Blog

Pre nás ešte stále pomerne exotická rastlina, ktorá si však postupne hľadá svoje miesto v záhradách. Podelíme sa s vami o poznatky, ktoré vám pomôžu s pestovaním, od výberu vhodného stanovišťa až po správny rez.

Hurmikaki odrody

Hurmikaki viržínske (Diospyros virginiana)

Hurmikaki je rastlina pre našu oblasť nepôvodná, avšak našej klíme veľmi prispôsobivá. Vyznačuje sa vo vhodných podmienkach nenáročnosťou, odolnosťou a exotickým vzhľadom. Výborná drevina aj pre záhradnú architektúru najmä na jeseň, keď sa listy vyfarbujú do žiarivo červena až oranžova. Odvďačuje sa bohatou úrodou. Poznáme ho pod názvom tomel, ebenovník aj kaki s latinským názvom Diospyros kaki. Plody sú žlté až oranžové podobné rajčine. Naozaj vynikajúcej chuti. Pestuje sa ako vyšší ker alebo nízkokmenný strom.

Stanovište

Stanovište vyberáme čo najslnečnejšie s možným potenciálom akumulácie tepla (stena domu, záhradný múrik). Čím chránenejšie stanovište proti vetrom, najmä zimným, tým lepšie. Treba brať ohľad aj na kvalitu pôdy, ktorú môžeme vylepšiť pridaním štandardného záhradníckeho substrátu. Vyhovujú mu priepustné, hlboké pôdy s dobrou zásobou živín a humusu a mierne kyslé (s pH 5,5 až 6,5). Najlepšie s drenážou, aby nebol pestovaný v podmáčaných pôdach, ktoré mu nevyhovujú. Pravidelná závlaha je potrebná pri suchších obdobiach a prvé 2 - 3 roky po výsadbe. Samotná vlaha má vplyv na tvorbu plodov, tiež ich veľkosť a tvar. V prvých dvoch rokoch je však vhodnejšie pestovať ho v nádobe a prezimovať na miestach, kde nemrzne. Ideálne sú skleníky a zimné záhrady.

Opeľovanie

Väčšina odrôd je samoopelivá, takže pre tvorbu plodov postačí jedna rastlina, navyše bez prítomnosti opeľovača sú plody bezsemenné. Prítomnosťou dobrého opeľovača zabezpečíme kvalitnú úrodu aj dostatok plodov. Medzi najlepšie opeľovače patria odrody ’Gailey‘ (má len malé plody), ’Zengi-Maru‘, ’Dai Dai Maru‘, ’Seedless‘. Rastliny sadíme v spone 3 - 6 metrov.

Ako zazimovať hurmikaki

Mrazuvzdornosť je udávaná až do -25°C (až -30°C dospelý zdravý strom). Kvitnutie nastáva v druhej polovičke mája a trvá 2 - 3 týždne. Citlivosť narašených častí stromu k mrazom je vysoká, závisí od dĺžky mrazovej expozície. V prípade mrazového poškodenia strom spoľahlivo regeneruje, avšak už bez kvitnutia.

Zakúpené rastliny je nutné spočiatku pestovať v polotieni a odporúčame ich ponechať aspoň rok v pôvodnom kontajneri. Dôvod je potreba dosiahnutia plného prekorenenia. Ideálne je rastlinu jeden alebo dva roky zimovať niekde, kde dlhodobo nemrzne, krátkodobé mrazy toleruje (do - 5°C). Ideálne sú pivnice alebo studené predsiene (svetlo nie je nevyhnutné). Ak je rastlina po vynesení na jar nenarašená, dáme ju na teplé slnečné miesto, ak je už čiastočne narašená umiestnime ju do polotieňa, aby neprišlo ku spáleniu. Rastlinu vynášame podľa počasia, v apríli alebo začiatkom mája.

Po výsadbe na stanovište je vhodné minimálne prvý rok počas zimy rastlinu mierne chrániť - napr. čečinou, alebo zakopcovaním kmeňa zeminou do výšky 50 cm. Nevyhnutná sa javí ochrana proti devastujúcemu vplyvu zimného slnka na slnečných stanovištiach. Postačí jednoduchý chránič (opretá doska do južného smeru, biela netkaná textília v dvoch vrstvách na bambusových tyčkách). Ako nedostatočné sa javí známe bielenie kmeňa. Vhodné je aj zabalenie kmeňa v prvých 4 rokoch do jutoviny.

Ak vás toto netradičné ovocie zaujalo, môžete si vyberať niektorú z odrôd hurmikaki aj v našom eshope

Hnojenie

Postačí bežné hnojenie s obsahom stopových prvkov (Cererit, Krystalon). Ideálnym hnojivom je aj NPK v pomere 10 : 4 : 6. Škodce rastlinu v našich podmienkach nenapádajú, jeho domáci škodcovia v SR a ČR nežijú. Prípadná chemická alebo iná ochrana je zhodná s našimi rastlinami.

Ako strihať hurmikaki

Rez hurmikaki nepotrebuje. Rezom regulujeme iba vzrast, čím udržujeme pomerne bujný strom v potrebnej veľkosti. Odstraňujú sa uschnuté a poškodené konáre. Strom sám zhadzuje odrodený obrast. Kvitne a plodí na výhonkoch, ktoré vyrastajú z minuloročného dreva, preto treba byť pri reze opatrný, inak sa oberiete radikálnym rezom o úrodu. Navyše je hurmikaki dosť tvrdý oriešok a rastie si po svojom. Ak sa rozhodnete pre rez, tak len na jar.

Plody

Dozrievajú koncom septembra až októbra. Nezrelé plody sú nepožívateľné, trpké. Zrelosť sa pozná podľa zmiznutia trpkosti. Najjednoduchší a najspoľahlivejší spôsob je nechať plody prejsť mrazom. V takomto stave sa môžu nechať na strome až do Vianoc. Plody môžeme ponechať v izbovej teplote s pridanými jablkami a banánmi, ktoré urýchľujú zrenie uvoľňovaním plynu. Konzumujú sa buď po rozkrojení alebo celé so šupkou. Semiačka, ak sú prítomné, sa vyberajú. Niektoré odrody sa môžu zozbierať skôr a nechať uložené krátkodobo v mrazničke a následne niekoľko dní v teple. Plody sú rôsolovité podobné marhuliam a je z nich vynikajúci džem, rôsol. Dužinu si však môžete aj čerstvú natrieť na pečivo.

Hurmikaki japonské

Je veľmi príbuzný druh, jeho mrazuvzdornosť je však menšia (paradoxne je však odolnejší voči jarným mrazíkom). Udávaný limit je okolo -16°C. Na území SR a ČR ide o pomerne rozšírený strom. Dospelé stromy majú výbornú schopnosť prispôsobiť sa podmienkam prostredia. Najcitlivejšie je jednoročné drevo. Odporúča sa kontajnerová kultúra, so zimovaním podobným Hurmi-kaki viržínskému. Dôležité je minimalizovať teplotné výkyvy (vetraním, zatienením). Na pestovanie u nás sú vhodné aj hybridy hurmi kaki viržínskeho a japonského, napríklad odroda ’Nikita´s Gift‘ (mrazuvzdorná do −23 °C) či ’Roseyanka‘ (mrazuvzdorná do −27 °C). Obe odrody sú chuťovo veľmi dobré a obe patria medzi samoopelivé hurmikaki, ale je výhodné – pre kvalitu i veľkosť plodov – mať dobrého opeľovača.

TIP: Ak ste milovníkom menej tradičného ovocia, určite si prečítajte aj článok o pestovaní paw-paw.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Pawpaw je rastlina v našej oblasti síce nepôvodná, avšak  našej klíme prispôsobená, nenáročná a veľmi odolná. Je vysoko  plodná a vizuálne neprehliadnuteľná.

Asimina triloba pestovanie

Stanovište

Pri výbere stanovišťa treba brať ohľad na kvalitu pôdy (hĺbku  a priepustnosť možno vylepšiť pridaním štandardného záhradníckeho  substrátu) a na oslnenie v priebehu dňa (vhodné je slnečné,  v teplých oblastiach mierne zatienené miesto). Čím chránenejšie  stanovište proti vetru, hlavne v zimnom období, tým lepšie. Je  vhodná pravidelná závlaha (1 krát za dva týždne až do augusta). 

Vyberte si z ponuky nášho eshopu pawpaw alebo iné netradičné ovocie

Opelenie 

Z dôvodov cudzoopelivosti sa musia pestovať 2 rôzne odrody.  Opelenie zabezpečujú najmä muchy a vietor. Je nevyhnutné  aby obidve rastliny boli vzdialené max. 9 m od seba. Rastliny dosahujú  výšky až 6m a odporúčaný spon je 3 - 4,5 m. 

Zimovanie 

Mrazuvzdornosť je udávaná minimálne do -25°C. Asimina  kvitne relatívne neskoro a dlho. Kvitnutie nastáva pred úplným  olistením, podľa charakteru počasia koncom apríla až mája a trvá  až 3 týždne, takže prípadné jarné mrazíky by nemali poškodiť  celú úrodu. Citlivosť nových výhonkov k mrazíkom stúpa s ich  veľkosťou. V prípade skutočne veľkých jarných mrazov pawpaw  regeneruje cca v júny, ale už bez kvitnutia.

Je vhodné minimálne prvý rok po výsadbe rastlinu na zimu  mierne chrániť - osvedčilo sa nahrnutie zeminy okolo kmeňa do výšky  cca 50 cm. V ďalších 2 rokoch sa takýmto nepracným opatrením  taktiež nič nepokazí. Zeminu môžeme odhrnúť začiatkom apríla.  Nevyhnutná sa javí ochrana proti devastujúcemu vplyvu  zimného slnka na slnečných stanovištiach. Postačí jednoduchý  chránič (opretá doska do južného smeru, biela netkaná textília v  dvoch vrstvách na bambusových tyčkách). Ako nedostatočné sa  javí známe bielenie kmeňa. 

Hnojenie 

Postačí bežné hnojenie s obsahom stopových prvkov (Cererit,  Krystalon). Škodcami pawpaw prakticky netrpí, rastlina je insekticídna,  jej domáci škodcovia v SR a ČR nežijú. Prípadné hubové  choroby na veľkých listoch pri vlhkom počasí je možné odstrániť  bežnými fungicídmi (napr. meďnatými). 

Rez 

Pawpaw rastie v pomerne prísnom pyramidálnom tvare a  kvitne na minuloročných letorastoch. Preto rez nieje za potreby,  výnimkou môže byť základné tvarovanie a odstránenie uschnutých  a poškodených vetví. 

Plody 

Plody dozrievajú v septembri až októbri. Zrelosť sa pozná  podľa ľahkého zmäknutia plodov a zmeny farby do žlta, po prípade  je najlepším indikátorom zrelosti intenzívna exotická ovocná vôňa.  Ak do príchodu mrazov nestihnú plody dozrieť na rastline, dozrejú  v izbovej teplote po pridaní zrelých jabĺk cca do 14 dní. Pri konzumácii  sa plody rozkroja, vyberú sa semená, ktoré sú jedovaté (iba  pri rozkúsaní) a je sa obsah žlto-oranžovej farby, príjemnej vône,  pudingovej konzistencie a exkluzívnej chuti. Spracovanie, mimo  priamej konzumácie, je možné viacerými spôsobmi, avšak chuť  plodov, ktorými viac než prekvapíte nielen seba ale aj všetkých  známych, väčšinou zabezpečí že nebudete maž žiadne prebytky.  Plody vydržia pri izbovej teplote zrelé cca týždeň, chladené dlhšie.  Výživná a vitamínovo - minerálne hodnota plodov je značná. 

Upozornenie

Semená plodov sú jedovaté (po prekúsnutí), je treba ich pred  konzumáciou vybrať! Semená sú dostatočne veľké, až 2,5 cm, ich  počet v 1 plode býva okolo 10. 

TIP: Od menej tradičných druhov ovocia sa vrátime k tradičným jabloniam. V tomto článku sa dočítate, ktoré jablone sú vhodné do vyšších polôh.

Tuja (Thuja) patrí medzi stálozelené dreviny. Má svojich zástancov aj odporcov. V dnešnej modernej minimalistickej dobe výsadieb je naozaj na ústupe, ale pôvodné výsadby kvôli tomu hromadne rušiť nebudeme. Naopak, snažíme sa ich udržať v dobrom zdravotnom stave, no nie vždy je to jednoduché. 

Často sa nás pýtate, prečo tuje hnednú, čo im chýba, ako sa o ne treba ďalej starať? Tu nájdete odpovede na vaše otázky. Hnednutie tují môže byť spôsobené viacerými faktormi. Tento jav sa prejavuje rovnako na mladých ale aj na starších drevinách. Môže byť spôsobené vplyvom: 

- nedostatočnej závlahy po výsadbe

- nedostatočnej zimnej závlahy

- nadbytočnej závlahy

- vysokej hladiny spodnej vody

- nedostatočným hnojením

- nedostatkom horčíka

- nadmerného hnojenia

- nedostatku svetla

- hustej výsadby

- vplyvom zimného slnka

- striedania mrazivých a teplejších dní

- chorôb a škodcov a iné

Hnednutie tují ako prirodzený jav

Aj naše vlasy starnú a vypadávajú. Rovnako je to aj s ihličím ihličnatých stromov alebo s vetvičkami u tují. Staršie ako 3 roky sa vo vnútri okolo kmeňa v dôsledku nedostatku slnka jednoducho nemajú k svetu. Je to však prirodzený jav. Na jar po mrazoch jednoducho tieto odumreté vetvičky rukou jemne odstráňte, vytraste. Rovnakým neestetickým problémom môže byť u tují kvitnutie. Na koncových výhonkov sa neskôr vytvoria plody, suché šištice, ktoré pôsobia sucho a strapato. Dajú sa však odstrániť rezom.

Hnednutie a suché vetvičky zvonka sa prejavujú najmä po zime, na jar. Pokiaľ na týchto vetvičkách nevidíte žiadne známky poškodenia hmyzom, zverou alebo hubovým ochorením, jedná sa len o stav spôsobený zmenami teplôt, nedostatkom vlahy alebo jej nadbytkom.

Hubové ochorenia tují

Pokiaľ sú však na konci poškodených výhonkov viditeľné aj čierne plodničky alebo zdurené vankúšovité plodnice, jedná sa o hubové ochorenie, ktoré je nutné ošetriť chemicky. Použite v tom prípade Dithane DG Neo Tec + Amistar + zmáčadlo Agrovital a po 14 dňoch postrek opakujte.

Pozrite si aktuálnu ponuku tují v našom eshope

Kabatiniové odumieranie výhonkov tiež spôsobené hubou, napadnuté sú najmä najmladšie a vrcholové výhonky. Platí ošetrenie fungicídmi a postrek opakovať po 10 – 14 dňoch.

Nedostatok horčíka

Prejavuje sa tiež hnednutím a vysychaním. Aplikáciou horkej soli im pomôžete. Horká soľ je horečnaté hnojivo nie len na tuje. Využijete ho v záhrade aj na iné plodiny a dreviny.  Doplníte horčík, ktorý zabraňuje hnednutiu a tým aj doplníte potrebnú výživu. Môžete ju aplikovať vo forme postreku na celú drevinu alebo zálievkou ku koreňu.

1 kg balenie Vám vystačí na: 20 m2 ako posyp k rastlinám a drevinám, 125 l zálievky ku koreňom alebo 200l postreku pri aplikácii na list.  Návod nájdete na balení.

Lykokaz tujový / Lykokaz borievkový

Lykokaz je škodca, ktorý napáda tuje a iné ihličnaté dreviny. Vyhryzáva do vetvičiek chodbičky, do ktorých kladie vajíčka. Poškodené dreviny chradnú a hnednú. V kôre sú tiež viditeľné otvory, pod drevinou piliny a výtrusy. Chodbička je dvojramenná. Postihnuté vetvy blednú a postupne odumierajú. Je nutné takéto poškodené dreviny ošetrovať a postihnuté vetvy odstrániť. Obyčajne hneď celú drevinu.

Roztoče – pavúkovce

Vetvičky napadnuté roztočmi strácajú postupne farbu, blednú, až neskôr prechádzajú do žltohneda, sú akoby zaprášené s bledými škvrnami. Nutné aplikovať postrek proti roztočom.

Zimné slnko

Mnohí neverili, že aj slnko dokáže takéto markantné škody. Má to však súvis so závlahou v zime a obsahu vody v pletivách. Ihličnany nespia v zime, sú to stálozelené dreviny a v nich normálne prebiehajú fyziologické procesy akurát sú spomalené. Takže treba zalievať aj tie v nádobe aj vonku vysadené, najmä mladé výsadby z jari a jesene inak vyschnú a mnohí sa potom domnievajú že vymrzli. Slnko svieti aj v zime a odsáva z listov vodu a ak nie je doplnená, vysaje to všetko z dreviny.  Obyčajne je to viditeľné z jednej strany, kde vychádza slnko alebo kde sa zdržiava najdlhšie počas zimných dní.

Hnednutie tují v zatienenom stanovišti

Tuje, ktoré sú vysadené v nie príliš vhodných podmienkach s nedostatkom svetla, tiež hnednú. Je to najmä v kútoch záhrady, za domom, v úzkych pásoch, kde nesvieti slnko, v tesnej blízkosti plota, kde z druhej strany nesvieti slnko a neprúdi tam vzduch.

Hnednutie zo spálenia

Pokiaľ vysádzate tuje v blízkosti betónových plotov počítajte s tým, že tento priestor najmä z druhej strany bude tmavý a navyše podľa orientácie k slnku , môže byť aj rozpálený.  Skúste sa v horúcom lete dotknúť betónového plota alebo len priložiť ruku 10 cm od plota. Ucítite teplo. Vetvičky, ktoré sa dotýkajú takéhoto horúceho plota môžu byť spálené.

Hnednutie tují po výsadbe

Mohlo byť spôsobené nedostatočnou alebo nadmernou závlahou a v samotnom zakoreňovaní sa a prijímaní vody a živín.  Po výsadbe dreviny musíme zaliať, ale nie vytopiť. Vlhkosť pôdy musíte sledovať a podľa druhu pôdy určite viete, ako často zalievať.  V ťažkých, nepriepustných pôdach a v ílovitých zalievať opatrne, naopak v suchých piesčitých pôdach výdatne a často. Pokiaľ máte zálievku pod kontrolou, mohlo sa stať, že bol koreňový bal tuje poškodený, useknutý hlavný koreň,  zožraté korene, nevhodné podložie, suť v mieste výsadby alebo iný materiál zakopaný v zemi a tuja sa jednoducho nezakorenila.

Naša rada pri výsadbe...

Tuje, ktoré sú predávané kontajnerované, sa vysádzajú od marca do novembra resp. do trvalého zamrznutia pôdy. Keď vyberiete drevinu z kvetináča, rozpichajte koreňový bal rukou ale tak, aby celý substrát okolo koreňov nevypadal. Len tento koreňový zväzok jemne rozrušte pre lepšie prijímanie vody. Vyhĺbte jamu a nalejte do nej vedro vody tak, aby tam voda stála a do tejto vody vysaďte tuju, zasypte substrátom, alebo pôvodnou zeminou, do ktorej zamiešajte výživný substrát a hneď neprihnojujte. Dobre utlačte.

Tuje s koreňovým balom sa predávajú najmä v marci a koncom októbra , kedy je vhodné vysádzať voľnokorenné dreviny, resp. balené v jutovine alebo so zemným balom. Jutovinu odstraňovať nemusíte, ale môžete ju mierne rozrušiť, aby sa korene ľahšie dostali von a začali zakoreňovať. Postup výsadby je rovnaký.

Hnednutie tují z hustej výsadby

Niektoré záhradníctva chcú pravdepodobne predať viac ks na 1m, preto prezentujú rozostupy 0,4m od seba. Reálne je však vhodné urobiť rozostupy minimálne 0,7 až 0,8 m od seba, aj kvôli budúcemu rastu, konkurencii v koreňovej časti, boj o živiny a najmä kvôli svetlu. V prípade, že sa tuje vysadia bližšie, o cca 5 rokov si už budú konkurovať, taktiež tieniť, každú 2 až tretiu tuju zatienia a tá bude v raste zaostávať a postupne vyschne, alebo ju budete musieť pre vzhľad odstrániť. Od oplotenia musia byť tiež v rovnakých rozostupoch. Ak sú natlačené na oplotení, nedajú sa ošetrovať ani upravovať, strihať, ak je opletenie slabšie, môžu ho aj vekom poškodiť.

Hnednutie tují pestovaných v nádobách

Odporúčame, ak chcete pestovať tuje v kvetináčoch v zime vonku, tak určite nie v plastových nádobách. Ale kamenina, keramika, betón, kde musí byť aj nejaká izolácia, dolu drenáž a juta alebo aspoň textília v nádobe a najmä otvory na odtok prebytočnej vody, pretože tu platí dvojnásobne, že stálozelená drevina v nádobe sa musí v zime polievať inak vyschne. Platí to pre všetky stalozelené, ihličnaté dreviny.

Hnednutie po zime = nedostatočná zimná závlaha

Ako sme už písali vyššie ihličnany je nutné zalievať aj v zime počas dní, keď nemrzne, je oteplenie, svieti slnko, nie je sneh. Najmä mladé výsadby z jesene a porast do 2 rokov od výsadby. Staršie výsadby podľa podmienok v zime. Pokiaľ je zima bez snehu a dlhodobo mrazivá, po mrazoch treba zaliať.

Hnednutie po neodbornom reze

Tuje sa strihajú cca 2-3x za rok. Strihanie nesmie prebiehať za horúceho suchého dňa, kedy dlhodobejšie hrozí, že ostrihané porasty budú dlhšie bez závlahy. Najlepšie sa robí rez pod mrakom.  Po reze musíte dreviny zaliať alebo počkať na dážď. Hĺbka rezu tiež môže ovplyvniť stav drevín. Mladé dreviny zvládajú rez lepšie ako staršie porasty. Ideálne zostrihávať pravidelne a postupne na jar (apríl), v júni a koncom leta. Staršie tuje postupne po tretinách. Pokiaľ plánujete zrezať 5 m vysoké tuje o polovicu, určite nie je vhodné ich zrezať naraz o polovicu.

Hnednutie z nadmerného hnojenia

Žiaľ je to tak, aj nadmerné hnojenie môže rastlinám uškodiť. Najskôr pôsobia tmavozeleno to už je znak prehnojenia a napokon začnú chradnúť. Viditeľné sú hnedé koncové až čierne výhonky, ktoré opadávajú. Pokiaľ sa hnednutie po prehnojení prejavuje u drevín vysadených v nádobách, v nádobe vidieť aj vyzrážané soli, biely povlak. Je nutné obmedziť zálievku, presadiť dreviny v nádobe a nehnojiť.

Hnednutie tují zapríčinené hmyzom

V poslednom období sa premnožil na juhu Slovenska, Rakúsku a v Maďarsku zelený lesklý chrobák Lamprodila festiva.

Určite si ho nepomýlite. Je cca 1 cm veľký, lesklý, zelený s čiernymi bodkami. Spôsobuje vysychanie tují. Dostal sa k nám cca pred 2 rokmi pravdepodobne z Talianska, dovozom ihličnanov a spôsobuje naozaj veľké problémy. V relatívne krátkom čase dokáže zničiť celý živý plot tuje západnej.

Samičky kladú vajíčka od polovice mája do otvorov v porastoch, do trhliniek v kôre. Tam sa larvy vyvíjajú 2 roky a požierajú vnútro dreviny. Tá postupne vysychá.

Pokiaľ si už všimnete že chrobáky vylietavajú, zabezpečte žlté lepiace doštičky, na ktoré časť samičiek určite chytíte. Potom treba začať s postrekom Karate alebo Mospilan a striedať ich. Je vhodné použiť aj zmáčadlo. V prípade, že sa Vám porast zachrániť nepodarí, je vhodné ho vyrúbať a spáliť, lebo v pletivách sa môžu ďalej nachádzať vajíčka alebo larvy.  Ako náhradu za Smaragd odporúčame iné stálozelené dreviny listnaté alebo tis, cyprusovec.

Vždy sa nájdu odporcovia aj obľúbenci tují. Okolo cintorínov sa kedysi naozaj hojne používali. ale nejednalo sa o tuje západné, ktoré sa momentálne predávajú. Momentálne je na trhu dostatok nových a zaujímavých aj farebných kultivarov, ktoré môžu oživiť priestor v záhrade.  Nemusí ísť o súvislý pás v živom plote. Ale napr. o 2 ks v zmiešanej výsadbe.

Tuje sú vhodné pre rýchle vytvorenie steny a bariéry takmer bez zasahovania. Nádherné sú však aj listnaté opadavé kry, stálozelené kry, ich kombinácie, ktoré najmä na jeseň vytvoria nádherné predstavenie farieb a tvarov. Je to však vec pohľadu a názoru. V ďalšom článku vám predstavujeme niektoré iné rastliny vhodné na živý plot.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Trvalkové záhony sa tešia obrovskej popularite a nájdeme ich v takmer každej záhrade. Viete ako postupovať pri založení takéhoto záhonu, čo všetko by ste mali dodržať a zohľadniť aby práve tie naše trvalky patrili medzi najkrajšie?

Zásady pre umiestnenie trvaliek

Trvalky sa umiestňujú buď na miesta vhodné na detailné pozorovanie jednotlivých rastlín, napr. k oddychovému zákutiu, alebo tak, aby sa v pokoji mohla vnímať celková kompozícia, teda na miesto kam sa dá pozrieť cez okno obývačky alebo terasy. Výsadba potrebuje vždy niektoré stabilné prvky, ktoré by tvorili kostru celej kompozície.

Pri menších skupinách stačí iba opora v pozadí, pri väčších sú nevyhnutné pevné oporné body priamo v záhone. Takýmito prvkami sú obyčajne dreviny. Tie prispievajú k dekoratívnosti skupiny v zime a opadavé prispievajú k farebnému efektu jednak v období kvitnutia ako aj v období jesenného vyfarbenia. Okrem drevín môže byť oporou aj stavba, nepriehľadný plot, drobná architektúra, pri menších záhonoch aj balvany alebo záhradná keramika.

Trvalková skupina sa vysádza vždy nepravidelne, rastliny sa však neumiestňujú náhodne. Ak má byť záhon pekný, treba sa pri jeho zostavovaní riadiť určitými kompozičnými pravidlami. Najdôležitejšie pravidlo je, že najvýraznejší prvok (rastlina) sa neumiestňuje do stredu skupiny, ale vždy trocha bokom, najlepšie asi do jednej tretiny dĺžky a hĺbky záhona. Oproti treba tento výrazný prvok vyvážiť podobným ale slabším prvkom ako ozvenou. Napríklad pri použití toho istého druhu a kultivaru sa na jednu stranu umiestni skupina 5-6 rastlín a oproti iba 2-3 rastliny. Inokedy sa na jednu stranu umiestni silno rastúci, výrazne sfarbený kultivar, a oproti jemnejšie sfarbený a nižší kultivar. Takisto sa dajú použiť dva druhy podobného vzhľadu, ale rozdielnej veľkosti.

Ak je záhon široký, treba vyvážiť navzájom tri podobné prvky: na jednu stranu sa umiestni veľmi nápadný prvok, slabší prvok sa umiestni na opačnú stranu a najslabší do popredia mimo stredu. V tomto prípade už však už nestačí na odstupňovanie rôzny počet sadeníc alebo rozličné kultivary, ale treba kombinovať rozličné druhy (napr. heliopsis, rudbeckia laciniata, oenothera missouriensis). Ak je záhon dlhý rozčlení sa na kratšie úseky. Pre jeden úsek sa vypracuje vhodné zoskupenie, ktoré sa potom niekoľkokrát opakuje ako článok reťaze. V takomto úseku možno zaradiť aj prvky za sebou, a to v kombinácii – nápadný, slabší, najslabší. Tieto prvky sa neumiestňujú v jednej línii a tiež v rovnakom odstupe, ale tak, aby sa využila aj šírka záhona. Cieľom je, aby sa to isté nepravidelné zoskupenie pravidelne opakovalo a tým vznikol rytmus.

Príprava pôdy pre trvalky

Príprava pôdy spočíva najmä v jej dôkladnom skyprení a odburinení. Pôdu pre trvalkové partie treba najskôr dobre zrýľovať. Väčšine trvaliek vyhovuje hĺbka spracovania na výšku rýľa, t.j. asi na 30 cm. Nižším trvalkám stačí plytšie obrobenie, vysokým naopak mierne hlbšie obrobenie. Odburinenie je jedným z hlavných predpokladov úspešného pestovania. Zvlášť nepríjemné sú buriny, ktoré sa rozrastajú podzemkami. Najčastejšie sú to pýr, kozia noha, pichliač roľný, podbeľ, pýr a i. Veľmi nepríjemné sú buriny, ktoré majú oddelky hlbšie ako sa dá rýľovať.

Kedy sadiť trvalky

Druhy kvitnúce na jar je vhodné sadiť na jeseň, zatiaľ čo druhy s letným a jesenným kvitnutím sa sadia na jar. Existujú však aj výnimky. Kontajnerované rastliny možno vysádzať počas celého roka.

Rôzne druhy nádherne kvitnúcich trvaliek nájdete aj v našom eshope

S výsadbou sa začína zvyčajne v priebehu marca a končí sa v polovici až koncom mája. S jesennou výsadbou sa začína zvyčajne v polovici augusta a sadia sa najdlhšie do polovice novembra. Lepšia je však skoršia jeseň, pretože rastliny sa môžu do zimy dostatočne zakoreniť.

Obdobie výsadby závisí aj od kvality pôdy. Niektoré druhy neznášajú vysádzanie v ťažších pôdach vôbec. Väčšie rastliny sa sadia na vzdialenosť 0,8 – 1,2 m, stredne veľké do vzdialenosti 0,5 - 0,6 m a menšie trvalky do vzdialenosti 0,3 – 0,4 m. Ak nie je možnosť vysadiť zakúpené sadenice hneď, založia sa na zatienenom mieste do pôdy a zavlažia sa. Takto ošetrené sadenice vydržia aj niekoľko dní, kým sa pristúpi k samotnej výsadbe. Ak nie je možnosť založiť rastliny vonku, dajú sa rozložiť aj v pivnici, pokropiť vodou a potom vysádzať.

Sadenice sa vysádzajú s pomocou lopatky alebo motyčky. Dlhé korene možno skrátiť nožom. Koreňový bal je vhodné vopred dobre namočiť a po výsadbe dôkladne zaliať. Trvalky sa sadia väčšinou tak hlboko, aby pučiace výhonky boli na úrovni povrchu pôdy. Veľmi hlboké vysadenie môže mať za následok slabé kvitnutie a niekedy aj úhyn rastliny.

Pri výsadbe trvaliek je veľmi prospešná nástielka povrchu pôdy, ktorá zabraňuje jednak presychaniu, ako aj klíčeniu semien burín na povrchu pôdy.

Starostlivosť a ošetrovanie trvaliek

V porovnaní s inými skupinami rastlín si trvalky vyžadujú menej práce. Práce spojené s ošetrovaním nie sú každý rok rovnaké. V prvom roku založenia trvalkovej partie sa treba starať najmä o to, aby sa rastliny čo najskôr ujali a čo najrýchlejšie narástli. Treba teda častejšie zalievať (najmä v suchom období), pôda sa však nesmie zbytočne premokriť. Kto nemá možnosť stále sa starať o závlahu, pomôže si nastielaním.

Kým rastliny tak narastú, že začnú pôdu úplne zakrývať, treba občas prekypriť pôdu medzi rastlinami. Okopávka má však význam iba v suchom teplejšom období, kedy podkopaná burina rýchlo uschne. Pri záhonoch s chudobnou pôdou je nevyhnutné občasné prihnojovanie. Z organických hnojív sa dá použiť kompost, z anorganických tekuté viaczložkové hnojivá, ktoré sa aplikujú v období intenzívneho rastu pred kvitnutím jednotlivých druhov. Trvalky sa zmladzujú odstraňovaním odkvitnutých súkvetí alebo sa po odkvitnutí celé zrežú. Na jeseň sa odreže celá nadzemná časť pri zemi. Toto však neplatí pri vždyzelených trvalkách.

Náš tip: Ako na rozmnožovanie a presádzanie trvaliek .

Súkvetia trvaliek sa odstraňujú v týchto prípadoch:

– ak sú súkvetia odkvitnuté a nepekné,

– pri druhoch náchylných na samovoľné vysemeňovanie sa odstraňujú odkvitnuté súkvetia preto, aby nedošlo k nežiadúcemu samovýsevu,

– pri niektorých druhoch sa skorým zrezaním odkvitnutých častí dosiahne ďalšia násada kvetov.

Trvalky v zime

Niektoré chúlostivé trvalky treba na zimu prikryť vrstvou lístia, rašeliny alebo čečinou. Na jar, keď už pominula hrozba mrazov, možno túto vrstvu odstrániť. Pri vždyzelených rastlinách sa prikrývka neodstraňuje naraz, pretože rastliny by mohlo poškodiť slnko.

PO – okraj podrastu                                                                                          

Okraje stromov, skupín krov, prevzdušnená humózna pôda

variácie: slnečný svetlý okraj, chladný polotieň

Vp – voľná plocha

 Slnečné plochy, prevzdušnená humózna pôda

variácie: trvalky divé so záhonovým charakterom

Vr – vresovisko so zvláštnymi situáciami

 Slnečné plochy, chudobná piesčitá kyslá pôda

L – horská lúka

Slnečné plochy, kamenistá minerálna pôda

Ks – kamenisté stepi

Slnečné plochy, suchá humózna pôda s výskytom skál

SŠ – skalné štrbiny

Slnečné múriky, priehlbiny, suchá štrkovitá minerálna pôda

A – alpinium

Slnečné skalky, chudobné minerálne pôdy

Z – záhon

Humózne kypré, živné pôdy, záhonové trvalky s výraznými kvetmi

variácie: tieň, polotieň, slnečné stanovište

Stanovištné okruhy trvaliek podľa Prof. Dr. Josefa Siebera (zdroj – VICTORIA trvalková škôlka)

TIP: Ak sa chystáte vybudovať si v záhrade skalku, určite vás bude zaujímať návod na pestovanie skalničiek.

Trvalky sú veľmi vďačným rastlinným materiálom na záhone. Nemajú špeciálne požiadavky na ošetrovanie a výhodou je, že ich nemusíte každoročne vysádzať na stanovište. Postupom času naberajú na objeme a tým vyplnia prázdne miesto v záhone a zároveň poskytnú množstvo kvetov vám pre radosť a včelám a motýľom pre pastvu. Vďaka trvalkám prilákate do záhrady hmyz, čo sa Vám určite nepodarí, ak máte záhradu vysadenú len z ihličnanov.

Trvalky rozlišujeme podľa termínu kvitnutia, vysoké, nízke, doplnkové, okrasné listom, na priame slnko alebo do tieňa. Predstavíme Vám najkrajšie kvitnúce trvalky na priame slnko pre nenáročný záhon.

Najkrajšie trvalky

Medzi najkrajšie trvalky patria levanduľa (Lavandula), echinacea (Echinacea), rudbekia (Rudbeckia) a krásnoočko (Coreopsis). Vďaka nim záhon v lete ožije a ich kvety Vás budú tešiť až neskoro do jesene.

Levanduľu a krásnoočko umiestnite do popredia záhona, echinaceu a rudbekiu do pozadia. Vďaka kultivarom si môžete vybrať aj z farebných prevedení. Vyžadujú slnečný záhon, ľahkú priepustnú až piesočnatú pôdu, priemernú závlahu, skôr nižšiu ako prehnanú starostlivosť, bez hnojenia.

Levanduľa vyžaduje piesčitú pôdu, bez pravidelného polievania, okrem obdobia po výsadbe. Po zime sa upravuje rezom, aby zostala dlhé roky kompaktná. Nestrihajte ju pravidelne do dreva. Rez do dreva sa vyžaduje až po cca 7 rokoch pestovania, keď ju chcete zmladiť. Rez sa vykonáva na jar, po uplynutí najväčších mrazov. Levanduľa sa potom reže ešte počas kvitnutia, alebo po odkvitnutí, ale zostrihávajú sa len kvetné stonky.
Dá sa pestovať aj v nádobe alebo kmienkový forma. Francúzska levanduľa v našich podmienkach neprezimuje, resp. v teplejších lokalitách áno.

Coreopsis – krásnoočko, patrí medzi nádherné trvalky, ktoré rozžiaria záhon svojimi žltými kvetmi. Tvar je podľa kultivaru kompaktný alebo vysoký. Podľa kultivaru ich umiestnite aj v záhone. Nevyžaduje špeciálnu starostlivosť. Na jar môžete trsy rozdeliť a presadiť.

Echinacea patrí medzi najžiadanejšie trvalky vyššieho vzrastu. Dominuje svojimi kvetmi, okrem klasickej liečivej E.purpurea nájdete v našej ponuke aj licenčné odrody, ktoré sa žiaľ nedajú rozmnožovať pomocou semien. Sú nenáročné na pestovanie. V krátkom čase vytvorí bohatý trs kvitnúcich stoniek a poteší Vás až do jesene. Kvety sú rôznych farieb. A dlho kvitnú.

Všetky trvalky rôznych farieb nájdete aj v aktuálnej ponuke nášho eshopu

Rudbeckie – rudbekie sú veľmi podobné echinacei, vyžadujú rovnaké nároky na stanovište, slnko, teplo, priepustnú pôdu a tiež sa odvďačia kvitnutím až po mrazy. Mnohé z nich sú však len letničkami alebo krátkovekými trvalkami, dobre sa však rozmnožujú samovýsevom, teda na záhone Vám určite v krátkom čase narastú aj nové rastlinky.

TIP: Inšpirovali sme vás a chystáte sa pestovať trvalky? Prečítajte si ako založiť trvalkový záhon.

Predstavujeme Vám výborný spôsob pestovania jahôd, ktorý okrem bohatej úrody vyzdvihne Vašu záhradu a tá sa stane neobyčajne praktickou. Pri tomto spôsobe pestovania Vám zostáva viac miesta na inú zeleninu alebo kvety. Stena sa dá napojiť na kvapkovú závlahu z vedľajšej sekcie závlahového systému.

Budete potrebovať:

- vŕtačku, ktorá dokáže vŕtať otvory 5 - 7 cm a vrták na vyvŕtanie otvorov 2 - 3 mm

- rúrku na zalievanie s priemerom cca 15 mm (do nej sa budú vŕtať 2 - 3 mm diery), musí byť o 8 - 10 cm dlhšia ako plastová rúrka

- PVC trubka priemer 100 - 150 mm, výška podľa toho, akú vysokú stenu chcete vytvoriť - ideálne cca 160 cm max. 200 cm kvôli zalievaniu, plneniu

- koncovky na trubky

- korok

- nôž

- lepiacu pásku

- textíliu na obalenie zavlažovacej trubice

- povrázok na obviazanie textílie

- záhradnícky substrát

- hrubý štrk na dno

- sadenice jahôd, môžete doplniť aj letničky (aksamietnica, nechtík)

- veľké nádoby

- upevňovací materiál na jednotlivé rúrky a rúry navzájom

Postup:

Rezanie

Rozhodnite sa, akú dĺžku rúrky budete potrebovať (využívať) a podľa toho zvoľte aj vnútorné zalievacie trúbky, ktoré by mali byť o 10 cm dlhšie.

Vŕtanie do zavlažovacie rúrky

Navŕtajte do nej otvory ale len do 2/3, nie po celej dĺžke. Voda by zbytočne pretekala až dospodu. Uzavrite ju v spodnej časti a môžete tam urobiť ešte jeden otvor. S navŕtanými dierkami rovnakého priemeru docielite rovnomerné zavlažovanie.

Ukončenie zavlažovacie časti

Obaľte rúrku vrecovinou alebo textíliou a omotajte povrázkom. Do otvorov sa tak nedostanú korene sadeníc a nebudú ich upchávať a cez textíliu voda pretečie ku koreňom rastlín. Nožom opatrne vytvorte pomocou korku uzáver. Zaizolujte páskou, aby korok nevypadol.

Rezanie otvorov do PVC rúrky

Pamätajte na to, že otvory musia byť len tam, kde sa k rastlinám dostane slnko. Mali by byť v rovnakých vzdialenostiach. Môžete vytvoriť stredový pás a bočné pásy striedavo, čiže vzniknú 3 rady. Odspodu vynechajte cca 20 cm, pretože táto časť bude zasadená v nádobe so zeminou.

Plnenie

Pripravte si stredovú zavlažovacie rúrku. Na jej koniec dajte krytku. Na dno vysypte hrubý štrk. Vložte PVC trubku. Pripravte si substrát a rastliny. Do spodných dier môžete vysadiť letničky, ktoré sa výborne hodia ako ochrana jahôd. Mnohé svojou vôňou odpudzujú škodlivý hmyz. Čiastočne tak ochránite sadenice a plody aj pred voškami aj slimákmi. Najlepšie je, ak začnete sypať substrát zvrchu a postupne ho dostávate až k otvorom, do ktorých zasadíte sadenice jahôd.

Vybrať si môžete aj z jahôd ponúkaných v našom eshope

Zvoľte rôzne odrody pre postupný zber. S týmto bodom požiadajte niekoho o pomoc, aby ste to mali rýchlejšie a jahody neboli dlho bez vlahy.

Stanovište

Stanovište vyberte slnečné alebo len čiastočne zatienené riedku korunou. Myslite na to, že v lete budú jahody potrebovať pravidelne vlahu. Plast sa bude prehrievať. Takto naplnené rúry zasaďte do stabilných nádob alebo do zeme. Navzájom ich upevnite. Umiestnite ich aj mimo veterného miesta. Nechcete predsa o takúto unikátnu vertikálnu stenu prísť len kvôli zlému stanovišťu.

Prečítajte si aj článok o tom ako správne sadiť jahôdy.

Aby sa jahodám darilo na záhone alebo v nádobách, vyžadujú starostlivosť, ktorú môžeme rozdeliť podľa ročného obdobia. Nedá sa priamo určiť, ktoré ročné obdobie je pre starostlivosť o porast najdôležitejšie. V každom štvrťroku je niečo dôležité, čo vie zásadne ovplyvniť rast alebo aj samotné plody a ich veľkosť či zdravý vzhľad.

Jahody na jar

V tomto období je možné sadenice jahôd vysádzať do radov, vyvýšených záhonov, voľne alebo do nádob. Vhodnejšie obdobie je však jeseň.

Ponuka zdravých priesad jahôd z nášho eshopu.

Existujúce porasty je potrebné skoro na jar okopať, odburiniť a najmä odstrániť všetky suché a škvrnité či inak poškodené listy odstrihávaním. Trhaním by ste mohli poškodiť celú rastlinu a srdiečko, z ktorého vyrastajú nové listy. Po okopaní dobre zavlažte, ak je suchá jar alebo bola zima bez snehu. S hnojením začnite ešte pred kvitnutím. Počas násady plodov už nehnojte.

V jarnom období sa tvorí základ budúcich plodov a to už počas kvitnutia. V máji nás čakajú ešte mrazíky, preto je lepšie porasty zakrývať textíliou alebo špeciálnymi krytmi, ktoré sa nedotýkajú porastu. Jahody tak ochránite pred omrznutím.

Jahody v lete

Obdobie, na ktoré sa veľmi tešíme, nakoľko jahody by mali vyprodukovať množstvo sladkých červených plodov. Plochu výsadby jahôd musíte pravidelne zavlažovať a záhony nesmú dlhodobo preschnúť. Ak chcete maximálne udržať vlhkosť pôdy, nastielajte plochu medzi radmi trávou, slamou alebo textíliou, ktorá prepúšťa vlahu. Fólie sú menej vhodné. Časom sa trhajú a nepresiakajú.

Záhony udržiavajte vždy čisté. Pokiaľ nemáte žiaden mulč pod porastom, zadovážte si plastové podložky pod plody, aby zostali čisté aj po daždi a nedotýkali sa pôdy, ktorá rýchlo spôsobuje hnilobu a tá sa rýchlo šíri aj na ostatné plody. Plody zbierajte pravidelne a priebežne. Môžete ich mraziť, spracovať na džem, kompót alebo si pochutnať na čerstvých plodoch.

Jahody na jeseň

Je to obdobie, kedy niektoré druhy ešte stále kvitnú a plodia, čiže pre ne platí starostlivosť ako v lete.

Pre raz rodiace jahody sa skončilo obdobie plodov a rastlina vytvára dcérske poplazy, ktoré sú vhodné na ďalšie rozmnožovanie alebo aj darovanie známemu. Viac na túto tému nájdetev článku o rozmnožovaní jahôd. Jedince nechajte potom zakoreniť a koncom leta vysádzajte na nové stanovište. V jeseni sa vysádzajú jahody veľmi dobre. Najneskôr však do konca augusta. Všetky ostatné poplazy z rastliny odstráňte, aby ju zbytočne nevysilili. Znovu rastliny okopte, zbavte buriny a zavlažujte. Listy, ktoré sú suché, odstráňte.

Pred zimou musia byť pripravené. Na konci jesene môžete porast jahôd trochu prikryť lístím, ale pozor na prílišnú prikrývku, aby srdiečko neodhnilo. Vhodné sú aj konáre ihličnanov navoľno položené na porastoch. Je to vhodné najmä na mladú výsadbu. Porast kontrolujte kvôli výskytu škodcov a chorôb a včas zakročte.

Jahody v zime

Ak je porast jahôd zakrytý, toto obdobie úspešne prežie až do jari. V období bez mrazov a v prípade teplého počasia môžete jahody zalievať. Jahody po zime - tesne pred jarou prekopeme, odstránime kryty a opäť zavlažujeme.

Veríme, že pri dodržaní týchto jednoduchých zásad starostlivosti o jahody, vám budú prinášať bohatú úrodu chutných plodov.

TIP: Určite sa nechcete pri pestovaní ovocia obmedzovať iba na jahody. Ak máte možnosť a chuť, vyskúšajte napríklad vinič. Viac o pestovaní viniča sa dočítaje v našom článku.

Okrasné trávy patria medzi typické jesenné rastliny, bez ktorých nevynikne žiadna záhrada. Rovnako to platí aj pre okrasné trávy na terasu a balkón. Bude sa im dariť aj v nádobe. Príjemne zjemnia priestor svojím vzhľadom a ľahkosťou. Jemné šveholenie stebiel počas vetra vytvorí tú pravú odpočinkovú atmosféru.

Okrasné trávy do nádob

Na veľkej ploche si môžete dovoliť väčšie rastliny aj vyššie druhy okrasných tráv. Výborne sa kombinujú a sú variabilné. V zimnom období ich však musíte zviazať a zazimovať. Druhy, ktoré sú citlivé na mráz alebo prezimovanie, uvítajú veľkú nádobu s drenážou a potom umiestnenie v pivnici alebo dobré zazimovanie.

Citlivé sú imperáta, citrónová tráva aj kortadéria. V jednej nádobe môžete pestovať aj 2 druhy, jeden vyšší ako ozdobnicu a druhý nižší vytvárajúci previs, napr. kostrava, ostrica, perovec.

Pokiaľ plánujete doplnkovo vysadiť trávy medzi vždyzelené dreviny a ihličnany, vhodné sú najmä drobnejšie druhy kostravy a ostrice.

Pre zakvitnutý jesenný efekt vysaďte trávy medzi rozchodníky, jesenné astry a vresovce do podlhovastých nádob, ktorými terasu olemujete. Ako vrchnú vrstvu uprednostnite štrk a kamene. Už koncom leta vytvoríte nádherne zakvitnutú terasu a balkón, ktoré vydržia kvitnúť až do mrazov.

Najvhodnejším nádobami sú určite keramické kvetináče, nádoby z pálenej tehly, dokonca aj betónový kvetináč je vhodnejší než plastový.

Viac o pestovaní okrasný tráv nájdete v našom návode.

Pokiaľ chcete okrasné trávy v nádobách nechať vonku aj počas zimy, je nutné zabezpečiť nepremrznutie koreňového balu.

Občasné zalievanie počas bezmrazových dní je ideálne. Nádoby potom vložte do pletených košíkov, ktoré budú mať väčší priemer alebo do drevených debničiek a okolo vysypte lístie, prípadne natlačte polystyrénové bloky. Nádoby môžete tiež obaliť jutou, vrecovinou aj bublinkovou fóliou. Vhodnejšie a estetickejšie vyzerajú jutové obaly, na ktoré môžete ešte prilepiť mušle, kamienky alebo veľkú mašľu.

Pozrite si náš sortiment a vyberte si okrasnú trávu na balkón alebo terasu.

Okrasné trávy sa výborne kombinujú s kvitnúcimi trvalkami, brečtanom, astrami a rozchodníkmi a cibuľovinami. Nezabúdajte nakombinovať nádoby tak, aby vynikli aj skoro na jar aj neskoro na jeseň, či v zime.

TIP: Ak chcete skombinovať okrasné trávy napríklad s cibuľovinami, prečítajte si článok o pestovaní ľalie.

Možno ste si mysleli, že už na záhrade pestujete všetko, ale určite sa mýlite. Poznáte rakytník? Rakytník / Hippophae rhamnoides má síce krkolomný latinský názov ale je to výborná drevina so zaujímavými plodmi, ktorá prekvapí svojim mohutným rastom, hustotou a najmä všestranným použitím práve plodov.

Okrem plodov získate aj výbornú drevinu na živý plot alebo  dokonalé a husté vytvorenie pozadia. Plocha záhrady na pestovanie by však mala byť väčšia. Sú to naozaj mohutné kry a pre získanie maxima z plodov, potrebujete 2 dreviny. Samčiu a samičiu.

Rakytník samčia a samičia drevina a rozdiely

Rakytník je dvojdomá, cudzoopelivá drevina. Pre opelenie a získanie plodov potrebujete vysadiť samčiu a samičiu rastlinu. Samčia rastlina dokáže opeliť až 7 samičích rastlín. Sú vetrom opelivé, teda ak výsadba bude v smere prevládajúceho vetra, je to len výhoda. Rozdiely sú viditeľné najmä počas pučania a kvitnutia.

Samčí ker má viditeľné a veľké, zložené púčiky pripomínajúce šišku cédra, odstupujúce od výhonku. Naozaj ich neprehliadnete. Zatiaľ čo samičie puky sú podstatne menšie, menej zložené, pritisnuté priamo ku konáriku, vytvárajú akoby misku.  Na základe týchto rozdielov si budete už v záhrade istý, že máte správny pár rastlín.

So samčích sú najznámejšie opeľovače K+ a Pollmix. Samičích je oveľa viac, konkrétne kultivary nájdete nižšie. Pozrime sa teraz bližšie priamo na pestovanie rakytníka.

Kedy sadiť rakytník

Rakytník je nenáročná drevina, dobre zvládajúca akékoľvek podmienky. Dobre odoláva suchu aj teplu, darí sa mu aj vo vlhkom, nie trvalom podmáčanom prostredí. Dobre sa pestuje aj v íle. Odoláva chorobám aj škodcom, dokonca aj nízkym teplotám a mrazom.

Vyberte si samčie aj samičie rastliny rakytníka v našom eshope

Vysádza sa na jar od konca marca do polovice novembra do vopred pripravenej pôdy. Pôda by mala byť priepustná a môžete do nej pridať kompost. No aj bez neho sa bude rakytníku dariť.  Rozostupy medzi jednotlivými drevinami by mali byť dodržané na 2 m. V bežnej záhrade stačí jedna samčia a 2 samičie dreviny.  Dosahujú výšku 2-4 m, teda jeho výsadbu dobre zvážte.  Stačí mu slnko a zálievka tesne po výsadbe , kým sa zakorení. Nevyžaduje ani špeciálne hnojenie.

Ako rezať rakytník

Rakytník rastie pomerne rýchlo a v krátkom čase dosiahnete veľký ker. Do rodivosti nastupuje po cca 3 rokoch pestovania, ak sú zakúpené dreviny malé.

Rez nie je podmienkou kvalitnej úrody, plodil by aj bez rezu, avšak udržať sa bez rezu nedá vzhľadom na jeho veľkosť. Už pri oberaní plodov oceníte, ak orežete celý konár a tak plody získate. Plody sú drobné, kyslé, ale plné vitamínov. Nevýhodou je, že sa zle oberajú. Majú krátke stopky, po silnejšom stačení sa rozpučia a šťava vytečie. Preto sa nechávajú prejsť mrazom a pod ker natiahnete veľkú plachtu a plody strasiete. Kry majú aj ostré tŕne aj kvôli tomu je manipulácia s plodmi ťažšia. No stojí to zato. Mnohé nové odrody sú už menej otŕnené až takmer bez tŕňov.

Rodí na jednoročnom dreve, teda pozor, skracujú sa len do 1/3 výhonky a všetky, ktoré prečnievajú, sú poškodené, suché, krivo rastúce alebo inak pre Vás nevhodné.

Rakytník často vyrastá aj od koreňa ďalšími výhonkami, teda môže sa správať aj invazívne. Preto okolie pravidelne udržiavajte a kľudne aj pokoste. Výborne sa rozmnožuje týmito koreňovými odnožami, aj odrezkami, ktoré stačí zapichnúť do zeme.

Využitie plodov

Ako sme uviedli vyššie, ak pri zbere odrežete s plodmi aj konáre, budúci rok bude úroda nižšia. Ak si dáte prácu a plody ručne oberiete, môžete ich sušiť, vytvoriť šťavu, džem, sirup, med, víno a iné.

Plody dozrievajú koncom leta ale mnohé až október – november.

Plody obsahujú množstvo vitamínov (A,C,E, B2, K, kyselina listová), karotenoidov (α, β, ð, lykopén), flavonoidov, sterolov (ergosterol, stigmasterol, lanosterol, amyrín), minerálov a antioxidantov. Plody sú vhodné na posilnenie imunity, na prevenciu, posilnenie srdca, hojenie rán, žalúdočné vredy aj kožné choroby.

Rakytník odrody

Medzi najzaujímavejšie, staršie a odskúšané odrody rakytníka patria Slniečko, Leikora, Krasavice,  medzi novšie a atraktívne Baltik, Podruga, Botanika, Žemčužina, Perčík, či Inja. Mnohé nové odrody sú už menej otŕnené, čo je ich výhoda.

TIP: Hovorí sa, že ovocia nie je v záhrade nikdy dosť. Platí to aj pre dorbné ovocie a možno vás budú zaujímať napríklad aj brusnice a ich pestovanie.

Balkón musí za každú cenu zažiariť a to najmä v tom prípade, ak nemáte možnosť pestovať kvety v záhrade. Na malej ploche máte možnosť pestovať síce len niekoľko rastlín, ale za to máte viac času sa im dôsledne venovať, a tak majú aj priestor, aby rástli a kvitli do krásy.

Modré nebo je vždy pozitívom pekného dňa, preto ak máte radi slnečné dni s modrým nebom, vytvorte si túto atmosféru priamo u Vás na balkóne.

Modré kvety - ako na to?

Budete potrebovať niekoľko nádob, chuť vysádzať a kombinovať a samozrejme modro kvitnúce rastliny a rastliny s jemným modrastým, bielym alebo fialovým odtieňom. Modrá je dobrá, ako sa spieva v jednej známej piesni, preto ňou určite nič nepokazíte.

Pokiaľ je Vaša stena na balkóne biela, dokonale do seba zapadnú. Zvážte tiež, ktoré rastliny v modrom prevedení sú vhodné do tieňa, a ktoré na slnko, len tak sa im bude dariť.

Výber z modrých kvetov

Modro kvitnúce rastliny na slnko: agerát, horec, levanduľa, perovskia, veronika, nevädza, zvončeky, kosatce, hyacinty, stračonôžka, ježibaba, lobelka, encián, olovník, pakost, šalvia, tradeskancia...

Modro kvitnúce rastliny do tieňa: hortenzia, hosty s modrými listami, nezábudky, sirôtky, zvončeky. Všetky tieto rastliny viete nakombinovať s bielou alebo žltou farbou. Výnimočné však bude, aj keď zostane záhon len v modrom prevedení.

Modrá upokojuje, dodáva priestoru hĺbku vďaka farbe a priestor zväčšuje, čo je výhodou najmä na malom balkóne, terase či lodžii. Pokiaľ máte však dostatok rastlín, dobre sa kombinujú aj so zelenými listami a okrasnými trávami.

Nebojte sa modrej a uvidíte, že aj takýto balkón bude pôsobiť romanticky a rekreačne.

Doplnky určite doplnia priestor, pozor však na výber farby, príliš veľa farieb priestor roztriešti. Vyberte niečo biele, zelené alebo žlté, či ružové. 

Prečítajte si aj článok, kde sa okrem iného zoznámite so žltými kombináciami kvetov na balkón.