Okrasná záhrada

Drieň, inými názvami tiež drieňovec či svíb (Cornus) je ker, niekedy aj strom či vyššia bylina z čeľade drieňovitých. Tento rod zahŕňa niekoľko druhov, pričom niektoré z nich rastú voľne aj v na Slovensku. Spomenúť môžeme napríklad drieň obyčajný, ktorý je u nás zákonom chránený.

Pre svoj úžitok či zaujímavý vzhľad sa tieto rastliny pestujú aj v záhradách. Tu rozoznávame driene okrasné a tie, ktoré pestujeme pre liečivé plody.

Drieň pestovanie

Nároky na svetlo - driene preferujú priame slnko, veľmi dobre sa im darí aj v polotieni. Plný tieň nie je na ich pestovanie vhodný.

Vhodný typ zeminy – pôda by mala byť dobre priepustná, kyprá a dostatočne výživná. Na pH drieňom príliš nezáleží, znesú mierne kyslú aj mierne zásaditú zeminu.

Odolnosť - driene sú vo väčšine prípadov mrazuvzdorné a celkovo odolné rastliny. Nemajú príliš škodcov a netrpia chorobami.

Stanovište - v prírode najlepšie rastú na slnečných krovinatých stráňach a okolo lesov. V záhrade sa im bude dobre dariť vedľa ďalších kríkov a stromčekov.

Nároky na vlahu - pôda okolo rastliny by mala byť stále mierne vlhká, nie však podmáčaná. Aj počas zimy dbáme na to, aby svíb netrpel suchom. Zálievku ale obmedzíme.

Množenie svíbov - spôsobov množenia je niekoľko. Rastlinu môžeme pestovať zo semien, množenie však častejšie prebieha drevitými či bylinnými odrezkami (podľa konkrétneho druhu). Obľúbené je aj vrúbľovanie.

Svíb druhy

Druhy svíbov sa ďalej delia do podrodov. Tie sa od seba odlišujú predovšetkým usporiadaním listov alebo veľkosťou rastliny. Niektoré druhy sa pestujú iba ako rastliny okrasné, iné zase pre plody. Na čo ktorý druh slúži si ďalej uvedieme v ich popise.

Svíb biely

(Cornus alba) je opadavý, stredne veľký ker. Vetvy majú červenú farbu, listy sú svetlé, niekedy panašované. Kvitne bielymi kvetmi usporiadanými do kvetenstva. Ide o obľúbenú okrasnú rastlinu, ktorú na trhu nájdeme hneď v niekoľkých odrodách. Medzi tie najobľúbenejšie patria napríklad 'Sibirica', 'Sibirica Variegata' alebo 'Elegantissima'.

Svíb krvavý

(Cornus sanguinea) je bežným druhom u nás. Tento opadavý ker môžeme nájsť v blízkosti lesov a na krovinatých stráňach. Kvety svíbu krvavého sú biele a silne voňajú. Po ich odkvitnutí sa objavujú čierne plody, ktoré sa už dnes nevyužívajú (predtým sa ich účinky využívali pri hnačkách). Drieň krvavý sa pestuje aj v záhradách ako okrasná rastlina. Zaujímavý je sfarbením dreva, ktoré je "krvavo" červené. Medzi obľúbené odrody patrí napríklad 'Midwinter Fire'.

Svíb výbežkatý

(Cornus sericea) je opadavý ker s jednoduchými ústretovými listami. U nás sa pestuje iba v záhradách, ako okrasný ker. Tento druh je tiež často vysádzaný v parkoch alebo v mestách pozdĺž ciest a chodníkov. Môže vytvoriť hustý živý plot. Vyhľadávanou odrodou je 'Flaviramea'.

Svíb pestrolistý

(Cornus controversa) je nízky opadavý strom s jednoduchými striedavými listami. Pochádza z východnej Ázie, u nás sa v prírode nevyskytuje. V záhradách sa pestuje skôr zriedka, u nás tento druh nie je tak obľúbený.

Svíb striedavolistý

(Cornus alternifolia) je opadavý ker až strom s jednoduchými striedavými listami. Tento druh pochádza zo severnej Ameriky. U nás sa niekedy pestuje v záhradách, častejšie ho nájdeme v botanických záhradách ako zbierkový exemplár.

Drieň lekársky

(Cornus officinalis) je opadavý ker pochádzajúci z Ázie. Je bežnou súčasťou čínskej tradičnej medicíny, kde sa z neho pripravuje tonikum, ktoré tamojší ľudia využívajú pri mnohých zdravotných neduhoch. V našich záhradách ho nájdeme iba sporadicky, častejšie sa potom s exemplármi stretneme v botanických záhradách.

Drieň obyčajný

(Cornus mas), tiež drieň jarný, je listnatá drevina bežne sa vyskytujúca v našej prírode. Tento druh sa pestuje aj v záhradách, a to hlavne pre jedlé plody červenej farby, ktoré koncom leta nahrádzajú biele kvety. Plody sú bohaté na vitamín C, používajú sa na výrobu sirupov, džemov a podobne. Údajne tiež pomáhajú s tráviacimi problémami. Na Slovensku sa z plodov pripravuje tradičný alkoholický nápoj s názvom drienkovica. Do záhrad sa vysádzajú šľachtené kultivary. Medzi najobľúbenejšie patrí 'Alex', 'Expres', 'Jolico', 'Devín', 'Macrocarpa', 'Xanthocarpa' (má plody žlté).

Drieň japonský

(Cornus kousa) je opadavý ker či strom pochádzajúci z východnej Ázie. Ide o veľmi krásnu a obľúbenú rastlinu, ktorá sa v záhradách využíva ako okrasná. Existuje nespočetné množstvo rôznych odrôd, ktoré sa od seba líšia farbou listov, veľkosťou celej rastliny a ďalšími zaujímavými znakmi. Po odkvitnutí drobného kvetenstva sa objavujú červené okrúhle plody, ktoré sú typické drobnými „bodlinkami“ na povrchu. Plody drieňa japonského sú jedlé, v ázijských krajinách ich niekedy využívajú na prípravu vína. Obľúbenými kultivarmi medzi záhradníkmi sú 'Summer Fun', 'Gold Star', 'Satomi', 'Heart Throb' a 'China Girl'.

Drieň kvetnatý

(Cornus florida) opadavý ker s jednoduchými listami. Pochádza zo Severnej Ameriky a u nás sa pestuje ako okrasný ker. Jedná sa o veľmi estetickú rastlinu, ktorá je v čase kvitnutia doslova posiata kvetmi rôznej farby, podľa konkrétnej odrody. Niekedy sa využíva aj tvrdé drevo tohto druhu, v Amerike aj kôra, ktorá má údajne povzbudzujúce účinky.

Drieň kanadský

(Cornus canadensis) je bylina s plazivým podzemkom. Rastlina má nápadné listene, ktoré sú umiestnené okolo kvetenstva. Vyskytuje sa v chladnejších oblastiach Ázie a Severnej Ameriky, zriedka sa pestuje u nás. Využíva sa ako pôdokryvna rastlina.

Svíb do okrasnej záhrady alebo jedlé drienky sú pre svoju nenáročnosť skvelou voľbou pre každú záhradu, vyberte si obľúbené odrody v našom e-shope

Využitie drieňa

Drieň má mnoho využití, ktoré závisí najmä na danom druhu. Podľa vyššie uvedených popisov jednotlivých druhov je zrejmé, že niektoré z nich pestujeme ako okrasné pre ich veľké či početné kvety, zaujímavé panašované listy alebo červeno sfarbené drevo.
Iné zase ako zdroj zdravých plodov nabitých vitamínom C, z ktorých sa pripravujú rôzne výrobky, ako sú sirupy, džemy, zaváraniny, či dokonca alkoholické nápoje.
U niektorých druhov, konkrétne sa jedná najmä o drieň kvetnatý, sa používa aj drevo, ktoré je tvrdé a hodí sa na využitie v priemysle.

Plody drieňa

Plody sú jedlé iba v niektorých prípadoch. U nás sa najčastejšie na spracovanie využívajú plody drieňu obyčajného, v Ázii potom preferujú drieň japonský a jeho „pichľavé“ okrúhle plody.

Plodom svíbu je kôstkovica, ktorá môže mať rôzny tvar aj farbu. Najčastejšie je guľatá, až mierne pretiahnutá, pripomínajúca šípky. Chuť jedlých druhov je sladkokyslá až kyslá. Farba je najčastejšie červená, môže byť aj červeno-ružová (drieň japonský), alebo čierna (pri svíbe krvavom).

Ako strihať svíb

Svíb veľmi dobre znáša rez a ľahko ich tak môžeme tvarovať a prispôsobiť vlastným požiadavkám aj priestorovým možnostiam. V Ázii z nich často tvarujú bonsaje, u nás sa zase nezriedka pestujú v nádobách.
Pokiaľ pestujete drieň klasicky ako solitér alebo menší živý plot v záhrade, je vhodné vykonávať raz za pár rokov omladzovací rez. Vďaka nemu sa ker zahustí a bude celkovo zdravší a schopnejší rastu. Rez robíme skoro na jar. V tomto prípade skracujeme vetvy až 10 centimetrov nad úrovňou pôdy.
Častejšie (nie je úplne potrebné každoročne) však pristupujeme k rezu udržiavaciemu, pri ktorom vetvy striháme ostrými záhradníckymi nožnicami približne 50 centimetrov nad zemou.

Ako rýchlo rastie drieň

Pri pestovaní drieňu zo semien je potrebné mať na pamäti, že klíčenie a následný rast sadenice prebieha veľmi pomaly. Je teda vhodnejšie ho množiť odrezkami, ktoré zakorenia pomerne rýchlo, vrúbľovaním, alebo zakúpiť už predpestované sadenice.
Kríky a stromčeky tohto druhu rastú pomerne pomaly po celý život. Ročne pribudne asi 10 centimetrov, čo z drieňu robí ideálneho adepta na živý plot, ktorý potom nebude nutné neustále počas sezóny zastrihovať. Na hustý porast poskytujúci súkromie si ale chvíľu počkáte.
Ak chcete drieň pestovať pre jeho plody, je výhodnejšie zakúpenie už vzrastlejšie dreviny. Svíby totiž začínajú plodiť najskôr desiatym rokom.
 
TIP: Drieňom sa skvele darí v spoločnosti ďalších kríkov. Zvoliť môžete napríklad hlohyňu, vavrínovec alebo cezmínu. Ako pestovať cezmínu sa dozviete v našom minulom článku. A pokiaľ vás zaujímajú skôr menej známe druhy ovocných kríkov, vyskúšajte napríklad pestovanie muchovníka.

Bršlen (Euonymus) je opadavý alebo vždyzelený ker s jednoduchými listami, drobnými zaujímavými kvetmi, ktorého plodom je tobolka. V tomto rode nájdeme viac ako 140 rôznych druhov.

Pôvodne pochádzajú bršleny pravdepodobne z Číny, dnes sú však doma takmer na všetkých kontinentoch. V Českej a Slovenskej republike sú pôvodné dva druhy, a to bršlen európsky a bršlen bradavičnatý. V okrasných záhradách sa potom pestujú aj ďalšie druhy.

Pestovanie bršlenu

Bršleny sú nenáročné rastliny, ktoré v našich končinách bez problémov prezimujú. Hodí sa teda na celoročnú výsadbu do záhrad. Mrazy nezvláda iba bršlen japonský, ktorý musíme zazimovať v skleníku či interiéri. Použitie v záhrade je rôznorodé. Bršleny môžu slúžiť ako pôdokryvné rastliny, solitéry, živé ploty i popínavé rastliny, všetko závisí od konkrétneho druhu.

Rez kríky nevyžadujú. Ak chcete rast usmerniť a skrátiť vetvy či dodať bršlenu tvar, urobte tak počas mája. Čo sa týka pôdy, mala by byť humózna, hlinitá a dobre výživná.

Bršleny preferujú slnečné až polotienisté stanovište, avšak pokiaľ pestujete kultivar s farebnými listami, umiestnite ho skôr na slnko, kde sa kresba listov vyfarbí. Ak chcete ker rozmnožiť, môžete tak urobiť pomocou odrezkov alebo potápaním výhonov.

Opadavé druhy bršlenov

Bršlen európsky

B. európsky (E. europaeus) je jedným z pôvodných druhov u nás. Jeho kopijovité listy na jeseň zmenia farbu na červenú a následne opadajú. Kvety sa objavujú od mája do júna, sú drobné, žltej farby. Keď odkvitnú, začnú dozrievať štvorlaločné červené plody, ktoré pôsobia veľmi esteticky.

Bršlen krídlatý

B. krídlatý (E.alatus) má tmavo zelené vajcovité listy, ktoré sú na dotyk tuhé. Na jeseň zčervenajú, následne opadávajú. Kvety sú žltozelené.

Bršlen Hamiltonov

B. Hamiltonov (E. hamiltonianus) kvety tohto druhu sú biele až červenkasté. Po odkvitnutí sa tvoria ružové plody. Listy sú tuhé, vajcovitého tvaru.

Bršlen širokolistý

B. širokolistý (E. latifolius) je pomerne vysoký ker, ktorý dorastá do výšky až 5 metrov. Je vhodný na pestovanie ako solitér. Má sýto zelené listy, zelenožlté kvety a plody sú ružové, niekedy až do červena.

Vždyzelené druhy bršlenov

Bršlen Fortuneov

B. Fortuneov (E. fortunei) je drobnejší vždyzelený bršlen, ktorý môže v záhrade slúžiť ako pôdokryvná rastlina. Listy sú rôzne veľké aj tvarované, pôsobia nepravidelne, majú vajcovitý tvar. Je okrasný vďaka svojim rôzne vyfarbeným listom. Konkrétna farba sa líši podľa odrody.

Bršlen japonský

B. japonský (E. japonicus) je jediným zástupcom, ktorý nie je schopný v našich podmienkach prezimovať. Ak zvolíte tento druh, je nutné pestovanie v nádobách, aby bolo možné bršlen preniesť do priestorov, ktorým sa v zime mráz vyhýba. Je ale dobré mať na pamäti, že dorastá do výšky až 4 metrov, a tak je potrebná veľká nádoba a pravidelný rez, ktorý zachová ker kompaktný. Je dostupných mnoho odrôd, ktoré majú rôzne farebné, panašované či žíhané listy.

Bršlen nízky

B. nízky (E. nanus) - tento druh patrí k tým nižším. Môže byť súčasťou záhonov s kríkmi, drobným živým plotom, ktorý opticky rozdeľuje pozemok, alebo slúžiť ako pôdopokryvná rastlina. Ide o poloopadavý druh.

Vyberte si niektorý z týchto druhov do vašej záhrady. Nenáročné bršleny ponúkame aj v našom e-shope

Bršleny na kmienku

Rôzne druhy a kultivary bršlenov môžete kúpiť aj ako vrúbľované kontajnerové rastliny na kmienku. V tomto prípade pôsobí rastlina ako drobný okrasný stromček, ktorý sa svojím vzhľadom hodí napríklad do záhrad japonského štýlu. Možno ho pestovať aj v nádobách, preto je vhodné kupovať ako vrúbľovaný bršlen japonský.

Vďaka vysokej znášanlivosti rezu je možné stromček často zastrihovať a udržiavať tak jeho korunu pekne kompaktnú. Vrúbľovanie navyše zvyšuje celkovú odolnosť rastliny.

Bršlen popínavý

Niektoré druhy, napríklad bršlen Fornuterov, môžeme pestovať aj ako popínavé rastliny. Výborne vyzerajú vysadené do drevených kvetináčov s oporou, kde vytvoria prírodnú zábranu, ktorá uchráni vašu terasu pred vetrom, slnkom aj pohľadmi okoloidúcich. Popínavý bršlen však môže pokrývať aj ploty, kmene stromov alebo múry, a to až do výšky 3 metrov.

Bršlen ako živý plot

Živý plot z bršlenu je veľmi obľúbený hneď z niekoľkých dôvodov. Kríky zvyčajne rastú pomaly, veľmi dobre znášajú rez a pravidelné tvarovanie, sú husté a neopadavé druhy poskytujú súkromie aj v zimnom období. Jednotlivé kríky stačí na jeseň či na jar vysadiť v rozostupoch 50-80 centimetrov, podľa veľkosti zvolenej odrody.

Bršlen pestovanie v kvetináči

Nižšie kultivary alebo vrúbľované bršleny na kmienku pestujeme aj v nádobách. Na ich naplnenie použijeme kvalitný, humózny a dobre výživný záhradný substrát. Ten musí byť neustále mierne vlhký, nie však preliaty. Pri pestovaní v kvetináči dávame rastliny skôr do polotieňa. Ako sme už spomínali, bršlen japonský je vhodné chrániť aj pred vetrom a mrazom.
 
TIP: Bršleny skvele doplnia ďalšie bohato kvitnúce kríky. Zvoliť môžete napríklad kalinu či hlohyňu. O pestovaní hlohyne sme sa viac rozpísali v našom predchádzajúcom článku.

Enciánový stromček (Lycianthes rantonnetii syn. Solanum rantonnetii) je okrasná rastlina s kvetmi podobnými horcom, ale príbuzná s ľuľkovitými druhmi. Rastlinu je možné pestovať ako ker, častejšie ju ale záhradkári tvarujú ako stromček, ktorý môže dorásť do výšky až dvoch metrov.

Výrazné kvety bohato pokrývajúce celú korunu majú fialovú farbu, výnimočne aj čisto bielu. Všetky časti rastliny sú jedovaté, vrátane zrelých bobuľovitých plodov. V nasledujúcich riadkoch sa pozrieme na to, ako sa starať o enciánový stromček.

Pestovanie enciánového stromčeka

Stanovište - slnečné, je potrebné si dať pozor na priamy úpal; cez poludňajšie slnko by sme mali rastline dopriať mierny tieň s rozptýlenými lúčmi.

Pôda - na typ substrátu je enciánový stromček pomerne náročný. Vyžaduje kyprý, humózny a výživný substrát s neutrálnym pH.

Zálievka - stromček zalievame pravidelne tak, aby substrát nikdy nevyschol, ale rastlina zároveň nestála v podmáčanej pôde. Výdatnú zálievku aplikujeme ráno alebo večer, nikdy počas horúceho slnečného dňa.

Hnojenie - pri presádzaní by sme mali čerstvý substrát premiešať s kompostom. Počas vegetačnej doby vyživujeme enciánový stromček ideálne hnojivami rozpustnými vo vode.

Kvitnutie - do kvetu rastlina prechádza v júni a posledné kvety na vetvách nájdeme ešte v septembri. Kvety sú päťpočetné, fialovej či bielej farby, uprostred majú typickú žltú škvrnu.

Presádzanie – stromček by sme mali v prvých rokoch presádzať raz ročne, neskôr raz za dva až tri roky. Vždy vymeníme substrát a použijeme väčšiu nádobu.

Chcete si túto zaujímavú bohato kvitnúcu rastlinu vysadiť aj vo svojej záhrade či terase? Enciánové stromčeky nájdete aj v našom e-shope

Prezimovanie enciánového stromčeka

Enciánový strom nie je odolný voči mrazom, a tak je možné pestovať ho iba v prenosných nádobách, aby sme ich pred mrazmi včas uchránili. Von rastlinu prenášame až v druhej polovici mája, kedy už žiadne mrazíky nehrozia a vzduch je dostatočne teplý.

Pokiaľ v zime premiestnite stromček do interiéru, vyhrievaného skleníka alebo zimnej záhrady, môže kvitnúť aj počas zimných mesiacov. Podmienkou je, že teplota v miestnosti neklesá pod 10 °C. Ak ho chceme zazimovať, prenášame nádobu so stromčekom do tmavej miestnosti s teplotou okolo 5 °C, obmedzíme zálievku na minimum a vynecháme hnojenie. Počas zimného obdobia môže stromček zhodiť listy.

Enciánový stromček strihanie

Pravidelný rez a tvarovanie je pri enciánovom stromčeku nevyhnutné. Bez zásahov nožníc by bola rastlina nevzhľadným krom vyháňajúcim vetvy do všetkých strán. Ak chcete mať pekný stromček, musíte s tvarovaním začať čo najskôr.

Mladej rastline ponechajte iba jeden výhonok (stredový, najsilnejší). Tento necháme vyrásť minimálne do výšky jedného metra. Keď má hlavný výhonok jeden až jeden a pol metra, vrchol zaštipneme. V tejto chvíli sa začne stonka v jeho hornej časti vetviť a vytvárať korunu. Všetky tieto úkony vykonávame na jar, aby mala rastlina dostatok času zaceliť rany a sily na rast nových výhonkov.

V ďalšom roku prichádza čas na pravidelné presádzanie a radikálny rez. Po presadení zastrihneme korunu do kompaktného tvaru, prípadne sa zbavíme výhonov, ktoré narúšajú vzhľad stromu. Ponecháme iba kmienok a veľmi krátko strihanú korunu - tá začne hneď v máji bohato obrastať. Aby sme zachovali tvar a zaistili čo najvyšší počet kvetov, mladé vetvičky pravidelne zaštipujeme.

TIP: Rozkvitnutý enciánový stromček v záhrade skvele doplní napríklad vajgela. Aj tá ponúka záplavu rôznofarebných kvetov aj nenáročnosť. Ako pestovať vajgelu sa dozviete v našom predchádzajúcom článku.

Jeseň už naplno vládne v našich záhradách, no nič nám nebráni zaspomínať si na leto a jeho nádherné farby.V tomto článku si predstavíme letničky do záhrady podľa farby a previsnuté letničky na balkón.

Povieme si niečo o tom, ako pestovať kvitnúce letničky a aké farebné kombinácie môžu vyniknúť v kvetinovom záhone.

Žlté letničky

Medzi typické žlté letničky do záhrady patrí gazánia (lat. Gazania spledens). Kvitne veľkými žltými až žltooranžovými kvetmi. Je nenáročná, obľubuje slnečné stanovisko, znesie aj úpek. Nedarí sa jej na premokrenej pôde, pri daždi zatvára kvety.

Gazánie získame zo semien v marci, na záhon ich presádzame v máji, po posledných mrazoch. Kvitnú celé leto, až do neskorej jesene.

Medzi letničky do záhrady určite patrí aj slnečnica jednoročná (lat. Helianthus annuus). Typicky ju poznáme v žltej farbe, nájdeme však aj červené odrody. Vďaka svojmu vysokému vzrastu je dominantou každej okrasnej záhrady.
Semená vysievame priamo do záhrady od polovice apríla do začiatku mája v spone 30 x 30 cm. Slnečnica kvitne od júna do septembra. Kvety zbierame v júni až júli, semená v auguste. Obľubuje slnečné stanovisko, najväčšie nároky na zálievku má v lete. Nie je nutné ju predpestovať. Rastliny s kolovitým koreňom zle znášajú presádzanie.

Aksamietnice (lat. Tagetes patula) kvitnú žltými až oranžovými kvetmi. Tieto nenáročné letničky sú prínosné aj pre úžitkovú záhradu. Vďaka vôni sú aksamietnice prírodnou ochranou pre zeleninovú záhradu pred škodcami. Uprednostňujú pravidelnú zálievku, slnko aj polotieň, takže nimi môžeme podsadiť napríklad paradajky.
Semená vysievame v marci, na záhon presádzame v polovici mája. V okrasnej záhrade vyniknú v kombinácií s inými žltými bielymi letničkami.

Biele letničky

Cínia (lat. Zinnia elegans) v bielej farbe je pôvabným doplnkom každého záhonu. Cínie však kvitnú rôznych farbách, obľúbené sú aj v červenej, oranžovej či ružovej farbe. Sú to vyššie letničky, dobre sa kombinujú s vyššími trvalkami ako je echinacea (lat. Echinacea purpurea), alebo margaréta (lat. Leucanthemum maximum).
Cínie vysievame do pareniska v marci až apríli, na záhon v máji po posledných mrazoch. Uprednostňujú slnko, v tieni rastú pomalšie. Potrebujú pravidelnú zálievku najmä v letných mesiacoch. Cínie sa pri vetre a v daždi váľajú po zemi a lámu, treba ich pred búrkou zviazať špagátom. Kvitnú od júna do októbra.

Astrovka čínska (lat. Callistephus chinensis) patrí medzi kvitnúce letničky, ktoré vyniknú v bielej farbe. Zakúpiť si ich však vieme aj v červenej a modrej farbe. Ako letničky do záhrady sú vhodné vyššie odrody astrovky, na balkóne v nádobách lepšie vyzerajú nižšie odrody.
Astrovke čínskej vyhovuje slnko až polotieň. Vyzerá dobre v kombinácií s cíniami alebo aksamietnicami. Astrovkám sa tiež nedarí na premokrenej pôde, avšak v letných mesiacoch znesú aj výraznejšiu zálievku. Zo semienok ich vysievame na parenisko v marci až apríli, do záhonu v polovici mája. Kvitnú od leta až do jesene.

Ak ste sa rozhodli pestovať nenáročné letničky, môžete si vybrať napríklad zo semien v našom e-shope

Modré letničky

Limonka zohnutá (lat. Limonium sinuatum) poteší oko nielen na záhone. V sušenej kytici sa krásne ukáže spolu so slamienkou (lat. Helichrysum bracteatum).

Limonky ako kvitnúce letničky nájdeme najčastejšie v modrej až modrofialovej farbe. Nie sú však nezvyčajné aj biele, žlté alebo ružové. Limonku predpestovávame zo semien vo februári až marci, na záhon ju vysádzame v polovici mája. Výborne znáša sucho a prekáža jej prílišná zálievka, v premokrenej pôde plesnivie. Kvitne od júla do októbra.

Agerát mexický (lat. Ageratum mexicanum) patrí medzi letničky kvitnúce na modro a je kríčkového vzrastu. Sadenice agerátu vysádzame na záhon po 15. máji, pretože mu prekáža mráz. Darí sa mu na slnečnom stanovisku, ale vyžaduje pravidelnú zálievku. Kvitne od júla do septembra.

Zelené letničky

Okrasný kel alebo inak aj okrasná kapusta (lat. Brassica oleracea) svojím fialovým resp. bielym sfarbením uprostred dodá šmrnc kvetinovému záhonu. Hodí sa do kobercovej výsadby alebo v kombinácií s chryzantémami. Sadenice predpestujeme v júni až júli, na jeseň ich vysádzame na záhon. Pri poklese teploty sa začne stred ružice vyfarbovať rôznymi farbami. Okrasnému kelu neprekáža jemný mráz, rozžiari záhon aj po odkvitnutí neskoro kvitnúcich letničiek.

Červené letničky

Mak siaty (lat. Papaver somniferum) je typickou červenou letničkou. V kombinácií s inými nižšími bielymi letničkami alebo trvalkami vynikne na záhone svojou farbou. Na Slovensku je jeho pestovanie povolené do 100 m2, na väčšie plochy je nutné povolenie. Vysádza sa na prelome februára a marca priamo do zeme. Kvitne najčastejšie červenými, niekedy bielymi alebo červeno-bielymi kvetmi podľa odrody.

Láskavec metlinatý alebo aj amarant (lat. Amaranthus hypochondriacus) je letnička s červenými až bordovými kvetmi. Obľubuje suché a slnečné miesto. Pri dobrej starostlivosti dorastá do výšky až 80 cm. Vhodné je ho posadiť poza nižšie kvitnúce letničky do záhrady, ale pekne ukáže aj vo väčšom kvetináči na terase, či balkóne. Vyžaduje pravidelné zalievanie, kvitne od júla do októbra.

Previsnuté letničky

Previsnuté letničky sú často nesprávne označované ako ťahavé letničky. Ide o nesprávny výraz, pretože sa neťahajú po opore, ale visia z výšky a svojou krásou ozvláštňujú priestor balkóna či terasy. Medzi previsnuté letničky zaraďujeme žlté sanvitálie (lat. Sanvitalia procumbens), modré lobelky (lat. Lobelia erinus), červené muškáty (lat. Pelargionium peltatum) a rôznofarebné petúnie (lat. Petunia hybrida).

Sadenice presádzame do vonkajšieho prostredia v polovici mája do substrátu pre balkónové kvety. Petúnie a sanvitálie uprednostňujú slnko, muškátom sa darí najlepšie na slnku až v polotieni a lobelkám v polotieni až tieni. Previsnuté letničky potrebujú v letných mesiacoch pravidelnú zálievku. Kvitnú celé leto až do jesene.

TIP: Blížiaca sa zima je vhodné obdobie na plánovanie výsadieb a výsevov. Ďalšie inšpirácie letničiek na balkón nájdete aj v našom predošlom článku.

Zimozeleň, latinsky Vinca, patrí medzi vytrvalé byliny či polokry vyskytujúce sa najmä v Európe, severnej Afrike a západnej Ázii. Má jednoduché listy, ústretovo usporiadané, a päťpočetné kvety majú najčastejšie modrofialovú až bielu farbu.

Na Slovensku sa prirodzene vyskytuje iba zimozeleň menšia. Ďalším druhom sa ale na našich záhradách darí tiež dobre.

Zimozeleň druhy

Zimozeleň menšia (Vinca minor)

jedná sa o pôvodný druh na našom území. Rastlina je pomerne nízka a rozľahlá, má fialovo modré kvety umiestnené jednotlivo. Tie sa objavujú na jar, kedy zimozeleň tvorí husté zelené koberce posiate kvetmi. Okrem estetického významu má tento druh svoje miesto aj v ľudovom liečiteľstve.

Medzi obľúbené kultivary tohto druhu patria napríklad 'Aureovariegata', 'Variegata', 'Alba' alebo 'Illumination'.

Zimozeleň väčšia (Vinca major)

ako už samotný názov napovedá, tento druh sa vyznačuje väčšími listami aj kvetmi. U nás nie je pôvodná, avšak táto nenáročná plazivá rastlina bude na vašej záhrade ako doma. Zimozeleň je vždyzelená, svoj vzhľad teda nestráca ani cez zimu. Medzi obľúbené odrody patrí napríklad 'Variegata'.

Ako pestovať zimozeleň

Zimozeleň je nenáročná plne mrazuvzdorná rastlina, ktorá príliš pozornosti nepotrebuje. Preferuje polotienisté stanovište, avšak k jej úhynu nedochádza ani pri plnom tieni. Rastlina má radšej vlhšie pôdy s vysokým obsahom živín, zálievka by teda mala byť primeraná a frekvenciu treba zvýšiť počas horúcich letných dní.

Vyhnite sa radšej kyslým pôdam - nevysádzajte ho spoločne s vresmi, čučoriedkami či rododendronmi.
Rastlinu môžeme rozmnožiť pomerne ľahko a rýchlo, pretože sa jedná o plazivý, pôdopokryvný a rýchlorastúci druh. Kedykoľvek počas roka môžeme oddeliť trsy z materskej rastliny a vysadiť ich na iné miesto. Ďalšou možnosťou je zimozeleň rozmnožiť zakoreňovaním výhonov.

Hľadáte rastlinu, ktorá vaše záhony, skalky alebo okolie chodníkov či plotov ochráni pred burinou a bude vyzerať dobre aj v zime? Húževnatá zimozeleň vás rozhodne nesklame a vybrať si môžete hneď z niekoľkých druhov a odrôd

Ako zasadiť zimozeleň

Zimozeleň sa hodí na pokrytie pôdy. Je to totiž plazivý druh a rýchlo sa rozpína do šírky, do výšky však veľa nevyrastie. Jednotlivé rastliny by teda mali mať isté rozostupy, ale ako ďaleko od seba sadiť zimozeleň? Spon by mal byť 15-20 centimetrov. Takto vznikne hustý koberec, ktorým neprerastie nevzhľadná burina.

Kedy sadiť zimozeleň

Čo sa týka doby výsadby, tu záleží na spôsobe rozmnožovania. Klasické sadenice vysadíme do zeme na jar alebo na jeseň. Aj napriek mrazuvzdornosti sa vyvarujeme výsadbe v období, keď už (alebo ešte) sú teploty pod nulou. Pokiaľ sa rozhodnete ju množiť pomocou výhonov, zahrňte ich substrátom už na jar - cez leto krásne zakorení a na jeseň máte nové sadeničky.

Ako strihať zimozeleň

Rastlina sama o sebe rez nevyžaduje. V záhrade sa ale pomerne rýchlo rozrastá, a tak je pravidelné strihanie dôležité z estetických dôvodov. V prípade potreby radikálnejšieho rezu skracujeme výhony pokojne o takmer celú dĺžku a robíme tak na jar. Vďaka tomuto načasovaniu stonky rýchlo obrastajú. Počas vegetačného obdobia potom môžete s pomocou záhradníckych nožníc odstraňovať prekážajúce šľahúne.

Zimozeleň v kvetináči

Zimozeleň do kvetináča je v poslednej dobe veľmi obľúbená. Spoločne s okrasnými brečtanmi či inými kvitnúcimi rastlinami tvoria krásne previsy, ktoré ozdobia balkónové zábradlia aj vonkajšiu stranu okenných parapetov. Výhodou je, že takto osadené hrantíky nemusíte zo stanovišťa odnášať ani v zime.

Okrem kvetináčov vyzerá skvele aj v závesných kvetináčoch alebo dekoratívnych nádobách samostatne.

Zimozeleň v záhrade

Zimozeleň urobí v záhrade nepochybne plno parády, ale je dobré mať na pamäti, že sa jedná o plazivú, rýchlo sa rozrastajúcu rastlinu, ktorá sa môže ľahko vymknúť kontrole. V prirodzenom prostredí tvoria síce husté koberce, avšak ostatné rastliny mu ponechajú iba určitú plochu. Naopak pri výsadbách v záhonoch, pozdĺž stien či plotov sa môže správať pomerne invazívne a neskoršia likvidácia je náročná.
 
TIP: Kvety zimozelene sa objavujú iba na jar. Ak teda chcete mať krásne rozkvitnutú záhradu až do jesene, treba vysadiť aj ďalšie druhy. Medzi najobľúbenejšie jesenné kvety patria napríklad chryzantémy či astry. O pestovaní astier alebo pestovaní chryzantém si môžete prečítať v našich predchádzajúcich článkoch.

Určite sa aj Vám stalo, že počas leta, keď sedíte na terase alebo balkóne, zároveň s vami je tam aj niekoľko otravných komárov. Žiaľ je to príroda, s ktorou síce môžeme bojovať chemicky ale máme pre vás niekoľko nápadov ako ich výskyt eliminovať na minimum a to pomocou výsadby alebo doplnkov.

Hmyz ako sú komáre neznášajú aromatické rastliny a teda čím výraznejšia vôňa, tým lepší úspech. Nečakajte však účinnosť 100%, to vám nezaručí ani elektrická lampa, lapač komárov a aj sprej na hmyz je účinný len na tie potvory, ktoré sa v danom čase vyskytujú okolo vás.

V prvom rade odstráňte v blízkosti akúkoľvek vodnú plochu, mini jazierko. Obklopte sa výsadbou, ktorá je korenistá, aromatická a voňavá už pri prvom závane vetra. V prípade že sa jedná o výsadbu na balkón alebo terase, vysaďte tieto rastliny do nádob.

Rastliny odpudzujúce hmyz

Medzi silne aromatické rastliny patria trvalky ako levanduľa, kocúrnik, medovka lekárska, mäta pieporná a iné druhy, rozmarín, oregáno, materina dúška.

Medzi atraktívne a aromatické jednoročné rastliny patrí bazalka, citrónový muškát, citrónová tráva a aksamietnice.

Vyberte si nie len rastliny proti hmyzu v kategóriach trvaliek alebo semien byliniek

Mnohé tieto rastliny sú priamou súčasťou zloženia sviečok, ktoré odpudzujú hmyz a najmä lietajúce komáre. Z týchto rastlín, ich štiav alebo súkvetí viete jednoducho vyrobiť aj aromatické vrecúška, misky so sušenými kvetmi, ktoré večer rozvoňajú vaše okolie a najmä vietor, ktorý roznesie vôňu rastlín do bližšieho okolia. Môžete si vyrobiť aj jednoduché repelenty z levandule, či citrónovej trávy. Telo jemne postriekajte olejmi alebo parfumovanou vodou z levandule a trávy a uvidíte výsledky.

Bylinky, ktoré sme uviedli je vhodné použiť aj do ohňa pri opekaní, či grilovaní, počas horenia v dyme ucítite ich dominantnú vôňu a tiež odpudíte hmyz.

Levanduľové súkvetia tiež obsahujú oleje a prenikavú vôňu, potrite si ruky súkvetím a snáď nesadne na Vás žiadny komár. Ideálne ak v blízkosti terasy vysadíte pás levandule alebo aspoň niekoľko kusov vysadíte do nádob.

Uvedené rastliny uprednostňujú slnko, priepustnú ľahkú, piesočnatú pôdu, žiadne premokrenie. V nádobe im doprajte na dne drenážnu vrstvu a určite aj odtok prebytočnej vody. Citrónovú trávu vysaďte do väčšej nádoby a prezimujte v skleníku alebo v zimnej záhrade.

Tiež používajte ako doplnky sviečky, prípadne sa zahaľte do tenkej deky.

Prírodné repelenty vyrobíte jednoducho, že aromatické rastliny vložíte do vody a necháte luhovať. Obsah potom prelejete do fľašky s rozprašovačom a ten majte pri sebe aj počas prechádzky v lese, pri opekaní alebo na terase. Ešte vyšší účinok majú byliny luhované v alkohole, obsah potom narieďte s vodou a používajte rovnakým spôsobom.

TIP: Ak vás rastliny odpudzujúce komáre alebo iný otravný hmyz zaujali, prečítajte si viac informácií o pestovaní levandule alebo citrónovom muškáte.

Hľadáte nenáročné rastliny, ktoré svojimi vlastnosťami dokážu v krátkom čase porásť celé svahy, plochy a nahradiť aj trávnik? Ste tu správne. Existuje množstvo drevín a trvaliek, ktoré to dokážu. Nie sú ani náročné na pestovanie a nevyžadujú ani špeciálne podmienky pre rast.

Pôdopokryvné trvalky

inak nazývané aj kobercové trvalky sú prevažne nízke trvalky, ktoré svojimi plazivými výhonkami v krátkom čase vedia pokryť voľnú plochu. Využívajú sa najmä v podrastoch, pod kostrovými drevinami, na ťažšie dostupných miestach, na svahoch, alebo  ako náhrada za trávnik. Zároveň sú to klasické trvalky, ktoré sa používajú v skalkách, pre pestovanie na múroch, úzkych záhonoch, dokonca aj v nádobách, kde prevísajú cez okraje. Vytvárajú typické vankúše, koberce.

Po dodržaní správneho sponu sa dokážu krásne prepojiť a vytvoriť súvislú plochu. Ich výber je závislí od podmienok stanoviska. Do podrastu je nutné použiť trvalky, ktoré uprednostňujú riedky tieň, polotieň.

Na skalky, múriky sa používajú trvalky preferujúce plné slnko, prípadne polotieň.  Tieto pôdopokryvné trvalky ochraňujú samotnú vrchnú časť pôdy pred vysúšaním, zabraňujú rastu burinám, spevňujú svah, zabraňujú erózii a prašnosti. Navyše pôsobia esteticky, sú prínosom pre opeľovače a nenáročné na údržbu a pestovanie.

TIP: So založením novej skalky vám poradíme v článku o trvalkách do skalky.

Pôdopokryvné trvalky namiesto trávnika

V časti, kde svieti menej slnko je vhodné namiesto trávnika vysadiť kobercové trvalky. Tieto trvalky sa vysádzajú aj na mieste, ktoré by boli kosačkou ťažko ošetrované a kosené, alebo v prípade, ak sa Vám zdá, že dnes mať kvalitný trávnik je luxusom, je to pre vás vhodné riešenie.

Klasický trávnik patrí medzi najnákladnejšie plochy v záhrade. Či už sa to týka samotného založenia pomocou trávnatých kobercov alebo hnojenia, ošetrovania počas sezóny, vertikutácie a pravidelného kosenia. Nehovoriac o vysokých dávkach vody, ktorú trávnik naozaj potrebuje.

Na pokrytie pôdy sa výborne hodia nízke trvalky, ktoré nájdete v našej ponuke

Niektoré miesta môžete nahradiť trvalkami, ktoré v krátkom čase vyplnia prázdne miesta, navzájom sa prepoja a vznikne súvislá plocha, zelená alebo aj kvitnúca, vhodná pre opeľovače. Pozor však na umiestnenie a samotnú veľkosť. Pôdopokryvné kvitnúce trvalky lákajú vo veľkom včely a iný hmyz, ktorý môže spôsobiť aj negatívne hodnotenie.

V prípade, že máte namysli vytvoriť pochôdzkovú plochu, dbajte na správny výber trvaliek, ktoré sú odolné voči ušľapávaniu. Treba si však uvedomiť, že sa to nikdy nevyrovná zelenému klasickému trávniku. Najčastejšie sa používajú rôzne druhy a kultivaru rozchodníkov (Sedum).

Pôdopokryvné trvalky na slnko

Patria sem najmä rôzne druhy a kultivary rodu thymus / materina dúška /,  phlox subulata  

/ flox /, nízke druhy sedum / rozchodník /,  aubrieta, arenaria, alyssum, delosperma, iberka / iberis sempervirens, skalné ruže / sempervivum

Pôdopokryvné trvalky do tieňa

Týchto trvaliek je prirodzene viac, lebo aj bežne v prírode sa nachádzajú ako podrast pod korunami stromov. Napríklad vinca minor, vinca major, ajuga, pachysandra, machovička / sagina subulata / lomikameň / saxifraga /,  hedera / brečtan /.

Na pôdopokrývanie a vytvorenie súvislých plôch sa používajú aj vyššie trvalky do 40 cm, ktoré tiež dokážu svojimi vlastnosťami a samovýsevom či odnožami zaplniť plochu : kocúrnik / nepeta /, pakost /geranium /, nátržník / potentilla / palina / artemisia absinthium /.

Pôdopokryvné ruže

Aj v tejto kategórii majú ruže svoje zastúpenie. Využívajú sa na pokrytie svahov v ťažko dostupných podmienkach alebo na záhony spolu s levanduľou alebo okrasnými trávami.

Ruže sú nízke, takmer plazivé, niektoré dorastajú do výšky 70 cm, kvitnú bohato a dlho.

Pôdopokryvné ihličnany

Ihličnaté dreviny na pôdopokrývanie sú tiež výborné pre svahy, ťažšie udržiavané miesta,  záhony a skalky. Sú stálozelené, čo je výhodou počas zimy a skorého jarného obdobia.

Medzi základné nízke patrí najmä Juniperus – borievka. Borievky sú druhovo variabilné. Je známych viac ako 50 druhov. Odlišujú sa nielen vzrastom, ale aj farbou a použitím v záhrade. Pokiaľ neviete vyriešiť problematické miesto v záhrade, poliehavé borievky to dokážu. Vhodnou kombináciou docielite výbornú kompozíciu. Najpoužívanejšie sú Juniperus horizontalis a Juniperus communis Green Carpet. Doslova zelený koberec. Výborné pôdoporyvné vlastnosti má aj Juniperus chinensis Gold Star, Juniperus procumbens, Juniperus squamata.

Z iných druhov je to určite borovica kosodrevina Pinus mugo kultivary Ophir, Pumilio, Mugus. Ktorá sa najčastejšie spolu s borievkami plazivými používajú pre ozelenanie svahov a ťažko dostupných miest. Samozrejme v ponuke nájdete aj iné druhy, ktoré sú vhodné na pôdopokrývanie.

Pôdopokryvné kríky

Nie len trvalky a ihličnany dokážu vytvárať súvislé zelené plochy. Sú to aj klasické kry, ktoré majú schopnosť viac sa plaziť ako rásť do výšky. Medzi ne patria napríklad skalníky / cotoneaster /, bršlen / euonymus fortunei /, brusnice / vaccinium vitis idaea /, nátržník /potentilla fruticosa /. Väčšina z nich je stálozelených. Tie opadavé vás však prekvapia kvetmi. Opadavé druhy krov je dobré kombinovať s neopadavými, aby druhové zloženie bolo zaujímavé v každom ročnom období.

Pôdopokryvné rastliny do svahu

alebo aj "rastliny na spevnenie svahu" sú naozaj výnimočné. Na niektorých miestach sú naozaj nenahraditeľné a ako jediné možné riešenie. Prudké svahy sa totiž nedajú ošetrovať ani kosiť. Preto ak máte za domom svah, spevnite ho terasami, pripevnite jutovú textíliu vhodnými klincami a vysaďte dreviny a trvalky, ktoré svojimi koreňmi zároveň spevnia svah a ochránia ho proti zosúvaniu.

Na malej ploche použite napríklad kombináciu 1 alebo 2 druhov. Na väčších plochách vyberajte rastliny a dreviny podľa pomeru svetla a tieňa.

Môžete si založiť aj vresovisko vo svahu. Vresy a vresovce uprednostňujú chudobné, piesočnaté pôdy s kyslým pH, a dokážu plochu uceliť a počas jesene sa Vám naskytne nádherný pohľad na farebnú lúku hoci vo svahu. Mnohé kvitnú až do mrazov, dokonca ich ružové a biele kvety vykúkajú aj z pod snehu.

Pôdopokryvné rastliny na slnko

Vyberajte z rastlín ako sú borievky, kosodreviny, vresy, vresovce, nátržník, skalník, bršlen.

Pôdopokryvné rastliny do tieňa

Sem patria už spomínané borievky, ďalej brečtan, zimozeleň, azalky.

TIP: Viete kde je vhodné zasadiť brečtana kde to naopak časom spôsobí komplikácie? Prečítajte si článok o pestovaní brečtanov.

Ako vidieť, možností na výsadbu sú takmer "neobmedzené" a či už hľadáte pôdopokryvné stálozelené rastliny alebo pôdopokryvné dreviny, máte si z čoho vyberať. Stačí zvoliť správny druh a plocha, ktorú potrebujete zakryť sa s trochou trpezlivosti premení na zelený koberec.

Hebe je veľmi rozsiahly rod. Vo svojom prirodzenom prostredí, ktorým je Austrália a Nový Zéland, dorastá do veľkosti stromu, ale v našich podmienkach dosahuje veľkosť malého až stredne veľkého kríka.

Sú to vždyzelené rastliny, ktoré sú pomerne nenáročné na údržbu a môže ich pestovať aj začiatočník. Listy sú vajcovité a lesklé a ich veľkosť závisí od druhu alebo odrody. Zoskupené kvetenstvo nesie množstvo jednotlivých kvetov, ktoré môžu byť biele, ružové, fialové alebo dokonca modré.

Ako pestovať hebe

Pestovanie hebe je pomerne jednoduché, pretože rastlina je nenáročná a odolná. Dobre znáša aj znečistené prostredie, takže je ideálnym kríkom do mestských a priemyselných oblastí. Pokiaľ ide o stanovište, najlepšie je vybrať slnečné až polotienisté miesto. Pôda by mala byť dobre priepustná a rastlinám sa nedarí v zamokrenej pôde.

Mrazuvzdorné hebe

Väčšina druhov nie je úplne mrazuvzdorná - vydrží nízke teploty, ale v mrazivom počasí by sa mali kríky chrániť napr. čečinou, netkanou textíliou alebo premiestnením rastliny do nevykurovaného skleníka. Najmä druhy s veľkými listami si vyžadujú ochranu pred mrazom.

Hebe strihanie

Prerezávanie by sa malo vykonávať na jar. Odstráňte len vyčnievajúce výhonky, ktoré narúšajú kompaktný vzhľad rastliny. Tieto výhonky sa môžu použiť aj na rozmnožovanie kríka. Jednoducho ich zasaďte do pôdy so stimulátorom zakorenenia a vložte odrezky do pareniska. Menšie druhy sa môžu rozmnožovať aj delením trsov.

Hebe sa môže vysádzať do skaliek, ako solitér, do skupinových výsadieb kríkov a niektoré druhy sa môžu vysádzať ako živé ploty. Rastliny možno pestovať aj v nádobách. Menšie druhy sú vhodné aj ako pôdopokryvné rastliny.

Hebe druhy

Hebe "Emerald Green"

trávovo zelené, nízke, guľovité kríky. Kompaktný, vhodný na pestovanie v skalkách alebo nádobách. Nie je mrazuvzdorný a nevyžaduje strihanie.

Hebe 'Red Edge'

sivozelené listy majú na okraji červený pruh a dorastajú do výšky len 30 cm, takže sú vhodné do skaliek, vresovísk alebo kvetináčov.

Hebe andersonii 'Tricolor'

listy sú úzke a pomerne dlhé, majú zelenú farbu so svetlými okrajmi alebo červeným lemom. Kvetenstvo je dlhé, fialovej farby. Táto odroda dorastá do výšky dvoch metrov a môže sa používať ako solitér alebo v živých plotoch.

Ďalšie zaujímavé druhy a odrody:
Hebe armstrongii
Hebe recurva
Hebe cupressoides
Hebe rakaiensis
Hebe pinguifolia Pagei
Hebe buchananii
Hebe Jesenná sláva
Hebe albicans 
Hebe odora

Hebe Green Globe

Či už hľadáte vkusný ker do skalky alebo vyšší kvitnúci ker so zaujímavými listami, ktorý bude dominantou záhrady, práve hebe môže byť tou správnou voľbou. Vyberte si z niekoľkých druhov v našom eshope

Hebe v kvetináči

Vďaka menšiemu vzrastu sa mnohé varianty Hebe dajú pestovať aj v nádobách, či už ide o okrasné kvetináče plné iných rastlín, alebo väčšie nádoby, v ktorých sa hebe môže pestovať samostatne. Pestovanie v nádobách sa príliš nelíši od pestovania na klasickom záhone - rastlinu pravidelne zalievajte počas celého roka a v zime znížte frekvenciu zalievania na minimum. Pokiaľ ide o strihanie, takmer vôbec ho nevykonávame a hnojíme len minimálne.

Hebe - pestovanie doma

Keďže niektorým druhom hebe sa darí v polotieni a teplejších podmienkach a nevadí im ani život v kvetináčoch, možno ich pestovať aj doma. Vyberajte skôr odrody s väčšími listami, ktoré majú radšej teplo a nie sú mrazuvzdorné. Kvetináč alebo debničku umiestnite na južný alebo východný parapet alebo na miesto s dostatkom rozptýleného svetla.

Je hebe jedovaté?

Hoci patrí do tej istej čeľade ako liečivé byliny, napríklad skorocel, je to jedovatá rastlina. Preto by sa mal pestovať mimo dosahu detí a používať len na dekoratívne účely.
 
TIP: Ak hľadáte stálezelenému hebe kvitnúce spoločníčky, ktoré ozdobia záhony aj na jeseň, s astrami nesiahnete vedľa. Vyberať môžete z nespočetných farieb, tvarov i veľkostí. Pestovanie astry sme pre vás popísali v našom predchádzajúcom článku.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Nandina domáca, latinsky Nandina domestica, je vždyzelený ker pochádzajúci z Japonska a ďalších častí Ázie. Do Európy bol nebeský bambus privezený až v roku 1804 a stal sa obľúbenou okrasnou rastlinou vhodnou na pestovanie v teplejších oblastiach. Ako sa dá pestovať nebeský bambus v našich podmienkach?

Nandina domáca - charakteristika

Tento vždyzelený ker dorastá do výšky dvoch metrov. Vyznačuje sa veľkým množstvom stoniek, ktoré sa väčšinou vôbec nerozvetvujú. Listy nandiny sú striedavo usporiadané na stonkách a sú trojlaločné. Aj napriek tomu, že v ideálnych podmienkach listy neopadávajú, pri nižších teplotách sa ker stáva opadavým.

Nebeský bambus kvitne drobnými, bielymi a pomerne intenzívne voňajúcimi kvetmi. Tie sa spravidla objavujú koncom jari až začiatkom leta. Do záhrady prilákajú mnoho opeľovačov, pretože aj napriek ich nenápadnosti obsahujú veľké množstvo sladkého nektáru. Po odkvitnutí ich nahradia plody. Tie sa objavujú u rastlín starších ako dva roky.

Pestovanie nebeského bambusu

Stanovište - prospieva v polotieni aj na plnom slnku. Stanovište musí byť chránené pred vetrom. Najlepšie sa nebeskému bambusu darí v nižších polohách.
Nároky na pôdu - pH pôdy by malo byť neutrálne, ale nandine sa darí aj v mierne kyslých či zásaditých pôdach. Zemina by tiež mala byť bohatá na humus.
Zálievka - rastlina vyžaduje stabilnú vlhkosť, pôda však musí byť dobre odvodnená, aby rastlina nestála v blate. Úplné sucho neznáša príliš dobre.
Rozmnožovanie - je možné pestovať ju zo semien či odrezkov. Čo sa týka semien, tie klíčia až po studenej stratifikácii. Odrezky potom odoberáme na jeseň či na jar a necháme ich zakoreniť v nádobe s vodou. Rastlina zakoreňuje pomerne pomaly.
Odolnosť - nandina domáca je plne mrazuvzdorná, celoročné pestovanie vonku tak znáša dobre. V tomto prípade zhadzuje listy, preto je lepšie rastlinu pestovať skôr v nižších polohách. Nie je vhodné príliš veterné stanovište.
Rez - výhonky skracujeme v polovici alebo na konci jari. Jedná sa o rez výchovný - odstraňujeme teda vetvy, ktoré vyčnievajú z požadovaného tvaru kríka.

Plody nandiny domácej

Plody nebeského bambusu sú bobule veľké asi 4-8 mm. Majú sýto červenú farbu a sú usporiadané do bohatých plodenstiev. Každá bobuľa obsahuje semená, ktoré sú prenášané vtákmi živiacimi sa plodmi. Bobule obsahujú malé množstvo kyseliny kyanovodíkovej, sú teda nevhodné na konzumáciu a mierne jedovaté.

Nebeský bambus je jedným z kríkov, ktorý svojimi červenými plodmi ozdobí záhradu aj v zimných mesiacoch. Nandinu môžete pestovať aj vy, nájdete ju v našom e-shope

Odrody nandiny domácej

Odrôd nebeského bambusu je hneď niekoľko. Líšia ich spravidla veľkosťou celej rastliny alebo sfarbením listov. Medzi obľúbené kultivary patria napríklad:

'Obsessed'

úzke listy sú v jarných mesiacoch sfarbené do červena, počas leta sa odtieň mení na tmavo zelený. Dorastá sa do výšky maximálne 150 centimetrov. Je možné pestovať ako solitéry na záhrade alebo v nádobách.

'Curly Obsessed'

vzhľadom je táto odroda podobná 'Obsessed', jej listy sú však zvlnené.

'Gulfstream'

menšia odroda, ktorá sa dorastá približne 30-80 centimetrov. Krík je kompaktný, kopijovité listy majú pri pučaní ružovkastú až bronzovú farbu, cez leto potom svetlo až tmavo zelenú a na jeseň sýto červenú. Vďaka svojej výške je ideálny na pestovanie v nádobách, avšak bežne sa pestuje aj v záhonoch.

'Compacta'

listy tejto odrody sú o niečo širšie, zelené s fialovými, žltými či červenými odtieňmi. Compacta sa dorastá do výšky asi jedného metra a opäť ju môžeme pestovať v záhrade aj v nádobách.

Medzi ďalšie obľúbené kultivary patria napríklad 'Rubra Nana', 'Magical Lemon' alebo 'Firepower'.

Využitie nandiny domácej

U nás sa táto rastlina pestuje ako okrasná – v záhonoch, ako solitéra či v nádobách. V Japonsku a ďalších ázijských krajinách (napríklad v Číne) sa potom využíva aj v liečiteľstve, toto využitie však v domácich podmienkách neskúšajte.

TIP: V nižších živých plotoch, ktoré opticky rozdeľujú pozemok alebo sa vysádzajú pred vyššie rastliny, ladí nebeský bambus napríklad so škumpou. Ako pestovať škumpu vlasatú sa dozviete v našom predchádzajúcom článku.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Možno patríte k tým, ktorí disponujú len malým miestom v záhradke a ten ste venovali už trávniku, ktorý najpraktickejšie vyhovuje deťom či štvornohému miláčikovi. Milujete však aj trvalky, pre ich dlhodobé kvitnutie a variabilnosť kvetov.

Pokiaľ sa ich nechcete vzdať, môžete ich vysadiť aj do nádob.

Všeobecne pri pestovaní akýchkoľvek rastlín v nádobách musíte dbať na výber vhodných nádob pre tento účel. Medzi najlacnejšie patria nádoby z plastu, ktoré sú vhodné na pestovanie dočasnej zelene ako sú letničky, prípadne izbové rastliny.

Pre dlhodobejšie pestovanie vonku sú vhodné nádoby z keramiky, pálenej hliny a betónu, prípadne kameniny. V nich sa menej prehrievajú korene a tiež sú vhodnejšie pre rastliny, ktoré chcete ponechať vonku aj v zimnom období.

Na dno nádob umiestnite drenážnu vrstvu, prípadne ich vysteľte vrecovinou alebo fóliou. Nádoby musia byť čisté. Pokiaľ chcete použiť Vaše vlastné nádoby, musia byť vždy ošetrené a vyčistené od predchádzajúcich zvyškov, prípadne škodcov. Nakoniec je dôležitá veľkosť varírujúca podľa vysadenej dreviny či rastliny.

Pestrá ponuka trvaliek nie len do nádob z nášho eshopu

Zvážujte aj farebné prevedenie. Nádoby a kvetináče z pálenej hliny si môžete sami vyzdobiť mozaikou z polámanej zvyšnej dlažby alebo obkladačiek, tiež sú vhodné ulity a mušle, prípadne ploské kamienky a drievka z brezových konárikov. Efekt vytvoríte aj vtedy, ak ich vložíte do vrecoviny a farebnej juty. Podľa Vašich predstáv zvoľte jednu alebo dve farebné prevedenia a k nim doplňte aj iné predmety ako sviečky, svietidlá, misky, krhličky a sedenie.

Po výsadbe je potrebné sa o vysadené rastliny pravidelne starať. Nejedná sa len o zalievanie a hnojenie podľa druhov, ale patrí sem aj kontrola výskytu škodcov a chorôb, nakoľko dreviny a rastliny vysadené v nádobe trpia viac. Dôležité je skontrolovať, či majú nádoby odtokový otvor na odvádzanie prebytočnej vody. Len vtedy sa bude Vašim rastlinám dariť. Ak tam nie je, vytvorte ju pomocou vrtáka. Na otvor potom položte ploský kamienok alebo kúsok plastu a nádobe zadovážte podmisky alebo estetické obaly. Efektívne zalievanie je potom také, keď voda pretečie do misky. Správny substrát by mal byť samozrejmosťou. Iste sa často stretávate so zvláštnym zložením substrátu, ktorý rýchlo presychá a voda cez nádobu takmer pretečie bleskom. Vylepšite ju vlastným kompostom alebo podielom piesku. 

Kolujú mýty, že trvalkám v nádobách sa obyčajne nedarí. Pokiaľ splníte základné požiadavky, ktoré rastlina potrebuje pre správny rast a prosperovanie, dá sa vypestovať aj v nádobe. Nádoba musí byť dostatočne veľká, s odtokom prebytočnej vody a drenážnou vrstvou, ktorú vytvoríte pomocou keramzitu alebo štrku, okrúhliakov. Vysypte vhodným substrátom  (väčšinou im vyhovuje ľahký, priepustný, s podielom piesku).

Mrazuvzdorné trvalky do nádob

TIP: Pokiaľ vás pestovanie v nádobách zaujíma, prečítajte si aj článok o balkónových ovocných stromoch.