Okrasná záhrada

Baza čierna, latinsky Sambucus nigra, patrí medzi naše najväčšie pôvodné byliny. Ide o pomerne hojnú rastlinu, ktorú nájdete na rôznych stanovištiach – v mestských parkoch, okolo ciest, pozdĺž riek či dokonca na okrajoch lesov, poľných ciest a remízok.

Čierna baza čiže baza sa v ľudovom liečiteľstve používa po celé stáročia, a tak niet divu, že ju nájdeme pod množstvom ľudových názvov ako je už spomínaná baza, ale aj psia baza, pánbožková apatieka.

Ker je u nás aj v celej strednej Európe pôvodný a vyskytuje sa tu bežne v prírode. Dorastá do výšky 3 až 7 metrov a spoznáme ho podľa vajcovitých nepárno perovitých listov usporiadaných po piatich. Kvety sú bielej až krémovej farby a výrazne voňajú. Po ich odkvitnutí sa objavia plody - čierne bobule, ktoré slúžia hlavne ako potrava pre vtáctvo.

Ak chcete mať túto liečivú bylinu počas roka k dispozícii a využiť čerstvé kvety, môžete si ju vysadiť aj do záhrady. Vybrať si navyše môžete aj z rôznych odrôd. V nasledujúcich riadkoch sa o pestovaní bazy čiernej v záhrade dozviete všetko, čo pred výsadbou potrebujete vedieť.

Baza čierna pestovanie

Kríky bazy sú pomerne veľké a rozkladajú sa do šírky, a tak je dôležité im vyčleniť dostatok priestoru. Pestujú sa ako solitéry a nevadí im rásť napríklad pri múriku alebo pri plote. Vhodné je slnečné stanovište, prípadne polotieň.

Pôda by mala byť hlinitá až hlinitopiesčitá, dobre vyživená, kyprá a priepustná. Aj keď je baza nenáročná a rastie všade, pri týchto podmienkach sa dočkáte väčšieho množstva kvetov a plodov.

Kríky bazy čiernej môžeme každoročne prihnojiť dusíkom alebo použiť kompost, ktorý rozprestrieme okolo kmeňa. Ak je v lete príliš sucho a teplo, doprajte baze aj občasnú zálievku.

Kríky sú plne mrazuvzdorné, pred zimou nepotrebujú okrem rezu žiadnu špeciálnu starostlivosť ani ochranu.

Čo sa týka rozmnožovania bazy, môžeme postupovať niekoľkými spôsobmi. Tým prvým je množenie semenami, ktoré je pomerne zdĺhavé. Záhradníci tak preferujú skôr odrezky, kedy sa na konci augusta odoberajú mladé výhonky s dĺžkou asi 10 až 20 centimetrov. Tie sa zapichnú do zeminy a pomerne rýchlo zapustia korene.

Druhy bazy čiernej

Pri pestovaní bazy v záhrade máme možnosť zvoliť niektorú zo šľachtených odrôd. Medzi tie najobľúbenejšie patria napríklad:

´BLACK TOWER´ - tento netradičný kultivar akoby ani čiernu bazu na prvý pohľad nepripomínal. Rastie skôr do výšky, než aby sa rozkladal do šírky. Listy sú tmavé, vínového odtieňa. Na jar potom kvitne ružovobielymi kvetmi, ktoré sú pomerne veľké a vonia po citrónoch.

'HASCHBERG' - odroda je veľmi podobná divokej forme bazy čiernej. Ide o vysoký ker, ktorý môže dosahovať výšku až 7 metrov. Vetvy sú rozložité, kvety majú bielu farbu a plody sú čierne. Listy majú tmavo zelený odtieň.

'EVA LACE' - ďalší zaujímavý kultivar, ktorý v záhrade pôsobí veľmi esteticky a často sa pestuje ako okrasný ker. Listy sú úzke, majú červenofialové sfarbenie. Kvety sú svetlo ružové a plody temne fialové až červené. Rovnako ako všetky druhy pri kvitnutí silne vonia. Je vhodný aj do kríkových výsadieb.

´BLACK BEAUTY´ - okrasná odroda s veľmi tmavými listami v bordovom odtieni. Vhodná do záhonov k ďalším druhom kríkov.

Ak by sme sa na druhy bazy pozreli skôr z botanického hľadiska, môžeme pod rodom “baza” nájsť hneď niekoľko príbuzných bazy čiernej. Medzi tie patrí napríklad baza červená alebo baza chabzová, známa aj ako baza biela, ktorú si s jeho čiernym príbuzným môžeme v čase kvitnutia ľahko pomýliť. Na ich rozpoznanie nám môže napovedať výška, baza chabzová totiž nedorastá viac ako dva metre.

Čiernu bazu pre okrasu aj úžitok do vašej záhrady si môžete vybrať aj na našom e-shope

Kvet bazy čiernej

Baza čierna kvitne postupne. Veľké a košaté vrcholičnaté súkvetia tvorené drobnými päťpočetnými kvetmi bieložltej (u niektorých odrôd ružovej) farby sa objavujú od mája až do augusta.

Kvety veľmi silno voňajú - ker ucítite aj na niekoľko metrov ďaleko. Vďaka ich aróme aj veľkému množstvu sladkého nektáru prilákajú do záhrady mnoho opeľovačov.

Kvety sú veľmi výživné a používajú sa v ľudovom liečiteľstve aj v modernej medicíne. Obsahujú totiž veľké množstvo nenasýtených mastných kyselín, triesloviny, flavonoidy, glykozidy, tanín a ďalšie účinné látky. Pripravuje sa z nich odvar alebo obľúbený bazový sirup, ktorý sa už po stáročia používa na riešenie rôznych zdravotných neduhov. Bazový kvet sa dokonca konzumuje, a to ako vyprážaný pokrm.

Baza čierna plody

Plody dozrievajú koncom augusta. Jedná sa o malé bobule čiernej alebo temne fialovej farby. Ak ich necháte na kríkoch, poskytnú na jeseň a začiatkom zimy potravu vtáctvu. Ak plody bazy čiernej chcete využiť sami, je možné z nich pripraviť alkoholické likéry, sirupy, džemy, zaváraniny či bazové víno.

Baza čierna jedovatosť

Listy a kôra kríku sú pre človeka jedovaté. Obsahujú totiž glykozidy a alkaloidy, ktoré pôsobia preháňavo, vo väčšom množstve môžu vyvolať aj zvracanie.

Plody tieto látky obsahujú tiež, avšak tepelným spracovaním sa ich účinky neutralizujú. Neodporúča sa tedy bobule konzumovať v surovom stave.

Kedy prerezať bazu čiernu

Baza znesie aj radikálny rez, avšak odporúča sa skôr mierne výchovné tvarovanie a rez výhonkov starších ako dva roky, ktoré už neplodia. Odstraňovať môžete výhony pokojne ihneď po odkvitnutí a dať tak možnosť rastu mladým konárom.

Kvety sa totiž na každom výhonku objavujú iba raz. Počas vegetačného obdobia vykonávame iba mierny výchovný rez a rez kvetov a plodov. Staršie vetvy odstraňujeme až na jeseň, kedy sa rastlina chystá na obdobie vegetačného pokoja.

TIP: Baza je bezpochyby jedným z najvoňavejších kvitnúcich kríkov, ktoré môžeme v záhrade pestovať. Doplniť ho môžete ďalšími kvitnúcimi kríkmi alebo okrasnými stromami. Najkrajšie kvitnúce stromy do záhrady sme vám predstavili v našom predchádzajúcom článku.

Ostrica (Carex), je bylina či tráva z čeľade šachorovitých. Ide o vytrvalú rastlinu. Pre všetkých zástupcov tohto veľmi rozsiahleho rodu je typická absencia kolienok na tenkých stonkách a výrazne špicaté, dlhé, tenké listy.

Ostrice nájdeme rásť voľne v prírode, mnoho druhov je v strednej Európe pôvodných. Vďaka svojmu trsovitému tvaru sa zástupcovia ostríc dostali do hľadáčika šľachtiteľov, ktorí z nich vytvorili pôsobivé okrasné rastliny skvele sa hodiace do moderných záhrad.

Pestovanie ostrice v záhrade

Stanovište - vyberáme skôr polotieň, na slnku by tráva mohla rýchlo vysychať a žltnúť.

Pôda - ostrice preferujú vlhký a dobre priepustný substrát. Nie sú náročné na živiny ani na konkrétny typ pôdy, avšak ako pri každej rastline platí, že čím kvalitnejší substrát je, tým lepšie sa rastline darí.

Rozmnožovanie - ak si chcete záhon s ostricami rozšíriť, ideálnym obdobím je jeseň, kedy je možné trsy trávy vykopať, rozdeliť a vysadiť na iné stanovište. Ďalším spôsobom je pestovanie zo semien.

Nároky na pestovanie - ostrica je odolná, plne mrazuvzdorná rastlina (niektoré druhy sú na mráz citlivejšie), ktorá príliš starostlivosť nepotrebuje. Počas veľmi suchých dní ocenia zálievku, vysoké druhy môžeme zväzovať alebo zaplietať.

Aj vašu záhradu môžu skrášliť ostrice v rôznych farbách a veľkostiach. Vyberte si niektorý z obľúbených druhov na našom e-shope

Ostrica druhy

Tráva ostrica zahŕňa desiatky, ak nie stovky rôznych druhov. Uveďme si tie najobľúbenejšie, ktoré záhradníci aj pestovatelia s obľubou vysádzajú.

Ostrica Buchananova

Ostrica Buchananova (Carex buchananii) je stredne veľký druh dorastajúci do výšky 40 až 50 centimetrov. Rastie v košatých trsoch. Listy majú hnedohrdzavú farbu a kvety sa objavujú počas júna a júla. Na pestovanie tohto druhu je vhodné aj slnečné stanovište. Na zimu nemení farbu a netreba ju strihať, hodí sa však skôr do teplejších oblastí. Vhodná je mierne kyslá pôda, v záhonoch vedľa rododendronov a vresov sa jej bude dariť veľmi dobre.

Ostrica chocholatá

Carex comans, dorastá do výšky až 30 cm. Tvorí trsy dlhých úzkych listov. Farba listov môže byť rôzna - môže byť od svetlo zelenej až po jemne hnedú, záleží na zvolenej odrode. Listy zostávajú dekoratívne po celý rok. Kvitne od apríla do mája. Medzi obľúbené kultivary patria napríklad 'Bronze Perfection' alebo 'Amazon Mist'.

Ostrica japonská

Ostrica japonská, latinsky Carex morrowii, je vždyzelený druh kvitnúci od apríla do mája. Husté trsy obvykle dorastajú do výšky až 40 cm. Tento druh pôsobí veľmi dekoratívne a medzi obľúbené odrody patrí napríklad 'Ice Dance', 'Irish Green' alebo 'Variegata'.

Ostrica muskingumská

Ostrica muskingumenská (Carex muskingumensis) má veľmi tenké listy a tvorí hustý trs dorastajúci do výšky až 60 centimetrov. Najlepšie teda vynikne ako solitér alebo v modernom záhone, kde doplnia napríklad levanduľu či zakrpatené brezy. Na jar je vhodné trsy zostrihať.

Ostrica previsnutá

Ostrica previsnutá, latinsky ako Carex pendula, tvorí veľmi bohaté a vysoké trsy, nezriedka sa dorastajúce aj jedného metra. Tento druh sa stane dominantou záhonov, pestuje sa aj ako solitéra. Na zimu sa trsy trávy zväzujú či zaplietajú. Listy sú o niečo širšie ako u iných okrasných druhov, majú obvykle tmavo zelenú farbu a ich povrch môže byť lesklý.

Ďalšie vysádzané druhy okrasných ostríc

Medzi ďalšie druhy, s ktorými sa môžeme v okrasných záhradách stretnúť, patria napríklad:
ostrica Grayova (C. grayi Carey)
ostrica vysoká (C. elata)
ostrica žltá (C. flava)
ostrica horská (C. montana)
ostrica vtákonohá (C. ornithopoda)
ostrica tôňomilná (C. umbrosa)
ostrica sivá (C. flacca)

TIP: Nenašli ste pre okrasné trávy v záhrade miesto? Nechajte ich vyniknúť na terase či balkóne. Okrasné trávy v kvetináči sú krásnou prírodnou dekoráciou, ako ich pestovať, a ktoré druhy sa na to najlepšie hodia, vám poradíme v našom predchádzajúcom článku.

Mať krásnu a zaujímavú záhradu môže mať naozaj každý. Niekto si pod týmto predstavuje čisté línie, krásny a udržiavaný trávnik s jedným solitérom a zakrpatenými ihličnanmi a niekto ovocný sad. Pre niekoho sú to trvalkové záhony a zaujímavé premenlivé okrasné kry, ktoré počas roka menia svoj vzhľad.

Použitím trvaliek však naozaj dokážete vytvoriť nádherné scenérie. Výborne sa kombinujú, sú variabilné farbou, tvarom, výškou, použitím, lákajú opeľovače a okrem toho, že sa dobre rozrastajú, sú podľa druhov vhodné na akékoľvek miesto. V tejto prvej sérii o trvalkách vám predstavíme tri trvalky, na slnečné stanovište, ktoré patria medzi zaujímavé a obľúbené medzi pestovateľmi.

Rudbekia pestovanie

Rudbekie, strapaté slniečka záhrad. Latinsky Rudbeckia, patrí medzi atraktívne a nenáročné trvalky pre slnkom zaliate záhony. Rod zahŕňa letničky, trvalky pochádzajúce zo Severnej Ameriky. Majú rozkonárené alebo nerozkonárené stonky, listy s drsným povrchom. Kvetné úbory vyrastajú jednotlivo na dlhých stonkách. Kvitne od leta do jesenných mrazov.

Často majú žlté kvety s vypuklým terčom. Niektoré okvetné lupene majú aj farbu oranžovú, bordovú, červenú, tmavú, zelenú. Sú vhodné na rez. Najčastejšie sa pestujú v zmiešaných trvalkových záhonoch. Nižšie druhy v popredí, vysoké v pozadí.

Rudbekia druhy

Poznáme niekoľko druhov.

Rudbeckia hirta patrí u nás medzi krátko žijúce trvalky alebo skôr jednoročné druhy, ktoré sa však dobre vysemeňujú na záhone, teda sa tam môžu objaviť opakovane zo semien. Terč je tmavohnedý a okvetné lupene výrazné zlato, oranžovo, žíhané. Výška je podľa podmienok pestovania a lokality od 30-90 cm.

Rudbeckia ´Herbstsonnie´- dorastá do výšky až 2 metre, pozor teda na umiestnenie v záhone.

Rudbeckia fulgida výborne znáša aj sucho. Dorastá do výšky 90 cm  kvety sú veľké, žlté s vypuklým tmavým terčom.

Rudbeckia laciniata sa niekedy správa invazívne. Môže merať aj 2 m. Je to podzemkatá trvalka, rozrastajúca sa. No v trvalkových záhonoch lesného typu má svoje obľúbené miesto.

Rudbekie uprednostňujú priepustné, výživné pôdy, nie piesočnaté pôdy na priamom slnku. Pôda si musí vedieť vlahu udržať. Výborne sa kombinujú. Nevýhodou je, že ich často požierajú slimáky. Neprekážajú im ani drsné stonky a listy. Často nekontrolovaný porast zmizne rýchlo pred očami. Pozor teda na nové rastlinky v záhone.

Rudbekia strihanie

Trvalky sa môžu po odkvitnutí ponechať na záhone a ostrihať až na jar. Niektorí však odstrihávajú odkvitnuté súkvetia priebežne po odkvitnutí.

Rudbekia a pestovanie zo semien

Trvalky vysievame do studeného pareniska začiatkom jari. Po vyklíčení ich jednotíme a presadíme jednotlivo. Druhým spôsobom je delenie trsov na jeseň alebo na jar. Tento spôsob je rýchlejší.

Jednoročné druhy vysievame na jar pri teplote 16 stupňov.

Celú paletu trvaliek v tých najkrajších farbách si môžete prezrieť aj v našom e-shope

Kokarda pestovanie

Zaujímavou je aj ďalšia trvalka a to je kokarda, latinsky Gaillardia. Kvety tejto trvalky naozaj rozžiaria letné a jesenné záhony. Sú atraktívne farbou a kompaktnosťou. Sú žltej, červenej, bordovej farby alebo dvojfarebné.

Kokarda druhy

Existuje niekoľko desiatok druhov, u nás sa však pestujú dva Kokarda ostitá  a (Gaillardia aristata) a Kokarda veľkokvetá (Gaillardia grandiflora).

Kokarda ostitá (Gaillardia aristata) Hoci sú kvety naozaj jedinečné, patrí medzi krátkoveké trvalky. Znamená to, že na záhone zostáva bez delenia max 3-5 rokov. Dobre sa však rozširuje semenami a mladými rastlinkami. Kvitne už v prvom roku, kvety pripomínajú tvarom margarétky, sú však inak sfarbené. Kvitnú celé leto až do jesene.

´Granada´- kvetinové lupienky kultivaru Gaillardia aristata ´Granada´ sú zvláštne zafarbené tak, že polovica každého lupienku je smerom k stredu červená a smerom k okrajom žltá, čo dodáva rastline exotický vzhľad.

Kokarda veľkokvetá (Gaillardia grandiflora)

Kvety sú naozaj veľkolepé, dvojfarebné, červené so žltým alebo oranžovým okrajom.

Odroda ´Kobolt´ - je nízkeho vzrastu do 20 cm, kvety sú rovnako dvojfarebné. Stred je červený a okraje okvetných lístkov sú žlté. Kvitne až do mrazov.

Kríženec ´Burgunder´- má kvety vínovočervenej farby. Výška je 50-60 cm. Niekedy sa uvádza názov aj ´Burgundy´.

Kokardy vyžadujú priepustné, výživné a ľahké pôdy na priamom slnku. V zime neznášajú zimnú vlahu, množstvo snehu a preto sa občas stane, že na jar už nevyrašia.

Kokarda a pestovanie zo semien

Semená letničiek aj trvaliek sa vysievajú na jar pri 13-18 stupňoch, priamo do voľnej pôdy sa vysievajú koncom jari. Semená rastú veľmi dobre. Po vyklíčení sa jednotia. Trvalky kvitnú už v prvom roku. Odstrihávaním odkvitnutých súkvetí podporíte hustotu habitusu a nové listy. Udržiavate tak kompaktnosť rastliny.  Všetky kokardy sú výborné do letných kytíc. V záhone sa často uplatňujú medzi trvalka, pozor však na slimáky a slizniaky, ktoré ich tiež s obľubou konzumujú, hoci listy aj stonky sú drsné podobne ako u rudbekie.

Krásnoočko pestovanie

Treťou veľmi obľúbenou trvalkou je krásnoočko, kráska, latinsky Coreopsis.

Coreopsis – krásnoočko, kráska je veľkým rodom až 100 druhov, medzi ktorými sú letničky aj trvalky. Mnohé pochádzajú zo Severnej Ameriky a Mexika, kde na prériách rastú bežne ako tráva.

Majú protistojné, zelené, pomerne úzke listy. Sú to vzpriamené rastliny, niektoré drevnatejú. Kvitnú bohato, množstvo kvetom prevažne žltej farby. Kvety lákajú včely a iné opeľovače. Sú vhodné do kytíc, aranžmánov a rez.

Vyžadujú rovnaké podmienky  ako predchádzajúce druhy. Priepustnú, výživnú pôdy, veľa slnka a primeranú vlahu. Sú mrazuvzdorné. Rýchlo sa rozširujú do okolia semenami a v druhom roku Vás na záhone dokážu prekvapiť nové mladé sadenice. Vysoké druhy potrebujú oporu. Odstrihávaním odkvitnutých súkvetí podporíte remontantné kvitnutie až do mrazov.

Krásnoočko druhy

Coreopsis grandiflora – Kráska veľkoúborová je dominantou každého kvitnúceho záhona. Najmä kultivary  ´Early Sunrise´, ´Sunray´, obe majú žlté, akoby plné súkvetia. Výška rastliny je cca 40-70 cm.

C. verticillata – táto kráska sa vyznačuje svojim hustým vzhľadom a drobnejšími kvetmi. Listy sú akoby kôprovité. ´Grandiflora´- má tmavožlté kvety, ´Moonbeam´- má citrónovo žlté úbory, ´Zagreb´- zlatožlté úbory a výborne toleruje sucho.

C. lanceolata- kráska kopijolistá, dosahuje výšku cca do 40 cm. Zaujímavé sú kultivary: ´Sonnenkind´ - má zlatožlté súkvetia, ´Sterntaler´ - má žlté úbory s hnedým stredom.

Kultivar ´Limerock Ruby, patrí medzi novšie odrody a kvety sú bordovo červené. Výška je 30-40 cm. Pri pestovaní pozor na zimnú vlahu.

Coreopsis rosea – Kráska ružová a kultivar ´American Dream´sa Vám určite zapáči. Kvety sú drobné, ružové.  

Tieto trvalky si určite obľúbite, pre ich variabilnosť a použitie. Sú nenáročné na pestovanie a svojimi nevšednými kvetmi a farebnosťou pri vhodných kombináciách Vás budú tešiť až do jesene.

TIP: Ak vám to priestor dovolí, za trvalky môžete vysadiť napríklad okrasné kríky. Jedným z nich je aj cezmínia a viac o jej pestovaní sa dočítate v našom článku.

Inšpirujte sa aj druhou časťou nášho miniseriálu o najkrajších trvalkách, kde vám predstavíme flox, monardu a ľaliovku.

Georgína, latinsky Dahlia, patrí do čeľade astrovitých a je stálicou v našich záhradách. Tento rod zahŕňa okolo 40 konkrétnych druhov a nespočetné množstvo odrôd a farebných variácií.

Georgíny pochádzajú z južnej Ameriky, kde je dodnes väčšina druhov doma. U nás sa najčastejšie stretávame s georgínou kráľovskou (Dahlia imperialis) a georgínou záhradnou (Dahlia pinnata).

Dahlie sa využívajú ako okrasné rastliny. Vysádzajú sa do kvitnúcich záhonov, do kvetináčov a používajú sa aj do rezaných kvetinových väzieb. Pestovanie georgín nie je náročné, potrebujú však starostlivosť a optimálne podmienky na život.

Dahlia pestovanie

Stanovište - georgíny vysádzame na plne slnečné stanovište, ktoré je chránené pred vetrom.

Pôda - vhodný je hlinitý a humózny substrát.

Závlaha - zeminu udržujeme stále mierne vlhkú. Pri pestovaní georgín v kvetináči dopĺňame vodu pravidelne a dáme pozor na prelievanie.

Výživa - v jesenných mesiacoch je do záhona vhodné zapraviť maštaľný hnoj či kompost. Na jar potom doplníme výživu klasickým hnojivom pre kvitnúce rastliny, ktoré môžeme aplikovať so zálievkou.

Hľuzy georgín

Georgíny je možné pestovať z odrezkov aj semienok, avšak ak sa rozhodnete pre pestovanie georgín, najčastejšie siahnete po hľuzách. Tie môžete buď zakúpiť alebo získať z rastlín z predchádzajúceho roka. Hľuzy zberáme vtedy, keď zmrzne nadzemná časť rastliny - v tejto chvíli ich opatrne vyberieme zo zeme, odstránime z nich zeminu a nečistoty, stonku odstrihneme a skladujeme ich pri 5 až 8 stupňoch. Potrebujú relatívne vysokú vlhkosť, preto je vhodné ich ukladať do rašeliny.

Ak si chcete tento rok tieto krásne kvety vysadiť do záhonov, je najvyšší čas si predpestovať sadenice. hľuzy georgín nájdete aj v našom e-shope

Kedy sadiť georgíny

Georgíny sú extrémne citlivé na mráz. Stačí, aby sa ochladilo na 0 °C a rastliny sa môžu nenávratne poškodiť. Hľuzy pred výsadbou namáčame cez noc do vody. Ak chcete mať v záhone náskok, môžete si ich nechať naklíčiť v interiéri. Než ich ale premiestnite von, myslite na postupné otužovanie.

Ako sadiť georgíny

Hľuzy ukladáme do zeme naklíčenými očkami nahor, približne 5 centimetrov pod povrch. Následne ich prekryjeme zeminou a pravidelne zalievame. Ak vysádzame vysoké odrody, nezabudneme umiestniť do záhonov aj oporu.

Georgíny bohato vetvia, preto jednotlivé hľuzy vysádzame v rozmedzí 40 až 60 centimetrov.

Ako sme si už uviedli vyššie, výsadba georgín je závislá od mrazov. Aby sme kvety neohrozili, je dobré hľuzy či sadenice vysadiť najskôr na konci apríla, ideálne až po troch zamrznutých, teda v polovici mája.

Georgíny v črepníku

Ako pestovať georgíny v kvetináči? Od pestovania v záhonoch sa to príliš nelíši. Opäť platí, že použijeme kvalitný hlinitý substrát zmiešaný s kompostom. Následne ukladáme namočené hľuzy očkami nahor. Nezabúdame na pravidelnú zálievku, môžeme využiť aj samozavlažovacie hrantíky.

Aj pri pestovaní v nádobách dodržíme rozostup hľúz 40 centimetrov. Používajú sa aj kompaktnejšie odrody. Kvetináče umiestnime na slnečné a teplé miesto do závetria.

Georgíny prezimovanie

Zazimovanie georgín je každoročný proces, vďaka ktorému môžete z daných hľúz na jar vypestovať nové rastliny.
Na jeseň najskôr počkáme, kým nadzemná časť rastliny zamrzne. Následne ju odstránime a vyberieme všetky hľuzy zo zeme. Očistíme ich, usušíme a uložíme na tmavé a chladné miesto (teplota by nemala byť vyššia ako 8 stupňov). Hľuzy na zimu ukladáme buď do rašeliny alebo do piesku, aby si udržali optimálnu vlhkosť.

TIP: Georgíny sú krásne kvety, ktoré v záhrade vyniknú aj doplnia už vysadené druhy. S ich pomocou môžete vytvoriť farebný záhon cibuľovín, ktorý pokvitne od jari až do jesene.

Vtáčí zob (Ligustrum) je väčšinou opadavý alebo poloopadavý listnatý ker z čeľade olivovitých. Rastlina dorastá približne do dvoch až troch metrov. Má tenké a vzpriamené vetvy pokryté drobnými chĺpkami, tenké listy a biele kvety usporiadané v latách, ktoré po odkvitnutí nahrádzajú čierne bobuľovité plody.

Vtáčí zob je u nás pomerne hojne rozšírenou rastlinou. Pestuje sa najmä ako živý plot, ale výnimkou nie sú ani solitéry. V nasledujúcom článku si uvedieme, aké podmienky na pestovanie ker potrebuje, ako ho strihať a ako na výsadbu vtáčieho zobu.

Pestovanie vtáčieho zobu

Stanovište - nie je náročný, vyhovuje mu takmer každý typ pôdy, rásť môže na plnom slnku aj v polotieni.

Zálievka - zalievame najmä v prvom roku a tesne po výsadbe. Počas ďalších rokov môžeme kríky zavlažiť v prípade veľmi suchého počasia. Živý plot ale väčšinou vie s vlhkosťou hospodáriť sám.

Hnojenie - pred výsadbou môžeme do vopred pripravených jám umiestniť kompost. Pôda sa vyživí a kríky budú spočiatku rásť rýchlejšie. Počas života ale žiadne výrazné prihnojovanie nepotrebuje.

Vtáčí zob druhy

Vtáčí zob obyčajný (Ligustrum vulgare)

Najrozšírenejší druh u nás. Listy na zimu opadávajú, vetvičky sú tenké a tvoria veľmi hustý porast. Počas leta sa na kríku objavujú biele kvety, ktoré striedajú čierne bobule poskytujúce potravu pre vtáctvo.

Vtáčí zob neopadavý

Ak hľadáte druh, ktorý uchráni váš pozemok pred zvedavými pohľadmi okoloidúcich aj v zime, siahnite miesto klasického po vtáčom zobe vajcovitolistom (Ligustrum ovalifolium). Tento vtáčí zob vždyzelený či poloopadavý väčšinou na naše mierne zimy listy vôbec nezhadzuje. Kvety aj plody sú veľmi podobné ako u vtáčieho zobu obyčajného.

Vtáčí zob je krásny a nenáročný ker, ktorý do vašej záhrady naláka opeľovače aj vtáctvo. Vtáčí zob nielen na živé ploty, ale aj na pestovanie v podobe solitérov, nájdete na našom e-shope

Živý plot z vtáčieho zobu

Výsadba vtáčieho zobu do živých plotov je veľmi častá - kríky sa najčastejšie pestujú na tieto účely. Plot vyrastie do výšky približne dvoch metrov. Rastie pomerne rýchlo a dá sa ľahko tvarovať. Vytvára hustý nepriestupný porast, ktorý dobre odoláva nárazom vetra.

Ako sadiť vtáčí zob

Vtáčí zob je ideálne vysádzať na jar. Do budúcej zimy si stihne vytvoriť dostatočne bohatý koreňový systém, ktorý ho čiastočne ochráni pred mrazmi. Vzrastejšie sadenice však nie je problém vysádzať ani od septembra do novembra, pričom sa odporúča chrániť korene mulčom.

Pri jednoradovej výsadbe použijeme asi tri rastliny na jeden bežný meter. Pokiaľ máte v pláne vysádzať vo viacerých radoch, potrebujete päť rastlín na bežný meter.

Hĺbka a šírka jamy by mala byť 30 až 40 centimetrov, podľa koreňového balu. Nezabudnite kopať jamy dostatočne ďaleko od plotu, aby ste mali v budúcnosti dostatok miesta na manipuláciu pri strihaní kríkov.

Kedy strihať vtáčí zob

Ako strihať vtáčí zob? V prvom roku plot zrežte asi 10 až 15 centimetrov nad zemou. To je dôležité pre bohaté rozvetvenie kríkov. Nemusíte sa obávať, po tomto kroku sa naštartuje veľmi rýchly rast. V lete potom nové výhonky skráťte o polovicu. Ďalšie skrátenie prichádza približne v novembri, kedy opäť výhony zrežeme – tentoraz všetky do rovnakej výšky, ktorý by mala činiť asi jeden meter.

V ďalšom roku už tak radikálni nebuďte a nechajte ker dorásť do výšky dvoch metrov. V tejto chvíli už prejdite iba na pravidelné tvarovanie a zastrihovanie.
Kedy teda strihať vtáčí zob? Ideálna doba je koniec jari a koniec jesene.

Ako rýchlo rastie vtáčí zob

Vtáčí zob rastie pomerne rýchlo. Pokiaľ dodržíte vyššie uvedené odporúčania pre pestovanie v prvých dvoch rokoch, budete mať v treťom roku už plne vyrastený, hustý a nepriestupný živý plot. Nezabudnite však, že rýchlosť rastu a kvalitu porastu určuje aj pravidelnosť strihania vtáčieho zobu, dostatočne výživná pôda aj slnečné stanovište.

Vtáčí zob v zime

Kríky nie sú plne mrazuvzdorné, no zimu zvládnu. Pokiaľ bývate v oblastiach, kde počas zimných mesiacov klesá ortuť na teplomere veľmi nízko, vysaďte kríky radšej na jar, aby stihli dobre zakoreniť. Tenké vetvy vtáčieho zobu sa môžu pod vrstvou snehu ohýbať a polámať. To sa ale deje skôr pri solitérnej výsadbe, pri živých plotoch len minimálne.

Vtáčí zob plody

Plodom tejto rastliny je približne 8 milimetrov veľká bobuľa čiernej farby. Plody zrejú na konci leta až začiatkom jesene a zostávajú na kríkoch až do zimy, kedy slúžia ako potrava pre vtáky. Bobule obsahujú glykozidy, ktoré môžu na človeka pôsobiť toxicky. Konzumácia plodov sa teda dôrazne neodporúča.

TIP: Kvety vtáčieho zobu majú biely až vanilkový odtieň, sú teda jemnejšie a nenápadnejšie. Pokiaľ však dávate v záhrade prednosť živým farbám, vysaďte si kvitnúci živý plot. Aké druhy sú najlepšie vám poradíme v predchádzajúcom článku.

Určite už viete, že opeľovače sú pre záhradu prospešné a vďaka nim máme plody a obilie. Vo všeobecnosti sa vždy hovorí len o včelách. No v prírode sa vyskytujú aj iné opeľovače, ktoré môžete do záhrady prilákať správnou výsadbou a druhovým zložením.

Včela alebo čmeliak?

Chov včiel je náročná činnosť. Vyžaduje dennú starostlivosť, kontrolu, prikrmovanie, ošetrenie, a mať poznatky a vedomosti o včelách. Nie každý si ich vie a môže dovoliť, nie po finančnej stránke, ale najmä po tej časovej a vedomostnej.

Chov čmeliakov je o niečo jednoduchší a zastávajú rovnakú prácu a funkciu ako majú včely. S tým, že vedľajší produkt nie je med. Dokonca v mnohých prípadoch sú aktívnejšie a vhodnejšie. Vedeli ste, že čmeliaky opeľujú aj počas dažďa? Nakoľko sú väčšie a ťažšie nemajú problém ani vo veternejšom počasí, dokonca v chladnejšom dni. Vylietavajú od 8 stupňov a to je vhodné najmä pre opeľovanie na jar kvitnúcich ovocných drevín, za chladného a daždivého počasie, kedy by ste včely márne čakali. Mnohé rastliny majú kvety, ktoré vedia opeliť len čmeliaky.

Domček pre čmeliaky

Momentálne sú na trhu rôzne spoločnosti, ktoré Vám domček / box so čmeliakmi doručí priamo domov. Sú vhodné pre opeľovanie v skleníkoch, fóliovníkoch, v zimných záhradách, ale aj vonku v sadoch a záhradách. Dokážete si vybrať kolóniu s kráľovnou aj bez, dokonca obdržíte aj cukrový roztok.

Veríme, že tento box, nebude len jednoročnou záležitosťou a vytvoríte im vhodné podmienky na to, aby u vás zostali a ubytovali sa.

Podmienkou je správne uloženie boxu alebo prípravu nového bývania. Dbajte na výškové uloženie, aby ich nenapadli hraboše, mačky a mravce, a hlavne im doprajte správne rastliny pre opeľovanie, s dostatkom peľu a nektáru.

Čmeliaky milujú levandule, ovocné dreviny ako jablone a hrušky, ďatelinu. Na poraste zostávajú dlho a za minútu navštívia viac kvetov ako včely. Napriek svojej hmotnosti a veľkosti sú naozaj výkonné. Nasadiť ich do skleníka či záhrady musíte pred kvitnutím cca 7 dní.

No aj bez zakúpeného boxu vo vidieckom prostredí vďaka trvalkám a množstvu ovocných stromov dokážete udržať množstvo čmeliakov. Výhodou je aj to, že nebodajú tak často ako včely. Sú mierumilovnejšie. Teda samčeky nebodajú vôbec, tie vylietavajú až v júli, samičky lietajú od mája bežne v prírode a dokážu Vás pichnúť a ucítite to ako pichnutie osou.

Čmeliaky majú hryzacie ústrojenstvo, k ťažko dostupným kvetom sa prehryzú a zároveň ho opelia. Preto včely nenavštevujú najmä dlhé a úzke kvetenstvá, lebo majú jazyk a týmto malým jazýčkom sa včely nedostanú k nektáru a peľu. Čmeliaky preto nutne potrebujeme.

Ďalšia odlišnosť a trochu krutosť je, že trúdy (samec) a neoplodnené robotnice (samice) zimu neprežijú. Prežijú len oplodnené samičky, ktoré sa na jar zobudia ako mladé kráľovné, ktoré založia svoju vlastnú novú kolóniu.

Presvedčili sme Vás, že čmeliaky zohrávajú v sadoch a záhradách dôležitú úlohu? Myslím, že áno. Vysaďte si dostatok levandule, šalvie, rebríčky a krásky. My sme to vyskúšali tiež a naše čmeliaky opeľujú v skleníku zeleninu aj jahody, mnohé citrusy, maliny a okrasné dreviny.

TIP: Ak chcete aby vaša záhrada doslova žila užitočným hmyzom, prečítajte si náš článok o tom ako prilákať opeľovače do záhrady. A možno sa vám príde vhod aj pár rád pri zakladaní trvalkového záhonu.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Eukalyptus (Eucalyptus), je aromatický strom či ker pochádzajúci z Austrálie, južnej Ázie a Novej Guinei. Existuje množstvo druhov, pričom niektoré v ideálnych podmienkach dorastajú do výšky aj 100 metrov, čo z nich robí skutočne majestátne rastliny.

Eukalyptusy rastú v rôznych biotopoch, od dažďových pralesov až po púšť. Pri pestovaní eukalyptu je teda nutné poznať jeho druh aj nároky.

Eukalyptus druhy

K rodu eukalyptus patrí asi 800 druhov a poddruhov, ktoré sa môžu ďalej deliť na rôzne kultivary a odrody.

V našich podmienkach sa môžeme stretnúť približne s piatimi druhmi eukalyptu, avšak ani jeden z nich nebude v kvetináči vyzerať tak, ako vyzerá v austrálskej prírode. Vždy sa jedná o menší ker, ktorý má problémy s prezimovaním. Pokiaľ hľadáte mrazuvzdorný eukalyptus, stavte radšej priamo na eucalyptus parvula, ktorý bez problémov naše zimy prežije. Okrem neho môžeme doma aj na záhrade pestovať tieto druhy:

Eukalyptus Gunnov (Eucalyptus gunnii) - inak známy aj ako eukalyptus voňavý. Ide o klasiku, ktorá sa v súčasnosti s obľubou pestuje nielen ako okrasná rastlina, ale aj ako doplnok do rezaných kvetov, okrasných vencov či iných kvetinových dekorácií. Jedná sa o endemický druh, ktorý v prírode nájdeme iba na jednom mieste – v centrálnej Tasmánii.

Eukalyptus guľatoplodý (Eucalyptus globulus) - v Austrálii dosahuje bežne výšku až 65 metrov. Jedná sa o rýchlo rastúci strom, ktorý je možné ľahko tvarovať, pestovať v kvetináči v byte aj na záhrade.

Medzi ďalšie známe druhy patrí napríklad eukalyptus kráľovský (Eucalyptus regnans), eukalyptus olúpaný (Eucalyptus deglupta) alebo eukalyptus pobrežný (Eucalyptus camaldulensis).

Túžite po vlastnom voňavom stromčeku aj vy? Vypestujte si vlastný eukalyptus - s radami v tomto článku to zvládnete s prehľadom, a vhodnú sadenicu navyše nájdete priamo v našom e-shope

Ako pestovať eukalyptus

Pestovanie eukalyptu nepatrí medzi najľahšie činnosti, avšak pri správnych znalostiach nám bude stromček robiť radosť roky. Čo je dôležité pre pestovanie eukalyptu?

Stanovište - eukalyptus v záhrade umiestnite na čo najviac slnečné stanovište. Pestovatelia pod stromčekmi často dávajú aj čiernu textíliu, aby rastlinám dopriali ešte viac tepla.

Substrát - na pestovanie eukalyptu postačí klasický záhradný substrát zmiešať s rašelinou a pieskom, a to v pomere dva diely zeminy, jeden diel piesku a jeden diel rašeliny.

Zálievka - eukalyptus zalievame až vtedy, keď substrát v kvetináči úplne vyschne. Dôležité je túto dobu zbytočne nepredlžovať. Rastlina v kvetináči vydrží bez vody maximálne týždeň a potom sa už nemusí spamätať. Sledujte teda stav pôdy a po vyschnutí krík hneď zalejte. Použite na to ideálne odstátu vodu s izbovou teplotou, ktorú nalejete do misky pod kvetináčom, aby si rastlina vzala toľko vlahy, koľko potrebuje. Na konci dňa prebytočnú vodu z misky vylejte.

Hnojenie - eukalyptus hnojíme od apríla do augusta. Používame na to hnojivá s vyšším obsahom draslíka a zníženým obsahom dusíka. Pokiaľ zvolíte klasické hnojivo, je ideálny Kristalon na kvet a plod (aj napriek tomu, že vám eukalyptus nepokvitne - tieto hnojivá obsahujú dostatok draslíka).

Ako strihať eukalyptus

Niektoré druhy eukalyptov rastú počas letných mesiacov veľmi rýchlo. Strihať mladé výhony môžeme prakticky kedykoľvek počas roka. Radikálnejší rez je vhodné vykonávať na jar, kedy sa ker prebúdza opäť k životu.

U eukalyptu platí, že čím viac výhony skrátite, tým viac spiacich očiek sa prebudí a vyrastie nových výhonov. Pravidelný strih aj rez je pri pestovaní v našich podmienkach nevyhnutný preto, aby bol ker kompaktný a pekne tvarovaný.

Eukalyptus na kmienku

Eukalyptus je strom, je teda možné ho v tejto forme pestovať. Eukalyptus však musíme tvarovať, aby sme vzhľad stromčeka dosiahli. V počiatočnej fáze zvoľte jeden hlavný, najsilnejší výhonok vyrastajúci priamo zo stredu. Zvyšok výhonov odstráňte, výhonok v jeho hornej časti zastrihnite a ďalej už intuitívne nechajte rásť iba tie výhony, ktoré budú tvoriť korunu. Ďalšou možnosťou je postupne odstraňovať výhony najbližšie k substrátu, zatiaľ čo sa rastlina vyťahuje do výšky.

Eukalyptus v kvetináči

Eukalyptus v byte pestujeme v dostatočne veľkom kvetináči. Po nákupe vyberieme mladý ker z pôvodného kvetináča a presadíme do väčšej nádoby s vhodným substrátom. Je dobré dať pod kvetináč misku, do ktorej budeme rastlinu zalievať. Pozor však na príliš veľké kvetináče – množstvo substrátu by nasalo príliš veľa vody a drobný eukalyptus by sme v nádobe doslova utopili. Nezabudnite ani na oporu v podobe bambusovej tyče, ktorú rastlina v prvých mesiacoch života potrebuje.

Eukalyptus pestovanie vonku

Pestovanie vonku je pre eukalypty úplne ideálne. Ak ho máte iba ako izbovku, je často problém zaistiť rastline počas letných mesiacov dostatok slnka. Naproti tomu v záhrade sa vždy nájde dobre prehriate miesto, kde eukalyptus načerpá slnečné lúče.

Aj pri vonkajšom pestovaní však vždy používajte kvetináče podľa rád v predchádzajúcom odseku. Dôvodom je prezimovanie eukalyptu - krík je vhodné s prichádzajúcou jeseňou premiestniť do svetlých priestorov s teplotou medzi 10 a 13 stupňami celzia. Pokiaľ si so zazimovaním nechcete lámať hlavu, zvoľte mrazuvzdorný druh eukalyptu.

TIP: Ďalšou obľúbenou „cudzokrajnou“ rastlinou s užitočnými vlastnosťami i pôsobivým vzhľadom je aloe. Tento sukulent je vhodný do interiéru, v lete je potom možné kvetináče preniesť do záhrady. Viac sme sa o pestovaní aloe vera rozpísali v našom predchádzajúcom článku.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Drieň, inými názvami tiež drieňovec či svíb (Cornus) je ker, niekedy aj strom či vyššia bylina z čeľade drieňovitých. Tento rod zahŕňa niekoľko druhov, pričom niektoré z nich rastú voľne aj v na Slovensku. Spomenúť môžeme napríklad drieň obyčajný, ktorý je u nás zákonom chránený.

Pre svoj úžitok či zaujímavý vzhľad sa tieto rastliny pestujú aj v záhradách. Tu rozoznávame driene okrasné a tie, ktoré pestujeme pre liečivé plody.

Drieň pestovanie

Nároky na svetlo - driene preferujú priame slnko, veľmi dobre sa im darí aj v polotieni. Plný tieň nie je na ich pestovanie vhodný.

Vhodný typ zeminy – pôda by mala byť dobre priepustná, kyprá a dostatočne výživná. Na pH drieňom príliš nezáleží, znesú mierne kyslú aj mierne zásaditú zeminu.

Odolnosť - driene sú vo väčšine prípadov mrazuvzdorné a celkovo odolné rastliny. Nemajú príliš škodcov a netrpia chorobami.

Stanovište - v prírode najlepšie rastú na slnečných krovinatých stráňach a okolo lesov. V záhrade sa im bude dobre dariť vedľa ďalších kríkov a stromčekov.

Nároky na vlahu - pôda okolo rastliny by mala byť stále mierne vlhká, nie však podmáčaná. Aj počas zimy dbáme na to, aby svíb netrpel suchom. Zálievku ale obmedzíme.

Množenie svíbov - spôsobov množenia je niekoľko. Rastlinu môžeme pestovať zo semien, množenie však častejšie prebieha drevitými či bylinnými odrezkami (podľa konkrétneho druhu). Obľúbené je aj vrúbľovanie.

Svíb druhy

Druhy svíbov sa ďalej delia do podrodov. Tie sa od seba odlišujú predovšetkým usporiadaním listov alebo veľkosťou rastliny. Niektoré druhy sa pestujú iba ako rastliny okrasné, iné zase pre plody. Na čo ktorý druh slúži si ďalej uvedieme v ich popise.

Svíb biely

(Cornus alba) je opadavý, stredne veľký ker. Vetvy majú červenú farbu, listy sú svetlé, niekedy panašované. Kvitne bielymi kvetmi usporiadanými do kvetenstva. Ide o obľúbenú okrasnú rastlinu, ktorú na trhu nájdeme hneď v niekoľkých odrodách. Medzi tie najobľúbenejšie patria napríklad 'Sibirica', 'Sibirica Variegata' alebo 'Elegantissima'.

Svíb krvavý

(Cornus sanguinea) je bežným druhom u nás. Tento opadavý ker môžeme nájsť v blízkosti lesov a na krovinatých stráňach. Kvety svíbu krvavého sú biele a silne voňajú. Po ich odkvitnutí sa objavujú čierne plody, ktoré sa už dnes nevyužívajú (predtým sa ich účinky využívali pri hnačkách). Drieň krvavý sa pestuje aj v záhradách ako okrasná rastlina. Zaujímavý je sfarbením dreva, ktoré je "krvavo" červené. Medzi obľúbené odrody patrí napríklad 'Midwinter Fire'.

Svíb výbežkatý

(Cornus sericea) je opadavý ker s jednoduchými ústretovými listami. U nás sa pestuje iba v záhradách, ako okrasný ker. Tento druh je tiež často vysádzaný v parkoch alebo v mestách pozdĺž ciest a chodníkov. Môže vytvoriť hustý živý plot. Vyhľadávanou odrodou je 'Flaviramea'.

Svíb pestrolistý

(Cornus controversa) je nízky opadavý strom s jednoduchými striedavými listami. Pochádza z východnej Ázie, u nás sa v prírode nevyskytuje. V záhradách sa pestuje skôr zriedka, u nás tento druh nie je tak obľúbený.

Svíb striedavolistý

(Cornus alternifolia) je opadavý ker až strom s jednoduchými striedavými listami. Tento druh pochádza zo severnej Ameriky. U nás sa niekedy pestuje v záhradách, častejšie ho nájdeme v botanických záhradách ako zbierkový exemplár.

Drieň lekársky

(Cornus officinalis) je opadavý ker pochádzajúci z Ázie. Je bežnou súčasťou čínskej tradičnej medicíny, kde sa z neho pripravuje tonikum, ktoré tamojší ľudia využívajú pri mnohých zdravotných neduhoch. V našich záhradách ho nájdeme iba sporadicky, častejšie sa potom s exemplármi stretneme v botanických záhradách.

Drieň obyčajný

(Cornus mas), tiež drieň jarný, je listnatá drevina bežne sa vyskytujúca v našej prírode. Tento druh sa pestuje aj v záhradách, a to hlavne pre jedlé plody červenej farby, ktoré koncom leta nahrádzajú biele kvety. Plody sú bohaté na vitamín C, používajú sa na výrobu sirupov, džemov a podobne. Údajne tiež pomáhajú s tráviacimi problémami. Na Slovensku sa z plodov pripravuje tradičný alkoholický nápoj s názvom drienkovica. Do záhrad sa vysádzajú šľachtené kultivary. Medzi najobľúbenejšie patrí 'Alex', 'Expres', 'Jolico', 'Devín', 'Macrocarpa', 'Xanthocarpa' (má plody žlté).

Drieň japonský

(Cornus kousa) je opadavý ker či strom pochádzajúci z východnej Ázie. Ide o veľmi krásnu a obľúbenú rastlinu, ktorá sa v záhradách využíva ako okrasná. Existuje nespočetné množstvo rôznych odrôd, ktoré sa od seba líšia farbou listov, veľkosťou celej rastliny a ďalšími zaujímavými znakmi. Po odkvitnutí drobného kvetenstva sa objavujú červené okrúhle plody, ktoré sú typické drobnými „bodlinkami“ na povrchu. Plody drieňa japonského sú jedlé, v ázijských krajinách ich niekedy využívajú na prípravu vína. Obľúbenými kultivarmi medzi záhradníkmi sú 'Summer Fun', 'Gold Star', 'Satomi', 'Heart Throb' a 'China Girl'.

Drieň kvetnatý

(Cornus florida) opadavý ker s jednoduchými listami. Pochádza zo Severnej Ameriky a u nás sa pestuje ako okrasný ker. Jedná sa o veľmi estetickú rastlinu, ktorá je v čase kvitnutia doslova posiata kvetmi rôznej farby, podľa konkrétnej odrody. Niekedy sa využíva aj tvrdé drevo tohto druhu, v Amerike aj kôra, ktorá má údajne povzbudzujúce účinky.

Drieň kanadský

(Cornus canadensis) je bylina s plazivým podzemkom. Rastlina má nápadné listene, ktoré sú umiestnené okolo kvetenstva. Vyskytuje sa v chladnejších oblastiach Ázie a Severnej Ameriky, zriedka sa pestuje u nás. Využíva sa ako pôdokryvna rastlina.

Svíb do okrasnej záhrady alebo jedlé drienky sú pre svoju nenáročnosť skvelou voľbou pre každú záhradu, vyberte si obľúbené odrody v našom e-shope

Využitie drieňa

Drieň má mnoho využití, ktoré závisí najmä na danom druhu. Podľa vyššie uvedených popisov jednotlivých druhov je zrejmé, že niektoré z nich pestujeme ako okrasné pre ich veľké či početné kvety, zaujímavé panašované listy alebo červeno sfarbené drevo.
Iné zase ako zdroj zdravých plodov nabitých vitamínom C, z ktorých sa pripravujú rôzne výrobky, ako sú sirupy, džemy, zaváraniny, či dokonca alkoholické nápoje.
U niektorých druhov, konkrétne sa jedná najmä o drieň kvetnatý, sa používa aj drevo, ktoré je tvrdé a hodí sa na využitie v priemysle.

Plody drieňa

Plody sú jedlé iba v niektorých prípadoch. U nás sa najčastejšie na spracovanie využívajú plody drieňu obyčajného, v Ázii potom preferujú drieň japonský a jeho „pichľavé“ okrúhle plody.

Plodom svíbu je kôstkovica, ktorá môže mať rôzny tvar aj farbu. Najčastejšie je guľatá, až mierne pretiahnutá, pripomínajúca šípky. Chuť jedlých druhov je sladkokyslá až kyslá. Farba je najčastejšie červená, môže byť aj červeno-ružová (drieň japonský), alebo čierna (pri svíbe krvavom).

Ako strihať svíb

Svíb veľmi dobre znáša rez a ľahko ich tak môžeme tvarovať a prispôsobiť vlastným požiadavkám aj priestorovým možnostiam. V Ázii z nich často tvarujú bonsaje, u nás sa zase nezriedka pestujú v nádobách.
Pokiaľ pestujete drieň klasicky ako solitér alebo menší živý plot v záhrade, je vhodné vykonávať raz za pár rokov omladzovací rez. Vďaka nemu sa ker zahustí a bude celkovo zdravší a schopnejší rastu. Rez robíme skoro na jar. V tomto prípade skracujeme vetvy až 10 centimetrov nad úrovňou pôdy.
Častejšie (nie je úplne potrebné každoročne) však pristupujeme k rezu udržiavaciemu, pri ktorom vetvy striháme ostrými záhradníckymi nožnicami približne 50 centimetrov nad zemou.

Ako rýchlo rastie drieň

Pri pestovaní drieňu zo semien je potrebné mať na pamäti, že klíčenie a následný rast sadenice prebieha veľmi pomaly. Je teda vhodnejšie ho množiť odrezkami, ktoré zakorenia pomerne rýchlo, vrúbľovaním, alebo zakúpiť už predpestované sadenice.
Kríky a stromčeky tohto druhu rastú pomerne pomaly po celý život. Ročne pribudne asi 10 centimetrov, čo z drieňu robí ideálneho adepta na živý plot, ktorý potom nebude nutné neustále počas sezóny zastrihovať. Na hustý porast poskytujúci súkromie si ale chvíľu počkáte.
Ak chcete drieň pestovať pre jeho plody, je výhodnejšie zakúpenie už vzrastlejšie dreviny. Svíby totiž začínajú plodiť najskôr desiatym rokom.
 
TIP: Drieňom sa skvele darí v spoločnosti ďalších kríkov. Zvoliť môžete napríklad hlohyňu, vavrínovec alebo cezmínu. Ako pestovať cezmínu sa dozviete v našom minulom článku. A pokiaľ vás zaujímajú skôr menej známe druhy ovocných kríkov, vyskúšajte napríklad pestovanie muchovníka.

Bršlen (Euonymus) je opadavý alebo vždyzelený ker s jednoduchými listami, drobnými zaujímavými kvetmi, ktorého plodom je tobolka. V tomto rode nájdeme viac ako 140 rôznych druhov.

Pôvodne pochádzajú bršleny pravdepodobne z Číny, dnes sú však doma takmer na všetkých kontinentoch. V Českej a Slovenskej republike sú pôvodné dva druhy, a to bršlen európsky a bršlen bradavičnatý. V okrasných záhradách sa potom pestujú aj ďalšie druhy.

Pestovanie bršlenu

Bršleny sú nenáročné rastliny, ktoré v našich končinách bez problémov prezimujú. Hodí sa teda na celoročnú výsadbu do záhrad. Mrazy nezvláda iba bršlen japonský, ktorý musíme zazimovať v skleníku či interiéri. Použitie v záhrade je rôznorodé. Bršleny môžu slúžiť ako pôdokryvné rastliny, solitéry, živé ploty i popínavé rastliny, všetko závisí od konkrétneho druhu.

Rez kríky nevyžadujú. Ak chcete rast usmerniť a skrátiť vetvy či dodať bršlenu tvar, urobte tak počas mája. Čo sa týka pôdy, mala by byť humózna, hlinitá a dobre výživná.

Bršleny preferujú slnečné až polotienisté stanovište, avšak pokiaľ pestujete kultivar s farebnými listami, umiestnite ho skôr na slnko, kde sa kresba listov vyfarbí. Ak chcete ker rozmnožiť, môžete tak urobiť pomocou odrezkov alebo potápaním výhonov.

Opadavé druhy bršlenov

Bršlen európsky

B. európsky (E. europaeus) je jedným z pôvodných druhov u nás. Jeho kopijovité listy na jeseň zmenia farbu na červenú a následne opadajú. Kvety sa objavujú od mája do júna, sú drobné, žltej farby. Keď odkvitnú, začnú dozrievať štvorlaločné červené plody, ktoré pôsobia veľmi esteticky.

Bršlen krídlatý

B. krídlatý (E.alatus) má tmavo zelené vajcovité listy, ktoré sú na dotyk tuhé. Na jeseň zčervenajú, následne opadávajú. Kvety sú žltozelené.

Bršlen Hamiltonov

B. Hamiltonov (E. hamiltonianus) kvety tohto druhu sú biele až červenkasté. Po odkvitnutí sa tvoria ružové plody. Listy sú tuhé, vajcovitého tvaru.

Bršlen širokolistý

B. širokolistý (E. latifolius) je pomerne vysoký ker, ktorý dorastá do výšky až 5 metrov. Je vhodný na pestovanie ako solitér. Má sýto zelené listy, zelenožlté kvety a plody sú ružové, niekedy až do červena.

Vždyzelené druhy bršlenov

Bršlen Fortuneov

B. Fortuneov (E. fortunei) je drobnejší vždyzelený bršlen, ktorý môže v záhrade slúžiť ako pôdokryvná rastlina. Listy sú rôzne veľké aj tvarované, pôsobia nepravidelne, majú vajcovitý tvar. Je okrasný vďaka svojim rôzne vyfarbeným listom. Konkrétna farba sa líši podľa odrody.

Bršlen japonský

B. japonský (E. japonicus) je jediným zástupcom, ktorý nie je schopný v našich podmienkach prezimovať. Ak zvolíte tento druh, je nutné pestovanie v nádobách, aby bolo možné bršlen preniesť do priestorov, ktorým sa v zime mráz vyhýba. Je ale dobré mať na pamäti, že dorastá do výšky až 4 metrov, a tak je potrebná veľká nádoba a pravidelný rez, ktorý zachová ker kompaktný. Je dostupných mnoho odrôd, ktoré majú rôzne farebné, panašované či žíhané listy.

Bršlen nízky

B. nízky (E. nanus) - tento druh patrí k tým nižším. Môže byť súčasťou záhonov s kríkmi, drobným živým plotom, ktorý opticky rozdeľuje pozemok, alebo slúžiť ako pôdopokryvná rastlina. Ide o poloopadavý druh.

Vyberte si niektorý z týchto druhov do vašej záhrady. Nenáročné bršleny ponúkame aj v našom e-shope

Bršleny na kmienku

Rôzne druhy a kultivary bršlenov môžete kúpiť aj ako vrúbľované kontajnerové rastliny na kmienku. V tomto prípade pôsobí rastlina ako drobný okrasný stromček, ktorý sa svojím vzhľadom hodí napríklad do záhrad japonského štýlu. Možno ho pestovať aj v nádobách, preto je vhodné kupovať ako vrúbľovaný bršlen japonský.

Vďaka vysokej znášanlivosti rezu je možné stromček často zastrihovať a udržiavať tak jeho korunu pekne kompaktnú. Vrúbľovanie navyše zvyšuje celkovú odolnosť rastliny.

Bršlen popínavý

Niektoré druhy, napríklad bršlen Fornuterov, môžeme pestovať aj ako popínavé rastliny. Výborne vyzerajú vysadené do drevených kvetináčov s oporou, kde vytvoria prírodnú zábranu, ktorá uchráni vašu terasu pred vetrom, slnkom aj pohľadmi okoloidúcich. Popínavý bršlen však môže pokrývať aj ploty, kmene stromov alebo múry, a to až do výšky 3 metrov.

Bršlen ako živý plot

Živý plot z bršlenu je veľmi obľúbený hneď z niekoľkých dôvodov. Kríky zvyčajne rastú pomaly, veľmi dobre znášajú rez a pravidelné tvarovanie, sú husté a neopadavé druhy poskytujú súkromie aj v zimnom období. Jednotlivé kríky stačí na jeseň či na jar vysadiť v rozostupoch 50-80 centimetrov, podľa veľkosti zvolenej odrody.

Bršlen pestovanie v kvetináči

Nižšie kultivary alebo vrúbľované bršleny na kmienku pestujeme aj v nádobách. Na ich naplnenie použijeme kvalitný, humózny a dobre výživný záhradný substrát. Ten musí byť neustále mierne vlhký, nie však preliaty. Pri pestovaní v kvetináči dávame rastliny skôr do polotieňa. Ako sme už spomínali, bršlen japonský je vhodné chrániť aj pred vetrom a mrazom.
 
TIP: Bršleny skvele doplnia ďalšie bohato kvitnúce kríky. Zvoliť môžete napríklad kalinu či hlohyňu. O pestovaní hlohyne sme sa viac rozpísali v našom predchádzajúcom článku.

Enciánový stromček (Lycianthes rantonnetii syn. Solanum rantonnetii) je okrasná rastlina s kvetmi podobnými horcom, ale príbuzná s ľuľkovitými druhmi. Rastlinu je možné pestovať ako ker, častejšie ju ale záhradkári tvarujú ako stromček, ktorý môže dorásť do výšky až dvoch metrov.

Výrazné kvety bohato pokrývajúce celú korunu majú fialovú farbu, výnimočne aj čisto bielu. Všetky časti rastliny sú jedovaté, vrátane zrelých bobuľovitých plodov. V nasledujúcich riadkoch sa pozrieme na to, ako sa starať o enciánový stromček.

Pestovanie enciánového stromčeka

Stanovište - slnečné, je potrebné si dať pozor na priamy úpal; cez poludňajšie slnko by sme mali rastline dopriať mierny tieň s rozptýlenými lúčmi.

Pôda - na typ substrátu je enciánový stromček pomerne náročný. Vyžaduje kyprý, humózny a výživný substrát s neutrálnym pH.

Zálievka - stromček zalievame pravidelne tak, aby substrát nikdy nevyschol, ale rastlina zároveň nestála v podmáčanej pôde. Výdatnú zálievku aplikujeme ráno alebo večer, nikdy počas horúceho slnečného dňa.

Hnojenie - pri presádzaní by sme mali čerstvý substrát premiešať s kompostom. Počas vegetačnej doby vyživujeme enciánový stromček ideálne hnojivami rozpustnými vo vode.

Kvitnutie - do kvetu rastlina prechádza v júni a posledné kvety na vetvách nájdeme ešte v septembri. Kvety sú päťpočetné, fialovej či bielej farby, uprostred majú typickú žltú škvrnu.

Presádzanie – stromček by sme mali v prvých rokoch presádzať raz ročne, neskôr raz za dva až tri roky. Vždy vymeníme substrát a použijeme väčšiu nádobu.

Chcete si túto zaujímavú bohato kvitnúcu rastlinu vysadiť aj vo svojej záhrade či terase? Enciánové stromčeky nájdete aj v našom e-shope

Prezimovanie enciánového stromčeka

Enciánový strom nie je odolný voči mrazom, a tak je možné pestovať ho iba v prenosných nádobách, aby sme ich pred mrazmi včas uchránili. Von rastlinu prenášame až v druhej polovici mája, kedy už žiadne mrazíky nehrozia a vzduch je dostatočne teplý.

Pokiaľ v zime premiestnite stromček do interiéru, vyhrievaného skleníka alebo zimnej záhrady, môže kvitnúť aj počas zimných mesiacov. Podmienkou je, že teplota v miestnosti neklesá pod 10 °C. Ak ho chceme zazimovať, prenášame nádobu so stromčekom do tmavej miestnosti s teplotou okolo 5 °C, obmedzíme zálievku na minimum a vynecháme hnojenie. Počas zimného obdobia môže stromček zhodiť listy.

Enciánový stromček strihanie

Pravidelný rez a tvarovanie je pri enciánovom stromčeku nevyhnutné. Bez zásahov nožníc by bola rastlina nevzhľadným krom vyháňajúcim vetvy do všetkých strán. Ak chcete mať pekný stromček, musíte s tvarovaním začať čo najskôr.

Mladej rastline ponechajte iba jeden výhonok (stredový, najsilnejší). Tento necháme vyrásť minimálne do výšky jedného metra. Keď má hlavný výhonok jeden až jeden a pol metra, vrchol zaštipneme. V tejto chvíli sa začne stonka v jeho hornej časti vetviť a vytvárať korunu. Všetky tieto úkony vykonávame na jar, aby mala rastlina dostatok času zaceliť rany a sily na rast nových výhonkov.

V ďalšom roku prichádza čas na pravidelné presádzanie a radikálny rez. Po presadení zastrihneme korunu do kompaktného tvaru, prípadne sa zbavíme výhonov, ktoré narúšajú vzhľad stromu. Ponecháme iba kmienok a veľmi krátko strihanú korunu - tá začne hneď v máji bohato obrastať. Aby sme zachovali tvar a zaistili čo najvyšší počet kvetov, mladé vetvičky pravidelne zaštipujeme.

TIP: Rozkvitnutý enciánový stromček v záhrade skvele doplní napríklad vajgela. Aj tá ponúka záplavu rôznofarebných kvetov aj nenáročnosť. Ako pestovať vajgelu sa dozviete v našom predchádzajúcom článku.