je potrebné vytvoriť väčšie rozostupy cca 0,7-1m. Pri stredne vysokých živých plotoch 0,6m od seba a pri nízkych plotoch malé rozostupy 0,3 – 0,5m.

Ako vytvoriť levanduľový lem?

Levanduľa dorastá do výšky 60 – 80 cm v kvete. Priemer jednej rastliny je aj 50 cm, preto sa popri chodníkoch a v záhonoch v jednom rade vysádza na vzdialenosť 0,4 – 0,5 m od  seba.

Ako vysadiť živý plot z hrabu, brestu a buka?

Do vytvorené rigola v jednom rade (spone) sa vysádzajú do výživnej pôdy na 1 bm (bežný meter) 3 – 4 ks drevín. Po výsadbe sa dreviny zostrihnú o 1/3, aby sa drevina rozvetvila a zahusťovala už odspodu.

Ak chcete dosiahnuť nepreniknuteľný živý plot používa sa aj výsadba do dvoj sponu, dvojradu, kde na 1 bm použijete 5-6 ks drevín.

Aký je rozdiel vo výsadbe kontajnerovaných  a voľnokorenných drevín?

Voľnokorenné dreviny na živý plot sa vysádzajú len skoro na jar alebo neskoro na jeseň, keď nemajú listy (to sa týka opadavých listnatých druhov. Kontajnerované dreviny sa môžu vysádzať počas celého roka, okrem trvalo zamrznutej pôdy za podmienky pravidelnej závlahy.

Kedy strihať živý plot?

Dreviny na živý plot sa mierne zostrihnú tesne po výsadbe. Druhé obdobie vhodné na rez existujúcich živých plotov je apríl a ďalšie jún – júl- august. Neskôr už nie, aby konáriky stihli zaschnúť a pletivá vyzrieť. Ideálne obdobie je v čase pod mrakom, s nižšími teplotami, skoro ráno alebo večer.

Ihličnany sa strihajú skoro na jar, alebo od júna do konca augusta. Viac sa dozviete v článku o tom, kedy strihať živý plot.

Dá sa vysadiť živý plot aj na balkóne?

Samozrejme. Vhodné sú z nižších druhov najmä krušpán či vtáčí zob. Z vyšších ihličnanov, ako sú tuje (Thuja occidentalis Smaragd, Brabant) dokážete vytvoriť ochrannú stenu, kulisu na balkóne i terase.

Článok o vždyzelených rastlinách na balkón.

Tu nájdete návod na pestovanie drevín.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Myslíte si, že na úpeku a celodennom slnku nedokáže nič rásť? Neporovnávajte to so sebou. Málokto by vydržal celý deň sedieť na slnku, tobôž nie bez kvapky vody. Niektoré druhy rastlín sú zo svojej domoviny zvyknuté na extrémne podmienky, suché a chudobné aj kamenisté, či piesočnaté pôdy, ktoré sa rýchlo prehrievajú a neudržia takmer žiadnu vodu. Napriek tomu rastú, dokonca kvitnú a môžete mať z nich úžitok.

Treba len zvoliť správny výber a nebudete nútení pravidelne záhon dopĺňať, dosádzať a plakať nad vyhynutými rastlinami. Na slnku sa darí stredomorským rastlinám, bylinkám a skalničkám zo sutí a skál, ktoré sú vystavené priamemu slnku a keď zaprší, dažďová voda len pretečie pomedzi kamene a nenechá na rastline takmer žiadnu stopu po vlahe.

Rastliny na priame slnko

Južná orientácia záhona je vystavená celodennému slnku, a preto vysádzajte rastliny ako:

levanduľa (Lavandula), veronika (Veronica spicata), mliečniky (Euphorbia), rudbekia (Rudbeckia), echinacea (Echinacea), rozchodníky (Sedum), skalná ruža (Sempervivum), okrasné trávy, floxy (Phlox), mydlica (Saponaria),  pakost (Geranium), krásnoočko (Coreopsis), fakľovka ( Eremurus), kleopatrina ihla (Kniphofia), čistec (Stachys), kokarda (Gailardia) a rôzne letničky.

Samozrejme to neznamená, že si nevyžadujú vašu pozornosť. Potrebujú minimálnu zálievku, často stačí aj vo forme zrážok, ale ak je rok a leto suché, potrebujú zavlažovanie.

Môžete ich vysadiť aj do chudobných pôd, do piesočnatej pôdy, na priame a celodenné slnko a bude sa im dariť.

Ďalšou skupinou sú bylinky, ktoré tiež rastú na slnku bez problémov:

tymián a materina dúška (Thymus), rozmarín (Rosmarinus), oregano, pamajorán (Origanum).

Pozrite si aj balkónovky na priame slnko

Bylinky môžete vysadiť do samostatných záhonov v blízkosti domu alebo do bylinkovej špirály. Do záhonu s trvalkami aplikujte aj piesok a rôzne frakcie štrku. Veľké kamene vytvoria dokonalú ilúziu. Ak chcete vytvoriť skalku, je to správna voľba.

TIP: Ak rozmýšľate nad výberom rastlín do skalky, prečítajte si článok o trvalkách do skalky.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Správne založená skalka, ktorá je vysadená vhodnými rastlinami poteší každého záhradkára a milovníka slalničiek. Jej údržba nemusí byť vôbec náročná. Prečítajte si ako na založenie skalky a pestovanie skalničiek.

Založenie skalky

Napriek tomu, že založenie skalky patrí medzi najťažšie úkony v záhrade (aspoň z hľadiska správneho založenia a výberu rastlín), skalničky ako také patria medzi nenáročné rastliny na pestovanie.

Na stavbu skalky sa dajú využiť okrem prirodzených svahov aj umelé svahy nadväzujúce na stenu, múr či plot. Dokonca aj rovinatý terén sa môže vhodnými terénnymi úpravami pretvoriť na krásnu skalku, pri ktorej môže byť jazierko. A nakoniec skalničky sa dajú pestovať aj na rovine medzi plochými kameňmi, kde je tu a tam umiestnený aj masívnejší kameň alebo ich skupina. Skalka sa dá založiť vo všetkých polohách bez ohľadu na pôdne podmienky, pretože tie sa dajú v každom prípade upraviť. Najlepšie miesto je na slnku alebo v miernom polotieni.

Sadenie skalničiek

Pred vlastným vysádzaním skalky si treba urobiť plán výsadby. Najlepšie je podľa katalógu vybrať si vhodné druhy skalničiek, zakresliť ich do plánika skalky a zvoliť im vždy vhodných spoločníkov. Treba pamätať aj na farebné kombinácie kvetov a olistenia, pretože aj bez kvetov má skalka pôsobiť zaujímavo.

Aktuálna ponuka skalničiek z nášho eshopu

Dôležité je, aby na skalke kvitlo vždy niekoľko druhov od jari až do jesene. Okrem rastlín určených na vysádzanie treba vždy aj vhodné náradie, medzi ktoré patria jednak záhradnícke lopatky, lyžička s dlhou rúčkou, prípadne naberačka na vyberanie zeminy. Na mieste výsadby treba dôkladne zničiť vegetatívne sa rozmnožujúce buriny. Premokrené miesta treba zdrenážovať, na suchšie miesta zabezpečiť prívod vody. Väčšina skalničiek sa darí v normálnej skôr hlinito- piesočnatej pôde. Kyslomilným druhom treba pripraviť zmes rašeliny a kremitého piesku zmiešanú s listovkou, prípadne ihličnatkou, vápnomilné druhy ocenia pridanie starej omietky alebo drveného vápenca do substrátu.

Kedy sadiť skalničky

Skalničky sa vysádzajú najlepšie na jar v období od marca až do mája, alebo na jeseň od augusta až do októbra. Rastliny v kontajneroch možno vysádzať počas celého vegetačného obdobia, s výnimkou horúcich letných dní. Po vysadení je rastliny najlepšie výdatne zaliať a zatieniť, aby sa lepšie ujímali.

Ošetrovanie

Počas roka treba skalku udržiavať čistú od burín a dbať na dostatok vlahy. Treba sa pravidelne starať o ochranu rastlín proti chorobám a škodcom. Skalničky sa zásadne nehnoja priemyselnými hnojivami. Nanajvýš staršie rastliny, ktoré sú už dlhšiu dobu na jednom stanovisku, vyberieme z pôdy, aby im bolo možné vymeniť starú pôdu za novú.

Zimovanie

Niektoré chúlostivé skalničky treba na zimu prikryť vrstvou lístia, rašeliny alebo čečinou. Na jar, keď už pominula hrozba mrazov, možno túto vrstvu odstrániť. Pri vždyzelených rastlinách sa prikrývka neodstraňuje naraz, pretože rastliny by mohlo poškodiť slnko.

Skalničky v nádobách

Skalničky môžete pestovať aj v nádobách a dokážu vzniknúť naozaj zaujímavé kompozície za predpokladu, že zvolíte správne rastliny, ktoré si navzájom nebudú konkurovať a prerastať cez seba. Tu je tip na výsadbu do väčšej nádoby, ktorú môžete umiestniť v záhrade alebo na balkóne.

Zvoľte väčšiu kameninovú alebo plastovú nádobu s odtokovým otvorom, na jej dno nasypte štrk alebo kamienky ako drenáž. Použite substrát priamo na skalničky alebo kaktusy, prípadne klasický substrát zmiešajte s pieskom a jemným štrkom. Do tejto pripravenej zmesi môžete vysádzať skalné ruže – Sempervirens, rozchodníky – Sedum, floxy – Phlox subulata, iberky – Iberis.

Druhy, ktoré vytvárajú koberce, umiestňujte po obvode nádoby a kusy zvoľte podľa samotnej veľkosti. Vysaďte ich tak, aby jemne prevísali. Ak použijete skalné ruže samostatne, vytvorte k nim malú imitáciu krajiny. Doplňte kameň, drevené paličky, štrk, prípadne malý domček pre vtáčika alebo slimačie ulity a vaša skalka v kvetináči je hotová.

Prečítajte si aké rastliny vysadiť ak je vaša budúca skalka alebo trvalkový záhon na celodennom slnku.

Kvety kamélie patria medzi najobdivovanejšie kvety sveta. Pripomínajú kvety ruží - možno aj práve preto sa kamélia nazýva japonská ruža. Jej kvety patria medzi najobľúbenejšie a kry si tiež našli svoje stabilné miesto v nejednej záhrade.

Kamélie sú však citlivejšie a náročnejšie na pestovanie v porovnaní s ružami. Pokiaľ ste však podľahli jej kráse a chcete ju začať pestovať, potrebujete vedieť niekoľko dôležitých informácii, aby sa jej darilo.

Kamélia japonská

Kamélia (Camellia) je stálozelená rastlina – ker – malý strom s lesklými tmavozelenými listami. Kvety sú podobné ruži s tým rozdielom, že nevoňajú. Sú jednoduché i plné. Farebne od bielej, cez ružovú, po tmavoružovú a červenú.  Niektoré odrody nesú aj dvojfarebné kvety.

Pozrite si aj aktuálnu ponuku - Kamélia japonská v našom eshope

Kôra kmienku a konárikov je hladká, bez tŕňov a svetlo šedá. Kvitne od novembra do apríla. Patrí medzi chladnomilnejšie rastliny. Zvláda teploty do - 5°C. Niektoré vyšľachtené odrody aj - 25°C.  Citlivo však reaguje na prudké teplotné, vlhkostné zmeny a to zhodením všetkých listov a kvetných pukov.

Kamélia má počas roka odpočinkové obdobie v čase pred tvorbou nových pukov koncom leta, kedy je dôležité obmedziť hnojenie a zálievku. Následné zalievanie a hnojenie naštartuje rast a puky do krásy.

Kamélia japonská pestovanie

-          dostatok svetla ale nie celodenné slnko

-          rozptýlené svetlo pod korunami stromov alebo zatienená terasa

-          chránené stanovište pred silným vetrom a úpalom

-          južné alebo západné stanovište

-          pôda priepustná, nie vápenatá, bohatá na živiny, odvodnená

-          pH kyslejšie, vhodné pestovať v substráte pre azalky

-          vyššia vzdušná vlhkosť

-          zalievanie mäkkou, odstátou vodou

-       vyššiu vzdušnú vlhkosť docielite postavením nádoby na kamienky, ktoré zalejete vodou, pravidelným rosením na listy, pozor však NIKDY nie na kvety

-        hojná zálievka najmä počas kvitnutia (november – apríl), obmedzená zálievka v letnom období

-        hnojenie 1x za týždeň hnojivom na azalky a rododendrony počas kvitnutia

-        zazimovanie -  prenesenie kamélii pestovaných v nádobách do zimnej záhrady, skleníka, bytu do svetlých ale chladnejších podmienok na verandy a chodby

-        pri pestovaní v byte by teplota nemala vystúpiť v čase kvitnutia nad 16°C

-        ideálna teplota na prezimovanie 5-10°C

-        rozmnožovanie pomocou odrezkov

-        pokiaľ ich pestujete v nádobe, nevyžadujú každoročné presádzanie, ale raz za niekoľko rokov vždy do väčšieho kvetináča

Táto japonská kráska Vám naozaj učaruje svojim pôvabom a krásou. Hovorí sa, že v jednoduchosti je krása a pri nej to platí 100-násobne.

TIP: Sortiment okrasných kríkov, ktoré svojími kvetmi ulahodia každému oku je naozaj bohatý. Napríklad aj taký ibištek...no a v našom článnku sa bližšie pozrieme ako sa ibištek pestuje.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Ruže patria k romantickým druhom kvetov a hoci majú už nejakú históriu za sebou, sú v záhradách stále moderné a obľúbené. Kvetov a dlhovekosti sa však dočkajú len tí, ktorí poznajú základné techniky rezu, starostlivosti a hnojenia ruží počas celého roka. Poskytneme Vám postupne prehľad toho najdôležitejšieho podľa ročných období.

Vo všeobecnosti platí, že im treba vybrať vhodné miesto na slnku, prípadne v miernom tieni, vo výživnej pôde s obsahom humusu a s dostatkom vlahy a obdaria nás dlhým kvitnutím. Nádherne kvitnú, príjemne voňajú a sú ozdobou od leta až do jesene, niektoré až do prvých mrazov. Vhodné sú na rez, na záhonové výsadby, ako solitéry do predzáhradok alebo popínavé na pergoly, treláže, oblúky a múriky. Pokiaľ sa o ne postaráte, budú Vás tešiť dlhé roky.

Pokiaľ sa ruže chystáte ešte len vysádzať, prečítajte si stručný návod k výsadbe ruží.

Starostlivosť o ruže

V nasledujúcich riadkoch vám vysvetlíme ako sa staraž o ruže počas celého roku.

Starostlivosť o ruže na jar

Ružiam na jar, keď už nehrozia dlhotrvajúce mrazy, odstráňte zimné kryty a nakopcovanie. Odstrihnite všetky suché, poškodené a polámané výhony aj suché listy, v ktorých by sa mohli ukrývať prezimovaní škodcovia.  Podľa veľkosti kra ponechávajte aj počet výhonov. Stred by mal zostať voľný. Výšku výhonov upravte na 4 – 5 očiek. Rez neplatí pre popínavé ruže.

Vyberte si nádherné odrody zdravých ruží z ponuky nášho eshopu

Plochu, kde sú vysadené, udržiavajte v stave bez buriny. Počas suchého obdobia zalievajte. Ruže hlboko korenia, potrebujú dostatok vlahy, ale pozor na trvalé zamokrenie, to neznášajú. V apríli začnite s hnojením a výživou. Zvoliť môžete hnojenie na koreň alebo listy. Podporíte tým rast, tvorbu pukov a následné kvitnutie. Starostlivo kontrolujte výskyt možných chorôb a škodcov a zvoľte včas prevenciu alebo postrek.

Starostlivosť o ruže v lete

Toto obdobie je typické kvitnutím pre väčšinu ruží. Ruže určené na rez odstrihávajte ešte v puku, dlho vydržia vo váze. Stonky nerežte zbytočne dlhé. Pravidelne odstraňujte odkvitnuté súkvetia, aby ste podporili následné dlhé kvitnutie. Ruže tak nebudú všetku silu dávať do tvorby plodov, ale na tvorbu nových pukov a kvetov. Nájdite si čas raz za týždeň odstrániť všetky odkvitnuté kvety. Váš ker alebo popínavá ruža na pergole bude vyzerať esteticky.

V júli skráťte silné výhony o 15 cm . Slabé výhony môžete skrátiť viac. V tomto období ruže inak nerežeme. Môžete robiť len menšie estetické úpravy. Odrody, ktoré kvitnú raz za rok, v rovnakom čase, popínavé ruže a botanické ruže nestriháme.

Pravidelne a hojne zalievajte a prihnojujte. Zvoľte hnojivá s obsahom dusíka a fosforu. Dusík je prvok, ktorý podporuje rast a fosfor podporuje násadu pukov a bohaté kvitnutie. Hnojivá na tejto báze aplikujte do augusta. Zároveň kontrolujte výskyt chorôb a škodcov. Včas aplikujte preventívne postreky alebo chemické postreky.

Starostlivosť o ruže na jeseň

Ruže stále môžete prihnojovať do konca septembra hnojivom s vyšším obsahom draslíka, ktorý pôsobí na vyzrievanie pletív. Tým chránite čiastočne aj kry proti namŕzaniu v zimnom období. Počas suchého obdobia ruže zalievajte. Koncom októbra znížte zálievku a obmedzte ju raz mesiac, podľa počasia.

Neustále a včas odstraňujte odkvitnuté kvety, aby sa ruže nevysilili tvorbou plodov. Koncom jesene ruže začnite pripravovať na zimu. Ku koreňom môžete dať kvalitný kompost. Vysoké ruže – mnohokveté a veľkokveté môžete zrezať o tretinu. Pohrabeme všetky listy popadané a poškodené, očistíme porasty a plochu výsadby ruží. Ruže treba prihrnúť zemou, kôrou alebo pilinami.

Ruže v zime

Nastáva obdobie pokoja. Všetky rastliny aj ruže sa pripravujú na zimu vyzretím pletív a dreva. Dobré prezimovanie bude výsledkom budúcoročného rastu a kvitnutia. V období bez mrazov môžete ruže počas dňa mierne zaliať. Pokiaľ je zima bez snehu, je to pre ruže horšie. Niektoré zle znášajú holomrazy a studený vietor. Pred mrazom ich môžete ochrániť aj nakopením snehu okolo rastliny. Potom už v pokoji môžete relaxovať a premýšľať nad ďalšími odrodami či novom ružovom záhone do záhrady.

Pozrite si aj detailný návod na pestovanie ruží.

Väčšina cibuľových a hľuznatých rastlín pri pestovaní vyžaduje slnečné umiestnenie alebo len ľahký polotieň. Rastliny pestované v takýchto podmienkach sú väčšie, krajšie a hlavne zdravšie.

Cibuľoviny do polotieňa

Do polotieňa sa vysádzajú len veternice (Anemone blanda), hľuznaté begónie, cyklámeny, modravka (Chionodoxa), tavolín (Eranthis), kandík (Erythronium), korunkovka strakatá (Frittilaria meleagris), snežienka (Galanthus nivalis), bleduľa (leucojum), niektoré ľalie a scila (Scilla siberica).

Ako sadiť cibuľoviny

Cibuľovým a hľuznatým rastlinám vyhovuje väčšina pôdnych typov, okrem suchých, piesočnatých pôd, pôd so štrkovým podložím, kde trpia v lete rastliny nedostatkom vlahy. Cibuľovinám sa nedarí ani na ťažkých a zamokrených pôdach.

Najvhodnejšie sú piesočnato-hlinité, priepustné, neutrálne až slabo alkalické pôdy s vyšším obsahom humusu a živín. Pri príprave pôdy pre cibuľoviny sa treba vyvarovať pridávania čerstvého, nezotletého hnoja do pôdy, pretože spôsobuje zahnívanie cibúľ.

Pôdu pre cibuľové a hľuznaté rastliny treba zrýľovať do hĺbky minimálne 20 až 25 cm (tj. asi 1 rýľ) aspoň 10 až 14 dní pred plánovaným vysádzaním. Aj pre cibuľoviny, ktoré sa vysádzajú na jar, je lepšie pripraviť pozemok už na jeseň rýľovaním. Do ľahkých a vysychavých pôd sa môže pridať na zlepšenie retenčnej schopnosti rašelina, ťažšiu pôdu vylepšia naopak pridané piliny, perlit prípadne piesok. Priemyselné hnojivá pre cibuľoviny sa pridávajú do pôdy 1 až dva týždne pred samotnou výsadbou, rozhodením po povrchu a následným plytkým zapracovaním do povrchovej vrstvy pôdy. V priebehu vegetácie sú potom hnojivá splavované zálievkovou, ale aj dažďovou vodou ku koreňom cibúľ.

Hĺbka a termín vysádzania závisí od jednotlivých druhov cibuľovín. Všeobecne, hĺbka vysádzania by mala zodpovedať asi dvojnásobku výšky cibule alebo hľuzy. Drobnejšie cibule teda treba vysádzať vždy plytšie ako tie väčšie. Na ťažších a hlinitých pôdach je vhodné zmenšiť hĺbku vysádzania asi o 2 až 3 cm, zatiaľ čo na ľahkých pôdach sa cibule sadia naopak asi o 2 až 3 cm hlbšie. Rovnako aj na čerstvých pokyprených a neuľahnutých záhonoch zasadíme cibule o niečo hlbšie. Výsadba cibuľovín v skupinách pôsobí vždy oveľa prirodzenejšie a estetickejšie ako riadková výsadba. Pri vysádzaní sa odporúča sadiť cibule do brázdičiek s rovnomernou hĺbkou. Pri vysadení do rôznej hĺbky sa cibule neskôr vyvíjajú nerovnomerne, majú rozdielnu dobu rastu a kvitnutia. Vegetačné vrcholy cibúľ musia pri vysádzaní smerovať vždy kolmo nahor. Šikmo, alebo dokonca naopak vysadené cibule pučia vždy neskôr, nepravidelne a vyrastajú z nich slabšie rastliny.

Napr. veternice (Anemone) pri vysadení naopak väčšinou ani nevypučia a uhynú. Po výsadbe povrch záhonu urovnáme a výdatne zalejeme. Za slnečného počasia môžeme zálievku opakovať. Na jeseň vysádzané cibuľoviny stihnú v takom prípade do príchodu prvých mrazov dobre zakoreniť, na jar vysádzané cibuľoviny zasa rýchlejšie pučia a vyrastajú.

Vyberte si  zdravé a kvalitné cibuľky kvetov z nášho eshopu

Ošetrovanie cibuľovín počas vegetácie

Po vypučaní rastlín treba povrch záhonu skypriť, čím sa zabráni tvorbe prísušku. Záhony treba tiež pravidelne odburiniť. Pre cibuľoviny je z burín nebezpečný najmä pýr plazivý (Agropyrum repens), ktorý dokáže prerásť zásobné orgány cibuľovín. Pri suchom počasí cibuľovinám prospeje zalievanie, najlepšie ráno alebo večer. V horúcom lete môže zálievka cez deň vyvolať rozličné defekty na vegetačných orgánoch rastlín. Pravidelné rozrušovanie prísušku počas vegetácie na povrchu pôdy kyprením umožní zabrániť premokreniu pôdy a následnému hnitiu cibúľ a hľúz.

Po odkvitnutí rastlín treba čo najskôr odstrániť zvyšky kvetov a vyvíjajúce sa plody, čím sa docieli rast cibúľ a podporí sa násada bohatých a veľkých kvetov v nasledujúcom vegetačnom období. Asi 1 mesiac pred prirodzeným ukončením vegetácie zálievku treba postupne znížiť a cibuľoviny tak pripraviť na obdobie vegetačného pokoja. Pri sledovaní zdravotného stavu rastlín počas vegetácie si treba všímať najmä výskyt vírusových chorôb, ktoré sa prejavujú nepeknou mozaikou na listoch a kvetoch (neplatí pre niektoré odrody tulipánov, pri ktorých je mozaikové sfarbenie prirodzené). Takto napadnuté rastliny je najlepšie hneď zo záhona odstrániť. Vírusové infekcie prenášajú najmä vošky, proti ktorým sa používa niektorý z dostupných pyretroidov.

Častým problémom pri pestovaní cibuľovín vo vlhkých podmienkach býva výskyt rozličných hubových chorôb. Proti hubovým chorobám sa bránime rozličnými širokospektrálnymi fungicídmi. Hľuzy sa odporúča aj pred výsadbou namoriť v roztoku fungicídu, ktorý ich dokáže počas vegetácie uchrániť pred napadnutím hubovým patogénom. Hľuzy, ktoré ste od nás obdržali, sú už takýmto spôsobom ošetrené.

Zber a prezimovanie cibuľovín

Po odumretí nadzemných častí rastlín prechádzajú cibuľové a hľuznaté rastliny do štádia vegetačného pokoja.

Každoročne sa z pôdy vyberajú hľuzy neprezimujúcich cibuľových a hľuznatých rastlín ako sú: Acidanthera, Anemone coronaria, Begonia, Bletilla, Canna, Crinum, Dahlia, Freesia, Galtonia, Gladiolus, Hymenocallis, Iris X hollandica (v priaznivých podmienkach však prezimuje), Ixia, Ismene, Montbrecia (Crocosmia), Ornitogalum, Oxalis, Ranunculus, Sinningia, Sparaxis, Sprekelia, Tigridia, Vallota, Zantedeschia, Zephyranthes a druhy vyžadujúce si letné uskladnenie - hyacinty, záhradné tulipány, citlivé kultivary botanických tulipánov prípadne šafrany.

Ostatné rody a druhy cibuľovín a botanické tulipány patriace druhom T. kaufmaniana, T. eichleri, T. urumiensis, T. tarda, T. biflora, T. turkestanica, T. praestans možno ponechať na stanovisku niekoľko rokov. Narcisy, ľalie a jesienky sa vyberajú z pôdy po troch až štyroch rokoch, keď sa rastliny výraznejšie rozmnožia a porast sa zahustí. Cibule a hľuzy sa vyberajú z pôdy ešte pred úplným odumretím nadzemných častí. Zásobné orgány treba opatrne vybrať rýľom, stonky, prípadne listy oddeliť hneď po zbere bezprostredne pri zásobnom orgáne. Včasným odstránením nadzemných častí sa takéto cibule udržia v dobrom zdravotnom stave. Výnimku tvoria len georgíny (Dahlia), ktorým treba ponechať zvyšných asi 10 cm všetkých starých bylí.

Po vybraní z pôdy cibule treba zbaviť zvyškov zeminy mechanicky alebo opláchnutím. Pre cibule je veľmi dôležité následné starostlivé sušenie na vzdušnom mieste s prúdiacim vzduchom. Na slnku môžeme dosúšať iba na jeseň zberané druhy, treba ich však chrániť pred večerným chladom a raňajšou rosou. Cibule ľalií sa nesušia. Po usušení sa cibule namoria vhodným prípravkom, ktorý zabraňuje rozvoju hubových chorôb. Na trhu existuje dostatok prípravkov v suchej i tekutej forme. Pri použití tekutých moridiel je dôležité nechať cibule následne dôkladne preschnúť. Cibule, ktoré sa vysádzajú na jeseň sa uskladňujú na suchom a vzdušnom mieste s teplotou 15 - 25 °C až do obdobia výsadby, pričom ich treba pravidelne kontrolovať a odstraňovať choré a nahnité kusy. Cibule a hľuzy druhov, ktoré sa vysádzajú na jar, treba uskladniť v bezmrazých, chladnejších, dobre vetraných priestoroch. Georgíny vyžadujú pri uskladnení miernu vlhkosť, ktorú im zabezpečí trocha suchšej rašeliny či piesku, na ktoré sa hľuzy pri zimovaní položia. Aj v tomto prípade je nevyhnutné dokonalé vetranie skladovacieho priestoru.

TIP: Prečítajte si ako jednoducho vytvoriť záhon z letných cibuľovín.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Poznáte ker, ktorý spĺňa po všetkých stránkach kritéria pre dokonalú dominantu záhrady? Právom si to zaslúži určite budleja (Buddleja davidii), ktorá medzi pestovateľmi nesie aj názov letný orgován alebo motýlí ker. Patrí medzi vyššie rýchlorastúce kry, ktoré sa v čase kvitnutia majestátne týčia nad ostatnou podrastovou výsadbou.

Rašiť začína pomerne skoro a naopak listy si ponecháva často aj po mrazoch. Niektoré listy zostávajú na kríku počas celej zimy. Samozrejme, len pokiaľ je mierna. Na jar po odznení najväčších mrazov si vyžaduje hlbší rez, nakoľko kvitne na novom dreve. Ponechajú sa len základné kostrové konáre, ktoré sa zrežú na 50 cm. Bez problémov z nich dokáže bohato obrašiť.

Kvitne nádhernými metlinatými súkvetiami v lete až do prvých mrazov. Poznáme ich v odtieňoch fialovej, modrofialovej, ružovej, bielej aj karmínovej. Okrem klasických orgovánových súkvetí máva podľa druhu aj iné farebné prevedenia.

Aktuálna ponuka budlejí v našom eshope - vyberte si

Kvety intenzívne voňajú a lákajú do záhrady motýle a iné opeľovače. Motýle, najmä babôčky pávooké, milujú fialové kvety budleje.

Budleja strihanie

Pokiaľ chcete docieliť opakované kvitnutie dajte si tú námahu a odstraňujte odkvitnuté súkvetia. V jeseni dokáže nanovo zakvitnúť. Dá sa to však realizovať, len pokiaľ je nižších rozmerov. Vyžaduje slnečné stanovište, lebo v polotieni a v tieni slabšie kvitne. Pôda by mala byť výživná, ale priepustná a s podielom piesku. Plytko korení. V jarnom období môže namrznúť, ale veľmi dobre regeneruje. Uvíta ochranu v podobe nástieľky. Buddleja davidii ´Nanho Purple´ je zakrslejší kultivar s elegantne previsnutými vetvičkami.

Zaujímavé kultivary budleje: ´Royal Red´, ´White Bouquet´, ´Nanho Purple´, ´Pink Delight´, ´NanhoBlue´, ´Black Knight´.

Žlto kvitnúca je napr. Buddleja madagascariensis alebo Buddleja × weyriana 'Sungold', ktorá patrí k hybridom. Kvety sú usporiadané v guľovitých zhlukoch pozdĺž kvitnúcej laty. Voňajú a tiež lákajú neuveriteľné množstvo hmyzu. Najzaujímavejšia žltokvitnúca je snáď Buddleja globosa ´Orange Ball´, ktorá ma jednotlivé guľovité súkvetia na samostatných stonkách. A ako hybrid z nej vznikol aj u nás pestovaný ´Sungold´.

Najrýchlejší spôsob rozmnožovania je odrezkami v lete (júl – august). Odrezky musia byť polodrevnaté, vyzreté, bezkvetné a namočené do stimulátora, ktorý urýchli ich zakoreňovanie priamo v pôde alebo v nádobe. Pre dosiahnutie rýchlejšieho efektu v záhrade odporúčame zakúpiť vyššie kontajnerované sadenice, ktoré už vykvitnú v prvom roku po výsadbe.

Do pozornosti dávame aj zaujímavú budleju striedavolistú (Buddleja alternifolia), ktorá sa vyznačuje dlhými súkvetiami kvetov, ktoré sa striedajú po celej dĺžke nového výhonku. Je odolnejšia voči mrazom než budleja Dávidova. Vyžaduje dostatočný priestor, aby ovisajúce kvitnúce súkvetia vynikli. Môže byť ružovej alebo fialovej farby. Má striedavé postavenie listov a reže sa po odkvitnutí v lete. Kvitne potom na nových výhonkoch. Rezať sa však nemusí, kvôli svojmu prirodzenému voľnému tvaru.

Budleja vynikne vo voľne rastúcom živom plote, ako výplňový ker v pozadí zmiešaného záhona, vo veľkej nádobe, ale aj ako solitéra v trávniku.

Spríjemnite si letné dni a večery posedením v záhrade s rozkvitnutou budlejou.

TIP: Prečítajte si aj článok o kvitnutí vistérie.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Určite ste už niekedy prechádzali okolo modrého zakvitnutého oblaku a pátrali po jeho názve. Predstavujeme vám ušľachtilú trvalku menom perovskia.

Mnohí ju poznajú aj pod inými názvami ako ruská šalvia alebo ruská levanduľa. Pravdepodobne kvôli podobným modrým súkvetiam a úzkym listom. Perovskia je vyššia polodrevnatá trvalka dosahujúca výšku do 1,2m.

Perovskia v záhone

Výborne sa hodí do zmiešaných aj monokultúrnych záhonov aj spolu s levanduľou. Kvitne od polovice leta do septembra až októbra a v čase plného kvitnutia je naozaj neprehliadnuteľná.

Vyberte si z aktuálnej ponuky perovskie aj v našom eshope

Očarí vás fialový poloker, s nepatrným ale aromatickým olistením, zaujímavými stonkami a vôňou. Dokonale nahradí nízky živý plot, vytvoríte ňou zaujímavé steny a vytvoríte bohatý trvalkový záhon. Vynikne aj ako dominanta.

Perovskia pestovanie

Môžete ju pestovať aj v nádobe na terase a balkóne. Na pestovanie nie je náročná. Podobne ako levanduľa vyžaduje slnečné stanovište, priepustnú a chudobnejšiu pôdu, strednú zálievku.

Kompletný sortiment nádherne kvitnúcich trvaliek

Je plne mrazuvzdorná, ale pôda musí byť priepustná, nie trvalo zamokrená. Je to vynikajúca trvalka, ktorá láka do záhrady množstvo motýľov a včiel.
Na 1m² budete potrebovať 1-3 rastliny. Rozostupy od seba cca 0,6-0,8m.

Kedy strihať perovskiu

Aby bola pekne vetvená a bohato kvitnúca, každý rok na jar vyžaduje zostrihanie o jednu tretinu.

Pokiaľ sa vám javí ako slabá, menej rozkonárená, môžete ju zostrihnúť až na 5-10 cm. Podporíte tak rast aj kvitnutie.V zime naopak oceníte jej dekoratívnosť vďaka zaujímavým neolisteným stonkám, takže ju určte zostrihávajte až na jar.

Pri dodržaní týchto základných rád sa vám perovskie odmenia zdravým rastom a bohatým kvitnutím.

TIP: Nespočetné množstvo dostupných trvaliek nám často "komplikuje" výber tých vhodných do našej záhrady. Vyskúšajte napríklad pestovať pivonku, v článku sa dozviete ako na to.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.