Okrasná záhrada

Dráč (Berberis) je opadavý ale aj vždyzelený krík, ktorý je veľmi obľúbený nielen u záhradkárov, ale aj ako okrasná zeleň v parkoch a mestských zástavbách. Tento rod zahŕňa až päť stoviek rôznych druhov, pričom takmer všetky sa vyznačujú prítomnosťou tŕňov či tŕnitých okrajov listov. Sfarbenie listov môže byť rôzne – opadavé formy majú listy zelené a na jeseň sa vyfarbujú do pestrej škály odtieňov. Vždyzelené druhy môžu mať listy zo spodnej strany bielej alebo striebornej, čím celý ker získava na atraktivite.

Ako pestovať dráč

Dobre sa mu darí v miernom až subtropickom podnebí. Preto sa s ním stretneme najmä v Európe, Ázii a Severnej Amerike. Dráč nie je vôbec náročný na pestovanie. Kríky s prehľadom prežijú prakticky v akomkoľvek type pôdy. Čo sa týka svetelných podmienok, dráče s farebnými alebo sýto zelenými listami preferujú slnko, žltolisté varianty vyžadujú skôr polotieň, pretože na slnku strácajú farbu.

Rastlina je plne mrazuvzdorná, na zimu teda nie sú potrebné žiadne špeciálne opatrenia. Kríky môžeme vysádzať na mnoho spôsobov – menšie druhy sa hodia do skaliek, stredné a väčšie sú ideálne na vytvorenie okrasných živých plotov. Dráč je možné pestovať aj ako solitér alebo v kríkových záhonoch.

Kedy strihať dráč

Pred výsadbou by sme mali vedieť, ako dráč strihať. Rez u tejto rastliny nie je vyložene nutný. Rastie veľmi pomaly a obvykle si udržuje svoju výšku a kompaktnosť. Pri tvarovaní je ale nutné postupovať obozretne kvôli tŕňom. Na údržbu si teda vezmite pevné záhradnícke rukavice, ktoré sa hodia aj na manipuláciu s toxickými druhmi.

Strih dráča si naplánujte na koniec leta až začiatok jari. V tomto období rastlina najrýchlejšie rastie a dobre zacelí rany vzniknuté rezom.

Dráč ako živý plot

Živý plot z dráča je skvelou voľbou. Môžete použiť rôzne druhy a vytvoriť pestrofarebný pás, ktorý váš pozemok ochráni nielen pred zvedavými pohľadmi okoloidúcich, ale aj pred smogom a znečistením z ulice. Ďalšou výhodou živého plotu z dráča je, že vyzerá dobre počas všetkých ročných období. Je len na vás, či zvolíte variant opadavý, ktorého kríky budú v zime zdobiť iba zvyšné bobule, alebo poloopadavú a stálezelenú odrodu.

Rez je pri živom plote trochu odlišný. Vykonávame ho totiž dvakrát až trikrát do roka – začíname koncom jari, kedy odstraňujeme všetky prerastajúce výhonky a listy. Ďalší rez môžeme vykonávať po odkvitnutí a ten posledný nechávame na koniec augusta až začiatok septembra.

Dráč druhy

Rod dráč zahŕňa takmer 500 konkrétnych druhov, preto nie je možné ich tu všetky uviesť. Medzi tie najobľúbenejšie nielen v slovenských záhradách môžeme zaradiť napríklad nasledujúce druhy.

Opadavé druhy

Dráč Thunbergov (Berberis thunbergii) – tento druh má najčastejšie tmavo červené listy aj plody. Existuje mnoho odrôd a kultivarov, ktoré sa od seba líšia najmä veľkosťou, ale aj odtieňom listov.
Dráč obyčajný (Berberis vulgaris) – vyskytuje sa bežne v európskej prírode, jeho plody sú jedlé.
Dráč ottawský (Berberis ottawensis purpurea) – druh so sýtopurpurovými listami

Neopadavé druhy

Dráč krušpánolistý (Berberis buxifolia) – tento druh má nápadné žlté kvety a drobné vajcovité listy rôznych odtieňov.
Dráč Darwinov (Berberis darwinii) – má lesklé zelené listy, žlté kvety a purpurové plody
Dráč úzkolistý (Berberis stenophylla) – využíva sa ako pôdokryvna rastlina. Je nízky, má úzke zelené listy, kvitne žltými kvetmi.

Radi by ste si dráč vysadili aj do svojej záhrady? Vyberte si niektorý z obľúbených druhov dráča v našom e-shope

Dráč plody

Plody dráča môžu aj nemusia byť jedovaté. Zatiaľ čo niektoré druhy sú toxické, a to vrátane listov a prakticky celej rastliny, u ďalších druhov (napríklad u dráča obyčajného) sú plody jedlé a využívajú sa v kuchyni aj liečiteľstve. Plod dráča obyčajného je sýtočervený, okrúhly až mierne podlhovastý. Má trpkú chuť a obsahuje veľké množstvo vitamínu C a K, kyseliny vínnej, jablčnej a citrónovej, ktoré sú cenenými antioxidantmi.

Plody sa sušia – sušené bobule dráča pripomínajú brusnice. Pripraviť z nich možno aj džemy a iné zavareniny, prípadne ovocné šťavy a sirupy. V Iráne, kde je táto plodina hojne využívaná, sa bobule pridávajú k jahňaciemu mäsu alebo sa primiešavajú do príloh.

S konzumáciou plodov by sa to však nemalo preháňať, pretože obsahujú určité množstvo toxického berberínu. Odporúčaná dávka je asi dve polievkové lyžice bobúľ pre dospelého človeka.
 
TIP: Dráč môžete zakomponovať aj do živého plotu. Prečítajte si článok ako vytvoriť krásne kvitnúci živý plot, ktorý bude ozdobou vášho pozemku.

Hyacint – latinsky Hyacinthus je nádherná cibuľnatá rastlina pochádzajúca z Turecka a Ázie, ktorá našla domov v Holandsku. Odtiaľ sú dovážané najkvalitnejšie cibule, ktoré na jar rozžiaria a prevoňajú každý záhon.  Rod zahŕňa 3 druhy. Všetky sú odvodené od základného H. orientalis- východný.

Hyacinty majú dutú dužinatú stonku cca 20-30 cm vysokú a treba s nimi pracovať s rukavicami, nakoľko šťava aj cibule obsahujú kyselinu šťaveľovú. Stonka vyrastá z mohutnej cibule.

Cibule sú pevné, s fialovou šupou. Sadia sa na jeseň, do kyprej a výživnej pôdy na voľno alebo do plastových košíkov na cibule.

Kvitne na jar v marci až apríli spolu s inými cibuľovinami, nazývané ako jarné efeméry napr. narcisy, tulipány, snežienky. Termín kvitnutia závisí od termínu výsadby, kvality cibuliek, a teplôt v jarnom období.

Kvety sú drobné, hviezdičkovité, modré, fialové, biele, žlté, ružové, tmavoružové a silne voňajúce.

Rozmnožiť si ho môžete z dcérskych cibuliek, ktoré sa vyvíjajú po roku na materskej cibule. Jednoducho ich oddelíte a vysadíte samostatne.

Hyacint druhy

Multiflora – sú voľne rastúce druhy s drobnejšími kvetmi

Roman – vytvárajú menšie stonky aj drobnejšie kvety, pestujú sa veľmi zriedkavo.

Ako sadiť hyacint

Cibule hyacintov sa sadia v jesennom období v priebehu mesiaca október až do začiatku novembra.

Cibule občas požierajú hlodavce, myši a hraboše, preto je ideálne ak sa sadia do hniezda a presypávajú štrkom alebo drobnejšími kamienkami, ktoré ich mierne ochránia alebo ich vysaďte do plastových košíkov. Plastové koše na cibuľoviny zároveň zabraňujú aj zostupovaniu cibuliek hlbšie do pôdy a sú vhodné aj pre iné cibule ako tulipány a narcisy. V prípade, že chcete meniť záhon a druhové zloženie,  bezproblémov ich nájdete a bez poškodenia, či rozseknutia vyberiete aj z košíkom a presadíte na iné miesto.  Cibule sú tiež chránené pred ohryzu, nie však  pred nadbytočnou vlhkosťou.

Hyacinty uprednostnia, priepustné, výživné pôdy, plné slnko ale dokážu rásť aj v polotieni. Výsadba môže byť realizovaná samostatne alebo v kombinácii s inými cibuľkami modríc či narcisov.

Sadia sa do hĺbky 3 násobku veľkosti svojej cibule. Táto miera platí pri výsadbe pre všetky cibuľoviny. Rovnako pre drobné cibule muscari  /modrica/ alebo snežienok. Alebo aj pre cibule obrovskej ľalie.

Pri nadbytočnej vlhkosti či príliš ílovitej pôde môžu cibule nahnívať, dno jamy vysypte kamienkami a tak zabezpečíte drenážnu vrstvu.

Po odkvitnutí na jar stoky nezostrihávajte ale nechajte rastlinky prirodzene zatiahnuť. Cibula potrebuje svoje listy na čerpanie živín a vyživovanie cibule, ktorá ukladá zásoby pre budúce kvitnutie. Listy odstraňujte až keď prirodzene zožltnú a dajú sa voľne odstrániť rukou.

Nádherné odrody hyacintov pre jesennú výsadbu nájdete aj v našom eshope*

* dostupnosť podľa vhodného času na výsadbu

V prípade, že sa rozhodnete kvitnúce súkvetia použiť do aranžmánov alebo do vázy, dbajte na to, aby ste v tej miestnosti nezaspávali, vôňa je naozaj intenzívna a silná. Dokáže prevoňať celý byt a dokonca Vás z vône môže bolieť hlava.

Ako pestovať hyacint v kvetináči

Na konci zimy alebo skoro na jar sa dajú v rôznych obchodných reťazcoch zakúpiť aj rýchlené cibule hyacintov v nádobe sklenenej či priamo vysadené v kvetináči. Cibule si viete prirýchliť aj vy doma, alebo si cibule z jesene vysadiť do nádoby hneď. Hlavnou požiadavkou je chladná miestnosť, dostatok svetla a ideálna teplota.  Prirýchliť ich viete v sklenenej nádobke, s úzkym hrdlom, do ktorého posadíte cibuľu. Vytvorí korene, ktoré budú ponorené vo vode.  Zdravé a chladené cibule vytvoria kvetnú stonku a až potom listy. Ak cibuľa začne tvoriť listy, kvitnúť už nebude, cibuľa je malá, slabá a nemá dostatok síl a výživy na kvety.

Cibule môžete vysadiť aj priamo do nádob samostatne alebo v kombinácii s inými cibuľkami. Hyacinty v kvetináči sa takto stanú peknou dekoráciou pre terasu alebo balkón už skoro na jar. Cibule sa sadia do nádoby tak, že polovica môže z pôdy vytŕčať. Vhodné sú preto plytké misy a keramické nádoby.

Ak cibule nie sú predchladené, dajte ich na 4 týždne do papierového vrecka do chladničky a spodného boxu. Cibule z našej ponuky už nie je nutné chladiť.  Potom ich dajte na suché a tmavé miesto cca na týždeň až dva s teplotou okolo 7-10 st. Ak uvidíte v strede cibule kvetnú stonku a púčik cibule zasaďte a zmeňte miesto na svetlé a zvýšte zálievku a teplotu.

Hyacint z obchodu

Určite viete, že zakúpený hyacint v kvetináči už z obchodu Vás poteší kvetmi a potom si kladiete otázku čo s ním ďalej. Je to jednoduché.  Rastlinu zalievajte až kým jej prirodzene nezačnú schnúť listy.  Kvetnú stonku po uschnutí môžete odstrihnúť. Suché žlté listy jemne rukou odstrániť a cibuľu môžete vysadiť priamo do záhrady. Ak nemáte záhradu môžete ju uložiť do papierového vrecka do tmy v špajzi alebo v pivnici. Pozor na vyššiu vlhkosť. Tma a sucho je základ. Následne je potrebné pred opakovanou výsadbou opakovať bod s chladením a výsadbou v zimných mesiacoch.

Veríme, že pestovanie hyacintov sme vám dostatočne priblížili a do jesennej výsadby sa pustíte pripravený a bez obáv z neúspechu.

TIP: Chcete si v záhrade vysadiť kráľovnú cibuľovín? Právom tak môžeme nazvať korunkovku a v článku vám priblížime ako sa korunkovka pestuje.

Tisy (Taxus) sú prastaré stromy či kríky, ktoré sa na Zemi vyskytovali už v druhohorách. Niektoré druhy môžu dorastať do výšky až dvadsiatich metrov a odhaduje sa, že najstaršie známe exempláre dosahujú vek až 300 rokov. V súčasnosti sú však tieto neopadavé stromy silne ohrozené, a hoci sa u nás tis červený bežne vyskytoval voľne v prírode, dnes už naň narazíte snáď len v parkoch a záhradách, kde je pestovaný ako okrasná drevina.

Jeho pestovanie nie je príliš náročné. Voliť je možné z desiatok rôznych kultivarov, a okrem pôsobivých živých plotov je možné tisy pestovať aj ako solitéry alebo bonsaje.

Ako pestovať tis

Vhodné stanovište
Tisy znesú prakticky akékoľvek svetelné podmienky. Veľmi dobre sa im darí na slnku, vďaka ktorému sú ich plody zdobiace vetvy ešte červenšie. Prospievajú však aj v plnom tieni. Pôda na stanovišti by mala byť dobre priepustná, vlhká a ideálne vápenitá.

Ako sadiť tis

Zakúpené kríky vysádzame buď na jar, keď odídu posledné mrazíky, alebo naopak na jeseň pred tým, než teplomer klesne pod nulu. Kontajnerované dreviny vysádzame počas celého roka okrem zimy. Ak sadíme tis ako samostatne stojaci s vidinou košatého kríka, treba mu poskytnúť dostatok priestoru.

Pokiaľ máte v pláne rastlinu tvarovať alebo pestovať ako bonsaj, bude sa skvele hodiť aj do skalky či medzi záhonmi. Pri výsadbe živého plotu potom musíme dodržať určité rozostupy, aby sme každému kríku poskytli dostatok životného priestoru.

Starostlivosť
Tisy nemajú žiadne zvláštne požiadavky na starostlivosť. Mladé rastliny musíme po výsadbe pravidelne zalievať, aby dobre zakorenili. Potom sa už o seba strom postará v tomto ohľade viac-menej sám. Hnojenie nie je potrebné, ak však chcete stromčeku prilepšiť, použite na to napríklad kompost, ktorý rozprestrite okolo kmeňa.

Čo sa týka zimy, tisy ju v našich podmienkach zvládajú dobre a nevyžadujú žiadne špeciálne úkony pred prvými mrazmi. Iba novo vysadené kríky by sme mali chrániť napríklad čečinou, aby mráz nepoškodil korene.

Druhy tisu

Tis červený

známy aj ako tis obyčajný (Taxus baccata) sa bežne vyskytuje v zmiešaných lesoch Európy aj Ázie. Dnes sa však jedná o ohrozenú a chránenú rastlinu, ktorá je vo voľnej prírode skôr vzácnosťou.

Plody tohto druhu sú sýto červené a výťažky z nich sa využívajú v medicíne ako zložka niektorých liečiv. Tis červený je dnes veľmi obľúbenou okrasnou rastlinou, ktorá zdobí parky, mestá aj záhrady. Vďaka vysokej hustote dreva sa tiež využíva na výrobu drahého nábytku či iných drevených predmetov.

Do záhrady si pestovatelia môžu vysadiť celý rad rôznych odrôd. Medzi tie najobľúbenejšie patria napríklad ‚Amersfoort' so zaguľatenými ihlicami, ‚Aurea' so žlto sfarbenými ihlicami, ‚Erecta' rastúci ako mohutný vzpriamený ker alebo ‚Repandens', čo je nízka poliehavá forma tisu alebo 'Fastigiata, striktne stĺpovitého vzrastu.

Ďalšie druhy tisu
Tis čínsky – vyskytuje sa iba v Číne a vo Vietname
Tis japonský – výskyt v Japonsku a na východe Ruska
Tis himalájsky – hornaté oblasti Barmy, južnej Číny a Himaláje
Tis floridský - jedná sa o silne ohrozený endemit, ktorý sa vyskytuje iba v USA, konkrétne v štáte Florida
Tis mexický – oblasti strednej Ameriky
Tis kanadský - sever Spojených štátov amerických a Kanada

Ak uvažujete o výsadbe tisu aj vo vašej záhrade, vyberte si napríklad z odrôd tisov, ktoré máme aktuálne v ponuke nášho e-shopu

Kedy strihať tis

Tis veľmi dobre znáša radikálny rez. Vďaka tomu je možné ho prakticky neobmedzene tvarovať. Základný rez robíme raz ročne, najlepšie koncom júna. V tomto období odstránime všetky vetvy a výhony, ktoré narúšajú kompaktný tvar rastliny. Tis môžeme tiež zaštipovať a tvarovať ako bonsaj alebo pestovať ako tvarovaný solitér.

Živý plot z tisu

Z tejto prastarej rastliny môžeme vytvoriť aj husté živé ploty. Výhodou je, že tisy rastú pomerne pomaly, preto odpadá neustále strihanie počas roka. Rez tisu v živom plote stačí vykonávať pokojne raz za rok, opäť optimálne koncom júna, avšak pokiaľ si zakladáte na precíznom tvare, je možné vetvičky skrátiť kedykoľvek počas vegetačného obdobia.

Ďalším nesporným plusom živého plotu z tisu je, že zostane zelený po celú zimu, a navyše jeho vetvy ozdobia aj sýto červené bobule. Tisy tiež veľmi dobre znášajú znečistenie, hodí sa teda na oddelenie pozemku od rušnej cesty alebo do blízkosti priemyselných zón. Rastlina má dokonca tendenciu nečistoty pohlcovať a pomáhať prečistiť vzduch v jej okolí.

Je tis jedovatý?

Pri pestovaní tisu v záhrade by sme mali mať na vedomí, že sa jedná o prudko jedovatú rastlinu. Tisy obsahujú celý rad toxických látok, či už sa jedná o alkaloidy, nitrily alebo steroidy. Treba však podotknúť, že deriváty z niektorých týchto látok sa využívajú v modernej medicíne na liečbu rakoviny vaječníkov a pľúc. V minulosti sa výťažky z tisu využívali aj po uštipnutí hadom alebo na vyvolanie potratu.

Tis je tiež veľmi silný alergén, teda konkrétne samčie rastliny. V jarnom mesiacoch kvety produkujú veľké množstvo peľu, pričom peľové zrná sú natoľko drobné, že hravo prenikajú aj sieťami proti peľu a môžu tak priťažiť alergikom. Pri nadýchaní peľu však obavy z otravy nie sú nutné - peľ neobsahuje dostatok alkaloidov.

Na pozore by sa mali mať aj majitelia domácich a hospodárskych zvierat. Najmä kone a dobytok môže po požití čakať silná reakcia či dokonca smrť. Pri chove kôz ale nie sú obavy nutné, tieto zvieratá znášajú jedy obsiahnuté v rastline veľmi dobre. Rovnako tak nie je dôvod tisy nevysádzať, ak žijete blízko lesa.

Plod tisu

Je veľmi prekvapivým faktom, že hoci je celá rastlina silne toxická, sýto červené dužinaté obaly semien sú viac-menej jedlé, dokonca chutia sladko. Pri požití bobule tisu teda človeku nič nehrozí, ale dôležité je tvrdé semeno vo vnútri dužiny nerozhryznúť a vypľuť. Všeobecne je však v semenách menej toxínov ako v iných častiach rastliny. Napriek tomu sa neodporúča výsadba tisov ľuďom, ktorí majú malé deti, u ktorých je riziko ochutnania bobúľ pripomínajúcich drobné ovocie veľké.
 
TIP: Ak je váš pozemok prevažne v tieni a chýbajú mu slnečné lúče, no nechcete sa vzdať živého plotu a stále hľadáte vhodný druh, prečítajte si článok o ihličnanoch do tieňa.

Hlohyňa sa radí medzi vždyzelené vytrvalé kríky, ktoré v záhrade pôsobia veľmi esteticky v sezóne aj po nej. Na jar sa na kríku objavujú bohaté kvetenstvá, od konca leta až do jesene sa na vetvách červenajú drobné okrúhle plody, v zime je ker ozdobný zaujímavým listom. ak si chcete hlohyňu šarlátovú v záhrade vysadiť aj vy, v našom článku sa dočítate ako na to.

Hlohyňa šarlátová patrí medzi okrasné rastliny. Ide o neopadavý ker, ktorý má svoj pôvod v Ázii a na juhu Európy. V slovenskej prírode nie je pôvodný, avšak tento druh hlohyne u nás pomerne rýchlo udomácnil a v poslednej dobe ju môžeme nájsť aj ako voľne rastúci v našej prírode.

Krík obvykle dosahuje výšku až dva metre. Vetvy pokrývajú modifikované tŕne a kopijovité až eliptické listy drobnejších rozmerov, ktoré na zimu neopadávajú. Hlohyne sa často vysádzajú do živých plotov, okolo múrikov i len tak do priestoru, kde sa ich vetvy môžu rozpínať do šírky.

Odrody hlohyne

- ‚Orange Glow' – odolný variant so sýto oranžovými žiarivými plodmi.

- ‚Red Column' – hlohyňa, pre ktorú je typická sýta červená farba okrúhlych malvičiek.

- ‚Harleqiun' – tento kultivar možno spoznať podľa zelenobielych panašovaných listov s nádychom ružovej.

- ‚Soleil D'Or' – pre túto odrodu sú typické žlto sfarbené plody.

- ‚Saphyr Jaune' – má svetlejšie žlté, drobné plody.

- ‚Orange Charmer' – bohato kvitne, plody sýto oranžové.

- ‚Mohave' – odroda s krásne červeno vyfarbenými plodmi.

- ‚Fire Light' – malvice sú oranžové, vrcholky listov tejto odrody majú červenkastú farbu.

Ďalšie odrody vhodné na pestovanie v našich klimatických podmienkach sú: ‚Ebben', ‚Kasan', ‚Pauciflora' či ‚Telstar'.

Pestovanie hlohyne

Doba výsadby

Kontajnerové druhy hlohyne šarlátovej vysádzame najčastejšie na jar alebo v jesenných mesiacoch, ale možno ich bez problémov vsádzať počas celého vegetačného obdobia.

Stanovište

Slnko, polotieň; pri plnom tieni menej kvitne. Kríky vysádzame minimálne pol metra od seba a od ďalších prekážok, aby sa mohli primerane rozpínať do priestoru.

Nároky na pôdu

Bežný záhradný substrát, dáva prednosť zásaditejším vápenatým pôdam.

Závlaha

Dobre znáša sucho, dlhodobo vyžaduje polosuché stanovište. Novovysadené kríky zalievame pravidelne, už vyrastené silné rastliny potom obvykle nezalievame, vystačia si so zrážkami.

Hlohyňa strihanie

Rez vykonávame koncom zimy až začiatkom jari. Pri skracovaní by nemalo mrznúť. Rez nesmie byť príliš radikálny – vetvy nikdy neskracujeme o viac ako jednu tretinu.

Odolnosť

Veľmi odolná rastlina, nenáročná na pestovanie, plne mrazuvzdorná.

Množenie: hlohyňa sa množí pomocou odrezkov. Čo sa týka hnojenia, rastlina nie je na živiny náročná, raz za čas je možné použiť napríklad kompost. Pri prehnojení nijako nezvýšime okrasnú hodnotu kríka, naopak mu môžeme uškodiť.

Našu aktuálnu ponuku hlohyne šarlátovej si môžete pozrieť priamo v eshope

Kvety hlohyne

Kvety sa na kríkoch objavujú od mája do júna. Rastú vo veľmi bohatých kvetenstvách, ktoré tvoria mnohoramenné chocholíky. Jednotlivé kvety sú drobné, päťpočetné a pravidelné. Farba kvetov je obvykle biela, o niektorých odrôd môže byť aj mierne ružovkastá.

Hlohyňa jedlé plody

Po odkvitnutí sa na okolíkoch začnú objavovať plody. Tie vyzerajú ako bobule, jedná sa však o drobné malvice. Plody majú žltú, oranžovú, alebo červenú farbu. Na vetvách sa malvičky držia až do zimy, pričom nestrácajú svoju farbu. Obvykle slúžia ako potrava pre vtáky a majú estetickú funkciu v záhrade. Hlohyňa šarlátová má plody mierne jedovaté – kvôli možnej zámene s hlohom, ktorého plody sú jedlé, je dôležité to mať na pamäti.

Prezimovanie hlohyne

Hlohyňa šarlátová je rastlina, ktorá je plne mrazuvzdorná a bez problémov zvláda aj teploty dlhodobo bod bodom mrazu, bez úhony vydrží aj –27 °C.

Dospelé urastené kríky teda nie je potrebné na zimu nijako pripravovať. Mladé, čerstvo vysadené kríky je vhodné pred mrazíkmi chrániť napríklad netkanou textíliou. Na konci zimy, keď sa už ortuť teplomera šplhá nad nulu, pristúpime k odstráneniu vetiev a častí rastliny, ktoré boli poškodené mrazom a snehom.

Choroby a škodcovia hlohyne

Čo sa týka chorôb a škodcov, hlohyňa obvykle nemá problémy ani s jedným. Jedná sa o pomerne húževnatú a odolnú rastlinu, ktorá nie je náchylná na poškodenie patogénmi ani inými vonkajšími vplyvmi.

Využitie hlohyne

Využitie hlohyne šarlátovej je pomerne jednostranné. Ide totiž o čisto okrasnú rastlinu, ktorej plody nie sú jedlé a nespracováva sa ani žiadna ďalšia časť kríka.

Najčastejšie sú hlohyne vysádzané do živých plotov, ktoré sú vďaka pravidelnému kvitnutiu a žiarivým nápadným plodom oveľa pútavejšie. Krík navyše rastie veľmi husto, a tak taký živý plot poskytne aj dostatok súkromia alebo zachytí nečistoty z okolia.

V parkoch, v mestách, ale aj v záhradách bývajú hlohyne vysadené aj ako solitéry. V tomto prípade je nutné ker držať čo najďalej od ďalších rastlín alebo napríklad od plotu. Okolo urastenejšieho kríka ale možno vysadiť nižšie či ľahko tvarovateľné kríky, ako je napríklad bršlen, poprípade okrasné trávy. V okolí kríka je vhodné rozmiestniť mulčovaciu kôru, ktorá len podčiarkne vzhľad celého zátišia, ktorý nebude narušovaný nežiaducou burinou.

TIP: Kto by nechcel aby okrasné kríky v záhrade vydržali aj zimné mrazy! Prečítajte si ktoré kvitnúce mrazuvzdorné kríky skrášlia vašu záhradu aj v zime.

Jarné obdobie je charakteristické nielen zakladaním nových plôch trávnika, ale aj starostlivosťou o pôvodný, prípadne regeneráciu starého trávnika po zime. Jar je v plnom prúde, ešte stihnete urobiť niekoľko vecí, ktoré značne ovplyvnia kvalitu a vizáž trávnatej plochy.

V prvom rade dbajte na to, ak ste ešte tak neurobili, aby bol trávnik vyhrabaný od starého lístia, nečistôt, napríklad po strihaní trvaliek a krov. Ak je príliš sucho, treba začať intenzívne zalievať a hnojiť dusíkatými hnojivami, ktoré trávnik dostanú do kondície.

Pokiaľ sa Vám zdá, že Váš trávnik aj napriek zálievke a hnojeniu neprosperuje, nerastie, dokonca stráca farbu, určite vyžaduje vertikutáciu, čiže prevzdušnenie, a tento mesiac ju ešte môžete vykonať. Ide o princíp prerezania starej mačiny pomocou nožov a drôtov, ktoré vytrhajú a dostanú na povrch všetok mach, nečistoty, odumreté steblá a množstvo nadbytočných hustých koreňov. Vertikutátor so zberným košom Vám uľahčia prácu v tom, že zbytky hneď zbierajú. Počítajte s tým, že nečistoty bude naozaj veľa a do malého kompostu sa Vám asi nezmestia.

Trávnik po tomto úkone môže opäť dýchať, prázdne miesta môžete dosiať, prípadne zapieskovať, pokiaľ je podklad hutný a trávnik zakladaný na ťažkej pôde. Samozrejme, nezabudnite na zálievku alebo počkajte na vhodné obdobie, kedy bezprostredne začne pršať. Už po týždni uvidíte výrazné rozdiely.

Ako sa zbaviť machu v trávniku

Tvorí sa Vám množstvo machu v trávniku a na niektorých miestach ani trávnik nevidíte? Príčina nie je nadmerná zálievka alebo vlhká pôda. Je to odraz nekvalitnej starostlivosti o trávnik a tento stav môže nastať z rôznych príčin, ako sú:

- nedostatočná výživa - hnojenie, 

- sucho – nedostatočná plytká zálievka, 

- zlá drenáž – trávnik založený na ťažkej, ílovitej pôde,

- nedostatočná vertikutácia, 

- nízke kosenie trávnika najmä počas horúčav (trpia najmä plochy bez automatickej závlahy), 

- množstvo tieňa, 

- kyslá pôda.

Machu sa v prvom rade zbavíte vertikutáciou a potom môžete vylepšiť stav trávnika hnojenín a správnym prísunom dôležitých prvkov pre rast, farbu a vitalitu. Trávnik je náročný aj na závlahu. Ak zalievate každé ráno a večer, ešte to neznamená, že mu doprajete dostatok vody. Plytké zalievanie v malom množstve prenikne len tesne pod povrch a korene sa dostatočne nenapijú. Stačí raz za deň v ranných alebo večerných hodinách a intenzívne.

Starostlivosť o trávnik na jeseň

V jeseni a v zime je nutné si ho všímať tiež. Už nie je potrebné ho zalievať tak intenzívne, lebo jesenné obdobie disponuje aj množstvom zrážok. Je nutné vyhrabať všetko lístie, konáriky a nečistoty. Ku koncu jesene je nutné tiež vypustiť závlahu, aby nedošlo k poškodeniu trysiek.

Trávnik naposledy pokoste na výšku 4 – 5 cm. Otázka však znie, kedy je vhodné trávnik naposledy pokosiť? V prípade priaznivého počasia môžete kosiť aj v novembri. Keď rastie, treba kosiť. Pokiaľ máte skúsenosti, že vo Vašej lokalite je vždy množstvo snehovej prikrývky, snažte sa počas odhadzovania snehu neukladať sneh na trávnik vo veľkých kopách. Sneh sa tak spúšťa pomaly, keď zmrzne je plný vody a je dosť ťažký.

Tiež neodporúčame chodiť po trávniku, keď je príliš mrazivo. Platí to najmä pre reprezentačné trávniky, nízko kosené a strešné trávniky. November už nie je vhodný na zakladanie nových trávnikov, ani na prevzdušnenie. Budete musieť počkať do jari.

Trávniky, založené koncom septembra a v októbri, bude treba na jar možno dosiať. Trávniky zakladané na jeseň sa však na jar prebudia a zazelenajú skôr a sú aj hustejšie, nakoľko majú po zime dostatok vlahy. Tam, kde je plocha príliš roztrieštená, prípadne vo svahu alebo inom nedostupnom teréne, využite pôdopokryvné dreviny, prípadne plochu vysypte kameňmi a štrkom. Nie všade môže a musí byť trávnatá plocha.

Trávnatá plocha na záhrade patrí pre mnohých medzi dominantné a najviac ošetrované plochy v záhrade. Dokonalý trávnik musí byť pre niekoho bez ďateliny a kvitnúcich vytrvalých rastlín, ktoré trávnikári nazývajú burinou, pre iných je práve ďatelina a sedmokrásky či púpava skrášlením inak fádnej zelenej plochy. Na jeseň si trávnik vyžaduje starostlivosť tiež. Okrem toho, že za teplých a suchých dní je nutné ho zalievať, musíte previesť aj hnojenie hnojivami s vyšším obsahom draslíka ako prípravu na zimu.

Starší trávnik alebo trávnik, ktorý neprosperuje, je vhodné v tomto období prevzdušniť vertikutátorom. Pracuje sa s ním rovnako ako s kosačkou. Záhradu však musíte prebehnúť v dvoch rôznych smeroch. Počítajte s obrovskou hmotou odpadu. Budete prekvapení, čo všetko z neho vyhrabete. Trávnik po vertikutácii nepôsobí príliš esteticky, ale v krátkom čase zregeneruje a zazelená sa. Musíte mu dopriať ešte dostatok vlahy.

Mnohých môže počas daždivých dní trápiť pleseň na trávniku. Vzniká väčšinou v dôsledku nepriepustnej pôdy pod trávnikom, vlaha sa drží na povrchu a vzniká pleseň. Pomôže vertikutácia, vyhrabanie trávnika a mierne zalievanie. Pokiaľ sa Vám drží v trávniku mach, nie je to nadmernou vlhkosťou ako si väčšina myslí, ale nesprávnym zložením pôdy, prvkov, nesprávnym hnojením a nepriepustnou vrstvou pod trávnikom.

Pokiaľ sa Vám ani po viacerých pokusoch nedarí dopestovať pekný trávnik na niektorých menších miestach, vyskúšajte položiť na problematické miesta hotové trávnaté koberce. Pokiaľ trávniku nedodáte dostatok vlahy, bude mať plocha len krátkodobý efekt. Potom je už vhodnejšie vysypať plochu štrkom, pieskom, prípadne vysadiť pôdopokryvné rastliny alebo trvalky, po ktorých sa síce nechodí ako po tráve, ale svoju funkciu zelenej plochy splnia zaručene.

TIP: Chcete aby sa váš trávník rozžiaril farbami nádherných kvetov? Prečítajte si článok o rozkvitnutej lúke.

Vavrínovec (Prunus laurocerasus) patrí medzi architektonicky hodnotné vždyzelené dreviny. V zime neopadáva, veľmi dobre regeneruje po mrazoch a reze, rýchlo rastie. V krátkej dobe docielite zaujímavú zelenú stenu.

Obklopte sa zeleňou a ako druh určite zvoľte stálozelené dreviny samostatne alebo v kombinácii s inými neopadavými drevinami alebo dokonca s kvitnúcimi drevinami. Kvitne bielymi kvetmi na jar.

Najviac dekoratívne sú však lesklé, svetlé alebo tmavozelené listy s voskovým vzhľadom. Tvorí aj červeno-čierne plody, ktoré sú nejedlé. Jedovaté sú listy a samotné semená, preto je dôležité zvážiť pestovanie v blízkostí detí.

Dosahuje výšku od 1m po 4 m, v závislosti na kultivar. V našich podmienkach je mrazuvzdorný, pri nižších teplotách ako je -21 stupňov však môžu koncové konáriky namrznúť, ale po reze na jar veľmi dobre regeneruje.

Vavrínovec druhy

Je niekoľko kultivarov, ktoré sa okrem výšky líšia aj veľkosťou listov či farbou olistenia.

Prunus laurocerasus ´Caucasica´

-          najčastejšie pestovaný

-          výška 3-4 m

-          mrazuvzdorný do -27 stupňov

-          úzke listy zelenej farby

Prunus laurocerasus ´Etna´

-          pre nízke živé ploty

-          výška do 2 m

-          sfarbenie mladých výhonkov do medenej farby

-          mrazuvzdorný do -27 stupňov

Prunus laurocerasus ´Rotundifolia´

-          veľké okrúhle listy tmavozelené

-          výška cca 3 m, šírka 1,5 m

-          mrazuvzdorný do -21 stupňov

Prunus laurocerasus ´Novita´

-          rýchlorastúci vavrínovec

-          výška 3-5 m, šírka 2 m

-          mrazuvzdorný do -30 stupňov

-          podobnosť s Rotundifolia

Prunus laurocerasus ´Otto Luyken´

-          kompaktný nižší kultivar

-          výška 1,2 – 2 m

-          vhodný pre nižšie živé steny

-          úzke listy

-          mrazuvzdorný do -24 stupňov

Prunus laurocerasus ´Mano´

-          sýtozelená farba listov

-          výška do 2 m

-          okrúhle lesklé listy

-          mrazuvzdorný do -23 stupňov

Prunus laurocerasus ´Kleopatra´

-          lesklé, svetlozelené listy

-          výhonky v mladosti medené

-          výška do 2 m max.

-          mrazuvzdorný do -21 stupňov

Prunus laurocerasus ´Zabeliana´

-          výška max 1,3 m

-          vhodný pre nízke steny a pôdopokrývanie

-          vyniká skôr šírkou 2,5 m

-          úzke listy

-          mrazuvzdorný do -24 stupňov

Vyberte si odrody vavrínovca z ponuky nášho eshopu

Vavrínovec sadenie

Vavrínovec sa môže vysádzať kontajnerovaný počas celého roka okrem trvalo zamrznutej pôdy. VK – voľnokorenné druhy alebo s koreňovým balom sa sadia obyčajne skoro na jar marec – apríl alebo október – november.

Sadí sa do vopred pripravených jám ako solitérne druhy samostatne alebo do skupín. Často sa však vysádza ako živý plot. Rozostupy od 0,50 – 0,80 cm.

V ílovitej pôde zvoľte drenáž z piesku alebo štrku. Obľubuje polotieň. Krátkodobo zvládne aj slnko ale nie celodenný úpek. Slnko škodí najmä listom, sú bledé, vytiahnuté a spálené.

Ako strihať vavrínovec

Po výsadbe už nepotrebuje okrem zálievky a hnojenia nič špeciálne, okrem strihania. Hlavný rez sa vykonáva vždy na jar. Resp. skorá jar – obdobie vegetačného pokoja, kedy už nehrozia žiadne mrazy.

Počas roka je potrebné len odstraňovať estetické vady alebo nevhodne rastúce konáre. Ak je hnojený viac, viac aj rastie a je dosť možné, že ho musíte ostrihať aj koncom leta. Tiež záleží, či chcete kvitnúci voľne rastúci živý plot alebo prísne strihaný úzky plot či stenu.

Odobraté odrezky sa dajú zakoreniť. Zakoreňujú v perlite alebo vo vlhkom substráte za 3-4 týždne. Počas zakoreňovania môžu prísť o listy.

Vavrínovec v kvetináči

Vavrínovec môžete pestovať aj v kvetináči na terase a balkóne. Vynikne z nej aj celoročná stena v nádobách. Nádoby by mali byť dostatočne veľké, keramické, betónové alebo keramické.

Dreviny udržiavajte v kompaktnom tvare pravidelným rezom. Uprednostnia polotieň pred celodenným slnkom. Ak je slnka viac, doprajte im dostatok vlahy a mierne tienenie v lete. Na dne kvetináča by mala byť drenáž, kvetináče vyberte dôkladne.  Dreviny sú stálozelené, preto je nutné ich zalievať počas zimy a dní keď nemrzne.

Vavrínovec hnojenie

Správnym hnojením podporíte rýchlosť rastu, primeranú výživu ku koreňom a vitalitu. Miera hnojenia však ovplyvňuje aj farbu listov. Prehnojenie sa prejavuje zmenou farby listov. Korene nevedia spracovať nadbytok hnojenia a rastliny sú naopak citlivejšie aj náchylnejšie na choroby a škodcov.

Hnojenie sa odporúča na začiatku vegetácie hnojivo štart, prípadne s vyšším obsahom dusíka, a na jeseň s vyšším obsahom draslíka pre vyzrievanie pletív. Horká soľ je tiež vhodná pre správnu farbu a ochranu voči chorobám a škodcom.

Vavrínovec na kmienku

Okrem krovitých foriem sa dá pestovať aj na kmienku. Rovnako na záhrade ako aj v kvetináči. Nie je tu žiadny rozdiel v pestovaní. Korunka však musí byť vypestovaná na silnom základe. Preto odporúčame ukotvenie kolíkom a uviazanie. Korunku treba pravidelne strihať a tvarovať.

TIP: Vedeli ste, že vavrínovec a vavrín nie je tá istá rastlina? O jedlom vavríne sa dočítate v našom článku o pestovaní bobkového listu.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Kala je ľudové pomenovanie pre kornútovky, latinsky Zantedeschia. Patrí medzi obľúbené hľuznaté rastliny pestované v záhrade alebo v nádobách. Využívajú sa rovnako aj v kyticiach ako rezané rastliny.

Okrem dekoratívnych lievikovitých kvetov Vás zaujmú aj vďaka listom, ktoré sú veľké, zelené, často so škvrnami. Obľubujú slnečné až polotienisté stanovisko, výživné a vlhkejšie miesto v záhrade.

Pôvodne sa pestovala len v byte ako izbová rastlina -  kala biela, tzv. zimná, lebo kvitla v zime a tulec bol bielej farby. Odvtedy uplynulo veľa rokov a boli vyšľachtené aj iné atraktívne farby : žltá, oranžová, červená, tehlová, ružová, čierna, kombinovaná, fialová.

Kornútovka africká (Zantedeschia aethiopica) – biela zimná kala kvitne v zimnom období v bytových podmienkach. Ostatné farebné kaly, kornútovky majú svoj biorytmus prehodený a kvitnú v lete a v zime odpočívajú. V našich podmienkach nie sú mrazuvzdorné a preto sa pred zimou a mrazmi musia chrániť.

Kala pestovanie vonku

Vyniknú aj vonku v blízkosti jazierka alebo v záhone s inými trvalkami. Dbajte na to, aby sa Vám pred mrazmi dali vybrať z pôdy. Výhodou je ak ich pestujete v nádobách, ktoré zakopete do zeme a na jeseň jednoducho vyberiete z pôdy.

Samozrejme, môžete ich pestovať aj navoľno alebo v košíkoch pre cibuľoviny. Vysádzajú sa koncom apríla. Je výhodnou, ak si ich v byte predpestujete. To znamená, že ich vysadíte do nádob v marci a po vzídení ich vysadíte von, obyčajne koncom apríla. Takéto rastlinky kvitnú potom od júna do augusta, ak ich vysadíte v januári, budú kvitnúť v máji.

Ak sme vás presvedčili, vyberte si z nášho rôznofarebného sortimentu - kaly, kornútovky

Izbová kala pestovanie

Kaly, kornútovky sa dajú pestovať aj v byte, najmä biela kala. Vyžaduje plné svetlo a teplotu okolo 10-18 stupňov. V takýchto podmienkach od konca novembra môžu začať kvitnúť a posledné kvety sa objavujú ešte na jar. Následne tulce zmenia farbu a rastlina potrebuje vyživovanie listov a dostatok vody pre utvorenie zásob pre ďalšie kvitnutie.

Následne, keď začnú listy schnúť a žltnúť je to v poriadku, hľuzy sa uzatvárajú a celá rastlina stratí listy. Vtedy prestanete polievať a nádobu môžete uložiť na suché a tmavé miesto a necháte bez zálievky cca 2 mesiace. Je to pre rastlinu odpočinok. Ak potom zmeníte podmienky, začnete zalievať, dáte ju na svetlo znovu začne kolobeh tvorby listov a kvetov.

Prečo kala nekvitne

Dôvodov môže byť viac. Hľuzy sú vysadené príliš hlboko. Kaly obľubujú plytšie misy. Po výsadbe ich len položte na substrát v miske a jemne zasypte, keď začnú rašiť, môžete doplniť substrát.

Majú nevhodné podmienky, teplota je príliš vysoká, málo svetla, málo vody. Pokiaľ rastlina je pekná zelená, má množstvo listov, znamená to, že len nemala vhodné podmienky, teda nízku teplotu pre vytvorenie kvitnúcich tulcov. Nie je to štandardný kvet, je to v podstate list. Možno ste jej tiež zabudli dopriať aspoň 2 mesiace odpočinok, prípadne rastlina má celoročne len listy a to len vďaka rovnakým teplotným podmienkam a neustálemu zalievaniu.

Kala pestovanie zo semena

Samozrejme aj toto je cesta ako získať nové rastliny ale je to zdĺhavejšie, než očakávate. Rýchlejšie je rozdeliť trs z existujúceho kvetináča. V tulci, čo je zároveň kvet a aj semenník sa nachádza niekoľko semien, ktoré po dozretí môžete oddeliť a vysievať samostatne do zakoreňovačov za predpokladu dostatočného svetla, teda už od konca januára.

Následne mladé rastlinky treba presadiť do väčšieho kvetináča, v priebehu roka polovica výsevu zrejme neprežije a polovica dosiahne veľkosť hľuzy 50 centovej mince. Kvitnutie očakávajte cca po 3 rokoch.

Veríme, že pestovanie kaly už nie je pre vás veľkou neznámou a dostali ste odpovede na všetky otázky. Teraz sa už smelo môžete pustiť do zveľaďovania svojej záhrady, ktorú bude zdobiť možno aj kornútovka vo vašej obľúbenej farbe.

TIP: Medzi cibuľovinami sa nájde množstvo zaujímavých druhov. Jedným z nich je napríklad korunkovka. Ak ju nepoznáte, prečítajte si článok o pestovaní korunkovky.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Letničky sú variabilné farbou, vôňou i vzhľadom. Napriek značnej pracnosti ich dopestovať si našli svoje miesto v nejednej záhrade. Niektorých však  stále odrádza fakt, že po odkvitnutí rastlina zo záhonu postupne zmizne. Môžete si však zozbierať semená na jarné výsevy a získate znovu možnosť pestovať danú letničku na záhone. Predpestované sadenice si samozrejme môžete aj zakúpiť, pokiaľ nemáte možnosti a priestor na ich predpestovanie.

Napriek všetkému patria medzi obľúbené, najmä vo vidieckych záhradách. Často je ich vidieť aj v mestských parkových výsadbách. Letničkové záhony majú svoje čaro. Je ich veľmi veľa a všetky sa snáď ani nedajú pestovať. Nemusíte hneď zakladať samostatný letničkový záhon, pokojne ich vysádzajte do trvalkového záhona. Niektoré dokážu kvitnúť ešte aj spod prvého napadnutého snehu. Darí sa im aj na miestach po zatiahnutých cibuľovinách.

Letničkové záhony

Letničkové sadenice sa na záhon vysádzajú v máji, po mrazoch. Samozrejme, mnohým druhom sa darí popri treláži, múre alebo jemne prevísajúc cez závesné nádoby a misy.

Dobre sa kombinujú, pretože sú farebne variabilné a veľa druhov má aj 4 farebné odtiene. Známe sú agerátum (ružové, biele, modré), gazánie (biela, žltá, oranžová, hnedá, červená, terakota), kráska (biela, ružová, fialová, červená), aksamietnica (vysoké, nízke, kríčkové, stredné – žlté, oranžové, hnedé, biele, panašované, s hnedým okrajom ), sanvitálie (žltá, oranžová), verbena (biela, ružová, červená, fialová) a takto by sme mohli pokračovať ešte ďalej.

Po výsadbe im doprajte odburinenú pôdu a pravidelnú zálievku. Letničky milujú slnko a teplo. Vtedy naozaj prekvitajú do krásy. Pokiaľ chcete ich kvitnutie predĺžiť, odstraňujte odkvitnuté súkvetia a priebežne od leta zbierajte aj semienka.

Pokiaľ pestujete aj nocenku (Mirabilis jalapa), patrí medzi letničky, ale v jeseni ju môžete vykopať a uvidíte, že má hľuznaté korene, ktoré dokážu v pivnici prezimovať. Po výsadbe na jar získate rýchlejšie veľkú rastlinu. Tiež pomerne rýchlo rastie zo semien,  ale neznáša presádzanie, preto sa vysieva hneď do pôdy. Prezimuje sa podobne ako georgíny.

Viacero letničiek sa dá prezimovať vo vhodných priestoroch. U nás sa pestujú ako jednoročné kvôli zime a mrazom, v domovskej krajine ide väčšinou o trvalky. Prezimovať sa dá: sanvitália, verbena, million bells, petúnia, muškáty.

Farebný sortiment semien letničiek nájdete aj v našom eshope

Pokiaľ obľubujete cínie, tak semená vysejte do nádoby a ponechajte ich v studenom skleníku. Predpestované sadenice už nepresádzajte do nádob, ale vysádzajte už v máji priamo na záhon.

Kedy sadiť letničky

Niektoré letničky môžete vysievať priamo na stanovište alebo ich vysádzať do sponu na vopred pripravený záhon. Keďže ide o väčšie semená, vysievajú sa do hĺbky 7 cm. Ak máte už hotové sadenice, tie sa vysádzajú s koreňovým balom do hĺbky asi 15 cm po 15.5.

Podľa dispozície záhonu a umiestnenia vyberajte letničky podľa farby, výšky, dĺžky kvitnutia. Do pozadia umiestňujte letničky vysoké a postupujte smerom nižšie. Takto dokážete vytvoriť letničkový záhon, ktorý obohatí záhradu o tie najkrajšie kvety až do jesene.

Záhony však môžu byť aj okrúhle, potom dominanta musí byť vysadená v strede, aby bol záhon pohľadný zo všetkých strán.

Vysoké letničky

Cosmos bippinatus – kozmos, kráska, Helianthus annus – slnečnica ročná, Rudbeckia hirta – rudbekia, Amaranthus caudatus – amarantus

Stredné letničky

Brachycome iberidifolia, Eschscholtzia californica – slncovka kalifornská, Linum grandiflorum – ľan, Zinnia elegans -- cínia

Nízké letničky na záhon

Tagetes tenuifolia – aksamietnica, Dianthus chinensis – klinček, Impatiens walleriana – netýkavka, Ageratum houstonianum – ageratum, nízka forma, Lobelia erinus – lobelka

Dlho kvitnúce letničky

nechtík (Calendula), aksamietnica (Tagetes), ageratum (Ageratum houstonianum),  šalvia (Salvia farinacea), astra (Aster). 

TIP: Aby ste si mohli dopriať krásu letničkových záhonov aj ďalšiu sezónu, nezabudnite si prečítať článok o zbere semien.

Jar sa na nás valí zo všetkých strán. Nielen podľa predpovedí počasia, ale striehne na nás aj v obchodoch. Regály sú preplnené kvetináčmi s jarnými cibuľovinami ako narcisy a hyacinty, ktoré Vám dokážu skrášliť interiér.

Aby Vám vydržali v byte čo najdlhšie, musíte ich umiestniť na chladnejšie miesto. Tým zabránite predčasnému odkvitaniu kvetov a usychaniu. Pozor aj na zálievku! Obyčajne sú samotné cibule tak natlačené v malom kvetináčiku, že takmer vyčnievajú. Substrátu je tam naozaj minimálne.

Po odkvitnutí a zatiahnutí cibuliek ich viete využiť aj v budúcnosti. Môžete ich uskladniť na suchom a tmavom mieste a na jeseň vysadiť do záhrady alebo znovu použiť na rýchlenie. Často si môžete zakúpiť aj rôzne odkvitnuté cibuľoviny za zlomok ceny. Hoci nevyzerajú vábne, mnohí už prišli na to, že aj odkvitnuté modrice sú vynikajúce do záhona, hoci svoju krásu predvedú až na budúci rok.

Ďalšie lákadlo na zákazníka je pripravené vo forme farebných prvosienok (Primula) , mini šípových ruží a iných dvojročných rastlín. Viacerí nám dajú za pravdu, že po kúpe takejto rastliny sa z nej tešili možno 2 týždne a potom ju vyhodili do koša. Prvotným problémom je samotné zaobchádzanie s rastlinami v obchode – zmeny teplôt, nadmerná závlaha. Najviac trpia samozrejme prvosienky. Vyberajte len rastliny, ktoré majú svieže neovisnuté listy a veľa nerozvitých pukov.

Myslite už teraz na jesennú výsadbu cibuľovín, ktoré kvitnú na jar*

* dostupnosť sortimentu podľa sezóny

Po príchode domov ich nezalievajte dovtedy, kým substrát takmer nepreschne. Nikdy nezalievajte listy alebo stred listovej ružice! Umiestnite ich na slnečné a chladnejšie miesto. Po odkvitnutí je ich najlepšie vysadiť do záhrady, budete sa z nich tešiť dlhšie.

Rovnako to platí pre mini ruže. Tým sa najlepšie bude dariť v skalke, ale pokiaľ si túžite istý čas skrášliť balkón alebo terasu, určite ju presaďte do vhodnejšieho substrátu a inej nádoby. Na dno dajte drenážnu vrstvu. Pozor na prelievanie a prudké slnko! Ruže nie sú určené na pestovanie v nádobe, ale krátkodobo sa Vám to určite podarí.

TIP: Ak vás zaujíma ako sa postarať o odkvitnuté cibuľoviny, prečítajte si náč článok venovaný tejto téme.

Zaujímavé a už dávno známe hľuznaté rastliny zo záhrad našich babičiek. Patria medzi rastliny kvitnúce v lete. Preto je dôležité uskutočniť výsadbu na jar, nakoľko pobyt v zime v pôde by neprežili. Vysádzajú sa konkrétne koncom apríla, začiatkom mája. Je dôležité, aby nevyklíčili počas jarných mrazov.

Mečíky (gladioly) nie sú náročné na výber stanovišťa, ale preferujú výživné a priepustné pôdy a slnko. Miesto si pred samotnou výsadbou pripravte a vysádzané hľuzy dôkladne skontrolujte. Týka sa to hľúz čerstvo zakúpených i doma uskladňovaných. Hoci mali byť uskladnené vo vhodných podmienkach, môžu sa medzi nimi nachádzať hľuzy, ktoré zahnívajú alebo sú inak poškodené. Vysádzajte vždy kvalitné a zdravé, tvrdé hľuzy. Zabezpečíte tak rýchly a správny rast rastliny.

Kvalitné a zdravé cibuľky pestrofarebných gladiol nájdete aj v našom eshope

Gladioly sadenie

Hľuzy sa vysádzajú do hĺbky podľa veľkosti samotnej hľuzy. Drobné do hĺbky 5 cm, väčšie do 10 cm.

Kedy sadiť gladioly

Gladioly sa sadia do pásov alebo hniezda od polovice apríla. Niektorí skúsení pestovatelia sadia aj skôr. No v máji pred mrazmi treba vyklíčené gladioly prikrývať, aby nenamrzli.

Mnohí, ktorí už dlhšie pestujú mečíky určite potvrdia, že počas veterného a daždivého obdobia dlhé listy a stonky poliehajú a už nie sú také estetické. Preto sa viacerým osvedčilo pestovanie v pásoch s oporou alebo pestovanie do kruhu, nakoľko sú to vyššie druhy a v čase kvetov zvyknú poliehať.

Cibule vysádzajte podľa veľkosti v ideálnych odstupoch a zabezpečte im oporu. Postačí záhon s 2 kolíkmi a motúzom, aby sa mohli oň opierať. Vysádzajte ich na slnečné miesta chránené pred vetrom do hlinitopiesočnatej pôdy, skôr suchšej. Neznášajú vlhko, ale počas kvitnutia majú radi zvýšenú zálievku.

Gladioly kvitnutie

Gladioly patria medzi letné hľuznaté rastliny. Kvety kvitnú postupne odspodu nahor od konca jari až do leta. / Jún – júl/. Samotné kvitnutie závisí od podmienok, pomeru svetla aj termínu výsadby. Jedna stonka nesie až 20 asi 5 cm kvetov.

Po odkvitnutí zrezávajte kvetné stvoly. Gladioly sa rovnako musia vyberať z pôdy a umiestniť na suché miesto s teplotou 2 – 10 cm. 

Mečíky sú charakteristické rozmanitosťou farieb, nádhernými kvetmi, ktorých na záhone nikdy nie je dosť. Rozšírte svoje pestovateľské schopnosti a začnite pestovať pre vás nové druhy na záhonoch.

Gladioly v kvetináči

Môžu sa pestovať aj v kvetináči, ale je to trochu nezvyčajné a musíte počítať s oporou. Ideálne ak by boli súčasťou letnej zmesi, kde by okrem gladiol boli aj iné letné hľuzy a cibule či trvalky. Nádoby by mala byť dostatočne veľká a viac vynikne ak vysadíte viac kusov hľúz do jednej nádoby a spoločne ich budete podporovať aby kvetné stoly nepoliehali.

Gladioly na jeseň

Gladiola po odkvitnutí už nie sú taká vzhľadná. Kvety môžete použiť na rez a na rôzne aranžovanie ale stonky ihneď neodstraňujte. Hľuza musí načerpať dostatok živín pre budúce kvitnutie. Na záhonoch ich ponechajte až kým neprídu mrazy.

Gladioly sa musia vyberať z pôdy nakoľko v našich podmienkach nie sú mrazuvzdorné. Pred mrazmi ich vyberte z pôdy, nechajte presušiť a umiestnite na suché miesto s teplotou 2 – 10 cm. Prezimovať ich môžete aj v pivnici vo vedre.

Mečíky sú charakteristické rozmanitosťou farieb, nádhernými kvetmi, ktorých na záhone nikdy nie je dosť. Rozšírte svoje pestovateľské schopnosti a začnite pestovať pre vás nové druhy na záhonoch.

Nemusíte zakladať nové záhony. Tieto rastliny sú vhodné aj na kombinované výsadby s krami a ihličnatými drevinami či inými trvalkami a cibuľovinami. Postačí vhodné miesto a chuť obdivovať neskutočnú krásu. Nič nie je jednoduchšie ako dopestovať rastliny, z ktorých budete mať radosť až do príchodu prvých mrazov.

Rýchlo si ich dokáže rozmnožovať pomocou dcérskych cibuliek. Podobne sa pestujú acidantery a montbrécie.

TIP: Medzi zaujímavé hľuznaté rastliny určite patria aj begónie. Prečítajte si článok,v ktorom sa dozviete ako begónie správne pestovať.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.