Okrasná záhrada

Cezmína (Ilex) je vždyzelený ker (niektoré druhy však môžu byť opadavé). Na Slovensku sa tieto rastliny prirodzene nevyskytujú, pestujeme ich iba ako okrasné. Cezmínu si spojíme predovšetkým s obdobím Vianoc. Poznáme ju podľa tuhých, ostnitých listov a sýtočervených bobuľovitých plodov.

Niektoré druhy cezmín však môžu mať listy celookrajovo hladké, plody potom pokojne fialovej farby, silne pripomínajúce čučoriedky. Pre všetkých zástupcov však platí, že ich plody sú pomerne dosť toxické.

Naopak listy, obsahujúce okrem iného aj kofeín, sa používajú na prípravu povzbudzujúcich nápojov. Ďalšie využitie našli listy cezmíny aj v ľudovom liečiteľstve a medicíne. Okrem listov sa z kríka využíva aj drevo. To je pomerne drahé a vzácne, často nahrádza eben. V angličtine cezmíny poznáme pod názvom „holly“ – zaujímavosťou potom je, že práve z tohto mena vznikol názov jedného z najznámejších miest USA – Hollywood.

Ako pestovať cezmínu?

Pestovanie cezmíny závisí od konkrétneho druhu, avšak pre väčšinu z nich sú spoločné tieto podmienky – pôda by mala byť skôr humózna a kyslá. Pri výsadbe je teda potrebné vyhĺbiť jamu trochu viac a jej dno vysypať rašelinou. Čo sa týka nárokov na svetlo, cezmíny preferujú polotieň až tieň. Priame slnko im príliš nesvedčí, a to najmä v zime.

Kríky sú pomerne odolné, čo sa sucha a horúceho počasia týka, avšak nie je žiadúce ich nechávať úplne vyschnúť. Pri letných trópoch cezmínu radšej pravidelne zalievajte.
Cezmína je odolná voči znečistenému prostrediu, dokonca má tendenciu smog a čiastočky prachu zachytávať a mierne prečistiť vzduch vo svojom okolí. To z nej robí perfektnú rastlinu do mesta, najmä do blízkosti priemyselných oblastí. Pokiaľ z nej vytvoríte živý plot, nepreniknú cez neho nielen nečistoty, ale v prípade ostnolistých odrôd ani nevítaní hostia.

Ak si chcete cezmínu namnožiť, najefektívnejším spôsobom sú odrezky. Mladé vrcholové odrezky odoberáme z materskej rastliny v máji, prípadne potom v júni až júli. Odobrané odrezky necháme chvíľu uložené v igelitovom sáčku na tienistom mieste. Potom ich môžeme namočiť do stimulátora kedy rýchlejšie zakorenenia a spodným koncom zapichnúť do kvetináča so zmesou záhradného substrátu a rašeliny.

Cezmína druhy

Cezmína ostrolistá (Ilex aquifolium) – ako už druhový názov napovedá, listy tejto cezmíny sú ostnaté. Plody sú sýto červené, samozrejme prudko jedovaté. Práve tento druh je často spájaný s Vianocami, najmä v USA, kde sa jedná o obľúbený vianočný symbol. U nás sa pestuje ako okrasná rastlina. Z odrôd tohto druhu môžeme spomenúť napríklad odrody ‚Alaska' alebo ‚Argentea Marginata' s bielo-zelenými listami.

Cezmína vrúbkovaná (Ilex crenata) – jedná sa o vždyzelené kríky s hladkými, lesklými listami. Tie rastú striedavo a pomerne husto, a tak pôsobí ker veľmi košato. Dobre sa tvaruje a je vhodná ako solitérny ker aj do živých plotov. Medzi obľúbené odrody patrí „Fastigiata“ alebo „Golden Gem“.

Cezmína altaklarenská (Ilex altaclerensis) – tento druh má mierne zúbkaté listy a červenohnedé plody. Je vždyzelený a vhodný na pestovanie v živých plotoch aj ako solitér. Obľúbenou odrodou je napríklad ‚Golden King' so zlatistými okrajmi listov.

Medzi ďalšie známe druhy patrí napríklad cezmína paraguajská (Ilex paraguariensis), cezmína Pernyova (Ilex pernyi), cezmína praslenitá (Ilex verticillata) alebo cezmína americká (Ilex opaca).

Radi by ste svoju záhradu skrášlili jedným z týchto krásnych kríkov, prípadne z nich rovno vytvorili pôsobivý živý plot? Vyberajte z obľúbených druhov a odrôd cezmíny na našom e-shope

Kvet cezmíny

Kvety cezmíny môžu byť buď jednoduché, alebo usporiadané v riedkych vrcholíkoch či zväzočkoch. Vzhľadom na to, že sú kvety jednopohlavné, pre vytvorenie plodov je potrebné mať v záhrade viac zástupcov cezmíny, teda rastliny samčie a samičie. Kvety sú opeľované hmyzom, produkujú totiž množstvo sladkého nektáru, ktorý opeľovače láka.

Kvet má obvykle žltú farbu, môže byť však tiež ružovkastá, zelená, biela alebo červená. Po odkvitnutí sa na jeho mieste objavuje plod, ktorým je dužinatá kôstkovica červenej, hnedej alebo čiernej farby. Plod je prudko jedovatý, preto sa neodporúča mať kríky v záhradách, v ktorých sa pohybujú malé deti.

Cezmína na kmienku

Aj napriek tomu, že sa niektoré druhy cesmín ľahko tvarujú, sa krík vo väčšine prípadov na kmienok vrúbľuje. Najčastejšie sa jedná o cezmínu ostrolistú, modrú alebo vrúbkovanú. Ak sa na vrúbľovanie mladého kríka na podpník necítite, je možné rastlinu v tejto úprave už zakúpiť. Nie je to však nič zložité a postupuje sa rovnako ako pri vrúbľovaní iných rastlín – zvolíte si vhodný podpník, z materského kríka odrežete asi 4 životaschopné vetvy a priložíte ich za kôru podpníka priamo v jej vrchnej časti. Všetko potom dobre stiahnite fóliou alebo štepárskou páskou.

Ako rezať cezmínu?

Cezmíny majú tendenciu neusporiadane prerastať, preto je dôležité dať kríkom tvar, a to každoročne. Rez robíme od konca marca, pokojne až do júna. Pri reze odstráňte aj odumreté vetvy. Vetvy zostrihujeme pomerne radikálne, pokojne len na dĺžku 45 centimetrov. , na ktorých sa neobjavujú listy, alebo príliš tenké vetvičky, ktoré budú za pár týždňov z kríka opäť vyčnievať.

Silné vetvy čoskoro obrazia a rastlina bude opäť pekne košatá. Pokiaľ chcete ker tvarovať podobne ako napríklad buxus, je cezmína tou pravou voľbou.

TIP: Medzi ďalšie okrasné kríky, ktoré ozdobia záhradu nielen svojimi listami, ale aj plodmi, patria napríklad hlohyne. Viac o pestovaní hlohyne šarlátovej nájdete v tomto článku.

Vajgela kvetnatá (lat. Weigela florida) patrí medzi opadavé dreviny, ktorých vetvy každoročne zdobí záplava rôznofarebných kvetov. Ker vajgélie možno dobre tvarovať, preto je vhodný nielen ako solitér do okrasnej záhrady, ale aj ako pôsobivý živý plot. Okrem farebných kvetov ponúka príjemný zážitok aj listy - tie môžu mať svetlú aj tmavú farbu, alebo byť dokonca panašované.

Podľa výberu odrody je možné pestovať vajgéliu so vzpriamenými vetvami, previsnutú, hustejšiu či redšiu. Zvončekové kvety vyrastajú na drobných postranných vetvičkách a celý ker má príjemne kompaktný vzhľad. Dorásť však môže do výšky aj dva metre a vašu záhradu bude zdobiť až 50 rokov!

Ako pestovať vajgelu

Rastlina nie je príliš náročná na pestovanie. Ide o vytrvalý a mrazuvzdorný ker, ktorý si dokáže poradiť s rôznymi podmienkami, a preto sa s vajgelou stretneme v záhradách takmer po celom svete.

Vyžaduje mierne vlhkú, výživnú a dobre priepustnú pôdu hlinitého typu. Je vhodné ju pestovať na slnečnom až polotienistom stanovisku. Ak by sme sa rozhodli pre množenie kríka, robíme tak drevitými odrezkami zasadenými priamo vonku do pôdy. Škodcovia si na kríku obvykle nepochutnávajú, rovnako tak je odolná proti chorobám.

Kvitnutie vajgélie

Kvety vajgélie sú dominantou celého kríka. Majú zvončekovitý tvar, celú škálu farieb i veľkostí. Sú pravidelného tvaru, na vetvách usporiadané jednotlivo alebo v chudobných vrcholíkoch. Obvykle vyrastajú na mladých výhonkoch, prípadne na minuloročných vetvách, ktoré nekvitli a neboli skrátené. Objavujú sa však aj na vrcholkoch zrezaných výhonkov.

Vajgela kvitne veľmi dlho, niektoré odrody od apríla až do septembra. Po celý čas lákajú do záhrady motýle, včely a ďalšie užitočné opeľovače.

Vajgela druhy

Existujú desiatky rôznych odrôd, ktoré sa od seba líšia výškou, tvarom koruny, farbou a veľkosťou kvetu alebo vzhľadom listov. Poďme si uviesť niektoré z najobľúbenejších kultivarov:

'Nana Purpurea' - pomerne nízky ker s veľmi tmavými listami a fialovo-ružovými kvetmi
'Albiflora' - vajgélia nežného vzhľadu so svetlo zelenými listami a snehobielymi kvetmi
'Red Prince' - zriedkavejšie rastúci ker so sýtočervenými kvetmi
'Variegata' - previsnutá odroda, kvety majú ružovú až svetlo fialovú farbu
'Alexandra' - jeden z najzaujímavejších kultivarov, ktorý sa vyznačuje hnedými listami, ktoré dopĺňajú ružové kvety
'Bristol Ruby' - vyšší ker s tmavými listami a sýto purpurovými kvetmi

Nádherne kvitnúce a overené odrody vajgélie  nájdete aj v našom e-shope

Vajgela strihanie

Strihanie vajgélie by sme mali vykonávať pravidelne – rastlina dobre obráža aj po radikálnejšom strihu, navyše tvarovanie vajgélie do živých plotov strihanie mladých vetvičiek priamo vyžaduje.

Ako strihať vajgelu? Väčšie "zákroky" vykonávame skoro na jar, alebo ešte lepšie po odkvitnutí. Vtedy môžeme odkvitnuté výhony skrátiť až o jednu tretinu. Ide o ideálne obdobie na výchovný rez pri kvitnúcich okrasných plotoch.

Vajgelia na kmienku

Pestovanie kríkov rôznych druhov na kmienku je veľkým hitom – v záhrade vyzerajú skvele a upravene. Navyše poskytuje dostatok priestoru pri zemi pre ďalšie rastliny. Tiež vajgéliu možno týmto spôsobom pestovať. Docieliť to môžeme buď pravidelným tvarovaním mladého kríka alebo vrúbľovaním.

Ak sa rozhodnete pre tvarovanie, v prvých 2 až 3 rokoch ponechajte iba jeden najsilnejší výhonok rastúci vzpriamene a zvyšok vždy odstráňte. Keď má výhonok viac ako meter, necháme narásť korunu. Nezabudnite pravidelne a dôkladne odstraňovať obrasť na kmienku.

TIP: Milujete rozkvitnutú záhradu, ktorá hrá všetkými farbami, ale starostlivosť o letničky vás príliš neláka? Stavte na kvitnúce okrasné dreviny, v článku sa dozviete niečo viac o ich výbere a pestovaní.

Borievka, latinsky juniperus, patrí medzi vždyzelené kríky z čeľade cyprusovitých. Domovom borievok je prakticky celá severná pologuľa. Na Slovensku sa vo voľnej prírode stretneme iba s jedným pôvodným druhom – borievkou obyčajnou.

Drevina sa u nás najčastejšie pestuje ako okrasná, u niektorých druhov aj pre plody alebo pre vzácne a vonné drevo.

Pestovanie borievky

Krík potrebuje humóznu, kyprú a priepustnú pôdu s kyslým pH. Vyhovuje mu dostatok vlahy, ale vďaka svojej odolnosti pomerne dobre znáša aj sucho. Borievka preferuje slnečné stanovište - ak je ker zatienený, pomerne zle prospieva a dožíva sa nižšieho veku. Naopak borievky na slnečnom stanovisku s prehľadom rastú desiatky rokov.
Zimu a mráz znášajú tieto dreviny dobre, a tak nie je nutné ich na nízke teploty nijako pripravovať. Počas zimných dní iba zbavujeme vetvy ťažkého snehu, pod ktorého váhou by sa mohli polámať. Borievky by sme počas ich života nemali presádzať, preto si umiestnenie dobre premyslite.

Borievka v kvetináči

Rovnako ako mnoho ďalších druhov ihličnanov, aj borievky je možné pestovať v nádobách. Pred ich presadením umiestnime na dno dostatočne veľkého kvetináča drenážnu vrstvu a naplníme ho kvalitným substrátom. Bezprostredne po vysadení krík dobre zalejte a potom nádobu postavte na slnečné miesto. U borievky pestovanej v kvetináči nesmieme zabúdať na pravidelné hnojenie, ktoré by malo prebehnúť aspoň dvakrát do roka.

Do kvetináčov sa ale všetky druhy borievky nehodia, dokonca ani všetky odrody. Voľte iba zakrpatené kultivary, ktorými sú napríklad 'Nana' alebo pomaly rastúce 'Sentinel'. Skvele vyzerajú aj poliehavé druhy.

Borievky druhy

Borievka obyčajná

(Juniperus communis) Jedná sa o druh, ktorý je pôvodný v našich končinách. Pestuje sa nielen ako okrasná drevina, ale aj pre svoje plody. Zo slovenskej prírody sa vplyvom ľudskej činnosti (zber borievok, výrub a úpravy krajiny) pomaly vytráca, jedná sa tak o chránený druh.

Borievka červenoplodá

(Juniperus oxycedrus) Ker nižšieho vzrastu, ktorý je doma hlavne v Stredomorí a v oblastiach Čierneho mora. Ako už jeho názov napovedá, od ostatných druhov sa líšia farbou plodov, ktoré sú v tomto prípade sýto červené. Využíva sa v drevárskom priemysle, v aromaterapii a parfumérii. U nás sa však pestuje len ako okrasný ker.

Borievka čínska

(Juniperus chinensis) Pochádza z ázijského kontinentu a dorastá sa do výšky jedného až dvadsiatich metrov, v závislosti od spôsobu pestovania. V Ázii je často tvarovaný ako bonsaj.

Borievka netatová (chvojka)

(Juniperus sabina) Jedná sa o pomerne nízky ker s rozloženým habitusom. Predtým bol využívaný v ľudovom liečiteľstve, pričom výťažky mali pomáhať proti kŕčom, plynatosti alebo proti zápalom močových ciest. Vzhľadom na to, že je rastlina jedovatá, sa ale od tohto spôsobu použitia už upustilo.

Borievka poliehavá

(Juniperus procumbens) Je pôvodom z Japonska. U nás sa pestuje ako pôsobivá okrasná rastlina, najčastejšie potom v nádobách. V Ázii tento druh často tvarujú ako bonsaj, u nás dávajú pestovatelia skôr vyniknúť jeho prirodzenému vzhľadu. Borievka poliehavá je veľmi obľúbená aj medzi šľachtiteľmi; k dostaniu sú tak desiatky rozličných odrôd.

Borievka skalná (viržínska)

(Juniperus scopulorum) Jej domovom je severná Amerika, od Kanady až po Texas. U nás sa pestuje ako okrasná drevina, s obľubou sa vysádza hlavne do živých plotov. Niektoré kultivary je zase vhodnejšie pestovať ako solitéry.

Pôdopokryvné borievky

Borievka šupinatá

(Juniperus squamata) Tento druh je oproti ostatným borievkam pomerne nízky. Ihlice sú malé a sploštené, pripomínajú šupiny – odtiaľ pochádza jeho druhové meno. Pre svoju výšku sa dobre uplatní ako pôdopokryvná rastlina alebo skvele ozdobia skalky.

Borievka rozprestretá

(Juniperus horizontalis) Nízke kríky dobre fungujú ako pôdokryvné rastliny. Len pozor na prerastanie buriny, ktorej borievka pomerne zle odoláva.

Ak vo všetkých druhoch a odrodách borievok tápete a neviete, po ktorom z nich siahnuť, vyberte si z našej ponuky osvedčených kultivarov borievok u nás

Je borievka jedovatá?

Aj napriek tomu, že sa v minulosti v ľudovom liečiteľstve niektorých kultúr výťažky z borievky užívali vnútorne, takmer všetky časti rastliny sú jedovaté. Jedlé sú iba zrelé šišky borievky obyčajnej.

Borievka plody

Vyššie spomenuté šišky sú vlastne plody borievky, ktoré sa nazývajú borievky. Pripomínajú tmavé bobule a majú pomerne široké využitie. Vďaka ich typickej chuti a aróme našli svoje miesto v kuchyni, kde sa borievka stala nevyhnutnou súčasťou pokrmov pripravených z diviny. Šišky sa používajú aj na výrobu destilátov ako je gin či borovička.

Kedy a ako strihať borievky

Doba a frekvencia strihu závisí od druhu, odrody i spôsobu pestovania. Všeobecne by sme však mohli povedať, že borievky skracujeme v období vegetačného pokoja, ideálne teda skoro na jar (pri reze nesmie mrznúť). V tomto období robíme radikálny rez. Počas jari, leta či jesene potom ker možno strihať, ale malo by sa jednať iba o ľahké zastrihnutie do požadovaného tvaru. Borievky možno tvarovať aj ako bonsaje.

Borievka na kmienku

Pri výbere vhodného kríka môžete naraziť na pôsobivé borievky na úzkom kmienku. Tento vzhľad sa však nedá docieliť klasickým zaštipovaním a tvarovaním. Mladý ker borievky je nutné na kmienok vrúbľovať. Takto upravené rastliny sa obvykle pestujú ako solitéry v záhradách v japonskom štýle.

TIP: Potrebujete vyplniť aj tienisté kúty vašej záhrady? Prečítajte si článok, kde vám predstavíme ihličnany do tieňa, ktoré budú tou pravou voľbou práve pre takéto miesta.

Nie len trvalky v záhrade vytvoria dokonalú kompozíciu. Sú to hlavne kry a stromy, ktoré tvoria samotnú hmotu, stenu, kulisu alebo kostru celej kompozície. Sú nápadné, meniace sa počas roka. Na jar dominujú zelenými rašiacimi listami, v lete kvetmi, na jeseň listami, ktoré sa postupne vyfarbujú a v zime dominujú hlavne stálozelené druhy alebo druhy so zaujímavou kôrou a habitusom.

Podľa veľkosti záhrady voľte aj vhodné stromy. Do veľkej záhrady môžete pokojne nakombinovať aj vysoké a košaté stromy. Do malej voľte globózne - guľovité tvary na kmienku alebo previsnuté kultivary.

Okrasné stromy do 3m

Malý priestor je síce určitým spôsobom rôzne obmedzovaný ale neznamená to, že v ňom nemôžete umiestniť aj jeden strom. Pre jeden strom na kmienku priestor určite nájdete. Môže byť v strede trávnika s kruhovým záhonom alebo niekde po obvode.

Vhodnými drevinami sú dreviny na kmienku, s naštepenou časťou vo výške 2-2,2m plus výška koruny.

Vhodné druhy: Catalpa bign. ´Nana´, Tilia cordata ´Green Spire´, Acer platanoides ´Globosum´, Carpinus betulus ´Fastigiata´, Crataegus laevigata Pauls Scarlet, Fagus sylvatica ´Dawyck Purple´ okrasné jablone napr. Malus Red Sentinel, sakury – Prunus serrulata Kanzan, Amanogawa, okrasné hrušky, jarabiny, sofory.

Na výber je naozaj veľa druhov. Stromy vyberajte podľa svetelných a pôdnych pomerov.

Okrasné dreviny na kmienku

Do tejto kategórie môžu patriť aj vyššie spomenuté. Ale môže ísť aj o bežné kry, ktoré sa okrem klasického tvaru dajú pestovať aj na kmienku. Jedná sa o okrasné ihličnany, naštepené na kmienku, s korunkou alebo previsnuté kultivary smrekovca.

Rôzne zaujímavé dreviny aj na kmienku nájdete v ponuke okrasných listnáčov v našom eshope

Na kmienku sú veľmi pekné borievky, tuje, borovice, červienky, krušpány, bršleny, mahónie.

Ker reprezentatívne druhy

Mnohé druhy sú naozaj nenahraditeľné. Nie len svojim habitusom a veľkosťou ale najmä kvetmi, ktoré zaujmú a prilákajú do záhrady opeľovače a motýle.

Medzi najkrajšie kry patria rôzne farby buddleje – motýlí ker. Sladká vôňa kvetov sa šíri okolím a husté súkvetia podobné orgovánu lákajú najmä motýľov. Množstvo babôčiek, vidlochvostov a beláskov navštívi vašu záhradu a budú tu poletovať celý deň. Nezabudnite im pripraviť aj plytké napájadlo s vodou.

Inšpirácie na výsadbu okrasných kríkov do rôznych svetelných podmienok nájdete aj v našom bohatom sortimente

Ďalší atraktívny kvitnúci ker je weigelia. Trubkovité kvety ružovej, bielej alebo tmavoružovej farby skrášlia každý záhon. Existujú aj kultivary na kmienku, dokonca s panašovanými listami.

Mnohé záhrady však nedisponujú vhodnými podmienkami, ale nachádzajú sa v nej aj zatienené časti. Do týchto menej slnečných častí sú vhodné dreviny, ktoré obľubujú vlhko a tieň. Najmä kyslomylné azalky, pierisy, rododendrony, skimmie.

TIP: Ktoré dreviny vysadiť do záhrady už viete. Ak si chcete doplniť záhradu napríklad trvalkami, prečítajte si náš článok o tom ako založiť trvalkový záhon.

Pajazmín (Philadelphus), poznáme tiež ako jazmín nepravý či jazmín voňavý. Sú to opadavé či vždyzelené kríky dorastajúce do výšky až 4 metre. Tento rod zahŕňa približne 70 rôznych druhov, pričom medzi tie najobľúbenejšie medzi pestovateľmi patrí pajazmín vencový. V záhrade ich možno pestovať ako solitéry aj voňavé živé ploty. Ide o menej náročné rastliny, s ktorými si poradia aj začínajúci pestovatelia.

Pajazmín alebo nepravý jazmín

Nepravé jazmíny sú najčastejšie pestované ako okrasné kríky v záhradách a parkoch. Pôvod majú pravdepodobne v Ázii, dnes sú však hojne rozšírené aj po severnej Amerike. V Európe sa najčastejšie stretneme s pajazmínom vencovým.

Listy pajazmínu sú jednoduché a môžu buď opadávať, alebo na rastline zostávať aj v období vegetačného pokoja (to závisí od konkrétneho druhu). Vetvy nesúce listy rastú vzpriamene, prípadne sú previsnuté. Jednoduché snehobiele kvety intenzívne voňajú, najmä v teplom počasí. Čo sa týka výšky, tá môže byť rôzna. Niektoré druhy dorastajú do 100 centimetrov, iné až do štyroch metrov.

Pestovanie pajazmínu

Stanovište
Rastlina si poradí aj s tieňom, avšak výsadba na slnečné stanovište so sebou nesie viac kvetov, ktoré voňajú ešte intenzívnejšie a prilákajú do záhrady mnoho opeľovačov. Plané druhy si vystačia s akýmkoľvek typom substrátu, šľachteným kultivarom radšej doprajte kyprú a dobre priepustnú pôdu.

Výsadba nepravého jazmínu
Pajazmín môžeme vysádzať na jeseň aj na jar. Dôležité je nevystavovať mladú rastlinu ihneď po výsadbe mrazom. Ideálne je okolo kríka rozptýliť vrstvu mulčovacej kôry alebo čečiny, aby boli korene dobre chránené.

Zálievka a hnojenie
Ihneď po výsadbe je dôležité ker riadne zaliať. Pravidelnú zálievku potom pajazmín vyžaduje, pokiaľ riadne nezakorení. Potom už doprajeme mladej rastline vlahu len pri veľmi suchých obdobiach, vyrastený ker si už s vodou vie hospodáriť sám.

S hnojením si v tomto prípade hlavu príliš nelámeme. Kry nie sú náročné na substrát ani na živiny. Šľachtené odrody ale iste poteší vrstva kompostu na dne jamy pri výsadbe, prípadne nejaké organické hnojivo v zálievke.

Kvety pajazmínu
Tieto kríky sa pestujú najmä pre svoje biele, sladko voňajúce kvety. Ich vôňa je taká intenzívna, že ju cítiť aj niekoľko metrov od vysadenej rastliny. Silnejšie voňajúce odrody sa neodporúča vysádzať k oknám, ktoré často otvárate alebo hneď vedľa záhradného posedenia. Pri nákupe si dajte pozor, aby ste siahli po správnom druhu, niektoré totiž takmer vôbec necítiť.

Vzhľad kvetu sa líši od konkrétneho druhu. Niektoré sú jednoduché, iné poloplné. Farba je vždy biela - môže mať však rôzne odtiene, od snehobielej až po krémovú. Jednotlivé kvety sú usporiadané v bohatých hroznovitých kvetenstvách.

Rez pajazmínu
Pri pajazmíne sa odporúča nevykonávať pravidelný radikálny rez. Zrezávame iba vrchnú časť výhonov, a to hneď potom, čo začnú odkvitať. Raz za tri roky môžeme ker zbaviť najstarších výhonov, ktoré už netvoria kvety. Tým zaistíme bohaté kvitnutie aj v ďalších rokoch.

Niektoré odrody, napríklad 'Cochleatus', však možno strihať podľa potreby, čo je žiaduce pri výsadbe do živých plotov.

Druhy a kultivary pajazmínu

Druhov nepravého jazmínu je viac ako 70, preto si uvedieme iba tie najbežnejšie v našich záhradách.

Pajazmín vencový (Philadelphus coronarius) - najčastejšie pestovaný druh v Európe, niekedy aj voľne rastúci. Dosahuje výšku až 300 centimetrov, má biele, silne voňajúce kvety. Rozrastá sa do šírky, teda sa pestuje skôr ako solitér.

Pajazmín Lemoinov (Philadelphus x lemoinei) - jedná sa o nižšiu odrodu dorastajúcu do výšky 70-150 centimetrov. Kvety sú jednoduché, sladko voňajúce.

Pajazmín mnohokvetý (Philadelphus x polyanthus) - tento druh vznikol krížením pajazmínu Lemoinova s pajazmínom význačným. Je veľmi obľúbený medzi pestovateľmi aj šľachtiteľmi.

Môžme spomenúť ešte tieto kultivary:

(Philadelphus x purpureo-maculatus) - kvety tohto druhu sú po okrajoch okvetných lístkov zaujímavo tvarované a ich stred má purpurovú farbu. Kríky sú opadavé, 80-150 centimetrov vysoké.

Pajazmín nevoňavý (Philadelphus inodorus) - tento druh sa od väčšiny ostatných odlišuje tým, že veľké, štvorpočetné kvety takmer vôbec nevoňajú. Z tohto dôvodu sa toľko nepestuje.

(Philadelphus purpurascens) - voňavé kvety majú červenkastý kalich. Ker sa dorastá až 4 metrov. Ide o odolný druh, ktorý voľne rastie najmä v Ázii. U nás sa pestuje iba v záhradách.

V našom eshope nájdete  najčastejšie pestovaný pajazmín vencový, vyberte si z ponuky

Živý plot z pajazmínu

Z nepravého jazmínu je možné tvoriť krásne a voňavé živé ploty. Kríky rastú rýchlo, takže bohatý plot, ktorý ochráni váš pozemok pred zrakmi zvedavých okoloidúcich aj pred hlukom a znečistením z ulice, vyrastie doslova za pár mesiacov. Vhodné je vyberať zo vždyzelených druhov, ktoré poskytnú súkromie aj v zimnom období.

Nedá sa však očakávať precízne strihaný plot v úhľadnom tvare. Živé ploty z pajazmínu budú romanticky „rozviate“, pretože prílišné strihanie by minimalizovalo kvitnutie. Existujú však odrody, ktoré je možné strihať podľa potreby, prípadne je možné využiť nevoňavé varianty, pri ktorých nebudete absenciu kvetov toľko ľutovať.

TIP: Ak by ste radi doplnili živý plot z pajazmínu ďalším krásne kvitnúcim kríkom, vyskúšajte napríklad kalinu. Viac o pestovaní kaliny sa dozvite v  našom článku.

Rod nátržník zahŕňa viac ako 500 rôznych druhov. Niektoré rastú voľne v prírode, iné záhradníci s obľubou pestujú vo svojich záhradách. V druhom prípade hovoríme hlavne o krovitých druhoch a exotických nátržníkoch, ktoré sa vyznačujú farebnými kvetmi a zaujímavým výzorom celej rastliny.

Nátržník pestovanie

Kríky sú nenáročné na pestovanie, mrazuvzdorné a vhodné na dozdobenie každej záhrady. Pestovať ich možno ako solitéry, súčasti záhonov s kríkmi alebo ako nižšie živé ploty rozdeľujúce pozemok na viac častí.

Stanovište

Nátržníky nie sú na stanovište náročné. Prospieva im umiestnenie na plnom slnku, zvládnu však aj tienisté kúty záhrady. Pokiaľ budeme pestovať odrody so sýto farebnými kvetmi v červených, oranžových a ružových odtieňoch, volíme skôr polotieň, pretože na priamom slnku majú farby kvetov tendenciu blednúť.

Rastlina preferuje dobre vyživenú a dostatočne priepustnú pôdu, ale ak chcete ker vysadiť do blízkosti skalky, určite sa ujme aj tu. Ideálne je kyslejšie až neutrálne pH, avšak aj v zásaditých pôdach si vedie dobre.

Nároky na starostlivosť

Zálievka by mala byť intenzívna a pravidelná, rastlina však neznáša premokrenie. Naopak zvláda dobre sucho, preto početnosť zalievania prispôsobíme týmto nárokom aj aktuálnemu počasiu a teplotám. Nátržník kvitne od júna až do septembra a v tomto období by mala mať rastlina dostatok vlahy. Na jeseň, po opadaní listov, môžeme zálievku znížiť na minimum.

Niektoré druhy nátržníka možno pestovať aj v nádobách. V tomto prípade volíme dostatočne veľký kvetináč, ktorý vysypeme záhradníckym substrátom obohateným o kompost či iné hnojivo. Na dno kvetináča môžeme umiestniť drenážnu vrstvu, aby mohla prebytočná voda bez problémov odtekať.

Výsadba

Sadenice nátržníka vysádzame priamo do záhona začiatkom jari alebo na jeseň. Ak tak urobíme v jesenných mesiacoch, mali by sme mladú rastlinu chrániť pred mrazmi. K tomu je možné využiť mulčovaciu kôru a čečinu, prípadne netkanú textíliu.

Škodcovia a choroby

Nátržník sa vyznačuje vysokou odolnosťou proti škodcom a chorobám. Poškodenia vznikajú najmä nevhodnou starostlivosťou – listy môžu žltnúť a korene uhnívať, ak stojí ker v podmáčanej hline.

Vyberte si z ponuky zaujímavých kultivarov nátržníkov aj do vašej záhrady

Nátržník druhy

Nemôžeme tu uviesť všetky a predstavíme si iba tie, ktoré nájdeme v slovenskej prírode či záhradách najčastejšie.

Nátržník krovitý (Potentilla fruticosa)

jedná sa o približne meter vysoký ker, ktorý na Slovensku nie je pôvodný. Medzi šľachtiteľmi je nátržník krovitý veľmi obľúbený, preto sú k dostaniu rôzne kultivary, ktoré sa od seba líšia farbou kvetov i listov.

Nátržník jarný (Potentilla tabernaemontani)

aj tento druh je často vysádzaný v záhradách v podobe šľachtených odrôd, nájdeme ho však aj vo voľnej prírode ako voľne rastúci nátržník so žltými päťpočetnými kvetmi.

Nátržník husí (Potentilla anserina)

je považovaný za burinu. Rastie pri zemi, plazí sa a vytvára husté porasty. Na Slovensku je vo voľnej prírode bežný a stretneme sa s ním prakticky kdekoľvek. Kvety sú žlté.

Nátržník biely (Potentilla alba)

ako už druhový názov napovedá, má tento nátržník, na rozdiel od iných voľne rastúcich druhov, biele kvety. U nás patrí medzi ohrozené druhy. Stretnúť sa s ním môžeme v dubových hájoch a na slnečných lúkach.

Nátržník bahenný (Potentilla palustris)

jedná sa o vytrvalú bylinu, ktorá vyhľadáva veľmi vlhké prostredie – nájdeme ju okolo vodných plôch, na rašeliniskách a rumoviskách. Kvety sú tmavo červené.

Nátržník vzpriamený (Potentilla erecta)

tento druh sa vyskytuje snáď na všetkých typoch stanovíšť, od rašelinísk v nížinách až po skalnaté prostredie hôr. Kvety sú žlté, dlhé a tenké stonky nesú sediace päťpočetné listy.

Nátržník piesočný (Potentilla arenaria)

typickým stanovišťom tohto druhu sú suché a piesočnaté miesta. Nájdeme ho teda pri poľných cestách, v lesostepiach, na piesočných či skalnatých svahoch. Kvety sú žlté, listy dlanite delené.

Nátržník plazivý (Potentilla reptans)

tento druh je asi najbežnejší u nás. Rastie prakticky všade však najhustejšie porasty vytvárajú na vlhkých miestach ako sú okraje rybníkov, riek a lesov. Vyhľadáva však aj miesta ovplyvnené ľudskou činnosťou.

Nátržník krovitý rez

Čo sa týka rezu, tu sa názory mierne rozchádzajú. Zatiaľ čo niektorí pestovatelia zastávajú pre zachovanie bohatého kvitnutia rázny zmladzovací rez, iní odporúčajú ker len mierne zastrihovať. Pravdou je, že nie každý druh či odroda radikálny rez zvládnu. Asi najlepším variantom je mierny rez skoro na jar. V tomto čase zostrihneme všetky vetvy približne o pätinu dĺžky. Vďaka tomu sa konce stoniek mierne rozvetvia a je zaistené nielen bohaté kvitnutie, ale aj kompaktný tvar kríka. Pokiaľ sa rozhodnete pre radikálnejší rez, posuniete kvitnutie až o mesiac.
 
TIP: V našom ďalšom článku vám poradíme ak práve hľadáte originálne druhy pre nízke živé ploty aj do kríkových záhonov, vyberajte z menej známych ozdobných kríkov.

Fialová farba patrí v dnešnej dobe za veľmi obľúbenú a populárnu farbu, nie len ako doplnok do interiéru alebo do šatníka každej ženy ale aj do záhrady. Táto farba pôsobí na našu psychiku upokojujúco a relaxačne. Môže mať viacero významov. Pôsobí nežne a romanticky a zároveň tajomne a zmyselne.

Je to kombinácia modrej a červenej. Kde modrá je znamením vody a červená znamením ohňa. Je to obľúbená farba kráľov aj básnikov, preto pôsobí romanticky a zároveň vznešene, noblesne a honosne.

Medzi najobľúbenejšie trvalky a kry vo fialovej farbe patri: levanduľa, šalvia, kosatce, krokusy, astry, vistéria, plamienky, rododendróny a budleja.

Kvety fialovej farby

Levanduľa - Lavandula

patrí medzi obľúbené trvalky slnečných záhonov. Miluje suchú pôdu, plné slnko a rez 2x ročne. Vynikne v pásoch pred domom, popri chodníku alebo v zmiešaných trvalkových záhonoch. Je silne aromatická, má všestranné využitie, liečivá, dokonca jedlá a priťahuje opeľovače. Kvety môžete konzumovať, pripraviť z nich med alebo sirup, sušiť ich.  Dorastá do výšky podľa kultivarov. Najvyššie majú aj 80 cm v kvete, šírka je tiež rôzna. Medzi najkrajšie patria Hidcote Blue, Munstead, Grosso, Provence. Tých kultivarov je samozrejme viac a dokonca aj v ružovej a bielej farbe.

Prečítajte si viac o druhoch levandule v našom článku alebo sa inšpirujte priamo levanduľami z nášho eshopu

Šalvia – Salvia

zahŕňa mnoho druhov a kultivarov ale vo fialovej farbe môžete nájsť š.lekársku aj š.hájnu – Salvia nemorosa alebo Salvia superba.  Šalvie majú kompaktný tvar, sú silne aromatické najmä lekárska. Súkvetia sú štíhle, podobné levanduli. Kľudne ju môže na niektorých záhonoch nahradiť ak nepreferujete levanduľu kvôli vôni.

Kosatce – latinsky Iris

patria do vidieckych záhrad, majú svoje kúzlo, rôzne farby ale tie klasické sú tmavo alebo bledo fialové. Nie sú náročné na pestovanie a vydržia akékoľvek podmienky.

Krokusy – Crocus

alebo šafrán, patrí medzi jarné cibuľoviny, často kvitnúce aj z pod snehu už vo februári. Poznáme ich v rôznych farbách, ale tie fialové sú také obyčajné a klasické a dokážu naozaj zažiariť. Hoci sú kvety menšie, ak ich vysadíte do hniezda vo väčšom počte určite ich neprehliadnete. Dokonca vyniknú aj v trávniku. Vysádzajú sa na jeseň.

V našej jesennej ponuke nájdete nádherné krokusy alebo si prečítajte článok ako vytvoriť rozkvitnutú lúku pomocou cibuľovín

Astry

patria medzi jesenné trvalky, ktoré po lete spolu s okrasnými trávami potešia nejeden záhon a hlavne včely. S jesenným slnkom vás očarí ich vôňa, rôzne kultivary a výšky. Patria medzi obľúbené trvalky, ktoré dlho kvitnú a najmä v mesiacoch, kedy je trvaliek už menej.

Vistéria

je drevina- liana, ktorá kvitne na jar bohatými strapcami fialových kvetov. Na to, aby kvitla však potrebuje rez 2x ročne, pevnú oporu a vhodné miesto. Je to mohutná popínavka. O to viac Vás poteší kvetmi.

Sortiment rôznych druhov vistérie nájdete priamo vo svojej kategórií a nezabudnite ani na článok o tom ako sa starať o popínavé rastliny

Plamienky, latinsky Clematis

nájdete v prírode ale aj ušlachtilé kultivary v rôznych farbách, no žiadané sú práve tie s fialovými odtieňmi. Dokonalo vyniknú na treláži, múre či altánku. Bohaté menšie či väčšie kvety dokážu upútať každú pozornosť a prilákať aj opeľovače. Korene však vyžadujú mať v tieni   zamulčované a hlava plamienka má byť na slnku, pre bohaté kvitnutie. Nádherný plamienok Prezident určite musíte mať na záhrade.  Kvety sú veľké až 15 cm.

Prezrite si fialové ale aj iné farby clematisov a ak sa vám nedarí s pestovaním, prečítajte si článok o pestovaní plamienkov

Rododendróny

sú kráľmi tienistého záhona na rašelinovom podklade. Ideálne kostrové dreviny pre založenie vresoviska, či záhonu v tieni. Kvitnú rôznymi farbami ale obľúbené sú práve tie fialovo kvitnúce v odtieňoch od slabunko fialovej až po výrazne tmavú fialovú. Môžu sa pestovať aj vo väčších kvetináčoch. Nezabudnite na kyslé pH.

Odporúčame venovať pozornosť aj článku o pestovaní rododendrónov.

Budleja

je letný orgován, alebo sa nazýva aj motýli ker. Počas kvitnutia vonia celá záhrada a to množstvo motýľov Vám urobí nádherné predstavenie. Môžete sa tešiť na babôčky, vidlochvosty aj mlynáriky. Budleja je ker dosahujúci výšku aj 5 metrov. Strihá sa skoro na jar, hlboko, lebo kvitne len na jednoročných výhonkoch. Nájdete ju aj v našej ponuke v rôznych farbách. Je to najobľúbenejší ker slnečných záhonov, no v budúcnosti je to veľký ker. Po niekoľkých rokoch potrebuje zmladiť a často sa po zime drevo láme a praská.

Viac o pestovaní budleje a jej správnom reze sa dočítate v článku.

Pozrite si našu celú ponuku a používajte filtre aj podľa farieb. Určite si obľúbite aj iné kvety fialovej farby, cibuľoviny či trvalky.

Záhrada je pre mnohých relaxom, koníčkom a dôležitou súčasťou domu. Podľa veľkosti samotnej plochy sa musí odvíjať aj samotné plánovanie záhrady a pomer vysadenej plochy rastlinami a stromami (zelená hmota) a pomer pevných plôch.  Ak je záhrada dostatočne veľká, môžete si zvoliť akúkoľvek variantu. Je tu priestor pre všetko.

Pokiaľ je však záhrada úzka, dlhá alebo átriová, malá, dokonca len s minimálnym priestorom, je nutné vymyslieť naozaj praktické riešenie, kde bude dokonale ladiť zelená hmota a pevné prvky.

Záhon pri plote

Tento priestor pomerne vidieť často pri úzkych, dlhých záhradách. Nie je možné vytvoriť záhradu v strede ale sústrediť zeleň a výsadbu popri plote, aby zostal voľný priestor aj na trávnik, detské ihrisko, bazén alebo altánok.

Záhon môže teda vzniknúť z vnútornej strany záhrady alebo z vonkajšej strany, popri plote, pozdĺž cesty. Tieto vonkajšie priestory sú obyčajne úzke a trávnik sa zle udržiava.

Výber druhov záleží od orientácie voči svetovým stranám. Pokiaľ je priestor pred plotom slnečný, aspoň 50 cm široký, je tu možnosť vysadiť monokultúru, to znamená, trvalky jedného druhu v páse. Počas kvitnutia sa vám naskytne naozaj krásny obraz. Vhodné je použiť levanduľu, šalviu hájnu, perovskiu, rozchodník, okrasné trávy...alebo to čo sa vám páči.

Zaujímavé sú aj kombinované výsadby s ružami, levanduľou (lavandula), šalviou (salvia), kavyľom (stipa) a okrasnými cesnakmi (allium).

Záhon pri plote z vnútornej strany je už taký osobnejší. Mal by odrážať váš životný štýl, čas, ktorý mu viete venovať alebo by mal korešpondovať s architektúrou domu, či sídlom v meste či na vidieku. Niekomu sa páči bohatá trvalková výsadba anglických záhrad, niekto uprednostní striktné striedanie 3 druhov, prípadne doplnok s okrasnými krami, 2 vzrastlé stromy na kmienku. Fantázii sa medze nekladú.

Platia tu však určité pravidlá. Čím je záhon užší, je komplikovanejšie ho v týchto rozmeroch udržať. Treba tiež vyberať druhy, ktoré sa príliš nerozrastajú a sú užšie, aby ste časom záhon nemuseli posúvať. Širšie záhony sa časom zaplnia, žijú si vlastným životom a preto je dobré ak je rôznorodý. Je naozaj dôležité dodržať svetelné podmienky. Na tienistej časti vysadiť druhy, ktoré obľubujú tieň a vlhko.

Aj v tieni dokáže zeleň rásť a môžete vytvoriť naozaj pekné zákutia aj dlhý rovný záhon pomocou funkie, heuchery, hortenzie, či azaliek a papradí.

Strom k plotu

Popri plote môžete mať samozrejme vysadené hocičo. Bolo by však dobre, ak by ste dodržiavali vzdialenosť od oplotenia a rozmýšľali aj dopredu. Strom dokáže za 10 rokov nabrať na výške, objeme, korune aj hrúbke kmeňa.

Časť koruny, bude časom presahovať aj na susedný pozemok. Skúste sa o tom porozprávať aj so susedom, ak je vo vašej tesnej blízkosti. Nie je veľmi príjemné ak ovocný strom susedovi ničí dlažbu, vodu v jazierku alebo môže vzniknúť aj iná situácia, ktorá naruší vaše vzťahy.

Živý plot pri plote

Ak plánujete zároveň s pevným oplotením vlastniť aj živý plot z drevín, je potrebné dodržať dostatočný odstup od oplotenia. Štandardne sa dodržiava minimálne 70 cm, vhodné aj 1m, no nie vždy je k dispozícii takýto rozmer. Je to nutné kvôli rastu drevín do šírky, hoci sa budú aj upravovať rezom. Ak je plot pevný a betónový , nie je vhodné ak sú dreviny na ňom nalepené. V lete sa betón veľmi prehrieva, rastliny nemajú dostatok vzduchu, spália sa. Ak je plot pletivový, či iný s otvormi, dreviny časom dokážu prerásť až na druhú stranu, prípadne sa vpliesť do pletiva. Pletivo je nutné časom aj opraviť, ošetriť, no ak dreviny budú príliš blízko, nedostanete sa tam. Za živým plotom by mal byť vždy priestor na šírku jedného človeka, aby ste mohli dreviny upravovať, strihať, ošetriť oplotenie, drevo či kov.

Dreviny na živý plot voľte zodpovedne podľa pomeru slnka a tieňa, podľa pôdy, vlahy a vlastných potrieb či času na strihanie, hnojenie a ošetrovanie. Ak máte deti a psov, vyhnite sa jedovatým druhom s jedovatými či nejedlými plodmi, drevinám, ktoré majú pichliače alebo patria medzi alergény.

Čo zasadiť k betónovému plotu

Ako sme už spomenuli, betónové ploty sú v dnešnej dobe akýmsi nevhodným trendom. Obkolesiť sa betónom a potom to zachraňovať zeleňou je dosť obtiažne. Betón je stály, prehrieva sa, je neestetický a veľa ľudí sa ho snaží nejakým spôsobom zakryť. Teda je tu možnosť pred betónový plot vysadiť zeleň stromovú alebo krovitú. Dbajte na rozostupy a vzdialenosť od pevného oplotenia. Ak by ste ho chceli zakryť popínavými rastlinami, tiež prihliadajte na množstvo svetla a tieňa. Je lepšie ak na panely umiestnite aj treláže, ktoré pomôžu popínavkám udržať sa. Na slnku sa bude dariť popínavým ružiam, paviniču, zemolezu. V polotieni plamienkom, brečtanu, Mnohé popínavky rastú agresívnejšie a preto je potrebné dobre si premyslieť ich samotnú výsadbu. Menej agresívne rastie pavinič trjlaločnatý.

Betónový plot čiastočne zakryjete aj vysokými okrasnými trávami. Treba počítať s tým, že na jar ich musíte ostrihať.

Ak sa rozhodnete pre betónový plot, nedajte ho po celej dĺžke ale len v určitých úsekoch a medzery vyplňte kovom alebo drevom. Bude to určite vhodnejšie riešenie.

TIP: Prečítajte si aj naše ďalšie články, ktoré vám pomôžu s výberom stromov do malej záhrady alebo s vytvorením farebného živého plotu.

Dráč (Berberis) je opadavý ale aj vždyzelený krík, ktorý je veľmi obľúbený nielen u záhradkárov, ale aj ako okrasná zeleň v parkoch a mestských zástavbách. Tento rod zahŕňa až päť stoviek rôznych druhov, pričom takmer všetky sa vyznačujú prítomnosťou tŕňov či tŕnitých okrajov listov. Sfarbenie listov môže byť rôzne – opadavé formy majú listy zelené a na jeseň sa vyfarbujú do pestrej škály odtieňov. Vždyzelené druhy môžu mať listy zo spodnej strany bielej alebo striebornej, čím celý ker získava na atraktivite.

Ako pestovať dráč

Dobre sa mu darí v miernom až subtropickom podnebí. Preto sa s ním stretneme najmä v Európe, Ázii a Severnej Amerike. Dráč nie je vôbec náročný na pestovanie. Kríky s prehľadom prežijú prakticky v akomkoľvek type pôdy. Čo sa týka svetelných podmienok, dráče s farebnými alebo sýto zelenými listami preferujú slnko, žltolisté varianty vyžadujú skôr polotieň, pretože na slnku strácajú farbu.

Rastlina je plne mrazuvzdorná, na zimu teda nie sú potrebné žiadne špeciálne opatrenia. Kríky môžeme vysádzať na mnoho spôsobov – menšie druhy sa hodia do skaliek, stredné a väčšie sú ideálne na vytvorenie okrasných živých plotov. Dráč je možné pestovať aj ako solitér alebo v kríkových záhonoch.

Kedy strihať dráč

Pred výsadbou by sme mali vedieť, ako dráč strihať. Rez u tejto rastliny nie je vyložene nutný. Rastie veľmi pomaly a obvykle si udržuje svoju výšku a kompaktnosť. Pri tvarovaní je ale nutné postupovať obozretne kvôli tŕňom. Na údržbu si teda vezmite pevné záhradnícke rukavice, ktoré sa hodia aj na manipuláciu s toxickými druhmi.

Strih dráča si naplánujte na koniec leta až začiatok jari. V tomto období rastlina najrýchlejšie rastie a dobre zacelí rany vzniknuté rezom.

Dráč ako živý plot

Živý plot z dráča je skvelou voľbou. Môžete použiť rôzne druhy a vytvoriť pestrofarebný pás, ktorý váš pozemok ochráni nielen pred zvedavými pohľadmi okoloidúcich, ale aj pred smogom a znečistením z ulice. Ďalšou výhodou živého plotu z dráča je, že vyzerá dobre počas všetkých ročných období. Je len na vás, či zvolíte variant opadavý, ktorého kríky budú v zime zdobiť iba zvyšné bobule, alebo poloopadavú a stálezelenú odrodu.

Rez je pri živom plote trochu odlišný. Vykonávame ho totiž dvakrát až trikrát do roka – začíname koncom jari, kedy odstraňujeme všetky prerastajúce výhonky a listy. Ďalší rez môžeme vykonávať po odkvitnutí a ten posledný nechávame na koniec augusta až začiatok septembra.

Dráč druhy

Rod dráč zahŕňa takmer 500 konkrétnych druhov, preto nie je možné ich tu všetky uviesť. Medzi tie najobľúbenejšie nielen v slovenských záhradách môžeme zaradiť napríklad nasledujúce druhy.

Opadavé druhy

Dráč Thunbergov (Berberis thunbergii) – tento druh má najčastejšie tmavo červené listy aj plody. Existuje mnoho odrôd a kultivarov, ktoré sa od seba líšia najmä veľkosťou, ale aj odtieňom listov.
Dráč obyčajný (Berberis vulgaris) – vyskytuje sa bežne v európskej prírode, jeho plody sú jedlé.
Dráč ottawský (Berberis ottawensis purpurea) – druh so sýtopurpurovými listami

Neopadavé druhy

Dráč krušpánolistý (Berberis buxifolia) – tento druh má nápadné žlté kvety a drobné vajcovité listy rôznych odtieňov.
Dráč Darwinov (Berberis darwinii) – má lesklé zelené listy, žlté kvety a purpurové plody
Dráč úzkolistý (Berberis stenophylla) – využíva sa ako pôdokryvna rastlina. Je nízky, má úzke zelené listy, kvitne žltými kvetmi.

Radi by ste si dráč vysadili aj do svojej záhrady? Vyberte si niektorý z obľúbených druhov dráča v našom e-shope

Dráč plody

Plody dráča môžu aj nemusia byť jedovaté. Zatiaľ čo niektoré druhy sú toxické, a to vrátane listov a prakticky celej rastliny, u ďalších druhov (napríklad u dráča obyčajného) sú plody jedlé a využívajú sa v kuchyni aj liečiteľstve. Plod dráča obyčajného je sýtočervený, okrúhly až mierne podlhovastý. Má trpkú chuť a obsahuje veľké množstvo vitamínu C a K, kyseliny vínnej, jablčnej a citrónovej, ktoré sú cenenými antioxidantmi.

Plody sa sušia – sušené bobule dráča pripomínajú brusnice. Pripraviť z nich možno aj džemy a iné zavareniny, prípadne ovocné šťavy a sirupy. V Iráne, kde je táto plodina hojne využívaná, sa bobule pridávajú k jahňaciemu mäsu alebo sa primiešavajú do príloh.

S konzumáciou plodov by sa to však nemalo preháňať, pretože obsahujú určité množstvo toxického berberínu. Odporúčaná dávka je asi dve polievkové lyžice bobúľ pre dospelého človeka.
 
TIP: Dráč môžete zakomponovať aj do živého plotu. Prečítajte si článok ako vytvoriť krásne kvitnúci živý plot, ktorý bude ozdobou vášho pozemku.

Hyacint – latinsky Hyacinthus je nádherná cibuľnatá rastlina pochádzajúca z Turecka a Ázie, ktorá našla domov v Holandsku. Odtiaľ sú dovážané najkvalitnejšie cibule, ktoré na jar rozžiaria a prevoňajú každý záhon.  Rod zahŕňa 3 druhy. Všetky sú odvodené od základného H. orientalis- východný.

Hyacinty majú dutú dužinatú stonku cca 20-30 cm vysokú a treba s nimi pracovať s rukavicami, nakoľko šťava aj cibule obsahujú kyselinu šťaveľovú. Stonka vyrastá z mohutnej cibule.

Cibule sú pevné, s fialovou šupou. Sadia sa na jeseň, do kyprej a výživnej pôdy na voľno alebo do plastových košíkov na cibule.

Kvitne na jar v marci až apríli spolu s inými cibuľovinami, nazývané ako jarné efeméry napr. narcisy, tulipány, snežienky. Termín kvitnutia závisí od termínu výsadby, kvality cibuliek, a teplôt v jarnom období.

Kvety sú drobné, hviezdičkovité, modré, fialové, biele, žlté, ružové, tmavoružové a silne voňajúce.

Rozmnožiť si ho môžete z dcérskych cibuliek, ktoré sa vyvíjajú po roku na materskej cibule. Jednoducho ich oddelíte a vysadíte samostatne.

Hyacint druhy

Multiflora – sú voľne rastúce druhy s drobnejšími kvetmi

Roman – vytvárajú menšie stonky aj drobnejšie kvety, pestujú sa veľmi zriedkavo.

Ako sadiť hyacint

Cibule hyacintov sa sadia v jesennom období v priebehu mesiaca október až do začiatku novembra.

Cibule občas požierajú hlodavce, myši a hraboše, preto je ideálne ak sa sadia do hniezda a presypávajú štrkom alebo drobnejšími kamienkami, ktoré ich mierne ochránia alebo ich vysaďte do plastových košíkov. Plastové koše na cibuľoviny zároveň zabraňujú aj zostupovaniu cibuliek hlbšie do pôdy a sú vhodné aj pre iné cibule ako tulipány a narcisy. V prípade, že chcete meniť záhon a druhové zloženie,  bezproblémov ich nájdete a bez poškodenia, či rozseknutia vyberiete aj z košíkom a presadíte na iné miesto.  Cibule sú tiež chránené pred ohryzu, nie však  pred nadbytočnou vlhkosťou.

Hyacinty uprednostnia, priepustné, výživné pôdy, plné slnko ale dokážu rásť aj v polotieni. Výsadba môže byť realizovaná samostatne alebo v kombinácii s inými cibuľkami modríc či narcisov.

Sadia sa do hĺbky 3 násobku veľkosti svojej cibule. Táto miera platí pri výsadbe pre všetky cibuľoviny. Rovnako pre drobné cibule muscari  /modrica/ alebo snežienok. Alebo aj pre cibule obrovskej ľalie.

Pri nadbytočnej vlhkosti či príliš ílovitej pôde môžu cibule nahnívať, dno jamy vysypte kamienkami a tak zabezpečíte drenážnu vrstvu.

Po odkvitnutí na jar stoky nezostrihávajte ale nechajte rastlinky prirodzene zatiahnuť. Cibula potrebuje svoje listy na čerpanie živín a vyživovanie cibule, ktorá ukladá zásoby pre budúce kvitnutie. Listy odstraňujte až keď prirodzene zožltnú a dajú sa voľne odstrániť rukou.

Nádherné odrody hyacintov pre jesennú výsadbu nájdete aj v našom eshope*

* dostupnosť podľa vhodného času na výsadbu

V prípade, že sa rozhodnete kvitnúce súkvetia použiť do aranžmánov alebo do vázy, dbajte na to, aby ste v tej miestnosti nezaspávali, vôňa je naozaj intenzívna a silná. Dokáže prevoňať celý byt a dokonca Vás z vône môže bolieť hlava.

Ako pestovať hyacint v kvetináči

Na konci zimy alebo skoro na jar sa dajú v rôznych obchodných reťazcoch zakúpiť aj rýchlené cibule hyacintov v nádobe sklenenej či priamo vysadené v kvetináči. Cibule si viete prirýchliť aj vy doma, alebo si cibule z jesene vysadiť do nádoby hneď. Hlavnou požiadavkou je chladná miestnosť, dostatok svetla a ideálna teplota.  Prirýchliť ich viete v sklenenej nádobke, s úzkym hrdlom, do ktorého posadíte cibuľu. Vytvorí korene, ktoré budú ponorené vo vode.  Zdravé a chladené cibule vytvoria kvetnú stonku a až potom listy. Ak cibuľa začne tvoriť listy, kvitnúť už nebude, cibuľa je malá, slabá a nemá dostatok síl a výživy na kvety.

Cibule môžete vysadiť aj priamo do nádob samostatne alebo v kombinácii s inými cibuľkami. Hyacinty v kvetináči sa takto stanú peknou dekoráciou pre terasu alebo balkón už skoro na jar. Cibule sa sadia do nádoby tak, že polovica môže z pôdy vytŕčať. Vhodné sú preto plytké misy a keramické nádoby.

Ak cibule nie sú predchladené, dajte ich na 4 týždne do papierového vrecka do chladničky a spodného boxu. Cibule z našej ponuky už nie je nutné chladiť.  Potom ich dajte na suché a tmavé miesto cca na týždeň až dva s teplotou okolo 7-10 st. Ak uvidíte v strede cibule kvetnú stonku a púčik cibule zasaďte a zmeňte miesto na svetlé a zvýšte zálievku a teplotu.

Hyacint z obchodu

Určite viete, že zakúpený hyacint v kvetináči už z obchodu Vás poteší kvetmi a potom si kladiete otázku čo s ním ďalej. Je to jednoduché.  Rastlinu zalievajte až kým jej prirodzene nezačnú schnúť listy.  Kvetnú stonku po uschnutí môžete odstrihnúť. Suché žlté listy jemne rukou odstrániť a cibuľu môžete vysadiť priamo do záhrady. Ak nemáte záhradu môžete ju uložiť do papierového vrecka do tmy v špajzi alebo v pivnici. Pozor na vyššiu vlhkosť. Tma a sucho je základ. Následne je potrebné pred opakovanou výsadbou opakovať bod s chladením a výsadbou v zimných mesiacoch.

Veríme, že pestovanie hyacintov sme vám dostatočne priblížili a do jesennej výsadby sa pustíte pripravený a bez obáv z neúspechu.

TIP: Chcete si v záhrade vysadiť kráľovnú cibuľovín? Právom tak môžeme nazvať korunkovku a v článku vám priblížime ako sa korunkovka pestuje.