Okrasná záhrada

Tuja (Thuja) patrí medzi stálozelené dreviny. Má svojich zástancov aj odporcov. V dnešnej modernej minimalistickej dobe výsadieb je naozaj na ústupe, ale pôvodné výsadby kvôli tomu hromadne rušiť nebudeme. Naopak, snažíme sa ich udržať v dobrom zdravotnom stave, no nie vždy je to jednoduché. 

Často sa nás pýtate, prečo tuje hnednú, čo im chýba, ako sa o ne treba ďalej starať? Tu nájdete odpovede na vaše otázky. Hnednutie tují môže byť spôsobené viacerými faktormi. Tento jav sa prejavuje rovnako na mladých ale aj na starších drevinách. Môže byť spôsobené vplyvom: 

- nedostatočnej závlahy po výsadbe

- nedostatočnej zimnej závlahy

- nadbytočnej závlahy

- vysokej hladiny spodnej vody

- nedostatočným hnojením

- nedostatkom horčíka

- nadmerného hnojenia

- nedostatku svetla

- hustej výsadby

- vplyvom zimného slnka

- striedania mrazivých a teplejších dní

- chorôb a škodcov a iné

Hnednutie tují ako prirodzený jav

Aj naše vlasy starnú a vypadávajú. Rovnako je to aj s ihličím ihličnatých stromov alebo s vetvičkami u tují. Staršie ako 3 roky sa vo vnútri okolo kmeňa v dôsledku nedostatku slnka jednoducho nemajú k svetu. Je to však prirodzený jav. Na jar po mrazoch jednoducho tieto odumreté vetvičky rukou jemne odstráňte, vytraste. Rovnakým neestetickým problémom môže byť u tují kvitnutie. Na koncových výhonkov sa neskôr vytvoria plody, suché šištice, ktoré pôsobia sucho a strapato. Dajú sa však odstrániť rezom.

Hnednutie a suché vetvičky zvonka sa prejavujú najmä po zime, na jar. Pokiaľ na týchto vetvičkách nevidíte žiadne známky poškodenia hmyzom, zverou alebo hubovým ochorením, jedná sa len o stav spôsobený zmenami teplôt, nedostatkom vlahy alebo jej nadbytkom.

Hubové ochorenia tují

Pokiaľ sú však na konci poškodených výhonkov viditeľné aj čierne plodničky alebo zdurené vankúšovité plodnice, jedná sa o hubové ochorenie, ktoré je nutné ošetriť chemicky. Použite v tom prípade Dithane DG Neo Tec + Amistar + zmáčadlo Agrovital a po 14 dňoch postrek opakujte.

Pozrite si aktuálnu ponuku tují v našom eshope

Kabatiniové odumieranie výhonkov tiež spôsobené hubou, napadnuté sú najmä najmladšie a vrcholové výhonky. Platí ošetrenie fungicídmi a postrek opakovať po 10 – 14 dňoch.

Nedostatok horčíka

Prejavuje sa tiež hnednutím a vysychaním. Aplikáciou horkej soli im pomôžete. Horká soľ je horečnaté hnojivo nie len na tuje. Využijete ho v záhrade aj na iné plodiny a dreviny.  Doplníte horčík, ktorý zabraňuje hnednutiu a tým aj doplníte potrebnú výživu. Môžete ju aplikovať vo forme postreku na celú drevinu alebo zálievkou ku koreňu.

1 kg balenie Vám vystačí na: 20 m2 ako posyp k rastlinám a drevinám, 125 l zálievky ku koreňom alebo 200l postreku pri aplikácii na list.  Návod nájdete na balení.

Lykokaz tujový / Lykokaz borievkový

Lykokaz je škodca, ktorý napáda tuje a iné ihličnaté dreviny. Vyhryzáva do vetvičiek chodbičky, do ktorých kladie vajíčka. Poškodené dreviny chradnú a hnednú. V kôre sú tiež viditeľné otvory, pod drevinou piliny a výtrusy. Chodbička je dvojramenná. Postihnuté vetvy blednú a postupne odumierajú. Je nutné takéto poškodené dreviny ošetrovať a postihnuté vetvy odstrániť. Obyčajne hneď celú drevinu.

Roztoče – pavúkovce

Vetvičky napadnuté roztočmi strácajú postupne farbu, blednú, až neskôr prechádzajú do žltohneda, sú akoby zaprášené s bledými škvrnami. Nutné aplikovať postrek proti roztočom.

Zimné slnko

Mnohí neverili, že aj slnko dokáže takéto markantné škody. Má to však súvis so závlahou v zime a obsahu vody v pletivách. Ihličnany nespia v zime, sú to stálozelené dreviny a v nich normálne prebiehajú fyziologické procesy akurát sú spomalené. Takže treba zalievať aj tie v nádobe aj vonku vysadené, najmä mladé výsadby z jari a jesene inak vyschnú a mnohí sa potom domnievajú že vymrzli. Slnko svieti aj v zime a odsáva z listov vodu a ak nie je doplnená, vysaje to všetko z dreviny.  Obyčajne je to viditeľné z jednej strany, kde vychádza slnko alebo kde sa zdržiava najdlhšie počas zimných dní.

Hnednutie tují v zatienenom stanovišti

Tuje, ktoré sú vysadené v nie príliš vhodných podmienkach s nedostatkom svetla, tiež hnednú. Je to najmä v kútoch záhrady, za domom, v úzkych pásoch, kde nesvieti slnko, v tesnej blízkosti plota, kde z druhej strany nesvieti slnko a neprúdi tam vzduch.

Hnednutie zo spálenia

Pokiaľ vysádzate tuje v blízkosti betónových plotov počítajte s tým, že tento priestor najmä z druhej strany bude tmavý a navyše podľa orientácie k slnku , môže byť aj rozpálený.  Skúste sa v horúcom lete dotknúť betónového plota alebo len priložiť ruku 10 cm od plota. Ucítite teplo. Vetvičky, ktoré sa dotýkajú takéhoto horúceho plota môžu byť spálené.

Hnednutie tují po výsadbe

Mohlo byť spôsobené nedostatočnou alebo nadmernou závlahou a v samotnom zakoreňovaní sa a prijímaní vody a živín.  Po výsadbe dreviny musíme zaliať, ale nie vytopiť. Vlhkosť pôdy musíte sledovať a podľa druhu pôdy určite viete, ako často zalievať.  V ťažkých, nepriepustných pôdach a v ílovitých zalievať opatrne, naopak v suchých piesčitých pôdach výdatne a často. Pokiaľ máte zálievku pod kontrolou, mohlo sa stať, že bol koreňový bal tuje poškodený, useknutý hlavný koreň,  zožraté korene, nevhodné podložie, suť v mieste výsadby alebo iný materiál zakopaný v zemi a tuja sa jednoducho nezakorenila.

Naša rada pri výsadbe...

Tuje, ktoré sú predávané kontajnerované, sa vysádzajú od marca do novembra resp. do trvalého zamrznutia pôdy. Keď vyberiete drevinu z kvetináča, rozpichajte koreňový bal rukou ale tak, aby celý substrát okolo koreňov nevypadal. Len tento koreňový zväzok jemne rozrušte pre lepšie prijímanie vody. Vyhĺbte jamu a nalejte do nej vedro vody tak, aby tam voda stála a do tejto vody vysaďte tuju, zasypte substrátom, alebo pôvodnou zeminou, do ktorej zamiešajte výživný substrát a hneď neprihnojujte. Dobre utlačte.

Tuje s koreňovým balom sa predávajú najmä v marci a koncom októbra , kedy je vhodné vysádzať voľnokorenné dreviny, resp. balené v jutovine alebo so zemným balom. Jutovinu odstraňovať nemusíte, ale môžete ju mierne rozrušiť, aby sa korene ľahšie dostali von a začali zakoreňovať. Postup výsadby je rovnaký.

Hnednutie tují z hustej výsadby

Niektoré záhradníctva chcú pravdepodobne predať viac ks na 1m, preto prezentujú rozostupy 0,4m od seba. Reálne je však vhodné urobiť rozostupy minimálne 0,7 až 0,8 m od seba, aj kvôli budúcemu rastu, konkurencii v koreňovej časti, boj o živiny a najmä kvôli svetlu. V prípade, že sa tuje vysadia bližšie, o cca 5 rokov si už budú konkurovať, taktiež tieniť, každú 2 až tretiu tuju zatienia a tá bude v raste zaostávať a postupne vyschne, alebo ju budete musieť pre vzhľad odstrániť. Od oplotenia musia byť tiež v rovnakých rozostupoch. Ak sú natlačené na oplotení, nedajú sa ošetrovať ani upravovať, strihať, ak je opletenie slabšie, môžu ho aj vekom poškodiť.

Hnednutie tují pestovaných v nádobách

Odporúčame, ak chcete pestovať tuje v kvetináčoch v zime vonku, tak určite nie v plastových nádobách. Ale kamenina, keramika, betón, kde musí byť aj nejaká izolácia, dolu drenáž a juta alebo aspoň textília v nádobe a najmä otvory na odtok prebytočnej vody, pretože tu platí dvojnásobne, že stálozelená drevina v nádobe sa musí v zime polievať inak vyschne. Platí to pre všetky stalozelené, ihličnaté dreviny.

Hnednutie po zime = nedostatočná zimná závlaha

Ako sme už písali vyššie ihličnany je nutné zalievať aj v zime počas dní, keď nemrzne, je oteplenie, svieti slnko, nie je sneh. Najmä mladé výsadby z jesene a porast do 2 rokov od výsadby. Staršie výsadby podľa podmienok v zime. Pokiaľ je zima bez snehu a dlhodobo mrazivá, po mrazoch treba zaliať.

Hnednutie po neodbornom reze

Tuje sa strihajú cca 2-3x za rok. Strihanie nesmie prebiehať za horúceho suchého dňa, kedy dlhodobejšie hrozí, že ostrihané porasty budú dlhšie bez závlahy. Najlepšie sa robí rez pod mrakom.  Po reze musíte dreviny zaliať alebo počkať na dážď. Hĺbka rezu tiež môže ovplyvniť stav drevín. Mladé dreviny zvládajú rez lepšie ako staršie porasty. Ideálne zostrihávať pravidelne a postupne na jar (apríl), v júni a koncom leta. Staršie tuje postupne po tretinách. Pokiaľ plánujete zrezať 5 m vysoké tuje o polovicu, určite nie je vhodné ich zrezať naraz o polovicu.

Hnednutie z nadmerného hnojenia

Žiaľ je to tak, aj nadmerné hnojenie môže rastlinám uškodiť. Najskôr pôsobia tmavozeleno to už je znak prehnojenia a napokon začnú chradnúť. Viditeľné sú hnedé koncové až čierne výhonky, ktoré opadávajú. Pokiaľ sa hnednutie po prehnojení prejavuje u drevín vysadených v nádobách, v nádobe vidieť aj vyzrážané soli, biely povlak. Je nutné obmedziť zálievku, presadiť dreviny v nádobe a nehnojiť.

Hnednutie tují zapríčinené hmyzom

V poslednom období sa premnožil na juhu Slovenska, Rakúsku a v Maďarsku zelený lesklý chrobák Lamprodila festiva.

Určite si ho nepomýlite. Je cca 1 cm veľký, lesklý, zelený s čiernymi bodkami. Spôsobuje vysychanie tují. Dostal sa k nám cca pred 2 rokmi pravdepodobne z Talianska, dovozom ihličnanov a spôsobuje naozaj veľké problémy. V relatívne krátkom čase dokáže zničiť celý živý plot tuje západnej.

Samičky kladú vajíčka od polovice mája do otvorov v porastoch, do trhliniek v kôre. Tam sa larvy vyvíjajú 2 roky a požierajú vnútro dreviny. Tá postupne vysychá.

Pokiaľ si už všimnete že chrobáky vylietavajú, zabezpečte žlté lepiace doštičky, na ktoré časť samičiek určite chytíte. Potom treba začať s postrekom Karate alebo Mospilan a striedať ich. Je vhodné použiť aj zmáčadlo. V prípade, že sa Vám porast zachrániť nepodarí, je vhodné ho vyrúbať a spáliť, lebo v pletivách sa môžu ďalej nachádzať vajíčka alebo larvy.  Ako náhradu za Smaragd odporúčame iné stálozelené dreviny listnaté alebo tis, cyprusovec.

Vždy sa nájdu odporcovia aj obľúbenci tují. Okolo cintorínov sa kedysi naozaj hojne používali. ale nejednalo sa o tuje západné, ktoré sa momentálne predávajú. Momentálne je na trhu dostatok nových a zaujímavých aj farebných kultivarov, ktoré môžu oživiť priestor v záhrade.  Nemusí ísť o súvislý pás v živom plote. Ale napr. o 2 ks v zmiešanej výsadbe.

Tuje sú vhodné pre rýchle vytvorenie steny a bariéry takmer bez zasahovania. Nádherné sú však aj listnaté opadavé kry, stálozelené kry, ich kombinácie, ktoré najmä na jeseň vytvoria nádherné predstavenie farieb a tvarov. Je to však vec pohľadu a názoru. V ďalšom článku vám predstavujeme niektoré iné rastliny vhodné na živý plot.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Trvalkové záhony sa tešia obrovskej popularite a nájdeme ich v takmer každej záhrade. Viete ako postupovať pri založení takéhoto záhonu, čo všetko by ste mali dodržať a zohľadniť aby práve tie naše trvalky patrili medzi najkrajšie?

Zásady pre umiestnenie trvaliek

Trvalky sa umiestňujú buď na miesta vhodné na detailné pozorovanie jednotlivých rastlín, napr. k oddychovému zákutiu, alebo tak, aby sa v pokoji mohla vnímať celková kompozícia, teda na miesto kam sa dá pozrieť cez okno obývačky alebo terasy. Výsadba potrebuje vždy niektoré stabilné prvky, ktoré by tvorili kostru celej kompozície.

Pri menších skupinách stačí iba opora v pozadí, pri väčších sú nevyhnutné pevné oporné body priamo v záhone. Takýmito prvkami sú obyčajne dreviny. Tie prispievajú k dekoratívnosti skupiny v zime a opadavé prispievajú k farebnému efektu jednak v období kvitnutia ako aj v období jesenného vyfarbenia. Okrem drevín môže byť oporou aj stavba, nepriehľadný plot, drobná architektúra, pri menších záhonoch aj balvany alebo záhradná keramika.

Trvalková skupina sa vysádza vždy nepravidelne, rastliny sa však neumiestňujú náhodne. Ak má byť záhon pekný, treba sa pri jeho zostavovaní riadiť určitými kompozičnými pravidlami. Najdôležitejšie pravidlo je, že najvýraznejší prvok (rastlina) sa neumiestňuje do stredu skupiny, ale vždy trocha bokom, najlepšie asi do jednej tretiny dĺžky a hĺbky záhona. Oproti treba tento výrazný prvok vyvážiť podobným ale slabším prvkom ako ozvenou. Napríklad pri použití toho istého druhu a kultivaru sa na jednu stranu umiestni skupina 5-6 rastlín a oproti iba 2-3 rastliny. Inokedy sa na jednu stranu umiestni silno rastúci, výrazne sfarbený kultivar, a oproti jemnejšie sfarbený a nižší kultivar. Takisto sa dajú použiť dva druhy podobného vzhľadu, ale rozdielnej veľkosti.

Ak je záhon široký, treba vyvážiť navzájom tri podobné prvky: na jednu stranu sa umiestni veľmi nápadný prvok, slabší prvok sa umiestni na opačnú stranu a najslabší do popredia mimo stredu. V tomto prípade už však už nestačí na odstupňovanie rôzny počet sadeníc alebo rozličné kultivary, ale treba kombinovať rozličné druhy (napr. heliopsis, rudbeckia laciniata, oenothera missouriensis). Ak je záhon dlhý rozčlení sa na kratšie úseky. Pre jeden úsek sa vypracuje vhodné zoskupenie, ktoré sa potom niekoľkokrát opakuje ako článok reťaze. V takomto úseku možno zaradiť aj prvky za sebou, a to v kombinácii – nápadný, slabší, najslabší. Tieto prvky sa neumiestňujú v jednej línii a tiež v rovnakom odstupe, ale tak, aby sa využila aj šírka záhona. Cieľom je, aby sa to isté nepravidelné zoskupenie pravidelne opakovalo a tým vznikol rytmus.

Príprava pôdy pre trvalky

Príprava pôdy spočíva najmä v jej dôkladnom skyprení a odburinení. Pôdu pre trvalkové partie treba najskôr dobre zrýľovať. Väčšine trvaliek vyhovuje hĺbka spracovania na výšku rýľa, t.j. asi na 30 cm. Nižším trvalkám stačí plytšie obrobenie, vysokým naopak mierne hlbšie obrobenie. Odburinenie je jedným z hlavných predpokladov úspešného pestovania. Zvlášť nepríjemné sú buriny, ktoré sa rozrastajú podzemkami. Najčastejšie sú to pýr, kozia noha, pichliač roľný, podbeľ, pýr a i. Veľmi nepríjemné sú buriny, ktoré majú oddelky hlbšie ako sa dá rýľovať.

Kedy sadiť trvalky

Druhy kvitnúce na jar je vhodné sadiť na jeseň, zatiaľ čo druhy s letným a jesenným kvitnutím sa sadia na jar. Existujú však aj výnimky. Kontajnerované rastliny možno vysádzať počas celého roka.

Rôzne druhy nádherne kvitnúcich trvaliek nájdete aj v našom eshope

S výsadbou sa začína zvyčajne v priebehu marca a končí sa v polovici až koncom mája. S jesennou výsadbou sa začína zvyčajne v polovici augusta a sadia sa najdlhšie do polovice novembra. Lepšia je však skoršia jeseň, pretože rastliny sa môžu do zimy dostatočne zakoreniť.

Obdobie výsadby závisí aj od kvality pôdy. Niektoré druhy neznášajú vysádzanie v ťažších pôdach vôbec. Väčšie rastliny sa sadia na vzdialenosť 0,8 – 1,2 m, stredne veľké do vzdialenosti 0,5 - 0,6 m a menšie trvalky do vzdialenosti 0,3 – 0,4 m. Ak nie je možnosť vysadiť zakúpené sadenice hneď, založia sa na zatienenom mieste do pôdy a zavlažia sa. Takto ošetrené sadenice vydržia aj niekoľko dní, kým sa pristúpi k samotnej výsadbe. Ak nie je možnosť založiť rastliny vonku, dajú sa rozložiť aj v pivnici, pokropiť vodou a potom vysádzať.

Sadenice sa vysádzajú s pomocou lopatky alebo motyčky. Dlhé korene možno skrátiť nožom. Koreňový bal je vhodné vopred dobre namočiť a po výsadbe dôkladne zaliať. Trvalky sa sadia väčšinou tak hlboko, aby pučiace výhonky boli na úrovni povrchu pôdy. Veľmi hlboké vysadenie môže mať za následok slabé kvitnutie a niekedy aj úhyn rastliny.

Pri výsadbe trvaliek je veľmi prospešná nástielka povrchu pôdy, ktorá zabraňuje jednak presychaniu, ako aj klíčeniu semien burín na povrchu pôdy.

Starostlivosť a ošetrovanie trvaliek

V porovnaní s inými skupinami rastlín si trvalky vyžadujú menej práce. Práce spojené s ošetrovaním nie sú každý rok rovnaké. V prvom roku založenia trvalkovej partie sa treba starať najmä o to, aby sa rastliny čo najskôr ujali a čo najrýchlejšie narástli. Treba teda častejšie zalievať (najmä v suchom období), pôda sa však nesmie zbytočne premokriť. Kto nemá možnosť stále sa starať o závlahu, pomôže si nastielaním.

Kým rastliny tak narastú, že začnú pôdu úplne zakrývať, treba občas prekypriť pôdu medzi rastlinami. Okopávka má však význam iba v suchom teplejšom období, kedy podkopaná burina rýchlo uschne. Pri záhonoch s chudobnou pôdou je nevyhnutné občasné prihnojovanie. Z organických hnojív sa dá použiť kompost, z anorganických tekuté viaczložkové hnojivá, ktoré sa aplikujú v období intenzívneho rastu pred kvitnutím jednotlivých druhov. Trvalky sa zmladzujú odstraňovaním odkvitnutých súkvetí alebo sa po odkvitnutí celé zrežú. Na jeseň sa odreže celá nadzemná časť pri zemi. Toto však neplatí pri vždyzelených trvalkách.

Náš tip: Ako na rozmnožovanie a presádzanie trvaliek .

Súkvetia trvaliek sa odstraňujú v týchto prípadoch:

– ak sú súkvetia odkvitnuté a nepekné,

– pri druhoch náchylných na samovoľné vysemeňovanie sa odstraňujú odkvitnuté súkvetia preto, aby nedošlo k nežiadúcemu samovýsevu,

– pri niektorých druhoch sa skorým zrezaním odkvitnutých častí dosiahne ďalšia násada kvetov.

Trvalky v zime

Niektoré chúlostivé trvalky treba na zimu prikryť vrstvou lístia, rašeliny alebo čečinou. Na jar, keď už pominula hrozba mrazov, možno túto vrstvu odstrániť. Pri vždyzelených rastlinách sa prikrývka neodstraňuje naraz, pretože rastliny by mohlo poškodiť slnko.

PO – okraj podrastu                                                                                          

Okraje stromov, skupín krov, prevzdušnená humózna pôda

variácie: slnečný svetlý okraj, chladný polotieň

Vp – voľná plocha

 Slnečné plochy, prevzdušnená humózna pôda

variácie: trvalky divé so záhonovým charakterom

Vr – vresovisko so zvláštnymi situáciami

 Slnečné plochy, chudobná piesčitá kyslá pôda

L – horská lúka

Slnečné plochy, kamenistá minerálna pôda

Ks – kamenisté stepi

Slnečné plochy, suchá humózna pôda s výskytom skál

SŠ – skalné štrbiny

Slnečné múriky, priehlbiny, suchá štrkovitá minerálna pôda

A – alpinium

Slnečné skalky, chudobné minerálne pôdy

Z – záhon

Humózne kypré, živné pôdy, záhonové trvalky s výraznými kvetmi

variácie: tieň, polotieň, slnečné stanovište

Stanovištné okruhy trvaliek podľa Prof. Dr. Josefa Siebera (zdroj – VICTORIA trvalková škôlka)

TIP: Ak sa chystáte vybudovať si v záhrade skalku, určite vás bude zaujímať návod na pestovanie skalničiek.

Trvalky sú veľmi vďačným rastlinným materiálom na záhone. Nemajú špeciálne požiadavky na ošetrovanie a výhodou je, že ich nemusíte každoročne vysádzať na stanovište. Postupom času naberajú na objeme a tým vyplnia prázdne miesto v záhone a zároveň poskytnú množstvo kvetov vám pre radosť a včelám a motýľom pre pastvu. Vďaka trvalkám prilákate do záhrady hmyz, čo sa Vám určite nepodarí, ak máte záhradu vysadenú len z ihličnanov.

Trvalky rozlišujeme podľa termínu kvitnutia, vysoké, nízke, doplnkové, okrasné listom, na priame slnko alebo do tieňa. Predstavíme Vám najkrajšie kvitnúce trvalky na priame slnko pre nenáročný záhon.

Najkrajšie trvalky

Medzi najkrajšie trvalky patria levanduľa (Lavandula), echinacea (Echinacea), rudbekia (Rudbeckia) a krásnoočko (Coreopsis). Vďaka nim záhon v lete ožije a ich kvety Vás budú tešiť až neskoro do jesene.

Levanduľu a krásnoočko umiestnite do popredia záhona, echinaceu a rudbekiu do pozadia. Vďaka kultivarom si môžete vybrať aj z farebných prevedení. Vyžadujú slnečný záhon, ľahkú priepustnú až piesočnatú pôdu, priemernú závlahu, skôr nižšiu ako prehnanú starostlivosť, bez hnojenia.

Levanduľa vyžaduje piesčitú pôdu, bez pravidelného polievania, okrem obdobia po výsadbe. Po zime sa upravuje rezom, aby zostala dlhé roky kompaktná. Nestrihajte ju pravidelne do dreva. Rez do dreva sa vyžaduje až po cca 7 rokoch pestovania, keď ju chcete zmladiť. Rez sa vykonáva na jar, po uplynutí najväčších mrazov. Levanduľa sa potom reže ešte počas kvitnutia, alebo po odkvitnutí, ale zostrihávajú sa len kvetné stonky.
Dá sa pestovať aj v nádobe alebo kmienkový forma. Francúzska levanduľa v našich podmienkach neprezimuje, resp. v teplejších lokalitách áno.

Coreopsis – krásnoočko, patrí medzi nádherné trvalky, ktoré rozžiaria záhon svojimi žltými kvetmi. Tvar je podľa kultivaru kompaktný alebo vysoký. Podľa kultivaru ich umiestnite aj v záhone. Nevyžaduje špeciálnu starostlivosť. Na jar môžete trsy rozdeliť a presadiť.

Echinacea patrí medzi najžiadanejšie trvalky vyššieho vzrastu. Dominuje svojimi kvetmi, okrem klasickej liečivej E.purpurea nájdete v našej ponuke aj licenčné odrody, ktoré sa žiaľ nedajú rozmnožovať pomocou semien. Sú nenáročné na pestovanie. V krátkom čase vytvorí bohatý trs kvitnúcich stoniek a poteší Vás až do jesene. Kvety sú rôznych farieb. A dlho kvitnú.

Všetky trvalky rôznych farieb nájdete aj v aktuálnej ponuke nášho eshopu

Rudbeckie – rudbekie sú veľmi podobné echinacei, vyžadujú rovnaké nároky na stanovište, slnko, teplo, priepustnú pôdu a tiež sa odvďačia kvitnutím až po mrazy. Mnohé z nich sú však len letničkami alebo krátkovekými trvalkami, dobre sa však rozmnožujú samovýsevom, teda na záhone Vám určite v krátkom čase narastú aj nové rastlinky.

TIP: Inšpirovali sme vás a chystáte sa pestovať trvalky? Prečítajte si ako založiť trvalkový záhon.

Okrasné kry patria medzi dôležitú súčasť záhrady. Bez nich by nevynikli sídliská, parky ani záhrady akéhokoľvek typu. Kry tvoria strednú etáž, sú doplnkom kostrových drevín, výplňovým materiálom, dokonalou obvodovou zeleňou a okrem ochrannej, protihlukovej a stabilnej funkcie ich môžeme pestovať aj ako solitéry v trávniku, pred domom či v nádobách.

Každý túži po pekne upravenej záhrade, dokonalej kombinácii, kde sa postupne striedajú trvalky a kry, dokonca postupne kvitnú či sú stálozelené počas celého roka. Pre dokonalý efekt v záhone je nutné poznať ich prirodzený termín kvitnutia.

Niektoré kry kvitnú od decembra po skorú jar, iné na jar, iné v lete a dokvitajú na jeseň. V našich podmienkach nachádzajú uplatnenia najmä tie, ktoré dokážu prežiť naše zimy. Hoci už ani tá zima nie je taká ako kedysi. V minulosti nebol problém, ak sa niekoľko dní teplota pohybovala na -20 st. C a kry najmä tie pôvodné a domáce zimu prežili. Momentálne nám prekážajú a drevinám škodia zimy bez snehu ako prirodzenej prikrývky a holomrazy. Tie dokážu dreviny poškodiť nielen v zime ale aj na jar. Dreviny vymrznú ak pletivá neboli dostatočne zásobené vodou, pomohlo im k tomu aj zimné slnko alebo nedostatočne vyzreté pletivá, neskorý jesenný rez či neskorá jesenná výsadba a zlé zakorenenie.

Nie vždy sa však jedná o vymrznutie, niekedy je to jednoducho vyschnutie dreviny, po zime, bez vlahy a umelého zavlažovania. Keďže je to obdobie po zime, obyčajne sa každý prikláňa k názoru, že je to vymrznutím. Čo však nemusí byť pravda.

Preto je vhodné, používať dreviny vhodné pre naše podmienky. Pokiaľ je drevina mierne náchylná na sneh, mráz, nadbytok vlahy, treba sa postarať o ochranu, mulčovanie, zväzovanie a prikrývanie.

Pokiaľ chcete v záhrade vlastniť aj dreviny, ktorým neprekáža sneh, mráz a napriek tomu dokážu v týchto zimných podmienkach vykvitnúť, mali by ste sa zamerať na jazmín, hamamel, zlatovku, liesku a dulovec, niektoré druhy kaliny a iné zaujímavé kvitnúce kry v zime a samozrejme zároveň mrazuvzdorné.

Všetky vymenované kvitnú častokrát aj z pod snehovej prikrývky. Koniec decembra a január je typický pre kvitnutie jazmínu nahokvetého / Jasminum nudiflorum. Neolistené vetvičky a na nich drobné žlté kvety vyniknú už z diaľky. Navyše príjemne vonia.

Atraktívny je aj hamamel. Kvitne na oranžovo alebo žlto podľa kultivaru. Je neskôr zaujímavý aj olistením a hlavne na jeseň nádherným vyfarbovaním listov. Jeho celkový dojem a habitus  je tiež podstatný a atraktívny.

Pestrá ponuka okrasných kríkov z nášho eshopu

Od decembra začína kvitnúť aj kalina / Viburnum bodnantense ´Dawn´. Jej nádherné a drobné ružové a voňavé kvety neprehliadnete.

Dôležitosť zakomponovať do záhrady aj dreviny s kvitnutím v zimných mesiacoch alebo v predjarí už poznáte. Stačí si teda len vybrať a vhodne skombinovať s inými krami a trvalkami, ktoré k sebe zapadnú a budú sa tolerovať a spolunažívať v tesnej blízkosti.

TIP: Medzi okrasnými drevinami je množstvo druhov, ktoré ozdobia záhradu kvetmi. V článku o okrasných kvitnúcich drevinách si niektoré z nich predstavíme.

Záhrada je miesto, kde hľadáte po práci svoje útočisko, relax a každodenne objavujete nové a nové možnosti. Viacerí sa na nás obraciate s otázkou, aké dreviny zakúpiť, aby bola záhrada vysadená stálozelenými krami a najlepšie aj stálozelenými stromami.

Mnohí si neuvedomujú, že práve tá opadavosť listnatých stromov a ich premenlivosť počas ročných období, je to najkrajšie na celej záhrade. Inak pôsobí strom v kvete na jar, s bohatým olistením v lete, či s jesenným vyfarbením, alebo s holými konármi s inovaťou či pod váhou snehu.

Stálozelené stromy sú zelené počas celého roka, čo je na jednej strane ich výhoda. Záhrada tak však pôsobí rovnako a nepremenlivo, pre niekoho harmonicky a usporiadane.

V našich podmienkach je to však trochu náročné a samotný výber stromov je naozaj minimálny. Nemôžeme sa klimaticky vyrovnať nádhernému Anglicku, kde prechádzka parkom vo februári je naozaj zážitkom. Všade okolo Vás sú zelené, svetlozelené aj tmavozelené stromy a kry, bohaté, plné listov, dokonca aj s načervenalými novými lístkami. Teploty zime sú prijateľné, maximálne do -5 st a aj to sa zmení počas dňa na plus. Dreviny v tomto klimatickom pásme by dokonca zvládli aj nižšie teploty, vďaka vyššej vzdušnej vlhkosti, oblasti pri mori ešte viac.

Napriek tomu sa aj u nás na Slovensku dá dostať k pekným vypestovaným stromom z klasických krov. Teda pôvodne sa jedná o kry, ktoré sa ďalej pestujú ako viackmenné malé stromy alebo stromy na kmienku do 2-3 m výšky. Kde kmienok má 2 m a potom je naštepená koruna. Sortiment nie je veľmi široký ale nájdu sa druhy, ktoré bez problémov, s menším opadom zvládnu aj naše zimy.

Jedná sa v prvom rade o červienku na kmienku - Photinia x fraserii a jej kultivary. Mnohé sú zaujímavé aj ako viackmeň. Jedná sa pôvodne o ker, malý strom. Má lesklé tmavozelené listy s červenkastým nádychom v jarnom aj jesennom období. Tvar koruny je guľovitý, rezom ju budete udržiavať v kompaktnom tvare.

Podobným prípadom je aj vavrínovec / Prunus laurocerasus na kmienku. Väčšinou ho poznáme ako menší či väčší  ker so stálozelenými listami. Od kultivaru sa odvíja aj farba olistenia.  Podmienky vyžaduje na pestovanie rovnako ako červienka/ photinia.

U nás ich nájdete v sekcii okrasné stálozelené kry

Mierny opad listov počas tuhých mrazov je v poriadku. Treba si však uvedomiť, aby zimu prežili takéto stromy, je nutné zabezpečiť zimnú zálievku, vyššiu vlhkosť, aby sa cez listy (nakoľko drevina v zime nespí) neodparila všetka voda. Inak hrozí, že listy opadnú a drevina vyschne. Zabezpečte im aj mulčovaciu vrstvu v koreňovej časti, ktorá tiež dlhšie drží vlahu.

Zaujímavou drevinou je Magnolia grandiflora ´Gallisoniensis´. Atraktívna magnólia, ktorá v zime neopadáva ale drží si svoje listy.  Má obrovské kožovité a lesklé listy a nádherné biele a veľké kvety. Magnólia patrí medzi najkrajšie kvitnúce dreviny a táto je dokonalá ešte aj svojou neopadavosťou. Vyžaduje vhodnú výsadbu, chránenú polohu pre vetrom,  v zimnom tieni, na letnom slnku, kyslú pôdu a minimálny podrast. Vydrží do -17 st. počas zimy však vyžaduje zálievku, mierne aj ochranu ak mrazy budú viac ako 2 týždne vkuse.

Ďalšími zaujímavými drevinami sú: mahónia, cezmína, pieris a Phyllirea lafifolia.

TIP: Okrem listov tvoria ozdobu stromov samozrejme aj kvety. V našom čláku sa bližšie pozrieme na výber najkrajších kvitnúcich stromov do záhrady.

Nie je tieň ako tieň. Často sa však stretávame aj so situáciami, kedy v záhrade vznikne aj neštandardný priestor v plnom či miernom tieni a aj tento priestor je nutné vyplniť rastlinami alebo zvoliť architektonický doplnok bez rastlín.

Treba si uvedomiť že slovo „tieň“ môže mať veľa významov. Môže to byť trvalý tieň zo stavby, premenlivý tieň podľa cesty slnka, tieň z existujúcej výsadby, riedky tieň pod korunou stromu alebo aj polotieň, kde ráno na východnej strane svieti do 11 hodiny slnko a potom je už tieň.

V trvalom tieni, niekde medzi domami je naozaj komplikované miesto, v takom sa nebude dariť ničomu, navrhujeme plochu vydláždiť, vyštrkovať.

V tieni, kde je aspoň čiastočne slnko by sa darilo niektorých drevinám ako napríklad tis obyčajný /Taxus baccata.

Všeobecne platí pre ihličnany, že sa im darí na slnku, prípadne v polotieni, s priepustnou pôdou, nie trvalo podmáčanou a s kyslejším pH.

Sortiment ihličnanov z nášho eshopu

Nadmerná zálievka a trvalý tieň im prekáža a dreviny časom chradnú.  Občas sa stane, že krátkodobo dreviny prosperujú aj v tieni ale neskôr im začne chýbať fotosyntéza a rast sa spomalí, zostanú riedke a vytiahnuté.  Najmä to vidieť na jedličke / abies a smreku / picea. 

Podrastové borievky / Juniperus vydržia na plnom slnku ale darí sa im aj v podrastovom mozaikovom tieni, teda pod korunami iných ihličnanov alebo stromov, ktoré im prirodzene tienia. Jedná sa o Juniperus virginiana, J. procumbens, J. squamata.

Pokiaľ máte takýto priestor, nesnažte sa ho za každú cenu vysadiť drevinami - ihličnanmi. Sú nádherné trvalky, ktorým sa v tieni dariť naozaj bude. Dekoratívne funkie, heuchery, pachysandra, zbehovec, zimozeleň a astilbe si toto miesto s radosťou obľúbia.

TIP: Máte záhradu naopak na celodennom slnku? Prečítajte si, ktoré rastliny znesú páliace slnko po celý deň.

Určite si na to pamätáte. Letné ráno na chalupe a za domom sa rozprestiera nádherná lúka, lietajú včely a motýle, všade vonia sladký nektár a pred očami sa mihá farebná paleta rôznych kvetov. Nie, to nie je sen. Je to realita, no v niektorých prípadoch aj minulosť a spomienky.

Lúčne kvety

Vzhľadom na rôzne zmeny aj v poľnohospodárstve, už je tých kvetinových lúk pomenej. Aby sme ju však mohli ukázať aj našich deťom v budúcnosti, musíme sa o založení kvetinových lúk dozvedieť čo najviac, zachovať ich existenciu a pokiaľ po nej túžite, zvážiť všetky pre a proti a napríklad ju aj založiť.

Kvetinová lúka najviac vynikne vo vidieckom sídle. Vo väčšej záhrade, kde nemusíte uvažovať o pravidelnom kosení. Potrebujete dostatočne veľkú plochu, ktorú treba odburiniť. Nepoužívajte žiadne herbicídy na ničenie burín ale porast ručne vytrhajte, prípadne poorte. Ideálne je, ak ju založíte na jeseň, kedy je dostatok vlhkosti. Pri zabezpečení dostatočnej vlahy v podobe zavlažovania ju môžete samozrejme založiť aj na jar. Semená vysejte na husto a zasypte substrátom. Na jar by mali začať pekne klíčiť aj tie, čo boli vysiate na jeseň. Nie je vhodné kombinovať kvetinové semená s trávovým osivom. Tráva odnožuje a husté trsy by rastlinky lúčnych kvetov zadusili. Postupne sa Vám na plochu dostanú aj iné trvalky alebo buriny z okolia pomocou vetra, vtákov.

Kvetinové osivá pre založenie lúky majú rôzne zloženie. Niektoré sú zložené s letničiek, niektoré aj z trvaliek, v niektorých sa presne dočítate, ktoré rastliny prevládajú a pre ktoré živočíchy a hmyz sú určené ( včely, čmeliaky, motýle).

Výhody kvetinovej lúky:

• - žiadne pravidelné kosenie a hnojenie
• - pestrá zmes, rôzne druhy letničiek a trvaliek
• - po výsadbe takmer žiadna starostlivosť
• - trvalý porast
• - ekologické pestovanie
• - využitie plochy v prospech opeľovačov

Nevýhody lúky:

• - nevhodné pre alergikov (včely, peľ)
• - nevhodné pre loptové hry a pravidelnú pochôdzku
• - nevhodné v tesnej blízkosti domu
• - plocha nie je vzhľadná počas celého roka
• - pokosenú trávu 1-2x ročne treba zozbierať
• - kam so senom?

Lúka je najkrajšia v lete

Kvetinová lúka po založení nadobudne svoj celkový vzhľad až po roku pestovania. V jeseni vysiate osivo sa do jari zakorení vo vlhkej pôde a začne s postupným otepľovaním a topiacim sa snehom klíčiť. Prvé kvety by sa mali objaviť v lete. Trávnik však nebude ešte dostatočne hustý. Po odkvitnutí treba jedenkrát lúku pokosiť, najlepšie ručne. Mnohé rastlinky znovu zakvitnú a vyrastú v závislosti na druhovom zložení. Po roku by už lúka mohla byť podľa vašich predstáv. Pokiaľ chováte včely, bude to určite raj na zemi.

Obyčajne v nej uvidíte margaréty, klinčeky, zvončeky, vlčí mak, nevädzu, ďatelinu, kukučku, ruman, šalviu, kúkoľ, pamajorán, iskerník, rebríček s prímesou modernejších záhradných letničiek ako krásnoočko ( cosmos), slncovka ( Eschscholzia californica), lupina.

Okrem vhodnej plochy je tu veľmi dôležitý aj výber kvalitného osiva. Nie len cena by mala byť rozhodujúca. Druhové zloženie, gramáž, cena a referencie či značka zmesí je podstatný ukazovateľ. Oplatia sa väčšie balenia. Odporúčaný výsevok pre jarný výsev 2-5 g / m2, pre jesenné 3-6 g / m2.

Dostupné balenia rôznych zmesí pre dokonalú kvetinovú lúku nájdete aj v našom eshope

Pokiaľ túžite po kvetinovej lúke, ale priestor okolo domu či malá záhrada Vám to nedovoľuje, založte si ju v podobe pásu na konci záhrady. Pás by nemal byť v blízkosti hracej plochy detí, či bazéna. Treba naozaj zvážiť, kedy si kvetinovú lúku na malej ploche viete dovoliť a kedy nie. Navyše nádherná je až vtedy, keď sa rozprestiera doširoka – ďaleka. Potrebuje tiež dostatok svetla, slnka.

Pokiaľ máte voľný pozemok, ktorý len udržiavate, je to vhodné riešenie pre založenie kvetinovej lúky. A potom už len sedieť , zozbierať obrovskú kyticu lúčnych kvetov do vázy a nechať sa unášať v myšlienkach, že príroda je naozaj krásna.

TIP: Okrem "klasických" kvetín na záhrade, či spomínanej lúke, môžete zo semien pestovať aj niektoré popínavky.

Upraviť si záhradu podľa východoázijských vzorov nie je problém, pokiaľ máme cit pre miniatúrnosť, duchovnosť, poriadok a harmóniu. Samozrejme, musíme tiež počítať s vyššími finančnými nákladmi, ako je tomu pri úprave bežnej záhrady.

Najlepšou cestou k vytúženej japonskej záhrade, je použiť už vyššie, staršie dreviny, ktoré dodajú záhrade okamžitý obraz a charakter, akoby tam rástla roky. Nie je vhodné používať drobné a mladé rastlinky. Dôležité je poznať túto kultúru a aspoň základné zásady a prvky pri vytváraní kompozícii.

Japonské záhrady

Požadovaný efekt získame najmä použitím rastlín, pre tento typ úpravy, doplnkami a samotnou kompozíciou, ktorá pozostáva najmä z kameňa, piesku, vody a trávnatých plôch. Jednotlivé scenérie musia pôsobiť jednoducho, duchovne, pokojne, veľa úkazov z nich vyjadruje skutočný svet avšak v zmenšenej podobe.

Kompozičná štruktúra japonských záhrad má pôvod v Číne, pôvodne sa však vyvíjala v prostredí ostrovnej ríše s nedostatkom pôdy pre obživu, preto sa vytvárali miniatúrne záhrady so symbolikou, ktoré predstavovali svet skutočný, viac umocnený a precítený a tieto záhrady sa ďalej dedili a uctievali.

Aké rastliny do japonskej záhrady

Záhrada v japonskom štýle je voľnejšia než striktná japonská záhrada, ktorá nepozná omyly a všetko musí byť na správnom mieste, každý jeden kameň, čiara má svoj význam, symbol i svoju orientácia k svetovým stranám.

Tento štýl sa vyznačuje tým, že má pôvab v každom ročnom období, teda aj v zime. Súlad farieb, foriem, materiálov, kombinácia kameňa a piesku, vody, dekoratívnych prvkov vytvára neopakovateľnú atmosféru.

Výber borovíc alebo okrasných javorov

Súčasťou sú borovice, kosodreviny, bonsaje, bambus, javor dlaňovitolistý a iné javory, japonské čerešne, sakury, okrasné trávy, magnólie, paprade, kosatce. Nahliadnite a vyberte si tie najvhodnejšie.

Doplnkami typickými pre tento štýl sú mostíky z dreva i kameňa, vázy, kamenné svietidlá, brány, sošky Budhu, čajovne, pavilóniky, slnečné hodiny, napájadlá a zvonkohry, ale používajú sa striedmo.

Neodmysliteľná je tiež vodná plocha, potoky a pozorovanie vodnej hladiny z čajového pavilónu či altánku. Vodná plocha je niekedy nahradená uhrabaným pieskom do tvaru vlnoviek, posypaným ihličím.

Trávnaté plochy sú menšie a dominuje piesok a kameň. Okrasné trávy sú uplatňované skôr ako solitéry. Záhrada by nemala byť striktne ohraničená plotom, voľne by mala prechádzať buď do voľnej prírody (vhodné na vidieku), alebo pokračovať do obytného priestoru, k terase.

Všetky druhy ruží nielen do japonskej záhrady

Na ploche určite nesmú chýbať pivónie, kosatce, ruže, ku ktorým majú domáci vyvinutý neskutočný vzťah a na ich počesť boli vytvorené i slávnosti kvetov, ktoré sú známe dodnes. Skôr než začnete túžiť po japonskej záhrade, prejdite si dostatok informácii a literatúry o tomto umení, spoznajte symboliku a význam, prípadne duchovnosť skrytú v týchto zákutiach. Záhrada sa Vám bude vytvárať oveľa jednoduchšie.

TIP: Máte malú záhradu a napriek tomu by ste chceli pestovať nejaké okrasné stromy? Poradíme vám v článku o okrasných stromoch do malej záhrady.

Možno pre niekoho nezaujímavé, ale pre správne a úspešné pestovanie na konštrukciách veľmi dôležitá informácia, aby ste vedeli, aký typ konštrukcie zvoliť ( drevená treláž, kov, konáriky, lanká). Niektoré rastliny si nájdu cestu aj bez vašej pomoci, iným treba menej alebo viac pomôcť.

Taký pavinič trojlaločnatý (Parthenocissus tricuspidata) sa výborne popína po stene a múroch aj sám, nakoľko sa prichytáva pomocou svojich platničiek. Iné potrebujú nutne oporu, inak nikdy nenadobudnú požadovaný tvar a funkciu.

A podľa toho sa aj rozdeľujú.

Popínanie pomocou stonkových koreňov

Tie majú brečtany a tiež sa dokážu bez problémov uchytiť na neupravených stenách a múroch, dokonca aj na kôru stromu, kde nájdu malú trhlinku a tam sa stonka zakorení. Vo väčšom rozsahu vedia však tieto porasty trvalo rozrušiť omietky. Medzi takéto rastliny okrem brečtanov patrí aj pileostegia a schizophragma.

Popínanie pomocou prichytávajúcich sa platničiek

Tak ako už vyššie bolo spomenuté, patria sem paviniče, ktoré sa dokážu popínať samovoľne vďaka týmto platničkám. V počiatočnom raste je však dobré im pomôcť vyviazať výhony.

Popínanie pomocou ovíjavých listových stoniek a úponkov

Toto je parketa pre plamienky, mučenky, vinič a kobeu, ktoré sa okolo konštrukcie alebo opory ovíjajú pomocou listových stoniek dookola. Dokážu sa tak ovíjať okolo kmeňa stromu a iných krov. Vhodnejšie sú preto mriežky.

Popínanie pomocou ovíjavých stoniek

Sem patria takmer všetky popínavé rastliny, ktoré sa ovíjajú a upevňujú na konštrukcie vďaka ovíjavým stonkám. Niektoré vytvárajú drevnaté stonky, ktoré sa ovíjajú a to znamená, že na oporu vyvíjajú určitú záťaž. Preto je vhodné najskôr zistiť, ktorá rastlina ako prudko rastie a čo je z nej v dospelosti, aby sa konštrukcia pod ňou časom nepoškodila alebo nezničila aj niečo iné.

Aktuálna ponuka popínavých rastlín z nášho eshopu

Vistéria je liana, ktorá v budúcnosti vytvára mohutné drevnaté ovíjavé liany a preto vyžaduje naozaj bezpečnú a pevnú oporu. Patrí sem aj zemolez, berberodopsis, chmeľ, hrachor i povojník. Posledné dva druhy sú jednoročné rastliny, bylinného charakteru a dokážu aj v nádobe sa ovíjať okolo tenkých a dlhých konárov posadených dookola nádoby.

Popínanie pomocou tŕňov

Toto je samostatná kategória pre ruže, ktoré vyžadujú usmernenie, vhodnú konštrukciu z dreva alebo kovu. Časom výhony drevnatejú, preto treba zabezpečiť pevnú a stabilnú konštrukciu. Takto sa popínajú aj černice, ostružiny s tŕňmi. Pre začiatok je vhodné ich priviazať.

Teraz keď máte základné informácie, ktorá rastlina sa ako pripína na konštrukciu, určite zvolíte vhodné opory a tým aj rýchlejšie donútite rastlinu vyšplhať sa do výšky a tak ju esteticky zapojiť do celkovej koncepcie záhrady. Už skoro zakvitnú a obohatia priestor o nádherné kvety alebo listy.

TIP: Ak vás zaujíma pestovanie popínaviek podľa stanovisťa, prečítajte si náš článok o zaujímavých popínavých rastlinách.

V tomto období by ste už mali mať premyslený dôsledný osevný plán, kde budete, ktoré okrasné rastliny a zeleninu zo semien pestovať. Ak ste ešte nenakúpili semená, v širokom sortimente ich nájdete aj na našej stránke.

Kde kúpiť semená

Správny výber semien je zárukou kvalitnej a bohatej úrody. Preto nakupujte od spoľahlivých partnerov a predajcov, ktorí semená testujú, percentuálne vedia vyhodnotiť klíčenie a garantujú pravosť semien. Obchody a markety sú plné stojanov so semienkami, farebnými vreckami rôznych druhov zeleniny a kvetov, že niekedy je veľmi ťažké si vybrať.

Osivá a semená - pestrá ponuka semien zeleniny, lúčnych kvetov a iných rastlín

Tu je niekoľko praktických rád, ako na to.

1. Nakupujte len to, čo reálne vysejete, to, čo bežne pestujete alebo chcete skúsiť pestovať

2. Nenakupujte veľa kusov jedného druhu, pokiaľ nechcete zakladať plantáž. Semená nemajú nekonečnú dobu skladovania

3. Vyberajte semená od známych a overených výrobcov. V našej ponuke nájdete SEMO semená od tohto tradičného výrobcu. Okrem toho ponúkame aj semená od renomovaných výrobcov ako Koex Flor a nemeckého výrobcu Kiepenkerl / Bruno Nebelung.

4. Kúpa semien cez inzeráty a na tržniciach je vždy riskantná. Veríte predajcovi, rastlina však svoje plody ukáže až neskôr a môžete byť sklamaní.

5. Pokiaľ máte vlastné semená, uskladňujte ich na suchom a tmavom mieste, prípadne pred výsadbou zrealizujte test klíčivosti

6. Neľakajte sa, ak vo vnútri uvidíte rôznofarebné semienka. Obyčajne sú to morené semená, odolné voči chorobám a škodcom. Farebné plody bývajú aj farebne rozlíšené už na semienkach, pre lepšiu orientáciu.

7. Existujú 2 druhy osív. Označované ako S alebo ako H, či F1. S označenie znamená, že tieto si v budúcnosti viete aj sami zachovať, semená zbierať, pokiaľ zabránite prepeleniu z inej rastliny. Ich genetické vlastnosti sú už fixované a prenášajú sa z generácie na generáciu. Semená z označených vreciek ako F1 alebo H sú na zber semien doma nevhodné. Väčšinou sú to rajčiny, uhorky, tekvice a paprika. Budúce rastliny a úroda sa s veľkou pravdepodobnosťou nebude podobať na úrodu predošlých materských rastlín, lebo ide o hybrid, ktorý nemá svoje vlastnosti fixované v génoch.

8. Nedávnou novinkou sú aj výsevné pásiky. Získate správne odstupy medzi jednotlivými rastlinkami, viete ušetriť priestor, vzchádzanie je obyčajne jednotné

9. Pri kúpe vždy kontrolujte stav balenia, či nie je vlhké alebo inak poškodené a dátum spotreby. Semienka samozrejme môžu vyklíčiť, ale nemusia. Závisí to samozrejme aj od druhu, kultivaru.

Kúpou semien si zadovážite aj vlastnoručne vypestované kvety a zeleninu nielen na záhrade, ale aj na balkóne. Vlastná zelenina chutí najlepšie, lebo zároveň viete, akým spôsobom ste ju pestovali. Tak s chuťou do práce.

TIP: Ak s pestovaním len začínate, v tomto článku vám poradíme ako na výsev zeleniny .